{"guid": "d6d4e3f8-7a20-43cc-bc50-d38afbc6dded:b3f13726-a13f-4986-a3c3-54b2ec70bb4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1", "spisova_znacka": "8Cdo/95/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/95/2024 z 22. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2025, sp. zn. 8Cdo/95/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1", "identifikacne_cislo": "7121202903", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 469a ods. 1 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-469a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-B", "nazov": "§ 469a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-B", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-469a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-2", "nazov": "§ 469a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-469a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-479", "nazov": "§ 479 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-479", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-479"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473", "nazov": "§ 473 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-473"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473.odsek-2", "nazov": "§ 473 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-473"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-469a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-479", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-473", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3f13726-a13f-4986-a3c3-54b2ec70bb4b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/95/2024\n7121202903\n22. 10. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:7121202903.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi L. O., narodenému XX. P. XXXX,\nzomrelému dňa XX. T. XXXX, naposledy bytom A., M. K. XXXX/X, za účasti účastníkov 1/ F. O.,\nnarodenej XX. G. XXXX, A., M. K. XXXX/X, 2/ A. K. O., narodenej XX. Q. XXXX, J. XXX, 3/ F. Š.,\nnarodenej X. L. XXXX, A., P. K. XXXX/XX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Martinom Fabiánom,\nKošice, Štúrova 20, 4/ P. L., narodeného XX. T. XXXX, A., P. XXXX/X, zastúpeného advokátom JUDr.\nJozefom Chmurom, Košice, Vrátna 13, o prejednanie dedičstva, vedenom na Mestskom súde Košice\npod sp. zn. K1-23D/258/2021, o dovolaní účastníkov 1/ až 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach\nzo 17. januára 2024 sp. zn. 5CoD/5/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 23D/258/2021-116 z 31. októbra\n2022 v spojení s doplňujúcim uznesením č. k. 23D/258/2021-145 z 5. mája 2023 určil, že v konaní bude\nďalej pokračovať s dedičmi F. O., narodenou XX. G. XXXX, A., M. K. XXXX/X, A. K. O., narodenou XX.\nQ. XXXX, J. XXX, F. Š., narodenou X. L. XXXX, A., P. K. XXXX/XX, P. L., narodeným XX. T. XXXX, A.,\nP. XXXX/X; skončil konanie s účastníčkou K. L., narodenou XX. T. XXXX, A., P. XXXX/X.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 476, § 469a ods. 2, § 473 ods. 1 a 2, § 479 a § 461\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), § 193 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CMP“) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že manželka\nporučiteľa predložila súdnemu komisárovi holografný závet poručiteľa z 30. júna 2006, v ktorom poručiteľ\npre prípad svojej smrti odkázal celý svoj majetok svojej manželke F. O. a svojim dvom dcéram A. O.\na F. O.. Prvorodenú dcéru K. L. vynechal z dedičstva, nakoľko v čase, keď bol ťažko chorý nejavila o\nneho žiaden záujem. Na holografnom závete bol podpis poručiteľa úradne overený na notárskom úrade.\nSúd prvej inštancie závet poručiteľa a listinu o vydedení považoval za platné úkony. Dcéra poručiteľa\nK. L. s vydedením súhlasila, listinu o vydedení uznala za platnú a účinnú a v plnom rozsahu uznala\naj dôvody vydedenia. V tomto prípade nebola sporná platnosť závetu a kto sú závetní dedičia. Keďže\npotomok vydedenej K. L., syn P. L. poručiteľom výslovne vydedený nebol, preto podľa názoru súdu prvej\ninštancie mal dediť právom reprezentácie v rámci prvej skupiny dedičov, v zmysle čoho môžu dediť aj\npotomkovia detí poručiteľa, t. j. vnuci a vnučky v prípade, že dieťa poručiteľa nededí z akéhokoľvek\ndôvodu. Takýmto dôvodom podľa názoru súdu prvej inštancie je aj vydedenie potomka. Keďže poručiteľ\ndcéru K. L. vydedil, ale nevydedil jej syna P. L., syn K. L. nastúpil do konania na miesto nej. V prípade\nvydedenia totiž platí, pokiaľ v závete nie je uvedené inak, že pri dedení nededí vydedený potomok, avšak\nna jeho miesto nastupujú a dedičský podiel dedia deti resp. ďalší potomkovia, čo sa vzťahuje aj na tento\n\nprípad. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že ako s dedičmi po poručiteľovi\nbude v konaní ďalej pokračovať s účastníkmi konania 1/ až 4/ a účasť K. L. v konaní ukončil.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. januára 2024 sp. zn. 5CoD/5/2023\npotvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho doplňujúcim uznesením.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval, že v konaní nebolo sporným, že listina o vydedení dcéry\nporučiteľa K. L. je platná a táto s vydedením súhlasila. Sporným nebola ani existencia platného závetu.\nPre rozhodnutie sporu o dedičské právo bolo kľúčové, či synovi platne vydedenej dcéry poručiteľa\nv konaní svedčí postavenie účastníka konania titulom práva reprezentácie uvoľneného dedičského\npodielu po svojej platne vydedenej matke v situácii, keď poručiteľ zanechal závet. Odvolací súd\nk uvedenému skonštatoval, že na vnuka poručiteľa - syna vydedenej dcéry, sa účinky vydedenia\nnevzťahujú, nakoľko nebol poručiteľom výslovne vydedený v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho\ndedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Názor odvolateľov o tom, že uvedené by platilo len v prípade,\nak by sa vydedená dcéra nedožila smrti poručiteľa, považoval odvolací súd za nesprávny. Odvolateľkami\npodaný výklad ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, vyvodený z formulácie v odkazovanom\nkomentári k Občianskemu zákonníku II., 2. vydanie z 2019, kde je výslovne uvedené „neopomenuteľnými\ndedičmi sú deti poručiteľa, a ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti“ neobstojí, s ktorým\nzáverom sa odvolací súd nestotožnil. Poukázal na ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka, kde\nv komentári je uvedené, že ,,vydedený dedič nededí. Hľadí sa na neho, akoby sa smrti poručiteľa\nnedožil.“ (Občiansky zákonník II, 2. vydanie, 2019, s. 1781 - 1786). Aj z odvolateľmi citovaného názoru\nrelevantnej právnej teórie vyplýva, že neopomenuteľným dedičom je aj syn vydedenej dcéry poručiteľa.\nPri vydedení v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka, v prípade dedenia zo závetu, uvoľnený dedičský\npodiel pripadá náhradnému dedičovi, ak sa náhradníctvo týka aj tejto možnosti. Inak uvoľnený dedičský\npodiel pripadá dedičom zo zákona, ako to vyplýva z ustanovenia § 479 prvá veta Občianskeho zákonníka\n(Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s.1296). Vzhľadom na\nuvedené vnukovi poručiteľa svedčí účastníctvo v dedičskom konaní, a to právom reprezentácie namiesto\nsvojej matky, ktorá v dôsledku vydedenia nededí.\n2.2. K samotnému postaveniu vnuka poručiteľa ako neopomenuteľného dediča podľa § 479\nObčianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že uvedené ustanovenie predstavuje obmedzenie\nporučiteľovej voľnosti pri testovaní o svojom majetku, a to vo vzťahu k potomkom poručiteľa, v\nzáujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci\nsúdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že právom reprezentácie svedčí toto postavenie aj vnukovi\nporučiteľa v prípade, ak dieťa poručiteľa nededí. Poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku\n(Peter VOJČÍK a kol., Občiansky zákonník - komentár [Systém ASPI]. Iura Edition [cit. 2023-12-20].\nASPI_ID KO40_1964SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.), podľa ktorého zákon dáva\nporučiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jeho\nmajetkom pre prípad smrti. Toto ustanovenie určitým spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje, a to v\nzáujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Podľa uvedenej úpravy je závet v tej časti, ktorá odporuje\nprávu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel, neplatný. Neopomenuteľnými dedičmi sú iba\npotomkovia poručiteľa - deti, vnuci, pravnuci, pokiaľ môžu dediť v prvej dedičskej skupine. Uvedené je\nv zhode aj s výkladom prezentovaným vo Veľkom komentári Občianskeho zákonníka, kde je výslovne\nuvedené, že „Neopomenuteľný dedič právo na povinný podiel nemá, ak ho poručiteľ počas svojho\nživota vydedil (§ 469a Občianskeho zákonníka). Pravda, v takom prípade môžu z dôvodu dedičskej\npostupnosti nastúpiť potomkovia vydedeného potomka, ak poručiteľ nerozšíril dôvody vydedenia aj na\nnich. Zákon za neopomenuteľných dedičov považuje iba potomkov poručiteľa (nielen deti), pokiaľ môžu\ndediť v prvej dedičskej skupine zákonných dedičov v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka“ (Fekete,\nI.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s.1347). Nakoľko v dôsledku\nplatného vydedenia dcéry poručiteľa (§ 469a Občianskeho zákonníka) a zároveň za situácie, ak poručiteľ\nnevztiahol dôsledky vydedenia aj na potomkov vydedenej dcéry (§ 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka),\nprávom reprezentácie dedí vnuk poručiteľa, keďže mu svedčí právo dediča z prvej skupiny zákonných\ndedičov (§ 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zároveň je aj neopomenuteľným dedičom podľa § 479\nObčianskeho zákonníka. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie\nako vecne správne v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. O trovách odvolacieho konania odvolací\nsúd nerozhodoval, v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 57 CMP, z dôvodu nepodania návrhu na ich priznanie.\n\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali účastníci 1/ až 3/ (ďalej len „dovolatelia“)\ndovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietali,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to vo vzťahu\npre predmetné dedičské konanie zásadnej právnej otázke, v zmysle platných právnych predpisov\nupravujúcich v súčasnej dobe dedičské právo, v znení: „či vnuk poručiteľa vo vyššie označenom\ndedičskom konaní, za situácie, že poručiteľ spísal platný závet, ako aj platnú listinu o vydedení\nsvojej žijúcej dcéry, ktorá nenapadla ani platnosť závete, a ani platnosť listiny o svojom vydedení,\na teda uznáva ich, a v zmysle platných právnych predpisov, sa považuje za platne vydedenú, je zo\nzákona neopomenuteľným dedičom vo vyššie označenom dedičskom konaní, a teda nastupuje ako\nneopomenuteľný dedič zo zákona po poručiteľovi, titulom „uvoľneného“ dedičského podielu po svojej\nplatne vydedenej matke-dcéry poručiteľa, alebo celé dedičstvo nadobúdajú závetní dedičia z platnej\nzávete.“ Podľa názoru dovolateľov, sa v danom prípade jednalo o nesprávny výklad ustanovenia § 469a\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj súvisiacich platných právnych predpisov. Skutočnosť, že poručiteľ\nnevztiahol dôsledky vydedenia aj na svojho vnuka, bez ďalšieho neznamená, že vnuk poručiteľa je v\ndanom prípade zároveň neopomenuteľným dedičom v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, ako aj, že\nautomaticky nastupuje jeho dedenie zo zákona titulom svojej platne vydedenej matky. V danom prípade\nbolo zásadnou skutočnosťou, že len dcéra poručiteľa K. L. bola neopomenuteľnou dedičkou a dedičkou\nzo zákona v prvej skupine, pričom táto žila v čase smrti poručiteľa a aj v súčasnej dobe žije, avšak\nbola platne vydedená a nenamietala ani relatívnu neplatnosť závetu a ani platnosť svojho vydedenia.\nZ týchto dôvodov nebol daný žiadny dôvod relatívnej neplatnosti závetu. Závet je v celom rozsahu\nplatný a nastupuje dedenie zo závetu závetnými dedičmi, teda neexistoval žiaden relevantný dôvod na\nnastúpenie akejkoľvek následnej dedičskej postupnosti, a dedeniu zo zákona, keďže dedením z platného\nzávetu bolo spotrebované celé dedičstvo. Len dcéra poručiteľa ako plnoletý potomok žijúci v čase smrti\nporučiteľa bola neopomenuteľnou dedičkou a bola oprávnená namietať relatívnu neplatnosť závetu. Za\ndanej situácie vnuk poručiteľa P. L. nebol neopomenuteľným dedičom v zmysle § 479 Občianskeho\nzákonníka, a nebol ani oprávnený namietať relatívnu neplatnosť závetu, preto nemal byť účastníkom\ntohto dedičského konania a dedičom. Dedenie ďalších potomkov vnukov poručiteľa je založené na\ntzv. práve reprezentácie (ius representationis), čo znamená, že nastupujú namiesto priameho potomka\nporučiteľa a dedia jeho podiel, avšak len v prípade pokiaľ ide o dedenie zo zákona, a nie o dedenie\nzo závetu, ktoré má s poukazom na ustanovenie § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednosť pred\ndedením zo zákona, čo je aj skutková a právna situácia v predmetnom dedičskom konaní. Dovolatelia v\nrámci svojej argumentácie dali do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR zverejnené v Sborníku\nstanovisek, zpráv o rozhodování soudú a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, vydal\nNS ČSSR nákladem SEVT, Praha 1986, sv. IV s. 433 v zmysle ktorého: „K vydedenému potomkovi\nsa v rozsahu vydedenia neprihliada. Uvoľnený podiel vydedeného dediča nadobúdajú jeho potomkovia\nrovnakým dielom, a ak ide o dedenie zo závetu, pripadá uvoľnený podiel náhradnému dedičovi (ak\nporučiteľ na túto eventualitu v závete pamätal).“ Keďže celé dedičstvo bolo vyčerpané dedením z\nplatného závetu, ktoré má prednosť pred dedením zo zákona, nebol žiadny relevantný dôvod na\ndedenie zo zákona a aplikáciu ustanovenia v zmysle § 473 ods. 2, ako aj ustanovenia § 469a ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Vnuka poručiteľa P. L., by bolo možné považovať za neopomenuteľného\ndediča poručiteľa výlučne len v prípade, ak by v čase smrti poručiteľa už nežila platne vydedená\ndcéra poručiteľa K. L., a zároveň jej uvoľnený dedičský podiel, by nadobúdali dedičia zo zákona, a\nnie závetní dedičia. Uvoľnený dedičský podiel po platne vydedenom potomkovi nadobúdajú dedičia zo\nzávetu, a nie dedičia zo zákona. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia\npoukazoval na znenie Veľkého komentára Občianskeho zákonníka, dovolatelia považovali predmetný\nvýklad za nesprávny. Autor Veľkého komentára Občianskeho zákonníka JUDr. Imrich Fekete na str. 1347\nods. 1 uvádza, že len za určitých okolností môžu z dôvodu dedičskej postupnosti nastúpiť potomkovia\nvydedeného potomka. Teda aj predmetný autor uvádza, že právo neopomenuteľného dediča prechádza\nna potomkov poručiteľa v druhom stupni, a títo môžu uplatňovať právo na povinný podiel vo vlastnom\nmene v rámci dedičského konania, len za situácie, pokiaľ sa bezprostredný potomok poručiteľa buď\nnedožil smrti poručiteľa, alebo je nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka.\nNavrhli zrušiť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnili\nsi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň žiadali o odklad právoplatnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pričom dôvodom hodným osobitného zreteľa bol podľa dovolateľov daný už samotnou\nskutočnosťou, že sa v danom prípade jedná o rozhodnutie súdu v dedičskom konaní, ktoré je právnym\npodkladom pre ďalšie rozhodnutia súdov v dedičskom konaní. Zároveň poukázali aj na to, že po\nnadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pokračuje v dedičskom\nkonaní, a to aj s neopomenuteľným dedičom zo zákona, ktorý ak v predmetnom dedičskom konaní\n\nnadobudne časť majetku, bude ho môcť obratom scudziť, čím by vznikol nenávratný skutkový a právny\nstav.\n4. Účastník 4/ vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s obsahom podaného dovolania. Podľa jeho názoru\nnapadnuté rozhodnutie nebolo zaťažené žiadnou chybou, pre ktorú by bolo možné dovolaniu vyhovieť.\nPoznamenal, že nemá žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko stav je taký, že ho\njeho starý otec (poručiteľ) nevydedil, hoc tak urobil voči jeho matke. Stotožnil sa s postupom súdneho\nkomisára, ako aj s názorom súdov, že jeho nevydedenie nie je prekážkou, aby mohol nadobúdať v\ndedičskom konaní svoj zákonný podiel.\n5. Podľa § 444 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“) ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže\nna návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým\nnie je dotknuté.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na odklad právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia, preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Navyše\nuznesením súdu prvej inštancie č. k. 23D/258/2021, Dnot 109/2021 súdny komisár prerušil konanie o\ndedičstve podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP z dôvodu podania dovolania proti napadnutému uzneseniu\ndedičmi až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho sudu.\n7. Dovolací súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP a § 2 ods. 1 CMP ) po zistení, že\ndovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v neprospech ktorého bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie\nobsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v\nrámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n11. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n13. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\n\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn.\n4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\nči dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n14. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že uvedené\nustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu\na uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil\nsvoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi\nnezaoberal.\n15. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 písm. b)\nCSP v súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolanie je procesne\nprípustné. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia sa následne zaoberal uplatnenou\nargumentáciou dovolateľov k otázke posúdenia, či vnuk poručiteľa vo vyššie označenom dedičskom\nkonaní, za situácie, že poručiteľ spísal platný závet, ako aj platnú listinu o vydedení svojej žijúcej dcéry,\nktorá nenapadla ani platnosť závete, a ani platnosť listiny o svojom vydedení, a teda uznáva ich, a v\nzmysle platných právnych predpisov, sa považuje za platne vydedenú, je zo zákona neopomenuteľným\ndedičom vo vyššie označenom dedičskom konaní, a teda nastupuje ako neopomenuteľný dedič zo\nzákona po poručiteľovi, titulom „uvoľneného“ dedičského podielu po svojej platne vydedenej matkedcéry poručiteľa, alebo celé dedičstvo nadobúdajú závetní dedičia z platnej závete.\n16. Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b), ods. 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže\nvydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v\nstarobe alebo v iných závažných prípadoch; o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by\nako potomok mal prejavovať. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky\nvydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.\n17. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko\nrobí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich\ndedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k\nvydedeniu uvedených potomkov.\n18. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako\nneopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Ustanovenie\n§ 479 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie poručiteľovej voľnosti v prospech tzv.\nneopomenuteľných dedičov, keď ustanovuje, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko\nrobí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich\ndedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k\nvydedeniu uvedených potomkov. Neplatnosť závetu je relatívna (§ 40a) čo znamená, že súd môže na\nňu prihliadať iba vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá. Právo potomkov\nv prvom rade na povinný podiel, ktorí sa dožili smrti poručiteľa, nemožno obísť v závete tým, že\nnamiesto svojho dieťaťa ustanoví poručiteľ za dediča jeho potomkov. Ak namiesto bezprostredného\nporučiteľovho potomka (syna, dcéry) nastupujú jeho potomkovia (vnuci a vnučky poručiteľa), zodpovedá\nich právo na dedičstvo svojím rozsahom právu svojho predka na povinný podiel z dedičstva. Nároky\nneopomenuteľných dedičov nie sú nárokmi na peňažnú náhradu ich podielu dedičom zo závetu, ale sú\nnárokmi na príslušný podiel z majetku zanechaného poručiteľom.\n19. Podľa 473 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich\nrovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.\nAk nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.\n20. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľ nezanechal žiaden závet, v závete nerozhodol\no celom svojom majetku, závet je neplatný (absolútne alebo relatívne § 479 Občianskeho zákonníka),\ndedič zo závetu dedičstvo odmietol, závetný dedič zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho pred smrťou\nporučiteľa, závetný dedič sa stal nespôsobilým dediť alebo závetný dedič bol poručiteľom po zriadení\n\nzávetu vydedený. Zákonná dedičská postupnosť je založená na určitom príbuzenskom alebo obdobnom\nvzťahu k poručiteľovi. Výpočet dedičov zo zákona je taxatívny, to znamená, že iné osoby ako v zákone\nuvedené dediť zo zákona nemôžu. Právna úprava rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín.\nRozdelenie dedičov do dedičských skupín sa uskutočňuje na základe parentálnej postupnosti doplnenej\nprincípom reprezentácie. Parentálna postupnosť (odvodené od latinského „parens“, t. j. rodič) má povahu\nvšeobecnej dedičskej postupnosti sprostredkovanej narodením. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v\nprávnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na\nzáklade umelého oplodnenia (in vitro) a pod. Princíp reprezentácie znamená, že ak z dedenia vypadne\nstarší člen zostavy, je vystriedaný mladším či mladšími členmi (napr. ak nededí syn poručiteľa, nastupujú\nna jeho miesto jeho potomkovia, t. j. poručiteľovi vnuci). Poradie dedičských skupín je záväzné, to\nznamená, že dedičia skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dedičia zo\nskupiny predchádzajúcej. Dedičia zaradení do jednej skupiny sú povolaní dediť spoločne.\n21. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že poručiteľ L. O., narodený XX. P. XXXX zomrelý XX.\nT. XXXX zanechal holografný závet, ktorým pre prípad smrti odkázal svoj majetok, všetky hnuteľné a\nnehnuteľné veci manželke a dvom dcéram - dovolateľkám, s tým, že prvorodenú dcéru K. L., narodenú\nXX. T. XXXX vynechal z dedičstva z dôvodu, že o neho neprejavovala žiaden záujem, i keď bol po\noperácii srdca, ani raz ho nenavštívila a ani sa nezaujímala či vôbec žije (v spise na č. l. 34). V dedičskom\nkonaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 23D/258/2021 dedička zo zákona K. L. súhlasila\ns vydedením a žiadala, aby do konania na jej miesto nastúpil jej syn P. L., ktorého poručiteľ výslovne\nnevydedil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcom v názore, že vnukovi\nporučiteľa svedčí účastníctvo v dedičskom konaní a to právom reprezentácie namiesto jeho matky, ktorá\nv dôsledku vydedenia nededí. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie skonštatoval, že ,,v konaní\nnie je sporným, že listina o vydedení dcéry poručiteľa K. L. je platná a táto s vydedením súhlasila.\nSporným nie je ani existencia platného závetu. Pre rozhodnutie sporu o dedičské právo je kľúčové, či\nsynovi platne vydedenej dcéry poručiteľa v konaní svedčí postavenie účastníka konania titulom práva\nreprezentácie uvoľneného dedičského podielu po svojej platne vydedenej matke v situácii, keď poručiteľ\nzanechal závet. Účinky vydedenia sa nevzťahujú na vnuka poručiteľa - syna vydedenej dcéry, nakoľko\nvnuk poručiteľa nebol poručiteľom výslovne vydedený v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nV ustanovení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvené právo reprezentácie, v zmysle ktorého,\nak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Za nesprávny\npovažoval odvolací súd názor odvolateľov v tom, že uvedené by platilo len v prípade, ak by sa vydedená\ndcéra nedožila smrti poručiteľa. S odkazom na výklad ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka,\nvyvodený z formulácie v odkazovanom komentári k Občianskemu zákonníku II., 2. vydanie z 2019, kde\nje výslovne uvedené „neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa, a ak sa niektorý z nich nedožil smrti\nporučiteľa, jeho deti“ neobstojí a odvolací súd sa s ním nestotožnil. Poukázal na to, že v tej istej publikácii,\nv komentári k § 469a Občianskeho zákonníka rovnaký autor uvádza „Vydedený dedič nededí. Hľadí sa\nna neho, akoby sa smrti poručiteľa nedožil.“ Keďže v zmysle uvedeného, ten kto nededí v dôsledku\nvydedenia, na toho sa hľadí ako by sa smrti nedožil. Aj z odvolateľmi citovaného názoru relevantnej\nprávnej teórie vyplýva, že neopomenuteľným dedičom je aj syn vydedenej dcéry poručiteľa. Pri vydedení\nv zmysle § 479a Občianskeho zákonníka v prípade dedenia zo závetu, uvoľnený dedičský podiel\npripadá náhradnému dedičovi, ak sa náhradníctvo týka tejto možnosti. Inak uvoľnený dedičský podiel\npripadá dedičom zo zákona (§ 479 veta prvá Občianskeho zákonníka). K samotnému postaveniu vnuka\nporučiteľa ako neopomenuteľného dediča podľa § 479 Občianskeho zákonníka odvolací súd zdôraznil,\nže v dôsledku platného vydedenia dcéry poručiteľa a zároveň za situácie, ak poručiteľ nevztiahol\ndôsledky vydedenia aj na potomkov vydedenej dcéry, právom reprezentácie dedí vnuk poručiteľa, keďže\nmu svedčí právo dediča z prvej skupiny zákonných dedičov (§ 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý\nje zároveň aj neopomenuteľným dedičom podľa § 479 Občianskeho zákonníka“.\n22. V kontexte uvedeného dovolací súd konštatuje, že namietané nesprávne právne posúdenie\npostavenia vnuka poručiteľa ako neopomenuteľného dediča a účastníka dedičského konania bolo\nnedôvodné. Ak potomok dediča nededí z dôvodu vydedenia podľa § 469a Občianskeho zákonníka,\nnastupuje ďalší potomok, okrem prípadu ak nebol tiež vydedený. Pri vydedení sa nehľadí na vydedenú\nosobu ako na neexistujúceho dediča, čo má predovšetkým ten dôsledok, že vydedenie sa týka právnych\nnástupcov vydedenej osoby len vtedy, ak to poručiteľ v listine o vydedení výslovne uvedie. Relatívna\nneplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka znamená, že právny úkon podľa §\n479 Občianskeho zákonníka sa považuje za platný právny úkon, pokiaľ sa ten takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti právneho úkonu nedovolá. To znamená, že závet bude možné považovať za neplatný len\n\nvtedy, ak sa dieťa poručiteľa alebo jeho iný potomok dovolá jeho relatívnej neplatnosti. Dovolaním sa\nrelatívnej neplatnosti sa títo potomkovia stanú napriek zneniu závetu neopomenuteľnými dedičmi v\nrozsahu dedičského podielu určeného ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka.\n23. V danom prípade vo vzťahu k potomkom dcéry poručiteľa z obsahu závetu však vôľa poručiteľa\nsmerujúca k vydedeniu potomkov dcéry poručiteľa v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka nevyplýva.\nOdpoveď na nastolenú otázku teda znie, že vnuk poručiteľa je zo zákona neopomenuteľným dedičom\nv dedičskom konaní po poručiteľovi L. O., vedenom pod sp. zn. 23D/258/2021, Dnot 109/2021 a titulom\npráva reprezentácie nastupuje ako dedič zo zákona v zmysle § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka\na účastník dedičského konania po poručiteľovi L. O., ktorý v závete nevydedil potomkov vydedenej\ndcéry. Vnuk poručiteľa - účastník 4/ je spôsobilý dediť, dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,\npokiaľ závet odporuje ustanoveniu § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého plnoletému potomkovi\npatrí aspoň toľko, koľko predstavuje jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. Dôsledkom\nvydedenia je skrátenie alebo vylúčenie dedičských práv potomka poručiteľa. Takýto dedič nededí vôbec\nalebo len časť svojho zákonného dedičského podielu. Napadnutým uznesením nebolo rozhodnuté o\nspornom dedičskom práve, ale len o okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov ako účastníkov konania,\npreto argumentáciu dovolateliek týkajúcu sa doposiaľ výslovne nenamietanej platnosti závetu synom\nvydedenej dcéry poručiteľa, považoval dovolací súd za nedôvodnú. Zo zápisnice o pojednávaní z 10.\naugusta 2022 vyplýva, že právny zástupca v tom čase vydedenej dcéry poručiteľa a v súčasnosti vnuka\nporučiteľa (účastníka 4/) prehlásil, že sa bude dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, lebo z\nlistiny o vydedení a zo závetu poručiteľ nevydedil aj jej potomkov, čo znamená, že potomkom sa musí\ndostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, pokiaľ závet tomu\nodporuje, je v tejto časti neplatný (v spise na č. l. 93-94).\n24. Napokon aj zo stanoviska Najvyššieho súdu ČSSR zverejneného v Sborníku stanovisek, zpráv o\nrozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, sv. IV\ns. 433, na ktoré dovolateľky poukázali vyplýva, že ,,Důsledkem vydědění je zkrácení nebo vyloučení\ndědičských práv potomka zůstavitele; takový dědič nedědí vůbec nebo jen část svého zákonného\ndědického podílu. K vyděděnému potomku sa v rozsahu vydědění nepřihlíži. Jde-li o dědění ze závěti,\npřipadá uvolňený podíl náhradnímu dědici (dopadá -li náhradnictví i na tuto eventualitu). Jinak připadá\nuvolněný podíl dědicům ze zákona, jak to vyplýva z ustanovení § 479, věta druhá , o.z.“\n25. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ako nedôvodné uznesením zamietol v\nsúlade s § 448 CSP v spojení s § 451 ods. 1 CSP.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 CSP\na § 2 ods. 1 CMP v spojení s a § 52 CMP.\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoD/5/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}], "citovane_v": []}