{"guid": "f5f8d7c1-a9fe-4ef1-ac0f-79eee5626fdc:df4a0840-8771-4aad-bebf-8457c5fbfe29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/4/2024 z 29. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2025, sp. zn. 5ObdoK/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1", "identifikacne_cislo": "7120208983", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 87 ods. 2 písm. i) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158.odsek-3", "nazov": "§ 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-159", "nazov": "§ 159 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-159", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99g", "nazov": "§ 99g zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-99g"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-87", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-120", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-158", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-159", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-99g"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df4a0840-8771-4aad-bebf-8457c5fbfe29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/4/2024\n7120208983\n29. 07. 2025\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:7120208983.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nMoravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej spore\nžalobcu Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 035, proti žalovanému JUDr. Slavomír\nDubjel, Puškinova 16, Prešov, zn. správcu S1390, správca konkurznej podstaty úpadcu INVITA, s.r.o. v\nkonkurze, Jazerná 3, Košice, IČO: 36 853 020, zastúpenému ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., Žriedlová\n3, Košice, IČO: 53 540 964, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, vedenom\nna Mestskom súde Košice pod sp. zn. 27Cbi/3/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach z 28. júna 2024 č. k. 2CoKR/19/2023-155, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 16.6.2023 č. k.\n27Cbi/3/2020-104 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu\ntrov konania.\n2. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky proti podstate voči úpadcovi INVITA,\ns.r.o., Jazerná 3, Košice, IČO: 36 853 020 (ďalej tiež „úpadca“ alebo „INVITA s.r.o.“), uplatnenej v celkovej\nsume 72 459,06 eur, ktorá vznikla neuhradením dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2020\nv súlade s Rozhodnutím správcu dane č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62 zo dňa 4.5.2020\n(ďalej len „Rozhodnutie správcu dane“). Žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku proti podstate, ktorá\nsa týka dane z nehnuteľností a týka sa celého roka 2020. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 30K/4/2020 zo dňa 29.5.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.6.2020\n(uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 4.6.2020).\n3. Súd prvej inštancie viedol, že za obdobie od 1.1.2020 do 4.6.2020 je objektívne nemožné, aby\nsa táto pohľadávka týkala prevádzkovania podniku počas konkurzu v zmysle § 87 ods. 2 písmeno\ni) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) alebo správy a speňažovania majetku podľa § 87 ods. 2\npísmeno k) ZKR. Konštatoval, že žalobca neidentifikoval svoj nárok ako pohľadávku proti podstate podľa\nkonkrétneho ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR, keďže tento nárok vzhľadom na časové súvislosti objektívne\npod žiadne ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR nemožno subsumovať, keď od 1.1.2020 do 4.6.2020 správca\nžiaden majetok nespravoval, nespeňažoval a ani neprevádzkoval podnik. Ďalej uviedol, že žalobca\nnajneskôr odo dňa 4.5.2020 (vydanie Rozhodnutia správcu dane) mal vedomosť o výške svojho nároku.\nVzhľadom na dátum vyhlásenia konkurzu žalobca mohol (a stále môže) uplatniť svoju pohľadávku\nriadne prihláškou podľa ustanovenia § 28 a nasl. ZKR, čo predstavuje jediný možný spôsob zákonného\nuplatnenia pohľadávky žalobcu.\n\n4. Mal za to, že tvrdenie žalobcu a argumentácia ohľadom ustanovenia § 158 a § 159 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„Daňový poriadok“) nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže uvedené ustanovenia\nDaňového poriadku nemajú vplyv na moment vzniku daňovej pohľadávky. Ak je daňovou pohľadávkou\npohľadávka na dani po lehote splatnosti, tak v čase prihlásenia pohľadávky žalobcom nebola pohľadávka\nžalobcu ani len splatná, teda ani nemôže ísť o daňovú pohľadávku pre účely ustanovenia § 158 a § 159\nDaňového poriadku. Dlžník bol oprávnený plniť vzniknutú pohľadávku presne v rovnakom momente,\nako vznikla daňová povinnosť. Lehota splatnosti je len zákonom, rozhodnutím alebo dohodou určený\nnajneskorší možný termín plnenia peňažného dlhu, a to bez vzniku omeškania dlžníka. Konštatoval, že\naj pri pripustení argumentácie žalobcu, dlžník mohol plniť pohľadávku už pred vyhlásením konkurzu, a\nto v deň doručenia rozhodnutia, pričom rozhodnutie žalobcu bolo dlžníkovi doručené pred vyhlásením\nkonkurzu. Podľa súdu prvej inštancie splatnosť pohľadávky nemá žiaden vplyv na moment vzniku\nžalobcom uplatnenej pohľadávky.\n5. Ďalej uviedol, že dôvodom neuznania právneho dôvodu výšky a poradia uplatnenej pohľadávky proti\npodstate bola tá skutočnosť, že daňová povinnosť, ktorá bola vyrubená na základe Rozhodnutia správcu\ndane, vznikla s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a\nmiestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady dňa 1.1.2020.\n6. Podľa súdu prvej inštancie, pre potreby posúdenia, či pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti\npodstate alebo mala byť uplatnená ako nezabezpečená pohľadávka prihláškou, bolo relevantné\nposúdenie časového hľadiska vzniku pohľadávky. Splatnosť pohľadávky nie je rozhodujúcou\nskutočnosťou pre posúdenie, či uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate alebo nie. Lehota\nsplatnosti akejkoľvek pohľadávky vo všeobecnosti je lehotou, v ktorej má dôjsť k úhrade peňažného dlhu\nveriteľovi, pričom konkrétny dátum splatnosti je len najneskorším dohodnutým alebo zákonom určeným\ndňom, v ktorom, ak dôjde k úhrade peňažného dlhu, u dlžníka nedochádza k omeškaniu s plnením. Inak\npovedané, dátum splatnosti pohľadávky nemožno stotožňovať s dátumom vzniku pohľadávky.\n7. Uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že postupoval výlučne podľa daňového poriadku, č však\nvzhľadom na zásadu lex specialis (ZKR) derogat legi generali (Daňový poriadok) nie je dostačujúce.\nSkutočnosť, že rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň, nadobudlo právoplatnosť po vyhlásení konkurzu,\nnepredstavuje podklad, aby bolo možné dospieť k záveru, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla po\nvyhlásení konkurzu, a už vôbec nejde o dostatočný podklad pre prijatie záveru, že ide o jednu\nzo zákonom predpokladaných požiadaviek na uznanie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate.\nPodporne poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej tiež „najvyšší súd“)\nzo dňa 23.5.2017 sp. zn. 1Sžf/2/2016, kde správca dane vymáhal voči dlžníkovi po právoplatnom\nukončení reštrukturalizácie daňové nedoplatky, ktoré boli vyrubené na základe rozhodnutí vydaných až\npo ukončení reštrukturalizácie. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil, že takýto postup správcu\ndane je nezákonný a obchádza ustanovenia ZKR.\n8. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že žalobca najneskôr dňa 4.5.2020 (teda pred vyhlásením\nkonkurzu) vedel identifikovať pohľadávku ako aj jej výšku, a teda si ju mohol a mal prihlásiť v konkurze\nprihláškou, pričom zároveň platí aj pravidlo týkajúce sa momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho\nvzťahu, a síce, že dlžník mohol plniť túto pohľadávku už pred vyhlásením konkurzu, a to vzhľadom na\nvedomosť o výške daňovej povinnosti z rozhodnutia vydaného pred vyhlásením konkurzu.\n9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 28.6.2024 č. k.\n2CoKR/19/2023-155 na základe odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil,\nže žalobca je veriteľom špecifikovanej pohľadávky, žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného\nkonania nepriznal a napokon žalobcovi nepriznal ani právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n10. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pohľadávky proti podstate zákon vymedzuje\nich výpočtom a legálnou definíciou v § 87 ZKR, ktorými sú aj pohľadávky na daniach, ktoré vznikli\npo vyhlásení konkurzu a ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, alebo ak súvisia so\nsprávou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR). Odvolací súd ďalej zdôraznil, že vo\nvzťahu k uvedeným pohľadávkam proti podstate musia byť splnené nasledujúce podmienky: 1. ide o\ndaňovú pohľadávku, 2. táto pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, 3. existuje priama súvislosť s\n\nprevádzkovaním podniku počas konkurzu, správou majetku alebo jeho speňažovaním, pričom všetky\ntieto tri kritériá musia byť splnené kumulatívne.\n11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj\nna ustanovenia daňového poriadku (§ 2 písm. e) Daňového poriadku). Uviedol, že pre splnenie prvej\npodmienky pre posúdenie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate musí byť splnené to, že ide o\npohľadávku po lehote splatnosti. Poukázal na § 99g zákona č. 582/2004 Z. z., ktorý stanovuje splatnosť\ndane z nehnuteľností vo všeobecnosti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,\npričom správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľnosti aj v splátkach. Splátky dane sú splatné v\nlehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Pre splnenie prvej podmienky\npre určenie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je nevyhnutné, aby šlo o splatnú daňovú\npohľadávku, pričom splatné musia byť všetky splátky určené správcom dane (žalobcom) v rozhodnutí,\nktorým sa vyrubuje daň (žalobcom určené splátky dane mali byť splatné 1. splátka do 15 dní od\nprávoplatnosti, t. j. 20.6.2020, 2. splátka 30.6.2020, 3. splátka 30.9.2020 a 4. splátka 31.10.2020).\nV úplnosti nastala splatnosť pohľadávky až dňom 1.11.2020. Odvolací súd mal za to, že v čase\nvyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola pohľadávka na dani z nehnuteľnosti už v celom rozsahu\nsplatná (nastala splatnosť už aj poslednej splátky), teda došlo k splneniu prvej podmienky pre určenie\npohľadávky ako pohľadávky proti podstate.\n12. K druhej podmienke pre určenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate bolo\npodstatné to, že táto vznikla až po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd poukázal na § 158 ods. 3\nDaňového poriadku, považujúc toto ustanovenie za právne relevantné, keďže osobitne a odlišne\nstanovuje moment vzniku verejnoprávnej daňovej pohľadávky, na rozdiel od všeobecného ustanovenia\no vzniku verejnoprávnej pohľadávky v ZKR (§ 120 ods. 2 ZKR). Odvolací súd mal za to, že pre splnenie\ndruhej podmienky je nevyhnutné, aby vznikla dlžná suma po lehote splatnosti až najskôr dňa 4.6.2020,\nkeďže bola lehota splatnosti pri 1. splátke do 15 dní od právoplatnosti, t. j. 20.6.2020, pri 2. splátke\n30.6.2020, pri 3. splátke 30.9.2020 a pri 4. splátke 31.10.2020, každá časť daňového nedoplatku\nvznikla až po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd vyhodnotil, že žalobcom uplatnená pohľadávka spĺňa\npodmienku jej vzniku až po vyhlásení konkurzu (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Obo/16/2017 a 5Sžf/41/2015).\n13. Vo vzťahu k poslednej podmienke uviedol, že pre jej splnenie je nevyhnutné, aby šlo o pohľadávku,\nktorá má súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) ZKR), správou\nmajetku alebo speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR). Daňová povinnosť vzniká 1.\njanuára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal\nvlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká\n31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo\nužívanie nehnuteľnosti (§ 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.). Daňová povinnosť teda trvá po celé\nzdaňovacie obdobie (kalendárny rok), ak existovala k 1. januáru. Daň bola žalobcom vyrubená za\nzdaňovacie obdobie, počas ktorého (od 4.6.2020 do 31.12.2020) prebiehal konkurz. Táto pohľadávka\nza týchto okolností podľa odvolacieho súdu súvisí so správou majetku počas konkurzu.\n14. Na záver uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok pre určenie\nprávneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate bol nesprávny, keďže vo veci boli dané všetky\nzákonné podmienky pre posúdenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate podľa § 87\nods. 2 písm. k) ZKR. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovel a\nzároveň zmenil aj závislý výrok o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie a rozhodol o trovách\nodvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.\n15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená. Dovolaciemu súdu navrhol, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie\n\n16. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd nesprávne právne posúdil podmienky, ktoré musia byť splnené\npre rozhodnutie súdu, že určitá pohľadávka uplatnená v konkurze je pohľadávkou proti podstate podľa\n§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR, tiež mal nesprávne právne posúdiť dôsledky § 158 ods. 3 Daňového poriadku\na jeho presahu (vplyvu) na § 87 ZKR.\n17. Dovolateľ za právnu otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená,\npovažoval otázku posúdenia charakteru pohľadávky na dani z nehnuteľnosti ako pohľadávky z\nverejnoprávneho vzťahu ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR a vymedzenie\npredpokladov pre časový a vecný súvis takejto pohľadávky so správou a speňažovaním majetku\npodliehajúceho konkurzu. Podľa dovolateľa odvolací súd prevažnú časť posúdenia veci venoval otázke\nsplatnosti pohľadávky ako skutočnosti, ktorá podľa právneho záveru odvolacieho súdu zakladá okamih\nvzniku daňovej pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu ako pohľadávky proti podstate. Dovolateľ toto\nprávne posúdenie okamihu vzniku daňovej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate považuje za\nnesprávne, keďže odvolací súd spojil okamih vzniku pohľadávky s momentom jej splatnosti, pričom\nzároveň právne posúdil žalobcom uplatnenú pohľadávku ako pohľadávku v celom rozsahu vzniknutú\npo vyhlásení konkurzu.\n18. Ďalej uviedol, že judikatúra, na ktorú poukazoval odvolací súd sp. zn. 1Obo/16/2017 a 5Sžf/41/2015\nnie je použiteľná na súdenú vec, keďže obe rozhodnutia sú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu odvolacieho. Tieto sa týkajú určenia pohľadávky proti podstate, na základe právnej\núpravy, ktorá bola odlišná - týkali sa § 87 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Podľa dovolateľa\nsplatnosť daňovej pohľadávky nie je podkladom posúdenia okamihu vzniku uplatnenej pohľadávky ako\npohľadávky proti podstate, a teda podmienky tzv. podmienky číslo 2, stanovenej odvolacím súdom ako\npodmienky pre kvalifikáciu pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, jej splatnosťou, nie je správne.\nSprávne právne posúdenie sa malo zamerať na jasne formulované zákonné pravidlo v ZKR ako lex\nspecialis vo vzťahu k daňovému poriadku ako lex generalis. Podľa dovolateľa ZKR vymedzuje v § 87 ods.\n2 v znení účinnom ku 5.6.2020 (okamih účinkov vyhlásenia konkurzu) aké konkrétne pohľadávky možno\npovažovať za pohľadávky proti podstate [písm. a) až m)], a teda je nevyhnutné zohľadňovať rozdiel\nmedzi obsahom § 87 ZKR v znení do 31.12.2011 a v znení od 1.1.2012, preto odvolací súd nemohol\nsvoj právny záver podriadiť rozhodnutiam najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, ktoré vychádzali z\nodlišnej právnej úpravy.\n19. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že ide o daňovú pohľadávku a § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a\nustanovenie § 87 odsek 2 písm. k) ZKR vo svojom znení definujú pohľadávky na daniach ako pohľadávky\nproti podstate, odvolací súd sa mal v rámci právneho posúdenia uplatnenej pohľadávky žalobcu zamerať\nna znenie a obsah tejto právnej normy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,\nže tento pohľadávku žalobcu kvalifikoval v celom rozsahu ako pohľadávku podľa § 87 ods. 2 písm. k)\nZKR, ktoré právne posúdenie je podľa dovolateľa nesprávne.\n20. Nesprávnosť právneho posúdenia videl aj v posúdení obsahu tzv. tretej podmienky (bod 18.\nodôvodnenia), keďže v konaní nebolo sporné, že od 1.1.2020 do 4.6.2020 nemohla objektívne prebiehať\nžiadna správa ani speňažovanie majetku, pretože účinky vyhlásenia konkurzu nastali až dňa 5.6.2020.\nPodľa dovolateľa sa odvolací súd pri právnom posúdení tejto skutočnosti obmedzil na jedinú vetu,\nktorou túto argumentáciu odmietol bez toho, aby uviedol úvahu, ktorá ho viedla k odmietnutiu tejto\nargumentácie. Právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je možné žalobcom uplatnenú\npohľadávku rozdeliť podľa mesiacov a dní nie je správny, keďže takémuto deleniu v kontexte tzv. tretej\npodmienky stanovenej odvolacím súdom nič nebráni a právne úvahy odvolacieho súdu v tomto smere\nneboli odôvodené.\n21. Správne právne posúdenie malo podľa dovolateľa spočívať v danom prípade v posúdení vzťahu\nZKR a daňového poriadku - lex specialis (ZKR) derogat lex generalis (daňový poriadok). Dovolateľ\npoukazoval na § 120 ods. 2 ZKR, ktorý vymedzuje okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho\nvzťahu, pričom za vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď bol dlžník\nprvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Tento okamih podľa dovolateľa nastal pred vyhlásením\nkonkurzu, a to doručením Rozhodnutia správcu dane. Na základe doručeného rozhodnutia žalobcu\nobchodná spoločnosť INVITA, s.r.o. poznala právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky a mohla\ntak túto pohľadávku plniť už pred vyhlásením konkurzu. Dovolateľ ďalej uviedol, že aj po pripustení\nprávneho názoru odvolacieho súdu v otázke okamihu vzniku pohľadávky, ktorý je podľa odvolacieho\nsúdu spojený s okamihom splatnosti pohľadávky, tak správne právne posúdenie súdu malo zohľadniť\n\nprípadný súvis tejto pohľadávky so správou a speňažovaním majetku. V nadväznosti na uvedené,\nsprávne právne posúdenie odvolacieho súdu malo smerovať k zmene napadnutého rozsudku, a to tak,\nže žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate len v jej pomernej časti, počítanej\nod 5.6.2020 vrátane, a v prevyšujúcej časti mal byť rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, keďže v\nobdobí od 1.1.2020 do 4.6.2020 objektívne nemohlo dôjsť k správe a speňažovaniu majetku. Nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa dovolateľa teda spočívalo v tom, že odvolací súd na zistený skutkový\nstav (začatie správy a speňažovania žalovaným až po 5.6.2020) aplikoval správnu normu, avšak ju\nnesprávne interpretoval.\n22. Dovolateľ ďalej tvrdil, že odvolací súd nesprávne a v rozpore s názorom vyjadreným v rozhodnutí\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020, keď posúdil ako kľúčovú\nvo vzťahu k okamihu vzniku daňovej pohľadávky jej splatnosť, čo podľa dovolateľa po zohľadnení\npravidla ZKR ako lex specialis k Daňovému poriadku ako lex generalis nie je správnym posúdením\nveci a toto predstavuje odklon od rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. Správne právne posúdenie\nmalo spočívať v tom, že pre okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sú podmienkou\nvzniku pohľadávky výlučne skutkové okolnosti a nie splatnosť samotnej (už existujúcej) pohľadávky.\nTiež poukázal na to, že dovolací súd v inej veci (sp. zn. 4Obdo/70/2020) dospel k záveru, že daňová\npohľadávka, ktorá vznikla na základe daňového priznania podaného správcom po vyhlásení konkurzu,\nmá byť považovaná za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písmeno k) ZKR,\nkeďže podľa názoru dovolacieho súdu išlo o úkony správcu súvisiace s daňovou povinnosťou daňovníka\n(bod 24 rozhodnutia sp. zn. 4Obdo/70/2020). Podľa dovolateľa však v tejto veci išlo o pohľadávku na\ninej dani, vyrubenú na základe daňového priznania podaného správcom po vyhlásení konkurzu, a nie\nvzniknutú na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo vydané pred vyhlásením konkurzu, a navyše\nišlo o pohľadávku proti podstate podľa iného ustanovenia, teda išlo o právne posúdenie veci na základe\nzásadne odlišného skutkového stavu. Uviedol, že v tomto konaní nejde o daňovú pohľadávku, ktorá\nvznikla na základe úkonu správcu, realizovaného po vyhlásení konkurzu, ale ide o pohľadávku, ktorej\nprávny dôvod a výška boli zrejmé ešte pred vyhlásením konkurzu. Žalobca v konkurze uplatnil proti\npodstate pohľadávku, ktorá sa týka dane z nehnuteľností a týka sa celého roka 2020. Za obdobie od\n1.1.2020 do 4.6.2020 je objektívne nemožné, aby sa táto pohľadávka týkala správy a speňažovania\nmajetku (§ 87 ods. 2 písmeno k) ZKR) tak, ako to právne posúdil odvolací súd.\n23. Záverom uviedol, že odvolací súd už pri posúdení prvej, ním stanovenej podmienky, pre\nkvalifikáciu určitej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, zaťažil rozsudok nepreskúmateľnosťou.\nNezrozumiteľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že na jednej strane odvolací súd svoje závery odvíja od\n§ 2 písm. e) Daňového poriadku, ktorý daňovú pohľadávku definuje ako pohľadávku správcu dane do\nlehoty splatnosti dane, a na strane druhej odvolací súd pri právnom posúdení veci uvádza, že daňovou\npohľadávkou môže byť len pohľadávka správcu dane po splatnosti dane.\n24. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že je veriteľom, ktorý má pohľadávku proti\npodstate, pričom pri uplatnení svojej pohľadávky postupoval v súlade so zákonom, keď vychádzal\nz osobitnej úpravy obsiahnutej v Daňovom poriadku, ktorý má osobitné ustanovenia pre konkurz,\nreštrukturalizáciu a oddlženie. Dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalovaného zamietol ako\nnedôvodné.\n25. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojich argumentoch a uviedol, že právny záver\nodvolacieho súdu, podľa ktorého nie je možné žalobcom uplatnenú pohľadávku rozdeliť podľa mesiacov\na dní, nie je správny, keďže takémuto deleniu v kontexte tzv. tretej podmienky stanovenej odvolacím\nsúdom nič nebráni a v tomto smere neboli právne úvahy odvolacieho súdu nijako odôvodnené a ani\nargumentačne rozvinuté. Uzavrel že žalobca v konkurze uplatnil pohľadávku proti podstate, ktorá sa\ntýka dane z nehnuteľnosti a týka sa celého roka 2020, pričom od. 1.1.2020 do 4.6.2020 nie je objektívne\nmožné, aby sa táto pohľadávka týkala správy a speňažovania majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR).\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (podľa\n§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nCSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaného je potrebné odmietnuť.\n\n27. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval hlavne s odkazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP, avšak\nobsahom dovolania v jeho závere boli aj dôvody smerujúce k existencii vady zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP, namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces.\n28. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených\nv písm. a/ až c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len\nv rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne, pričom\ndovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 8. júna 2017).\nK prípustnosti dovolania z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n29. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n30. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n31. Dovolací súd pri interpretácii § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa tohto\nustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nurčitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Dovolateľ sformuloval právnu otázku nasledovne:\n„Posudzovanou právnou otázkou je konkrétne otázka posúdenia charakteru pohľadávky na dani z\nnehnuteľnosti ako pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.\n2 písm. k) ZKR a vymedzenie predpokladov pre časový a vecný súvis takejto pohľadávky so správou a\nspeňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu.“\n32. Kľúčovou otázkou pre rozhodnutie súdov nižších inštancií bolo, či pohľadávka žalobcu (správcu\ndane) voči úpadcovi na dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2020 predstavuje pohľadávku\nproti podstate v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda či pohľadávka žalobcu na dani z\nnehnuteľností za rok 2020 splnila kumulatívne všetky tri podmienky (ide o daňovú pohľadávku, vznikla\npo vyhlásení konkurzu, má súvis s prevádzkovaní podniku počas konkurzu, alebo súvisí so správou\na speňažovaním majetku) pre to, aby bola určená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2\npísm. k) ZKR, pričom podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo aj vyriešenie otázky okamihu\nvzniku daňového nedoplatku (daňový nedoplatok za daň z nehnuteľnosti) pre prihlasovanie pohľadávky\ndo konkurzu ako pohľadávky proti podstate.\n33. Z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR vyplýva, že pohľadávkami proti podstate sú aj pohľadávky\nna daniach a uplatňujú sa v poradí v uvedenom v zákone pod písmenom i/ ak vznikli po vyhlásení\nkonkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a pod písmenom k/ ak vznikli po\nvyhlásení konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku.\n34. Podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,\npracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k\nzačatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii\nneuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia\núčinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s\ntým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku\npráva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom\npohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto\npohľadávku.\n35. Daňovú pohľadávku definuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v ustanovení § 2 písm. e) ako\npohľadávku správcu dane na dani po lehote splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak. Okamih\nvzniku daňového nedoplatku podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), nastáva\n\naž vtedy, keď je daň po lehote splatnosti, teda až keď dôjde k jej nesplneniu v zákonom stanovenej\nalebo rozhodnutím určenej lehote splatnosti. Daňový nedoplatok, ako to výslovne stanovuje § 2 písm.\nf) zákona č. 563/2009 Z. z., predstavuje „dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane“. Možno teda\nkonštatovať, že len samotné vyrubenie dane, konkretizujúce danú daňovú povinnosť daňovníka, ktoré\nmôže byť podkladom pre budúcu pohľadávku správcu dane, nie je automaticky daňovým nedoplatkom.\n36. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona číslo 582/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká 1. januára\nzdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom,\nsprávcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra\nzdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie\nnehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti\n1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. (ods. 2) Na vyrubenie\ndane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností\nrozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada,\nak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka\ndaňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal\nvlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.\nPri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom\nzanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu\nroka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič\nstal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o\ndedičstve.\n37. Podľa § 99g ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne\nodpady a drobné stavebné odpady, všeobecná splatnosť dane z nehnuteľností je stanovená na 15 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa daň vyrubuje. Z § 99g ods. 2 zákona č.\n582/2004 Z.z. vyplýva, že správca dane má možnosť povoliť platbu dane z nehnuteľností v splátkach,\npričom ak vyrubená daň z nehnuteľností presiahne 33 000 eur, je povinný určiť ju najmenej v dvoch\nsplátkach. Lehoty splatnosti jednotlivých splátok určí správca dane vo vyrubovacom rozhodnutí. V súlade\ns ustanovením § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. sa daň z nehnuteľností vyrubuje daňovému\nsubjektu podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie\njedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak (dražba a dedenie).\n38. Zákon č. 563/2009 Z. z. v § 158 obsahuje osobitnú úpravu vzťahujúcu sa na situácie konkurzu,\nreštrukturalizácie a oddlženia, pričom ustanovuje, že za pohľadávku na účely osobitného predpisu (ZKR)\nsa považuje daňový nedoplatok. Teda nie vyrubená daň ako taká, ale až jej nesplatenie po uplynutí\nlehoty splatnosti zakladá vznik pohľadávky na účely konkurzného konania. Zákon pritom ďalej v § 158\nods. 3 ustanovuje, že ak daňový nedoplatok vznikol po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku\nvzniknutú po vyhlásení konkurzu - teda za tzv. pohľadávku proti podstate.\n39. Dovolací súd ďalej uvádza, že pre splnenie prvej podmienky určenej odvolacím súdom bolo\npodstatným, že musí ísť o daňovú pohľadávku, ktorá je už splatná. To znamená, že všetky splátky,\nktoré správca dane určil v rozhodnutí, musia byť splatné, aby pohľadávka mohla byť zahrnutá medzi\npohľadávky proti podstate. V konkrétnom prípade je zrejmé, že splatnosť jednotlivých splátok dane\nz nehnuteľností bola určená nasledovne: prvá splátka bola splatná do 15 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia, t. j. 20.6.2020, druhá splátka mala byť splatná k 30.6.2020, tretia splátka k 30.9.2020 a\nštvrtá splátka mala byť splatná k 31.10.2020. Vzhľadom na uvedené, úplná splatnosť celej pohľadávky\nnastala až dňom 1.11.2020 (resp. 2.11.2020, keďže na 1. novembra pripadá štátny sviatok - § 27 DP),\nkeď boli všetky splátky po lehote splatnosti. Výška pohľadávky (v tomto prípade výška vyrubenej dane) sa\nteda stáva jednoznačne identifikovateľnou až právoplatnosťou rozhodnutia. Samotný daňový nedoplatok\n- teda dlžná suma dane po lehote splatnosti - tak vzniká až uplynutím tejto lehoty. Lehota splatnosti\ndane v tomto prípade, vzhľadom na splatnosť poslednej splátky dane nastala až dňa 2. novembra\n2020. Až týmto dňom sa z vyrubenej dane stal daňový nedoplatok. Keďže konkurz bol vyhlásený\n4.6.2020 a splatnosť dane bola až 2.11.2020, nemožno hovoriť o tom, že daňový nedoplatok vznikol\npred vyhlásením konkurzu. V čase vyhlásenia konkurzu existovalo právoplatné rozhodnutie o vyrubení\ndane, avšak pohľadávka správcu dane ako daňový nedoplatok (istina pohľadávky na účely zákona o\nkonkurze) ešte nevznikla. Až po márnom uplynutí doby splatnosti, v danom prípade dňom 2.11.2020,\n\nnadobudla takto vyrubená daň charakter daňového nedoplatku a tým aj charakter pohľadávky, ktorá sa\nv konkurznom konaní uplatňuje ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.\n40. Z hľadiska právnej argumentácie nie je správne konštatovanie dovolateľa, že pohľadávka úpadcu\nvznikla dňa 1.1.2020 s ohľadom na § 18 ods. 1 zákona 582/2004, keďže toto ustanovenie hovorí o vzniku\ndaňovej povinnosti a nie vzniku pohľadávky. Žalovaný nesprávne viaže vznik a samotnú existenciu\npohľadávky žalobcu na obdobie pred vyhlásením konkurzu, pričom však daňový nedoplatok za daň z\nnehnuteľností ani nevznikol do vyhlásenia konkurzu. Žalovaný v spore nesprávne posudzoval otázku\nokamihu vzniku daňového nedoplatku a následne potom aj jeho význam pre prihlasovanie daňových\npohľadávok do konkurzného konania. Daňový nedoplatok na dani z nehnuteľností za zdaňovacie\nobdobie roku 2020 vznikol po vyhlásení konkurzu (rozhodnutie správcu dane doručené úpadcovi dňa\n6.5.2020, právoplatné dňa 5.6.2020 a vykonateľné 2.11.2020 s ohľadom na splatnosť poslednej splátky\nžalobcom uplatnenej pohľadávky).\n41. Dovolací súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/19/2022 zo dňa 23.\nnovembra 2022, v rámci ktorého dovolací súd riešil aj otázky týkajúce sa časového momentu vzniku\npohľadávky ako aj to, či daň z nehnuteľností za obdobia predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na\nmajetok úpadcu ne/súvisí so správou a speňažovaním majetku podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.\nDovolací súd tu konštatoval, že vymedzená pohľadávka (titulom daňového nedoplatku na dani z\nnehnuteľností za roky 2012 až 2017) je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, a\nhoci išlo o určenie dane z nehnuteľností za roky 2012 až 2017 (za obdobia pred vyhlásením konkurzu),\npohľadávka žalobcu ako správcu dane z nehnuteľnosti vznikla až po rozhodnutí žalobcu o vyrubení\ntýchto daňových nedoplatkov a až po uplynutí lehoty splatnosti. Podľa správnych rozhodnutí bolo možné\nnedoplatok ako pohľadávku vymáhať na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom\nk uvedenému došlo až po vyhlásení konkurz na majetok úpadcu. Tiež bolo konštatované, že ak žalovaný\n(správca) vo vzťahu k správe a speňažovaniu majetku namietal časové hľadisko pohľadávky žalobcu,\nišlo o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a z tohto časového hľadiska bol rozhodný aj\nsúvis so správou a speňažovaním majetku. Dovolací súd uzavrel, že vzniknuté a splatné pohľadávky\nžalobcu na dani z nehnuteľností za roky 2012 až 2017, vznikli po vyhlásení konkurzu (právoplatnými\nrozhodnutiami správcu dane), sú viazané na výkon konkrétnych právnych úkonov súvisiacich so\nsprávou a speňažovaním majetku úpadcu. Len existencia vzniknutej a splatnej pohľadávky na dani z\nnehnuteľností môže mať súvis so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Súvis s výkonom správy\na speňažovaním majetku úpadcu môže mať len pohľadávka na daniach, ktorá vznikla po vyhlásení\nkonkurzu.\n42. Žalovaný v rámci dovolania poukazoval na rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2020\n(rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu o kasačnej sťažnosti - pozn.\ndovolacieho súdu). Dovolací súd však konštatuje, že uvedené rozhodnutie nemožno na tu rozhodovanú\nvec použiť, nakoľko v predmetnom rozhodnutí veľkého senátu sa riešilo určenie splatnosti pohľadávky\nsprávcu dane na úrokoch z omeškania a § 120 ods. 2 ZKR bol predmetom výkladu v súvislosti so vznikom\ndaňovej pohľadávky na úroky z omeškania v reštrukturalizačnom konaní. V danej veci bola Veľkému\nsenátu na posúdenie predložená otázka, či je správny výklad ustanovení § 2 písm. b/, e/ a f/, § 156 ods.\n2 a § 158 ods. 1 a 3 so zohľadnením § 84 ods. 1 daňového poriadku z pohľadu posúdenia pojmu úrok z\nomeškania vo vzťahu k pojmu daňový nedoplatok a otázky okamihu vzniku úroku z omeškania v zmysle\nich aplikácie na účinky procesu reštrukturalizácie z hľadiska toho, že správca dane je oprávnený vyrubiť\núrok z omeškania aj po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, resp. aj po zverejnení uznesenia\no potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.\n43. Dovolateľ tiež poukazoval aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/70/2020, ktorým\ndovolací súd odmietol dovolanie žalovaného ako neprípustné. Dovolateľ poukazoval na bod 24. jeho\nodôvodnenia, v ktorom dovolací súd konštatoval že: „K výkladu pojmu „ak súvisia s prevádzkovaním\npodniku počas konkurzu“ dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npod sp. zn. 3Obdo/9/2017. Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí priklonil k záveru najvyššieho\nsúdu vyslovenému v rozsudku z 27. októbra 2015, sp. zn. 1Sžso/37/2014, že pojem „ak súvisia s\nprevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej\nv ustanovení § 5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony\nsmerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas\nkonkurzu. Vzhľadom na uvedené bolo zrejmé, že podmienka súvisu daňovej pohľadávky proti podstate\n\ns prevádzkovaním podniku počas konkurzu bola splnená. Súčasne dovolací súd uvádza, že ak\npohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade, bolo\nnepochybne potrebné považovať ju za výkon správy majetku správcom, keďže išlo o úkony žalovaného\nsúvisiace s daňovou povinnosťou daňovníka.“ V predmetnej veci dovolací súd posudzoval aplikáciu §\n87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR, avšak riešil otázku dane z príjmov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.\n44. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že otázka súvisu predmetnej daňovej\npohľadávky so správou a speňažovaním majetku úpadcu už bola dovolací súdom skôr vyriešená v\nskutkovo a právne obdobnej veci sp. zn. 1Obdo/19/2022 tak, že „Pohľadávka správcu dane na dani z\nnehnuteľností ako nedoplatok za obdobia predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, ktorá sa stala splatnou\npo vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate na základe skutočnosti, že súvisí so správou\na speňažovaním majetku, ktorý je zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu“. Uvedené rozhodnutie\nnadviazalo na prístup formulovaný už citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/70/2020,\nna ktoré ako na obdobnú judikatórnu líniu odkazuje rozhodnutie sp. zn. 1Obdo/19/2022. Ak daňová\npohľadávka žalobcu vznikla, t.j. nastala jej splatnosť v zmysle daňových právnych predpisov, po\nvyhlásení konkurzu, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade, bolo nepochybne potrebné považovať\nju za súvisiacu s výkonom správy majetku správcom, keďže išlo o úkony súvisiace s daňovou\npovinnosťou daňovníka vo vzťahu k majetku, ktorý je predmetom speňaženia v konkurze.\n45. Z uvedených dôvodov s poukazom na to, že dovolateľom položená otázka už bola dovolacím súdom\nvyriešená, prípustnosť dovolania žalovaného v danom prípadne podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je\ndaná a dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\nK prípustnosti dovolania z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP\n46. Dovolateľ vadu zmätočnosti obsahovo vymedzenú v závere svojho dovolania videl aj v\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti časti jeho odôvodnenia v tom, že na jednej\nstrane odvolací súd svoje závery odvíjal od § 2 písm. e) Daňového poriadku, ktorý daňovú pohľadávku\ndefinuje ako pohľadávku správcu dane do lehoty splatnosti dane a na strane druhej pri právnom\nposúdení veci uvádzal, že daňovou pohľadávkou môže byť len pohľadávka správcu dane po splatnosti\ndane.\n47. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n48. Vzhľadom na obsah dovolania musí dovolací súd pripomenúť mimoriadny charakter dovolania\nako opravného prostriedku. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo\nmožné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu\nsp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu\nsú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi\nprijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP.\n49. Dovolací súd vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti odvolacieho rozhodnutia uvádza, že do\npráva na spravodlivý proces nepochybne patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne\nodôvodnené súdne rozhodnutie s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva\n(sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všetky zákonom\npožadované náležitosti, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument sťažovateľa.\n\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr.\nGeorgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).\n50. Po preskúmaní veci v kontexte zohľadnenia práva na spravodlivý proces dovolací súd dospel\nk názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je svojvoľné,\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné a spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. V dôvodoch\nsvojho rozhodnutia odvolací súd uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania\nžalobcu, vyjadrenie žalovaného, zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán,\ntiež sa vysporiadava s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne\nvysvetľuje, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, a akými podstatnými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil, konštatujúc, že záver súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok pre určenie\nprávneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate nebol správny, keďže boli dané všetky zákonné\npodmienky pre posúdenie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.\n51. Ak žalovaný prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) čiastočne\nvyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto\nsúvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (a účinky\numožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj judikát R 54/2012, ale aj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011,\n5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením (taktiež\njudikát R 24/2017).\n52. Dovolací súd preto uzatvára, že v tejto časti nedošlo k namietanému porušeniu práva dovolateľa\nna spravodlivý proces, a tento nebol postupom súdov nižších inštancií vylúčený z realizácie svojich\nprocesných práv. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, že postupom súdu došlo k procesnej vade\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny\nproces, nie je dôvodné, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. c) CSP pre\njeho neprípustnosť.\n53. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa §\n447 písm. c) a f) odmietol.\n54. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoKR/19/2023", "guid": "bd5bfc4f-e70f-4f2a-91c7-b27b0fb692ef:68ae82e4-5531-4ef7-9aa9-6632cf07da4e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "8deef7dc-3681-42b7-80ba-41ae92d50c9b:9d480365-436e-4c90-85e6-e4febcad54b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2014200402.1", "spisova_znacka": "1Obo/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/16/2017 z 21. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200402.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-08", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}], "citovane_v": []}