{"guid": "84bc9147-5934-4984-a376-147c27020407:7b2ad50f-cb4e-40cb-bbdf-53337aac1a5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/2/2024 z 26. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2025, sp. zn. 5ObdoK/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1", "identifikacne_cislo": "7119205083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-59", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b2ad50f-cb4e-40cb-bbdf-53337aac1a5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/2/2024\n7119205083\n26. 02. 2025\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:7119205083.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu JUDr. Ivan Gajdošech, Krmanova 14, Košice, správca\núpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o., v konkurze, Kunová Teplica,\nIČO: 36 193 810, zastúpeného Vašiv & Partners, s.r.o., Murgašova 3, Košice,\nIČO: 47 238 836, proti žalovanému KOVOZBER s.r.o., Radlinského 28, Spišská Nová Ves, IČO: 31 633\n404, zastúpenému JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná 59,\nSpišská Nová Ves, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Košice\nI pod sp. zn. 29Cbi/2/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n4CoKR/13/2023-474 zo dňa 29. decembra 2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu o d m i e t a .\nŽalovaný má nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 29Cbi/2/2019-435 zo dňa 29.9.2022 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,\naby súd určil právne úkony úpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o. (ďalej len „úpadca“), bližšie špecifikované\nv podanej žalobe, voči konkurzným veriteľom úpadcu za právne neúčinné,\na aby žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú\nnáhradu vo výške 24 240 eur.\n2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nie každý úkon dlžníka urobený v zákonnom stanovených\nprekluzívnych lehotách je odporovateľný právny úkon, ale je potrebné skúmať,\nči spĺňa znaky všeobecnej podstaty odporovateľnosti právneho úkonu, uvedené v § 57 zákona č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“)\na následne uvedené v osobitných podstatách odporovateľných právnych úkonov, a to v danom prípade\nv § 59 ZKR vo vzťahu k zvýhodňujúcim právnym úkonom. Je tiež potrebné skúmať najmä faktické\nprotiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť, ukrátenie veriteľa.\n3. Súd prvej inštancie dovodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie\núpadku dlžníka v čase vykonania napadnutých právnych úkonov.\nÚpadca plnil svoj reštrukturalizačný „ozdravný´“ plán (cca 5 mesiacov po schválení reštrukturalizačného\nplánu súdom) a z predloženej účtovnej závierky vyplynulo,\nže k 31.12.2016 hospodáril so ziskom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že úpadca\nhotovostné úhrady faktúr vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný\núkon. Súd prvej inštancie mal za to, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie kúpnej\nceny) zvýhodnenie veriteľa podľa § 59 ods. 1 ZKR a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky\n\nniektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR, nezakladá. Dlžník je povinný si plniť svoje záväzky\nvoči veriteľom do začatia konkurzného konania. Platby dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím\nkonkurzného konania veriteľom nemožno paušalizovať ako odporovateľné právne úkony.\n4. Plnenie zo strany dlžníka, t.č. úpadcu, formou hotovostnej platby za tovar, materiál, ktorý následne\núpadca mohol spracovať a predať, bolo podľa súdu dôvodné a vyslovene predávajúcim vymienené\nako reakcia na predchádzajúce obdobie podnikateľskej fázy úpadcu (reštrukturalizačné konanie). Súd\npoukázal na to, že žalovaný prijatím platby sa nestal veriteľom úpadcu, ale de facto jeho dlžníkom, keď\nbol povinný dodať úpadcovi tovar.\nZo strany žalovaného bolo poskytnuté plnenie do majetku úpadcu, jeho majetok sa teda nijako\nnezmenšil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení,\nže úpadca daným právnym úkonom zvýhodnil žalovaného oproti iným veriteľom; nepreukázal naplnenie\nznakov odporovateľnosti daného úkonu spočívajúce v splatnosti danej pohľadávky (splatnosť nenastala\nvyhlásením konkurzu), v existencii úpadku dlžníka v čase vykonania daného právneho úkonu a v\nzmenšení majetku dlžníka tak, že v dôsledku tohto právneho úkonu boli ukrátení ostatní veritelia úpadcu.\n5. Vo vzťahu k podmienke vyslovenia odporovateľnosti, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo\nbol urobený počas úpadku dlžníka, žalobca dôkazné bremeno neuniesol.\nTo, že zaplatenie kúpnej ceny spôsobilo úpadok dlžníka žalobca ani netvrdil, a to,\nže by mala byť zaplatená počas jeho úpadku, nepreukázal, pretože reštrukturalizácia dlžníka bola\nskončená potvrdením reštrukturalizačného (ozdravného) plánu.\nSkončením reštrukturalizácie zaniklo obmedzenie dlžníka, podľa ktorého mohol robiť\nlen bežné právne úkony, pretože činnosť dlžníka (úpadcu) sa musela obnoviť v pôvodnom rozsahu.\nNapádané právne úkony boli bežnými úkonmi vykonávanými v rámci podnikateľskej činnosti úpadcu.\n6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nebol uspokojený úplne,\nale bol uspokojený pomerne, nakoľko z podanej prihlášky pohľadávky\nako aj zo zoznamu prihlásených pohľadávok vyplývalo, že si žalovaný ako veriteľ prihlásil pohľadávku\nv celkovej výške 19 183 eur. V čase, kedy mal dlžník záujem o dodanie tovaru\nod žalovaného a žalovaný mu dodával tovar, mal už žalovaný voči dlžníkovi pohľadávky\nz titulu nezaplatených faktúr za dodanie tovaru v predchádzajúcom období v celkovej výške 19 183 eur.\nŽalovaný si preto ako veriteľ vyslovene vymienil, že dodá dlžníkovi tovar\nlen ak mu zaň zaplatí v deň dodania. V čase, keď si žalovaný uvedené vymienil, dodával žalobcovi tovar\ns vedomím, že sa ako dlžník ozdravil, keďže jeho reštrukturalizácia\nbola v tom čase riadne ukončená.\n7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n4CoKR/13/22013-474 zo dňa 29.12.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Za\nneopodstatnenú považoval námietku žalobcu, že absencia právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2\nCSP zo strany súdu prvej inštancie bola takou závažnou procesnou vadou, ktorá mu spôsobila odňatie\nprocesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces. Odvolací súd zistil z obsahu zápisníc o pojednávaniach,\nže v nich absentuje postup súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP, avšak z obsahu spisu a z obsahu\njednotlivých podaní strán sporu vyplynulo, že obe strany sporu (povinne zastúpené podľa § 90 ods. 1 a\n2 CSP) v jednotlivých vyjadreniach jasne uviedli, ktoré skutkové tvrdenia považujú za sporné a zároveň\nobe strany sporu v danom konaní riadne využívali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.\n8. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísmena b) CSP nie je daný, pretože namietaným procesným postupom súdu prvej inštancie (absencia\npredbežného právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie) nedošlo k takému vážnemu porušeniu\nprocesných práv žalobcu, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a zároveň\nrozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre riadne odôvodnenie rozhodnutí.\n9. Odvolací súd poukázal na to, že ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujú odlišne\nsituácie, keď boli právne úkony urobené medzi úpadcom a spriaznenou osobou úpadcu, a keď boli\nurobené medzi úpadcom a osobou bez spriaznenosti.\nAk ide o vzťah bez spriaznenosti, je na správcovi (ako žalobcovi) preukázať, že daný právny úkon\nspôsobil úpadok, resp. že bol vykonaný počas úpadku dlžníka.\n\nZároveň je jeho povinnosťou preukázať, že takéto právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľov úpadcu,\nteda preukázať, že dlžník predmetnými právnymi úkonmi zmenšil svoj majetok\na v dôsledku tohto zmenšenia majetku nemôže iný veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.\nIba v takomto prípade by bolo preukázané, že išlo o právne úkony, ktorými dlžník inak neodôvodnene\nzvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.\n10. Odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že po potvrdení reštrukturalizačného\nplánu a ukončení reštrukturalizácie dlžníka, po približne 13 mesiacoch, došlo k vyhláseniu konkurzu na\nmajetok dlžníka, a že žalovaný nebol spriaznenou osobou s dlžníkom. Žalobca nespochybnil ani tvrdenie\nžalovaného, že zaplatené kúpne ceny neboli neprimerane nízke a zodpovedali hodnote dodaného\ntovaru, a teda zodpovedali hodnote predaných vecí.\n11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote\ndovolanie, prípustnosť ktorého vyvodil z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu\nmal spočívať v porušení § 220 CSP v povinnosti súdu riadne odôvodniť rozsudok, pretože odvolací súd\nsa k argumentácii žalobcu uvedenej v jeho odvolaní zmienil iba v bode 40 jeho odôvodenia. Dovolateľ\nmal za to, že kľúčovou bola otázka úpadku v čase vykonania odporovaného úkonu, nesúhlasiac s tým,\nže súd prvej inštancie vyložil § 3 ods. 3 ZKR tak,\nže v úpadku nie je osoba, ktorá formálne prešla procesom reštrukturalizácie.\n12. V súvislosti s namietanou vadou konania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ tvrdil, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\na to v otázke - aké sú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR.\n13. Žalobca mal za to, že uvedená právna otázka bola dovolacím súdom zodpovedaná v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/31/2020, pričom odvolací súd tam uvedený výklad\n§ 59 ZKR nerešpektoval, keď za znak zvýhodňujúceho právneho úkonu považoval aj potrebu zmenšenia\nmajetku ako nevyhnutný predpoklad ukrátenia uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov. Nesúhlasí\nso záverom odvolacieho súdu,\nže zmenšenie majetku sa mohlo prejaviť napríklad neekvivalentnosťou plnenia.\nPodľa dovolateľa zmenšenie majetku úpadcu nie je podmienkou naplnenia hypotézy zvýhodňujúceho\nprávneho úkonu.\n14. Dovolateľ tiež namietal, že na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu poukazoval už v rámci\nodvolacieho konania, pričom odvolací súd konštatoval, že závery uvedeného rozhodnutia nemožno na\ndanú vec aplikovať, keďže sa nejedná o skutkovo podobný stav,\ns čím dovolateľ nesúhlasil. Závery uvedeného rozhodnutia sú podľa dovolateľa platné\npre akékoľvek úkony dlžníka a možno ich aplikovať nielen vtedy, ak dlžník právnym úkonom poruší\npravidlo priority niektorých pohľadávok, ale aj vtedy, ak dlžník vykoná úkon v rozpore so zásadou pari\npassu (t. j. keď poskytne výhodnejšie uspokojenie len jednému z veriteľov z rovnakej skupiny).\n15. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižších inštancií považuje za\nsprávne a navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť, resp. zamietnuť ako nedôvodné a priznať mu náhradu\ntrov konania.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) a dospel\nk záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n17. Podľa dovolateľa k tvrdenej vade predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP\nmalo dôjsť v dôsledku toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne,\na tiež, že odvolací súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentami žalobcu uvedenými v\njeho odvolaní.\n\n18. Z obsahu dovolania žalobcu podľa dovolacieho súdu v zásade vyplýva, že dovolateľ\nv podstate nesúhlasí so záverom oboch súdov nižších inštancií, podľa ktorého základom rozhodnutia o\nzamietnutí žaloby nebolo konštatovanie o nepreukázaní úpadku\ndlžníka - úpadcu v čase vykonania odporovaných právnych úkonov, ale skutočnosť, že žalobca\n(dovolateľ) nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že namietanými právnymi úkonmi\ndošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok iných veriteľov úpadcu, a že tieto\nmali byť zvýhodňujúcimi právnym úkonmi úpadcu.\n19. Dovolací súd konštatuje, že preskúmaním dotknutých rozhodnutí a v nich obsiahnutých záverov\nsúdov nižšej inštancie, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018), dospel k záveru,\nže konajúce súdy sa z hľadiska práva na spravodlivý proces zrozumiteľným\na akceptovateľným spôsobom vysporiadali s predmetom sporu a aplikujúc procesnoprávne\ni hmotnoprávne ustanovenia relevantnej právnej úpravy, vyjadrili sa k podstatným argumentom strán\nsporu, pričom svoje závery primeraným spôsobom zdôvodnili. Dovolací súd má za to,\nže z odôvodnení súdov oboch nižších inštancií dostatočne vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo\nneunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že v dôsledku odporovaných\nprávnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého veriteľa a dovolateľ nepreukázal\nzmenšenie majetku na strane úpadcu ani existenciu úpadku dlžníka\nku dňu účinnosti namietaných právnych úkonov.\n20. Rovnako zmätočnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska nepreskúmateľnosti dôvodov vyjadrených\nv odôvodnení jeho písomného vyhotovenia nie je možné zamieňať s jeho vecnou nesprávnosťou z\nhľadiska nesprávne zisteného skutkového stavu alebo nesprávneho právneho posúdenia veci (sporu).\nPodľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutí oboch konajúcich nižších súdov zodpovedná\nkritériám preskúmateľnosti čo do ustálenia, že v konaní nebolo preukázané (dôkazným bremenom\nna strane žalujúceho správcu unesené), že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k\nukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu a nebolo preukázané, že by úpadca inak neodôvodnene\nzvýhodnil žalovaného ako veriteľa oproti ostatným veriteľom. Keďže nebol splnený jeden zo základných\nzákonných predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie), pričom všeobecné, ako aj osobitné podmienky\nodporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne, možno túto argumentáciu považovať za dostatočnú\na preskúmateľnú, ktorá nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.\n21. Dovolací súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu javilo znaky arbitrárnosti,\nkeďže súdy oboch nižších inštancií dodržali zákonný rámec pre odôvodnenie svojho rozhodnutia, ako\nvyplýva predovšetkým z ust. § 220 ods. 2 CSP pre rozsudok súdu prvej inštancie a z ust. § 393 ods. 2\nCSP pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ sú dôvody súdneho rozhodnutia zjavné a zreteľné (hoci\ns nimi neúspešná strana nesúhlasí), nemožno hovoriť\no arbitrárnom výkone spravodlivosti z hľadiska dodržania práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (pozri I. ÚS 117/07).\n22. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu možno z hľadiska jeho preskúmateľnosti\npovažovať za dostatočne odôvodnené, jeho záverom nechýba predchádzajúca interpretácia príslušných\nprávnych noriem, a preto dovolací uzatvára, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá\nzrozumiteľného a presvedčivého rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktoré spĺňa kritériá spravodlivého\nsúdneho procesu. Skutočnosť, že dovolateľ má na vec odlišný právny názor a s meritórnym rozhodnutím\nako ani s dôvodmi jeho prijatia nižšími súdmi\nz hľadiska nimi prijatých skutkových a právnych záverov sa nestotožňuje, bez ďalšieho nezakladá\nporušenie jeho označených procesných práv v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.\n23. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti\nuvedenej v § 420 písm. f) CSP nedošlo a z toho dôvodu dovolanie v tejto časti odmietol ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n24. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nby mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\n\nako ju odvolací súd riešil, b/ vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne a\nc/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená (uznesenie NS SR\nsp. zn. 5Obdo/75/2019 z 28.11.2019). Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho,\nako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému\nv ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n25. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť.\nNesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre\nvýrok napadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili\nsprávne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej\nprávnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia\nodvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu.\nPokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre\nodmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP.\n26. Za otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ označil otázku „aké sú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR.“\n27. Ako už dovolací súd uviedol vyššie, právna otázka položená dovolateľom v dovolaní musí byť\nzásadná pre rozhodnutie vo veci, čo znamená, že od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu v spore.\nDovolateľom položená otázka uvedené kritérium nespĺňa\na jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho\n(i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie\nvo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej\nstrany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver najvyššieho\nsúdu rozhodujúceho o dovolaní.\n28. Z rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, výslovne vyplýva, že súdy\nnižšej inštancie svoje rozhodnutia založili na tom závere, že dovolateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom,\nže namietanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok iných veriteľov úpadcu, a\nže tieto mali byť zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi úpadcu, pričom nedošlo ani k zmenšeniu majetku\ndlžníka.\n29. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,\nktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Z uvedeného vyplýva,\nže k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľa dôjde najmä vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka\nzmenší jeho majetok.\n30. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, slúžiaci na ochranu veriteľov\na jeho základným predpokladom je ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov.\nPovinnosťou strany odporujúcej právnemu úkonu je preukázať v konaní, že došlo k ukráteniu pohľadávky\nčo i len jedného veriteľa, a teda preukázanie toho, že sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil.\nVymedzenie ukrátenia veriteľa je v právnej teórii viazané predovšetkým na zmenšenie majetku dlžníka,\nz ktorého by sa mala uspokojiť veriteľova pohľadávka. Podstatným je, že majetok dlžníka v rozhodnej\ndobe bol odporovateľným úkonom zmenšený (prípadne bude v budúcnosti zmenšený). Nie každý právny\núkon dlžníka však spôsobuje ukrátenie veriteľa. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku\ndlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka,\nktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.\nStav majetku úpadcu pre potreby posúdenia, či došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov\núpadcu sa skúma k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu.\n31. Dovolací súd má za to, že z hľadiska úpravy v § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou\npre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v\nkonkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky veriteľa, t.j. že napádaný právny úkon musel ukrátiť k okamihu jeho účinnosti\nktorúkoľvek, stačí aj jedinú riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v tom čase. Ukrátenie\n\nuspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania v každom\nkonaní. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil,\nv akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok.\nNásledne v prípade právneho úkonu zvýhodňujúceho\nje podmienkou preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol\nurobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť. O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať\nlen v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za\nposkytnuté plnenie dlžníka.\n32. Zvýhodňujúce právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa\noproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo\nk ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou (k tomu\nviď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nKomentár. 3. vydanie. Praha: C. H. BECK, 2019, s. 531).\n33. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že mu dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky,\nplní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Majetok\ndlžníka sa teda použije na uspokojenie veriteľov v rozpore\nso zásadou pomernosti a rovnomernosti, odvíjajúcich sa od ustanovení zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Zvýhodnený veriteľ dostáva síce len to, čo by mu inak právom patrilo, ale pretože\ndlžník nie je schopný uspokojiť všetkých veriteľov, plným uspokojením jedného veriteľa ukracuje\nostatných veriteľov.\n34. Dovolací súd má za to, že len po zodpovedaní otázky splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky\nodporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR možno prikročiť\nk posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania\nprávnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov\nbez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych\núkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61 ZKR)\natď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania\n(existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy.\n35. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky\nveriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre\nnedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.\nDôkazné bremeno o tom, že majetok dlžníka nestačil na úplné uspokojenie všetkých pohľadávok\nveriteľov, má správca (resp. veriteľ), ktorý podal odporovaciu žalobu.\nSúčasne musí preukázať splnenie aj ostatných predpokladov stanovených v § 59\nods. 1 ZKR (porovnaj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nKomentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 511).\n36. Je zrejmé, že dovolateľ namieta záver konajúcich súdov ohľadom neunesenia dôkazného bremena\nna strane žalobcu, a to vo vzťahu k preukázaniu všeobecných podmienok odporovateľnosti právnych\núkonov, t. j. vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov - ukráteniu\nuspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR a následného na\nto nadväzujúceho splnenia osobitných podmienok zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR.\nNakoľko žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k ukráteniu uspokojenia\niných veriteľov, nebol v konaní úspešný.\n37. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v podanom dovolaní namieta okolnosti týkajúce sa zisťovania\nskutkového stavu, dokazovania a vyhodnotenia predložených dôkazov k otázke splnenia podmienok\nodporovateľnosti právnych úkonov. Dovolateľ svojimi tvrdeniami vyvracia súdmi nižšej inštancie prijatý\na dokazovaním zistený záver, nestotožňujúc\nsa s konštatovaním, že nepreukázal splnenie základnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti\nprávneho úkonu vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa\njednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti (§ 58 až § 61 ZKR).\nDovolateľ nepreukázal, že išlo o zvýhodňujúce právne úkony, nepreukázal kvalifikované zmenšenie\nmajetku dlžníka, neuviedol a ani nepreukazoval hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou\n\nsporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť\na že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie\npohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila\nmiera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Dovolací súd zároveň uvádza, že nie každý právny\núkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne\nza následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve procesnou zodpovednosťou správcu\nje,\naby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n38. Ohľadom rozhodnutia, na ktoré poukazoval dovolateľ, a od ktorej ustálenej praxe dovolacieho súdu\nsa mal odvolací súd odkloniť (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), dovolací súd uvádza, že v rozhodnutí\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo dňa 25.11.2020\nbola prijatá ako judikát (R 75/2021) právna veta: „zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa\n§ 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je aj dohoda o vzájomnom započítaní\npohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a ním spriazneným veriteľom,\nkeďže ňou v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia veriteľov dochádza k zániku pohľadávky\nspriazneného veriteľa započítaním protipohľadávky úpadcu, z hodnoty ktorej\nby inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu“. V\nuvedenom rozhodnutí najvyšší súd posudzoval odporovateľnosť právneho úkonu - dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok medzi spriaznenými osobami.\nV uvedenom rozhodnutí dovolací súd zároveň v bode 24.1. odôvodnenia uviedol,\nže „Pre záver súdu - či sú splnené podmienky odporovateľnosti - je rozhodujúce,\naký by bol stav majetku úpadcu, keby napadnutý právny úkon neuskutočnil...“\nDovolací súd uzatvára, že nemohlo dôjsť k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nkeďže v predmetnom rozhodnutí sa zjavne nejednalo o skutkovo a právne obdobnú vec.\n39. Dovolací súd pripomína, že povinnosťou žalobcu v konaní o odporovacej žalobe\nje preukázať ukrátenie veriteľa odporovateľným úkonom dlžníka, teda taký stav majetku dlžníka v\nčase urobenia úkonu, ktorý sa má určiť za neúčinný, pri ktorom sa uspokojenie pohľadávky veriteľa\nbuď znemožní alebo zhorší. Preto pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že\ndošlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti\nnapadnutého právneho úkonu. Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019,\npodľa ktorého správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie\nzákladnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Obdobne podľa\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019, žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu,\nktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná.\nA tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že k splneniu hmotnoprávneho predpokladu\nvyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie\nna účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť\npreukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním\nstavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe\nna existujúce pohľadávky veriteľov. Vzhľadom na uvedené dovolací súd ďalej uvádza,\nže povinnosťou strany odporujúcej právnemu úkonu je v súdnom konaní preukázať, že došlo k ukráteniu\npohľadávky veriteľa/veriteľov, pričom preukázanie ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou\ndôkazného bremena žalobcu a vyhodnotenia v konkrétnej veci vykonaného dokazovania.\n40. Dovolací súd ešte v súvislosti s otázkou dôkazného bremena, ktorého neunesenie\nbolo v danej sporovej veci dôvodom rozhodnutia v neprospech dovolateľa, zdôrazňuje,\nže spochybňovanie záverov súdov nižších inštancií o nepreukázaní predpokladov odporovateľnosti\nprávneho úkonu, je záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania,\nv rámci ktorého bolo povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenia, o ktoré opieral svoj nárok uplatnený\nžalobou. Dovolací súd taktiež pre úplnosť a potvrdenie, že posudzovanie unesenia, resp. neunesenia\ndôkazného bremena spadá do štádia zisťovania skutkového stavu veci, dodáva, že otázka posudzovania\ndôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.\nNejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla rozumieť hmotnoprávne posúdenie\n(subsumpciu). Ani prípadné ustálenie odlišného skutkového stavu v odvolacom konaní v dôsledku\nodlišného posúdenia dôkazného bremena,\n\nby neznamenalo odlišné právne posúdenie veci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/09 zo\n6.5.2010). Súdy nižšej inštancie dali žalobcovi v rámci svojich rozhodnutí jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na ním nastolené podstatné argumenty a otázky, ktoré v konaní vystali,\npričom všeobecná nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania a skutkové otázky nevyhovujú zákonným\npožiadavkám na prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.\n41. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu\nk naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia\nprihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich\nskutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej\nskutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia namietaných právnych úkonov (kúpnych zmlúv) medzi úpadcom\na žalovaným, došlo\nk takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti\nodporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze\nna majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené.\nStav majetku úpadcu sa uvedenými úkonmi nijak nezmenil, keďže za vykonané úhrady\nmu žalovaný nesporne dodal hodnotou im zodpovedajúci tovar. Takéto konanie nevykazovalo žiadne\nznaky úmyslu ukrátiť veriteľov. Išlo o ekvivalentné plnenie, majetkový substrát\nsa konaním úpadcu a žalovaného nezvýšil, ani neznížil, a už vôbec nemožno argumentovať tým, že\ntakéto úkony robili zmluvné strany s úmyslom ukrátiť veriteľov.\nLen zrejmá nespokojnosť dovolateľa s týmito závermi, ktoré boli výsledkom riadne vykonaného\ndokazovania, neodôvodňuje prípustnosť jeho dovolania pre porušenie práva\nna spravodlivý proces.\n42. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu neumožňuje, aby bol na jeho základe\nuskutočnený meritórny dovolací prieskum, nakoľko dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.\nKeďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobcu prípustné, dovolací súd\nho v súlade s § 447 písm. f) CSP odmietol.\n43. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v prípade rozhodnutia o\nodmietnutí dovolania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej\ninštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoKR/13/2023", "guid": "01b79612-b3fc-4418-b9f8-e1f0b4a04917:23fd9faa-a1fb-4f0d-8fb1-dfc8b121c334", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}