{"guid": "cdf60170-00ff-4469-9ca3-f77699804c2a:84fc4ef7-9615-47d6-b30b-fb579a9a5f8c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1", "spisova_znacka": "8Cdo/80/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/80/2024 z 17. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2025, sp. zn. 8Cdo/80/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1", "identifikacne_cislo": "7118208077", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84fc4ef7-9615-47d6-b30b-fb579a9a5f8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/80/2024\n7118208077\n17. 06. 2025\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U.. Y. U., narodenej XX. O. XXXX, XXX F., Y..\nS. X., M., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Košice, Žižkova\n2073/19, proti žalovaným 1/ U.. Ľ. X., narodenej XX. I. XXXX, M., U. XX, zastúpenej advokátom Mgr.\nTomášom Bašticom, Bratislava, Grösslingová 56, 2/ C.. L. M., narodenej XX. D. XXXX, XXXX I. R., S.\nX., M., 3/ K. U., narodenej XX. L. XXXX, F. T. X, XXXX V., O.E., o určenie, že nehnuteľnosti patria do\ndedičstva, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/22/2018, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach z 01. júna 2023 sp. zn. 3Co/162/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Košice I z 19. mája 2022 č.k. 12C/22/2018-684 (ďalej len „súd prvej inštancie\nresp. prvoinštačný súd), ktorým zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že ňou\nšpecifikované nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košiceokolie na identifikovaných listoch vlastníctva patria do pozostalosti po Y. M.E., narodenom X. R.G. XXXX\na zomrelom XX. L.Á. XXXX, žalovanej 1/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % a žalovaným 2/ a 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok I.); žalovanej\n1/ priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo\nvzťahu žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ žalobkyni a žalovaným 2/ a 3/ nepriznal právo na náhradu trov\nodvolacieho konania (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol, že žalobkyňa podanú\nžalobu odôvodnila s poukazom na to, že so žalovanými 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované\") sú neopomenuteľnými\nzákonnými dedičkami po Y. M. a žalovaná 3/ je vnučkou po jeho F. Y., pričom tvrdila, že nemohla\nnadobudnúť celé svoje dedičstvo po otcovi, keďže jeho významná časť nebola predmetom dedičského\nkonania. Žalovaná 1/ v rámci svojej obrany uviedla, že dedičstvo po poručiteľovi bolo prejednané v\nkonaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. D 293/93, pričom v žalobe špecifikované nehnuteľnosti\nneboli predmetom dedičstva, keďže poručiteľ v čase svojej smrti nebol ich vlastníkom. Ďalej tvrdila,\nže dôkazy predložené žalobkyňou nie sú spôsobilé preukázať pravdivosť skutočností uvedených v\nžalobnom návrhu. Podľa tvrdení žalobkyne celé dedičstvo po poručiteľovi Y. M. - nehnuteľný majetok\nprevzali do výlučného alebo podielového spoluvlastníctva žalovaná 1/ a teraz už nebohá M. M.É.\na to bez ohľadu na poručiteľov závet a dedičské nástupníctvo po ňom, o ktorých skutočnostiach\nžalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, nakoľko finančné náhrady na jej úkor nadobúdala žalovaná 1/.\nVeľký rozsah nehnuteľností bol reštituovaný od Slovenského pozemkového fondu, kde ako oprávnené\nosoby vystupovali len žalovaná 1/ a M. M.. Podľa žalovaných 2/ a 3/ nehnuteľnosti pôvodne vlastnené\nY. M., o ktoré žiadal v reštitúciách, skutočne patria do pozostalosti po ňom.\n\n1.2. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 132, § 137, § 149 a § 150 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") a ďalej § 123, § 124, § 126\nods. 1 a § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník\"). V prvom rade skúmal, či v okolnostiach sporu je daný naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení, pričom dospel k záveru, že určovacia žaloba je v danom prípade prípustná pri\nspornosti práv a vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností. Mal za to, že za stavu,\nak sú žalované zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníčky spornej nehnuteľnosti, má žalobkyňa\nnaliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Zaoberal sa aj splnením podmienky účasti\nvšetkých subjektov právneho vzťahu v spore podľa § 77 CSP. V uvedenom smere mal z dedičského\nrozhodnutia po nebohom Y. M.É. preukázané, že dedičmi boli žalované 1/ až 3/ a žalobkyňa. Nebolo\nsporné, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti neboli predmetom tohto dedičského konania, lebo\nporučiteľ v čase smrti nebol ich vlastníkom a nebolo sporné ani to, že žalovaná 1/ a nebohá M. M.,\nobe zapísané v aktuálnych listoch vlastníctva ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré sú\npredmetom konania, tieto nadobudli na základe zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom\nuzatvorených medzi nimi a Slovenským pozemkovým fondom podľa zákona č. 229/1991 Zb., resp. na\nzáklade dedičských rozhodnutí.\n1.3. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové okolnosti, z ktorých\nby bolo možné vyvodiť, že poručiteľ v čase smrti vlastnil v žalobe špecifikované nehnuteľnosti, hoci\nzákladným hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho\npráva poručiteľa ku dňu jeho smrti. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o nadobúdacom právnom\ntitule, na základe ktorého poručiteľ za života mal nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva a\nnepredložila ani dôkazy o tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Ďalej\nuviedol, že žalovaná 1/ sporné nehnuteľnosti nadobudla do podielového spoluvlastníctva v reštitučnom\nkonaní na základe právoplatných reštitučných rozhodnutí, resp. na základe uzatvorených zmlúv o\nbezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom a podľa aktuálnych výpisov listov vlastníctva je aj\nnaďalej ich podielovou spoluvlastníčkou. Právoplatné reštitučné rozhodnutia ani zmluvy o bezodplatnom\nprevode k pozemkom neboli žiadnym príslušným správnym ani súdnym orgánom zmenené, ani zrušené\na pokiaľ bola žalobkyňa toho názoru, že správny orgán v reštitučnom konaní pochybil, mohla v\nzákonných lehotách využiť opravné prostriedky. Zdôraznil, že otec strán sporu Y. M. nebol a nemohol\nbyť v čase jeho smrti vlastníkom reštituovaných nehnuteľností, pretože zomrel počas reštitučného\nkonania dňa 21. januára 1993, pred vydaním rozhodnutí o uplatnených reštitučných nárokoch a poručiteľ\nnemohol byť, ani nebol vlastníkom nehnuteľností, z ktorých mnohé boli vydané ako náhradné pozemky,\nčo znamená, že tieto nikdy nevlastnil, neboli mu ani odňaté a boli oprávneným osobám vydané ako\nnáhradné pozemky. Žalované so svojou matkou v rámci reštitučného konania nehnuteľnosti nadobúdali\nna základe právoplatných reštitučných rozhodnutí, kedy správny orgán s nimi konal ako s oprávnenými\nosobami. Keďže Y. M. ako osoba oprávnená podľa zákona č. 229/1991 Zb. si nárok na pozemky uplatnil\nv zákonnej prekluzívnej lehote, využil možnosť domáhať sa ochrany práv postupom podľa reštitučného\npredpisu a tak už nie je možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov\na preto súd prvej inštancie žalobu ako celok zamietol.\n1.4. O trovách konania súd prvej inštancie vo vzťahu žalobkyne k žalovanej 1/ rozhodol podľa § 255\nods. 1 CSP a úspešnej žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo vzťahu\nžalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ stranám náhradu trov konania nepriznal, keďže ju tieto ani nežiadali.\n2. Odvolací súd v dôvodoch potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo\nveci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil\npodľa ustanovení § 191 ods. 1, 2 CSP, t. j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v\nhodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Podrobné a zákonu zodpovedajúce boli\naj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal\nso všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých\ntvrdení a námietok strán sporu. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi\n\nsúdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal (§\n387 ods. 2 CSP).\n2.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie námietky odvolateľky\nodvolací súd uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k\nzásahu do práv žalobkyne a že by bol narušený princíp rovného postavenia, či právo na spravodlivé\nsúdne konanie. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že ňou špecifikované nehnuteľnosti\nzapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice-okolie na identifikovaných listoch\nvlastníctva patria do pozostalosti po Y. M., narodenom X. R. XXXX a zomrelom XX. L. XXXX. Podľa jej\ntvrdení spoluvlastnícke podiely či vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná 1/ na\nzáklade právoplatných reštitučných rozhodnutí, resp. na základe uzatvorených zmlúv o bezodplatnom\nprevode vlastníctva k pozemkom, pričom aj žalobkyňa mala byť reštituentkou (a oprávnenou osobou\nči dedičkou po neskôr zomrelom reštituentovi), avšak žalovaná 1/ ju zamlčala a v reštitučných\nkonaniach pred pozemkovým úradom a preto s ňou konané nebolo, čím došlo k poškodeniu jej\nmajetkových práv. Táto argumentácia bola predmetom uplatnených odvolacích námietok smerujúcich\nproti preskúmavanému rozsudku.\n2.2. Odvolací súd ďalej pokračoval, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia,\nže tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide potom o posúdenie\nskutočností, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tej-ktorej veci. Požadované určenie sa vždy\nvzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Keďže v danom prípade sú toho času v katastri nehnuteľností ako\nspoluvlastníčky sporných parciel zapísané iné osoby (žalované), aké by podľa názoru žalobkyne mali byť\n(pri ňou predpokladanom priebehu dedičských či reštitučných konaní), boli splnené podmienky procesnej\nprípustnosti žaloby (§ 137 písm. c) CSP). Inou otázkou však už bola hmotnoprávna opodstatnenosť\npožadovaného určenia, pre vyhovenie ktorému by musela žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností\npreukázať, že podiely k sporným nehnuteľnostiam v čase smrti Y. M.E. mu vlastnícky patrili a stali sa tak\nsmrťou súčasťou dedičstva po nebohom. U prevažnej väčšiny nehnuteľností (až na uvedené výnimky)\nžalobkyňa nepredložila doklady (dôkazy) o spôsobe ich nadobudnutia žalovanými a nespochybnila tak\nsprávnosť zápisu v katastri nehnuteľností (ktorá sa inak bez ďalšieho predpokladá - ak nie je zákonom\naprobovaným spôsobom vyvrátená). Pri časti nehnuteľností z dokladov nachádzajúcich sa v spise\nbolo možné identifikovať titul, na základe ktorého sú žalované evidované v katastri nehnuteľností ako\nvlastníčky. Pri parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území M.-K.P. podiel\n2/4 Slovenský pozemkový fond (ako správca nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky) pri\nvyporiadaní reštitučných nárokov tento zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva z 19. januára\n2001 pridelil ako náhradný pozemok nadobúdateľke M. M. (viď zmluvu na č.l. 109-112). Nehnuteľnosť\nzapísanú na LV č. XXXX, parcelu č. XXXX/X v podiele 345/3420 Slovenský pozemkový fond (ako\nsprávca nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky) pri vyporiadaní reštitučných nárokov zmluvou\no bezodplatnom prevode vlastníctva previedol opäť na nadobúdateľku M. M. (viď zmluvu na č.l. XXXXXX súdneho spisu). Pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX v katastrálnom\núzemí X., Obvodný pozemkový úrad Košice-okolie dňa 1. októbra 2010 pod č. 2010/00821-5KR vydal\nrozhodnutie, ktorým k nim oprávnenej osobe - žalovanej 1/ priznal vlastnícke právo (viď rozhodnutie o\nvlastníctve na č.l. 234-236 súdneho spisu).\n2.3. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a výsledkov dokazovania (zdokumentovaného v súdnom spise)\nbol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, aby Y. M. v čase smrti bol\nvlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Pri týchto aj podľa tvrdení žalobkyne mohli nastať\niba dve situácie. U nehnuteľností, ktoré už po smrti Y. M. (po 21. januári 1993) boli rozhodnutiami\npozemkového úradu či zmluvami o bezodplatnom prevode vlastníctva podľa zákona č. 229/1991\nZb. vydané oprávneným osobám ako náhradné pozemky platí, že tieto náhradné pozemky v čase\nsmrti Y. M. rozhodne neboli v jeho vlastníctve. Pri nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX R.\nČ.. XXXX v kat. úz. X. rozhodnutím z 01. októbra 2010 oprávnenej osobe - žalovanej 1/ obdobne\nbolo až v reštitučnom konaní (podľa zákona č. 229/1991 Zb.) priznané vlastnícke právo, ktoré takto\nnemohlo svedčiť Y. M. dňa 21. januára 1993, keďže by neboli splnené podmienky pre jeho priznanie navrátenie správnym rozhodnutím v rámci reštitúcie. Pokiaľ žalobkyňa vo všeobecnosti spochybňovala\nrozhodnutia pozemkových úradov, na základe ktorých žalované mali nadobudnúť vlastníctvo k sporným\nnehnuteľnostiam odvolací súd dodal, že takéto rozhodnutia boli vydané príslušným správnym orgánom,\nmajú všetky náležitosti rozhodnutia a ide tak o správne akty. Súdy v civilnom sporovom konaní\nbývajú viazané rozhodnutiami správneho orgánu o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam potiaľ,\n\nže sú povinné vychádzať z ich účinkov, čím musia prihliadať na rozhodnutia a dohody o vydávaní\nnáhradných pozemkov, ktoré realizoval príslušný a kompetentný orgán, ktorý bol oprávnený a zároveň\npovinný posúdiť, či oprávnené osoby spĺňajú zákonné predpoklady na vydanie dotknutých nehnuteľností.\nAk teda subjekt nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe právoplatného správneho\nrozhodnutia pozemkového úradu, mimo rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať\nvecnú správnosť správneho aktu - vždy však skúma, či ide o správny akt a nie o paakt a či je\nsprávny akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu, ako aj to, či je právoplatný\na vykonateľný. U kategórii aktov, ktoré sú vecne vadné platí prezumpcia ich správnosti a kým nie sú\nstanoveným postupom opravené, zrušené alebo nahradené, sú považované za bezvadné a majúce\nprávne účinky. Nadobudnutie vlastníctva k veci na základe právoplatného rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré má konštitutívny charakter predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho\npráva. Právna istota občanov a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje, aby právoplatné\nkonštitutívne rozhodnutia súdu či správneho orgánu, na základe ktorých určitá osoba nadobudla\nvlastníctvo veci bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, ktorá s obmedzenými výnimkami, napr.\nobnovy konania, vylučuje požiadavku tretej - inej osoby zakladajúcej svoje domnelé vlastníctvo na inej\n(skoršej) právnej skutočnosti.\n2.4. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Dodal ale, že\npochopil motiváciu žalobkyne, poukazujúcej na snahu napraviť prípadné pochybenia v pozemkových\nreštitučných konaniach, kde s ňou nebolo konané ako s právnou nástupkyňou po Y. M., avšak zvolený\ntyp žaloby, s petitom žiadajúcim určenie náhradných pozemkov do pozostalosti po Y. M. (ktoré tento\nnikdy nevlastnil), či určenie do nej u pozemkov v čase jeho úmrtia v katastri zapísaných v prospech\ntretích osôb (a preto podliehajúcich reštitúcii), bol aj podľa názoru odvolacieho súdu nevhodný.\n2.5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala žalovaná 1/ plný úspech a preto proti neúspešnej žalobkyni\njej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu žalobkyne a\nžalovaných 2/ a 3/ náhrada trov odvolacieho konania žalovaným priznaná nebola, keďže im v ňom trovy\nani nevznikli.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\"),\nktorého prípustnosť odôvodňovala ustanoveniami § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V\nkonkrétnostiach namietala, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali jej námietkou, že momentom smrti\nporučiteľa sa stala jednou z dedičiek, konkrétne „čakateľkou\" na výšku dedičského podielu, ktorý mala\nnadobudnúť po poručiteľovi ako oprávnenej osobe, ktorá mala zákonom garantované právo na vydanie\nnehnuteľností resp. mala právo na náhradné plnenie, keď zo zákonných dôvodov nehnuteľnosti nebolo\nmožné vydať. Toto právo však nebolo odvolacím súdom rešpektované. Uvedeným spôsobom mali súdy\nnižších inštancií hodnotiť (interpretovať) procesný prejav žalobkyne, a to aj v prípade, ak sa svojho práva\ndomáhala hoc aj nesprávnym žalobným petitom. Za ďalšie odvolací súd neprihliadol na skutočnosti,\nktoré vyšli najavo, boli riadne osvedčené, vzal do úvahy len tie, ktoré vyzneli v prospech žalovanej\n1/, hoci v súdnom konaní ich neosvedčila, neboli prednesené, nevyšli najavo, vykonané dokazovanie\nnesprávne vyhodnotil. Výsledky skutkových zistení preto nezodpovedajú vykonaným dôkazom, sú v\nrozpore § 191 ods.1 a ods. 2 CSP. Rozsudkom odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie bolo porušené\ngarantované právo dediča na dedičstvo po zomrelej osobe. V hodnotení skutkových zistení absentuje\nurčitá časť skutočností, ktorá vyšla v konaní najavo, čo bolo kvalifikovane namietané (hoci aj chybným\npetitom), súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne posudzovaných skutočností bez toho, že by napr.\ndostatočným spôsobom odôvodnili ich irelevantnosť. Keďže súdy nižších inštancií v prejednávanej veci\npostupovali nesprávne vo vzťahu k ochrane práva žalobkyne dediť po poručiteľovi, dopustili sa okrem\niného ľubovôle zakázanej v č1. 2 ods. 2 ústavy, teda naplnili vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP,\nv dôsledku čoho odvolacím súdom riešená nosná právna otázka sa dostala do rozporu aj s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu, čím bol naplnený ďalší dovolací dôvod podľa ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. a) CSP. V uvedenom smere však dovolateľka žiadne rozhodnutia, od ktorých sa mal\nodvolací súd odkloniť neuviedla.Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho\nsúd ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná 1/ v podanom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že jej námietky ohľadne procesného\npostupu súdov oboch inštancií nie sú dôvodné, v konaní nedošlo k takej vade zmätočnosti, ktorá by\nodôvodňovala naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Pokiaľ ide o dovolací dôvod\n\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobkyňa v dovolaní nekonkretizovala relevantnú právnu otázku tak,\nako to má na mysli citované zákonné ustanovenie. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/196/2019 neobstojí pre odlišnosť skutkového stavu. Navrhla, aby Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky dovolanie odmietol.\n4.1. Žalovaná 2/ sa v podanom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne stotožnila s jej dovolacím návrhom.\nUviedla, že v danom prípade bol hrubo porušený zákon štátnym orgánom (pozemkovým úradom) rokoch\n1993 - 2000 a 2010 - 2011 vydaním nezákonných rozhodnutí, pretože konal len s jednou z dedičiek\npo oprávnenej osobe. Žalovaná 1/ z toho, čo takto získala už predala nehnuteľnosti za 2 milióny eur a\npravdepodobne získa ďalšie 3 milióny eur po predaji ďalších pozemkov.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba\nodmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,\nktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP\nv spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n12. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala,\nže odvolací súd sa nezaoberal riadne jej tvrdeniami, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu nedostatočné, ďalej namietala nesprávne skutkové a právne závery, tiež hodnotenie\nv spore vykonaných dôkazov.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo\n168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).\n15. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať\nizolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré\nsúd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri\nrozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393\nods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.). Za procesnú vadu konania v zmysle § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa.\n15.1. Konkrétnejšie k dovolacími námietkami žalobkyne dovolací súd uvádza, že súdy nižších inštancií\nv odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom objasnili ako v spore dospeli k záveru, že v\nokolnostiach danej veci nie je prípustná žaloba o určenie, že žalobkyňou označené nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po poručiteľovi Y. M., zomrelom 21. januára 1993. Odvolací súd v rozhodnutí popísal\nobsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, uviedol ustanovenia (§ 137 písm. c CSP), ktoré aplikoval, a z\nktorých vyvodil svoje právne závery v bodoch 24. až 33. svojho odôvodnenia, v rámci ktorých sa\nvyporiadal aj s prezentovanými námietkami žalobkyne, ktorými spochybnila rozhodnutia pozemkových\núradov, na základe ktorých žalované mali nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam (bod\n35. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Dovolací súd uzatvára, že odôvodnenie odvolacieho\nsúdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane tých na ktoré\nžalobkyňa poukazovala aj v rámci dovolacích námietok a myšlienkový postup odvolacieho súdu je\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n\n16. Zo zhora uvedeného (pod bodom 15.1.) je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd\nrozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky\nnáležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnila a že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými\na právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a\nnestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n17. Dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z\njudikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Dovolací súd v tomto kontexte ďalej uvádza, že prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie\nveci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd\nuž podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011,\n4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Skutočnosť, že\ndovolateľka má odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou\ntvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n18. K namietanému pochybeniu v procese dokazovania v danej veci dovolací súd uvádza, že pokiaľ\nsúd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil\nniektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu\nprocesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Predmetná judikatúra dovolacieho\nsúdu bola a je akceptovaná aj ústavným súdom napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 65/2020, III. ÚS\n171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, II. ÚS 153/2019, II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020.\n19. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané hodnoteniu dôkazov dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že\nsúdy rozhodujú vo veci v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v čl. 15 Základných\nprincípov CSP v spojení s § 191 CSP. Táto zásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.\n46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí\nvždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci\na vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú\nsúčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.\n19.1. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že\ndovolateľkou spochybnená hodnotiaca úvaha (resp. jej výsledok) odvolacieho súdu zodpovedá zásadám\nformálnej logiky a je aj preskúmateľná. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v\nsúlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo\nbyť nimi zistené. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup\nodvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Takýmto procesným\npostupom odvolacieho súdu preto podľa dovolacieho súdu nedošlo k tomu, že by súd (odvolací)\n\nznemožnil žalobkyni, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n20. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy, pretože v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Má však\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci dovolací súd takúto existenciu\nvady zmätočnosti nezistil.\n21. V posudzovanom prípade dovolací súd uzatvára, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nkonanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP, dovolanie žalobkyne preto v uvedenej časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n22. Dovolací súd ďalej pristúpil k skúmaniu existencie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. Dovolateľka podľa tohto dovolacieho dôvodu namietala nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších inštancií majúc za to, že bolo porušené jej „garantované právo dediča na dedičstvo po zomrelej\nosobe\" a tiež odklon od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú ale nevymedzila.\n23. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon\" jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu\". Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa teda sleduje zámer minimalizovať nežiadúce odklony\nrozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tým prispieť k ich jednotnému\nrozhodovaniu.\n24. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018\npatria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\" predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n25. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) resp. § 421 ods. 1 písm. b) či §\n421 ods. 1 písm. c) CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť\n(najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až §\n435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a\n8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o\n\nprípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako\npredchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n26. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n27. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu\" (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), „vyriešenia\nprávnej otázky\" (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo „zjednotenia rozdielneho rozhodovania\" (§ 421 ods. 1\npísm. c) CSP) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom\nkonaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky)\nz hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n28. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie je viazaný (a zároveň obmedzený)\nrozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označil dovolateľ (viď rozhodnutie veľkého senátu\nobchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020 a tiež 1VCdo/2/2022, 8Cdo/278/2019).\n29. V danom prípade dovolateľka argumentovala proti právnemu posúdeniu ňou uplatneného nároku\n„o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva\" poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm.\na) CSP v zmysle ktorého je „dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešenie sa odvolací súd odklonil od ustanovenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu\" a tiež s poukazom na podľa jej názoru nesprávne skutkové a právne závery\nsúdov nižších inštancií. Prezentovala názor, že momentom smrti poručiteľa sa stala jednou z dedičiek,\nkonkrétne „čakateľkou\" na výšku dedičského podielu, ktorý mala nadobudnúť po poručiteľovi ako\noprávnenej osobe, ktorá mala zákonom garantované právo na vydanie nehnuteľností resp. mala právo\nna náhradné plnenie, keď zo zákonných dôvodov nehnuteľnosti nebolo možné vydať. Uvedeným\nspôsobom mali súdy nižších inštancií správne hodnotiť (interpretovať) procesný prejav žalobkyne, a to\naj v prípade, ak sa svojho práva domáhala hoc aj nesprávnym žalobným petitom. Na podporu správnosti\nzvolenej argumentácie nepoukázala na žiadne z rozhodnutí najvyššieho súdu od záverov ktorých, sa mal\nodvolací súd pri rozhodovaní odkloniť. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu pritom vyplýva,\nže len samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky,\nvýznamovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Napriek tomu dovolací súd posudzujúc\nprípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v súlade s § 432 CSP v\nspojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu dovolania (IV. ÚS 15/2021,\nI. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolateľka nesúhlasila s právnym posúdením\notázky, či v danom prípade „ňou zvolený typ žaloby - o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je správne zvolený nástrojom na ochranu práv dediča\" majúc za to, že rozhodnutím odvolacieho súdu\nbolo porušené žalobkyni „garantované právo dediča na dedičstvo po zomrelej osobe\".\n30. Podľa právnej vety uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo 16. decembra 2010\npublikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011 pod R 32/2011 „V konaní o žalobe, ktorou\nsa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ\nbol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa\na okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.\" Ak súd vyhovie\nžalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok\nporučiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti\nvlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny\nporiadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či\n\nurčitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne\nbezvýznamné.\n31. V súlade s princípom ochrany verejného záujmu (čl. I CMP) je účelom konania o dedičstve\nautoritatívne usporiadanie pozostalosti po poručiteľovi tak, aby sa dedičia mohli ujať svojho dedičstva.\nPráve nastolenie právnej istoty týkajúcej sa pozostalosti poručiteľa je dôvodom, pre ktorý je dedičstvo\nprejednávané obligatórne v súdnom konaní (sp. zn. II. ÚS 274/2025-10).\n32. V okolnostiach danej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dedičské konanie po\nporučiteľovi Y. M. (právnom predchodcovi strán sporu), narodenom X. R. XXXX a zomrelom XX. L.\nXXXX bolo prejednané v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. D 293/93, pričom v petite\nžalobkyňou formulovanej žaloby - o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva - bližšie špecifikované\nnehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva po zomrelom, keďže poručiteľ v čase svojej smrti nebol\nich vlastníkom; uplatnil si však počas života na ich vydanie reštitučný nárok. Otec strán sporu Y. M.\nzomrel ešte pred vydaním rozhodnutí o uplatnených reštitučných nárokoch, pričom následne správny\norgán ako s oprávnenými osobami (mimo žalobkyne) konal so žalovanými a týmto (resp. ich právnym\npredchodcom) aj vydal označené pozemky resp. náhradné pozemky. Z takto ustáleného skutkového\nstavu súdy nižších inštancií dospeli k právnemu záveru vylučujúcemu žalobkyni možnosť podania žaloby\no určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Y. M. v podstate s odôvodnením, že v\nčase svojej smrti nebol ich vlastníkom. Z tohto dôvodu nebolo možné pri rozhodovaní ani prihliadnuť\nna neskôr zistené skutočnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd zhora uvedenými\n(prezentovanými) názormi neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, v zmysle ktorej\nbolo pre posúdenie veci (vzhľadom na znenie petitu žaloby) rozhodujúce zistenie, či poručiteľ bol v\nčase svojej smrti vlastníkom označených nehnuteľností. Z uvedených dôvodov nebola preto ani podľa\ndovolacieho súdu žalobkyňou zvolená žaloba správne zvoleným nástrojom na súdnu ochranu. Nutné\nje aj poznamenať, že žalobkyňa bola v spore zastúpená kvalifikovaným zástupcom a preto aj rozsah\nposkytovania poučenia o jej procesných právach bol limitovaný touto skutočnosťou. Navyše z rámca\nskutkových zistení vyplýva, že časť poručiteľových pozemkov bola v rámci reštitúcie vydaná, avšak\nniektoré pre zákonnú prekážku nebolo možné vydať a preto boli poskytnuté náhradné pozemky. Z tých\nnehnuteľností, ktoré už boli žalovaným vydané bola časť predaná (viď bod 4.1.). Aj uvedené skutočnosti\nzhrnul odvolací súd v bodoch 29. až 31. svojho rozhodnutia, majúc za to, že aj pre predmetné okolnosti\nsa mala žalobkyňa domáhať svojho práva iný typom žaloby.\n33. Keďže podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil\nrozhodnutie napadnuté dovolaním žalobkyňou, neodklonil v nastolenej otázke/otázkach (viď bod 30.) od\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu\ndovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP resp. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP,\nkeďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/162/2022", "guid": "9532d5d6-c8af-472a-ad57-1c60f56f43fd:35ac1d84-de08-4f07-a02b-356e384485d6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cce4a0e5-2aa4-444b-b77c-d89e5cc18168", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.274.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.274.2025.1"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:69bf1f4d-c6d8-4bd7-9163-274c3c62df20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:c571973a-04b1-4d17-ac0d-0db2f4100ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.202.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.202.2020.1"}, {"guid": "ussr:bad22d3f-f799-40db-9eaa-eaf8ad91a38d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.108.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.108.2020.1"}, {"guid": "ussr:de53591a-0ff8-4837-8efa-6d199a132447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.65.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.65.2020.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:9b09e3c2-a632-4708-8284-1d6361da8f6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.171.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.171.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 20. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}], "citovane_v": []}