{"guid": "1c20d574-f938-4058-a079-f098018be47e:9877620e-3e3a-4304-8e04-d276d86774a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1", "spisova_znacka": "1Obdo/32/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/32/2024 z 17. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2025, sp. zn. 1Obdo/32/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1", "identifikacne_cislo": "7116224212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385", "nazov": "§ 385 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9877620e-3e3a-4304-8e04-d276d86774a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/32/2024\n7116224212\n17. 12. 2025\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu IRES R + L\ns.r.o., Kavečianska cesta 1112/41, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 52 520 633, zastúpený:\nJUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a ušlého zisku,\no dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/53/2021-422 zo dňa 17. mája\n2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému súd náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice I ďalej aj („okresný súd“) rozsudkom č. k. 26Cb/47/2019-359 zo dňa 10. novembra\n2020 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) zamietol návrh žalobcu výrokom 1/, výrokom 2/, žalovanému\npriznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie (ďalej aj Okresný súd Košice I, „okresný súd“) výrokom 1 zamietol žalobu, v ktorej\nsa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 429 040,15 eura s príslušenstvom uplatnenej\ntitulom náhrady škody a ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v dôsledku odstúpenia žalovaného od\nzmluvy o dielo č. SE - 25 - 67/OVO-2006 zo dňa 06. marca 2006 v znení dodatkov č. 1 a 4. Konštatoval,\nže žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť, v žalobe ani v žiadnom vo svojich\npísomných podaní neuviedol, v čom mala spočívať uplatnená skutočná škoda a ušlý zisk, aká majetková\nujma vzniká právnemu predchodcovi žalobcu, v čom malo spočívať zmenšenie majetku. Konštatoval,\nže žalobca neoznačil ani nepredložil dôkazy na preukázanie vzniku škody, uviedol len, že škoda bola\nspôsobená vo výške 429 040,15 eura a žiadal vykonať znalecké dokazovanie na určenie výšky škody,\npričom nešpecifikoval, z akých položiek sa táto suma skladá, aká suma predstavuje skutočnú škodu\na aká ušlý zisk. Uviedol, že nie možné znaleckým dokazovaním nahrádzať povinnosť tvrdenia strany\nv konaní a keďže žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, súd prvej inštancie na pojednávaní 13.\noktóbra 2020 uznesením rozhodol, že nevykoná znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom, ktorý až\nna pojednávaní dňa 13. októbra 2020 uviedol, že si uplatňuje nárok na ušlý zisk, ktorý predstavuje\nprimeraný zisk vypočítaný z rozdielu medzi rozpočtom stavby a prestavanými a vyčerpanými sumami\ndo zastavenia stavby, s poukazom na to, že primeraný zisk v rozhodnom období, v obdobnom odvetví\npodnikania dosiahol 18 až 20 %. Súd prvej inštancie poukázal na § 153 ods. 1 a 2 CSP konštatoval,\nže uvedené skutočnosti mohol a mal žalobca uviesť v žalobe alebo najneskôr v duplike k vyjadreniu\nžalovaného zo dňa 17. augusta 2019, preto nebolo možné na prostriedky procesného útoku uplatnené\nžalobcom na pojednávaní 13. októbra 2023 prihliadať. O trovách konania rozhodol, s poukazom na §\n255 CSP tak, ako uviedol vo výroku 2/. rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n\n3. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj súd „druhej inštancie“ „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n4Cob/53/2021-422 zo dňa 17. mája 2022 výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a výrokom\nII. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n4. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ďalej uviedol, že žalobca dňa\n13. októbra 2020 ozrejmil, že žalobou uplatnený nárok 429 040,15 eura predstavuje tzv. primeraný\nzisk (§ 381 ods. 1 Obchodného zákonníka) a uviedol spôsob, akým dospel k vyčísleniu jeho výšky\n(18 % z neprestavanej sumy rozpočtu 2 383 556,46 eura). Odvolací súd konštatoval, že súd prvej\ninštancie správne, s poukazom na použitie zásady sudcovskej koncentrácie konania na tieto prostriedky\nprocesného útoku neprihliadol, keď nič nebránilo žalobcovi, aby tieto skutkové tvrdenia uviedol v žalobe,\nresp. v rámci podanej repliky a zároveň na preukázanie tvrdení žalobca ani neoznačil a nepredložil\nžiadne dôkazy. Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobca v konaní namietal, že na preukázanie\nškody a ušlého zisku nevedel zabezpečiť súkromný znalecký posudok, keďže ani jeden znalec sa\nnevedel sporiť so žalovaným, avšak tieto skutočnosti nepreukázal. Odvolací súd poukázal na § 12\nzákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, podľa ktorého znalec nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon s výnimkou § 12 ods. 2 a 3\nuvedeného zákona. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepochybil, ak nenariadil znalecké\ndokazovanie, keďže žalobca v konaní neuvádzal také rozhodné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť\nposúdené znaleckým dokazovaním nariadeným v konaní, keďže spôsob zistenia výšky ušlého zisku\nzávisí v každom jednotlivom prípade na skutkových tvrdeniach poškodeného. Odvolací súd uviedol,\nže ak nebol preukázaný samotný nárok na náhradu abstraktného ušlého zisku, vykonanie dokazovania\nznaleckým posúdením o jeho výške by bolo nadbytočné. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu - tvrdením,\nže žalovaný v priebehu konania nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku,\nkeď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uvádzal, v rámci procesnej obrany skutkové tvrdenia, ktorými\npoprel základ a výšku uplatneného nároku.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, podaním z 22. augusta 2022, v ktorom\nžiadal rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n6. Žalobca „ďalej aj dovolateľ“ podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, keď tvrdil, že odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súčasne je názoru, že postupom\nodvolacieho súdu došlo k vadám podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP tým, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu a tiež, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne .\n7. Obsahom dovolania sú uvádzané skutočnosti a právne argumenty, ktoré uvádza dovolateľ v žalobe\na sú obsahom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu - genéza veci a popísaný procesný\npostup od podania žaloby až po rozhodnutie odvolacieho súdu.\n8. V dovolaní uviedol, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu právo na spravodlivý proces, keď nevykonal žalobcom\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tvrdil, že rozhodnutie je založené\nna nesprávnych skutkových zisteniach, na základe vykonaných dôkazov, je založené na nesprávnej\naplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čoho dôsledkom bolo nedostatočné\nodôvodnenie a vecne nesprávne rozhodnutie v celom jeho rozsahu.\n9. Tvrdil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými\nskutkovými tvrdeniami a právnymi závermi produkovanými žalobcom, prednesenými na pojednávaní 13.\noktóbra 2020 a v konaní na súde prvej inštancie v žalobe, v podaní z 03. novembra 2013 s prílohami\n- 31 listín a v ďalších podaniach žalobcu, najmä zo dňa 10. júla 2017, 17. augusta 2019, 05. augusta\n2020, vrátane príloh k týmto podaniam. Tvrdil, že preukázal základ svojho nároku a mal za to, že\nvýšku ustáli v konaní súdom nariadené znalecké dokazovanie, aj keď svoj nárok skutkovo a právne,\nčo do základu aj výšky v konaní, vymedzil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nvychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nereaguje na návrhy na vykonanie dôkazov\nžalobcu, procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej interpretácie právnych noriem, vzťahujúci sa\nk zásade koncentrácii konania, hodnotenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových strán,\nktorý postup súdu, v konečnom dôsledku, zasiahol do práv žalobcu, keď odvolací súd mal možnosť (ktorú\n\nnerealizoval) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. V konaní nedošlo procesne k zisteniu\nrozhodujúcich skutočností pre vydanie správneho rozhodnutia, čím v rozpore s čl. 1 a 2 CSP žalobcom\npožadovaná ochrana jeho ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov nebola\nv konaní spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a rozhodnutie bolo vydané\nako spravodlivé. Tvrdil, že odvolací súd skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie si osvojil a v odôvodnení\nnedal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany\nuplatnenej žalobcom.\n10. Tvrdil s poukazom na § 384 ods. 1 až 4 CSP, že odvolací súd, aj súd prvej inštancie, dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu\nmal zopakovať alebo doplniť, odvolací súd takto v konaní nepostupoval. Ďalej tvrdil, že odvolací súd\nkonal v rozpore s ustanoveniami § 383, § 385 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých, obligatórne mal nariadiť\npojednávanie vo veci, pretože vo veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, čím odňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,\nzahrňujúci právo na verejné prerokovanie veci. Tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté\nvadou zmätočnosti, spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia je arbitrárne a bol naplnený dôvod\ndovolací podľa § 420 písm. f) CSP. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\ntvrdil, že od odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ďalej aj “dovolací súd“) po zistení, že dovolanie\nbolo podané včas, oprávnenou osobou v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), v mene, ktorého koná právny zástupca žalobcu, (advokát), (§ 429 ods. 1 CSP) bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.\n12. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n13. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n14. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.\nj. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP).\n15. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,\nže zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa\nktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n16. Dovolateľ nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie o neunesení bremena\ntvrdení a dôkaznom bremene, ohľadne preukázania výšky žalovanej istiny, uplatnenej čiastočne\n\ntitulom náhrady škody a ušlého zisku. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné,\narbitrárne. Súčasne tvrdil, že sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, poukázal na § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP.\n17. V dovolaní všeobecne konštatoval, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. l písm. a)\nCSP, je charakteristický odklon jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátu dovolacieho súdu ustálilo\nna určitom riešení právnej otázky. Tvrdil, že odvolací súd svojím rozhodnutím sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V dovolaní neformuloval právnu otázku, ktorú riešil odvolací\nsúd a vyriešil ju odchýlne od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu, ktorú nešpecifikoval, konkrétne\nneuviedol.\n18. Celý obsah dovolania smeruje k spochybneniu skutkových tvrdení z ktorých pri rozhodovaní\nvychádzal odvolací súd a súd prvej inštancie. Tvrdil, že odvolací súd si osvojil skutkové tvrdenia\nsúdu prvej inštancie a nepodal v dôvodoch rozhodnutia úvahy, na základe, ktorých odvolací súd\nrozhodol. Odvolací súd nedal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, uplatnenej žalobcom, v dôsledku čoho dospel, na základe vykonaných\ndôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam a túto vadu neodstránil odvolací súd ani zopakovaním,\nresp. doplnením dokazovania, čím odvolací súd porušil ustanovenie § 384 ods. 1 až 4 CSP.\nDovolací súd k dovolacím dôvodom udáva nasledovné.\n19. V podanej žalobe žalobca udáva skutkové okolnosti veci, týkajúce sa uzavretia zmluvy o dielo,\nprechodu práv a povinnosti zo zmluvy o dielo na právnych nástupcov, ďalej uvádza, že sa domáha\nzaplatenia náhrady škody a ušlého zisku, ktorý v obsahu žaloby, vrátane jej príloh, číselne ani inak\nnešpecifikoval. Rovnako podania žalobcu z 03. novembra 2016, č.l. 13 spisu z 19. januára 2017, č.l. 69\nspisu, z 10. júla 2017, zo 14. marca 2018, č.l. 146 spisu, takúto špecifikáciu neobsahujú. Vo vyjadrení\nžalobcu k duplike, k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo 17. augusta 2019, č.l. 171 spisu, žalobca v petite\nžaloby uvádza žalovanú sumu, ktorú si uplatňuje titulom náhrady škody a ušlého zisku v sume 429\n040,15 eura s príslušenstvom, pričom alternatívne žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým\nby bola vyčíslená výška škody a ušlého zisku. Z podaní žalobcu nie je zrejmé, na akom základe a akých\ndôvodov a dôkazov si jednotlivé nároky na náhradu škody a ušlého zisku, z celkovej žalovanej istiny\n429 040,15 eura žalobca voči žalovanému, uplatňuje. Žalobca na pojednávaní dňa 13. októbra 2020\nuviedol (str. 3 zápisnice, č.l. 353 súdneho spisu), že pri výpočte žalovanej sumy vychádzal zo zisku,\nktorý by žalobca dosiahol, ak by stavba nebola zastavená a mohol ju dokončiť v zmysle vtedy platných a\nobvyklých obchodných podmienok, v súlade s § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, § 381 Obchodného\nzákonníka. Škoda predstavuje škodu za materiál, ktorý je na stavbe doteraz, je úplne znehodnotený, i\nkeď túto škodu za materiál si uplatnil z opatrnosti, pred odstúpením žalovaného od zmluvy, na Okresnom\nsúde Košice I v konaní č. k. 15C/262/2011. Ušlý zisk špecifikoval na str. 5 zápisnice č.l. 355 spisu, keď\nuviedol, že ušlý zisk bol stanovený ako primeraný zisk z prípadného rozpočtu stavby a prestavaných\na vyčerpaných súm do zastavenia stavby, z rozdielu medzi týmito sumami. Uviedol, že prestavaných\na čerpaných prostriedkov bolo, do zastavenia prác, v rozsahu 631 355,56 eura a podľa pôvodného\nrozpočtu zostávalo prestavať sumu 2 383 556,46 eura s DPH.\n20. Dovolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nkonštatuje, že odvolací súd nielen odkázal (bod 42. rozhodnutia odvolacieho súdu) na správnosť záverov\nsúdu prvej inštancie, ale v ďalších bodoch 43. až 45. vyslovuje názor, že žalobca nesplnil povinnosť\ntvrdení a dôkaznú povinnosť, uvádza konkrétne dôvody pre ktoré akceptoval závery súdu prvej inštancie\no zamietnutí žaloby, z dôvodu neunesenia bremena tvrdení a dôkazného bremena. Nie je možné priznať\nrelevanciu dovolaciemu dôvodu dovolateľa, ktorý tvrdil, že odvolací súd len prevzal závery súdu prvej\ninštancie a svoje rozhodnutie nezdôvodnil, tento dovolací dôvod vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodný,\nnevyplývajúci z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu.\n21. Dovolací súd taktiež nesúhlasí s názorom dovolateľa,\nnedostatočne zdôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.\n\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je\n\n22. Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie\ntvorí jeden celok. V dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu sú uvedené dôvody a závery na základe,\n\nktorých dospel k názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a nepreukázal\nvýšku náhrady škody a ušlého zisku, jej konkrétnou špecifikáciou, nielen jednorazovým vyčíslením v\npetite žaloby, ktorú doplnil až po podaní žaloby, v písomnom podaní zo 17. augusta 2019. Dovolací súd\nkonštatuje, že súdy sa vysporiadali dostatočne presvedčivo s argumentami žalobcu a svoje rozhodnutie\nriadne odôvodnili. Ustanovenie § 387 CSP priamo umožňuje odvolaciemu súdu odkázať na podstatné\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Východiskom pre takýto postup odvolacieho súdu je správnosť\nskutkových a právnych záverov rozhodnutí súdu prvej inštancie a riadne a presvedčivé odôvodnenie\ntohto súdneho rozhodnutia.\n23. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu využíva nielen odkaz na §\n387 ods. 1 a 2 CSP pre vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale naviac uvádza dôvody\nodvolacieho súdu, zdôrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, v otázke názoru na neunesenie\nbremena tvrdení a dôkazného bremena žalobcu v konaní.\n24. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na pochybenie súdov o nevykonaní dôkazov (nenariadenie znaleckého\ndokazovania), ktoré by určilo výšku náhrady škody a zisku uplatneného žalobcom v konaní, najvyšší\nsúd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že vykonanie dokazovania, hodnotenie\ndôkazov a zistenie skutkového stavu, je vo výlučnej kompetencii súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu.\n25. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci\ntejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by\nmohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (čo v tu preskúmavanej veci nenastalo).\n26. Keďže žalobca skutkovo nevymedzil uplatnený nárok na náhradu škody a ušlého zisku, neuviedol\nkonkrétne skutočnosti, špecifikáciu uplatneného nároku, nie je možné hodnotiť, či nenariadenie\nznaleckého dokazovania, je odmietnutím spravodlivosti pre žalobcu, a či znalecký posudok je nosným\ndôkazom, ktoré boli súdy rozhodujúce v inštančnom postupe vykonať a vykonanie tohto dôkazu bolo\nnevyhnutné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci.\n27. Dovolací súd poukazuje na bod 45. rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj bod 63. rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, v ktorých súdy zdôvodnili, z akého dôvodu k vykonaniu dokazovania znaleckým\ndokazovaním, nepristúpili. Dovolací súd k tejto dovolacej námietke poukazuje, že vadu v procesnom\npostupe odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v nenariadení znaleckého dokazovania vo veci nezistil\na súdy sa dostatočne, s touto námietkou dovolateľa vysporiadali. Tento dovolací dôvod vyhodnocoval\nsúd ako nedôvodný.\n28. K dovolacej námietke, porušenie § 383 a § 385 zo strany odvolacieho súdu, v nenariadení\npojednávania pred odvolacím súdom, dovolací súd poukazuje, že odvolací súd rozhodnutie vo veci,\nvyhlásil bez nariadenia pojednávania, v súlade so zákonom.\n29. Odvolací súd, pokiaľ by založil svoje rozhodnutie na iných dôkazoch, resp. inom hodnotení dôkazov\nvykonaných súdom prvej inštancie, je povinný zopakovať dokazovanie alebo doplniť dokazovanie na\nnariadenom pojednávaní. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by založil svoje rozhodnutie na\niných skutkových záveroch a dôkazoch, než vykonaných súdom prvej inštancie, resp. na dôkazoch, ktoré\nhodnotil inak, ako ich hodnotil súd prvej inštancie. Je irelevantná námietka dovolateľa o obligatórnom\nnariadení pojednávania odvolacieho súdu. Dovolací súd nezistil pochybenie v procesnom postupe\n\nodvolacieho súdu, ktorý rozhodol rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo preukázané,\nže by odvolací súd založil svoje rozhodnutie na vykonaní dôkazov, ktoré neboli vykonané pred súdom\nprvej inštancie alebo ich inak hodnotil ako boli vykonané a hodnotené súdom prvej inštancie.\n30. Dovolateľ uviedol dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) dovolania, a to na str. 3\ndovolania a str. 17, kde uvádza § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolateľ neformuloval právnu otázku, ktorá\nbola východiskom pre rozhodovanie vo veci, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, ako od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo otázka, ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.\n31. V súvislosti s dovolacími dôvodmi podľa § 421 CSP dovolací súd konštatuje, že podľa § 432\nods. 2 CSP sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ústavný súd SR v\nnáleze 25. januára 2022 uviedol, že „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu\notázku“, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako\ncelku. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú\nformuláciu dovolacej otázky (pozri I.ÚS 336/2011, I.ÚS 115/2020)“. Pri posudzovaní vymedzenia právnej\notázky ústavný súd zdôraznil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov Občianskeho\nsúdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu\nzákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu“ (IV. ÚS 1/02).\n32. Odvolací súd konštatuje, že právnu otázku dovolateľ v dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 písm.\na) a c) nevymedzil, nebolo možné sa ani zaoberať, či od vyriešenia otázky záviselo rozhodnutie vo veci\nsamej, o aký predpoklad prípustnosti ide (§ 421 ods. 1 písm. a) a až c) CSP).\n33. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí I. ÚS 51/2020, uviedol, že najvyšší súd nie je\nvymedzením prípustnosti dovolania viazaný a je vecou najvyššieho súdu, aby sám určil, pod ktorý dôvod\nprípustnosti môže danú právnu otázku podriadiť a skúmať prípustnosť dovolania, týkajúcu sa nastolenej\nprávnej otázky v celej šírke § 421 ods. 1 CSP. Keďže právnu otázku dovolateľ neformuloval, neboli\nsplnené základné podmienky skúmania dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP a dovolací súd\nkonštatuje neprípustnosť dovolania z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\n34. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalobcu\nna spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce\nna odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre\ndovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody na základe, ktorých súdy vo veci rozhodli. Podľa dovolacieho\nsúdu, odvolací súd zdôvodnil, prečo súdy neakceptovali argumenty žalobcu, ktoré boli obsahom\npodaného dovolania.\n35. Dovolací súd podľa § 447 písm. f) CSP dovolanie v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP a § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP odmietol.\n36. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti žalobcovi (ako neúspešnej strane) podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže\npodľa obsahu spisu, žalovanému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky žalovanému súd náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}