{"guid": "dcdf6347-8072-4f04-b70f-1582256c78cc:363ea468-9bec-4f31-96e7-b9c44c10a109", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1", "spisova_znacka": "5Cdo/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/16/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2025, sp. zn. 5Cdo/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1", "identifikacne_cislo": "7116219239", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-187", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/363ea468-9bec-4f31-96e7-b9c44c10a109", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/16/2025\n7116219239\n27. 11. 2025\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobkyne Y. F.,\nnarodenej XX. U. XXXX, M., L. XXXX/X, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária\nJUDr. Lukáš Mojsej s.r.o. Košice, Žižkova 2073/19, IČO: 51 417 685 proti žalovaným 1/ RNDr. K. T.,\nnarodenej XX. R. XXXX, M., L. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, Košice,\nWerferova 1 a 2/ X. F., narodenému XX. I. XXXX, F., X. XXX, o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti\nbezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vedenom na bývalom Okresnom súde Košice I pod sp.\nzn. 39C/195/2016, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2024\nč. k. 6Co/101/2023 - 661 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej 1/ v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. (Od 01.06.2023) bývalý Okresný súd Košice I (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)\nrozsudkom zo dňa 27. marca 2023 č. k. 39C/195/2016-564 určil, že byt č. XX . nachádzajúci sa na\nX.. poschodí vo vchode č. X obytného domu L. 2, X (špecifikovaný vo výroku rozhodnutia) patril ku dňu\nsmrti poručiteľa P. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. 2, M., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, do\nbezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a poručiteľa P. F. v podiele 1/1 (výrok I.). Žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Právne vec posúdil podľa § 13 ods.1, § 19\nods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. (ďalej aj „bytový zákon“) spolu s § 146, § 143a, § 148 ods. 1,\n2, § 148a ods. 2, § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a podľa § 91 ods. 2 zákona č. 483/2001\nZ. z. bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o bankách“).\n1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že manželstvo, ktoré žalobkyňa uzavrela v Košiciach dňa 23.11.1990\ns P. F. (poručiteľ) trvalo až do jeho smrti dňa 26.11.2015. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa\n08.09.1998 Mesto Košice odpredalo poručiteľovi sporný byt za kúpnu cenu 15.397 Sk; vklad jeho\nvlastníckeho práva bol povolený dňa 20.10.1998 Okresným úradom Košice I, katastrálnym odborom pod\nč. V 3400/98. Žalobkyňa výpisom z účtu aj odpisom podacieho lístka s dátumom 06.07.1998 preukázala,\nže kúpna cena bytu bola uhradená jednorazovo prevodom z účtu vedeného na meno P. v čiastke 15.397\nSk v prospech účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX prevodcu Mesto Košice, teda zo spoločných\nfinančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Poručiteľ mal\nk 01.07.1998 na uvedenom účte sumu 38.993,25 Sk a dňa 05.07.1998 poslal svojej dcére (žalovanej\n1/) pravidelný príspevok vo výške 1.000 Sk na jej účet. Tvrdenie žalovanej 1/, že poskytla poručiteľovi\nna kúpu bytu sumu 25.000 Sk v hotovosti v prítomnosti jej matky označil za nepresvedčivé, nepriame\na bez dôkaznej hodnoty. Manželstvo žalobkyne a poručiteľa v čase nadobúdania bytu trvalo, nedošlo\n\nk rozšíreniu, zúženiu alebo zrušeniu BSM, preto kúpna cena za byt uhradená z účtu poručiteľa bola v\ncelom rozsahu zaplatená z peňažných prostriedkov patriacich do BSM.\n1.2. Po spochybnení výpisu z účtu poručiteľa žalovanou 1/ vyžiadal konajúci súd od Slovenskej\nsporiteľne, a.s. výpisy z účtov poručiteľa za obdobie od 01.01.1998 do 31.08.1998. Z odpovede\nSlovenskej sporiteľne, a. s. vyplynulo, že štandardne doklady archivuje 10 rokov a k požadovaným\núdajom archivačná doba uplynula. Na žiadosť okresného súdu uvedený peňažný ústav podaním zo dňa\n21.10.2022 potvrdil, že výpisy z účtu IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 23.05.2019 boli\ndňa 23.05.2019 vydané obchodným miestom Slovenskej sporiteľne, a.s. v Košiciach aj to, že výpisy,\nktoré banka poskytuje klientom na obchodnom mieste štandardne podpis zamestnanca ani odtlačok\npečiatky neobsahujú.\n1.3. K tvrdeniam žalovanej 1/, že výpis z účtu poručiteľa predložený žalobkyňou nemôže byť pravdivý\npre uplynutie archivačnej doby v čase jeho vydania a je dôkazom získaným nezákonne pre porušenie\nbankového tajomstva súd prvej inštancie uviedol, že všeobecné tvrdenie o uplynutí archivačnej doby\nneznamená, že banka nemôže niektoré konkrétne výpisy archivovať dlhšiu dobu. Archiváciu uvedeného\ndôkazného prostriedku do jeho vydania žalobkyni banka potvrdila oznámením o pravosti výpisu z\núčtu poručiteľa predloženého žalobkyňou, o ktorého správnosti v konaní neboli vznesené žiadne\nnámietky. Žalobkyňa je právnou nástupníčkou poručiteľa a v zmysle §-u 91 ods. 2 zákona o bankách\nmá pri posudzovaní obchodného tajomstva postavenie klienta, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou\nporučiteľa, preto vydanie výpisu z účtu poručiteľa žalobkyni nemôže byť považované za porušenie\nbankového tajomstva. Nielen z výpisu z účtu, ale aj z leasingovej zmluvy, rozpisu splátok leasingu\na pokladničného dokladu o úhrade platby pre leasingovú spoločnosť je zrejmé, že poručiteľ v čase\nkúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnej výške na zaplatenie kúpnej ceny, čím bolo\nvyvrátené aj tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že by si poručiteľ musel na úhradu kúpnej ceny bytu finančné\nprostriedky požičiavať.\n1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998\nako určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. Vychádzal aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu\nSR (II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07, I. ÚS 241/07, III. ÚS 341/07, I. ÚS\n242/07), podľa ktorej majú súdy preferovať výklad platnosti právneho úkonu ako súkromnoprávneho\nprejavu vôle, ktorým sa realizuje zmluvná voľnosť, pred jeho neplatnosťou. Popis príslušenstva bytového\ndomu musí vyplývať z technickej dokumentácie domu, pričom príslušenstvo bytového domu je jeho\npríslušenstvom bez ohľadu na obsah kúpnej zmluvy a nadobúdateľ bytu nadobúda spoluvlastnícky\npodiel k nemu automaticky spolu s bytom; rozsah a popis príslušenstva je oprávnený overiť si z dokladov\nod správcu, spoločenstva, alebo zo zbierky listín a dokumentov evidovaných v katastri nehnuteľností.\nKonajúci súd dospel k záveru, že absencia tejto obsahovej náležitosti nespôsobuje absolútnu neplatnosť\nzmluvy jednoznačne a určito vymedzujúcej predmet prevodu. To isté platí pre popis spoluvlastníckeho\npodielu na príslušenstve domu ako údaj vyplývajúci z katastra nehnuteľností; spoluvlastnícky podiel k\ntomuto príslušenstvu má akcesorický vzťah k vlastníctvu bytu, preto sa nadobúda s vlastníctvom bytu\nzo zákona. Nedôvodné je považovať zmluvu o prevode vlastníctva bytu za absolútne neplatný právny\núkon pre absenciu tých náležitostí zmluvy, ktorými sú žalovanou 1/ namietané (§ 5 ods. 1 písm. b) a c)\nbytového zákona). Okresný súd upustiac od rigorózneho trvania na obsahových náležitostiach zmluvy o\nprevode vlastníctva bytu, ktoré vyplývajú z evidencie katastra nehnuteľností, ako aj priamo zo zákona (§\n13, 19, 23 bytového zákona), posúdil zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998 ako platný\nprávny úkon.\n1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej\nžalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. júna 2024\nako vecne správny (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte aj ako „CSP“) potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 39C/195/2016-564 zo dňa 27. marca 2023 a rozhodol, že\nžalobkyňa má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odkázal\n(§ 387 ods. 2 CSP).\n2.1. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že zmluva o\nprevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998 je platným právnym úkonom. Konštatoval, že príslušenstvo\ndomu musí existovať, čo nebolo preukázané. Dôkazné bremeno na preukázanie jeho existencie\nzaťažovalo žalovanú 1/, ktorá neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili uplatniť námietky o\nexistencii príslušenstva, uvedené v odvolaní, už v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).\nNavyše, chýbajúce vymedzenie a popis príslušenstva domu je len jednou z náležitostí vyžadovaných\n\nv § 5 ods.1 písm. b) a c) zák. č. 182/1993 Z. z. platného v čase uzatvorenia zmluvy. Nejde teda o\núplnú absenciu obsahových náležitostí zmluvy a ak by v zmluve chýbal spoluvlastnícky podiel a popis\npríslušenstva domu, išlo by o chybu v písaní, pretože veľkosť spoluvlastníckeho podielu je v zmysle\nzák. č. 182/1993 Z. z. určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu\npodlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Katastrálny orgán považoval zmluvu\nza vkladuschopnú listinu. Rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/3/2012 a 2Sp/21/2015 nie\nsú rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, teda ani judikatúrou. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžr/63/2012 a sp. zn. 6Sžr/20/2017 (publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozhodnutí pod R 38/2018) boli vydané vo veciach s odlišnými\nskutkovými okolnosťami.\n2.2. Za nedôvodný považoval odvolací súd poukaz žalovanej 1/ na vôľu poručiteľa nadobudnúť byt do\njeho výlučného vlastníctva. S poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka uviedol, že jeden z manželov\nnemá oprávnenie rozhodnúť, že za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM vec\ndo svojho výlučného vlastníctva (a to ani so súhlasom druhého z manželov), s výnimkou vecí, ktoré\npodľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Aj keď\nteda podľa zmluvy je nadobúdateľom iba jediný z manželov, stane sa nadobúdaná vec bez zreteľa na\nznenie zmluvy predmetom BSM (R 49/1973, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/197/2017).\n2.3. Žalovaná 1/ podľa zistenia odvolacieho súdu nepreukázala svoje tvrdenie, že nehnuteľnosť bola\nodkúpená z výlučných finančných prostriedkov poručiteľa.\n2.4. Odvolací súd tiež uviedol, že cit.: „sa nestotožnil ani s názorom žalovanej 1/ o nezákonnosti dôkazu\n- výpisu z účtu, z dôvodov na ktoré poukázal súd prvej inštancie aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach\n- odvolací súd na tieto odkazuje a neopakuje ich“.\n2.5. Vyjadrenie NBS z 09.10.2023 predložené žalovanou 1/ odvolací súd označil za dôkaz, ktorý\nnemožno v odvolacom konaní považovať za prípustnú novotu. Poukaz na deň vyhotovenia vyjadrenia\nNBS nepreukazuje, že žalovaná nemohla tento dôkaz bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej\ninštancie. Tento dôkazný prostriedok mohol byť odvolateľkou vyžiadaný od novembra 2022, lebo list\nSlovenskej sporiteľne, a. s., ústredie Bratislava zo dňa 20.10.2022 sa v súdnom spise nachádzal od\n28.10.2023 (pozn. dovolacieho súdu správne má byť uvedené 28.10.2022). Už na pojednávaní konanom\n13.03.2023 právny zástupca žalovanej 1/ vyhlásil, že ďalšie kroky budú smerované na NBS, no žiadosť\nna NBS zaslala odvolateľka až 11.07.2023. Nad rámec toho odvolací súd doplnil, že vyjadrenie NBS je\nv rozpore s obsahom vyjadrenia SLSP, a .s, ktoré bolo vyžiadané súdom a z ktorého súd prvej inštancie\nsprávne vychádzal.\n2.6. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.\nNárok na náhradu trov konania vznikol úspešnej žalobkyni, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ pomerne rozsiahle dovolanie z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Namietla nedostatok\nriadneho odôvodnenia a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu, vady dokazovania, nesprávny postup\nodvolacieho súdu vo vzťahu k novým prostriedkom procesnej obrany, ako aj nesprávne právne\nposúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy odkláňajúce sa od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Tvrdila aj porušenie bankového tajomstva a nesprávne posúdenie zákonnosti\ndôkazu - výpisu z účtu poručiteľa za obdobie 07/1998 vyhotoveného 23.05.2019 bankou napriek\ntomu, že táto v stanovisku predloženom súdu uviedla, že údaje nearchivuje. Odôvodneniu rozsudku\nodvolacieho súdu vytkla, že nemôže len odkazovať na podania strán. Žalovaná 1/ (v ďalšom aj\n„dovolateľka\") tiež namietla, že sa súdy riadne nevysporiadali s výpoveďou svedkyne X. a nesprávne\nju vyhodnotili. Ako v konaní pred súdmi nižších inštancií aj v dovolaní dovolateľka zotrvala na tvrdení\no absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08. septembra 1998 pre absenciu určenia popisu\npríslušenstva domu a skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel na príslušenstve domu nebol predmetom\nprevodu. Súdom vytkla, že neodôvodnili svoj odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžr/63/2012 a rozhodnutia sp. zn. 6Sžr/20/2017 (R 38/2018). Zdôraznila, že poručiteľ\nv čase prevodu vlastníctva bytu urobil všetky úkony smerujúce k tomu, aby bol byt jeho výlučným\nvlastníctvom. Uplatnila si nárok na náhradu trov všetkých stupňov konania.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla jeho zamietnutie pre absenciu dovolacej právnej otázky\naj preto, že súdne konanie nevykazuje znaky nesprávneho procesného postupu predstavujúceho\nporušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“ alebo\n„najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP),\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\nBez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, ale nie je dôvodné.\n6. V dovolaní, obsahujúcom v prevažnej miere iba polemiku so závermi okresného a krajského súdu,\ndovolateľka vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP vytkla súdom nižších inštancií nedostatočné odôvodnenie\nvydaných rozsudkov, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8. K výhradám žalovanej 1/ týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že\nvšeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,\nže ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou\nsúdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP\na § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať\naj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku\nktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie\n(I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne M. c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. XXX str. 49, §\n30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na\ntaký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. septembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 245/2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide\naj vtedy, ak .......dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé\nalebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a\nv extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, I. ÚS 301/06).\n\n10. Najvyšší súd neposudzoval dovolanie dovolateľky iba striktne formálne, ale za použitia §-u 124 CSP\nposudzoval dovolanie podľa jeho obsahu snažiac sa autenticky porozumieť textu dovolania ako celku\n(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019),\nno majúc na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním\nprocesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a princípu právnej istoty nastolenej\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V rámci takto daných limitov posudzovania obsahu\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ v\nprípade dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietla aj proces hodnotenia dôkazov.\n11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods.\n1 CSP), nie strán sporu.\n12. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a\ndôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15\nzákladných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n13. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti,\npre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho\nrozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú\nskutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n14. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať zo spôsobu, akým súd hodnotenie\nvykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\ndokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), hodnotenie\ndôkazov z iných ako hore uvedených dôvodov dovolací súd preskúmavať nemôže.\n15. Po analýze obsahu spisu dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu v spojitosti\ns postupom okresného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľku na jej\nprocesných právach v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces a založiť tak dôvodnosť\ndovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP.\n16. Rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňajú kritériá (uvedené v bodoch 8\na 9 odôvodnenia tohto rozsudku) pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393\nCSP, preto ich nemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Prvoinštančné\na odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09\n<.) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Keď odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie (ako to urobil v tomto prípade v 25. bode odôvodnenia jeho rozsudku),\nstačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne\nposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu tak v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie. Pritom platí, že súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky\nnámietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n\n17. Obsah rozhodnutia vo veci samej vyjadruje súd vo výroku rozsudku. V prípade vecnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodne o jeho potvrdení. Vecnou správnosťou je správne\nzistenie skutkového stavu, správna aplikácia a interpretácia hmotnoprávnej normy na zistený skutkový\nstav aj súlad s procesným právom. Platná procesná právna úprava umožňuje odvolaciemu súdu\npoužiť skrátené odôvodnenie rozsudku, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia. V tomto prípade musí súd rozhodujúci o odvolaní zaujať jasné stanovisko k podstatným\nvyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ tak neurobil samotný\nprvoinštančný súd. Zároveň má odvolací súd povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozsudku\ns podstatnými, teda vecne súvisiacimi argumentmi uvedenými v odvolaní; musí ísť o argumenty,\nktoré môžu priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. Dovolateľka vo vzťahu k nedostatku\nodôvodnenia rozsudku odvolaciemu súdu vytkla, že nemôže „len odkazovať na podania strán“ ako\nto urobil v 54. bode odôvodnenia „bez toho, aby sa sám detailne venoval odvolacím dôvodom a\nargumentom\". Pre posúdenie dôvodnosti tejto dovolacej argumentácie dovolací súd musí uviesť, že\nodvolací súd v 54. bode odôvodnenia svojho rozsudku uviedol cit.: „Odvolací súd sa nestotožňuje ani\ns názorom odvolateľky o nezákonnosti dôkazu - výpisu z účtu, z dôvodov na ktoré poukázal súd prvej\ninštancie a aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach - odvolací súd na tieto odkazuje a neopakuje ich“. Súd\nprvej inštancie sa v 43. bode odôvodnenia jeho rozsudku vysporiadal s argumentáciou žalovanej 1/ o\nnezákonnosti výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou. Uviedol, že žalobkyňa je ako dedička\npo poručiteľovi jeho právnou nástupníčkou a má preto postavenie klienta v súlade s § 91 ods. 2 zákona o\nbankách, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Uzavrel, že vydanie výpisu z účtu poručiteľa\nžalobkyni malo svoj zákonný podklad a nemôže byť považované za porušenie bankového tajomstva ani\nza nezákonný dôkaz. Odvolací súd, ktorý neodkázal len na vyjadrenia žalobkyne, ale na odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie, odkazom na takéto odôvodnenie a stotožnením sa s ním (keď v bode\n25 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého\nrozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP)) neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces tým,\nže by svoj rozsudok v tejto časti náležite neodôvodnil.\n18. Z obsahu odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií dovolací súd zistil, že zodpovedajú\nvšetkým hľadiskám zákonného odôvodnenia súdneho rozhodnutia aj v časti dovolateľkou tvrdenej\nabsolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Odvolací súd v 41. a 42. bode odôvodnenia\nrozsudku zdôraznil, že nebola preukázaná existencia príslušenstva domu v čase prevodu vlastníctva\nbytu, čo znamená, že neexistujúce príslušenstvo domu nemôže byť popísané v zmluve o prevode\nvlastníctva bytu a tvoriť predmet prevodu (v časti zodpovedajúcej v prevodnej zmluve vymedzenému\nspoluvlastníckemu podielu nadobúdateľa vlastníctva bytu). Zhodne so súdom prvej inštancie doplnil,\nže ak by existovala povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o prevode vlastníctva bytu príslušenstvo\ndomu (jeho popis a veľkosť a popis nadobúdaného spoluvlastníckeho podielu k nemu), jeho neuvedenie\nby bolo chybou v písaní, pretože veľkosť spoluvlastníckeho podielu je u všetkých položiek uvedených\nv § 5 ods.1 písm. b) zák. č. 182/1993 Z. z. (spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu,\npozemok zastavaný domom, priľahlý pozemok) rovnaká, určená podielom podlahovej plochy bytu\nalebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v\ndome. Preto aj spoluvlastnícky podiel na príslušenstve domu by bol rovnaký ako v zmluve jasne a\nsprávne uvedený podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že popis príslušenstva bytového domu musí vyplývať z jeho technickej\ndokumentácie. Nadobúdateľ nadobúda spoluvlastnícky podiel automaticky spolu s bytom. Absencia tejto\nobsahovej náležitosti nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy jasne a jednoznačne vymedzujúcej\npredmet prevodu a obsahujúcej určitý prejav vôle zmluvných strán previesť byt za dohodnutých\npodmienok.\n18.1. Vzhľadom na tvrdenie dovolateľky, že súdy nižších inštancií neodôvodnili svoj odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu musí dovolací súd vysvetliť, že ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu tvoria predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky od 01.01.1993 pod pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej\nrepubliky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu,\nv ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ\nneskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 06. marca\n2017, sp. zn. 3Cdo 6/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1\nCSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané\n\ncivilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných\nNajvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk\nNajvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli\nuverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980\na 1986 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017,\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Zbierka“) ako judikát R 71/2018). S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre\nľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia odvolacích súdov pod tento pojem\nnespadajú. Z tohto exkurzu vyplýva, že okresný ani odvolací súd nemuseli odôvodňovať, prečo neberú\ndo úvahy žalovanou 1/ označené rozhodnutia krajských súdov (čo odvolací súd samostatne zdôraznil v\n34. bode jeho odôvodnenia) ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/63/2012\n(ktoré najvyšší súd vydal ako súd odvolací bez jeho judikovania).\n18.2. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžr/20/2017, publikovaný ako judikát č. R\n38/2018, odvolací súd poukázal na odlišné skutkové okolnosti, v ktorých bolo uvedené rozhodnutie\nvydané, keď v tam posudzovanej zmluve úplne absentovali viaceré zákonom vyžadované náležitosti.\nDovolací súd k tomu dopĺňa, že v uvedenom konaní najvyšší súd v rámci výkonu svojej právomoci v\nsprávnom súdnictve preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad\nvlastníckeho práva z darovacej zmluvy, keď správny orgán posudzoval spôsobilosť darovacej zmluvy byť\nvkladuschopnou listinou. Najvyšší súd posudzoval, či mala správa katastra prerušiť katastrálne konanie\na vyzvať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu nedostatkov zmluvy, alebo ex offo prihliadnuť na\nabsolútnu neplatnosť zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť. Dospel k záveru, že „....\nna posúdenie platnosti právneho úkonu sa použije aj bytový zákon, nakoľko v § 5 ods. 1 upravuje\npodstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktoré majú kogentný charakter a\ndarovacia zmluva takouto zmluvou je“. V merite veci sa teda nezaoberal nijakou skutkovou okolnosťou,\nktorou sa zaoberali súdy nižších inštancií v súdenom spore, ktoré potom neporušili právo dovolateľky na\nspravodlivý proces tým, že neodôvodnili svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n18.3. Iné nedostatky riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií dovolateľka netvrdila.\n19. Aj v dovolaní dovolateľka tvrdila nezákonnosť dôkazu - výpisu z účtu poručiteľa predloženého\nžalobkyňou - namietajúc dôvody jeho zákonnosti prezentované súdmi nižších inštancií uvedené v 17.\nbode odôvodnenia tohto dovolacieho rozsudku.\n19.1. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Najvyšší súd v rozhodnutí z 28.\nfebruára 2018 sp. zn. 5Cdo/100/2017 uviedol, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nesmie\nzohľadniť skutočnosti a dôkazy získané v rozpore so zákonom, s výnimkou situácie predvídanej v čl.\n16 ods. 2 CSP. Dovolací súd dopĺňa, že právna teória ani právna prax neustálila definíciu nezákonného\ndôkazu. Zjednodušene sa dá povedať, že za nezákonný dôkaz možno považovať dôkaz získaný v\nrozpore so zákonom alebo získaný nedovoleným spôsobom napr. porušením práv inej osoby.\n19.2. Dovolateľka tvrdila nezákonnosť výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou, ktorá mala\nmať svoj pôvod v procese obstarania tohto dôkazného prostriedku porušením § 91 ods. 2 zákona o\nbankách zakotvujúceho, že na účely tejto časti zákona (ochrana klientov a bankové tajomstvo) sa za\nklienta banky považuje aj právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu týkajúcom sa práv a povinností,\nktoré tento právny nástupca nadobudol. Dovolací súd zhodne so súdmi nižších inštancií uvádza, že\nskutočnosťou určujúcou pre prechod práv a povinností tvoriacich predmet dedičstva je v zmysle § 460\nOZ okamih smrti poručiteľa resp. deň, ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho v rozsudku určil za deň\nsmrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil. Rozhodnutie súdu (§ 481 až 484 OZ), ktorým\npotvrdí nadobudnutie dedičstva alebo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, len deklaruje to,\nčo už nastalo smrťou poručiteľa. Dovolací súd upozorňuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle\nktorej v období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 OZ) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482 a\n483 OZ) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči\niným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Mieru,\nakou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z\ndedičstva vyjadruje ich dedičský podiel (R 42/1974). Uvedené dovysvetľuje, prečo súdy nižších inštancií\nsprávne vyhodnotili zákonnosť získania výpisu z účtu poručiteľa za obdobie 07/1998, vyhotoveného\npeňažným ústavom 23. mája 2019, žalobkyňou ako dedičkou a námietky dovolateľky (argumentačne a\nprávne nepodložené) nemôžu obstáť.\n\n20. Dovolateľka ďalej nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dôkaz výpismi z účtu\nporučiteľa vyhotovenými 23.05.2019, ani s procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý nevykonal\ndôkaz listom Národnej banky Slovenska z 09.10.2023.\n20.1. Súd prvej inštancie v bodoch 17, 19 a 43 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že všeobecné\ntvrdenie o uplynutí archivačnej doby bankou (podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava\nvyžiadaného 15.12.2021 ide o dobu 5, resp. 10 rokov pozn. dovolacieho súdu) neznamená, že banka\nnemôže niektoré výpisy archivovať dlhšie, keď archiváciu výpisov z účtu poručiteľa potvrdila oznámením\nzo dňa 21.10.2022 o pravosti výpisov z účtu poručiteľa predložených žalobkyňou. Zdôraznil, že o\nsprávnosti tohto oznámenia neboli vznesené v konaní žiadne námietky.\n20.2. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 27. marca 2023, žalovaná požiadala Národnú\nbanku Slovenska podaním doručeným 11. júla 2023 o vyjadrenie k stanovisku z 20. októbra 2022\no pravosti výpisov z účtov poručiteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava; vyjadrenie NBS bolo\nvyhotovené 09. októbra 2023. Odvolací súd (55. bod odôvodnenia jeho rozsudku) vysvetlil, ide o novotu\nv odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná. Uviedol, že deň vyhotovenia vyjadrenia NBS nepreukazuje,\nže žalovaná nemohla tento dôkaz bez svojej viny uplatniť skôr, už pred súdom prvej inštancie. Žalovaná\n1/ mohla o takéto vyjadrenie požiadať NBS kedykoľvek od pripojenia správy zo Slovenskej sporiteľne, a.\ns., Bratislava z 20.10.2022 do súdneho spisu (28.10.2023, správne má byť uvedené 28.10.2022 pozn.\ndovolacieho súdu).\n20.3. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Dôsledkom neúplného apelačného\nsystému je skutočnosť, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je\nobmedzené. Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nC. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1243) odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov\nje prípustná len za splnenia dvoch podmienok taxatívne vymedzených zákonom, a to: 1/ taxatívne\nvymedzeným účelom použitia novôt v zmysle § 366 písm. a) až c) CSP, 2/ neporušením procesnej\ndiligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP).\n20.4. Dovolací súd vo vyššie uvedenom procesnom postupe súdov nižších inštancií v procese\nhodnotenia dôkazov (okresným súdom) a pri dokazovaní samotnom (odvolacím súdom) nezistil\nnesprávny procesný postup, ktorý by dovolateľke znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných\npráv v miere znamenajúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval pri\nhodnotení dôkazov v zmysle zásad daných v § 191 CSP, hodnotil každý dôkaz jednotlivo aj všetky vo\nvzájomnej súvislosti. Výpisom z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou bolo preukázané, že poručiteľ\nP. v čase prevodu vlastníctva bytu disponoval finančnými prostriedkami uloženými v banke (38.993,25\nSk) umožňujúcimi nielen zaplatenie kúpnej ceny za byt (15.397 Sk), ale aj zaslanie finančného príspevku\n(1.000 Sk dňa 05.07.1998) žalovanej 1/ tvrdiacej, že hotovosť na zaplatenie kúpnej ceny za prevod bytu\nsi P. F. požičal od nej. Uhradenie kúpnej ceny za prevod bytu však nebolo preukázané výlučne výpisom z\núčtu P. F., ale v spojení s podacím lístkom (správnejšie by bolo uviesť pokynom na prevod financií pozn.\ndovolacieho súdu) opatreným pečiatkou Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 06.07.1998, vystaveným na\nsumu 15.397 Sk, ktorá má byť uhradená v prospech účtu Mesta Košice ako predávajúceho. Odvolací súd\nneporušil aplikáciou právnej úpravy § 366 písm. d) CSP o novotách v odvolacom konaní procesný postup\npredpísaný zákonom, naopak, správne ho aplikoval. Svoj postup riadne a jasne zdôvodnil. Žalovaná 1/\nzastúpená odborne spôsobilou osobou mohla podniknúť kroky smerujúce k zadováženiu dôkazného\nprostriedku (vyjadrenie NBS) odo dňa nasledujúceho po pripojení oznámenia Slovenskej sporiteľne,\na. s. do súdneho spisu (28.10.2022). O vyjadrenie požiadala NBS v júli 2023 (po vyhlásení rozsudku\nsúdom prvej inštancie dňa 27.03.2023) napriek tomu, že jej právny zástupca pojednávaní konanom\n13.03.2023 avizoval podniknutie krokov smerom k NBS. Nemožno preto uzavrieť, že dovolateľka\nuvedený listinný dôkaz nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Konečné\nmeritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania, čo\nv posudzovanom spore naplnené bolo. Ak odvolací súd v 56. bode rozsudočného odôvodnenia uviedol\nsvoj názor na obsah vyjadrenia NBS, vzhľadom na to, že ide o novotu v odvolacom konaní sa jeho\nobsahom nemusel vôbec zaoberať a urobil tak iba nad rámec (čo výslovne uviedol na začiatku 56.\nodseku odôvodnenia svojho rozsudku).\n21. Za vadu v procese dokazovania označila dovolateľka aj to, že súdy sa riadne nevysporiadali s\nvýpoveďou svedkyne X. ktorú nesprávne vyhodnotili. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva,\n\nže žalovaná 1/ vo vyjadrení z 11.01.2017 tvrdila, že jej matka R. X. jej darovala sumu 100.000 Sk, z\nktorej časť vo výške 25.000 Sk darovala žalovaná 1/ do výlučného vlastníctva svojho otca a z týchto\nfinancií bola zaplatená kúpna cena za nehnuteľnosť. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhla vypočuť\nako svedkyňu R. X., ktorá bola prítomná pri darovaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna\ncena za nehnuteľnosť bola uhradená v celom rozsahu bezhotovostne z účtu poručiteľa, na ktorom\nuložené peňažné prostriedky z dôvodu trvania manželstva patrili do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Vychádzal pritom z výpisu z účtu poručiteľa aj potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. na\nústrižku o sume 15.397 Sk v prospech príjemcu Mesto Košice. Uviedol zároveň, že žalobkyňa vyvrátila\ntvrdenie žalovanej 1/ o zaplatení kúpnej ceny bytu v hotovosti z prostriedkov darovaných poručiteľovi\nžalovanou 1/, keď z leasingovej zmluvy, z výpisu z účtu a z dokladu o úhrade leasingovej spoločnosti\nbolo zrejmé, že poručiteľ v čase kúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu\nkúpnej ceny a nebolo potrebné, aby si na jej zaplatenie požičiaval finančné prostriedky. Odvolací súd\nsa s touto časťou rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil a odkázal na ňu v zmysle § 387 ods. 2\nCSP. Dovolací súd dáva za pravdu dovolateľke, že v odôvodneniach rozsudkov súdov nižších inštancií\nabsentuje separátne hodnotenie svedeckej výpovede svedkyne Štefančíkovej, na druhej strane nejde o\nnedostatok spôsobujúci porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces. Závery, ku ktorým dospeli\nsúdy nižších inštancií vyhodnotením zhora uvedených dôkazov sú logické, vzájomne nadväzujúce a\nkorelujúce. Z obsahu spisu vyplynulo, že svedkyňa X. na pojednávaní 24.01.2019 potvrdila verziu\nžalovanej 1/ o požičaní hotovosti poručiteľovi na kúpnu cenu bytu v bližšie neuvedenom období\nr. 1998, čo však podľa dovolacieho súdu nemá vplyv na správnosť hodnotenia listinných dôkazov\npreukazujúcich bonitu poručiteľa a úhradu kúpnej ceny bezhotovostným prevodom tak, ako sú označené\nzhora, a nespochybňuje to ich obsah. Nebolo preto potrebné osobitne hodnotiť výpoveď tejto svedkyne,\npostačujúce je jej hodnotenie zahrnuté v závere súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa vyvrátila\ntvrdenie žalovanej 1/ o úhrade kúpnej ceny bytu v hotovosti z prostriedkov darovaných poručiteľovi\nžalovanou 1/, keď z leasingovej zmluvy, z výpisu z účtu a z dokladu o úhrade leasingovej spoločnosti\nbolo zrejmé, že poručiteľ v čase kúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu\nkúpnej ceny a nebolo treba, aby si na jej zaplatenie požičiaval finančné prostriedky.\n22. V závere dovolania videla dovolateľka insuficientné odôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií\nv časti týkajúcej sa existencie vôle poručiteľa nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva. Dovolací\nsúd v tejto súvislosti dáva do pozornosti body 47 až 50 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v\nktorých jasne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie. V podstate\nuviedol, že súdna prax nadobudnutie veci z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov jedným z manželov nepovažuje za neplatný právny úkon, ale takto nadobudnutá vec je\npovažovaná za vec patriacu do BSM. Odvolací súd vychádzal z § 143 OZ aj z judikatórnych záverov\nnajvyššieho súdu (R 49/1973) resp. jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/197/2017. Dovolací súd opäť iba\npre doplnenie nad rámec uvedeného dáva do pozornosti § 703 ods. 1 a § 704 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka o vzniku spoločného nájmu bytu manželmi v tam uvedených situáciách, a to v spojitosti\ns potrebou výslovného a jednoznačného prejavu vôle spoločného nájomcu (manžela) obsahujúceho\nsúhlas s prevodom vlastníctva bytu v spoločnom nájme manželov do výlučného vlastníctva len jedného\nmanžela.\n23. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím\nsúdom nebolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil\nk posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n24. Dovolateľka tvrdila existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolací\nsúd pripomína, že právnu istotu nastolenú právoplatným súdnym rozhodnutím možno v právnom\nštáte narušiť len v nevyhnutnom rozsahu a výnimočne, preto je dovolanie mimoriadnym opravným\nprostriedkom. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia v dovolaní nastolenej právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k\ntomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016,\n\n3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa\nvyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska,\njudikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne\nriešená“.\n25. Najvyšší súd sa striktne nezameral len na to, či dovolateľka vymedzila prípustnosť dovolania\nformálne na konkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP) v snahe\nvyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP, aby mohol následne posúdiť, či od tejto otázky\nzáviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa niektorú z hypotéz zakotvených v písm. a)\naž c) §-u 421 ods. 1 CSP (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023). Rovnako\ndovolací súd aplikoval ustanovenie § 124 CSP a posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu. V rámci takto\ndaných limitov posudzovania obsahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku dovolací súd\ndospel k záveru, že žalovaná 1/ právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nspôsobom umožňujúcim jej dovolací prieskum nevymedzila.\n25.1. Iba nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľka tvrdila, že súdy nižších\ninštancií nesprávne právne posúdili absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa súdy nižších inštancií mali odkloniť, označila predovšetkým rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018 sp. zn. 6Sžr/20/2017, publikovaný v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 38/2018, jeho právna veta\nznie: „Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v\nznení neskorších predpisov je kogentného charakteru, a preto nie je povinnosťou katastrálneho orgánu\nprerušiť katastrálne konanie a vyzývať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, pretože\nsprávny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže\nide o chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy a došlo by k hmotnoprávnemu zásahu do samotnej\npodstaty zmluvy. V takomto prípade nie je možné vzniknutý nedostatok zmluvy zhojiť výzvou na jej\ndoplnenie alebo opravu alebo dodatočne ho konvalidovať dodatkom k zmluve, a preto ide o absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc, na ktorú musí katastrálny orgán prihliadnuť ex offo a\nnávrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy zamietnuť.“ Pre posúdenie prípadného odklonu\nod tejto ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu by sa potencionálna právna otázka mala týkať\npostupu správnych orgánov vo vkladovom konaní.\n26. Na základe zhorauvedeného dovolací súd, vyhodnotiac dôvody dovolania tvrdené dovolateľkou\nuzatvára, že dovolateľka v dovolaní nevymedzila právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil\nsvoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod\nspočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP), naplnenie ktorého ale dovolací\nsúd nezistil, dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.\n27. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania od\nneúspešnej žalovanej 1/ v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n28. Pretože dovolací súd rozhodol o dovolaní žalovanej 1/, o jej návrhu na odklad právoplatnosti\nrozsudku býv. Okresného súdu Košice, terajšieho Mestského súdu Košice zo dňa 27.03.2023 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Košiciach zo dňa 25.06.2024, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky 24.02.2025, už osobitne nerozhodoval.\n29. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}