{"guid": "bfdabbde-0721-463a-bcda-073ffdcbd501:7a2b5bc2-4f7a-431c-a7d3-de127221dc0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4", "spisova_znacka": "1ObdoV/3/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/3/2024 z 4. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. marca 2025, sp. zn. 1ObdoV/3/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4", "identifikacne_cislo": "7023200368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2025-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a2b5bc2-4f7a-431c-a7d3-de127221dc0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoV/3/2024\n7023200368\n04. 03. 2025\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:7023200368.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej\na členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Kataríny Pramukovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr.\nAndrey Sedlačkovej, v spore žalobcu Ing. Z. H., narodeného X. S. XXXX, Y., H. R. X, Č. K., proti žalovanej\nObci Holčíkovce, Holčíkovce 40, IČO: 00 332 429, v konaní o žalobe na obnovu konania, o dovolaní\nžalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/1/2024-155 z 30. apríla 2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo ,,krajský súd“) prvou výrokovou vetou\nuznesenia z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124, odmietol žalobu na obnovu konania proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a\ndruhou výrokovou vetou uznesenia zamietol návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\n2. V odôvodnení uznesenia poukázal krajský súd na to, že žalobca svoje podanie odôvodnil ustanovením\n§ 397 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“), podľa ktorého je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania,\nak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania\nalebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Žalobca tvrdil, že dňa 8. júna 2023 podal trestné oznámenie,\nna základe ktorého Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície začalo\nvyšetrovanie vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej\naj „Trestný zákon“). Trestný čin sudcu videl žalobca v konaní a rozhodovaní sudcov Krajského súdu v\nKošiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spore vedenom Krajským súdom v Košiciach pod\nsp. zn. 4Cb/1/2008. Uvádzal, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ako súdu dovolacieho) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (vydaného v\nspore sp. zn. 4Cb/1/2008, pôvodne sp zn. 18Rob/1357/1996), ktorým došlo - v dôsledku trestného činu\nsudcov a ich nezákonným postupom - de facto k anulovaniu právoplatného a vykonateľného platobného\nrozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach dňa 1. júla 1997, č. k. 18Rob/1357/1996-22 a tým\naj k zmareniu exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er\n3159/1997.\n2.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 397 písm. c), § 400, § 403 ods. 1, §\n404 písm. c) a § 413 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné\nodmietnuť podľa § 413 ods. 1 CSP z dôvodu, že bola podaná oneskorene, smeruje proti rozhodnutiu,\n\nproti ktorému nie je prípustná a je zjavne nedôvodná [§ 413 ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. e) CSP].\nPoukázal na to, že podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania, ktorých (ne)splnenie\nje súd povinný skúmať z úradnej moci, sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný\ndôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania\npodaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť\nsúdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania.\n2.2. V posudzovanom prípade žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, ktorým dovolací\nsúd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. Predmetný rozsudok nebol konečným rozhodnutím vo veci, resp. s konečnou platnosťou\nneriešil meritum veci, keďže dovolací súd sa vyporiadaval predovšetkým s otázkou odňatia možnosti\nžalovaného konať pred súdom, o ktorého procesnom návrhu nebolo rozhodnuté a s ktorého námietkami\nsa odvolací súd náležite nevyporiadal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/76/2021. Podľa názoru súdu zrušujúci rozsudok\ndovolacieho súdu nemožno napadnúť žalobou na obnovu konania, keďže nie je konečným rozhodnutím\nvo veci sp. zn. 4Cb/1/2008, preto nie je zrejmé, ako by prípadná zmena toho rozhodnutia v obnovenom\nkonaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008, v ktorom bolo následne vydaných\nmnožstvo iných právoplatných rozhodnutí tak procesnej, ako aj meritórnej povahy, ktoré však žalobou\nna obnovu konania dotknuté nie sú. Dokonca žalobca v petite žaloby na obnovu konania ani neuvádza,\nako by mal znieť samotný výrok rozhodnutia prípadného obnoveného konania sp. zn. 1ObdoV/21/2008.\nV tejto súvislosti tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že dovolací súd vydal predmetný rozsudok\npodľa ustanovení vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.\nAk by dovolací súd rovnaké rozhodnutie vydával podľa pravidiel CSP, rozhodoval by uznesením (§ 451\nods. 1 CSP), proti ktorému by žaloba na obnovu konania nebola prípustná, keďže žaloba na obnovu\nkonania je prípustná len proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody\nobnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval (§ 398 CSP). Súd prvej inštancie\npreto žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustná.\n2.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebola splnená ani ďalšia podmienka prípustnosti\nžaloby na obnovu konania, a to dôvodnosť jej podania. Žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu\nkonania zákonným dôvodom podľa § 397 písm. c) CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je tento\ndôvod obnovy konania daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu\nsudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca\nspáchal trestný čin a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou\nnapadnutého rozhodnutia. V posudzovanom prípade žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu\nkonania existenciou skutočností, o ktorých sa dozvedel pri príprave trestného oznámenia z 8. júna\n2023. Samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcov však podľa názoru súdu\nnemôže zakladať dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP. Takýmto dôvodom nemôže byť ani\noznámenie polície o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona,\npretože začatie vyšetrovania nezakladá prípustnosť podania žaloby na obnovu konania pre údajný\ntrestný čin sudcu. Keďže dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP nie je daný, súd prvej inštancie\nžalobu na obnovu konania odmietol ako nedôvodnú aj podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.\n2.4. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nebola podaná ani v zákonom stanovenej\nlehote. Žalobca sa podľa vlastných tvrdení o dôvode obnovy konania dozvedel počas prípravy trestného\noznámenia z 8. júna 2023, pričom žalobu na obnovu konania doručil súdu dňa 22. augusta 2023, teda\nzdanlivo v lehote. Žalobca však bližšie nekonkretizoval, kedy presne sa dozvedel o trestných činoch\nsudcov a neoznačil ani skutočnosť, na základe ktorej dospel k svojím záverom. Konštatovanie žalobcu\no včasnosti podania žaloby je podľa názoru súdu príliš všeobecné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť\nzáver o dodržaní subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie tiež\nzdôraznil, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe na obnovu konania, týkajúce sa údajnej trestnej\nčinnosti sudcov, boli obsahom už jeho skorších podaní v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008, datovaných viac ako\ntri mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania. Samotná príprava a podanie trestného oznámenia\nna základe tvrdení, ktoré sú dlhodobo predmetom podaní žalobcu, nemôžu zakladať začiatok plynutia\n\nsubjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie preto odmietol žalobu na\nobnovu konania aj z dôvodu podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, keďže bola podaná oneskorene.\n2.5. Vzhľadom na odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej neprípustnosti, súd prvej inštancie\nzamietol aj návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 podľa § 412 ods. 1\na 2 CSP ako nedôvodný.\n3. Na odvolanie žalobcu (v znení jeho doplnení) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd\nuznesením č. k. 1Obo/1/2024-155 z 30. apríla 2024 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nz 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania (I.\nvýrok), odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 (II. výrok) a\nžalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (III. výrok).\n4. Odvolací súd skonštatoval, že nakoľko žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva\nvoči obom citovaným výrokom uznesenia krajského súdu, prípustnosť odvolania preto odvolací súd\nposudzoval u každého výroku zvlášť.\n4.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že keďže odvolanie proti druhému\nvýroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti (alternatívne\nprávoplatnosti) rozsudku (napadnutého žalobou na obnovu konania) prípustné nie je, odvolací súd\nv tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. Vysvetlil, že\nna závere o neprípustnosti odvolania voči predmetnému výroku nič nemení ani skutočnosť, že súd\nprvej inštancie v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia poučil strany sporu iba o prípustnosti\nodvolania podľa § 357 písm. c) CSP, t. j. proti uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu konania, ale už\nich nepoučil o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti\nalebo právoplatnosti [§ 357 písm. j) CSP a contrario].\n4.2. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí\nžaloby na obnovu konania odvolací súd uviedol, že proti uvedenému je odvolanie prípustné podľa § 357\npísm. c) CSP, pričom argumentáciu žalobcu v rámci jeho odvolania v znení následného jeho doplnenia\nmožno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) a písm. h) CSP.\n4.3. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že je svojvoľný a nemá oporu v zákone záver súdu\nprvej inštancie, že zrušovací rozsudok dovolacieho súdu nie je možné napadnúť žalobou na obnovu\nkonania, pretože nie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a nie je zrejmé, ako by\nprípadná zmena tohto rozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn.\n4Cb/1/2008. Odvolací súd skonštatoval, že citovaný záver súdu prvej inštancie oporu v zákone má,\na to konkrétne v ustanovení § 212 ods. 1 CSP. Zdôvodnil, že v sporovom konaní, ktoré sa vedie na\nKrajskom súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008, bol síce dňa 21. júna 2022 vyhlásený rozsudok\n(ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 0,5 % úroku z omeškania denne zo sumy 14 763,65 eura\nod 11. novembra 1995 do 10. novembra 2007 a v časti o zaplatenie 0,5 % úroku z omeškania denne\nzo sumy 14 763,65 eura od 11. novembra 2007 do 10. novembra 2013 vylúčil na samostatné konanie\na vo zvyšnej časti žalobu zamietol), avšak žalobca tento rozsudok napadol odvolaním. Vzhľadom na\nodkladný účinok odvolania (vo vzťahu k právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je\nkonanie vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ právoplatne skončené a už len z tohto dôvodu je žaloba\nna jeho obnovu neprípustná, lebo je podaná predčasne. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu\ntiež správne poukázal na to, že odvolateľom napadnutý rozsudok NS SR zo dňa 6. júna 2008, sp. zn.\n1ObdoV/21/2008 bol vydaný za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v znení\núčinnom v čase rozhodovania dovolacieho súdu), ktorý v ustanovení § 243b ods. 1 predpisoval formu\nrozsudku pre každé zrušovacie rozhodnutie dovolacieho súdu, bez ohľadu na to, či sa ním zrušoval\nrozsudok alebo uznesenie. Ak by dovolací súd také zrušovacie rozhodnutie vydal za účinnosti novej\nprocesnej úpravy Civilného sporového poriadku, rozhodol by uznesením (ako správne poznamenal\nsúd prvej inštancie) podľa § 451 ods. 1 CSP, časť vety za bodkočiarkou. Len samotná skutočnosť, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie zo 6. júna 2008 vydal vo forme rozsudku, ešte\nneznamená, že takéto rozhodnutie je prípustné napadnúť žalobou na obnovu konania. Z uvedeného\npodľa odvolacieho súdu zreteľne vyplynulo, že súd prvej inštancie správne odmietol žalobu na obnovu\n\nkonania podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. preto, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nprípustná.\n4.4. Už len samotný záver súdu prvej inštancie, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustná, bol podľa odvolacieho súdu postačujúci pre rozhodnutie o odmietnutí\npredmetnej žaloby na obnovu konania. Napriek tomu sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či je\nžaloba na obnovu konania odôvodnená niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, ktorých taxatívny\nvýpočet je uvedený v § 397 CSP. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne ustálil, že\nžalobcom uplatňovaným dôvodom obnovy konania bol dôvod uvedený v § 397 písm. c) CSP, podľa\nktorého je žaloba na obnovu konania prípustná, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku\ntrestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Následne\nodvolací súd skonštatoval, že odvolateľ nedôvodne namietal, že závery súdu prvej inštancie, že tento\ndôvod obnovy konania je daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu\nsudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní, konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca\nspáchal trestný čin (napr. pri zastavení trestného stíhania pre zánik trestnosti) a zároveň je daná príčinná\nsúvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia, nemajú oporu v\nžiadnom zákone. Vysvetlil, že citované závery majú svoj podklad predovšetkým v ustanovení § 193 CSP,\npodľa ktorého je súd viazaný (o. i.) rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin\na o tom, kto ho spáchal. Ani súd konajúci o žalobe na obnovu konania podľa § 397 CSP a nasl. nemôže\nsám predbežne posúdiť, či konkrétny sudca spáchal trestný čin. Odvolací súd sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že len samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcov,\nešte nezakladá dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c) CSP, ako ho nezakladá ani oznámenie\norgánov činných v trestnom konaní o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného\nzločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona.\n4.5. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré\nboli súdu doručené po podaní žaloby na obnovu konania a v ktorých mal žalobca namietať nezákonnosť\nKrajského súdu v Košiciach a jeho sudcu JUDr. Júliusa Tótha a upozorniť na povinnosť súdu konajúceho\no žalobe na obnovu konania nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, ktorú povinnosť si súd prvej\ninštancie podľa žalobcu nesplnil, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa námietkou\nzaujatosti JUDr. Tótha nepochybne zaoberal, keďže v odseku 3 odôvodnenia uviedol, že v doplnení\nžaloby na obnovu konania, ktoré bolo súdu doručené 5. septembra 2023, žalobca vzniesol námietku\nzaujatosti voči sudcovi - spravodajcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi. Zároveň konštatoval, že obsahom\nnámietky zaujatosti boli okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej\nčinnosti, preto súd na podanú námietku zaujatosti neprihliadal. Uvedené považoval odvolací súd za\npostačujúce pre vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu a prečo (z akých dôvodov)\npredmetnú námietku nepredložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu\nžalobca zaujatosť sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Júliusa Tótha vyvodzuje z toho, že vo veci\nsp. zn. 4Cb/1/2008 predsedal senátu, ktorý rozhodol v jeho neprospech. Obsahom námietky zaujatosti\nje kritika skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel tento senát v rozsudku z 21. júna 2022,\nproti ktorému žalobca podal aj odvolanie. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca rovnakú\nargumentáciu použil tak v námietke zaujatosti proti sudcovi Tóthovi v súdenej veci, ako aj vo svojich\n(štyroch) odvolaniach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1867 z 21. júna 2022,\nz čoho je zrejmé, že sa ňou bude zaoberať tiež NS SR ako súd odvolací. Odvolací súd súhlasil so\nzáverom súdu prvej inštancie, že ide o prípad predpokladaný ustanovením § 49 ods. 3 CSP, podľa\nktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a\nv jeho rozhodovacej činnosti, tu konkrétne v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008. Ak ide o taký prípad, podľa §\n53 ods. 3 CSP platí, že súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec nepredkladá nadriadenému súdu\nna rozhodnutie o námietke zaujatosti.\n4.6. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie opomenul, že vo veci Rvp 981/2023 je\ndoposiaľ riešená ústavná sťažnosť žalobcu ohľadom zaujatosti sudcov Tótha a Ragana vo veci sp.\nzn. 4Cb/1/2008, odvolací súd poznamenal, že Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo doručené\nuznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 111/2024-58 z 20. marca 2024, kde Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Ing. Z. H., podanej proti uzneseniam NS SR sp. zn.\n2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, sp. zn. 1ObdoV/10/2020 z 27. mája 2021, sp. zn. 1ObdoV/36/2009\nzo 17. decembra 2009 a sp. zn. 2Obo/40/2009 z 27. mája 2009, ako aj proti uzneseniu Krajského v\n\nPrešove sp. zn. 15CoE/1/2009 zo 4. novembra 2009 a uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou\nsp. zn. Er/3196/97 zo 7. júla 2009. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008\npodal sťažovateľ dňa 1. decembra 2021 námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Košiciach\nJUDr. Júliusovi Tóthovi, JUDr. Igorovi Raganovi a JUDr. Drahomíre Brixiovej. Spis bol predložený NS\nSR a bol zaevidovaný pod sp. zn. 2Ndob/21/2021. Keďže sťažovateľ podal námietku zaujatosti aj proti\nčlenkám námietkového senátu NS SR, iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 1Ndob/2/2022 z 19. januára 2022 rozhodol, že sudkyne JUDr. Beáta Miničová a JUDr. Ivana\nIzakovičová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci. NS SR následne uznesením\nsp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr.\nJúlius Tóth a JUDr. Igor Ragan (sudkyni JUDr. Drahomíre Brixiovej medzitým zanikla funkcia sudcu k\n31. decembru 2021, preto konanie v tejto časti zastavil) nie sú vylúčení z prejedania a rozhodovania veci\nvedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008. ÚS SR nálezom sp. zn. I. ÚS 454/2022\nz 27. októbra 2022 (okrem iného) zrušil uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/21/2022 zo 16. februára 2022\nako predčasne vydané a vec vrátil tomuto súdu. Po vrátení veci bolo vydané nové uznesenie sp. zn.\n2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023, ktorým NS SR (opätovne) rozhodol tak, že sudcovia Krajského\nsúdu v Košiciach JUDr. Július Tóth a JUDr. Igor Ragan nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania\nveci sp. zn. 4Cb/1/2008 a konanie o námietke zaujatosti voči JUDr. Drahomíre Brixiovej zastavil.\nUznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/13/2022 z 2. februára 2023 bolo teda jedným z rozhodnutí, proti\nktorým smerovala ústavná sťažnosť odvolateľa. ÚS SR dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi namietanými právami sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právom\nna nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor“), právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. Dohovoru na jednej strane a napadnutým uznesením NS SR na strane druhej,\npreto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne\nneopodstatnenú. Vzhľadom na závery vyplývajúce z citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky bola námietka odvolateľa v čase rozhodovania odvolacieho súdu bezpredmetná a odvolací\nsúd sa ňou bližšie nezaoberal.\n4.7. K namietanej nepríslušnosti Krajského súdu v Košiciach odvolací súd uviedol, že podľa § 410 CSP\nplatí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žalobou\nnapadnutý rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v\nprvej inštancii viedlo na Krajskom súde v Košiciach, tento bol preto podľa odvolacieho súdu jednoznačne\npríslušným súdom na prejednanie predmetnej žaloby na obnovu konania.\n4.8. K povinnosti súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie žaloby na obnovu konania pojednávanie\nodvolací súd uviedol, že v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania z dôvodov podľa § 413 ods.\n1 písm. a), c) a písm. e) CSP súd prvej inštancie túto povinnosť nemal.\n4.9. Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia,\nnakoľko súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie relevantnými tvrdeniami žalobcu\na svoje závery o tom, že žaloba na obnovu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že\nje zjavne nedôvodná, aj riadne odôvodnil. Doplnil, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho početných\ndoplneniach žaloby na obnovu konania (ako aj v samotnej žalobe), ktoré sa týkali konania sp. zn.\n4Cb/1/2008 a jeho údajnej ničotnosti, s uvedenými podmienkami nijako nesúviseli, a preto súd prvej\ninštancie nemal dôvod sa nimi zaoberať, a teda ich ani uvádzať v odôvodnení napadnutého uznesenia.\nRovnako sa nimi nezaoberal ani odvolací súd, pretože jeho úlohou bolo preskúmať závery súdu prvej\ninštancie (že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,\nže žaloba je zjavne nedôvodná a podaná oneskorene) a tiež procesný postup, ktorý predchádzal\nnapadnutému výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania.\n4.10. Odvolací súd uzavrel, že keďže žalobcom uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), c), e) a písm. h) CSP nie sú dané a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na\nobnovu konania odmietol, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o odmietnutí žaloby\nna obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn.\n1ObdoV/21/2008 (§ 387 ods. 1 CSP) a v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim\n\nprocesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R\n72/2018).\n5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 420 písm. a), b), c), d), e) a f) a § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP.\n6. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. a) CSP, teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do\nprávomoci súdov, dovolateľ uplatňuje tento dovolací dôvod tvrdiac, že procesný postup dovolacieho\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného JUDr. Semanom pod sp. zn. 1ObdoV/21/2008\nv jeho rozsudku zo dňa 6. júna 2008 bol nezákonný a jeho povinnosťou bolo konanie o žalobe povinného\ndlžníka v exekúcii (Obec Holčíkovce) ihneď podľa ust. § 104 ods. 1 OSP zastaviť. Tvrdí, že procesný\npostup odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 1Obo/1/2024 odignoroval zbytočnosť a ničotnosť všetkých\nrozhodnutí vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Tvrdí, že súdy oboch inštancií rozhodovali vo veci, ktorá patrí\ndo výhradnej právomoci exekučného súdu.\n6.1. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. b) a c) CSP dovolateľ opiera o tvrdenie, že povinný\ndlžník - Obec Holčíkovce podal dňa 16. februára 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde\nv Košiciach domáhal zrušenia exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti, z ktorého dôvodu mal\nKrajský súd v Košiciach tohto povinného dlžníka označiť ako žalobcu a v prejednávanej veci dovolateľ\nmal v konaní vystupovať ako žalovaný, avšak Krajský súd v Košiciach podľa dovolateľa účastníkov\nzamenil a vytvoril tým nezákonnú procesnú situáciu.\n6.2. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. d) CSP, teda že v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, dovolateľ tvrdí, nakoľko súd prvej inštancie ako\ni odvolací súd opomenuli podľa neho kľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné tituly (Er 3159/97 a Er\n3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom boli podľa dovolateľa umelo vyfabulované nové konania sp. zn.\n4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008.\n6.3. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP, a síce že o veci rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, dovolateľ uplatňuje tento tvrdiac, že zložením senátu odvolacieho\nsúdu v prejednávanej veci sudkyňami JUDr. Janou Hullovou a JUDr. Miroslavou Janečkovou bolo\nporušené právo dovolateľa na zákonného sudcu, keď obe tieto sudkyne boli členkami senátu v konaní\nsp. zn. 1ObdoV/10/2020, ktorý dňa 27. mája 2021 rozhodoval o dovolaní proti uzneseniu zo dňa 30.\njúna 2020 v sp. zn. 2Obo/6/2020 a proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. augusta\n2018 č. k. 4Cb/1/2008-1219. Dovolateľ súčasne namieta predloženie jeho odvolania ohľadom obnovy\nkonania v sp. zn. 4Ncb/11/2023 obchodnoprávnemu kolégiu, keď správne malo byť toto podľa žalobcu\npredložené kolégiu občianskoprávnemu. Dovolateľ súčasne naprieč celým svojím dovolaním tvrdí, že\njediným súdom, ktorý má právomoc rozhodovať v súdenej veci, je súd exekučný.\n6.4. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP má dovolateľ zato, že už súd prvého\nstupňa sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré boli súdu doručené po podaní žaloby na obnovu konania\na vadnosť takéhoto postupu nezhojil svojím konaní ani súd odvolací. Vytýka súdom, že tieto vo svojich\nrozhodnutiach neuviedli, ktoré dôkazy žalobca navrhoval, ktoré dôkazy vykonali a ktoré nie a z akého\ndôvodu. Súčasne vytýka súdom nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí zhmotnenú v absencii uvedenia\ntvrdení, námietok a otázok žalobcu v ich odôvodneniach.\n7. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ namieta, že oba vo veci konajúce\nsúdy založili svoje rozhodnutia na nesprávnom posúdení právnej otázky, v znení:\n,,Je v súlade so zákonmi právneho štátu, aby povinný dlžník v exekúcii Obec Holčíkovce\nvyfabuloval spolu so skorumpovanými sudcami JUDr. Vladimírom Hríbom a JUDr. Jurajom Semanom\npseudokoncepciu ako po 11 rokoch obísť zákon pomocou pseudožaloby z 16.2.2007 na zrušenie\nprávoplatného platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 18Rob/1357/1996 z 1.7.1997,\nkde sa Obec Holčíkovce označí za žalovaného, súd tento postup schváli a sudca JUDr. Seman dňa\n6.6.2008 začne inštruovať sudcu JUDr. Hríba, ako má od 14.10.2008 do 23.10.2008 vyfabrikovať nové\nkonanie sp. Zn. 4Cb/1/2008 ako falošnú základňu pre nové konanie o žalobe z 25.11.1996, ktorá bola\nuž dňa 1.8.1997 právoplatne skončená?”\n\nKonanie sp. zn. 1Obo/1/2024, ako i konania sp. zn. 4Ncb/11/2023 a sp. zn. 4Cbi/1/2008 sú podľa\ndovolateľa konaniami vedenými zbytočne a nedôvodne, ktoré tvrdenie žalobca opakuje mnohokrát\nnaprieč celým dovolaním.\n8. Záverom žalobca navrhol, aby dovolací súd zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach\npod sp zn. 4Cb/1/2008 a nariadil krajskému súdu, aby konanie sp. zn. 4Cb/1/2008 postúpil Okresnému\nsúdu Humenné ako súdu exekučnému. Súčasne navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Obo/1/2024 zo dňa 30. apríla 2024 ako i rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 4Ncb/11/2023 z 23. októbra 2023 a určil, že žalovaný je povinný uhradiť dovolateľovi náhradu trov\ndovolacieho konania.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné a nie je naplnený žiadny\nz dovolacích dôvodov žalobcu. Má za to, že oba vo veci konajúce súdy správne zistili skutkový stav a\nvec správne právne posúdili, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom\nkonaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože\nnie je prípustné.\n11. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n12. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nPodľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n14. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n15. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n16. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n17. Podľa ust. § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n18. Dovolaním napadnuté uznesenie obsahuje tri výroky: 1/ výrok, ktorým odvolací súd potvrdil\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o\n\nodmietnutí žaloby na obnovu konania, 2/ výrok, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o\nzamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a 3/ výrok, ktorým odvolací súd žalovanej nepriznal\nnáhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v dovolaní výslovne uviedol, že dovolanie podáva voči\nuzneseniu odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu citovaným výrokom, prípustnosť dovolania preto\ndovolací súd posudzoval u každého výroku zvlášť.\n19. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu (prípustnosť ktorého žalobca odvodzuje od ust. § 420 písm. a) - f) CSP\nako i § 421 ods. 1 písm. b) CSP) proti druhému výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací\nsúd odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, dovolací\nsúd uvádza nasledovné:\n20. V preskúmavanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd\nodmietol odvolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na\nodloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna\n2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v ustanovení § 357 CSP\nsú taxatívne vypočítané uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné podať odvolanie. Proti\niným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré nie sú uvedené v tomto výpočte, odvolanie prípustné\nnie je. Podľa § 357 písm. j) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o\nodklade vykonateľnosti rozhodnutia. Z použitej dikcie zákona o odklade vykonateľnosti rozhodnutia je\nzrejmé, že odvolanie bude prípustné len vtedy, ak súd prvej inštancie návrhu na odklad vykonateľnosti\nvyhovie (odloží vykonateľnosť rozhodnutia), a nie aj vtedy, ak návrh na odklad vykonateľnosti zamietne.\nKeďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti\n(alternatívne právoplatnosti) rozsudku (napadnutého žalobou na obnovu konania) prípustné nie je,\nodvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.\n20.1. V zmysle ust. § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí. Dovolací súd akcentuje, že vyššie v bode 20. tohto uznesenia\nuvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa\nkonanie končí.\n20.1.1. Pojem „vec sama“ znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe. Rozhodnutie\nvo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili. Ide o\nnachádzanie hmotného práva. Súdna prax sa ustálila v názore, že: „Vec sama je predmet, pre ktorý\nsa konanie vedie, v sporovom konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté.\nRozhodovaním o veci samej nie je také rozhodnutie, ktoré zakladá stranám len procesné práva (napr.\nrozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania), aj keby bolo rozhodnutie vydané\nv konaní začatom na návrh.“ (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Cdo/14/2017 <aspi://module='JUD'&link='JUD4006276SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).\n20.1.2. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými sa konanie končí (ktorých dovolací prieskum\nje v zmysle § 420 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.\n%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prípustný), pri týchto rozhodnutiach je nevyhnutné podmienku,\nže sa nimi konanie končí, vykladať v nadväznosti na prvú spomínanú podmienku, že ide o konanie\nuskutočňované vo veci samej; teda ide o množinu rozhodnutí, ktoré boli vydané v konaní vo veci samej\ns dôsledkom, že ide o rozhodnutia vydané práve v takomto konaní, ktorými sa končí toto konanie. Pod\npojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ má zákon na mysli tie rozhodnutia, ktorými sa konanie\n(vo veci samej) skončilo bez toho, aby sa žaloba vecne prejednala. (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/12/2017 <aspi://module='JUD'&link='JUD2527600SK'&ucin-kdni='30.12.9999'>).\n20.3. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie o odmietnutí odvolania voči rozhodnutiu\no zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktoré nemá povahu\nrozhodnutia vo veci samej, toto rozhodnutie logicky nemôže spĺňať ani podmienku o rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí, keďže nejde o vydanie konečného rozhodnutia (hoc aj procesného) v\nkonaní vo veci samej (teda vo veci vymedzenej žalobou). Dovolanie preto smeruje proti rozhodnutiu,\n\nproti ktorému nie je v zmysle § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku <aspi://\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prípustné.\n21. Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523421'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, najvyšší\nsúd k tomu uvádza, že zákonodarca vymedzil prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky\npodľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.\n%2523421'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v prvom rade podmienkou spočívajúcou v spôsobe rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Pokiaľ dovolaním nie je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, takéto dovolanie nie je podľa §\n421 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523421'&ucin-kdni='30.12.9999'> prípustné a dovolací súd už nepristupuje k skúmaniu ďalších podmienok vyplývajúcich\nz tohto normatívneho ustanovenia. V tejto veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o\nodmietnutí odvolania voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku. Nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, ani o rozhodnutie, ktorým\nsa zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie; nie je preto daná základná podmienka pre dovolací\nprieskum podľa § 421 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.\n%2523421'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.\n21.1. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade nie sú splnené podmienky,\nktoré zákon vymedzil ako podmienky vecného prejednania dovolania. Najvyšší súd preto\ndovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku <aspi://\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523447'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako neprípustné odmietol.\n22. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu (prípustnosť ktorého žalobca odvodzuje od ust. § 420 písm. a) - f)\nCSP ako i § 421 ods. 1 písm. b) CSP) proti tretiemu výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací\nsúd žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, že žalobca k danému\nneposkytol žiadnu dovolaciu argumentáciu.\n23. Po čiastočnom odmietnutí dovolania zostal predmetom dovolacieho prieskumu len prvý výrok\nuznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24.\noktóbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania (majúci formu\nuznesenia). Žalobca svojím dovolaním, prípustnosť ktorého opiera o ust. § 420 písm. a - f) CSP a §\n421 ods. 1 písm. b) CSP spochybnil vecnú správnosť napadnutého výroku z dôvodu, že súdy oboch\ninštancií nevykonali dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci, resp. nevysporiadali sa\ns písomnými podaniami, ktoré boli súdu prvej inštancie doručené po podaní žaloby na obnovu konania,\nvydali nesprávne a nepreskúmateľné rozhodnutia, namieta tak nezákonnosť a nedostatok právomoci\nKrajského súdu v Košiciach, ako aj nezákonné zloženie senátu odvolacieho senátu.\n24. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. a) CSP, teda že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do\nprávomoci súdov, dovolateľ uplatňuje tento dovolací dôvod tvrdiac, že procesný postup dovolacieho\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného JUDr. Semanom pod sp. zn. 1ObdoV/21/2008\nv jeho rozsudku zo dňa 6. júna 2008 bol nezákonný a jeho povinnosťou bolo konanie o žalobe povinného\ndlžníka v exekúcii (Obec Holčíkovce) ihneď podľa ust. § 104 ods. 1 OSP zastaviť. Tvrdí, že procesný\npostup odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 1Obo/1/2024 odignoroval zbytočnosť a ničotnosť všetkých\nrozhodnutí vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Tvrdí, že súdy oboch inštancií rozhodovali vo veci, ktorá patrí\ndo výhradnej právomoci exekučného súdu. Z rovnakého dôvodu tvrdí žalobca i prípustnosť dovolania\npodľa ust. § 420 písm. b) a c) CSP opierajúc dovolanie naviac o tvrdenie, že povinný dlžník - obec\nHolčíkovce podal dňa 16. februára 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde v Košiciach\ndomáhal zrušenia exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti, z ktorého dôvodu mal Krajský súd\nv Košiciach obec Holčíkovce označiť ako žalobcu a v prejednávanej veci dovolateľ- Ing. Z.R. H. mal v\nkonaní vystupovať ako žalovaný, avšak Krajský súd v Košiciach podľa dovolateľa účastníkov zamenil a\nvytvoril tým nezákonnú procesnú situáciu trikom ,,Trójskeho koňa”. Prípustnosť dovolania podľa ust. §\n420 písm. d) CSP, teda že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, dovolateľ tvrdí, nakoľko súd prvej inštancie ako i odvolací súd opomenuli podľa neho\nkľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné tituly (Er 3159/97 a Er 3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom\nboli podľa dovolateľa umelo vyfabulované nové konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008. Podľa\nnázoru žalobcu sa sudca Tóth vyhol povinnosti podľa § 135 ods. 2 OSP a odmietol akceptovať, že keď\n\nvo veci sp. zn. 1T 197/04 bolo výrokom právoplatne stanovené, že starosta S. 11. a 14. júla 1997 prevzal\nplatobné rozkazy, potom takto navždy vyriešená otázka riadneho doručenia oboch platobných rozkazov\nplatí a musí platiť aj vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008.\n24.1. Ohľadom daného má dovolací súd za to, že všetky vyššie uplatnené dovolacie dôvody nie sú\nriadne špecifikované resp. adekvátne zdôvodnené a dovolací súd predmetné považuje za jednoznačné\nnevymedzenie daných dovolacích dôvodov. Nad rámec uvedeného (vo vzťahu k dovolateľom tvrdenej\nprípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. a) CSP) najvyšší súd pripomína a súhlasí s odvolacím\nsúdom, že podľa § 410 CSP platí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval\nv prvej inštancii. Žalobou napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna\n2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v prvej inštancii viedlo na Krajskom súde v Košiciach. Krajský súd\nv Košiciach bol preto jednoznačne príslušným súdom na prejednanie predmetnej žaloby na obnovu\nkonania. Napokon aj sám žalobca podal svoju žalobu na obnovu konania práve na Krajský súd v\nKošiciach. Exekučný súd (t. j. miestne príslušný okresný súd v exekúciách začatých pred 1. aprílom\n2017 a po tomto dátume už len Okresný súd Banská Bystrica) má právomoc vydať poverenie pre\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade spôsobilého exekučného titulu a následne\nrozhodovať v tých prípadoch, kde to zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok) výslovne\nustanovuje. Žaloba na obnovu konania v Exekučnom poriadku upravená nie je, preto nemožno ani\nteoreticky uvažovať o tom, že by predmetné konanie malo byť postúpené exekučnému súdu. V zmysle\nvyššie uvedeného preto najvyšší súd uzatvára, že dovolateľom tvrdená prípustnosť dovolania v zmysle\nust. § 420 písm. a) CSP nie je daná.\n24.2. Najvyšší súd rovnako pripomína, že sám žalobca ako „dominus litis“ v žalobe na obnovu konania\noznačil za žalovanú Obec Holčíkovce, t. j. právnickú osobu, ktorej postavenie právnickej osoby, a\nteda právnu subjektivitu, priznáva samotná Ústava SR v článku 65. Aj zákon č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 definuje obec ako právnickú\nosobu, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a\ns vlastnými príjmami. Obdobne Občiansky zákonník vo výpočte právnických osôb v § 18 ods. 2\nuvádza (pod písmenom c/) jednotky územnej samosprávy, t. j. obce a vyššie územné celky. Právnická\nosoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom a stráca ju svojím zánikom.\nKeďže žalovaná Obec Holčíkovce má spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva, má\naj procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, nakoľko procesnú subjektivitu má podľa zákona ten, kto\nvo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon\npriznáva. Od procesnej subjektivity v zmysle § 61 CSP treba odlíšiť procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP),\nktorá vyjadruje oprávnenie subjektu samostatne pred súdom konať, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi\nnadobúdať procesné práva a povinnosti, resp. spôsobilosť samostatne realizovať procesné úkony.\nProcesnú spôsobilosť majú strany v spore v takom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony\npodľa hmotného práva. Podľa § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať\npráva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom - o taký prípad však v predmetnej veci nejde. V\nposudzovanom prípade žalovaná má procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), ako aj procesnú spôsobilosť (§\n67 CSP), z ktorého dôvodu ani dovolacie námietky uplatnené dovolateľom v zmysle § 420 písm. b), c)\nCSP nie sú dané a opodstatnené.\n24.3. K žalobcom tvrdenému dôvodu prípustnosti jeho dovolania podľa ust. § 420 písm. d) CSP, teda\nže v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nakoľko\nsúd prvej inštancie ako i odvolací súd opomenuli podľa neho kľúčovú skutočnosť, a síce, že exekučné\ntituly (Er 3159/97 a Er 3196/97) nikto nikdy nezrušil, pričom boli podľa dovolateľa umelo vyfabulované\nnové konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008, dovolací súd uvádza, že platobné rozkazy sp.\nzn. 17Rob/1361/96 a sp. zn. 18Rob/1357/96 nepredstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre\nkonanie (všeobecného) súdu o žalobe na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. Dovolateľom namietaná vada zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. d) CSP nie je preto opodstatnená.\n24.4. Pokiaľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP, a síce že o veci rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, dovolateľ tvrdí, že zložením senátu odvolacieho súdu\nv prejednávanej veci sudkyňami JUDr. Janou Hullovou a JUDr. Miroslavou Janečkovou bolo porušené\nprávo dovolateľa na zákonného sudcu, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Zaujatosť sudcu sa môže\n\nprejaviť vo sfére jeho pomeru k samotnému sporu, k stranám sporu a ich zástupcom alebo osobám\nzúčastneným na konaní. V zmysel ust. 49 ods. 2 CSP je potrebné za osobitný prípad pomeru sudcu k\nsporu považovať skutočnosť, že sudca prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\nUvedené však neplatí pre rozhodovanie o obnove konania, pretože konanie o žalobe na obnovu konania\nnemožno považovať za prejednávanie veci v inštančnom postupe vo vzťahu ku konaniu, ktoré je\npredmetom rozhodovania o obnove. Najvyšší súd aj v rozhodnutí R 115/2003 z 25. septembra 2002,\nvyslovil, že okolnosť, že sudca rozhodol vo veci, v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom\nna obnovu konania, nie je dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy\nkonania. Z uznesenia predsedu najvyššieho súdu sp. zn. KP 44/2024-145 zo dňa 6. marca2024 vyplýva,\nže v právnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Obo/1/2024 má senát súdneho oddelenia\nrozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na obnovu\nkonania, pričom predsedníčka a členka senátu rozhodujúceho v uvedenej veci už skôr rozhodovali ako\npredsedníčka a členka dovolacieho senátu v konaní, ktoré bolo predmetom rozhodovania o povolení\nobnovy. Ako však vyplýva z vyššie uvedených záverov, okolnosť, že sudca rozhodoval v spore, v ktorom\nbolo vydané rozhodnutie napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je podľa § 49 ods. 2 CSP dôvodom\nna jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania, preto predseda najvyššieho\nsúdu rozhodol tak, že JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková nie sú vylúčené z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na najvyššom súde sp. zn. 1Obo/1/2024.\n24.4.1. Dovolateľ súčasne namieta predloženie jeho odvolania ohľadom obnovy konania v sp. zn.\n4Ncb/11/2023 obchodnoprávnemu kolégiu, keď správne malo byť toto podľa žalobcu predložené\nkolégiu občianskoprávnemu. Podľa § 410 CSP platí, že žalobu na obnovu konania prejedná súd,\nktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Žalobou napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 bol vydaný v konaní, ktoré sa v prvej inštancii viedlo na Krajskom\nsúde v Košiciach. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach potvrdil, že dňa 23.8.2023 bol\nprijatý návrh na začatie konania, zaradeného do obchodnoprávneho registra, ktorému bola pridelená\nsp. zn. 4Ncb/11/2024. V zmysle Rozvrhu práce Najvyššie súdu SR čl. II ods. 3, ak nie je ďalej\nustanovené inak, pre rozdelenie práce medzi jednotlivé kolégiá najvyššieho súdu je rozhodujúca\nprávna povaha veci, ktorú má najvyšší súd prerokovať a rozhodnúť alebo ktorú má vybaviť mimo\nrozhodovacej činnosti. Register ,,Obo“ je registrom obchodnoprávneho oddelenia, určeným pre konania\no odvolaniach v obchodnoprávnych veciach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej\ninštancie. Konaniu o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2023,\nsp. zn. 4Ncb/11/2023, bola na najvyššom súde správne pridelená sp. zn. 1Obo/1/2024. Súčasne\nRegister ,,ObdoV“ je registrom obchodnoprávneho oddelenia, určeným pre konania o dovolaniach v\nobchodnoprávnych veciach proti rozhodnutiam najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu. Teda i konaniu\no dovolaní žalobcu proti uzneseniu najvyššieho súdu zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 1Obo/1/2024 bola na\nnajvyššom súde správne pridelená sp. zn. 1ObdoV/3/2024. Dovolateľ tvrdí nesprávne predloženie veci\nobchodnoprávnemu kolégiu najvyššieho súdu, avšak opiera celú svoju argumentáciu o tvrdenie, že\njediným súdom, ktorý má právomoc rozhodovať v súdenej veci, je súd exekučný. Takáto námietka, a\nto osobitne vo vzťahu k už vyššie uvedenej konštatácii najvyššieho súdu, a síce že žaloba na obnovu\nkonania v Exekučnom poriadku upravená nie je, preto nemožno ani teoreticky uvažovať o tom, že\nby predmetné konanie malo byť postúpené exekučnému súdu, nemôže byť relevantným dôvodom\nprípustnosti dovolania žalobcu v zmysle ust. § 420 písm. e) CSP.\n25. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP má dovolateľ zato, že už súd prvého\nstupňa sa nevysporiadal s jeho podaniami, ktoré boli súdu doručené po podaní žaloby na obnovu\nkonania a vadnosť takéhoto postupu nezhojil svojím konaní ani súd odvolací. Vytýka súdom nedostatky\nv procese ich dokazovania. Súčasne vytýka súdom nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí zhmotnenú v\nabsencii uvedenia tvrdení, námietok a otázok žalobcu v ich odôvodneniach.\n25.1. Dovolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť ani s jedným dovolateľom uvedeným argumentom.\nOdvolací súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so\nvšetkými, pre rozhodnutie relevantnými, tvrdeniami žalobcu a svoje závery o tom, že žaloba na obnovu\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že je zjavne nedôvodná, aj riadne odôvodnil,\ns ktorými závermi sa stotožnil i odvolací súd a svoj záver i primerane zdôvodnil. Z bodu 24. uznesenia\nodvolacieho súdu vyplýva, že tento sa oboznámil i s podaniami žalobcu, datovanými 28. augusta 2023,\n3. septembra 2023, 6. septembra 2023, 28. septembra 2023, 10. októbra 2023, 12. októbra 2023 a 18.\noktóbra 2023, ktoré sú založené v spise.\n\n25.2. Ohľadom dovolateľom obšírne popísaných, často invektívnych námietok, o ktoré opiera\nprípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP dovolací súd upozorňuje a pripomína,\nže v súdenej veci je prioritnou skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie ako i následné dovolaním\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané v tej fáze konania o žalobe na obnovu konania,\nv rámci ktorej súd skúma, či žaloba na obnovu konania obsahuje zákonom predpísané (formálne a\nobsahové) náležitosti, či je podaná včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje prípustná a či je odôvodnená niektorým zo zákonom predpokladaných dôvodov. Ak ktorákoľvek z\ntýchto podmienok nie je splnená, súd žalobu na obnovu konania odmietne bez toho, aby postúpil ďalej,\na teda rozhodoval, či obnovu konania povolí alebo žalobu zamietne. Skutočnosti uvádzané žalobcom\nnaprieč celým jeho dovolaním, ktoré sa týkali konania sp. zn. 4Cb/1/2008 a jeho údajnej zbytočnosti a\nničotnosti, s uvedenými podmienkami nijako nesúviseli, a preto tak súd prvej inštancie nemal dôvod sa\nnimi zaoberať a rovnako sa nimi nezaoberal ani odvolací súd, ktorému postupu nie je čo vytknúť. Úlohou\nodvolacieho súdu bolo preskúmať závery súdu prvej inštancie (že žaloba na obnovu konania smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, že žaloba je zjavne nedôvodná a podaná oneskorene)\na tiež procesný postup, ktorý predchádzal napadnutému výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania,\nktorú úlohu odvolací súd nepochybne splnil.\n25.3. Žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\n6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008, ktorým dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako\naj uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z rozhodnutia\nodvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, prečo súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zrušovací\nrozsudok dovolacieho súdu nie je možné napadnúť žalobou na obnovu konania, a síce z dôvodu, že\nnie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 a nie je zrejmé, ako by prípadná zmena tohto\nrozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. 4Cb/1/2008. Zdôvodnil, že v\nsporovom konaní, ktoré sa vedie na Krajskom súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008, bol síce dňa 21.\njúna 2022 vyhlásený rozsudok, avšak žalobca tento rozsudok napadol odvolaním, o ktorom ešte len bude\nrozhodovať Najvyšší súd SR v odvolacom konaní. Vzhľadom na odkladný účinok odvolania (vo vzťahu k\nprávoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia) nie je konanie vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ\nprávoplatne skončené a už len z tohto dôvodu je žaloba na jeho obnovu neprípustná. Odvolací súd na\ndôvažok doplnil, že len samotná skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie sp.\nzn. 1ObdoV/21/2008 zo 6. júna 2008 vydal vo forme rozsudku, ešte neznamená, že takéto rozhodnutie\nje prípustné napadnúť žalobou na obnovu konania. Odvolací súd sa (napriek tomu, že už len samotný\nzáver súdu, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,\nbol teda postačujúci pre rozhodnutie o odmietnutí predmetnej žaloby na obnovu konania podľa § 413\npísm. c) CSP) sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že len samotné podozrenie žalobcu a\npodanie trestného oznámenia na sudcov, ešte nezakladá dôvod obnovy konania podľa § 397 písm.\nc) CSP. Odvolací súd uzavrel, že vzhľadom k tomu, že doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie\npríslušného orgánu, ktoré by konštatovalo, že žalobcom označení sudcovia sa dopustili akejkoľvek\ntrestnej činnosti, sú závery žalobcu predčasné, logicky potom nemôže byť splnená ani druhá podmienka\nvyplývajúca z § 397 písm. c) CSP, súhlasil preto so súdom prvej inštancie, ktorý žalobu na obnovu\nkonania ako nedôvodnú súd odmietol i podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP. Boli tu teda dva relevantné\ndôvody v zmysle § 413 CSP, pre ktoré bolo potrebné žalobu odmietnuť. Odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí v bode 29. odôvodnenia rovnako dôkladne vysvetlil, prečo súd prvej inštancie nepochybil,\nkeď o žalobe odvolateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže v prípade odmietnutia žaloby\nna obnovu konania z dôvodov podľa § 413 ods. 1 písm. a), c) a písm. e) CSP súd prvej inštancie túto\npovinnosť nemá.\n26. Dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP, konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré\ncharakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na\n\nzachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n26.1. V súvislosti s namietanými nedostatkami v procese dokazovania, dovolací súd záverom iba\nzdôrazňuje, že posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú\nv rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.\nV preskúmavanej veci nemal dovolací súd za preukázané, že by sa týmto postupom súdy nižšej\ninštancie neriadili. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý\nby procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Pri posudzovaní vád\nzmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd nemôže zaoberať vecnou správnosťou\nrozhodnutia súdu nižšej inštancie a je vylúčené, aby vstupoval do skutkových okolností veci. Zaoberá sa\notázkou, či došlo k takému procesnému postupu súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces alebo nie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s\njej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a s jej vyhodnotením dôkazov. Do tohto práva nespadá\nprávo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, prípadne dožadovať\nsa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. aby súdy prebrali alebo sa riadili\nvýkladom všeobecných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu. Teda námietka dovolateľa k\nspôsobu hodnotenia dôkazov vzhľadom na uvedené nie je dôvodná.\n27. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29. apríla 1993, séria A.\nč. 254-B, s.49, § 30). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n27.1. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o\nodmietnutí žaloby na obnovu konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Treba mať na\nzreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca\nspätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich\norganickú jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií (vychádzajúc z ich vzájomnej vecnej\nsúvislosti a prepojenosti) je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci\ndomáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nprvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho\nprávnemu posúdeniu veci, s ktorým sa stotožnil. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací\nsúd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu\nžalobcu. Z odôvodnenia odvolacieho súdu ( odkazujúc na odôvodnenie súdu prvej inštancie) vyplýva, že\nsa oba súdy nižšej inštancie detailne zaoberali skutočnosťami, či žaloba na obnovu konania obsahuje\nzákonom predpísané (formálne a obsahové) náležitosti, či je podaná včas, oprávnenou osobou, či\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a či je odôvodnená niektorým zo zákonom\npredpokladaných dôvodov, so záverom, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na\nobnovu konania odmietol, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o odmietnutí\nžaloby na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp.\nzn. 1ObdoV/21/2008 potvrdil.\n28. Pre úplnosť dovolací súd ešte uvádza, že to, že súdy nižších inštancií nepostupovali a nerozhodli\npodľa predstáv žalobcu, však netvorí vadu konania a dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) CSP.\nNajvyšší súd už v minulosti zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý\nsúdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n29. Dovolateľ v rámci podaného dovolania uplatnil i dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\ntvrdiac, že oba vo veci konajúce súdy založili svoje rozhodnutia na nesprávnom posúdení právnej otázky\nšpecifikovanej v bode 7. tohto uznesenia.\n\n29.1. Najvyšší súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že dovolanie žalobcu je i v tejto časti neprípustné\nv zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, nakoľko podľa ust. § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených\nv odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)\naž n) CSP. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie\no odmietnutí žaloby na obnovu konania (§ 357 písm. c) CSP).\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalobcu podľa ust. § 420 písm. a) až f) CSP a rovnako podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP ,\nnie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa ust. § 447 písm. c) CSP, odmietol.\n31. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nŽalovaná mala v konaní plný úspech, avšak z dôvodu, že si trovy konania neuplatnila, súd ich žalovanej\nnepriznal. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd ďalej neodôvodňuje\n(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n32. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 5 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Obo/1/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:19cf0dea-3ea3-44f5-90e6-0e7ca831e82c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.111.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.111.2024.2"}, {"guid": "ussr:e4a6b05c-9bab-45f8-baa4-eaf5a88e582e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.454.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.454.2022.2"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/1/2008", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008 z 15. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c57f73c1-f85c-47bf-8fad-10cd768332cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.27.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.27.2026.2"}]}