{"guid": "afbbc946-1077-4a61-9e71-c053bb3dce2e:cd0e3d91-8391-4072-89c1-d75463c6174d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2", "spisova_znacka": "7Cdo/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/11/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 7Cdo/11/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2", "identifikacne_cislo": "6919204902", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "nazov": "§ 151o ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "nazov": "§ 151o ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd0e3d91-8391-4072-89c1-d75463c6174d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/11/2024\n6919204902\n30. 04. 2025\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2025:6919204902.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. S., narodeného XX. A. XXXX, K., M. XX,\n2/ Z. S., rod. E., narodenej XX. B. XXXX, K., M. XX, právne zastúpených JUDr. Jánom Čipkom,\nHnúšťa, Partizánska 197, proti žalovanej G. Z., narodenej XX. B. XXXX, R., Z. XXX, právne zastúpenej\nJUDr. Luciou Bakošovou, Rožňava, Šafárikova 20, o zriadenie práva vecného bremena, vedenom\nna Okresnom súde Rimavská sobota pod č.k. 9C/43/2019-156, o dovolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 11. mája 2023 č. k. 11Co/18/2023-218, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 10. októbra 2022 č.\nk. 9C/43/2019-156 rozhodol tak, že žalobu žalobcov pokiaľ žiadali určiť, že žalobcovia sú oprávnení z\nvecného bremena práva cesty - právo cesty pešo a prejazdu motorovými aj nemotorovými vozidlami\na mechanizmami cez pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. ako E-KN\nparcela XXXX - trvalý trávny porast o výmere 62.755 m2 v častiach vyznačených geometrickým plánom\nk nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R., a to stavbe roľníckej\nusadlosti číslo súpisné XXX a C-KN parcele XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2 a\nC-KN parcele XXXX/X - záhrada o výmere 293 m2 a uložiť žalovanej toto právo vecného bremena strpieť\nzamietol (výrok I.), rovnako zamietol aj tú časť žaloby žalobcov, ktorou žiadali zriadiť v prospech žalobcov\nvecné bremeno právo cesty - právo cesty pešo a prejazdu motorovými aj nemotorovými vozidlami\na mechanizmami cez pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. ako E-KN\nparcela XXXX - trvalý trávny porast o výmere 62.755 m2 v častiach vyznačených geometrickým plánom\nk nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R., a to stavbe roľníckej\nusadlosti číslo súpisné XXX a C-KN parcele XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2\na C-KN parcele XXXX/X - záhrada o výmere 293 m2 a uložiť žalovanej toto právo vecného bremena\nstrpieť tiež zamietol (výrok II.) a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v\nrozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (výrok III.).\n1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali\nurčenia, že sú oprávnení z vecného bremena práva cesty vrátane práva cesty pešo a prejazdom\nmotorovými aj nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez pozemok vedený na LV č. XXX pre k.ú.\nR. ako EKN parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 62.755 m2, v častiach vyznačených\ngeometrickým plánom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 1211 pre k.ú. R., a to stavbe roľníckej\nusadlosti, súpis č. XXX a CKN parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2\na CKN parcely č. XXXX/X - záhrada o výmere 293 m2 a uložiť žalovanej právo vecného bremena\nstrpieť. Alternatívne žiadali, aby súd prvej inštancie rozhodol, že zriaďuje v prospech žalobcov vecné\nbremeno k tým istým nehnuteľnostiam v prospech žalobcov a žiadali žalovanej uložiť právo vecného\nbremena strpieť. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že sú oprávnení z vecného bremena, dôvodili,\n\nže sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k.ú. R., a to stavba súpis. č. XXX,\nroľnícka usadlosť, postavená na parcele č. XXXX/X a sú tiež vlastníkmi priľahlých nehnuteľností parcely\nč. XXXX/X a č. XXXX/X. Nehnuteľnosti kúpili v roku 1993 od N. U., ktorý ich ubezpečil, že k ich\nnehnuteľnostiam je prístup po lesnej ceste a v tomto prístupe ku stavbe im nebolo nikdy bránené.\nŽalobcovia od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov v roku 1993 a nadobudnutia vlastníctva na\nzáklade kúpnej zmluvy z roku 2009, kedy nadobudli vlastníctvo v celosti, nemali problém s prístupom k\nnehnuteľnostiam do roku 2019, kedy podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Tvrdili, že v čase\nkúpy v roku 1993, ako aj v čase začatia stavebného konania, bola v katastri nehnuteľností zaznačená\nparcela č. XXXX ako cesta, ktorá končila až pri nehnuteľnostiach žalobcov. Neskôr sa žalobcovia\ndozvedeli, že Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, začal konanie o oprave chyby v\nkatastrálnom operáte, následkom čoho parcela č. XXXX nekončí pri nehnuteľnostiach žalobcov, ale na\nhranici parcely č. XXXX patriacej žalovanej. Tvrdili tak, že právo vecného bremena spočívajúceho v\npráve cesty cez parcelu žalovanej (parc. č. XXXX) nadobudli vydržaním, keďže v čase nadobudnutia\nnehnuteľností od predchádzajúceho vlastníka v roku 1993 boli ubezpečení o možnom prístupe k ich\nnehnuteľnostiam. Navyše mali zabezpečené mapové podklady preukazujúce, že k ich nehnuteľnostiam\nvedie prístupová cesta cez parcelu č. XXXX. Na parcele č. XXXX je v zmysle pozemno-knižnej\nzápisnice č. XXXX zapísaná poznámka, z ktorej vyplýva právo služobnosti viaznuce na susedných\nnehnuteľnostiach. Uzavreli, že sú dobromyseľní o práve vecného bremena a boli presvedčení, že im\nvecné právo patrí, právo cesty využívali po celú vydržaciu dobu a nikto im v tom práve nebránil. Pokiaľ\nžiadali rozhodnutie súdu, aby zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno spočívajúce v práve cesty,\nžiadali aplikovať ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ\"). Zdôraznili, že na\nich nehnuteľnostiach sa nachádza stavba, ku ktorej nie je možné zabezpečiť prístup inak. Žalovaná\nžiadala žalobu v oboch jej alternatívnych návrhoch zamietnuť a bránila sa tým, že žaloba je účelová\nvzhľadom na konanie o vydanie stavebného povolenia, v ktorom žalobcovia mali predložiť zmluvu o\nzriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami. Tvrdila a\npreukazovala, že nehnuteľnosti žalobcov sú neudržiavané, zarastené, počas vydržacej doby žalobcovia\nnevykonávali žiadne právo prechodu, v teréne nie je viditeľná žiadna cesta ani chodník. Na základe\nnávrhu jej právneho predchodcu Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, opravil chybný\nzápis parcely č. XXXX v katastrálnej mape a mape určeného operátu; uvedená parcela končí na hranici\npozemku žalovanej parc. č. XXXX a nie pri parcelách žalobcov. Žalovaná tiež tvrdila, že akékoľvek práce\nsúvisiace s vybudovaním cesty môžu spôsobiť zosuv svahu vzhľadom na vysoký uhol stúpania terénu\na že žalobcom navrhla zámenu pozemku tak, aby žalobcovia prístup na svoj pozemok mali priamo z\nprístupovej cesty. Tiež tvrdila, že žiadna stavba žalobcov neexistuje, zo stavby je už len hŕba kamenia,\nstavba je schátralá a nevykazuje známky stavby, žalobcovia by mali vrátiť súpisné číslo. Aj z ohliadky\nna mieste samom vykonanej stavebným úradom bolo zistené, že skutočný stav stavby nie je totožný s\npodaným návrhom, ani predloženou projektovou dokumentáciou a stavebný úrad poukázal na to, že nie\nje možné rekonštruovať stavbu, ktorá neexistuje. Žalobcovia majú prístup k pozemku pešo po voľne v\nprírode vytvorenom teréne a vybudovanie cesty sa javí viac na škodu ako na prospech krajiny.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, stavby roľníckej usadlosti súpis č. XXX a\npozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré nadobudli na základe kúpnych zmlúv z rokov 1993 a\n2009. Ak sa žalobcovia domáhali určenia, že sú oprávnení z vecného bremena, súd prvej inštancie\npoukázal na ustanovenie § 137 písm. c) CSP a ustálil, že žalobcovia majú na určení práva vecného\nbremena naliehavý právny záujem, nakoľko tvrdia, že vecné bremeno nadobudli vydržaním a tento\nfaktický výklad je potrebné zosúladiť so stavom právnym v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie\npoukázal na spôsob nadobudnutia práva vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151o ods. 1 OZ s\ntým, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť vydržaním, pričom ustanovenia\n§ 134 OZ platia obdobne. Predpokladom pre nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním je to,\nže držiteľ je oprávnený, právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva k cudzej veci pre seba a\nje presvedčený, že mu toto patrí, tento výkon práva trvá po dobu 10 rokov s prípadným započítaním\nvydržacej doby jeho právneho predchodcu a nejde o nehnuteľnosť, ktorá nemôže byť predmetom\nvlastníctva alebo ktorá môže byť len vo vlastníctve zákonom určených subjektov. Zdôraznil dobrú\nvieru vyžadovanú pre držiteľa, že jej právo vecného bremena patrí; subjektívne presvedčenie musí\nvychádzať z okolností, za ktorých možno vecné bremeno vzniknúť; z existencie právneho dôvodu, z\nktorého možno vyvodzovať vznik práva. Postačí však, ak je aj daný domnelý právny dôvod. Otázka\nexistencie dobrej viery sa posudzuje podľa objektívneho hľadiska, odvodzuje sa od toho, či držiteľ\npráva pri primeranej opatrnosti nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu patrí. Podmienkou pre vyhovenie žalobe z titulu vydržania bolo preukázanie hoci i domnelého\n\nprávneho titulu za predpokladu, že by tento spĺňal zákonom požadované náležitosti. Ak však držbu\npráva neopierajú o zodpovedajúci právny titul, nemohlo ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu, ale len o správanie realizované z iného právneho dôvodu, ako vyžaduje zákon. Mohlo ísť\no držbu, prípadne aj o výkon práva bez právneho dôvodu. Podľa záverov súdu prvej inštancie takéto\nsprávanie nemohlo byť kvalifikované ako držba práva a nemohlo viesť k vydržaniu. Z vykonaného\ndokazovania však podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia v rámci sporu netvrdili a\nani nepoukazovali na tituly nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z ktorých by\nvyvodzovali oprávnenosť svojej držby, neopierali svoju argumentáciu o právny dôvod, s ktorým zákon\nspája vydržanie vecného bremena. Oprávnenosť držby opierali len o akési obyčajové právo medzi\njednotlivými spoluvlastníkmi parciel, cez ktoré prechádzala prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov\n- vlastníci parciel tolerovali prechod po ceste cez svoje parcely. Žalobcovia svoju argumentáciu opierali\no ubezpečenie predchádzajúceho vlastníka, že tu právo cesty k nehnuteľnostiam žalobcov je, že toto\nprávo nebolo nikým spochybňované a svoju argumentáciu podporili aj poukazom na mapové operáty,\npodľa ktorých prístupová cesta na parcele č. XXXX končila až pri nehnuteľnostiach žalobcov. Súd\nprvej inštancie uviedol, že v tomto prípade absentuje písomná dohoda, dohoda dedičov, rozhodnutie\npríslušného orgánu pre vznik vecného bremena zo zákona v súvislosti s vydržaním. Ak teda žalobcovia\nsvoju dobromyseľnosť neopierali o zákonný právny dôvod, nemožno konštatovať, že ide o dobromyseľnú\na oprávnenú držbu výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Iba obyčajová tradícia výkonu\npráva nemôže založiť dobromyseľnosť tohto práva. Z uvedeného dôvodu ani prípadný výkon práva\nnemôže byť dobromyseľným a oprávneným výkonom. Nepostačuje, že žalobcovia boli pôvodným\nvlastníkom ubezpečení, že tu právo cesty k ich nehnuteľnostiam je a nepostačuje ani to, že cesta bola\nzaznačená v starých mapách až po nehnuteľnosť žalobcov. Ani uvedenie služobnosti v pozemno-knižnej\nzápisnici č. XXXX nepostačuje; pre okresný súd nebola poznámka služobnosti uvedená dostatočne\nurčito, nevyplývalo z nej, aký je obsah práva služobnosti; navyše právo služobnosti bolo zriadené\nnielen v prospech parciel žalobcov, ale aj parcely č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Z uvedenej\nslužobnosti explicitne nevyplýva, že by viazla na parcelách žalobcov voči parcele žalovanej, ale naopak,\nslužobnosť viazne voči iným parcelám, aj v prospech parcely žalovanej. Súd prvej inštancie nemal za\npreukázaný ani dobromyseľný a oprávnený výkon práva vecného bremena po dobu viac ako desať\nrokov a zdôraznil, že obsahom výkonu tohto práva majú byť práva a povinnosti v rovnakom rozsahu,\nako si ho žalobcovia uplatňujú v žalobe. Ak uplatňovali právo cesty pešo, práva prechodu a prejazdu\nmotorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez pozemok žalovanej, museli preukázať,\nže od roku 1993, keď to právo v takomto rozsahu vykonávali. V spore ani netvrdili, že by k svojim\nnehnuteľnostiam po parcele č. XXXX chodili autom alebo nejakým mechanizmom, netvrdili to na ohliadke\nani žalobcami navrhnutí svedkovia. Žalobcovia tak ani nevykonávali výkon práva faktického prechodu\ncez predmetnú parcelu uvedeným spôsobom a ak nebol tento výkon práva realizovaný s uvedenými\nobsahom, nemohlo k vydržaniu práva vecného bremena dôjsť. Súd prvej inštancie dodal, že maximálne\nmohlo ísť o výkon práva pešo, ktorý žalobcovia realizovali, avšak ani toto právo cesty pešo nemohlo byť\nrealizované dobromyseľne a oprávnene, vzhľadom na absenciu právneho titulu.\n1.3. Pokiaľ ide o alternatívny petit žalobcov, ktorým sa domáhali aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3\nOZ a v tomto smere tvrdili, že k ich stavbe nie je možný prístup iným spôsobom, ako požadovaným\nvecným bremenom. Súd prvej inštancie vyložil ustanovenie § 151o ods. 3 OZ a ustálil, že žalobcovia\npodali návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty z dôvodu, že sú výlučnými\nvlastníkmi k pozemkom parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X a na parcele č. XXXX/X je evidovaná stavba\n- roľnícka usadlosť so súpisné č. XXX. V spore nebol produkovaný žiaden dôkaz, že v minulosti bol\nrealizovaný iný prístup k stavbe ako cez parcelné č. XXXX a táto nie je vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom\nna argumentáciu žalovanej súd prvej inštancie posudzoval, že či na pozemkoch žalobcov sa nachádza\nstavba v stavebnom, najmä však v právnom zmysle slova. V tomto smere aplikoval ustanovenia § 43\nods.1 písm. a) a § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon), poukázal na závery vyplývajúce z ohliadky na mieste samom, na ktorej zistil, že na\nparcelách žalobcov sa nachádzajú iba pozostatky dvoch stavieb, a to stavby stodoly a stavby roľníckej\nusadlosti. Zo stavby roľníckej usadlosti sa na mieste nachádza torzo kamenných základov, porastené\nvegetáciou, vo vnútornom obvode základov vyrastajú náletové dreviny, samotné základy nie sú celistvé,\nsú v značnom štádiu rozpadu. Rovnako neudržiavaný bol aj prístup k nehnuteľnostiam žalobcov po\nparcele č. XXXX. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie tiež zistil, že už pri kúpe stavby\nroľníckej usadlosti, táto bola vo veľmi zlom stave. Pôvodne boli ponechané len drevené obvodové múry\nprvého nadzemného podlažia, avšak počas ohliadky v roku 2022 bolo zistené, že z prvého nadzemného\npodlažia sa nezachovalo nič, iba zvyšky kamenných základov čiastočného podpivničenia v značnom\nštádiu rozpadu. Nie je vôbec rozpoznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, nakoľko\n\nsa z neho nezachovalo vôbec nič. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že pôvodná stavba\nroľníckej usadlosti zanikla v zmysle právnom, stavba v zmysle právnom neexistuje a k neexistujúcej\nstavbe nemožno rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby na jeho návrh.\nŽalobcovia sú síce evidovaní na liste vlastníctva ako vlastníci stavby, stavba však neexistuje a nemôže\nbyť k neexistujúcej stavbe zriadené vecné bremeno rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu okresný\nsúd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhali žalobcovia zriadenia vecného bremena postupom\npodľa § 151o ods.3 OZ.\n1.4. Súd prvej inštancie v rozsudku odôvodnil nevykonanie dôkazu navrhnutého žalovanou, a to\nznaleckého posudku za účelom zistenia, či vôbec terén umožňuje vybudovanie cesty. Tomuto návrhu\nna vykonanie dokazovania nevyhovel z dôvodu, že neboli vôbec splnené podmienky pre rozhodnutie o\nvecnom bremene práva cesty.\n1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\") tak, že priznal\ntrovy konania v rozsahu 100% žalovanej, keďže mala plný úspech v konaní.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 11. mája 2023 č. k. 11Co/18/2023\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (výrok I) a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% a to v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia\nsúdu prvej inštancie o ich výške (výrok II.).\n2.1. Žalobcovia mali za to, že tvrdili a zároveň preukázali existenciu vecného bremena, práva cesty\ntitulom vydržania a nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázali dobromyseľnosť a\nani skutočné využívanie práva cesty počas rozhodnej doby. Zdôraznili, že v čase uzatvárania kúpnej\nzmluvy mali k dispozícii okrem listu vlastníctva aj pozemno-knižnú zápisnicu č. XXXX a mapové podklady\npodľa pôvodnej mapy vyhotovenej v rokoch 1937 až 1939 a poľný nákres č. XX/X, podľa ktorých k\npredmetu kúpnej zmluvy, a teda nehnuteľnostiam domu č. p. XXX v hone E. spolu so zastavanou plochou\nparc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X prislúcha právo služobnosti. Až do vydania rozhodnutia o oprave\nchyby v katastrálnom operáte k rodinnému domu súpisné č. XXX viedla cesta označená parc. č. XXXX.\nPredávajúcim N. U. boli ubezpečení o tom, že toto právo cesty je platné. Práve z uvedeného vychádzala\nich dobromyseľnosť a teda, že zapísaná služobnosť ako vecné právo sa vzťahuje práve na právo cesty\ncez nehnuteľnosť CKN parc. č. XXXX. Odvolací súd k uvedenému konštatoval, že záver súdu prvej\ninštancie, že žalobcom nesvedčí žiadny titul nadobudnutia práva vecného bremena v rozsahu v akom ho\npožadovali určiť, nesvedčí im ani titul (ani domnelý) nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním a\nlen ubezpečenie pôvodného vlastníka nehnuteľností v tom, že právo cesty k nehnuteľnostiam žalobcov\nexistuje a že toto pre pozitívne rozhodnutie o určení vecného bremena nepostačuje, sú v plnom rozsahu\nsprávne a súladné s vykonaným dokazovaním. S predmetnými závermi sa odvolací súd stotožnil.\nK otázke služobnosti zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXXX odvolací súd uviedol, že zo\nzápisu služobnosti v poznámke „nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX prislúcha právo\nslužobnosti viaznuce na parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo vložkách č. XXX, XXX, XXXX\ntejto knihy (č.d.XXXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XX\", nemožno vyvodiť význam, ktorý\njej pripisujú žalobcovia. Vzájomný vzťah parciel patriacich žalobcom (XXXX/X a XXXX/X) a žalovanej\n(XXXX) je taký, že vo vzťahu k služobnosti zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXXX sú všetky\ntieto parcely parcelami oprávnenými; z uvedeného nemožno vyvodiť žiadnu podriadenosť parcely č.\nXXXX k parcelám č. XXXX/X a XXXX/X, a teda ani existenciu akejkoľvek služobnosti viaznucej na\npozemku žalovanej (XXXX) vo vzťahu k pozemkom patriacim žalobcom. Z vymedzenia služobnosti\nzapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č.XXXX navyše nemožno podľa odvolacieho súdu vyvodiť ani taký\njej obsah, ktorý jej žalobcovia pripisujú, a teda, že išlo o služobnosť spočívajúcu v práve cesty. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti napokon poukázal na skutočnosť, že z kúpnej zmluvy (z roku 1993) nevyplýva\nakákoľvek existencia vecného bremena (prípadne služobnosti), na základe ktorého by nadobúdatelia\nspoluvlastníckych podielov boli z vecného bremena (služobnosti) oprávnení. Ak žalobcovia neformálne\nna prístup k stavbe využívali aj pozemok (č. XXXX) v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, existenciu\ntitulu vecného bremena, čo aj domnelého, pre účely vydržania nepreukázali. Odvolací súd konštatoval,\nže iba ubezpečenie predávajúceho o tom, že prístup im patrí, nie je titulom pre nadobudnutie práva\nvecného bremena, ale iba neformálnym umožnením prístupu k stavbe, najmä za situácie, keď zmluva\nmedzi nimi dohodu o zriadení vecného bremena neobsahuje a o vecnom bremene mlčí. Napokon k\nexistencii vecného bremena žalobcovia poukazovali aj na mapové operáty, podľa ktorých parcela č.\nXXXX (ktorá mala byť prístupovou cestou k ich nehnuteľnostiach cez parcelu žalovanej č. XXXX) končila\naž pri nehnuteľnostiach žalobcov. Odvolací súd sa stotožnil v s argumentáciou súdu prvej inštancie,\nže mapový podklad titul nadobudnutia práva vecného bremena nepreukazuje. Navyše takýto zákres\n\nchybne zobrazenej parcely registra CKN č. XXXX a XXXX/X v katastrálnej mape a mape určeného\noperátu v katastrálnom území R. bol rozhodnutím príslušného správneho orgánu opravený z dôvodu,\nže bol preukázaný jeho chybný zápis. Odvolací súd jednoznačne v tomto smere konštatoval, že opierať\ndobromyseľnosť iba v zápis v katastrálne mape, ktorý sa neskôr ukáže ako chybný, bez preukázania\nnadobúdacieho titulu, čo aj domnelého, pre záver o dobromyseľnosti žalobcov vo vzťahu k vydržaniu\nnepostačuje.\n2.2. K alternatívnemu petitu žalobcov (špecifikovanému v odsekoch 1.1. a 1.3.) už súd prvej inštancie\nna základe vykonania obhliadky na mieste samom, uzavrel, že stavba, ku ktorej žalobcovia žiadajú\nzriadiť vecné bremeno, neexistuje. Vychádzajúc z obsahu spisu, vykonanej obhliadky a pripojenej\nfotodokumentácie sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie stotožnil a skonštatoval, že ak stavba\nneexistuje, neexistuje vec, ku ktorej je možné vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zriaďovať.\n2.3. Odvolací súd dodal, že žalobcovia si nesprávne vyložili závery súdu prvej inštancie vo vzťahu ku\nkonštatovaniu, že nevykonávali vecné bremeno v navrhovanom rozsahu po dobu ustanovenú zákonom\nako predpoklad pre vydržanie a spájajú ju s problematikou služobnosti. Uvedenú argumentáciu súd\nprvej inštancie uviedol len podporne k podstatnému záveru o tom, že žalobcovia nepreukázali titul\nnadobudnutia práva vecného bremena. Odvolací súd uvedený záver súdu prvej inštancie chápe tak, že\nani v prípade, že by titul nadobudnutia práva vecného bremena (čo aj domnelý) žalobcovia preukázali\na mal by vyplývať z toho, že boli predávajúcim N. U. ubezpečený, že majú prístup k nehnuteľnosti,\ntoto právo v navrhovanom rozsahu (právo cesty pešo, práva prechodu a prejazdu motorovými a\nnemotorovými vozidlami a mechanizmami) po nevyhnutnú dobu desiatich rokov nevykonávali. Takýto\nvýkon práva nebol v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný, a to ani výpoveďami žalobcov a\nani výpoveďami nimi navrhnutých svedkov.\n2.4. K povahe stavby a jej evidencii na liste vlastníctva odvolací uviedol, že vedenie stavby v evidencii\nnehnuteľností platí do momentu, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade stavba roľníckej\nusadlosti nemá charakter stavby ani v stavebno-právnom zmysle a ani v občianskoprávnom zmysle. Z\nobčianskoprávneho hľadiska absentuje akýkoľvek reálny spôsob a rozsah užívania stavby (pre účely\nbývania, rekreácie) v rozsahu, v akom sa dom (roľnícka usadlosť) obvykle využíva a stavba nemá v\nsúčasnosti žiadne hospodárske využitie. Iba to, že žalobcovia mali platiť daň zo stavby a mali platiť daň s\npozemku ako stavebného z veci reálnu stavbu podľa názoru odvolacieho súdu nerobí. Uvedené sa podľa\nodvolacieho súdu vzťahuje aj na argumentáciu žalobcov, že účelom stavby pre aplikáciu ustanovenia §\n151o ods. 3 OZ môže byť aj zmena dokončenej stavby roľníckej usadlosti pre účely stavebného konania.\nZ vykonaného dokazovania však súčasná existencia dokončenej stavby nevyplynula, stavba roľníckej\nusadlosti už v minulosti stratila reálny spôsob využitia, ako stavba sa žalobcami neužívala a jej stav sa\naj od doby jej kúpy (1993) do dňa ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie zmenil tak, že o reálnej\nstavbe, majúcej svoj účel v danom prípade na bývanie, rekreáciu a pod. nemožno ani uvažovať. Iba\nskutočnosť, že v teréne existujú základy zaniknutej stavby (čo je podstatné pre stavebné povolenie v\nchránenom území) neznamená, že ide o stavbu, ku ktorej je možno zriadiť vecné bremeno postupom\npodľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ.\n2.5. Odvolací súd uviedol, že podstatnými pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bola neexistencia\nčo aj domnelého titulu nadobudnutia vecného bremena, skutočnosť, že v pozemkovej knihe boli\nzo služobnosti oprávnenými parcely žalobcov i žalovanej a nemal vzájomné postavenie parciel\noprávnených a povinných a napokon konštatovanie o neexistencii stavby, ktoré založil súd prvej\ninštancie na základe záverov vyplývajúcich z ohliadky na mieste samom. Žalobcovia v odvolaní iba\nvo všeobecnosti namietali nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, k čomu odvolací\nsúd uvádza, že touto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí, odvolaciemu súdu z neho vyplývajú všetky\npodstatné závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, v ktorom zároveň poskytol\nodpoveď na všetky podstatné otázky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi\na argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozsudku. Na základe\nuvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne\nsprávy potvrdil vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie\nsprávne aplikoval zásahu úspechu v konaní a náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnej\nžalovanej.\n2.6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%.\n3. Žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia\") podali voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n3.1. V spojitosti s prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia uviedli, že súd\nnesprávnym procesným postupom a nedostatočným odôvodnením svojich rozhodnutí dovolateľom\nznemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Podľa mienky dovolateľov odvolací súd tým, že svoj záver o nesplnení podmienok\noprávnenej držby vyvodil z neexistencie právneho titulu držby a neexistencie stavby v právnom\na stavebnotechnickom zmysle a neprihliadol na ich argumenty a skutkové zistenia, preukazujúce\ndobromyseľný výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu po zákonom stanovenú vydržaciu dobu\na existenciu stavby v právnom aj stavebnotechnickom zmysle porušil zásadu materiálneho právneho\nštátu, v ktorom spravodlivosť by mala byť vždy prítomná v procese v ktorom súd interpretuje a aplikuje\nprávo. Dovolatelia vyjadrili presvedčenie, že zákonné predpoklady vydržania preukázateľne naplnili a\nk prerušeniu doby ich dobromyseľnej držby došlo až rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota,\nkatastrálny odbor sp.zn. W z X. apríla XXXX, ktorým došlo k neoprávnenému výmazu parc. registra\nCKN parc.č. XXXX, ktorá viedla cez parcelu CKN parc.č. XXXX k ich nehnuteľnostiam CKN parc.č.\nXXXX/X a XXXX/X a tým došlo aj k reálnemu prerušeniu dobromyseľnej držby práva prechodu cez\nnehnuteľnosť CKN parc.č. XXXX k ich nehnuteľnostiam. Toto rozhodnutie podľa dovolateľov popiera\nzásady vlastníckeho práva a vyjadrenie, že práva z vecného bremena sa premlčujú za tri roky, takže k\nich premlčaniu došlo už 01. januára 1954, je právny nezmysel. Právo určené in rem, ako vecné bremeno\nje zapísané v prospech parcely, nie v prospech vlastníka parcely. Ako kupujúci mali od predávajúceho\npotvrdené, že prechod a prejazd na parcely, ktoré nám predával je zabezpečený cez parcelu CKN\nparc. č. XXXX, pretože tadiaľ vedie poľná cesta. Toto tvrdenie predávajúceho si overili cez mapové\npodklady, tak ako ich predložili súdu. Podľa mienky dovolateľov okresný úrad nemal právo túto cestu\npriradiť k parcele č. XXXX, zbavil ich tým prístupu k stavbe roľníckej usadlosti, túto stavbu udržiavať\na tiež získať stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby spojené so zmenou v užívaní stavby.\nTvrdenie žalovanej, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že pozemky dovolatelia neudržiavajú, je podľa\nnich účelové a vytrhnuté z celkového výsledku dokazovania. Bolo podľa nich preukázané, že sa nemajú\nako dostať na svoje pozemky a z toho dôvodu ich nemôžu udržiavať, keďže žalovaná po oprave chyby\nv katastrálnom operáte im v tom bráni. Prístup, ktorý uvádza žalovaná nie je podľa dovolateľov vhodný\nani na to, aby na svoj pozemok mali prístup pešo a nie ešte aby si mohli so sebou priniesť techniku na\núpravu pozemku. Z tohto dôvodu už v žalobe poukázali na ustanovenie § 127 ods. 3 OZ. S aplikáciu\ntohto ustanovenia sa súdy podľa dovolateľov vôbec nezaoberali. Porušenie práv na spravodlivý proces\nvzhliadajú aj v tom, že napriek ohliadke na mieste samom a výpovediam vypočutých svedkov súdy prijali\nzáver, že nehnuteľnosť, ku ktorej žiadajú zriadiť právo cesty neslúžila v minulosti ako príjazdová cesta\na teda, že ani reálne právo cesty nevyužívali. Súdy neodôvodnili jasne a zrozumiteľne z akého dôvodu\nnemožno pre posudzovanie dobromyseľnosti dovolateľov zápis služobnosti priradiť taký význam, pre\nktorý by bolo možné žalobe vyhovieť. Podľa názorov súdov z vymedzenia služobnosti nemožno vyvodiť\nani taký obsah, že išlo o služobnosť spočívajúcu v práve cesty. Tento záver vnímajú dovolatelia v rozpore\ns ich tvrdením a najmä v rozpore s výpoveďami vypočutých svedkov o stave cesty, keď nehnuteľnosti\ndovolatelia nadobudli.\n3.2. Vo vzťahu k otázke dobromyseľnosti sú dovolatelia toho názoru, že aj keď nebola údajne potvrdená\nžiadnym právnym titulom, ale len obyčajovým právom, ako to uvádza súd, mala by byť zohľadnená\nnakoľko existencia príjazdovej cesty bola oficiálne vedená cez pozemok EKN parc. č. XXXX, CKN parc.\nč. XXXX bola z parcely EKN parc. č. XXXX vyčlenená ako samostatná parcela a takto aj z nej žalobcovia\nkupovali spoluvlastnícky podiel. Ide podľa nich o skutočnosti, ktoré boli v minulosti riadne zapísané v\nkatastri nehnuteľností. Odvolací súd nesprávne právne vyhodnotil zápis v pozemkovej knihe vo vložke\nXXXX a to služobnosť ako vecné právo. Služobnosť ako vecné právo platila do prijatia občianskeho\nzákonníka v bývalej československej republike a bola viazaná na pozemky a nie na fyzické osoby,\nnemohlo dôjsť k jej premlčaniu, tak ako to uviedol okresný úrad a preto sa táto služobnosť zmenila na\nvecné bremeno a v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP\") mala byť zapísaná\nna listy vlastníctva. Služobnosť bola zapísaná aj v prospech parc. č. XXXX, táto služobnosť riešila\nsusedské vzťahy, ale nie je neprenosná. Pokiaľ bola služobnosť viazaná na parcelu, je služobnosť a\nvecné bremeno prenosné. Nehnuteľnosti dovolateľov a nehnuteľnosť žalovanej boli v rámci služobnosti\nrovnocenné a preto by mala byť táto služobnosť - vecné bremeno akceptované aj pre dovolateľov, nielen\npre žalovanú. Tento výklad existencie dobromyseľnej držby na základe zapísanej služobnosti dovolatelia\npodporili odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/65/2015 z 31.\nmarca 2016. K uvedenému dovolatelia dodali, že oprava v katastri nehnuteľností bola vykonaná až\npo vyše dvanástich rokoch po uskutočnení ROEP, to preukazuje, že boli dobromyseľnými držiteľmi\npráva a ich názor prezentovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie je správny a z pohľadu\ndovolateľov právne podložený. Dovolatelia tiež nesúhlasili s výkladom pojmu stavby v rámci konania.\n\nPodľa ich názoru (a to aj napriek zlému technickému stavu) sa v danom prípade o stavbu jedná,\nkeďže jej základy siahajú až do výšky jedného metra, aj keď sú porastené vegetačným porastom, sú\nrozpoznateľné jej základy aj vnútorné členenie stavby. V tomto smere dovolatelia dodali, že stavba by\nbola zrekonštruovaná a teda v lepšom stave, ak by ako jej vlastníci mali k nej prístup cez pozemky vo\nvlastníctve žalovanej a stavebný úrad by vydal stavebné povolenie podľa návrhu v zákonnej lehote. V\nsúvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia v predmetnej právnej\nveci identifikovali dve právne otázky, ktoré podľa ich názoru, ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu neboli vyriešené. Prvú z týchto otázok formulovali v znení: Je možné právo vecného bremena\nnadobudnúť vydržaním dobromyseľným výkonom práva po zákonom stanovenú vydržaciu dobu /§ 134\nOZ/ bez toho aby oprávnenému držiteľovi práva vecného bremena svedčil titul nadobudnutia práva\nvecného bremena /písomná zmluva, závet, výsledok konania o dedičstve, schválená dohoda dedičov,\nrozhodnutie príslušného orgánu/? Druhú z otázok dovolatelia formulovali nasledovne: Môže súd na\nnávrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty\ncez priľahlý pozemok, ak stavba je zapísaná na liste vlastníctva a pre nemožnosť udržiavať stavbu v\nriadnom stavebnotechnickom stave je stavba nespôsobilá na riadne užívanie? Na základe uvedeného\nžalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že s podaným dovolaním nesúhlasí, považuje ho v celom\nrozsahu za nedôvodné a nesprávne a podľa jej mienky dovolanie nespĺňa podmienku prípustnosti\na to ani podľa § 420 písm. f) a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. K námietke dovolateľov, že\nnebolo dodržané ich právo na riadne odôvodnenie žalovaná uviedla, že súd riadne, zrozumiteľne,\npodrobne objasnil a vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Tým, že\ndovolatelia nepreukázali svoj žalobný nárok, ocitli sa v dôkaznej núdzi. Záver odvolacieho súdu ju\npodľa žalovanej v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením, ktoré vychádza\nz ustálenej súdnej praxe. Žalovaná, odkazujúc na rozhodnutia Ústavného súd Slovenskej republiky,\npoukázala tiež na to, že do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola\nstrana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.\nOdvolací súd podľa žalovanej objektívne vyhodnotil nesplnenie podmienok vydržania, spravodlivo\nposúdil dobromyseľnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a správne vyvodil závery\ns poukazom na vykonané dokazovanie. Žalovaná uviedla, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nbola otázka vydržania, nadobúdacích titulov práva vecného bremena ako aj posudzovanie stavby ako\nnehnuteľnosti v stavebnotechnickom a právnom zmysle slova a jej spôsobilosti na riadne užívanie v\nsúvislosti so zriadením vecného bremena práva prechodu a prejazdu k stavbe riešená nespočetne krát\na preto nie je splnená ani podmienka prípustnosti v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. K námietke\ndovolateľov, že odvolací súd neprihliadol na argumenty dovolateľov týkajúce sa dobromyseľného výkonu\npráva, žalovaná uvádza, že dovolatelia v spore nepreukázali existenciu právneho titulu držby, a to čo i\nlen domnelého titulu držby. Žalovaná sa v plnej miere stotožnila so závermi odvolacieho súdu aj v otázke\nposúdenia obsahu pojmu stavba a na ňu nadväzujúcom závere, že v danom prípade bolo jednoznačne\npreukázané vykonaným dokazovaním, že stavba dovolateľov nemá charakter stavby. Vzhľadom na\nvyššie uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací súd zamietol dovolanie ako nedôvodné a zaviazal\ndovolateľov spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvoinštančného či odvolacieho súdu\nako tretej inštancie prebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave\nnajzávažnejších procesných pochybení resp. v riešení právnych otázok, na ktorých rozhodnutie bolo\nzaložené. Už na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zopakovať (pozri bod 3), že dovolatelia\nv dovolaní v podstate zopakovali svoju obranu produkovanú počas celého priebehu konania pred nižšími\nsúdmi, ktorá v prevažnej miere predstavovala polemiku, nesúhlas, či iný názor a jeho videnie skutkového\na právneho stavu, ktoré dôvody nie sú z povahy veci a ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu\nspôsobilé založiť spôsobilý predmet dovolacieho prieskumu. V rámci samotného textu dovolania je\ndovolací súd viazaný textom dovolania, ktorý spísal právne kvalifikovaný zástupca žalobcov.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n11. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v\ndanom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcov, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade\nzmätočnosti (bod 11. a body 3., 3.1.).\n13. Porušením základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení chýba určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní\nnajavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ ich strana sporu namietala, ale krajský súd ich náležitým\nspôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by napr. dostatočným\nspôsobom odôvodnil ich irelevantnosť; pokiaľ krajský súd takto v prejednávanej veci postupoval, dopustil\nsa okrem iného aj svojvôle, zakázanej v čl. 2 ods. 2 ústavy. Obdobne ako v skutkovej oblasti, i v oblasti\nnedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú podobné následky vedúce k\nneúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodovania, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom\nsúdneho konania, ale tiež i zásadami spravodlivého procesu.\n14. Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420\npísm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov.\nI. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/7/2019).\n\n15. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n16. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n17. Obsah dovolania (body 3., 3.1.) naznačuje, že dovolatelia generálne namietali nedostatky v\nodôvodnení rozhodnutí oboch nižších súdov (ich nepresvedčivosť a celkovú nedostatočnosť) vedúce k\nich nepreskúmateľnosti a nesprávnosť skutkových záverov nižších súdov.\n18. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v\nzmysle § 387 ods. 1 CSP. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, chápaných v ich organickej jednote\nako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,\nakými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k\njeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia\npodrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné\nprávne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného\nprípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie. Už na prvý pohľad\ndovolateľmi naznačenou vadou nepreskúmateľnosti napadnuté odvolacie rozhodnutie netrpí.\n18.1. Dovolací súd v danom kontexte osobitne akcentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nuvedené v bodoch 13. až 16. (ktorému predchádza teoretický podklad), ktoré v spojení s odôvodnením\nuvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte napĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z\nustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej a obsahovej)\nštruktúre odôvodnenia rozhodnutia. V podstatnom z ich obsahu vyplýva absencia naplnenia zákonných\npredpokladov pre vydržanie práva vecného bremena cesty v zmysle žalobnej požiadavky dovolateľov\n(nepretržitý výkon práva počas vydržacej doby, dobromyseľnosť a existencia nadobúdacieho titulu,\nčo i len vo forme titulu domnelého), a nesplnenie zákonných podmienok pre zriadenie tohto vecného\nbremena súdom (neúčelnosť pre zánik stavby, ku ktorej sa mal zabezpečiť prístup). Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\naj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Myšlienkový\npostup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky\nrozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\n\nktoré prijal. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami\nodvolacím súdom možno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n19. K namietanému hodnoteniu dôkazov súdmi nižších inštancií dovolací súd uvádza, že nesúhlas\ndovolateľov s procesným postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie s hodnotením\ndôkazov nemožno považovať za porušenie ich procesných práv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov\nvyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191 CSP, vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z\nhľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho\nlogického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo\nhodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného\nskutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky\nhodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a\nvýstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na pod. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza\nzo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením. Myšlienkový postup odvolacieho\nsúdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti\nzistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. V neposlednom\nrade dovolací súd uvádza, že brojenie žalobcov podaným dovolaním proti skutkovému stavu zistenému\nnižšími súdmi, a namietaná okolnosť nedostatočne zisteného skutkového stavu v zásade vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP ani nezakladá, navyše dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n20. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali proti skutkového stavu ustálenému nižšími súdmi a\nnedostatočným odôvodnením (nepreskúmateľnosťou) rozhodnutia odvolacieho súdu. Za vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní,\nale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na\nktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n21. Ani námietka odkazom na § 127 ods. 3 OZ, s aplikáciou ktorého sa podľa dovolateľov mali\nsúdy tiež zaoberať, keďže naň v žalobe odkazovali, nemôže založiť prípustnosť dovolania. Je tomu\ntak preto, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu\nopravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať\nlen proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza\ndovolaciemu konaniu), ale aj z obsahového hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolatelia môžu\nv mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietali už\nv rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli na základe ich odvolacej argumentácie meritórne\nposudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnili, hoci tak\nurobiť mohli a mali, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n22. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria\nbdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolatelia uvedenú námietku zakladajúcu prípustnosť\na dôvodnosť dovolania neuplatnili v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací\nsúd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky\npreskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu.\n23. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie\". Dovolací súd tak nesmie byť\nvnímaný ako ďalší „odvolací súd\", resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy\noboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa\nstieral rozdiel medzi prvoinštančným odvolacím a dovolacím konaním).\n\n24. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd podľa dovolateľov dospel, nie je relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnezakladá.\n25. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi namietanou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP dovolací súd pristúpil k posúdeniu ich dovolania aj z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n26. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n27. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 <D.> možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (ods. 2).\n28. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľmi napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n29. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n30. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n31. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432\nCSP.\n\n32. Záver o tom, či dovolateľmi tvrdená právna otázka predstavuje právnu otázku kľúčovú pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktorá je významná pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci\nsubjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne\nzáver dovolacieho súdu (rovnako ako to platí aj pre ostatné podmienky prípustnosti dovolania), pričom\ndovolací súd tento záver konštatuje pri zohľadnení skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie\na „nosných\" dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j. dôvodov, pre ktoré odvolací\nsúd rozhodol tak, ako rozhodol) v nadväznosti na dovolateľmi predloženú právnu argumentáciu. To\nznamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní\nnemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným\nsporom napr. 3Obdo/28/2018). Sama polemika dovolateľov s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 432 CSP.\n33. Žalobcovia (kvalifikovane zastúpený advokátom) podali dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\npričom formulačne nastolil celkovo 2 právne otázky (bod 3.2.).\n34. Ako prvú dovolatelia nastolili otázku: „Je možné právo vecného bremena nadobudnúť vydržaním\ndobromyseľným výkonom práva po zákonom stanovenú vydržaciu dobu /§ 134 Občianskeho zákonníka/\nbez toho aby oprávnenému držiteľovi práva vecného bremena svedčil titul nadobudnutia práva\nvecného bremena /písomná zmluva, závet, výsledok konania o dedičstve, schválená dohoda dedičov,\nrozhodnutie príslušného orgánu/?\".\n35. Dovolatelia vo vzťahu k nastolenej otázke uvedenej v predchádzajúcom bode dovolaním namietali\nnesprávne právne posúdenie záveru nižších súdov o údajnej neexistencii právneho titulu, ani domnelého\nprávneho titulu, ktorým by bola preukázaná ich dobromyseľnosť. Podľa dovolateľov je predmetný záver\nnesprávny, pretože existencia príjazdovej cesty bola oficiálne vedená cez pozemok EKN parc. č. XXXX,\nz ktorej parcely bola vyčlenená CKN parc. č. XXXX a takto z nej kupovali spoluvlastnícky podiel.\nDobromyseľnosť tak bola opretá nielen o obyčajové právo, ale aj o skutočnosti v minulosti riadne\nzapísané v katastri nehnuteľností. Súd nesprávne právne vyhodnotil zápis služobnosti v pozemkovej\nknihe vo vložke XXXX ako vecné právo a viažucu sa na fyzickú osobu, pretože služobnosť, ktorá\nplatila do prijatia občianskeho zákonníka v bývalej Československej republike bola viazaná na pozemky.\nSlužobnosť sa zmenila na vecné bremeno až následne a v rámci ROEP-u mala byť zapísaná na listy\nvlastníctva. Služobnosť bola zapísaná aj v prospech parc. č. XXXX a riešila susedské vzťahy a nebola\nneprenosná. Pokiaľ bola služobnosť viazaná na parcelu, je služobnosť a vecné bremeno prenosné.\nPodľa dovolateľov nehnuteľnosti v ich vlastníctve a nehnuteľnosť žalovanej boli v rámci služobnosti\nrovnocenné a preto by mala byť táto služobnosť - vecné bremeno akceptované aj v ich prospech,\nnielen pre žalovanú. Podaný výklad existencie dobromyseľnej držby na základe zapísanej služobnosti\npotvrdzuje aj historický náhľad na problematiku vydržania uvedený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.\nzn. 2Cdo/65/2015. Ak oprava v katastri nehnuteľností bola vykonaná až po vyše 12- tich rokoch po\nuskutočnení ROEP-u tak to preukazuje, že boli dobromyseľnými držiteľmi práva a názor prezentovaný\nv odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie je správny a právne podložený.\n36. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý záver podľa ktorého žalobcom nesvedčí žiadny titul\nnadobudnutia práva vecného bremena v rozsahu v akom ho žalobou požadovali určiť; nesvedčí im ani\ntitul (čo aj domnelý) nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním a len ubezpečenie pôvodného\nvlastníka nehnuteľností v tom, že právo cesty k nehnuteľnostiam žalobcov existuje, pre pozitívne\nrozhodnutie o určení vecného bremena nepostačuje. Uvedené závery súdu prvej inštancie odvolací súd\nodobril a dodal, že zo spôsobu zápisu služobnosti v pozemkovej knihe nemožno vyvodiť význam, ktorý\njej žalobcovia prikladajú, pretože zo zápisu vyplýva, že oprávnenými parcelami sú parc. č. XXXX/X,\nXXXX/X a XXXX; povinnými parcelami sú parcely, ktoré vlastnícky nepatria žalobcom a ani žalovanej;\nk uvedeným povinným parcelám (parc.č.XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX) žalobcovia nežiadali určiť\nvecné bremeno a ani netvrdili, že povinné parcely majú nejaký súvis s parc. č. XXXX vlastnícky\npatriacej žalovanej; vzájomný vzťah parciel patriacich žalobcom (XXXX/X a XXXX/X) a žalovanej (XXXX)\nje taký, že vo vzťahu k služobnosti zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXXX sú všetky tieto\nparcely parcelami oprávnenými; z uvedeného nemožno vyvodiť žiadnu podriadenosť parcely č. XXXX\nk parcelám č. XXXX/X a XXXX/X, a teda ani existenciu akejkoľvek služobnosti viaznucej na pozemku\n\nžalovanej (XXXX) vo vzťahu k pozemkom patriacim žalobcom; z vymedzenia služobnosti zapísanej\nv pozemnoknižnej zápisnici č.XXXX navyše nemožno vyvodiť ani taký jej obsah, ktorý jej žalobcovia\npripisujú, a teda, že išlo o služobnosť spočívajúcu v práve cesty.\n37. Odvolací súd poukázal aj ani skutočnosť, že žalobcovia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nparc. č. XXXX/X a XXXX/X ako aj stavba súp. č. XXX odvodzujú od právneho predchodcu N. U.,\nod ktorého nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel vo výške\n1/2; rovnaký podiel nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva aj manželia X., a to na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 1993. Z kúpnej zmluvy nevyplýva akákoľvek existencia vecného\nbremena (prípadne služobnosti), na základe ktorého by nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov boli\nz vecného bremena (služobnosti) oprávnení, pričom za účinnosti ustanovenia § 151o ods.1 prvá\nveta OZ, podľa ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s\nvýsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo\nzo zákona. A z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 1993 nevplýva akékoľvek dohoda o zriadení\nvecného bremena, na základe ktorého by vlastníci stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/\nX boli oprávnenými z vecného bremena - práva cesty a vlastník parcely č. XXXX bol povinným z\nvecného bremena. Zmluvou (dohodou) vecné bremeno zriadené nebolo. Zvyšný spoluvlastnícky podiel\ndo režimu bezpodielového spoluvlastníctva žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 19. 11. 2009.\nAk žalobcovia neformálne na prístup k stavbe využívali aj pozemok (č. XXXX) v súčasnosti vo vlastníctve\nžalovanej, existenciu titulu vecného bremena, čo aj domnelého, pre účely vydržania nepreukázali.\nIba ubezpečenie predávajúceho (N. U.) o tom, že prístup im patrí, nie je titulom pre nadobudnutie\npráva vecného bremena, ale iba neformálnym umožnením prístupu k stavbe, najmä za situácie, keď\nzmluva medzi nimi dohodu o zriadení vecného bremena neobsahuje a o vecnom bremene mlčí. Ani\npoukazovanie žalobcov na mapové operáty, podľa ktorých parcela č. XXXX (ktorá mala byť prístupovou\ncestou k ich nehnuteľnostiach cez parcelu žalovanej č. XXXX) končila až pri nehnuteľnostiach žalobcov,\npodľa odvolacieho súdu mapový podklad titul nadobudnutia práva vecného bremena nepreukazuje.\nOpierať dobromyseľnosť iba v zápis v katastrálne mape, ktorý sa neskôr ukáže ako chybný, bez\npreukázania nadobúdacieho titulu, čo aj domnelého, pre záver o dobromyseľnosti žalobcov vo vzťahu\nk vydržaniu nepostačuje.\n38. Ako už bolo konštatované prípustným je len také dovolanie, ktoré opodstatnene tvrdí stav\nnesprávneho riešenia otázky, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (tu v\nrozhodovacej praxi súdu dovolacieho ešte neriešenej) a dôvodným to dovolanie, ktorým sa oponuje\nriešeniu otázky ponúkanému odvolacím súdom s tým, že je tu aj iné (dovolateľom preferované) riešenie,\nktoré spravidla predstavuje významový protiklad riešenia zvoleného odvolacím súdom a ktoré nielen\npodľa dovolateľa, ale aj podľa dovolacieho súdu treba považovať za správne.\n39. U otázky nastolenej dovolateľmi týkajúcej sa právneho posúdenia existencie jedného z predpokladov\npre nadobudnutie práva vydržaním - oprávnenej držby, ktorá sa preukazuje existenciou nadobúdacieho\ntitulu, ktorý musí existovať už v čase vstupu do držby, za ktoré nadobúdacie tituly žalobcovia\npovažovali (i) ubezpečenie pôvodného vlastníka nehnuteľností v tom, že právo cesty ku kupovaným\nnehnuteľnostiam žalobcami existuje, (ii) zápis služobnosti v pozemkovej knihe a (iii) mapové operáty,\npodľa ktorých mala prístupová cesta viesť cez parcelu žalovanej č. XXXX až k nehnuteľnostiam žalobcov\nnachádzajúcich sa na nadobudnutých pozemkoch, existencia a spôsobilosť ktorých bola predmetom\nprávneho posudzovania nižšími súdmi, z čoho potom podľa dovolacieho súdu nebolo možné vyvodiť\nstret otázky predostretej dovolaním s tou, na ktorej založil rozhodnutie odvolací súd (porovnaj bod 34.\ns bodmi 35. a 36.).\n40. Už len nad rámec dovolací súd uvádza, že súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu je\nkonštantná v názore spočívajúcom v tom, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či\ndržiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo patrí, nemôže vychádzať len\nz posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z\nobjektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na\nokolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že\nmu patrí právo, ktoré mu nesvedčí. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny\ndôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), z čoho zhodne vychádzali súdu aj v\nprejednávanej veci, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu\n\ntaký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom\nvýklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že\ndržanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné\npodmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade\ns dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,\nprípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.\n[Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 (pozri aj\n5Cdo/210/2019 a 1VCdo/1/2024)]. Z uvedeného je potom možné uzavrieť, že i keď zákon pripúšťa\noprávnenú držbu aj v prípade neexistentného titulu (t. j. neúčinného - domnelého), bez právneho titulu t.\nj. bez toho, aby oprávnenému svedčil určitý právny titul, k čomu smerovala dovolateľmi položená právna\notázka (bod 34.), nie je možné splniť podmienky vydržania.\n41. Druhú otázku dovolatelia položili v súvislosti so žalobným návrhom na zriadenie vecného bremena\nsúdom, nesprávne označeným ako alternatívny, pričom ide o požiadavku z eventuálneho petitu, ktorou\nsa pýtali: „Môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby\nspočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ak stavba je zapísaná na liste vlastníctva a pre\nnemožnosť udržiavať stavbu v riadnom stavebnotechnickom stave je stavba nespôsobilá na riadne\nužívanie?\".\n42. Dovolatelia vo vzťahu k danej nastolenej otázke namietali nesprávne právne posúdenie záveru\nnižších súdov o výkladom pojmu stavby. Nižšie súdy odvolávajúc sa na príslušné ustanovenia\nobčianskeho zákonníka a stavebného zákona sa zhodli v tom, že v danom prípade nehnuteľnosti, ku\nktorým žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok žalovanej už nie sú\nstavbou, nakoľko sú schátrané a nevykazujú známky stavby, s ktorým záverom dovolatelia nesúhlasia.\nPodľa dovolateľov ide o stavbu, nakoľko jej základy siahajú až do výšky 1m, aj keď sú porastené\nvegetačným porastom, sú rozpoznateľné jej základy aj vnútorné členenie stavby.\n43. Z rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva záver, že v občianskom práve nemožno použiť\nvymedzenie stavby v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie\nvyžaduje úpravu podkladu), a to z dôvodu, že vymedzenie stavby (okrem iného aj v ustanovení § 139b\nzákona č. 50/1976 Zb.) je dané len pre stavebno-právne účely; ako aj z dôvodu, že niektoré stavby,\nku ktorých uskutočneniu je potrebné stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavebnému úradu, netvoria\nveci v občianskoprávnom zmysle. K povahe stavby a jej evidencii na liste vlastníctva odvolací súd\nuviedol, že vedenie stavby v evidencii nehnuteľností platí do momentu, pokiaľ sa nepreukáže opak.\nV danom prípade stavba roľníckej usadlosti nemá charakter stavby ani v stavebno-právnom zmysle a\nani v občianskoprávnom zmysle; z občianskoprávneho hľadiska absentuje akýkoľvek reálny spôsob a\nrozsah užívania stavby (pre účely bývania, rekreácie) v rozsahu, v akom sa dom (roľnícka usadlosť)\nobvykle využíva; stavba nemá v súčasnosti žiadne hospodárske využitie. Iba to, že žalobcovia mali\nplatiť daň zo stavby a mali platiť daň s pozemku ako stavebného z veci reálnu stavbu nerobí. Ak sa aj\nžalobcovia bránili, že účelom stavby pre aplikáciu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka\nmôže byť aj zmena dokončenej stavby roľníckej usadlosti pre účely stavebného konania, z vykonaného\ndokazovania súčasná existencia dokončenej stavby nevyplýva; stavba roľníckej usadlosti už v minulosti\nstratila reálny spôsob využitia, ako stavba sa žalobcami neužívala a jej stav sa aj od doby jej kúpy (1993)\ndo dňa ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie zmenil tak, že o reálnej stavbe, majúcej svoj účel v\ndanom prípade na bývanie, rekreáciu a pod. nemožno ani uvažovať. Iba skutočnosť, že v teréne existujú\nzáklady zaniknutej stavby (čo je podstatné pre stavebné povolenie v chránenom území) neznamená,\nže ide o stavbu, ku ktorej je možno zriadiť vecné bremeno postupom podľa ustanovenia § 151o ods. 3\nObčianskeho zákonníka; v takom prípade je potrebné prihliadnuť na obmedzenia vlastníka priľahlého\npozemku (žalovaná), ktoré zriadenie vecného bremena vyvolá.\n44. I v prípade druhej otázky nastolenej dovolateľmi nebolo možné vyvodiť stret otázky predostretej\ndovolaním s tou, na ktorej založil rozhodnutie odvolací súd (porovnaj bod 41. s bodom 43.).\n45. Odvolací súd založil rozhodnutie na závere, že vecné bremeno práva cesty postupom podľa\nustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možno zriadiť len v prospech vlastníka stavby,\nktorou roľnícka usadlosť už nie je, pretože zanikla schátraním (zničením). Otázka položená žalobcami\nnebola tou, na ktorej bolo rozhodnutie primárne založené. Základom právneho posúdenia uplatneného\n\npráva bola otázka posúdenia existencie, resp. ne/zániku stavby, ku ktorej prístup si žalobcovia chceli\nzabezpečiť zriadením vecného bremena práva cesty. Argumentácia žalobcov, že ak stavba je zapísaná\nna liste vlastníctva ide o stavbu, bola iba podporným argumentom pre obhajobu nesúhlasu s právnym\nkvalifikovaním zániku stavby súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, na ktorú argumentáciu odvolací\nsúd reagoval argumentom, že vedenie stavby v evidencii nehnuteľností platí do momentu, pokiaľ sa\nnepreukáže opak.\n46. Otázka žalobcov - či je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty cez cudzí pozemok v\nprospech vlastníka stavby nespôsobilej na riadne užívanie pre nemožnosť ju udržiavať v riadnom\nstavebnotechnickom stave, je tak mimo právneho posúdenia veci založenom na otázke právneho\nposúdenia ne/existencie stavby, ku ktorej prístupu cez pozemok žalovanej sa žalobcovia žalobou\ndomáhajú.\n47. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky relevantnej podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP\ndovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,\nktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu dovolateľa\n(advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa); v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil\nprocesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania.\n48. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Rovnako tak je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n49. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má\nod účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho\ntypického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej\nkvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že ani na podklade dovolania žalobcov\npodľa § 421 ods. 1 CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n51. Vzhľadom na to dovolací súd dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n52. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/18/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "7fd72622-8c1d-47b3-aeb0-4acc731e81aa:01466bd3-c873-4bcc-b94e-778c5aea0222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1"}, {"guid": "50bccf54-fd86-4d9e-8145-ff12c5123a4b:35e413a5-fdba-4e96-a88b-7e1003bb7ca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/18/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/18/2023 z 7. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/50bccf54-fd86-4d9e-8145-ff12c5123a4b:35e413a5-fdba-4e96-a88b-7e1003bb7ca2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:24d360e1-e1fc-4592-8bdd-f48877666efc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.421.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.421.2025.1"}, {"guid": "adad3d48-4ee5-4f61-af04-63a4067231e2:c089c4ed-bb4e-4a40-a702-0b94684fc03e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4114217611.1", "spisova_znacka": "4Cdo/43/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/43/2024 z 21. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4114217611.1"}]}