{"guid": "53faa5c9-f289-4c42-a7e2-fac11764d8ab:034ac470-0f14-4d1b-8657-4d0a658c9019", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1", "spisova_znacka": "4Cdo/159/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/159/2024 z 29. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 4Cdo/159/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1", "identifikacne_cislo": "6723201548", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/034ac470-0f14-4d1b-8657-4d0a658c9019", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/159/2024\n6723201548\n29. 10. 2025\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2025:6723201548.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyni obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r.\no., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal,\ns. r. o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému D. P., narodenému XX. D. XXXX,\nW. S.. D. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 2 100,59 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nZvolen pod sp. zn. 13Csp/23/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 27. júna 2024 sp. zn. 13CoCsp/33/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. septembra\n2023 č. k. 13Csp/23/2023-279 výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému náhradu trov\nkonania nepriznal. Predmetom sporu bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa od žalovaného domáhala\nzaplatenia 2 100,59 eura spolu s úrokom z omeškania titulom spotrebiteľskej zmluvy o úvere.\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie po právnej stránke aplikoval ustanovenia § 261\nods.6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka; ustanovenie § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, §\n525 ods. 2, § 526 ods. 1, § 528 ods. 1, § 565, § 558 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 1 ods.1\nzákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“);\nustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“ alebo\n„Zákon o bankách“). Po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom\n(jeho právnym predchodcom) a žalovaným je potrebné považovať za záväzkovo-právny, upravený\nZmluvou o spotrebiteľskom úvere; žalovanému boli na základe zmluvy poskytnuté finančné prostriedky\nvo výške 5 800 eur. Nebolo sporné, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky\nspolu s dohodnutým úrokom v mesačných splátkach po 137 eur, ktoré boli splatné od 10. 7. 2013 až\ndo 10. 6. 2019. Žalovaný prestal splácať splátky riadne a včas od splátky splatnej dňa 10. 10. 2015,\nktorá nebola uhradená v plnej výške; ďalšie úhrady žalovaný nevykonal. Žalobca tvrdil a dokladoval,\nže pred zosplatnením úveru bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok výzvou z 1. 2. 2016 s\nupozornením na možnosť zosplatnenia úveru; okresný súd nemal za preukázané doručovanie výzvy\npráve žalovanému; z kópie vrátenej zásielky nie je zrejmý adresát zásielky. Pôvodný veriteľ pristúpil k\nzosplatneniu úveru ku dňu 25. 2. 2016, zásielka s oznámením zosplatnenia bola veriteľovi vrátená ako\nneprevzatá z adresy uvedenej dlžníkom v zmluve ako adresa pre doručovanie. Okresný súd ustálil, že\nv čase zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s nezaplatenými splátkami, a to so\nsplátkou splatnou dňa 10. 10. 2015 a so splátkou splatnou dňa 10. 11. 2015. Podmienky zosplatnenia\nboli podľa názoru okresného súdu splnené k splátke splatnej dňa 10. 11. 2015, nakoľko k zosplatneniu\nmohlo dôjsť až po uplynutí troch mesiacov (po 10. 2. 2016) a zároveň do splatnosti nasledujúcej splátky\n\n(10. 3. 2016). Okresný súd podotkol, že okolnosť riadneho doručenia výzvy pred zosplatnením nemal\nza preukázanú. Po ustálení skutkového stavu súvisiaceho so zosplatnením úveru okresný súd pristúpil\nk skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ustálil, že tento mal pohľadávku voči žalovanému\nnadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 6. 2018 od pôvodného veriteľa\nPoštová banka a. s. (teraz 365.bank a. s.). Okresný súd uviedol, že k postúpeniu pohľadávky banky môže\ndôjsť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.; právo banky\nna postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok;\nomeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve\nna plnenie. Žalobca dokladoval splnenie podmienky výzvy pred postúpením pohľadávky na základe\nvýzvy, ktorou pôvodný veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie zosplatneného dlhu zo dňa 25. 2. 2016.\n1.2. K naplneniu podmienky pre postúpenie pohľadávky - výzva na zaplatenie okresný súd poukázal\nna rôznosť doterajšej praxe okresných a odvolacích súdov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 3. 2022, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že z\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené,\naby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky; prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je\nv omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia\no mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní\nso splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy\noznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o\nbankách predpokladá samostatnú a výlučnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno\nprisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o\nbankách. Okresný súd vo vzťahu k uvedenému zdôraznil, že na uvedené rozhodnutie poukázal aj iný\nsenát najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022; iný výklad k samostatnej\nvýzve banky v novšom rozhodnutí neuviedol. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu\ntak okresný súd uzavrel, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje ako podmienku pre\nplatné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky adresovanú jej klientovi, že jej\nklient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. V konaní nebolo preukázané\nsplnenie tejto podmienky postupiteľnosti pohľadávky banky, čo má za následok, že postúpenie na\nžalobcu bolo neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd\nprvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný\nsúd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 CSP; konštatoval plný úspech žalovaného v konaní. Nakoľko si\nvšak náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu účasťou v konaní trovy vznikli,\nokresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z\n27. júna 2024 sp. zn. 13CoCsp/33/2023 podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) výrokom I. potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Zvolen z 12. septembra 2023 č. k. 13Csp/23/2023-279 (rozsudok druhý v poradí), a\nvýrokom II. žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací\nsúd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil, keď žalobu zamietol v dôsledku absencie aktívnej\nvecnej legitimácie. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru odvolací súd\npoukázal na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo\n147/2017 zo dňa 24. 4. 2018, publikovaného v Zbierke pod č. 60/2018: Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona\nč. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v\nsúvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto\nustanovením, je neplatný právny úkon. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktorá\nsa vyvíjala aj vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky; niektoré súdy striktne trvali na dodržaní ustanovenia\n§ 565 Občianskeho zákonníka; neboli ojedinelé rozhodnutia, podľa ktorých sa druhá veta ustanovenia\n§ 565 Občianskeho zákonníka (toto právo však môže veriteľ použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky) neuplatňuje; a to z dôvodu možných problémov s doručovaním oznámenia o mimoriadnej\nsplatnosti (predčasného zosplatnenia). Súdna prax ale dospela k záveru, že v spotrebiteľských veciach\nmôže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote\nnie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s\núpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nzaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie\n\ncelého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so\nzaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho\nzákonníka je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka\nna to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia\n§ 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vypláva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie\nnesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť\naž po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). Z uvedeného vyplýva, že pre tú ktorú omeškanú splátku môže veriteľ úver zosplatniť len ak\nsú splnené podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v prípade splnenia týchto\npodmienok veriteľ môže úver zosplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto právo do\nsplatnosti najbližšej splátky (podľa úverovej zmluvy, jej splátkového kalendára) veriteľ nevyužije, jeho\nprávo na zosplatnenie pre tú ktorú splátku zaniká. Nič mu však nebráni, v prípade, že dlžník nezaplatí\nani ďalšie nasledujúce splátky, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre inú (ďalšiu) nezaplatenú splátku,\nsamozrejme, iba v prípade, že podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením\n§ 565 Občianskeho zákonníka sú splnené aj pre túto nasledujúcu splátku. Okresný súd dospel k záveru\no platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru. K uvedenému odvolací súd uviedol, že s týmto záverom\nokresného súdu v kontexte novšej praxe dovolacieho súdu nesúhlasí; a to z dôvodov uvedených v bode\n18.- 18.6. rozsudku; nesprávnosť záverov okresného súdu však nemá za následok vecnú nesprávnosť\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý zamietajúci výrok založil na absencii aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.\n3. 2022, ktorý v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách vyplýva\n„reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto\núkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného\nzáväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva,\nže žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3\nmesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.\nObsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú\nvýzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského\ncharakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru\naj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“. Odvolací súd vychádzajúc z citovaného\nrozhodnutia, na ktoré odkazuje aj uznesenie sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, dospel k záveru,\nže ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na\niný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný; tieto predpoklady samostatnej výzvy\npodľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z. nespĺňajú. Tiež uviedol, že neobstojí tvrdenie\nžalobkyne, že rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/75/2020 neuviedlo právny záver zhodný s rozhodnutím sp.\nzn. 2Cdo/266/2020. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/75/2020 posudzujúc nastolenú dovolaciu\notázku, či takáto otázka už bola v praxi dovolacieho súdu riešená, ustálil, že „predmetnými otázkami\nsa zaoberalo rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom sa riešila otázka, či\nvýzvu, ktorou sa zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky, možno považovať za výzvu podľa\nustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách“; najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/75/2020 výslovne\npoukázal na závery vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/266/2020 (skrz spotrebiteľského charakteru\ndojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti aj charakter výzvy v\nzmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách). Niet sporu o tom, že od tohto názoru sa dovolací súd v rozhodnutí\nsp. zn. 4Cdo/75/2020 neodklonil. Z uvedeného potom vyplýva, že podmienka pre platné postúpenie\npohľadávky banky v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z. z. splnená nebola. Žalobkyňa\nexistenciu takejto výzvy netvrdila, ani ju spolu s inými listinnými dôkazmi v priebehu konania nepredložila.\nStrana sporu pritom nesie zodpovednosť za výsledok sporu; musí preto zvážiť, ktoré dôkazy predloží,\nresp. ak ich nepredloží, musí si byť vedomá, vzhľadom na koncentráciu konania, následkov spojených\ns nepredložením dôkazov.\n2.1. Odvolací súd sa zhodol s právnym posúdením vykonaným súdom prvej inštancie, že postúpenie\npohľadávky banky (právneho predchodcu žalobcu) na žalobcu je v dôsledku uvedeného v zmysle\nustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so\nzákonom, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia\nnesvedčí. Poukázal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym\n\nskutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách),\nktoré aj správne vyložil.\n2.2. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa svoju argumentáciu oprela predovšetkým o závery vyplývajúce\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 9. 2023. V\nuvedenom rozhodnutí (uznesení) sa najvyšší súd zaoberal predovšetkým náležitosťami výzvy banky\nna zaplatenie a riešil otázkou, či náležitosťou výzvy na zaplatenie v zmysle ustanovenia § 92 ods.\n8 zákona č. 483/2001 Z. z. musí byť aj upozornenie klienta banky, že v prípade, ak pohľadávku\nneuhradí, banka postúpi svoju pohľadávku inému subjektu. Dovolací súd v citovanom rozhodnutí ustálil,\nže „niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených v judikáte R 60/2018 (rozhodnutie\nnajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 - poznámka odvolacieho súdu)\na vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o\nbankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené“. Na inom mieste dovolací\nsúd vyjadril, že „ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej\nsumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia\nmusí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na\nomeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku“. Poukázal na to, že uvedenú otázku okrajovo riešilo\naj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že „za výzvu na plnenie pred postúpením\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti,\nak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky“. Dovolací súd vo veci 9Cdo/165/2022\nuzavrel, že „výzvou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie o\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť\nsa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.1 OZ)“. S vyššie\nuvedenými závermi dovolacieho súdu vyslovenými v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022 sa odvolací súd\nnestotožnil v plnom rozsahu. Uviedol, že dovolací súd sa v citovanom rozhodnutí prioritne zaoberal\notázkou náležitostí výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách posudzujúc, či takouto\nnáležitosťou je aj upozornenie banky, že mieni svoju pohľadávku proti spotrebiteľovi postúpiť na iný\nsubjekt. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022 odkázal na rozhodnutie sp. zn.\n7Cdo/191/2021, v tomto rozhodnutí bola prioritne riešená otázka doručovania jednostranného právneho\núkonu jeho adresátovi; najvyšší súd ustálil, že účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych\núkonov, ktorým je aj písomná výzva veriteľa (banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku\n(v danom prípade výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách), predpokladá, že prejav vôle je doručený\nadresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale\nmusí mať konkrétnu možnosť zoznámiť sa s adresovaným právnym úkonom. Aj keď dovolací súd v\nrozhodnutí posudzoval otázku doručenia oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, k potrebe osobitnej\nvýzvy banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (odlišnej od výzvy na zaplatenie v\nzmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a odlišnej od výzvy na zaplatenie, ktorá je\nsúčasťou oznámenia o predčasnej splatnosti úveru) sa dovolací súd v citovanom rozhodnutí (sp. zn.\n7Cdo/191/2021) nevyjadril. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017\nzo dňa 24. 4. 2018, publikované pod R 60/2018, dával prioritne najvyšší súd odpoveď na otázku,\nči § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie\nbankového tajomstva v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, alebo upravuje podmienky,\nktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu a s tým súvisiacej\nprávnej otázky, či si banka so svojim klientom môže dojednať vzájomné práva a povinnosti odchylne\nod tohto ustanovenia. Takto nastolenej dovolacej otázke zodpovedá aj právna veta rozhodnutia sp.\nzn. 1Cdo/147/2017 (Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len\nochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie\npohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.). Dovolací\nsúd ustálil, že rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanej veci bol vo všeobecnosti fakt, že išlo o\nspotrebiteľský spor; zároveň ďalšími zo Zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami)\nje preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité\nomeškanie dlhšie do 90 dní; ide o zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade\npostúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je\nšpeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. K potrebe osobitnej výzvy realizovanej\nmimo výzvy na zaplatenie (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a mimo výzvy obsiahnutej v oznámení\no vyhlásení predčasnej splatnosti rozhodnutie R 60/2018 mlčí. Odvolací súd sa tak v zmysle vyššie\nuvedeného priklonil k záverom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 3. 2022, v zmysle ktorých obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona\n\no bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere\nnemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.8\nzákona o bankách. S uvedenými závermi sa stotožnil v celom rozsahu dovolací súd aj v uznesení\nsp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022; ide o právny záver opakovane vyslovený vo viacerých\nrozhodnutiach najvyššieho súdu. Navyše, najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/266/2020 vychádzal\nz rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/26/2017; najvyšší súd vyslovil, že prvá veta (ustanovenia\n§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.) definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná\nvýzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku\nsplnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti\njeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd\nuzatvoril, že úvaha o postúpení pohľadávky banky inému subjektu, pokiaľ má byť takéto postúpenie\nzákonné (platné), musí nasledovať až po tom, ako dôjde k zosplatneniu úveru (vyhláseniu úveru za\npredčasne splatný); z uvedeného pri zohľadnení princípov právnej logiky vyplýva, že k výzve, ktorá by\nnapĺňala dikciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. môže dôjsť až potom, ako je dlžníkovi\noznámené predčasné zosplatnenie úveru. Odvolací súd tak považoval závery vyslovené v rozhodnutí\nsp. zn. 9Cdo/165/2022 za závery ojedinelé; rozporné so závermi opakovane vyslovenými vo viacerých\nrozhodnutiach najvyššieho súdu. Napokon odvolací súd zdôrazňuje príklon k záverom vyplývajúcim\nz rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/266/2020 aj z dôvodov, že taký výklad je súladný s princípom zvýšenej\nochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje\nochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom); jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po\nupozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci\ndozoru Národnej banky Slovenska), mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve\nvyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.\nv spotrebiteľských sporoch je nevyhnutné totiž aplikovať v spojení s ustanovením § 17 zákona č.\n129/2010 Z. z. (o možnosti postúpenia iba splatnej pohľadávky), ktoré bolo do právneho poriadku\nSlovenskej republiky zavedené v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu\nzaloženého zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že odvolací súd\nnesúhlasí so všetkými závermi súdu prvej inštancie; tento záver však nemá vplyv na vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie považoval\npredčasné zosplatnenie úveru za platné; rozhodnutie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nzaložil na závere, že absentuje výzva na zaplatenie daná v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.\n483/2001 Z. z.\n2.3. Odvolací súd poukázal na vývoj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; najmä\nna rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 1. 2024 a sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 31. 1. 2024.\nNajvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 dospel k záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde\nk vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby\nv tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil\ncelý dlh. Naproti tomu najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 vyslovil, že sa nestotožňuje\ns názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,\nby mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v\nzosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.\n2.4. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobkyne žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej\nsumy s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako Upozornenie - Výzva na splatenie\ndlžnej časti úveru. Odvolací súd nemal pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou\nustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné\nzosplatnenie úveru. Z obsahu listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na\nsumu 583,74 eura, z toho istina vo výške 547,59 eura, poplatkov vo výške 36,15 eura, so sankčným\núrokom za každý deň omeškania vo výške 0,08 eura. Výzva na splatenie dlžnej časti úveru obsahuje\nupozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú\nveriteľ zvažuje zosplatnenie, absentuje. Odvolací súd tiež uviedol, že z listiny označenej ako Výzva\nna úhradu dlžnej sumy (zo dňa 25. 2. 2016) vyplýva, že ňou veriteľ klientovi (žalovanému) oznamuje,\nže z dôvodu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere, stala\nsa úverová pohľadávka k 25. 2. 2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Veriteľ (banka) vyčíslil\npohľadávku na výšku 4 823,49 eura, z toho dlžná istina 4 437,42 eura, úrok 346,42 eura, poplatky\n\nza upomienky 39,65 eura. Obsahom listiny je aj výzva na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní a\nupozornenie, že v prípade, že uvedená lehota nebude dodržaná, banka pristúpi k vymáhaniu dlžnej\nsumy súdnou cestou, podaním žaloby na rozhodcovský súdu a následne podaním návrhu na vykonanie\nexekúcie. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, absentuje. Odvolací súd sa v\nprípade uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver stotožnil so závermi uvedenými v\nrozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky, pre ktorú\nveriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo výzve na\nzaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok\nneplatné zosplatnenie úveru. V tomto smere odvolací súd poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 53\nods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie\nalebo oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil\ndlh. Nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch;\nprávny úkon sa musí urobiť určite, inak je neplatný. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre\nstrany úverového vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie\núveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára,\nale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru\nvrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. So zosplatnením je\nspojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného\nútoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej\nnámietky premlčania; v prípade postúpenia pohľadávky obrany spočívajúcej v tvrdení o absencii aktívnej\nvecnej legitimácie a v konečnom dôsledku aj obrany spočívajúcej v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú\nveriteľ pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne\nsplatný, z dôvodu nedodržania podmienok pre zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods.9\nv spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že uvedenie splátky, pre ktorú\nveriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa\nako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na\nzaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo\nrozhodnutá; uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé\nvýchodiská k procesnej obrane. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatňuje totiž veriteľovi\nnásledne neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú\nsplátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú\ndošlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 a §\n565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil\nplatne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne\nurčitá a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon,\nktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je\nneplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v\nspojení s ustanovením § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z. z.; vzhľadom na termín konečnej splatnosti (10.\n6. 2019) je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky (20. 6. 2018) došlo pred termínom konečnej splatnosti\na nejde o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou. Jediným záverom je tak záver o absencii aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu v dôsledku, že sa platne nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere (Zmluva o úvere konsolidácia) uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s.\n(teraz 365.bank a. s.) a žalovaným zo dňa 4. 6. 2013.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť odôvodňovala ustanovením § 421 ods. 1 písm. a ) a c) CSP. Nestotožnila sa so záverom\nodvolacieho súdu, že z dôvodu neurčitosti (výzvy - upozornenia) ako právneho úkonu, v dôsledku čoho\nje jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, možno hovoriť o absencii kvalifikovanej výzvy v zmysle\n§ 53 ods. 9 OZ a teda, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ pre mimoriadne\nvyhlásenie splatnosti úveru. Dovolateľka formulovala právnu otázku A: „či je veriteľ povinný za dodržania\npodmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje\nuvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. či je\nskutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s\nust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo\nneplatnosť tohto právneho úkonu“.\n\n3.1. Poukázala na rozdielnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o totožnej\notázke; v rozhodnutí z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 najvyšší súd zastával názor: „Veriteľ má\nprávo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania\naspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda\nod toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po\nnaplnení zákonných predpokladov). Podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka\n(dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného\npravidla actio nata, ustanoveného v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť\nvýlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť\nuplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy\ntoto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej\nsplátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch\nmesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený\ndlh... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.\nŽiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací\nsúd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá\nvyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie\ntakejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie\nrelevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym\nkonštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak,\ntreba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade\nso zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné\npredpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace\npo splatnosti.“\n3.2. Žalobkyňa je názoru, že odvolací súd sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu - a to právnej otázky, pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\npohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení\ns ust. § 53 ods. 9 OZ.\n3.3. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022,\nsp. zn. 5Cdo/224/2021 kde najvyšší súd zastával názor: „Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych\nhľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate\nvýhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej\nsa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v\nktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň\nnasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal\nsplatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15\ndňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po\nprvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že\nnie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v\nspotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej\nsplátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“\n3.4. Poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp.\nzn. 7Cdo/268/2020 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky 3/2023 vo veciach občianskoprávnych pod č. R 29/2023) podľa ktorého: „Podľa § 103\nObčianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od\nsplatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok\nv spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne\npremlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh“.\n3.5 Je názoru, že dovolací súd pristupuje k výkladu ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ odlišne od právneho\nposúdenia krajského súdu, kedy vo vyššie citovaných uzneseniach uzavrel, že v spotrebiteľských\nsporoch veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky, ktorá mimoriadnemu\nzosplatneniu predchádza po dobu troch (3) mesiacov, avšak na účely premlčania podľa ust. § 103 OZ\n\nzačne plynúť premlčacia doba až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre\nnesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.\n3.6. Žalobkyňa konštatovala, že veriteľ nie je povinný vedieť správne právne posúdiť, pre nesplnenie\nktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ a jeho úlohou je len\nsledovať splnenie týchto podmienok a ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon\njednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva,\nže došlo k uplatneniu tohto práva, nakoľko toto nevyplýva z právnych predpisov a je šikanózne, keďže\nveriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie\nktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už\nvýhradne vecou súdu. Obdobne vo veciach, v ktorých sa riešilo, pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený\nzosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských veciach,\nbolo rozhodnuté aj v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 7Cdo/268/2020,\n4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo/332/2021,\n6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021,\n4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023, ktoré podľa názoru\nžalobkyne predstavujú ustálenú judikatúru dovolacieho súdu a od ktorej sa odvolací súd odklonil. Tiež\npoukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov.\n3.7. Dovolateľka uviedla, že žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškal (viac\nako tri mesiace) s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a včas a bol opakovane vyzývaný\nk úhrade omeškaných splátok úveru, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 2. 2. 2016 (ku ktorej\nžalobca priložil aj poštovú obálku preukazujúcu doručovanie do dispozičnej sféry žalovaného), v ktorej\nbol upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu\nneuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Následne - v súlade s ust. § 565 OZ (za súčasného\nsplnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ) postupca podaním zo dňa 25. 2. 2016 označeným ako\n„Výzva na úhradu dlžnej sumy“ uplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie splátkového\nkalendára, v dôsledku čoho sa stal úver splatným v celom rozsahu. Žalobkyňa zastáva právny názor, že\nzo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Postupcovi, resp. žalobkyni žiadna\nprávna norma neukladala povinnosť v podaní zo dňa 2. 2. 2016 (výzva pred zosplatnením) ani v podaní\nzo dňa 25. 2. 2016 (zosplatňujúca výzva) uviesť splátku, pre ktorú k tomuto zosplatneniu aj došlo.\n3.8. Žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a to právnej otázky B.: ,,či ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.\n483/2001 Z. z. platnom v čase postúpenia pohľadávky predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, konkrétne či touto výzvou (ne)môže byť výzva vyhlasujúca (predčasnú) splatnosť\núveru (tzv. zosplatnenie); keďže táto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8\nzákona č. 483/2001 Z. z. podľa krajského súdu nespĺňa“.\n3.9. Právny záver, že podanie, ktorým sa vyhlásila mimoriadna splatnosť pohľadávky môže byť\nkvalifikovanou výzvou aj podľa ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách, resp. že toto ustanovenie\nnevyžaduje samostatnú a výlučnú formu písomnej výzvy ani žiadne osobitné náležitosti výzvy, výslovne\nuzavrel najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom odkázal na totožné závery aj\nv rozhodnutí najvyššieho súdu so sp. zn. 7Cdo/191/2021 z 30. júna 2022, v rozhodnutí sp. zn.\n1Cdo/154/2022 z 27. februára 2024, v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/4/2020 z 25.mája 2022 od ktorých nie\nje dôvod sa odchýliť. Z bližšie citovaných záverov rôznych senátov dovolacieho súdu (ale aj rozhodnutí\nkrajských súdov) má vyplývať, že výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj výzva pred\nvyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 OZ, ale aj výzva o vyhlásení predčasnej splatnosti.\nTiež dovolateľka dodala, že ani rozhodnutia najvyššieho súdu nevyžadujú, aby výzva podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách bola kvalifikovaná (napr. rozsudok zo dňa 28. 3. 2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017;\nuznesenie zo dňa 25. 5. 2022 sp. zn. 1Cdo/4/2020; rozsudok z 24. 4. 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 R 60/2018; rozsudok zo dňa 29. 3. 2022 sp. zn. 8Cdo/139/2020). Je názoru, že zo záverov (rôznych\nsenátov) dovolacieho súdu vyplýva, že výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj výzva\no vyhlásení (predčasnej) splatnosti, teda zosplatňujúca výzva.\n\n3.10. Dovolateľka je názoru, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pokiaľ ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyložil spôsobom, že k výzve\nbanky vyžadoval osobitné a nešpecifikované podmienky, ktoré však z tohto zákonného ustanovenia\nnevyplývajú. Dovolateľka trvala na tom, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách pojednáva o\nakejkoľvek písomnej výzve banky, bez osobitných náležitostí, pričom k interpretačným odlišnostiam tohto\nustanovenia dochádza len cez spotrebiteľský charakter sporu, čo je v rozpore s úmyslom zákonodarcu.\nKonštatovala, že pri riešení jednej právnej otázky A. sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (náležitosť výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ) a druhú právna otázka B. (náležitosť\nvýzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Žiadala\nrozsudky súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej“\notázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, lebo pri jej riešení ešte nedošlo k ustáleniu\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne)\nprávne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.\n11. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\n\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.\n12. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\nV zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patria\ndo pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax\nvyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca\naj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto\nnázory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané\ncivilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných\nNajvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a\nstanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,\nktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,\n1980 a 1986. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu netvorí jediné relevantné rozhodnutie\ndovolacieho súdu o spornej právnej otázke (nepublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky), ktoré z povahy veci nemôže predstavovať otázku vyriešenú,\nteda takú otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax, pretože sa nejedná o tzv. judikát\npublikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ani o prax\nvyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu (porovnaj tiež\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 459/2022). Z uvedených východísk možno rezumovať\nnajmä to, že ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu netvorí jediné uznesenie dovolacieho súdu o\nspornej právnej otázke vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára 2024. Ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít netvoria ani rozhodnutia odvolacích (krajských) súdov v obdobných veciach\nv zmysle čl. 2 ods. 2 CSP.\n13. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP s výhradou, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia výkladu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nv spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v otázke A: „či je veriteľ povinný za dodržania\npodmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje\nuvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j.\nči je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ\nv spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie\nby spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu“. Odklon právnych záverov odvolacieho súdu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP odôvodňuje\ndovolateľka poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024.\nV danej veci najvyšší súd uviedol: „Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom,\nkeď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení\ncelého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť\ncelého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po naplnení zákonných predpokladov). Podstata\nustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie\nplynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v § 101) je v\ntom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže\njednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu\nplynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo\nzákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri\nmesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať\nnovú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,\nktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť\npodmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení\nkonkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste\nviesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou\n\n(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom\nzosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely\nzačatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ\nsa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania\núčastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §\n565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou\nsplátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“\n14. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre neprípustnosť dovolacích otázok v rozhodnutí sp.\nzn. 1Cdo/123/2022, na ktoré poukazovala dovolateľka, najvyšší súd meritórne nastolenú právnu otázku\nneriešil. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 právny názor o nadbytočnosti konkretizácie\nomeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil len ako protiargument k nie pre\nvec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti\nzosplatnenia. Uvedené akcentoval Ústavný súd Slovenskej republiky nasledovne: „ (...) len na okraj\na doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení\nrozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom,\nbez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.“ (porovnaj sp. zn. III. ÚS 157/2025).\n15. Vychádzajúc z dovolateľkou formulovanej právnej otázky, poznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť,\ndovolací súd preto uzatvára, že v prípade dovolateľkou nastolenej otázky A: „či je veriteľ povinný za\ndodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo\nuplatňuje uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky,\nt. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ\nv spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by\nspôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu“, ide o právnu otázku, ktorá bola rozhodujúca pre právne\nposúdenie sporu odvolacím súdom a ktorá zároveň v čase podania dovolania dňa 4. 11. 2024 nebola\ndovolacím súdom judikatúrne vyriešená.\n16. Dovolací súd v kontexte uvedeného upriamuje pozornosť na skutočnosť, že iný senát najvyššieho\nsúdu (6C) vo svojom uznesení z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, po rozbore relevantných\nprávnych ustanovení, § 37 ods. 1 OZ, § 565 vety prvej OZ a § 53 ods. 9 OZ pri posudzovaní rovnako\nformulovanej otázky ako v preskúmavanej veci dospel k záveru, že „ (...) ak právo veriteľa žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť\nnajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z\nustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých\ndojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety\ndruhej Občianskeho zákonníka o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie\nnasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie\npráva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie\nje možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok\n(uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod\nnazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky\nna takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia\nsi splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch\nprípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Z\ntýchto dôvodov senát najvyššieho súdu 6C argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii\nžiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k\nzosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto\npredchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné.\n17. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v čase jeho podania, dovolací súd konštatuje, že\nmedzičasom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí\nkonanom 04. júna 2025 prijalo uznesenie najvyššieho súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022\nako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025,\nktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné\nspoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia\noboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny\n\núkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka)“.\n18. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení dovolateľkou nastolenej\nprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo odvolacím súdom\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. k odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\n19. Odklon právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP odôvodňuje dovolateľka poukázaním aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11.2022. V danej veci najvyšší súd uviedol: „Najvyšší súd\npo zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103\nObčianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od\nsplatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok\nv spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne\npremlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov\nod omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ\ns úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší\nsúd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež\nsúdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie\nod zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“\n20. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku pre ktorú splátku bol veriteľ\noprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských\nveciach a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Cdo/268/2020, 4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021,\n2Cdo/332/2021, 6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021,\n2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023. Odklon\nprávnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421\nods. 1 písm. a) CSP odôvodňuje dovolateľka aj poukázaním aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 7Cdo/268/2020 z 29. novembra 2022 (R 29/2023). V danej veci najvyšší súd uviedol: „Podľa § 103\nObčianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od\nsplatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok\nv spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne\npremlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh“.\n21. Dovolací súd poukazuje, že okresný súd dospel k záveru o platnosti zosplatnenia spotrebiteľského\núveru. K uvedenému odvolací súd správne uviedol, že s týmto záverom okresného súdu v kontexte\nnovšej praxe dovolacieho súdu nesúhlasí. Odvolací súd sa v prípade uvedenia splátky, pre ktorú\nveriteľ zosplatnil poskytnutý úver stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.\nzn. 5Cdo/2/2023 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine,\nktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v\nzmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie\núveru. Odvolací súd je názoru, že zosplatnenie úveru má vážne následky pre strany úverového\nvzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre\nveriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže\nvoči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane\npríslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. So zosplatnením je spojená\notázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku\na procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky\npremlčania; v prípade postúpenia pohľadávky obrany spočívajúcej v tvrdení o absencii aktívnej vecnej\nlegitimácie a v konečnom dôsledku aj obrany spočívajúcej v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ\npristúpil k zosplatneniu, neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný,\nz dôvodu nedodržania podmienok pre zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení\ns ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu\npredčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy\nveritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli\n\nsplnené; priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne\nna takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany\nsporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž\nspotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; uvedenie\nsplátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej\nobrane. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatňuje totiž veriteľovi následne neumožňuje dotvárať\nskutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu\npristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému\nzosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho\nzákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne. Bez\nuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a bez\nuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon, ktorým veriteľ\nrealizoval predčasné zosplatnenie úveru. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť\npostúpenia pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v spojení s\nustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.; vzhľadom na termín konečnej splatnosti (10. 6. 2019)\nje zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky (20. 6. 2018) došlo pred termínom konečnej splatnosti a nejde o\npohľadávku, ktorá sa stala splatnou. Jediným záverom je tak záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu v dôsledku, že sa platne nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere (Zmluva o úvere konsolidácia) uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s. (teraz 365.bank a.\ns.) a žalovaným zo dňa 4. 6. 2013. Dovolací súd uzatvára, že žalobkyňa nepreukázala, že je nositeľkou\nžalobou uplatneného nároku a prislúcha jej aktívna vecná legitimácia. A že boli splnené podmienky v\nzmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok neplatnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v\nspore.\n22. Dovolací súd poukazuje, že žalobkyňou zadefinovaná právna otázka (pre ktorú splátku bol veriteľ\noprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských\nveciach) by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP iba vtedy, ak by výsledok jej\nriešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý\nnebolo jej žalobe vyhovené. Žalobkyňa ale túto otázku nastolila v inej situácii, v ktorej zamietnutie jej\nžaloby opodstatňoval aj samotný záver súdu, že žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že obsahové\nnedostatky listiny VÝZVA resp. jej neurčitosť ako právneho úkonu, v dôsledku ktorých tento jednostranný\nprávny úkon veriteľa - právneho predchodcu žalobkyne je neplatný, nemožno následné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru/dlhu listinou označenou ako VÝZVA z 25. 2. 2016 považovať za platné\na účinné a žalobkyňa nepreukázala, že jej prislúcha aktívna vecná legitimácia. Predmetná „dovolacia“\notázka sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkala takého záveru, výlučne na ktorom\nspočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto dovolateľkou nastolená otázka má v danom prípade\npovahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo\nzmene dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n23. Dovolateľka v preskúmavanej veci k dôvodnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP\nnamietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danom spore záviselo od vyriešenia právnej otázky\nvýkladu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ,,či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách\nv platnom v čase postúpenia pohľadávky predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný\nsubjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku, konkrétne či touto výzvou (ne)môže byť výzva vyhlasujúca (predčasnú) splatnosť úveru (tzv.\nzosplatnenie); keďže táto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.\n483/2001 Z. z. podľa krajského súdu nespĺňa“. Je názoru, že táto otázka je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne (sp. zn. 9Cdo/165/2022, 7Cdo/191/2021, 1Cdo/154/2022,\n1Cdo/4/2020, 8Cdo/169/2020, ale aj 7Cdo/26/2017, 1Cdo/4/2020, 1Cdo/147/2017, 8Cdo/139/2020).\n24. Vychádzajúc z dovolateľkou formulovanej právnej otázky (a poznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť)\ndospel dovolací súd k záveru, že ide o právnu otázku, ktorá bola rozhodujúca pre právne posúdenie\nsporu odvolacím súdom a ktorá zároveň v čase podania dovolania nebola dovolacím súdom definitívne\nvyriešená a pokiaľ sa k nej dovolací súd aj nemeritórne vyjadroval, nebol zjednotený na podstate\njej právneho posúdenia (viď rozhodnutia z 31. marca 2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn.\n\n4Cdo/75/2020 z 27. októbra 2022 verzus rozhodnutia z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, sp.\nzn. 8Cdo/139/2020 z 29. marca 2022, sp. zn. 7Cdo/191/2021 z 30. júna 2022 a sp. zn. 1Cdo/4/2020\nz 25. mája 2022).\n25. Poznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť dovolací súd konštatuje, že medzičasom Veľký senát\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu v rozhodnutí z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, po\nrozbore relevantných právnych ustanovení, a to § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods.\n8 zákona o bankách, § 17 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, pri posudzovaní\nobdobne formulovanej otázky ako v preskúmavanej veci dospel k záveru, že „ustanovenie § 92 ods. 8\nzákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu\nbanky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto\nvýzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani\noznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“.\n26. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v čase jeho podania dovolací súd konštatuje,\nže žalobkyňou nastolená otázka už bola veľkým senátom najvyššieho súdu vyriešená, pričom právny\nnázor vyjadrený veľkým senátom je pre senáty najvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá\nCSP). K retrospektívnym účinkom judikatúry dovolací súd vyjadruje vo svojich rozhodnutiach (sp.\nzn. 8MCdo/4/2014, 3Cdo/223/2016, 3Cdo/198/2017, 9Cdo/67/2020, 7Cdo/20/2021) priebežne stabilný\nnázor, že pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla;\nide o tú istú normu a iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry\nnemožno obmedziť len do budúcnosti, ale nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už\nprebiehajúce konania. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.\n27. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri riešení\ndovolateľkou nastolených právnych otázok , od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci resp. odklonu od rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}