{"guid": "f7c0d510-961c-4582-84c2-fc1c3914aa65:a3c12342-8d66-47e4-b645-66aaba29a855", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/14/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/14/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 4CdoPr/14/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1", "identifikacne_cislo": "6723200831", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-252o", "nazov": "§ 252o ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-252o", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-252o"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-252o"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3c12342-8d66-47e4-b645-66aaba29a855", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoPr/14/2024\n6723200831\n20. 02. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:6723200831.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a\nsudkýň JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobkyne V.. N. A., narodenej XX.\nH. XXXX, A. A., K. XXD, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Banská\nBystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Stredoslovenský ústav\nsrdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica, Cesta k nemocnici 1, IČO: 36 644 331, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou akl.legal s. r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 25, IČO: 36 771 651, o určenie,\nže pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas a pracovný pomer naďalej trvá, vedenom\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Cpr/6/2023, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júna 2024 sp. zn. 17CoPr/1/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nz 29. januára 2024 č. k. 7Cpr/6/2023-136 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že\npracovný pomer žalobkyne u žalovanej uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo 17. decembra 2019\nna dobu určitú a predĺžený dohodou o zmene pracovných podmienok z 30. novembra 2020 a dohodou\no zmene pracovných podmienok z 22. decembra 2021 na dobu určitú sa od 01. januára 2022 považuje\nza pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas a tento naďalej trvá aj po 31. decembri 2022. Zároveň\nžalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.\n1.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa pracovnej zmluvy zo 17. decembra\n2019 pracovala žalobkyňa u žalovanej v pozícii lekár, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú\nod 01. januára 2020 do 31. decembra 2020. Pracovný pomer žalobkyne dohodou o zmene pracovných\npodmienok z 30. novembra 2020, predĺžený do 31. decembra 2021, mal skončiť v čase mimoriadnej\nsituácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením COVID-19, preto zamestnávateľ (žalovaná) využil možnosť\nopätovne predĺžiť pracovný pomer žalobkyne na dobu určitú ustanovenú v § 252o Zákonníka práce\na pracovný pomer žalobkyne predĺžil opätovne o jeden rok. Ďalej uviedol, že žiadosť o prerokovanie\nopätovného predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú so žalobkyňou adresoval zamestnávateľ\nzástupcom zamestnancov 09. decembra 2021, v nej konkretizoval, že pracovný pomer žalobkyne by sa\nmal skončiť dňa 31. decembra 2021, existuje však možnosť opätovne predĺžiť tento pracovný pomer na\ndobu určitú podľa § 252o Zákonníka práce a k tomuto kroku žiadal vyjadrenie zástupcov zamestnancov.\n1.2. Prerokovanie opätovného predĺženia pracovného pomeru žalobkyne na dobu určitú so zástupcami\nzamestnancov bolo bez akýchkoľvek pochybností v konaní preukázané listinnými dôkazmi a\n\nvýpoveďami svedkov J.. A. Y. a F. E., ktoré sa tohto prerokovania ako členky výboru základnej\norganizácie odborového orgánu zúčastnili. Uviedol, že písomná žiadosť, písomná odpoveď a\nprerokovanie nastolenej otázky tromi členmi výboru základnej organizácie zástupcov zamestnancov\nzodpovedá prerokovaniu podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce. Dospel k záveru, že žalovaná ako\nzamestnávateľ dodržala zákonné podmienky pre opätovné predĺženie pracovného pomeru žalobkyne\nna dobu určitú, keď v súlade s § 252o ods. 2 Zákonníka práce prerokovala predĺženie pracovného\npomeru žalobkyne do 31. decembra 2022 so zástupcami zamestnancov, preto k zmene pracovného\npomeru žalobkyne na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas nedošlo a jej pracovný pomer skončil\nuplynutím dohodnutej doby 31. decembra 2022.\n1.3. Žalobkyňou navrhnuté dôkazy výsluchom ďalších členov výboru základnej organizácie zástupcov\nzamestnancov prvoinštančný súd nevykonal, z dôvodu chýbajúcej výpovednej hodnoty týchto výpovedí,\nrovnako tak odmietol žiadať od zamestnávateľa listiny preukazujúce ďalšie žiadosti adresované\nzástupcom zamestnancov na prerokovanie možnosti opätovného predĺženia pracovného pomeru\nuzatvoreného na dobu určitú s inými zamestnancami ako nesúvisiace s prejednávaným sporom. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. júna\n2024 sp. zn. 17CoPr/1/2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal proti žalobkyni\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v odôvodnení v prvom\nrade konštatoval, že podstata odvolacej argumentácie žalobkyne spočívala v tvrdení, že žalobkyňa\nformulovala žalobný návrh o určenie, či tu právo je alebo nie je (či jej pracovný pomer trvá), preto ide o\nžalobu podľa § 137 písm. c) CSP prípustnú, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V\ntejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie správne sformuloval podstatnú otázku, ktorú bolo potrebné\nv konaní riešiť, či pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou dohodnutý na dobu určitú skončil\nuplynutím dohodnutej doby dňa 31. decembra 2022 alebo či sa s poukazom na § 252o Zákonníka práce\nzmenil tento pracovný pomer na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá.\n2.1. Ďalej poukázal na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, že pracovný pomer žalobkyne\nsa mal skončiť v čase mimoriadnej situácie (§ 252o ods. 1 veta prvá Zákonníka práce) a jeho\npredĺženie bolo prípustné za splnenia hmotnoprávnej podmienky prerokovania jeho predĺženia so\nzástupcami zamestnancov. Odvolací súd mal za to, že zamestnávateľ si podaním žiadosti Základnej\norganizácii Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Stredoslovenskom\nústave srdcových a cievnych chorôb, a. s. Banská Bystrica (ďalej aj „ZO SOZZ a SS“) k rukám\npredsedníčky výboru V.. V. H. túto povinnosť splnil, keď zástupcov zamestnancov žiadal o vyjadrenie s\nodôvodnením, že Vláda SR uznesením č. 695 z 24. novembra 2021 vyhlásila núdzový stav dňom 25.\nnovembra 2021 na obdobie 90 dní na postihnutom území, ktorým je celé územie Slovenskej republiky,\npreto mieni predĺžiť pracovný pomer žalobkyne V.. N. A., ktorý by mal skončiť uplynutím dohodnutej doby\ndňa 31. decembra 2021, podľa § 252o Zákonníka práce opäť na jeden rok. V tomto kontexte poukázal\nna rub fotokópie tejto žiadosti na č. l. 28 spisu, kde sa nachádzala fotokópia odpovede zástupcov\nzamestnancov s podpisom predsedníčky ZO SOZZ a SS V.. V. H. z 22. decembra 2021 iba slovom\n„SÚHLASÍM“. Svedkyňa H. sa pred súdom vyjadrila, že túto žiadosť obdržala zospinkovanú aj s textom,\ndo ktorej bolo možné vpísať odpoveď. Nahliadnutím do originálov žiadosti o prerokovanie predĺženia\npracovného pomeru a tvrdenej súhlasnej odpovede zástupcov zamestnávateľov odvolací súd potvrdil\npreukaznosť tvrdenia žalovanej, že súhlas zástupcov zamestnancov z 22. decembra 2021 predkladaný\nv konaní sa vzťahuje práve k žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie predĺženia pracovného pomeru\nžalobkyne pod č. 17233/2021 z 09. decembra 2021, keď priložením listín k sebe je viditeľné, že otvory\npo kancelárskej spinke na jednej aj druhej listine sa úplne zhodujú, obe listiny na zhodnom mieste v\nľavom hornom rohu boli preložené a súhlasí aj spôsob viazania týchto listín - originál textu na prednej\nstrane a rub čistý.\n2.2. Odvolací súd na odvolaciu námietku týkajúcu sa rozdielností vo výpovediach svedkýň H., E. a Y.\nuviedol, že je prirodzené, ak si svedkyne E. a Y. presne nespomínali, či práve v rovnaký deň rokovali\no viacerých žiadostiach zamestnávateľa o stanovisko k predĺženiu pracovného pomeru niektorého\nzamestnanca, keď aj svedkyňa H. si musela tieto skutočnosti overovať v dokumentoch. Dodal, že\npodozrivé (vo význame spochybňujúce pravdivosť výpovede svedkov) by skôr bolo, keby všetky\n\nsvedkyne vypovedali úplne rovnako bez akýchkoľvek odchýlok; vtedy by mohlo byť tvrdené, že na\nvýpoveď pred súdom boli pripravené a neodpovedali spontánne a pravdivo.\n2.3. Vo vzťahu k samotnému aktu prerokovania žiadosti zamestnávateľa zástupcami zamestnancov\nodvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že neexistuje žiaden právny predpis upravujúci\nspôsob prerokovania konkrétnych otázok zástupcami zamestnancov. Ak z piatich členov výboru sa\nrokovania o záležitosti týkajúcej sa žalobkyne zúčastnili traja členovia výboru základnej organizácie,\ntento orgán bol uznášaniaschopný a tromi členmi výboru prijaté stanovisko je pre posúdenie možnosti\npredĺženia pracovného pomeru podľa § 252o Zákonníka práce relevantné. Poukázal na Stanovy SOZZ a\nSS, ktoré nevyžadujú na prijatie rozhodnutia základnej odborovej organizácie konajúcej prostredníctvom\nvýboru účasť všetkých členov výboru. Za nedôvodnú považoval, že o možnosti predĺženia pracovného\npomeru vo funkcii lekár mal rokovať člen výboru základnej organizácie v rovnakej funkcii, keďže\ntakýto názor nie je podporený stanovami SOZZ a SS ani iným predpisom. Pokiaľ teda žalobkyňa\nargumentovala, že hmotnoprávna podmienka možnosti tretieho predĺženia jej pracovného pomeru na\ndobu určitú ustanovená v § 252o Zákonníka práce nebola splnená, tento názor považoval odvolací súd\nza vyvrátený vykonanými dôkazmi preukazujúcimi, že zamestnávateľ predĺženie pracovného pomeru\nna dobu určitú so žalobkyňou podľa § 252o ods. 1 Zákonníka práce prerokoval. Ustanovenie § 252o\nZákonníka práce sa vzťahovalo na žalobkyňu z dôvodu, že jej pracovný pomer už bol dohodnutý\ndvakrát na dobu určitú a tretíkrát mohol pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť zamestnávateľ len\npodľa Prechodného ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného\nstavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 § 252o Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu\naj právne posúdenie veci prvoinštančným súdom považoval odvolací súd za správne.\n2.4. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na zistenie rozhodujúcich skutočností bolo potrebné vykonať ňou\nnavrhnuté dôkazy a vypočuť ďalších dvoch členov výboru základnej organizácie odborového zväzu V..\nM. a p. A., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak sa členovia výboru V.. M.\na p. A. nezúčastnili rokovania výboru základnej organizácie odborového zväzu v zložení V.. H., J.. A.\nY. a F. E., žalobkyňou navrhnuté dôkazy výsluchom dvoch členov výboru nedisponujú vypovedacou\npotenciou k predmetu sporu a vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné. Ďalší žalobkyňou navrhnutý\ndôkaz vyžiadať od žalovanej iné žiadosti o prerokovanie žiadosti zamestnávateľa o predĺženie\npracovného pomeru s inými zamestnancami odvolací súd vyhodnotil ako nemajúci relevantnú súvislosť\ns prejednávanou vecou. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §\n396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala, že rozhodnutia\nnižších súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke uskutočnenia riadneho\nprerokovania predĺženia pracovného pomeru v zmysle § 252o Zákonníka práce so zástupcami\nzamestnancov. Uviedla, že v danom prípade konanie odborovej organizácie a žalovanej nezodpovedalo\nriadnemu prerokovaniu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 237 Zákonníka práce. Poukázala pritom\nna absenciu písomného záznamu z prerokovania a na skutočnosť, že údajného prerokovania sa\nnezúčastnili všetci členovia odborovej organizácie. Dovolateľka preto záver nižších súdov o riadnom\nprerokovaní v zmysle ustanovenia § 252o Zákonníka práce považovala za nesprávny. Vzhľadom na\nuvedené navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňou nastolená právna otázka už bola\ndovolací súdom riešená, pričom nižšie súdy sa od tejto ustálenej rozhodovacej praxe neodklonili.\nSvoje rozhodnutia riadne a zrozumiteľne odôvodnili a vysporiadali sa so všetkými pripomienkami\nžalobkyne ohľadom vykonania dôkazov. Podmienku, aby sa prerokovania zúčastnili všetci členovia\nvýboru zákon pre zástupcov zamestnancov neukladá; v tomto prípade ani vnútorný predpis samotnej\nodborovej organizácie. Zasadnutie odborovej organizácie na ktorom došlo k prerokovaniu predĺženia\npracovného pomeru žalobkyne bolo uznášaniaschopné v súlade s čl. 18 bod a) Stanov SOZZ a\nSS. Žalovaná zákonnú požiadavku na prerokovanie predĺženia pracovného pomeru so zástupcami\nzamestnancov splnila a ďalej nemohla zasahovať do vnútorného procesu prerokovania samotnej\nodborovej organizácie. Uviedla, že zákonné požiadavky na prerokovanie sa týkajú prerokovania medzi\nzamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, ale nie samotného prerokovania v rámci odborovej\norganizácie, ktoré zákon neupravuje. Žalovaná preto zdôraznila, že predĺženie pracovného pomeru\n\nžalobkyne so zástupcami zamestnancov prerokovala riadne a v súlade s ustanovením § 237 Zákonníka\npráce. Navrhla podané dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolací súd vo vzťahu k označenému dovolaciemu dôvodu zdôrazňuje, že ustanovenie § 432 ods.\n2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené\nustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1 CSP zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací\ndôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,\nalebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n12. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku (aplikujúc výkladové pravidlo\nuvedené v ustanovení § 124 ods. 1 CSP) uskutočnenia riadneho prerokovania so zástupcami\nzamestnancov ako hmotnoprávnej podmienky predĺženia pracovného pomeru v zmysle § 252o\nZákonníka práce.\n13. Pretože dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods.\n2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na\n\ntomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu;\npristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.\nj. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke. Bolo potrebné\nposúdiť správnosť záveru nižších súdov o splnení hmotnoprávnej podmienky predĺženia pracovného\npomeru v zmysle § 252o Zákonníka práce - jeho prerokovania so zástupcami zamestnancov.\n14. Pod prerokovaním v zmysle Zákonníka práce treba rozumieť výmenu názorov a dialóg medzi\nzástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi\npríslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má\npovinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, či\nprekonzultovanie a to predtým, než vo veci rozhodne; forma prerokovania nie je zákonom určená, preto\nsa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje iba jednostranné oznámenie\nzamestnávateľa o zamýšľanom rozhodnutí, tak ako sa to bežne deje v praxi (k tomu porovnaj sp. zn.\n1Cdo/72/2006). Obsah pojmu „prerokovanie“ logicky v sebe zahŕňa aj možnosť vyjadrenia sa k podanej\nžiadosti, nie je len úkonom jednej strany, ale musí obsahovať aj prípadnú možnosť reakcie adresovanej\nstrany. Prerokovanie však neznamená, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa\na odborovej organizácie. Zákon bližšie nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ\nalebo odborová organizácia konať. Je pritom legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať\nod zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu\nna skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom\nrokovaní (porovnaj sp. zn. 5Cdo/140/2010). Je vecou príslušných zástupcov zamestnancov, či vôbec,\nkedy a akou formou žiadosť zamestnávateľa prerokujú, a teda ako sa zhostia svojej úlohy chrániť práva\nzamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý splnil svoju zákonnú povinnosť predložiť žiadosť o prerokovanie\nvýpovede (okamžitého skončenia pracovného pomeru), nemá možnosť ovplyvniť proces a výsledok\nprerokovania jeho žiadosti (sp. zn. 8Cdo/92/2018).\n15. S prihliadnutím na podstatu dovolacej argumentácie žalobkyne, ktorá v uvedených súvislostiach\nnamietala najmä absenciu písomného záznamu z prerokovania a neúčasť kompletnej zostavy výboru\nodborovej organizácie, dovolací súd poukazuje predovšetkým na charakter odborovej organizácie\nako dobrovoľného združenia, ktoré vzniká nezávisle od vôle zamestnávateľa a integrácie štátu do\nprocesu jej konštituovania a ktorej hlavným cieľom je podporovať a hájiť záujmy pracujúcich. Pre\nvymedzenie jej právneho postavenia v konkrétnych situáciách majú smerodajný vplyv interné dokumenty\nodborovej organizácie, predovšetkým jej stanovy. Vo veci konštituovania štruktúry odborových orgánov,\nvrátane vymedzenia rozsahu ich kompetencií a kreovania ich vôle ide o výlučne vnútornú záležitosť\nodborovej organizácie, ktorú zákon nijakým spôsob neobmedzuje. Proces prerokovania v zmysle\nZákonníka práce bude teda v konkrétnom prípade závisieť od rozdelenia kompetencií medzi odborovými\norgánmi odborovej organizácie a úpravy kreovania ich vôle v zmysle ich vnútro-odborových dokumentov\n(spravidla stanov).\n16. Reflektujúc uvedené, súd v zásade nie je oprávnený skúmať spôsob interného prerokovania žiadosti\nzamestnávateľa príslušnou odborovou organizáciou a ani posudzovať platnosť aktu obsahujúceho\njej prejav vôle. Prípadné porušenie vnútro-odborových dokumentov zástupcami zamestnancov pri\nprerokovaní žiadosti v zmysle § 252o Zákonníka práce nemôže ísť na ťarchu zamestnávateľa,\nktorý postupoval v zmysle právnych predpisov, pretože by to vytváralo nežiaducu nerovnováhu v\npracovnoprávnom vzťahu v neprospech zamestnávateľa.\n17. Bez ohľadu na vyššie uvedené je v posudzovanej veci z obsahu spisu zrejmé, že podľa čl. 18 a\n19 Stanov SOZZ a SS je orgán odborovej organizácie uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná\nväčšina jeho členov, pričom ak sa tak nestane ani po uplynutí jednej hodiny od vopred určeného\nčasu začiatku zasadnutia, je uznášaniaschopný nezávisle od počtu prítomných členov. Rozhodnutie\norgánu sa prijíma súhlasom nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, ak nie je v osobitných prípadoch\nurčené inak. Rozhodnutia sa prijímajú spravidla verejným hlasovaním. Z vykonaného dokazovania\nnižšími súdmi a z toho plynúceho ustáleného skutkového stavu (ktorý dovolací súd nie je oprávnený\nprehodnocovať - viď § 442 CSP) bolo potom pre dovolací súd z hľadiska vyššie definovaných postulátov\nrelevantné, že uznášaniaschopné (3 členovia z 5) zasadnutie výboru zástupcov zamestnancov sa\nkonalo, prerokovalo vec týkajúcu sa pracovného pomeru žalobkyne a výsledok prerokovania prijatý\nv súlade so Stanovami SOZZ a SS za zachovania povahy kolektívneho rozhodovania písomne\noznámila predsedníčka zástupcov zamestnancov zamestnávateľovi - žalovanej. Zároveň zo žiadneho\n\ninterného dokumentu príslušnej odborovej organizácie nevyplynula povinnosť vyhotoviť z prerokovania\nzápisnicu, či doručiť dokumentáciu alebo žiadosť všetkým členom zástupcov zamestnancov a takúto\npovinnosť neukladá ani žiaden všeobecne záväzný právny predpis. V danom prípade z pohľadu splnenia\nhmotnoprávnej podmienky riadneho prerokovania predĺženia pracovného pomeru v zmysle § 252o\nZákonníka práce bolo rozhodujúce, že (i) zamestnávateľ doručil zástupcom zamestnancov žiadosť o\nprerokovanie písomne, (ii) v dostatočnom časovom predstihu (09. decembra 2021, pričom pracovný\npomer mal skončiť dňa 31. decembra 2021), (iii) zrozumiteľným spôsobom vysvetľujúc, čoho sa žiadosť\no prerokovanie týka, (iv) s cieľom dosiahnuť dohodu, spočívajúcu v predĺžení pracovného pomeru so\nžalobkyňou o jeden rok.\n18. Vzhľadom na uvedené nebolo možné z namietaných skutočností vyvodiť, že predmetný pracovný\npomer sa v dôsledku neúčinného prerokovania považuje za uzatvorený na neurčitý čas, a rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií vo vymedzenej právnej otázke spočívajú v správnom posúdení veci.\n19. Dovolací súd preto dospel k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol (§\n448 CSP).\n20. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalobkyni priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17CoPr/1/2024", "guid": "5ecbe38b-1ec2-4701-85d1-91e9afbc54bc:51e42ccf-7e24-4f59-b9cd-407cce176f88", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "48beb591-2c14-4357-88fa-c375c54a384d:c7cec391-f1ea-40c5-bd44-296fc171a29f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8720200111.1", "spisova_znacka": "17CoPr/1/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoPr/1/2024 z 4. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8720200111.1"}], "citovane_v": []}