{"guid": "38896d40-861a-49e6-b589-0b7fc62ca719:95e5554d-3623-43ef-8baa-2d417e72b4d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1", "spisova_znacka": "1Tdo/26/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/26/2024 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2025, sp. zn. 1Tdo/26/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1", "identifikacne_cislo": "6722010346", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Klemanič", "sudca_id": 1027, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-klemanic-1027", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok", "Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "nazov": "§ 245 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 245 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "nazov": "§ 2 ods. 9 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-380", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-245", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-199", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95e5554d-3623-43ef-8baa-2d417e72b4d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/26/2024\n6722010346\n22. 10. 2025\nJUDr. Emil Klemanič\nECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Klemaniča a sudcov\nJUDr. Martina Bargela a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí spojenom s verejným\nvyhlásením rozsudku, konanom 22. októbra 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného Y. R. pre zločin\npoškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a zločin znásilnenia\npodľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní podanom obvineným Y. R. proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára\n2023\nbol porušený zákon\nv ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného Y. R..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n4To/8/2023, z 23. februára 2023 z r u š u j e .\nZ r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici p r ik a z u j e , aby vec\nv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nIV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvineného Y. R., narodeného XX. G. XXXX vo B., trvalým\npobytom R. XXX/XXX, B. R., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany,\nn e b e r i e do väzby.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/6/2022, z 8. novembra 2022 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023 bol obvinený Y. R. uznaný\nv bode I. obžaloby vinným zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:\n,,v presne nezistenom čase do 19:30 hod. dňa 18. septembra 2021 sa doposiaľ nezisteným spôsobom\ndostal na pozemok s parcelným číslom XXX, na ktorom je umiestnená stavba rodinného domu so\nsúpisným číslom X v katastrálnom území obce Z., časť Y. J., okres G., kde následne nezisteným\nspôsobom úmyselne založil požiar vo vstupnej časti rodinného domu, následkom ktorého došlo k\n\npoškodeniu celého rodinného domu spolu aj s jeho zariadením, čím poškodeným H.. B. L., nar. X. O.\nXXXX a C. L., nar. XX. S. XXXX, obaja trvale bytom H.. K. XXX/XX, XXX XX B., spôsobil škodu v celkovej\nvýške 116.946 Eur.“\nZa to mu bol okresným súdom podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného\nzákona a § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 54 (päťdesiatštyri) mesiacov\ns tým, že na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1\nTrestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným H.. B. L.,\nnar. X. O. XXXX a C. L., nar. XX. S. XXXX, obaja trvale bytom H.. K. XXX/XX, XXX XX B., škodu vo výške\n116.946,- Eur (stošestnásťtisícdeväťstoštyridsaťšesť Eur). Súčasne bol predmetným rozsudkom podľa\n§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod bodu II. obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp.\nzn. 2Pv 329/21/6611-46, zo 14. júna 2022, pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona,\nktorého sa mal dopustiť na tom skutkom základe, že:\n,,dňa 7. augusta 2021 v čase okolo 04:00 hod. v byte na 3. poschodí na ul. F. XX vo B. násilím donútil\npoškodenú Z. L. k súloži tým spôsobom, že poškodená si prišla k nemu pre svoj mobilný telefón, ktorý\njej predtým vzal, pričom pri vstupných dverách ju chytil za ruky a nasilu vtiahol do bytu, zvalil na zem a\nzačal jej strihať vlasy, poškodená po ňom kričala, aby prestal, vzápätí na to sa presunuli do spálne bytu,\npričom poškodená sa zo strachu pred ním nebránila, v spálni ju vyzliekol do spodného prádla, sotil ju\nna posteľ a povedal jej, že sa spolu vyspia, čomu sa poškodená odtláčaním rukami a nohami bránila,\nna čo jej následne dal úder čelom do hornej pery a zo zadnej časti hlavy jej vytrhol kus vlasov, načo sa\nmu poškodená zo strachu podvolila a došlo medzi nimi k súloži,“\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný.\nNa podklade podaných odvolaní rozhodol krajský súd tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3\nTrestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a\npodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám. Odvolací súd uložil podľa § 245 ods. 3 Trestného\nzákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona obvinenému Y. R. trest odňatia slobody vo výmere 70\n(sedemdesiat) mesiacov s tým, že na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48\nods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol a rovnako tak zamietol aj odvolanie\nokresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. obžaloby. Ostatné výroky odvolaním\nnapadnutého rozsudku zostali odvolacím súdom nezmenené.\nProti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023 podal\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Segeča dovolanie obvinený Y. R. z dôvodov podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený odôvodnil tým, že prokurátor\npodal odvolanie v jeho neprospech len čo sa týka výroku súdu, ktorým bol dovolateľ oslobodený spod\nobžaloby za skutok uvedený pod bodom II. v obžalobe podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Ďalej\ntiež dôvodil nasledovne: ,,V trestnom práve sa uplatňuje zásada „zákazu reformatio in peius, teda zásada\nzákazu zmeny v neprospech obvineného, alebo aj zásada zákazu zmeny k horšiemu. Predmetná zásada\npredstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces. Je budovaná na princípe,\nže postavenie obvineného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného\nprostriedku. Garantuje možnosť obvineného napadnúť rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez\nobáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu. Zásadu „zákazu reformatio in peius“ je možné chápať ako\ngaranciu slobody odvolacieho práva a v súvislosti s tým aj práva na obhajobu. Z toho dôvodu je potrebné\nho vykladať čo najširšie. V opačnom prípade by sa totiž právo na podanie opravného prostriedku stalo\ndo značnej miery formálnym, kedy by síce určité osoby mali právo na podanie opravného prostriedku,\nale v dôsledku obáv, že by sa toto právo mohlo obrátiť proti ním, by ho radšej neuplatňovali (obdobne aj\nnález ÚS ČR zo dňa 24.04.2006, sp. zn. I. ÚS 670/05, In: www.usoud.cz). Zásada „zákazu reformatio in\npeius“ v prípadoch, kedy súd rozhoduje o odvolaní podanom v prospech obžalovaného, sa neobmedzuje\nlen na výrok o treste, ale na akúkoľvek zmenu rozsudku, ktorá by zhoršovala postavenie obžalovaného.\nZa zmenu rozhodnutia v neprospech obvineného je nutné považovať každú zmenu v ktoromkoľvek\nvýroku, pokiaľ zhoršuje situáciu obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k horšiemu sa môže\nprejaviť aj v skutkových zisteniach, v právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme\nochranného opatrenia (obdobne aj: Uznesenie NS ČR zo dňa 21.06.2006, sp. zn. 3Tdo 687/2006,\nIn: www.nsoud.cz). Zákaz reformatio in peius je preto potrebné chápať nielen z pohľadu následkov\n\ntrestnoprávnej zodpovednosti, ale je ju potrebné interpretovať podstatne širšie, za zmenu k horšiemu v\nneprospech obvineného je potom potrebné považovať akúkoľvek zmenu a v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ\nzhoršuje postavenie obvineného a priamo sa ho dotýka, bez ohľadu na to, o ktorej otázke z tých, o ktorých\nsa v trestnom konaní rozhoduje, bolo v danom prípade rozhodované (in. Právní rozhledy/C. H. BECK, č...\n10/1998 nebo 22/1999 ZbRt).“ V súvislosti s uvedeným dovolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/59/2021, z 22. novembra 2022 a sp. zn. 6Tdo/48/2019, z 28.\nnovembra 2019.\nObvinený v závere dovolania dodal: ,,Mám za to, že v mojej trestnej veci došlo postupom odvolacieho\nsúdu k porušeniu zásady „zákazu reformatio in peius“, a tým pádom aj k porušeniu môjho práva na\nobhajobu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmenou k horšiemu je aj zmena vo výmere trestu. Po podaní\nodvolania voči rozsudku Okresného súdu Zvolen a zistení skutočnosti, že prokurátor a ani poškodený\nnepodali voči predmetnému rozsudku riadny opravný prostriedok (vo vzťahu ku skutku uvedenému pod\nbodom I. v obžalobe prokurátora), som legitímne očakával, že mi nemôže byť uložený prísnejší trest ako\nten, ktorý mi už bol uložený Okresným súdom Zvolen. Napriek tomu odvolací súd v rozpore s § 322 ods.\n3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen (v časti výroku o treste a spôsobe jeho\nvýkonu) a sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu bez toho, aby bolo podané odvolanie prokurátora\nv môj neprospech, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.\nj. bolo zásadným spôsobom porušené moje právo na obhajobu.“\nObvinený Y. R. s ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa §\n386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nsp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v §\n322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Zároveň, aby podľa § 386 ods. 2 Trestného\nporiadku zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon, aby podľa § 388 ods. 1\nTrestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nK podanému dovolaniu sa vyjadril poškodený H.. B. L., ktorý uviedol, že napriek tomu, že obvinený\nY. R. bol okresným súdom ako aj odvolacím súdom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu\npoškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a zároveň zaviazaný\nk náhrade spôsobenej škody, tak do dnešnej doby zo strany odsúdeného nedošlo čo len k čiastočnému\npokusu o náhradu spôsobenej škody. S ohľadom na uvedené poškodený mal za to, aby si dovolateľ\nodpykal trest tak, ako to rozhodol odvolací súd.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor v podstate nasledovne: „...odsúdený vo svojej dovolacej\nargumentácii odkazuje na viaceré judikované rozhodnutia, ktoré však výslovne riešia len situáciu,\nkedy bolo podané odvolanie len v prospech obžalovaného, absentuje teda odvolanie prokurátora\npodané v neprospech obžalovanej osoby. Odvolanie je vzhľadom na svoju povahu riadneho opravného\nprostriedku, pokiaľ ide o toho istého odvolateľa, nedeliteľné, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky\njudikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. R 41/2003). Z logického výkladu uvedeného teda\nvyplýva, že z podnetu odvolania prokurátora, ktoré bolo podané en bloc v neprospech obžalovaného\n(teda voči výroku o vine aj treste bez konkretizácie jednotlivých výrokov, ktoré sú napádané odvolaním\nv neprospech obžalovaného), možno zo strany odvolacieho súdu zmeniť v neprospech obžalovaného\nktorýkoľvek výrok rozsudku, ktorý sa ho týka. Z obsahu súdneho spisu, ale aj samotného dovolania\nodsúdeného je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 prokurátor zahlásil\nodvolanie v neprospech obžalovaného, a to voči výroku o vine aj treste. Považujem v tejto súvislosti za\nabsurdné a neprípustné, aby odvolanie prokurátora, ktoré bolo zahlásené v neprospech obžalovaného,\nbolo potrebné rozlišovať vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku, keďže je zrejmé, že odvolanie je\nvo svojej podstate výslovne podané v neprospech obžalovaného.\nS poukazom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného Viktora\nStehlíka podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené\npodmienky dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.“\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§\n368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na podanie dovolania [§ 369 ods.\n2 písm. a) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý\n\nrozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a že podané dovolanie spĺňa obligatórne\nnáležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).\nNezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Trestného poriadku, najvyšší súd viazaný jeho\ndôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov\nnapadnutého rozhodnutia, voči ktorému podal obvinený Viktor Stehlík dovolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je\ndôvodné, a to na podklade na podklade nasledujúcich právnych úvah.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale\nlen tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie\ndôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nV porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované\npodstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec\nprávoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho\nfaktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení\n§ 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c),\npísm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným\natribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej\nstrane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov\na práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je\ndôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\nZásada „práva na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale\naj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje\nako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane\nzákladných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nZásada „práva na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:\n- právo obhajovať sa osobne, alebo\n- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ako obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú\nto záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\n\nTrestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o\nzásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v\njeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nTakéto pochybenie dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu\npráva na obhajobu obvineného Y. R. zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá sama o sebe\nznamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nZ obvineným uvádzaných argumentov je nad všetky pochybnosti zrejmé, že je „rozhorčený“ nad\nrozhodnutím a postupom krajského súdu: „...Mám za to, že v mojej trestnej veci došlo postupom\nodvolacieho súdu k porušeniu zásady „zákazu reformatio in peius“, a tým pádom aj k porušeniu môjho\npráva na obhajobu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmenou k horšiemu je aj zmena vo výmere trestu.\nPo podaní odvolania voči rozsudku Okresného súdu Zvolen a zistení skutočnosti, že prokurátor a\nani poškodený nepodali voči predmetnému rozsudku riadny opravný prostriedok (vo vzťahu ku skutku\nuvedenému pod bodom I. v obžalobe prokurátora), som legitímne očakával, že mi nemôže byť uložený\nprísnejší trest ako ten, ktorý mi už bol uložený Okresným súdom Zvolen. Napriek tomu odvolací súd v\nrozpore s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen (v časti výroku o\ntreste a spôsobe jeho výkonu) a sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu bez toho, aby bolo podané\nodvolanie prokurátora v môj neprospech, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, t. j. bolo zásadným spôsobom porušené moje právo na obhajobu.“\nV odvolacom konaní sa uplatňuje zásada zákazu zmeny postavenia obvineného k horšiemu, tzv. zákaz\nporušenia zásady reformatio in peius, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 322 ods. 3 veta druhá Trestného\nporiadku a podľa ktorej v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len\nna základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade\nškody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V\nneprospech obvineného je rozsudok súdu prvého stupňa zmenený vtedy, ak dôjde k akejkoľvek zmene,\nv ktoromkoľvek výroku priamo sa dotýkajúcom obvineného, ak ide o zmenu smerujúcu k zhoršeniu\npostavenia obvineného (tiež zmena výroku o druhu a výmere trestu). Zásada zákazu reformatio in peius\n(zmeny k horšiemu) je zakotvená preto, aby nevznikla obava obvineného napadnúť rozsudok odvolaním,\naby sa napravili chyby bez toho, aby hrozilo nebezpečenstvo pre neho, že sa jeho postavenie zhorší.\nZ obsahu rozsudku súdu prvého stupňa Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/6/2022, z 8. novembra 2022\nmá dovolací súd zrejmé, že podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného\nzákona a § 46 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere päťdesiatštyri mesiacov s tým,\nže na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona\nzaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol podľa § 285 písm.\na) Trestného poriadku oslobodený spod bodu II. obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 2Pv\n329/21/6611-46, zo 14. júna 2022 pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.\nOdvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil\npodľa § 245 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona obvinenému Y. R.\ntrest odňatia slobody vo výmere sedemdesiat mesiacov s tým, že na výkon uloženého trestu odňatia\nslobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol a\nrovnako tak zamietol aj odvolanie okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom II.\nobžaloby. Ostatné výroky odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu zostali odvolacím súdom\nnezmenené.\nDovolací súd v súvislosti s výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol obvinenému uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere sedemdesiat mesiacov, poukazuje na ustanovenie § 322 ods. 3\nveta druhá Trestného poriadku, podľa ktorého odvolací súd môže v neprospech obvineného zmeniť\nrozhodnutie súdu prvého stupňa len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech\nobvineného. V predmetnej trestnej veci prokurátor v podanom odvolaní (č. l. 1324 - 1325 súdneho\nspisu výslovne uviedol: ,,Proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, a tým pádom aj proti\nvýroku o treste som priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie v neprospech\nobžalovaného. ... Na úvod si dovolím odkázať na znenie svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní\n\nzo dňa 08.11.2022, v rámci ktorého som zhrnul všetky dôležité skutočnosti, pre ktoré bolo dôvodné\nrozhodnúť o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby pre oba žalované skutky, teda nielen\no skutku právne kvalifikovanom ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3\npísm. a) Trestného zákona. Výrok o uznaní viny za predmetný skutok považujem za zákonný, preto\nsom voči nemu odvolanie nepodal a v rámci tohto podania sa mu viac venovať nebudem. Výrok o\noslobodení obžalovaného spod bodu II. obžaloby však nepovažujem za zákonný, pretože z vykonaného\ndokazovania podľa môjho názoru jednoznačne vyplynulo, že stíhaný skutok sa stal a tento spáchal\nobžalovaný. Oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku teda nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ...\npokiaľ by súd uznal vinu aj pre skutok znásilnenia, bolo potrebné Y. R. ukladať úhrnný trest podľa §\n42 ods. 1 Trestného zákona, teda vo výmere minimálne 5 rokov. Za daných okolností je preto uložený\ntrest vo výmere 54 mesiacov neprimerane mierny a navyše nezákonný a navyše uložený aj v rozpore\nso zákonom, pričom jedine trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov považujem za primeraný...“.\nNakoľko odvolací súd výrokom, ktorým obvinenému Y. R. uložil vyšší trest odňatia slobody (70\nmesiacov), ako mu uložil súd prvého stupňa (54 mesiacov), došlo k zhoršeniu postavenia obvineného.\nTomu však malo predchádzať dôsledné posúdenie obsahu písomného odvolania prokurátora\n(analogicky § 62 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku), z ktorého podľa názoru najvyššieho súdu\nzrozumiteľne vyplýva, že prvostupňový rozsudok napadol len v oslobodzujúcej časti, žiadal obvineného\nuznať vinným aj zo zločinu znásilnenia podľa §199 ods. 1 Trestného zákona a uložiť primeraný trest v\nzákonnej trestnej sadzbe (päť až desať rokov), a to konkrétne osem rokov.\nOdôvodnenému písomnému odvolaniu prokurátora predchádzalo jeho vyjadrenie na hlavnom\npojednávaní dňa 8. novembra 2022 po poučení o opravnom prostriedku vo vzťahu k vyhlásenému\nrozsudku prvostupňového súdu, keď uviedol: „Podávam odvolanie v neprospech obžalovaného do\nvýroku o vine, a tým pádom aj do výroku treste.“ Takáto protokolácia vyjadrenia k opravnému prostriedku\nnemusela byť pre obvineného zrozumiteľná. Na druhej strane, na verejnom zasadnutí prokurátor v\nkonečnom návrhu okrem iného uviedol: „Máme za to, že okresný súd správne ustálil skutkový stav\nvo veci prvého skutku a správne uznal vinu, pričom naše odvolanie smeruje voči výroku, ktorým bol\nobžalovaný oslobodený spod skutku II/ obžaloby, pridržiavame sa písomných dôvodov odvolania...“.\nAni z kontextu tohto vyjadrenia nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že prokurátor odvolaním napadol\nrozsudok len v jeho oslobodzujúcej časti, resp. neprejavil nespokojnosť s druhom a výmerou trestu,\nktorý bol prvostupňovým súdom uložený v odsudzujúcej časti za zločin poškodzovania cudzej veci\npodľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V takej situácií je nevyhnutné prisvedčiť\nargumentácií obvineného, že sa v odvolacom konaní nemohol vo vzťahu k odvolaniu prokurátora\núčinne obhajovať. Nemožno prijať ani argumentáciu, že odvolanie prokurátora je nevyhnutné vnímať\nkomplexne. Uvedeným sa dôsledne neriadil ani odvolací súd, keď vo štvrtom výroku svojho rozsudku\npodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod\nbodom II. obžaloby zamietol. To znamená, že odvolanie prokurátora musel vnímať diferencovane. Už z\nvyššie uvedeného je však zrejmé, že prokurátor nenapadol výmeru uloženého trestu v časti, v ktorej bol\nobvinený Y. R. uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania cudzej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené skutočnosti zistiac, že je splnený\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku\nvyslovil porušenie zákona v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku (porušenie bolo v neprospech\nobvineného) a zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, ako\naj naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v zmysle záverov\nvyslovených dovolacím súdom.\nV záverečnej fáze sa konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom voči obvinenému Y. R. viedlo\npo jeho prepustení z väzby na slobodu a ani v súčasnosti už najvyšší súd nevzhliadol dôvody na jeho\nvzatie do väzby.\nToto rozhodnutie bolo prijate pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4To/8/2023", "guid": "bf3895f3-d07b-46df-8b57-30db5b4388a3:23aaac25-6249-4587-b3d4-09c9a427782a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}