{"guid": "ab0bada0-2200-4fe2-adf0-9938e66ac318:75a0c9f3-728c-4c53-b22d-c5c3c2d4fc1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2", "spisova_znacka": "9CdoR/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/7/2025 z 20. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2025, sp. zn. 9CdoR/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2", "identifikacne_cislo": "6623201386", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-94.odsek-1", "nazov": "§ 94 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-94.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-1", "nazov": "§ 95 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-108.odsek-2", "nazov": "§ 108 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-108.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-94", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-95", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-58", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-108", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a0c9f3-728c-4c53-b22d-c5c3c2d4fc1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoR/7/2025\n6623201386\n20. 08. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:6623201386.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Y. N., narodeného XX. V. XXXX,\nzomrelého X. Q. XXXX, naposledy L., P. T. č. XX, proti opatrovníkovi M.. O. V., narodenému X. V. XXXX,\nK. K., C.Č. X, o určenie otcovstva, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17Pc/14/2023, o\ndovolaní dcéry navrhovateľa K. O., narodenej XX. Y. XXXX, L., P. T.. č. XX, zastúpenej advokátom JUDr.\nIng. Mikulášom Práznovszkym, CSc., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2024 sp.\nzn. 12CoP/118/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 14. augusta 2024 č. k.\n17Pc/14/2023-231 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nRozhodol tak s poukazom na ust. § 2 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) v spojení s § 62, § 63 ods. 1, ods. 2, § 161 ods. 1, ods.\n2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n1.1. Súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ, ktorý žiadal určiť otcovstvo k sebe samému, v priebehu\nkonania zomrel, čím stratil procesnú subjektivitu. Súd vzal do úvahy osobitosti konania o určenie\notcovstva, predovšetkým to, že v čase rozhodovania súdu neexistoval subjekt disponujúci jeho\npredmetom, pretože ani matka navrhovateľa, ani muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, už nežijú.\nNa základe uvedeného dospel k záveru, že konanie trpí neodstrániteľným nedostatkom procesnej\npodmienky, preto ho zastavil.\n2. V deň vydania uznesenia o zastavení konania doručila dcéra navrhovateľa súdu prvej inštancie\noznámenie o úmrtí navrhovateľa a na účely pokračovania v konaní s ňou ako potomkom navrhovateľa\npredložila splnomocnenie udelené advokátovi. Následne proti tomuto uzneseniu podala odvolanie,\no ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. septembra 2024 sp. zn.\n12CoP/118/2024 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu z účastníkov\nkonania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd poukázal na rozdiel medzi pokračovaním v konaní o určenie otcovstva (§ 95 ods. 2\nprvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ďalej len „ZR“) a legitimáciou potomkov dieťaťa podať návrh na určenie otcovstva do šiestich\nmesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. veta druhá veta ZR).\nZdôraznil, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že jeho otcom je muž, ktorý už v čase podania návrhu\nnežil. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že aj matka navrhovateľa zomrela ešte pred podaním návrhu,\nv roku 2002. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že navrhovateľ v priebehu konania zomrel, na\nzáklade čoho konanie uznesením zo 14. augusta 2024 zastavil.\n\n2.2. Podľa odvolacieho súdu sa mohlo v konaní pokračovať s matkou navrhovateľa, avšak táto už nežije.\nNestotožnil sa s tvrdením, že dcéra navrhovateľa je jednou z osôb oprávnených na podanie návrhu, s\nktorou mal súd pokračovať v konaní. Svoje závery odôvodnil poukazom na § 94 ods. 1 ZR a na taxatívne\nvymedzený okruh osôb oprávnených podať návrh na určenie otcovstva. Uviedol, že súd prvej inštancie\nv čase rozhodovania nemal povinnosť zisťovať, či nejaká osoba má záujem o pokračovanie v konaní; v\ntom čase neexistovala ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu v zmysle § 94 ods. 1 ZR. Zdôraznil,\nže oznámenie dcéry navrhovateľa bolo súdu prvej inštancie doručené až po vydaní rozhodnutia, navyše\nnebolo postačujúce, lebo v ňom nepreukázala svoj právny záujem na určení otcovstva. Dodal, že\nodvolateľka je v prekluzívnej lehote šiestich mesiacov od smrti dieťaťa oprávnená podať nový návrh na\nurčenie otcovstva, ak preukáže, že má na tomto určení právny záujem.\n2.3. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,\nkeď konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP.\n3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dcéra navrhovateľa (ďalej aj\n„dovolateľka“), prípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nNavrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie.\n3.1. Dovolateľka k prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a k porušeniu práva na spravodlivý\nproces uviedla, že zo žiadneho ustanovenia ZR nevyplýva možnosť pokračovať v konaní o určenie\notcovstva - ak sa konanie začalo na návrh dieťaťa a navrhovateľ v priebehu konania zomrie - len s\nosobami oprávnenými podať návrh na začatie konania vymedzenými v § 94 ods. 1 ZR.; poukázala,\nže § 95 ods. 2 ZR priznáva právo na podanie návrhu aj potomkom dieťaťa. Namietala, že súd prvej\ninštancie v čase rozhodovania musel mať vedomosť o tom, že existuje potomok navrhovateľa, ktorý má\nzáujem pokračovať v konaní, pretože uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania bolo dané na\npoštovú prepravu až deň po tom, čo bolo súdu doručené oznámenie dcéry navrhovateľa. Dovolateľka tiež\nprezentovala pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie vykonal lustráciu navrhovateľa spontánne, a nie\naž na základe jej oznámenia zo 14. augusta 2024. Dovolateľka prezentovala názor, že v konaní o určenie\notcovstva, ktoré začalo na návrh dieťaťa, možno pokračovať aj s potomkom zosnulého dieťaťa ako s\njednou z osôb oprávnených na podanie návrhu (§ 95 ods. 2 prvá veta ZR), pričom v takom prípade nie je\npotrebné ani preukazovať právny záujem. Dodala, že v dôsledku zastavenia konania bolo navrhovateľovi\nupreté právo poznať svojho otca.\n3.2. K dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a prípustnosti dovolania v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka uviedla, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nustálene vyriešená otázka pokračovania v konaní o určenie otcovstva, ktoré sa začalo na návrh dieťaťa\ns potomkom navrhovateľa, ktorý v priebehu konania zomrel.\n4. Dovolateľka s dovolaním spojila i návrh na ustanovenie opatrovníka nebohému domnelému otcovi (§\n95 ods. 1 ZR), o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením z 22. apríla 2025 č. k. 17Pc/14/2023-317.\nUstanovený opatrovník sa k dovolaniu dcéry navrhovateľa napriek výzve súdu písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou dovolacieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\n\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace\nprocesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces oprela\ndovolateľka o tvrdenie, že súdy v konaní postupovali nesprávne, ak jej ako jednej z osôb oprávnených na\npodanie návrhu na začatie konania o určenie otcovstva neumožnili pokračovať v už začatom konaní ako\nprocesnej nástupníčke pôvodného navrhovateľa. Podľa dovolateľky konal súd prvej inštancie tendenčne\nv snahe čo najskôr zastaviť konanie.\n14. K porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces môže dôjsť aj v prípade, ak súd zastaví\nkonanie, hoci pre taký postup neboli splnené procesné predpoklady (porov. R 23/1994, R 4/2003\naplikovateľné aj za účinnosti CSP). Dovolací súd preto skúmal, či zastavenie konania vykazovalo znaky\nprocesného postupu znemožňujúceho dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo (až) k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n15. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov\nrodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Okrem dieťaťa, jeho matky a\nmuža, ktorého otcovstvo má byť určené, môže byť účastníkom konania aj „iný“ navrhovateľ, avšak z\ncitovaného znenia § 108 ods. 2 CMP je zrejmé, že takým môže byť len navrhovateľ podľa predpisov\nrodinného práva - zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorý v § 94 ods. 1\nustanovuje, že navrhnúť určenie otcovstva môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Zákon\npamätá aj na situáciu, keď domnelý otec v čase podania návrhu už nežije, v takom prípade sa návrh v\nzmysle § 95 ods. 1 podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Napokon, podľa § 95 ods. 2 ZR\n\nak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať (len) ďalšia osoba oprávnená na\npodanie návrhu. Potomkovia dieťaťa môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od\nsmrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.\n16. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že kým je dieťa nažive, osobami oprávnenými podať návrh na\nurčenie otcovstva sú len osoby vymedzené v § 94 ods. 1 ZR. Potomok dieťaťa odvíja svoju aktívnu\nlegitimáciu od smrti dieťaťa, ak má na určení otcovstva právny záujem. Postavenie potomka dieťaťa\nje odlišné od postavenia ostatných účastníkov konania o určenie otcovstva vymedzených v § 94 ods.\n1 ZR. Odlišnosť sa prejavuje v tom, že účastníctvo potomka dieťaťa sa odvíja od smrti dieťaťa a od\nhmotnoprávneho úkonu - návrhu, ktorý musí byť urobený v šesťmesačnej prekluzívnej lehote od smrti\ndieťaťa.\n17. Odvolací súd vychádzal z premisy, že smrť navrhovateľa nebráni ďalšiemu postupu v konaní o\nurčenie otcovstva, zároveň však striktne diferencoval medzi možnosťou pokračovať v konaní s jednou z\nosôb oprávnených na podanie návrhu (§ 95 ods. 2 veta prvá v spojení s § 94 ods. 1 ZR) a legitimáciou\npotomka dieťaťa na podanie nového návrhu (§ 95 ods. 2 veta druhá ZR).\n18. Ustanovenie § 95 ods. 2 ZR vymedzuje základný postup pre prípad smrti navrhovateľa v konaní o\nurčenie otcovstva, táto hmotnoprávna úprava sa však v podmienkach Slovenskej republiky nepretavila\ndo procesnoprávnej úpravy v CMP. Tento predpis síce v § 108 ods. 2 rieši otázku, kto je účastníkom\nkonania o určenie otcovstva, mlčí však o procesnom postupe súdu v prípade, ak v priebehu konania\nnavrhovateľ zomrie. Povedané inak, hmotnoprávnu úpravu obsiahnutú v § 95 ods. 2 ZR nerozvíja\nžiadne osobitné ustanovenie CMP, preto vyvstáva otázka, aký je okruh osôb oprávnených iniciovať\npokračovanie v konaní o určenie otcovstva.\n19. Dovolací súd pripúšťa, že pokiaľ zákon výslovne hovorí, že potomok dieťaťa je aktívne legitimovaný\nna podanie nového návrhu na určenie otcovstva, ak má na takom určení právny záujem, nedávalo by\nžiaden zmysel brániť mu za tých istých podmienok vstúpiť do už začatého konania namiesto svojho\npredka, ktorý konanie inicioval. K obdobnému záveru sa prikláňa odborná právnická spisba (Pavelková,\nB. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 564 -565; Bános, R.,\nKošútová, M. Zákon o rodine. Veľký komentár. Žilina : Eurokódex, 2023, s. 355 - 356; Šínová, R. Řízení\no určení a popření rodičovství a jejich procesní specifika. Praha : Leges, 2024, s. 279 - 281) a v jeho\nprospech svedčí i predchádzajúca explicitná procesnoprávna úprava obsiahnutá v § 277 ods. 1 zákona\nč. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (Občiansky súdny poriadok), ktorý umožňoval\npotomkom do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa navrhnúť aj pokračovanie v konaní, ktoré sa v dôsledku\nsmrti žalobcu prerušilo.\n20. Sumarizujúc vyššie uvedené, potomok dieťaťa je osobitným účastníkom konania o určenie otcovstva,\nktorého účastníctvo v konaní je determinované smrťou predka - dieťaťa a účinkami úkonu, ktorým v\nlehote šiestich mesiacov od smrti predka navrhne pokračovať v už začatom konaní, resp. v tej istej\nhmotnoprávnej lehote iniciuje nové konanie. Z hľadiska dôsledkov jediný rozdiel medzi pokračovaním\nv už začatom konaní a konaním o novom návrhu je ten, že nový návrh môže smerovať aj voči inému\nmužovi - domnelému otcovi, čím sa v plnej miere zaručuje dodržanie práv dieťaťa v zmysle čl. 7 Dohovoru\no právach dieťaťa, ako aj čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.\n21. Možno teda uzavrieť, že účastníctvo potomka zosnulého dieťaťa v pôvodnom i novom konaní o\nurčenie otcovstva je naviazané na návrh, ktorý musí byť súdu doručený v lehote šiestich mesiacov od\nsmrti dieťaťa. Dovolací súd preto skúmal, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli vytvorené\npodmienky pre pokračovanie v konaní s dcérou navrhovateľa; dospel k záveru, že tomu tak nebolo a\nkonanie bolo zastavené dôvodne. Vzal do úvahy, že v čase vydania rozhodnutia o zastavení konania\nneexistovala žiadna z osôb, o ktorých zákon explicitne hovorí, že s nimi možno pokračovať v už začatom\nkonaní o určenie otcovstva (§ 94 ods. 1 ZR) a súdu do vydania rozhodnutia nebol doručený návrh na\npokračovanie v konaní s potomkom zosnulého dieťaťa.\n22. Odhliadnuc od toho, že dovolateľka prvýkrát až v dovolaní namietala, že konanie súdu prvej\ninštancie bolo tendenčné a prezentovala podozrenie, že impulzom pre zastavenie konania bolo práve jej\noznámenie o smrti navrhovateľa, z obsahu súdneho spisu (č. l. 235) je zrejmé, že súd prvej inštancie ešte\n6. augusta 2024 z vlastnej činnosti vykonal lustráciu navrhovateľa v Registri obyvateľov, pričom zistil, že\n\nnavrhovateľ zomrel. Je len vecou procesnej náhody, že podanie dcéry navrhovateľa spolu s oznámením\no smrti navrhovateľa bolo súdu prvej inštancie doručené v deň vydania uznesenia o zastavení konania.\nNavyše, pokiaľ bolo uznesenie v čase doručenia podania vydané, súd prvej inštancie už nemal ani\nlen hypotetickú možnosť vziať do úvahy implicitne prejavený úmysel dcéry navrhovateľa pokračovať v\nkonaní, pretože súd je vydaným uznesením viazaný (§ 237 ods. 1 CSP).\n23. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dovolateľka súdu prvej inštancie 17. januára 2025 doručila\nnový návrh na začatie konania o určenie otcovstva. Vec je vedená pod sp. zn. 17Pc/4/2025 a konanie\nbolo prerušené až do právoplatného skončenia tohto dovolacieho konania. Toto zistenie s ohľadom\nna zachovanie šesťmesačnej prekluzívnej lehoty potomka od smrti dieťaťa - pôvodného navrhovateľa\n(3. augusta 2024) viedlo dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemalo negatívne\ndôsledky pre zachovanie práva potomka zomrelého dieťaťa viesť aj po smrti dieťaťa konanie o určenie\notcovstva.\n24. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene namietala, že jej\nodvolací súd, resp. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces resp. upretiu\npráva na prejednanie veci.\n25. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k skúmaniu\nprípustnosti dovolania z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n26. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n27. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n28. Dovolateľka podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania. Proti uzneseniu o zastavení konania dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 CSP nie je vzhľadom na znenie ustanovenia § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357\npísm. a) CSP prípustné.\n29. Berúc do úvahy vyššie uvedené, dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. c) CSP.\n30. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP a §\n52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}