{"guid": "e122757e-426b-4c65-960a-d64ec18f1ae7:70fdda28-da64-474a-9aab-9f89efe21107", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2", "spisova_znacka": "4Cdo/33/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/33/2024 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2025, sp. zn. 4Cdo/33/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2", "identifikacne_cislo": "6321201210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-392.odsek-2", "nazov": "§ 392 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-392.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-1", "nazov": "§ 407 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "nazov": "§ 407 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-262", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-392", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-407", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70fdda28-da64-474a-9aab-9f89efe21107", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/33/2024\n6321201210\n29. 05. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:6321201210.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa\na sudkýň JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobcu Y. Z., narodeného XX. Q.\nXXXX, J., J. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Banská\nBystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanej obchodnej spoločnosti SEVIS, a. s., Žilina,\nKuzmányho 8, IČO: 31 587 526, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o.,\nBratislava, Karadžičova 2, IČO: 35 906 464, o určenie neexistencie záložného práva, vedenom na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. BR-6C/22/2021 (pôvodne na Okresnom súde Brezno),\no dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2022 sp. zn.\n13Co/38/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 07.\ndecembra 2021 č. k. 6C/22/2021-270 zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.1. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam v jeho\nvlastníctve, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., v prospech žalovanej, ako\nzáložného veriteľa, neexistuje a právny vzťah z tohto záložného práva medzi žalobcom a žalovanou\nnie je daný. Tvrdil, že toto záložné právo, založené na troch zmluvách o zriadení záložného práva, je\npremlčané, rovnako ako zabezpečovaná pohľadávka, keďže dlh zo všetkých uzavretých pôžičiek sa\nstal splatný v mesiaci apríl 2016, a preto sa domáhal určenia neexistencie záložného práva. Súd prvej\ninštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovanou boli v rokoch 2011 a 2012 uzavreté dve zmluvy o pôžičke\na medzi spoločnosťou Rusticana ZV, s. r. o. (v ktorej jediným spoločník bol žalobca) a žalovanou v roku\n2013 jedna zmluva o pôžičke, ktorých predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovom\nobjeme 550.000 eur. Na zabezpečenie splnenia záväzkov z týchto zmlúv boli následne uzatvorené\ntri zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Na základe ďalších\nprávnych úkonov (troch zmlúv o prevzatí dlhu) došlo k zmenám na strane dlžníka, pričom žalobca sa v\npostavení ručiteľa zaviazal uspokojiť veriteľa v prípade, že dlh nebude riadne a včas uhradený.\n1.2. Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami sporu neboli sporné jednotlivé skutkové okolnosti\nprípadu, resp. právne úkony, ktoré boli vykonané, spornou zostala otázka právneho režimu týchto\nprávnych úkonov, a teda či zmluvné vzťahy sú občianskoprávne alebo obchodnoprávne a aké účinky\nboli jednotlivými úkonmi vyvolané. Súd dospel k záveru, že obchodnoprávny režim vzájomných\n\nvzťahov, či už medzi žalobcom a žalovanou, alebo medzi spoločnosťami, v ktorých bol žalobca\nspoločníkom a konateľom, a žalovanou, vyplynul jednak z formulácií jednotlivých zmlúv o pôžičke, ako\naj z obchodnoprávneho kontextu vzájomných vzťahov účastníkov týchto zmlúv, ktorý predchádzal ich\nuzavretiu. Poukázal na to, že peňažné prostriedky, poskytované na základe uvedených troch zmlúv o\npôžičke žalobcovi, príp. jeho obchodnej spoločnosti Rusticana ZV, s. r. o., mali byť použité na podnikanie,\nnie na osobnú spotrebu žalobcu, o čom svedčí aj celková suma poskytnutých pôžičiek v rádovo stovkách\ntisícov eur. Ďalej uviedol, že zo všetkých zmlúv, ktoré boli nazvané ako zmluva o pôžičke, vyplynul\núverový vzťah, t. j. zmluvný typ výlučne obchodnoprávneho charakteru (§ 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka), nie vzťah občianskoprávny, vyplývajúci z pôžičky ako takej. Dodal, že ani pri zabezpečovaní\ntýchto záväzkov, pri zmene v ich obsahu, či pri zmene subjektov zmluvných vzťahov, napr. prevzatím\ndlhu, sa nemohol zmeniť ich obchodnoprávny charakter na občianskoprávny. Pokiaľ by aj v danom\nprípade išlo o zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj v takom prípade\nby išlo o zmluvy, ktoré sa riadia v otázkach samotného zmluvného typu predmetnými ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka (§ 657 a § 658), vo všetkých ostatných otázkach by sa však riadili treťou časťou\nObchodného zákonníka. Pre zmluvu o pôžičke uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a\nžalovanou by to tak bolo v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. j. na základe charakteru\nsubjektov zmluvy, a v prípadoch zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovanou by ich obchodnoprávny\ncharakter vyplýval zase z voľby práva, realizovanej v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá\nbola formulovaná hneď v úvode zmlúv.\n1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že samotné prevzatie dlhu ako právny inštitút, upravený v\nObčianskom zákonníku, keďže osobitná úprava zmeny na strane dlžníka sa v Obchodnom zákonníku\nnenachádza, nemá vplyv na pôvodne obchodnoprávny charakter záväzku. Formulácia odkazu na\npredpisy a ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa majú riadiť zmluvné vzťahy strán uzavretých\nZmlúv o prevzatí dlhu, nebola voľbou práva, ale len všeobecným odkazom vo forme zaužívanej\nformulácie v takýchto zmluvách, a to aj s ohľadom na kontext, v ktorom k prevzatiu dlhu v jednotlivých\nprípadoch došlo. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že pri absencii privatívnej novácie neprišlo k\npremene obchodnoprávneho záväzku na občianskoprávny vzťah.\n1.4. Z hľadiska právneho posúdenia otázky premlčania okresný súd vychádzal z § 387 a nasl.\nObchodného zákonníka. Zistil, že k nespornému zosplatneniu pohľadávok došlo 05. apríla 2016,\npričom posledná preukázaná úhrada zo strany spoločnosti Gastro Rusticana, s. r. o. ako dlžníka\nbola uskutočnená 15. apríla 2017, čím došlo k obnoveniu štvorročnej premlčacej doby. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie premlčanie pohľadávky voči ručiteľovi nemohlo s ohľadom na § 310\nObchodného zákonníka nastať pred 15. aprílom 2021, a preto žalobcom podpísané uznanie dlhu dňa\n27. februára 2020 bolo vykonané ešte počas plynutia obnovenej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov\nprvoinštančný súd dospel k záveru, že k premlčaniu a zániku predmetného záložného práva nedošlo,\npreto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1\nv spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30.\nnovembra 2022 sp. zn. 13Co/38/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalovaná\nmá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa v odôvodnení stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom charakteru\nzmlúv zabezpečených záložným právom, keďže podľa dojednania v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného\nzákonníka sa účastníci zmlúv dohodli, že záväzkový vzťah účastníkov zmluvného vzťahu sa spravuje\nObchodným zákonníkom. Dodal, že zabezpečenie záväzku neurčuje právny režim samotného hlavného\nvzťahu, keďže má len akcesorickú povahu a nemôže mať vplyv na samotný hlavný záväzok. Odvolací\nsúd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na základe zmlúv o prevzatí dlhu,\nvrátane zmluvy z 28. decembra 2015, nedošlo k zmene právneho režimu záväzkového vzťahu - ten\nsi aj po zmene na strane dlžníka zachoval svoj pôvodný obchodnoprávny charakter. Zdôraznil, že aj\nkeď sa inštitút prevzatia dlhu riadi Občianskym zákonníkom (§ 531) vzhľadom na absenciu úpravy\nv Obchodnom zákonníku, táto skutočnosť nemení povahu pôvodného obchodnoprávneho záväzku.\nPrevzatie dlhu predstavuje len zmenu subjektu na strane dlžníka a nemení automaticky charakter\nzáväzku. K zmene z obchodnoprávneho na občianskoprávny záväzok by mohlo dôjsť iba explicitnou\ndohodou strán - formou tzv. privatívnej novácie (zmenou záväzku samotného). Ďalej uviedol, že odkaz na\n\nustanovenia Občianskeho zákonníka v zmluvách o prevzatí dlhu nepredstavoval voľbu práva, ale išlo o\nštandardnú formuláciu používanú v takýchto zmluvách, a to aj vzhľadom na prítomný kontext. Na rozdiel\nod jednoznačnej voľby práva v zmluvách o pôžičke (v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka),\nv zmluvách o prevzatí dlhu absentovala akákoľvek jednoznačná vôľa zmluvných strán zmeniť právny\nrežim pôvodného záväzku. Ani formulácia v bode VII. Zmluvy o prevzatí dlhu („Na zmluvné vzťahy strán\nneupravené touto zmluvou sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka“) nebola dostatočná pre\nzáver o zmene právneho režimu. Odvolací súd uzavrel, že nebolo preukázané, že by účastníci výslovne\nzmenili obchodnoprávny charakter pôvodných záväzkov, preto sa tieto naďalej spravujú Obchodným\nzákonníkom. Námietka odvolateľa, že formulácia zmluvy umožňuje rôzny výklad, z pohľadu odvolacieho\nsúdu neobstála, keďže súd prvej inštancie svoj záver formuloval jednoznačne. Napokon, v danej veci z\njazykového výkladu je zrejmé, že nedošlo k zmene obsahu pôvodného záväzku, pričom ani skutočnosť,\nže žalovaná sformulovala zmluvu o prevzatí dlhu a predložila ju na podpis žalobcovi, nemala bez\nďalšieho za následok iný výklad zmluvných dojednaní.\n2.2. Odvolací súd sa stotožnil aj s posúdením otázky premlčania záložného práva. Poukázal na to, že\nsúd prvej inštancie pri posudzovaní premlčania zabezpečeného záväzku správne aplikoval ustanovenia\n§ 387 a nasl. Obchodného zákonníka a určil, že všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť\nod dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu, t. j. od 06. apríla 2016 (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka).\nNa priebeh premlčacej doby mal vplyv § 407 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka - teda, že čiastočné\nplnenie zo strany dlžníka bolo považované za uznanie celého záväzku, čo spôsobilo obnovenie behu\npremlčacej doby. Ako rozhodujúce súd vyhodnotil, že posledná preukázaná úhrada hlavného dlžníka\n(spoločnosti Gastro Rusticana, s. r. o.) podľa písomného prehľadu nastala 15. apríla 2017. Týmto\núkonom sa premlčacia doba obnovila a mala preto uplynúť 15. apríla 2021. Odvolací súd sa stotožnil\ns uvedeným právnym záverom a námietku žalobcu, že pri uznaní dlhu z 27. februára 2020 nevedel, že\npohľadávka je premlčaná, vyhodnotil ako irelevantnú, keďže v tom čase pohľadávka ešte premlčaná\nnebola. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil\npoukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. Dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu dosiaľ nebola riešená, t. j. posúdenia režimu právnych vzťahov\nsporových strán, ako aj povahy právneho úkonu uznania dlhu z 27. februára 2020, neobsahujúceho\nzákonom požadované náležitosti. Dovolateľ nižším súdom vytýkal, že nesprávne posúdili právny\nrežim zmluvného vzťahu, keď tento kvalifikovali ako obchodnoprávny, a to napriek tomu, že žalobca\nvystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ a všetky relevantné právne dokumenty boli vyhotovené\nžalovanou. V tomto smere dovolateľ zdôraznil, že Zmluva o prevzatí dlhu výslovne obsahuje dojednanie\no aplikácii Občianskeho zákonníka na „zmluvné vzťahy strán neupravené touto zmluvou“, čo podľa\njeho názoru zahŕňa aj vzťah medzi zmluvnými stranami ako taký, vrátane otázky premlčania. Vo veci\nvýkladu zmluvných ustanovení dovolateľ odkázal aj na princíp contra proferentem, teda pravidlo výkladu\nnejednoznačných zmluvných doložiek v neprospech strany, ktorá ich sformulovala. Dodal, že pre neho\nbol záväzný výlučne obsah zmluvy o prevzatí dlhu z 28. decembra 2015, ktorý obsahoval presne\nšpecifikovaný dlh a pre určitosť právneho úkonu nebolo potrebné sa zaoberať inými právnymi úkonmi.\nDovolateľ ďalej poukázal na uznanie dlhu zo dňa 27. februára 2020, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa\nzákonné požiadavky podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže neobsahuje záväzok zaplatiť, ale len\ndeklaratórne uznanie existencie dlhu. Z toho dôvodu podľa dovolateľa tento právny úkon nemal vplyv na\nbeh premlčacej doby. Uzavrel, že zmluvný vzťah sporových strán sa spravuje Občianskym zákonníkom\na tento sa bude aplikovať aj na vzťahy z premlčania záväzkov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby\ndovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca nedostatočne vymedzil právnu otázku, čím\nneboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Zároveň podľa\nžalovanej nejde o právnu, ale skutkovú otázku, keďže ide o vyhodnotenie obsahu zmlúv a následkov\nzmlúv o prevzatí dlhu. Zmluvy o pôžičke výslovne určujú aplikáciu Obchodného zákonníka, a odkaz\nna § 531 Občianskeho zákonníka v zmluvách o prevzatí dlhu sa týka len právnej povahy prevzatia,\nnie právneho režimu pôvodných záväzkov. Nižšie súdy podľa žalovanej správne konštatovali, že v\npríslušných zmluvách o pôžičke, ktoré sú zabezpečené žalobou napadnutým záložným právom, je\n\nvýslovne a jednoznačne vyjadrená vôľa strán podriadiť sa Obchodnému zákonníku v súlade s § 262\nods. 1. Naproti tomu v zmluve o prevzatí dlhu odkaz na ustanovenia Občianskeho zákonníka nebol\nprejavom voľby právneho režimu, ale len odkazom na právnu úpravu samotného právneho úkonu\nprevzatia dlhu. Dodala, že uznanie dlhu z 27. februára 2020 sa týka výlučne ručiteľského záväzku\nžalobcu, nie záväzkov zabezpečených záložným právom, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pokiaľ išlo o\nargumentáciu žalobcu o uplatnení princípu contra proferentem, žalovaná poukázala na to, že zmluvné\ndojednania sú jednoznačné a tento výkladový princíp sa v danom prípade neuplatní. Vzhľadom na\nuvedené navrhla podané dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n(rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).\n11. Vychádzajúc z obsahu dovolania ako celku dovolací súd za použitia výkladového pravidla uvedeného\nv ustanovení § 124 ods. 1 CSP ústavne súladným spôsobom (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 336/2019) z podaného dovolania vyabstrahoval podstatu právnej otázky, ktorej preskúmania sa\ndovolateľ domáha, a to posúdenie novácie záväzku na základe Zmluvy o prevzatí dlhu z 28. decembra\n2015 a následných právnych úkonov (vrátane uznania dlhu z 27. februára 2020) a s tým spojené\nposúdenie právneho režimu plynutia premlčacej doby.\n12. Pretože dovolateľom uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods.\n2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na\ntomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu;\npristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.\nj. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n13. Zo skutkového stavu zisteného nižšími súdmi (§ 442 CSP) vyplýva, že medzi žalobcom, resp.\nspoločnosťou žalobcu a žalovanou boli v období rokov 2011 až 2013 uzatvorené tri zmluvy o pôžičke,\n\nktorých predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške spolu 550.000 eur. Vo všetkých\nzmluvách bolo výslovne dohodnuté, že sa riadia Obchodným zákonníkom, pričom v záverečnom\nustanovení zmlúv sa uvádza, že na vzťahy touto zmluvou neupravené sa použijú ustanovenia\nObchodného zákonníka. Na zabezpečenie pôžičiek boli zriadené záložné práva k nehnuteľnostiam vo\nvlastníctve žalobcu. Následne došlo k uzavretiu viacerých zmlúv o prevzatí dlhu, na základe ktorých\ndošlo k postúpeniu dlhov zo zmlúv o pôžičke najprv na spoločnosť Rusticana ZV, s. r. o., potom na\nspoločnosť Rusticana BB, s. r. o. a napokon na spoločnosť Gastro Rusticana, s. r. o. Vo všetkých\nzmluvách o prevzatí dlhu žalobca vystupoval ako ručiteľ, pričom výslovne vyhlásil, že preberá ručenie za\nsplnenie záväzkov, ak ich nový dlžník riadne a včas neuhradí. V zmluvách o prevzatí dlhu bola uvedená\naplikácia § 531 Občianskeho zákonníka a zároveň bolo konštatované, že na neupravené vzťahy sa\npoužije Občiansky zákonník. Dňa 27. februára 2020 žalobca ako ručiteľ písomne uznal dlh, čím výslovne\npotvrdil existenciu a výšku záväzku voči žalovanej v rozsahu 496.487,17 eura.\n14. Predmetom sporu je určenie neexistencie záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávok\nzo zmlúv o pôžičke, pričom žalobca sa domnieva, že vzhľadom na zmeny v záväzkovom vzťahu a\naplikáciu Občianskeho zákonníka zaniklo záložné právo.\n15. Z hľadiska posúdenia právneho režimu premlčania zabezpečenej pohľadávky a s tým spojeného\npremlčania sporného záložného práva dovolací súd považuje v danej veci za rozhodujúce, že vo\nvšetkých troch zmluvách o pôžičke, z ktorých vyplývajúce záväzky sú zabezpečené sporným záložným\nprávom, bola medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutá voľba práva, a to Obchodného zákonníka\nv súlade s § 262 ods. 1 tohto zákona. Táto voľba bola realizovaná explicitne - už v úvode zmlúv bolo\nuvedené, že „zmluvný vzťah sa bude spravovať zákonom č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)“ a v\nzáverečných ustanoveniach bolo opätovne potvrdené dojednanie o subsidiárnej aplikácii tohto zákona.\nZmluvné strany tak zvolili obchodnoprávny režim jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, pričom takéto\ndojednanie nebolo v konaní spochybnené.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že ak raz zmluvné strany platne zvolia na svoj záväzkový vzťah režim\nObchodného zákonníka, následná zmena právneho režimu je možná len prostredníctvom jednoznačnej,\nvzájomne dojednanej a prejavenej vôle oboch strán - teda výslovnou novou dohodou zahŕňajúcou\nzmenu právneho režimu, tzv. privatívnou nováciou. V zmluve o prevzatí dlhu z 28. decembra 2015, ktorú\nžalobca považuje za dôkaz zmeny právneho režimu, však takáto dohoda absentuje. Odkaz na § 531\nObčianskeho zákonníka - upravujúci samotný právny inštitút prevzatia dlhu - ako aj všeobecná klauzula\no aplikácii Občianskeho zákonníka na „neupravené otázky“ nemôžu byť interpretované ako zmena\npôvodného režimu záväzku. Ide o bežnú zmluvnú formuláciu, ktorá slúži na zabezpečenie subsidiárnej\naplikovateľnosti predpisov na právny úkon samotného prevzatia dlhu, nie na zmenu právneho režimu\nuž existujúceho záväzkového vzťahu.\n17. Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku dovolateľa o potrebe aplikácie výkladového\npravidla contra proferentem. Tento princíp (uznávaný najmä v oblasti spotrebiteľského práva) spočíva\nv tom, že nejasné alebo viacvýznamové ustanovenia zmluvy sa vykladajú v neprospech tej zmluvnej\nstrany, ktorá ich navrhla alebo formulovala. Aplikácia tohto pravidla prichádza do úvahy predovšetkým\ntam, kde existuje reálna nejasnosť v texte zmluvy, ktorú nemožno odstrániť inými štandardnými\nvýkladovými metódami (jazykovým, systematickým, logickým a teleologickým výkladom) a súčasne tam,\nkde zmluvné strany neboli v rovnocennom postavení, resp. kde jedna zo strán nemala možnosť ovplyvniť\nznenie zmluvy. V posudzovanom prípade však nebolo preukázané, že by formulácie obsiahnuté v\nzmluvách o prevzatí dlhu boli nejednoznačné alebo že by mohli vyvolávať viacero rozumných výkladov.\nNaopak, znenie príslušných doložiek v zmluvách o pôžičke aj o prevzatí dlhu je zrozumiteľné a\nštandardné, pričom žiadne z ustanovení nemožno vykladať tak, že by jednoznačne deklarovalo zmenu\nprávneho režimu záväzku. Navyše, žalobca ako fyzická osoba síce nebol podnikateľom, no v kontexte\ndaných právnych vzťahov vystupoval aktívne, opakovane a v prepojení na svoje obchodné spoločnosti,\nktoré pôžičky reálne čerpali. Nešlo teda o typický nerovnovážny vzťah, aký contra proferentem\npredpokladá. Preto jeho aplikácia v danom prípade neprichádza do úvahy.\n18. Pokiaľ ide o uznanie dlhu zo dňa 27. februára 2020, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,\nže tento právny úkon žalobcu ako ručiteľa sa nevzťahoval na hlavný záväzok zabezpečený záložným\nprávom, ale výlučne na ručiteľský záväzok žalobcu ako tretieho subjektu voči žalovanej ako veriteľke.\nUznanie dlhu ručiteľom nemá účinky vo vzťahu k existencii ani k premlčaniu samotného hlavného\n\nzáväzku a už vôbec nie k existencii záložného práva, ktoré má akcesorickú povahu a viaže sa\nvýlučne na pôvodný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom. Uznanie dlhu žalobcom ako ručiteľom teda v\ndanom prípade nemal spôsobilosť obnoviť alebo prerušiť plynutie premlčacej doby hlavného záväzku,\na teda nemal vplyv ani na beh premlčacej doby sporného záložného práva, ktoré záväzok z pôžičiek\nzabezpečuje.\n19. Dovolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu\ndovolateľa, podľa ktorej má aplikácia inštitútu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v\npredmetnom prípade dokazovať občianskoprávny charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.\nTáto úvaha vychádza z nesprávnej premisy, že samotné použitie určitého právneho inštitútu determinuje\nprávny režim celého záväzku. Takýto záver je však nesprávny. V prejednávanej veci bolo uznanie dlhu\nzo dňa 27. februára 2020 učinené žalobcom nie ako hlavným dlžníkom, ale ako ručiteľom, teda osobou,\nktorá prevzala záväzok uspokojiť pohľadávku žalovanej len subsidiárne - v prípade, že ju neuhradí\nhlavný dlžník (spoločnosť Gastro Rusticana, s.r.o.). Toto uznanie sa preto týkalo (iba) ručiteľského\nvzťahu, ktorý nemá vplyv na samotnú existenciu či premlčanie zabezpečeného hlavného záväzku ani na\npremlčanie záložného práva, ktoré je na tento hlavný záväzok viazané. To znamená, že aj keby uznanie\nručiteľského záväzku žalobcom podliehalo režimu Občianskeho zákonníka - čo môže byť vzhľadom na\njeho osobu ako fyzickej osoby bez podnikateľského statusu prípustné - táto skutočnosť nemala žiaden\ndopad na právny režim hlavného záväzku, ktorý bol jednoznačne obchodnoprávneho charakteru a z\nktorého vzniklo aj napadnuté záložné právo. Inak povedané, režim ručiteľského záväzku a jeho uznanie\nnemôže spätne ovplyvniť právny režim, ani existenciu či premlčanie pôvodného obchodného záväzku,\nna ktorý sa viaže záložné právo, ktorého sa spor týka. Dovolací súd preto považuje aj túto argumentáciu\nžalobcu za právne irelevantnú a nedôvodnú.\n20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že súdy nižších\ninštancií správne právne posúdili otázku premlčania sporného záložného práva. Na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania súdy dospeli k správnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci nedošlo\nk premlčaniu zabezpečeného záväzku, pričom v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa\nzáložné právo nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka. Pri posúdení otázky premlčania súdy\nsprávne aplikovali ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú premlčaciu dobu\npri obchodnoprávnych záväzkoch. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka začína premlčacia doba\nplynúť dňom nasledujúcim po zosplatnení dlhu. V danom prípade bol záväzok zosplatnený 05. apríla\n2016, a preto začala štvorročná premlčacia doba plynúť dňa 06. apríla 2016. Z vykonaného dokazovania\nzároveň vyplynulo (bod 33. odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia), pričom žalobca to v ďalšom\nkonaní nenamietal, že hlavný dlžník vykonal niekoľko čiastkových plnení, posledné dňa 23. septembra\n2019. Podľa § 407 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník pohľadávku čiastočne plní,\npovažuje sa to za uznanie celej pohľadávky, ak z okolností nevyplýva niečo iné, pričom uznanie záväzku\nmá za následok obnovenie premlčacej doby. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebolo preukázané,\nže by išlo o výlučne výnimočné alebo ohraničené čiastkové plnenia, plnenie z 23. septembra 2019\npredstavovalo konkludentné uznanie celého záväzku a viedlo k obnoveniu štvorročnej premlčacej doby.\nTáto nová lehota by preto uplynula dňa 23. septembra 2023. Keďže žaloba bola podaná 26. mája 2021,\nzáver nižších súdov, že k premlčaniu a zániku sporného záložného práva nedošlo, treba považovať za\nsprávne.\n21. Keďže rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska napadnutého právneho posúdenia správny, dovolací\nsúd dospel k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n22. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/38/2022", "guid": "1b2c0715-7462-4177-9768-5310b5deb92b:f8a3b99b-8d89-48f8-a157-5f834dd93b68", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "882114f6-e78b-49a7-9c03-607bd4d60200:fd514046-c443-40e6-8709-b2566c319850", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/38/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/38/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/882114f6-e78b-49a7-9c03-607bd4d60200:fd514046-c443-40e6-8709-b2566c319850"}], "citovane_v": []}