{"guid": "a362d14d-487d-4dbb-a748-310dab04f631:d54ad68f-370d-4128-a7f8-fb78959631d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1", "spisova_znacka": "8Cdo/51/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/51/2023 z 19. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2025, sp. zn. 8Cdo/51/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1", "identifikacne_cislo": "6318201480", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "nazov": "§ 151p ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-498", "nazov": "§ 498 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-498", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-498"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-1", "nazov": "§ 151p ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "nazov": "§ 151o ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-2", "nazov": "§ 151o ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151p", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-498", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d54ad68f-370d-4128-a7f8-fb78959631d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/51/2023\n6318201480\n19. 03. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:6318201480.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. D., narodenej XX. C. XXXX, D. Ľ., B. X,\nzastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, Brezno, ČSA 5, proti žalovanej E. C., narodenej X. S.\nXXXX, T., K.Ú. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Alexandrou Gharaibehovou, Košice, Kuzmányho 57, o\nzriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.\n3C/10/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. apríla 2023\nsp. zn. 11Co/25/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 3C/10/2018-488 zo 4. októbra\n2021 zamietol žalobu o určenie, že na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“)\nč. XXX k. ú. E. vedených Okresným úradom v Brezne, odbor katastrálny, a to na pozemkoch KN\nparcelného č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 559 m2 a parcelného č. XXXX/X zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 451 m2 viazne vecné bremeno v rozsahu trasy podľa geometrického plánu\nvyhotoveného znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia\nspočívajúce v práve prechodu, pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, pričom povinným\nz vecného bremena je vlastník pozemkov KN parcelných č. XXXX/X a č. XXXX/X vedených na LV č.\nXXX v k. ú. E. a oprávneným z vecného bremena je vlastník stavby rodinného domu súpisného č. XX\npostavenom na pozemku KN parcelného č. XXXX/X vedeného na LV č. XXX E. k. ú. E.T. a vlastník\nstavby rodinného domu súpisného č. XX postavenom na pozemku KN parcelného č. KN č. XXXX/X\nvedeného na LV č. XX k. ú. E.; žalobkyni uložil nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 151n ods.1 a 2, § 150o ods.1 a 3, § 151p ods.1\na 2, § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z právnych východísk a historického vývoja\nvecných bremien, ktoré boli zavedené zákonom č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,zákon\nč. 141/1950 Zb.“) súd prvej inštancie uviedol, že služobnosti sú vecné bremená, ktoré oprávňujú užívať\ncudziu vec. Služobnosťami sa rozumejú vecné práva k cudzej veci, na základe ktorých mohla tretia\nosoba vec užívať a jej vlastník bol povinný užívacie právo strpieť, zdržať sa určitého konania alebo\nod určitého konania upustiť. Služobnosti v právnom poriadku vznikli až po roku 1855. Služobnosti\nvzniknuté v dobe platnosti uhorského obyčajového práva sa k 1. januáru 1951 zmenili na vecné bremená\nupravené v ustanovení § 166 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. Dovtedy vzniknuté služobnosti ostali\nzachované a nezrušil ich ani zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1. apríla 1964 (ďalej\nlen ,,Občiansky zákonník“), ak medzi tým nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy\nspájajú zánik služobnosti ako vecného bremena. Ak medzitým nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou\nprávne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvajú vecné bremená založené ako pozemkové\nslužobnosti podľa uhorského obyčajového práva dodnes a svedčia súčasnému vlastníkovi panujúcej\n\nnehnuteľnosti. Z pojmového vymedzenia vecných bremien vyplýva, že proti sebe stoja dve osoby, a to\nosoba oprávnená z vecného bremena a osoba povinná, a teda vlastník nehnuteľnosti, kto je povinný\nstrpieť výkon práva zodpovedajúcemu bremenu. Osobe oprávnenej prislúcha právo a osobe povinnej\npovinnosť. Predmetom vecných bremien môžu byť iba nehnuteľnosti. Ak právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, ide o vecné bremeno charakteru in rem a ak\npatria určitej osobe, ide o vecné bremeno charakteru in personam.\n1.2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané,\nže žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pozemkov parcelného KN č. XXXX/X o výmere\n1083 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelného č. XXXX/X o výmere 38 m2, zastavané plochy\na nádvoria a stavby - rodinného domu súpisného č. XX postaveného na pozemku parcelného KN č.\nXXXX/X, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k.\nú. E. a stavby - rodinného domu súpisného č. XX postaveného na pozemku parcelného KN č. XXXX/\nX vedenej na LV č. XX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre katastrálne územie E..\nŽalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pozemkov parcelného KN č. XXXX/X o výmere 559 m2\nzastavané plochy a nádvoria a parcelného č. XXXX/X o výmere 451 m2 zastavané plochy a nádvoria,\nako aj stavby - rodinného domu súpisného č. XX postaveného na pozemku parcelného KN č. XXXX/\nX, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k. ú. E..\nŠetrením bolo zistené, že v geometrickom pláne a vo výkaze plôch jednotlivých nových dielcov, ciest\na vodotokov vypracovanom W.. C. X., zememeračom a prísažným súdnym znalcom Krajského súdu\nBrezno nad Hronom z 19. októbra 1936, je zakreslená služobnosť ako právo prechodu peši a vozom. Z\npozemno-knižnej vložky č. XXXX pre k. ú. Š. P.. Č.. E. vyplýva, že bola vložená služobnosť prechodu peši\na vozom cez dvor pozemok parcelného č. XXXX/X pre každodenných vlastníkov pozemku parcelného\nč. XXXX/X. Z uvedeného vyplýva, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne parcelného č. XXXX/X bol\npovinným pozemkom pre vlastníkov právnych predchodcov žalovanej, v súčasnej dobe pre žalovanú. Z\npozemno-knižnej vložky č. XX pre k. ú. Š. P.. Č.. E.T. vyplýva, že s vlastníctvom pozemku parcelného č.\nXXXX/X prislúcha služobnosť prechodu peši a vozom cez pozemok parcelného č. XXXX/1 vo vlastníctve\nžalobkyne a cez pozemok parcelného č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej. Z pozemno-knižnej vložky\nč. XXXX G.re k. ú. Š. P.. Č.. E. vyplýva, že pozemkom parcelných č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/\nX S. Č.. XXXX/X prislúcha služobnosť právo prechodu peši a vozom cez dvor pozemok parcelného\nč. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej a parcelného č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Na základe\nuvedeného ustálil, že služobnosť bola zapísaná ako právo prechodu peši a vozom cez dvor v pozemnoknižnej vložke č. XXXX G. k. ú. Š. P.. Č.. E., pozemku parcelného KN č. XXXX/X v pozemno-knižnej\nvložke č. XX vo vlastníctve žalovanej a cez dvor, pozemok parcelného č. XXXX/X v pozemno-knižnej\nvložke č. XXXX a v pozemno-knižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne ako povinnej osoby\npre oprávnené pozemky parcelných č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X vo vlastníctve\nžalovanej. Z pozemno-knižnej vložky č. XX G.re k. ú. Š. P.. Č.. E. vyplýva, že pozemok parcelného\nKN č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne spolu s pozemkom parcelného KN č. XXXX/X E. vlastníctve\nžalovanej boli povinnými pozemkami pre pozemok parcelného KN č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne.\nNa základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že na pozemku parcelného KN č. XXXX/X\nvo vlastníctve žalovanej nikdy nebola zriadená služobnosť, nikdy k nej nebolo zriadené právo prechodu,\npeši a vozom. Uvedený pozemok nikdy nebol povinným pozemkom, preto nemohlo a nemôže dôjsť\nk vydržaniu vecného bremena a to práva prechodu. Iba k pozemku parcelného KN č. XXXX/X bola v\nroku 1936 založená služobnosť, a to právo prechodu peši a vozom pre pozemok parcelného KN Č..\nXXXX/X. Pozemok parcelného KN č. XXXX/1 bol tak povinným pozemkom pre oprávnený pozemok\nparcelného KN č. XXXX/X. Následne skonštatoval, že na pozemku parcelného KN č. XXXX/X vo\nvlastníctve žalovanej nikdy nebola zriadená služobnosť, nikdy k nej nebolo zriadené právo prechodu,\npeši a vozom, preto tento pozemok nikdy nebol povinným pozemkom a teda ani nemohlo a nemôže\ndôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu. Taktiež\nmal súd preukázané, že jedine k pozemku, parcelného KN č. XXXX/X bola v roku 1936 založená\nslužobnosť, právo prechodu peši a vozom pre pozemok parcelného KN č. XXXX/X, teda pozemok\nparcelného KN č. XXXX/X bol povinným pozemkom pre oprávnený pozemok parcelného KN č. XXXX/X.\nTaktiež považoval za preukázané, že pozemky parcelných KN č. XXXX/X a č. XXXX/X vo vlastníctve\nžalobkyne nikdy neboli oprávnenými pozemkami. Ani pozemok parcelného KN č. XXXX/X, na ktorej\nje postavený dom súpisného č. XX vo vlastníctve žalobkyne, nebol nikdy oprávneným pozemkom,\ntýmto bol len pozemok parcelného KN č. XXXX/X. Tvrdenie žalobkyne, že pozemok parcelného KN\nč. XXXX/X bol oprávneným pozemkom ako služobnosť pre prechod k domu, preto súd prvej inštancie\npovažoval za nepravdivé a zavádzajúce. V kontexte uvedeného následne ustálil, že služobnosť zapísaná\n\nv geometrickom pláne z roku 1936 slúžila na prechod peši a vozmi pre vlastníkov pozemkov, lúk a polí\nza potokom Y.. Zároveň poznamenal, že od vyhotovenia geometrického plánu v roku 1936 sa enormne\nzmenil ráz a charakter pozemkov, cez ktoré v minulosti viedla služobnosť, z dôvodu zásadnej zmene\npomerov. Na lúky, na ktoré viedla služobnosť, sa už nechodí. V súčasnosti tieto lúky sú využívané na\npodnikateľské účely. Využíva ich podnikateľ C. P. na pasenie oviec a dobytka, celé lúky sú oplotené a k\nlúkam je vybudovaná prístupová cesta z jeho pozemku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel,\nže pozemok vo vlastníctve žalovanej parcelného KN č. XXXX/X nikdy nebol povinným pozemkom k\nnehnuteľnostiam žalobkyne a nebol ani pozemkom vymedzeným podľa geometrického plánu z roku\n1936 ako služobnosť. Pozemky vo vlastníctve žalobkyne parcelných KN č. XXXX/X a č. XXXX/X\nnikdy neboli oprávnenými pozemkami vo vlastníctve žalovanej, preto na pozemkoch vo vlastníctve\nžalovanej parcelných KN č. XXXX/X a č. XXXX/X nemôže viaznuť vecné bremeno v rozsahu trasy podľa\ngeometrického plánu vyhotoveného znalcom z roku 1936. Vzhľadom k uvedenému žalobkyni nemohlo\nvzniknúť a ani nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním v zmysle § 151o ods.1\nObčianskeho zákonníka. Služobnosť, od ktorej žalobkyňa odvodzovala svoj nárok v zmysle § 151p ods.\n2 Občianskeho zákonníka trvalo zanikla. Nastali také trvalé zmeny na pozemkoch, v dôsledku ktorých\ntieto už neslúžia a ani nemôžu slúžiť potrebám, za účelom ktorých bola služobnosť ako právo prechodu\npeši a vozom zriadená. K predloženému geometrickému plánu W.. C. X. z roku 1936 žalobkyňou súd\nprvej inštancie navyše podotkol, že takýto geometrický plán v čase rozhodovania súdu nekorešpondoval\nso súčasným stavom nehnuteľností a takto nečitateľný vo fotokópii predložený geometrický plán by\nnemohol byť ani neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Vecné bremeno v žalobe zároveň musí byť\npresne vymedzené, pokiaľ spočíva v obmedzení práv vlastníka. Musí byť presne vyjadrené, ku ktorej\nčasti nehnuteľností majú osoby určité práva zodpovedajúce vecným bremenám. Takéto vymedzenie sa\nmusí realizovať geometrickým plánom zodpovedajúcim aktuálnemu stavu, pričom v geometrickom pláne\nmusí byť presne vyznačený rozsah vecného bremena a tento musí byť súčasťou rozsudku. Uvedené\nu žalobkyne úplne absentovalo, lebo žalobkyňa nepredložila ani len aktuálny náčrt vecného bremena,\nktorý by tvoril súčasť geometrického plánu po presne vyznačenej trase. Ak teda žalobkyňa odvodila svoj\nnárok od služobnosti vyznačenej v nečitateľnom geometrickom pláne z roku 1936, súd prvej inštancie\npovažoval za preukázané, že táto služobnosť v zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonník už trvalo\nzanikla. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. apríla 2023 sp. zn.\n11Co/25/2022 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil; žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval správne zistenie skutkového stavu, ako aj správnosť\nprávneho posúdenie, s ktorými závermi, ako aj s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie\nsa stotožnil. Na doplnenie a k uplatneným odvolacím námietkam následne uviedol, že predpokladom\npre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v potrebe\nzabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe\nnemožno zabezpečiť inak. Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno\nzriadiť, ak si môže vlastník stavby zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí,\nak náklady s tým spojené sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného\nbremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Oprávnenie z vecného bremena sa musí\nvykonávať tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej a nespôsobovalo mu škody. Oprávnený z\nvecného bremena nesmie prekračovať jeho rozsah. Od vzniku československého štátu v roku 1918\nplatilo v Československu skoršie právo, prevzaté tzv. recepčným zákonom č.11/1918 Sb.; právne normy\nv zmysle písaného aj obyčajového práva, prevzaté týmto zákonom sa stali súčasťou československého\nprávneho poriadku. Súčasťou československého právneho poriadku sa tak stal aj rakúsky Všeobecný\nobčiansky zákonník, vyhlásený patentom z 1. júna 1811 v znení noviel, ktorý od 28. októbra 2018 platil v\nakademickom pomenovaní ako Československý všeobecný zákonník občiansky a na území Slovenska\nnaďalej platilo uhorské obyčajové právo. Medzi právnou úpravou služobnosti podľa rakúskeho a\nuhorského práva nebol žiadny zásadný rozdiel. Tento stav trval prakticky až do konca roka 1950, kedy\nbol vydaný nový Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.), ktorý s účinnosťou od 1. januára 1951\nzjednotil občianske právo na celom území Československej republiky. Služobnosti vzniknuté za platnosti\nuhorského práva sa od 1. januára 1951 spravovali Občianskym zákonníkom zákonom č.141/1950 Zb. (§\n\n562); ich vznik sa posudzoval skorším právom. Uvedený režim intertemporality mal i Občiansky zákonník\n(zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1. apríla 1964, § 854).\n2.2. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu následne odvolací súd skonštatoval, že pôvodnou\nžalobou sa žalobkyňa domáhala aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorou\nžiadala zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, oprávneným zo zriadeného vecného bremena\nmal byť vlastník stavby súpisného č. XX postavenej na pozemku parcelného C-KN č. XXXX/X G. k.\nú. E., ktorým je v súčasnosti žalobkyňa a povinným z vecného bremena mal byť vlastník pozemkov\nparcelných C-KN č. XXXX/X a č. XXXX/X, pre k. ú. E., ktorým je v súčasnosti žalovaná. Následne\nzmenou žalobného návrhu a jej pripustením súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 2.\njúna 2021, po rozsiahlom vykonaní dokazovania vrátane znaleckého dokazovania a dvoch ohliadok na\nmieste samom, žalobkyňa zmenila argumentáciu a tvrdila, že vecné bremeno nie je potrebné nanovo\nzriaďovať, lebo vecné bremeno na nehnuteľnostiach viazne, nakoľko bolo medzi právnymi predchodcami\nvlastníkov rodinného domu súpisného č. XX v k. ú. E.a už zriadené, resp. zapísané a celú dobu sa\nvykonávalo až do doby, kým žalovaná nepostavila plot práve v časti pozemku, ktorá predstavuje prechod.\nŽalobkyňa zmenu petitu žaloby odôvodnila v podstate tým, že medzi právnymi predchodcami strán\nsporu došlo k zriadeniu vecného bremena v čase medzivojnového obdobia. Bolo zriadené ako právo\nslužobnosti, zapísané v pozemno-knižných zápisniciach obce Š. v zápisnici č. XX a č. XX, č. XXXX\na č. XXXX. Služobnosť bola zriadená ako právo in rem, ktoré právo sa vykonávalo a rešpektovalo.\nPo vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že na pozemku žalovanej parcelného\nKN č. XXXX/X nikdy nebola zriadená služobnosť, ktorý pozemok nikdy nebol povinným pozemkom a\nk uvedenému pozemku nikdy nemohlo a nemôže dôjsť k vydržaniu vecného bremena. Na pozemku\nžalovanej parcelného KN č. XXXX/X, bola zriadená služobnosť spočívajúca v práve prechodu peši a\nvozom na pozemok parcelného č. XXXX/X. Pozemok parcelného č. XXXX/X bol povinným subjektom pre\noprávnený pozemok parcelného č. XXXX/X. Z uvedeného vyvodil, že pozemky parcelných KN č. XXXX/\nX a č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne nikdy neboli oprávnenými pozemkami. Tvrdenia žalobkyne, že\npozemok parcelného KN č. XXXX/X bola oprávnenou parcelou ako služobnosť pre prechod k domu,\npovažoval súd prvej inštancie za nepravdivé a zavádzajúce. Následne odvolací súd skonštatoval, že\npozemok parcelného KN č. XXXX/X v zmysle zápisov v pozemno-knižných vložkách nikdy nebola\npozemkom povinným, preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala, že aj na tomto pozemku viazne\nvecné bremeno, vychádzajúce z ňou tvrdených služobností, žaloba bola nedôvodná.\n2.3. Tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že dôvodom zamietnutia žaloby bol zánik vecného bremena\n(služobnosti) z dôvodu trvalých zmien, považoval odvolací súd za rozporné s obsahom napadnutého\nrozhodnutia. Hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol záver, že služobnosť vyznačená v\ngeometrickom pláne z roku 1936 neslúžila na prechod peši a vozmi pre vlastníkov pozemkov, na ktorých\nbol postavený rodinný dom súpisného č. XX, ale na prechod peši a vozmi pre vlastníkov pozemkov, lúk\na polí za potokom Y.. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie po konštatovaní, že pozemok\nparcelného č. XXXX/X nikdy nebol pozemkom povinným a pozemky v súčasnosti patriace žalobkyni\n(parcelných č. XXXX/X S. Č.. XXXX/2) neboli oprávnenými pozemkami. Uvedené skutočne odôvodňuje\nzáver, že služobnosť nebola zriadená za účelom prístupu k domu súpisného č. XX, ale na prechod\ncez okolitý hospodársky priestor na lúky a polia za potokom Y., najmä ak práve pozemok parcelného\nKN č. XXXX/X je v každej pozemno-knižnej zápisnici vedený ako pozemok povinný. Ak súd prvej\ninštancie dôvodil zánik služobnosti z dôvodu zásadnej zmeny pomerov, pre odvolací súd z napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že tak uzavrel z dôvodu, že služobnosť tak, ako bola vyznačená v geometrickom\npláne z roku 1936 a slúžila na prístup na lúky a polia za potokom, sa prestala využívať, nakoľko takýto\nprístup na lúky a polia dlhodobo využívaný nie je, a užívatelia lúk a polí v súčasnosti využívajú iný prístup.\nSúd prvej inštancie žiadnu trvalú zmenu charakteru stavby súpisného č. XX, ako sa odvolateľka mylne\ndomnievala v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval. Poukázal síce na úpravu hospodárskeho okolia\nrodinného domu súpisného č. XX, avšak uvedená argumentácia bola nadbytočná aj vo vzťahu k poukazu\nna konanie otca žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené by malo svoj význam, ak by súd\naplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriaďoval by vecné bremeno z dôvodu\nabsencie prístupu k stavbe žalobkyne, čo nebolo predmetom konania po zmene žalobného návrhu.\nOdvolací súd súhlasil s tvrdením odvolateľky, že pri zápise vlastníckych vzťahov po roku 1964 neboli\nslužobnosti zapísané do evidencie nehnuteľností. Z uvedeného žalobkyňa vyvodila bez prihliadnutia\nna ostatné okolnosti prípadu nesprávny záver, že z dôvodu absencie preukázania dohody o zániku\nslužobnosti alebo rozhodnutia príslušného orgánu na nehnuteľnostiach žalovanej, vecné bremeno\nspočívajúce v práve cesty viazne. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, lebo je v rozpore so\n\nzávermi, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd opakovane skonštatoval,\nže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by služobnosť spočívajúca v práve cesty a ktorá mala\nvyplývať z geometrického plánu z roku 1936 mala taký charakter, že by nehnuteľnosti žalovanej boli\npozemkami povinnými a nehnuteľnosti žalobkyne mali charakter nehnuteľností oprávnených. V súvislosti\nargumentáciou žalobkyne o tom, že nemá iný prístup k nehnuteľnosti ako je sporná cesta cez pozemky\nžalovanej, uvedené nemá súvis s predmetom konania po pripustení zmeny žalobného petitu. Mohla by\nmať význam v prípade, ak by súd rozhodoval o zriadení vecného bremena podľa § 151o Občianskeho\nzákonníka. Rovnaké konštatovanie platí aj pre argumentáciu, že zriadenie inej cesty nie je možné bez\nnákladných investícií. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o určenie, že vecné bremeno\nv prospech vlastníčky stavby viazne na pozemkoch žalovanej, nie je dôvodná na tom základe, že\npozemky žalovanej neboli povinnými pozemkami a pozemky žalobkyne neboli oprávnenými, nebol\ndôvod nariadiť znalecké dokazovanie za účelom vypracovania nového geometrického plánu za účelom\npresného vymedzenia vecného bremena. K odvolacej námietke nezaoberania sa s otázkou možného\nvydržania práva prechodu a prejazdu cez sporné parcely, odvolací súd dôvodil, že uvedené je v rozpore s\nobsahom spisu a s obsahom napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyslovene uviedol, že pokiaľ\nna pozemku parcelného č. XXXX/X nikdy nebola zriadená služobnosť a nikdy k nej nebolo zriadené\nprávo prechodu, peši a vozom a nebola povinným pozemkom, tak nemohlo dôjsť ani k vydržaniu\nvecného premena spočívajúceho v práve prechodu. Uvedená argumentácia zodpovedá aj tvrdeniam\nsamotnej žalobkyne, ktorej argumentácia k prípadnému vydržaniu nebola dostatočná. Navyše pokiaľ\nsa domáhala vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je zrejmé, že prípadné vydržanie\nvyvodila rovnako zo zápisu služobností v pozemno-knižných vložkách. Ak sa uvedené v zmysle vyššie\nuvedenej argumentácie nepreukázalo, nemožno konštatovať inak, len že žalobkyňa ani vo vzťahu k\nvydržaniu nepreukázala dobromyseľnú držbu, najmä nepreukázala nadobúdací titul, keď služobnosti,\nktoré boli zapísané v pozemno-knižných vložkách, označujú pozemky ako oprávnené prípadne povinné\nopačne, ako žalobkyňa tvrdila. Záverom odvolací súd akcentoval, že prostredníctvom svedeckých\nvýpovedí žalobkyňa preukázala, že jej právni predchodcovia ako prístupovú cestu k svojej stavbe\npoužívali aj prechod cez pozemky v súčasnosti patriace žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynul\naj iný prístup, ktorý bol medzičasom zastavaný (tzv. bujačiareň). Podstatné bolo, že iba skutočnosť, že\nprávni predchodcovia neformálne na prístup k stavbe využívali aj pozemky v súčasnosti vo vlastníctve\nžalovanej, existenciu titulu nadobudnutia vecného bremena vydržaním, čo aj na základe domnelého\ntitulu nepreukazuje. K zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XX pre k. ú. Š. odvolací súd podotkol, že\nuvedený zápis nepreukazuje služobnosť, ktorá by zodpovedala jej návrhu, že vecné bremeno viazne\naj na pozemku parcelného č. XXXX/X patriaceho žalovanej. Na základe uvedených dôvodov odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2\nCSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Argumentovala tým, že\nodvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie najmä z dôvodu, že na pozemku parcelného č.\nXXXX/X nikdy nebola zriadená služobnosť, avšak bola zriadená služobnosť na pozemku parcelného\nč. XXXX/X v prospech oprávneného pozemku parcelného C -KN č. XXXX/X, ktorého vlastníčkou je\nžalobkyňa (LV č. XX). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, hlavným dôvodom správnosti zamietnutia\nžaloby bol zánik vecného bremena z dôvodu trvalých zmien u daných nehnuteľností. Údajne predmetná\nslužobnosť neslúžila pre vlastníkov rodinného domu č. XX, ale bola zriadená pre vlastníkov pozemkov\na lúk za potokom Y.. Vlastníci týchto lúk už tieto dlhodobo neobhospodarujú, preto nastali trvalé zmeny\nv užívaní prechodu a bolo namieste použiť ustanovenia § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám\noprávnenej osoby. Uvedené závery súdy nižšej inštancie vyvodili i napriek jasným a zrozumiteľným\nzápisom služobností v pozemkovej knihe. Z obsahu spisu je možné zistiť, že nebol do súdneho\nspisu predložený ani jeden zápis o zriadení služobností cez predmetné pozemky, v prospech iných\nvlastníkov, než pre vlastníkov pozemkov, na ktorých bol postavený rodinný dom súpisného č. XX.\nSúdy nižšej inštancie si v danom prípade i napriek predloženým dôkazom osvojili ničím nepreukázané\ntvrdenie žalovanej. Podľa názoru dovolateľky, s prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ustanovenie §\n151p ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné v danom prípade aplikovať. Z pozemno-knižnej\nzápisnice č. XX, Č.. XX, Č.. XXXX a č. XXXX pre obec Š. vyplýva, že služobnosť bola zriaďovaná\nnie ako osobné právo, ale ako právo in rem, teda bola spojená s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti\na každý vlastník tejto nehnuteľnosti bol oprávnený pri zmene vlastníctva z tohto vecného bremena.\n\nVecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. S poukazom na jej vyjadrenia v\npriebehu konania dôvodila, že vecné bremeno môže zaniknúť teda len vzájomnou dohodou oprávnenej\na povinnej osoby, resp. rozhodnutím príslušného orgánu. V konaní nebolo preukázané, že by k zániku\nslužobností zriadenej medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanej, resp. vecného bremena\nby bolo došlo zmluvou a nebolo preukázané ani to, že by bol o takto zriadenom vecnom bremene\nrozhodol súd, ktorému jedinému táto právomoc prislúcha. Na existencii vecného bremena nemôže\nzmeniť nič ani skutočnosť, že pri zápise vlastníckych vzťahov po roku 1964 neboli služobnosti, resp.\nvecné bremená zapísané do evidencie nehnuteľností na jednotlivé listy vlastníctva. Služobnosť zapísaná\nv pozemkovej knihe vznikla pri tom za účinnosti uhorského obyčajového práva. Do tohto dňa sa tieto\nprávne pomery spravujú skorším právom. Znamená to, že táto služobnosť sa spravovala aj do 1. apríla\n1964 pôvodnou úpravou tzv. uhorského obyčajového práva. Následne úpravou platného Občianskeho\nzákonníka účinného od 1. apríla 1964. Z jeho prechodných a zrušovacích ustanovení § 498 vyplýva, že\npokiaľ nie je ďalej uvedené inak spravujú sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy vzniknuté pred\n1. aprílom 1964. Vznik týchto práv, ako i nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú\npodľa doterajších predpisov. V podobnom rozsahu sú uvedené aj prechodné a záverečné ustanovenia\nk úpravám účinným od 1. apríla 1964 v §§ 864, 867, 868. Znamená to, že obsah práva pozemkovej\nslužobnosti sa právnymi predpismi nemenil. V kontexte uvedeného dovolateľka bolo toho názoru, že\nzaknihované a riadne zriadené vecné bremeno - právo služobností zapísané v pozemkovej knihe ako\nin rem, ktoré prechádzalo spolu s vlastníctvom nehnuteľností, nemohlo zaniknúť inak ako dohodou\noprávneného a povinného. Argumentovala tým, že v konaní preukazovala, že zriadená služobnosť\nbola dokonca zameraná geometrickým plánom vtedajším geodetom W.. C. X. v roku 1936. Ohľadom\nvytýčenia tejto trasy zameranej v roku 1936 navrhovala vykonať znalecké dokazovanie tak, aby sa\ntáto trasa premietla do nových pozemkových máp a nových parcelných čísiel. Vzhľadom na čas,\nktorý uplynul od vyhotovenia tohto geometrického plánu a zmien, ktoré prečíslovaním pozemkov pri\nrodinnom dome, nie pod rodinným domom a posunom hraníc medzi jednotlivými pozemkami pri\nrodinnom dome bol návrh na vykonanie takéhoto dokazovania plne dôvodný. Zmena prečísľovania\npozemkov a zmena hraníc je pri tom zjavná, porovnaním geometrického plánu W.. C. X. z roku\n1936 a porovnaním súčasných snímkov z pozemkovej mapy. Bolo teda nevyhnutné, vzhľadom na\nodstup času a zmeny pozemkov v okolí rodinného domu, aby znalec s čo najväčšou presnosťou\npremietol zakreslenú služobnosť W.. C. X. do nového stavu pozemkov. Odvolací súd sa stotožnil s\nnázorom súdu prvej inštancie, že uvedený dôkaz nebolo potrebné vykonať vzhľadom na trvalé zmeny\nnehnuteľností. Následne dovolateľka tvrdila, že v rozhodovacej praxi nebola riešená otázka možného\nzániku zriadenej a zapísanej služobnosti do pozemkovej knihy ako služobnosť in rem. Podľa názorov\nsúdov nižšej inštancie prezentovaných v danej veci, môže zriadená služobnosť zaniknúť podľa § 151p\nods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny,\nže vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti.\nZ vykonaného dokazovania však neboli trvalé zmeny ničím u dotknutých nehnuteľností dokázané.\nPozemky pod rodinným domom nezanikli, dom nezmenil svoj pôdorys, zmenil sa len spôsob užívania\npredmetných nehnuteľností, ktoré v čase zriaďovania služobností slúžili potrebám rodín, ktoré v dome\ntrvalo bývali a žili. Teraz nehnuteľnosti tak žalobkyni, ako aj žalovanej slúžia na rekreačné účely, ku\nktorým je potrebný prístup tak v čase trvalého bývania, či ich využívania na rekreačné účely. V kontexte\nuvedeného podotkla, že zriadená služobnosť mohla zaniknúť len vzájomnou písomnou dohodou alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu (§ 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka). V konaní však nebolo\npreukázané, že by medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k zániku služobnosti - vecného bremena\ndohodou, ani o jeho zániku nerozhodol súd. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení sa v celom rozsahu stotožnila so záverom uvedeným odvolacím, ako aj\nprvoinštančným súdom. Bola toho názoru, že súdy v konaní vyhodnotili všetky dôkazy a vec aj po\nprávnej stránke správne posúdil a aplikovali správnu právnu normu. Podstatou dovolania žalobkyne je\ntvrdenie, že zaknihované a riadne zapísané vecné bremeno - právo služobnosti zapísané v pozemkovej\nknihe ako in rem, ktoré prechádzalo spolu s vlastníctvom nehnuteľností, nemohlo zaniknúť inak\nako dohodou oprávneného a povinného. Tvrdila, že otázka zániku zriadenej služobnosti nebola\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená. Žalobkyňa prezentovala názor, v zmysle ktorého\ntakto zriadená služobnosť mohla zaniknúť len vzájomnou písomnou dohodou alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu, ktorým je v danom prípade súd (§ 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa\nsa nestotožnila s názorom súdov, že zriadená služobnosť môže zaniknúť aj podľa § 151p ods. 2\nObčianskeho zákonníka, z dôvodu trvalých zmien a ak vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej\n\nosoby alebo prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti. K uvedeným tvrdeniam žalovaná uviedla, že\nslužobnosti poznalo aj Uhorské obyčajové právo používané na území Slovenska až do 31. decembra\n1950. Obdobne ako rímske právo rozlišovali sa dve hlavné služobnosti pozemkové a osobné. Medzi\nnajvýznamnejšie služobnosti pozemkové patrili služobnosť cesty, ktorá umožňovala cez pozemok\nprechádzať peši alebo služobnosť vozovej cesty a pod. Služobnosť, ktorá sa týka predmetu konania bola\nslužobnosťou cesty za účelom prechodu peši a vozom na lúky v zmysle vyobrazeného geometrického\nplánu z roku 1936. Od 1. apríla 1983 novela Občianskeho zákonníka oživila vecné bremená, pričom\nspôsob zániku vecných bremien, a to aj vzniknutých podľa predchádzajúcich právnych predpisov\nbol upravený taxatívne vymedzenými dôvodmi a to zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu,\npísomnou zmluvou, na základe takých trvalých zmien, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej\nosoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, zrušením na základe rozhodnutia súdu,\nak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.\nOd 1. januára 1992 po prijatí novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1992 Zb.,\nplatí súčasná právna úprava, teda vo vzťahu k prejednávanej veci aj ustanovenie § 151p ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Otázka zániku niekdajších služobností je riešená ustálenou súdnou praxou.\nŽalovaná napokon poukázala na to, že žalobkyňa sa v konaní podanou žalobou z 21. júna 2018 najprv\ndomáhala zriadenia vecného bremena - práva prechodu peši a práva prejazdu motorovými vozidlami k\nnehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k. ú. E., a to cez pozemky parcelných C KN č. XXXX/X S. Č..\nXXXX/X vo vlastníctve žalovanej k svojmu rodinnému domu súpisného č. XX na pozemku parcelného\nC KN č. XXXX/X. Následne v priebehu konania žalobkyňa zmenila žalobný návrh a žiadala určiť, že\nna pozemkoch parcelných C KN č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX v k. ú. E.a, viazne\nvecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a to pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v\nprospech vlastníka stavby súpisného č. XX na pozemku parcelného C KN č. XXXX/X zapísaného na LV\nč. XXX E. k. ú. E.. Žalobkyňa svoje právo odvodzovala od služobnosti zapísanej v pozemkových knihách\na skutočnosti, že služobnosť bola vytýčená, dokonca zameraná geometrickým plánom, ktorý vyhotovil\nW.. C. X.Á. v roku 1936. Počas celého konania žalobkyňa nedôvodne trvala na tom, že služobnosť bola\nzriadená aj v prospech pozemku parcelného C KN č. XXXX/X, pričom zápis v pozemkových knihách\nsvedčí o opaku, čo bolo v priebehu konania preukázané. Z uvedeného dôvodu žalovaná trvala na tom,\nže pozemok parcelného C KN č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne nebol oprávneným pozemkom, ale\npovinným. Navrhla dovolanie zamietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím\nsúdom, rozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n10. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a\ninterpretácii procesných ustanovení).\n11. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 písm. b)\nCSP v súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\n\nnespočívalo na riešení otázky možného zániku zriadenej a zapísanej služobnosti in rem do pozemkovej\nknihy.\n12. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem\niného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným\nv ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení, môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n13. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že\nuvedené ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej\npodstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom\nzaložil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej\npraxi nezaoberal.\n14. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáhala určenia, že na\nnehnuteľnostiach vedených na LV. XXX pre k. ú. E.a viazne vecné bremeno spočívajúce v práve\nprechodu pešom, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami s tým, že povinným z vecného bremena\nje vlastník pozemkov parcelných KN č. XXXX a č. XXXX/X, teda žalovaná a oprávneným z vecného\nbremena je vlastník stavby rodinného domu súpisného č. XX postaveného na pozemku parcelného KN\nč. XXXX/X T.. ú. E. vedeného na LV č. XX pre k. ú. E.T.. Vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\nodvodzovala na základe vydržania od geometrického plánu vypracovaného W.. C. X. v roku 1936, v\nrozsahu vymedzenej služobnosti a to k pozemkom vo vlastníctve žalovanej parcelných KN č. XXXX/X\nvo výmere 559 m2 a č. XXXX/X vo výmere 451 m2 . Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne,\nže by dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol zánik vecného bremena z dôvodu trvalých\nzmien. Konštatoval, ,,že uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil,\nže hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol záver, že služobnosť vyznačená v geometrickom pláne\nz roku 1936 neslúžila na prechod peši a vozmi pre vlastníkov pozemkov, na ktorých bol postavený\nrodinný dom súpisného č. XX, ale na prechod peši a vozmi pre vlastníkov pozemkov, lúk a polí za\npotokom Y.. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie po konštatovaní, že pozemok parcelného\nč. XXXX/X nikdy nebol pozemkom povinným a pozemky v súčasnosti patriace žalobkyni (parcelných\nč. XXXX/X a č. XXXX/X) neboli oprávnenými pozemkami. Uvedené skutočne odôvodňuje záver, že\nslužobnosť nebola zriadená za účelom prístupu k domu súpisného č. XX, ale na prechod cez okolitý\nhospodársky priestor na lúky a polia za potokom Y., najmä ak práve pozemok parcelného KN č. XXXX/X\nje v každej pozemno-knižnej zápisnici vedený ako pozemok povinný. Ak súd prvej inštancie dôvodil zánik\nslužobnosti z dôvodu zásadnej zmeny pomerov, pre odvolací súd z napadnutého rozhodnutia vyplýva,\nže tak uzavrel z dôvodu, že služobnosť tak, ako bola vyznačená v geometrickom pláne z roku 1936 a\nslúžila na prístup na lúky a polia za potokom, sa prestala využívať, nakoľko takýto prístup na lúky a polia\ndlhodobo využívaný nie je, a užívatelia lúk a polí v súčasnosti využívajú iný prístup. Súd prvej inštancie\nžiadnu trvalú zmenu charakteru stavby súpisného č. XX, ako sa odvolateľka mylne domnievala v\nnapadnutom rozhodnutí nekonštatoval. Poukázal síce na úpravu hospodárskeho okolia rodinného domu\nsúpisného č. XX, avšak uvedená argumentácia bola nadbytočná aj vo vzťahu k poukazu na konanie otca\nžalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené by malo svoj význam, ak by súd aplikoval ustanovenie\n§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriaďoval by vecné bremeno z dôvodu absencie prístupu k\nstavbe žalobkyne, čo nebolo predmetom konania po zmene žalobného návrhu“ (bod 14. odôvodnenia).\nZároveň podotkol, že súd prvej inštancie žiadnu trvalú zmenu charakteru stavby súpisného č. XX, ako sa\nžalobkyňa mylne domnievala, nekonštatoval. V tejto súvislosti však poznamenal, že súd prvej inštancie\nsíce konštatoval úpravu hospodárskeho okolia rodinného domu súpisného č. XX, avšak uvedená\nargumentácia bola nadbytočná aj vo vzťahu ku konaniu otca žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.\nUvedené by malo význam, ak by súd aplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a\nzriaďoval by vecné bremeno z dôvodu absencie prístupu k stavbe žalobkyne, ktorá otázka po zmene\nžalobného návrhu nebola predmetom konania (body 14. a 14.1. odôvodnenia). Napokon odvolací súd\nk otázke možného vydržania práva prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, akcentoval, že súd\nprvej inštancie výslovne uviedol, že pokiaľ na pozemku parcelného č. XXXX/X nikdy nebola zriadená\n\nslužobnosť a nikdy k nej nebolo zriadené právo prechodu, peši a vozom a nebol povinným pozemkom,\ntak nemohlo k nemu dôjsť ani k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu. V kontexte\nuvedeného poznamenal, že uvedená argumentácia zodpovedná aj tvrdeniam žalobkyne, ktorej dôvody k\nprípadnému vydržaniu neboli dostatočné. Navyše pokiaľ sa vydržania práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu, je zrejmé, že ho odvodzovala zo zápisu služobnosti v pozemno-knižných vložkách. Ak sa\nuvedené nepreukázalo, odvolací súd poznamenal, že žalobkyňa ani vo vzťahu k vydržaniu nepreukázala\ndobromyseľnú držbu, najmä nepreukázala nadobúdací titul, keď služobnosti, ktoré boli zapísané v\npozemno-knižných vložkách označujú pozemky ako oprávnené prípadne povinné opačne, ako tvrdila\nžalobkyňa. Napokon poznamenal, že iba skutočnosť, že právni predchodcovia neformálne na prístup\nk stavbe využívali aj pozemky v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, existenciu titulu nadobudnutia\nvecného bremena vydržaním, čo aj na základe domnelého titulu nepreukazuje (bod 14.5. odôvodnenia).\n15. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej\ninštancie bolo jednoznačné preukázanie, že na pozemku parcelného KN č. XXXX/X vo vlastníctve\nžalovanej nikdy nebola zriadená služobnosť, nikdy k nej nebolo zriadené právo prechodu peši a vozom.\nUvedený pozemok nikdy nebol povinným pozemkom, preto nemohlo a nemôže dôjsť k vydržaniu\npráva zodpovedajúceho vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu. Povinným pozemkom\nvo vlastníctve žalovanej na základe založenej služobnosti v roku 1936, bol pozemok parcelného KN\nč. XXXX/X pre pozemok parcelného KN č. XXXX/X, ktorý bol oprávneným pozemkom. Taktiež bolo\npreukázané, že pozemky parcelných KN č. XXXX/X a č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne nikdy\nneboli oprávnenými pozemkami (bod 36., 37. a 39. odôvodnenia uvedeného súdom prvej inštancie).\nK uvedenému dovolací súd len poznamenáva, že doplňujúce závery uvedené súdom prvej inštancie v\nbodoch 40. a 42. odôvodnenia, nad rámec žalobného návrhu a súvisiacich skutkových tvrdení, nemožno\npovažovať za rozhodné pre vec samú. Na posúdení trvalých zmien v zmysle ustanovenia § 151o ods.\n2 Občianskeho zákonníka v danom prípade napadnuté rozhodnutie nespočívalo.\n16. Z uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. f) CSP, lebo nie\nje vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Na riešení nastolenej otázky možného zániku\nzriadenej a zapísanej služobnosti in rem do pozemkovej knihy, napadnuté rozhodnutie nespočívalo.\n17. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorej\npriznal žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške\nnáhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).\n18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/25/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "61628f40-0288-491d-87f8-ff7626ba8610:7ffdd433-409f-4a9a-afc7-9f1574a6cb9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/25/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/61628f40-0288-491d-87f8-ff7626ba8610:7ffdd433-409f-4a9a-afc7-9f1574a6cb9c"}], "citovane_v": []}