{"guid": "0bb1a2e7-50ff-4621-ba03-cc11a255abd5:6b13a178-532d-42cd-8d79-3a58beebdfe7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1", "spisova_znacka": "1Cdo/22/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/22/2023 z 26. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2025, sp. zn. 1Cdo/22/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1", "identifikacne_cislo": "6221200181", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b13a178-532d-42cd-8d79-3a58beebdfe7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/22/2023\n6221200181\n26. 02. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:6221200181.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: S. D., narodená XX. B. XXXX, K. D., P. XXX/\nXX, zastúpená advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Banská Bystrica, Horná 13,\nIČO: 52 826 791, proti žalovanému: Limas s.r.o., Krupina, Obchodná ul. 1667, IČO: 48 294 454,\nzastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, IČO: 47 236 655,\no určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.\nVK-12C/4/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.marca 2022\nsp. zn. 15Co/96/2021-174, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. (Pôvodne) Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. júla 2021 č.k.\n12C/4/2021-99 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom na LV č. XXXX\npre k. ú. a obec K. D. ako parcela KN „C“ č. 920/3 - trvalý trávny porast o výmere 3514 m2, parcela KN\n„C“ č. 920/55 - trvalý trávny porast o výmere 11 m2, parcela KN „C“ č. 920/56 - trvalý trávny porast o\nvýmere 88 m2, parcela KN „C“ č. 922/2 - záhrada o výmere 158 m2, parcela KN „C“ č. 922/8 - záhrada\no výmere 9 m2, parcela KN „C“ č. 924/2 - záhrada o výmere 157 m2 a parcela KN „C“ č. 924/7 - záhrada\no výmere 11 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 - ina.\n1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP, §\n130 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej\nlen „OZ“), § 46 ods. 1 OZ účinného do 31. augusta 2001, § 133 ods. 2 OZ účinného do 31. augusta\n2001. Dokazovanie vykonal listinnými dokladmi, predložených stranami sporu k žalobe a k vyjadreniam\nk žalobe. Navrhované dokazovanie výsluchom žalobkyne nevykonal, nakoľko mal dostatočne zistený\nskutkový stav z predložených listinných dokladov. Podľa zisteného skutkového stavu považoval za\npreukázané uzavretie nájomnej zmluvy z 15. augusta 1998, ktorú žalobkyňa uzavrela ako nájomca so\nspoločnosťou AGROPLANT, spol. s r. o., IČO: 36024686 na dobu určitú do 15. augusta 2018, kde si\nv čl. VII., bod 9 ods. 2 zmluvné strany dohodli v prípade záujmu prednostné právo na odkúpenie\npredmetu nájmu, po uplynutí doby nájmu; v čl. VII., bod 10 sa prenajímateľ zaviazal po uplynutí doby\nnájmu ponúknuť nájomcovi odkúpenie predmetu nájmu. Spoločnosť AGROPLANT, spol. s r. o. bola dňa\n1. októbra 2003 vymazaná z obchodného registra, konateľom spoločnosti v čase od 13. novembra 1998\ndo 30. septembra 2003 bola W. Z.. V čestnom vyhlásení zo dňa 17. marca 2021 U.. K. D. vyhlásil, že\nako konateľ spoločnosti AGROPLANT uzatvoril kúpnu zmluvu so žalobkyňou týkajúcej sa predmetných\nnehnuteľností niekedy v roku 2000. Dňa 20. marca 2018 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská\nBystrica návrh na dodatočnú likvidáciu majetku zaniknutej spoločnosti AGROPLANT, spol. s r. o. V\nnávrhu žalobkyňa uviedla, že v zmysle čl. VI., písm. b), bod 5 sa táto spoločnosť ako prenajímateľ\nzaviazala refundovať jej ako nájomcovi všetky náklady spojené s opravou, úpravou a údržbou prenajatej\n\nnehnuteľnosti najneskôr do konca roku predchádzajúcemu roku skončenia nájmu, t.j. do 15. mája 2018.\nV návrhu okrem iného ďalej uviedla, že v roku 2008 dala spevniť areál predmetnej nehnuteľnosti.\nUznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. decembra 2019 č.k. 33ExRe/556/2018-67, súd\nnariadil dodatočnú likvidáciu majetku spoločnosti a vymenoval likvidátora.\n1.2. Súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení. Súd žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala existenciu písomne vyhotovenej kúpnej\nzmluvy, ani nepredložila doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny. Čestné vyhlásenie U.. D. súd\npovažoval za nedôveryhodné, nakoľko ten už v roku 2000, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy\nnebol konateľom spoločnosti AGROPLANT, spol. s r.o. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa\nujala v roku 2000 držby pozemkov na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola zavkladovaná do katastra\nnehnuteľností, hoci zákon v § 133 ods. 2 (v znení platnom do 31. augusta 2001) vklad vyžadoval,\nnemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom. Súd zdôraznil, že\nžalobkyňa nemohla byť ani subjektívne presvedčená o svojej dobromyseľnosti, nakoľko neplatila daň\nz pozemkov (ktorú jej zákon č. 317/1992 Zb. účinný v roku 2000 v § 2 ods. 1 a § 3 ukladal), sama\nuznala, že do roku 2017 považovala sporné nehnuteľnosti za predmet nájomného vzťahu, keď dňa\n20. marca 2018 podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na dodatočnú likvidáciu spoločnosti\nAGROPLANT, spol. s r. o., zdôvodu existencie jej neuhradenej pohľadávky, vzniknutej v súvislosti s\njej investíciami. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že síce žalobkyňa\nmala v držbe predmetné nehnuteľnosti, nebola jej držba dobromyseľná, aj keď sa o nehnuteľnosti\nstarala. Žalobkyňa mala a mohla mať pochybnosť, že užíva nehnuteľnosti ku ktorým vlastníctvo nikdy\nnenadobudla, preto potom súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobkyňa nesplnila podmienky\nna nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle § 130 ods. 1 OZ. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne bez nariadenia\npojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovanému priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne. Rovnako dospel k právnemu\nzáveru, že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou\nzmluvou, ani vydržaním.\n2.1. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že uzavretie kúpnej zmluvy môžu preukázať len účastníci kúpnej\nzmluvy, pričom predložila výpis z obchodného registra, na ktorom figuruje U.. K. D. ako konateľ\nspoločnosti od 11. augusta 1998. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že ide o čiastkový výpis, pričom\npodľa úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. (vložka č. 18046/B), na ktorý\nsúd bol spis odstúpený z Okresného súdu Banská Bystrica, vyplýva, že konateľom spoločnosti od 13.\nnovembra 1998 do 30. septembra 2003 bola W. Z. a U.. K. D. bol konateľom pred ňou, od 3. októbra\n1997 do 12. novembra 1998. Odvolací súd poukázal na ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého zmluva o prevode nehnuteľností vyžaduje písomnú formu. Žalobkyňa kúpnu zmluvu v písomnej\nforme nepredložila, netvrdila ani nepreukázala, čo malo byť presne predmetom prevodu v kúpnej zmluve,\naká bola dohodnutá kúpna cena, spôsob platby kúpnej ceny, dôkaz o jej úhrade, kedy bola uzavretá,\nako ani to, kedy došlo k podpisu kúpnej zmluvy, a ktorý orgán podpis predávajúceho na kúpnej zmluve\nosvedčoval. Žalobkyňa uvedené skutočnosti nielenže netvrdila, nepredložila o nich žiadne dôkazy, a\npreto v tomto rozsahu, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, neuniesla dôkazné bremeno. Pri svojom\nprávnom závere poukázal najmä na to, že v čase, kedy mala byť kúpna zmluva uzatvorená, § 42\nods. 3 Katastrálneho zákona vyžadoval overenie podpisov prevodcov na zmluve notárom (preto jej nič\nnebránilo preukázať, pred ktorým notárom alebo obvodným úradom prevodca svoj podpis overil), kedy,\nakým spôsobom, v akej výške bola kúpna cena zaplatená (aj z účtovných dokladov spoločnosti, a to aj\nv rámci konkurzného konania spoločnosti AGROPLANT, spol. s r. o.). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že\nsúd nevykonal dôkaz výsluchom žalobkyne, odvolací súd uviedol, že civilné sporové konanie sa riadi\nzákladnými princípmi vymedzenými Civilným sporovým poriadkom, a to najmä Čl. 8 v rámci procesných\npovinností a procesného bremena, kedy strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na pokynov súdu, ako aj princípov kontradiktórnosti a Čl. 9 CSP podľa ktorého strany sporu majú právo\noboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko\nv rozsahu, ktorý určí zákon. Pritom právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie z 1. júla 2021, na\nktorý bol riadne predvolaný, nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie\nz dôležitých dôvodov.\n\n2.2.\nPokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že žalované sporné nehnuteľnosti nadobudla titulom\nvydržania, odvolací súd zdôraznil, že dobrá viera musí byť posudzovaná nielen subjektívne\n(presvedčenie žalobkyne), ale aj objektívne (okolnosti, za ktorých by mohla nadobudnúť vlastnícke\nprávo). Vychádzal zo záveru nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, podľa ktorého\ntreba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom\nnadobudol a nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Aj odvolací súd\nrovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa nielenže nesplnila zákonné podmienky (čo\nsíce nemusí byť rozhodujúce), ale nepreukázala dobromyseľnosť držby v tom, že jej vec patrí, že ju\nnadobudla legálne aj bez splnenia zákonných podmienok, a že za uvedené nehnuteľnosti zaplatila.\nV tejto súvislosti ani poukaz žalobkyne v odvolaní na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/120/2019 nie\nje relevantný. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobkyňa do oprávnenej držby (vedúcej\nk vydržaniu) sporných nehnuteľností nikdy nevstúpila, pričom odvolací súd bral do úvahy všetky\nokolnosti, za ktorých údajne mala byť držba uchopená. Zo strany žalobkyne však nedošlo k preukázaniu\noprávnenosti držby. Nielenže nepreukázala titul nadobudnutia (kúpu zmluvu), ale ani samotné zaplatenie\nkúpnej ceny, ako ani dobromyseľnosť, ako presvedčenie, že jej vec patrí. Poukázal na konanie žalobkyne\nz roku 2018, podľa ktorého žalobkyňa nebola dobromyseľná v držbe, keď z neho jednoznačne vyplýva,\nže predmetné nehnuteľnosti považovala za predmet nájmu minimálne do konca roka 2017, nakoľko\nchcela spoločnosti AGROPLANT, spol. s r. o. vyúčtovať svoje náklady z roku 2008 (pričom podľa jej\ntvrdení v roku 2000 uvedené nehnuteľnosti kúpila). Z čestného vyhlásenia U.. K. D. zo dňa 17. marca\n2021, že k odpredaju nehnuteľností žalobkyni došlo niekedy v roku 2000 oprávnenosť držby nemožno\nvyvodiť, že žalobkyňa bola oprávneným držiteľom, keď žiadny z jej nasledujúcich úkonov túto okolnosť\nnepodporuje, ale práve naopak vyvracia. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie\noprávnenosti držby sporných nehnuteľností a preto ich nemohla nadobudnúť vydržaním. Novotami sa\nodvolací súd v zmysle § 366 CSP nezaoberal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Namietala nedostatočné odôvodnenie. V tejto súvislosti\nuviedla, že v rozhodnutiach súdov absentuje odôvodnenie, ktorý z dôkazov navrhol vykonať žalovaný, na\nktorom bolo dôkazné bremeno pri popieraní dobromyseľnosti žalobkyne. Odvolací súd sa nevysporiadal\ns odvolacou námietkou, že žalobkyňa zobrala späť prihlášku pohľadávky, ktorú si prihlásila do likvidácie\nvoči spoločnosti AGROPLANT, spol. s r.o.,zaslanej likvidátorovi neúspešne z 26. marca 2021, opätovne\nz 21. apríla 2021. Odvolací súd sa nevysporiadal náležite s námietkou žalobkyne, prečo nevykonal\ndokazovanie jej výsluchom, ktorý navrhla, pričom podľa jej názoru kúpna zmluva ani zaplatenie kúpnej\nceny nie sú relevantnejšími dôkazmi. V dôsledku vyššie uvedeného má za to, že jej bolo znemožnené\nuskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivé rozhodnutie.\n4.\n\nŽalovaný vo vyjadrení s dovolaním nesúhlasil a žiadal ho odmietnuť ako neprípustné.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní podľa § 447 písm. f) CSP, kde žalobkyňa podľa obsahu (§ 124 CSP) namieta\nnedostatočné odôvodnenie v rozhodnutiach súdov, ktoré neuviedli, aké dôkazy navrhol vykonať\nžalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno pri popieraní dobromyseľnosti žalobkyne a prečo nevykonali\njednotlivé dôkazy (bližšie uvedené v dovolaní).\n8.\nHlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n8.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8.2.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n8.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n8.4.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia tiež nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v\ndovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade.\n9.\nDovolateľka namietala, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Dovolací\nsúd však má z obsahu spisu preukázané dostatočne odôvodnené rozhodnutia odvolacieho súdu,\nspĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nAk odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v\nodôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, a pri svojom\nprávnom závere, podrobne a presvedčivo odôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal so\nvšetkými odvolacími námietkami. Prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú pritom odôvodnené\nspôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP.\n10. Podľa dovolateľky sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacou námietkou, keď tvrdila, že zobrala späť\nprihlášku pohľadávky, ktorú si prihlásila do likvidácie voči spoločnosti AGROPLANT, spol. s r.o., zaslanej\nlikvidátorovi neúspešne z 26. marca 2021, opätovne z 21. apríla 2021. Odvolací súd dal žalobkyni v\nbode 28. rozhodnutia jasnú odpoveď, že nie je oprávnený sa zaoberať novotami podľa § 366 CSP. Z\nobsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň nevyplýva, že by žalobkyňa takúto skutočnosť tvrdila,\nresp. navrhla vykonať v tomto smere dôkazy.\n10.1. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dostatočne odôvodnili, prečo nepovažovali za dôležité\nvykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne. Súd prvej inštancie v bode 6. rozhodnutia uvádza, že tento\ndôkaz nevykonal, nakoľko mal dostatočne zistený skutkový stav z predložených listinných dokladov.\nOdvolací súd zodpovedal dostatočne na odvolaciu námietku žalobkyne v bode 16. a 17. rozhodnutia,\n\nkeď poukázal na záver súdu prvej inštancie, princípy, ktorými sa riadi CSP pri vykonávaní dokazovania,\nuvedené v čl. 8 a 9 a tiež skutočnosť, že žalobkyňa sa vlastným konaním pripravila kvalifikovane hájiť\nsvoje záujmy, keď sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil jej právny zástupca.\n10.2. Dovolací súd zároveň považuje za nevyhnutné poznamenať, že nie je oprávnený prehodnocovať\nskutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.)\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil. V\nposudzovanej veci z rozhodnutia odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie) je zrejmý jeho\nmyšlienkový postup pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver, že žiadna\nzo skutočností (subjektívnych a objektívnych) nesvedčí tomu, že aj keď mala žalobkyňa nehnuteľnosti\nv držbe, jej držba bola dobromyseľná. Podľa názoru dovolacieho súdu spôsob, akým odvolací súd\ndospel k tomuto rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, zodpovedá ustanoveniu § 191 CSP v spojení s\nustanovením § 185 CSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade so zásadami\nformálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi zistené.\n11. Žalobkyňa namietala nesprávne rozloženie dôkazného bremena a v tej súvislosti skutočnosť, že\nsúdy neodôvodnili, aké dôkazy navrhol vykonať žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno ohľadne\npopretia tvrdenej dobromyseľnosti žalobkyne.\n11.1. Najvyšší súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z\n9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n20/2020, „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou\na im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej\nzásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná\ndokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa\ndomáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non\nliquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“\n11.2. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo/302/2021 (ZSP 48/2023), „Toho, kto tvrdí,\nže vlastníctvo veci nadobudol vydržaním, zaťažuje - bez ohľadu na § 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho\nzákonníka - procesná povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dobromyseľnosť\nsvojej držby. Vyvrátiteľná domnienka uvedená v tomto ustanovení sa uplatní (až) vtedy, keď aj po\nvykonanom dokazovaní pretrváva stav neistoty o dôvodnosti presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, a\nje preto vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti jeho držby a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto\ndobromyseľnosť držby spochybňuje.“\n11.3. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na vydržanie nehnuteľnosti je potrebná\ndobromyseľná držba, t.j. držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí, čo znamená, že nemá ani\nnemohol mať pochybnosti o svojom vlastníckom práve. Zároveň držiteľ musí vec ovládať a užívať ako\nvlastník súvisle v zákonom stanovenej lehote (pri nehnuteľnostiach 10 rokov). Podľa ustanovenia § 130\nods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu\nvec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa preukáže, že držba je oprávnená.\n11.4.\nZ rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobkyňa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/120/2019, stanovisko najvyššieho súdu pod R 45/1986) v súvislosti s jej námietkou však vyplýva,\nže žalobkyňa je povinná preukazovať okolnosti, skutočnosti, svedčiace dobromyseľnej držbe a\npredkladať o tom dôkazy, ako sa uvádza aj v rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré dovolací súd\npoukazuje. Pri posudzovaní dobromyseľnosti súd nemôže vychádzať len zo subjektívnych skutočností\n(vnútorného presvedčenia držiteľa), ale aj z objektívnych skutočností (či držiteľ mohol a mal vedieť o tom,\nže nie je vlastníkom veci, a či konal v súlade s tým, ako by mala konať opatrná osoba v rovnakej situácii),\npričom odvolací súd správne poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n484/2015. Z vyššie uvedeného vyplýva povinnosť súdu skúmať už na začiatku subjektívne a objektívne\nskutočnosti (všetky okolnosti, za ktorých údajne mala byť držba uchopená), z ktorých žalobca vyvodzuje\ndobromyseľnosť svojej držby a pokiaľ súd dospeje k záveru, že ich žalobca nepreukázal, z uvedeného\n\ndôvodu môže žalobu zamietnuť aj bez vyjadrenia žalovaného a nie je daný dôvod na prenášanie\ndôkazného bremena. Keďže súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala subjektívne ani\nobjektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej dobromyseľnosti v držbe nehnuteľností a\nodvolací súd sa po doplnení odvolacích dôvodov s jeho záverom stotožnil, nebolo potrebné, aby súd\nprenášal dôkazné bremeno na žalovaného a nebol povinný uvedený postup vo svojom rozhodnutí\nvysvetľovať a odôvodniť ho.\n12. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku dovolateľky,\nže konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP.\n13. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie namietajúce vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f)\nCSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd odmietol podané dovolanie podľa § 447 písm. c)\nCSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi.\n14. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n15.\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}