{"guid": "5753f38e-d52c-4bda-a692-bd404182e7f9:6e8160f7-f7fa-4520-94c3-d83033bff299", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1", "spisova_znacka": "1Cdo/61/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 1Cdo/61/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1", "identifikacne_cislo": "6219200955", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e8160f7-f7fa-4520-94c3-d83033bff299", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/61/2024\n6219200955\n28. 10. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:6219200955.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.. XXXX, B., O. č. XXX/XX,\nzastúpená: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Levice, Ul. F. Hečku 34/A, proti žalovaným:\n1/ Q. F., nar. XX. R. XXXX, B., K.. Z. XXX/X, zastúpená: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka so sídlom\nDunajská Streda, ul. Nemesszegetská 6575/35, 2/ A. B., nar. XX. K. XXXX, B. S., O. K. XX, 3/ I. S.,\nnar. XX.. XXXX, Q., P. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomnej\nžalobe žalovanej 1/ o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, vedenej na\nOkresnom súde Lučenec pod sp. zn. VK-2C/24/2019, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 18. októbra 2023 sp. zn. 15Co/14/2023-537, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. októbra 2023 sp. zn. 15Co/14/2023-537 vo výroku\nI., ktorým potvrdil výroky V., VI., VII., IX., X., XI. a XII. rozsudku súdu prvej inštancie a vo výroku II. a\nvýroku III. a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 20. októbra 2022 č. k. 2C/24/2019-490 vo výrokoch\nV., VI., VII., IX., X., XI. a XII. z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Lučenec v rozsahu zrušenia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. (Pôvodne) Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 20. októbra 2022 č.k. 2C/24/2019-490 rozhodol\nnasledovne:\n„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 1) k nehnuteľnostiam vedeným na\nOkresnom úrade, katastrálnom odbore B. S., pre obec a katastrálne územie B. na liste vlastníctva číslo\nXXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcelné číslo 1904, zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere 277 m2, parcelné číslo 1905, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, parcelné\nčíslo 1906, záhrada o výmere 128 m2, parcelné číslo 1907, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84\nm2, a všetky tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej 1/.\nII. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1), 2), 3) k nehnuteľnostiam vedeným\nna Okresnom úrade, katastrálnom odbore Veľký Krtíš, pre obec a katastrálne územie B., na liste\nvlastníctva číslo XXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 1903,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, stavby-rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele\nčíslo 1903 a všetky tieto nehnuteľnosti prikazuje žalovanej 1/.\nIII. Žalovaná 1/ je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového vlastníctva zaplatiť\nžalobkyni sumu 28.196,90 eura, žalovanej 2/ sumu 1.807 eur žalovanému 3/ sumu 1.807 eur, a to v\nlehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIV. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 223,79 EUR zastavuje.\nV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ sumu 4.149,97 eura a to v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nVI. Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalovanej 1/ sumu 282,94 eura a to v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nVII. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalovanej 1/ sumu 282,94 eura a to v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n\nVIII. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamieta.\nIX. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa žalovanej 1/ voči žalobkyni a\nžalovaným 2/, 3/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nX. V časti vzájomnej žaloby sa žalovanej 1/ voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 10,38 %.\nXI. V časti vzájomnej žaloby sa žalovanej 1) voči žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 10,38 %.\nXII. V časti vzájomnej žaloby sa žalovanému 1) voči žalovanému 3/ priznáva nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 10,38 %.“\n2. Žalobkyňa ako majoritná spoluvlastníčka sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a žiadala ich prikázať do svojho výlučného vlastníctva s\npovinnosťou určenia výplaty pre ostatných spoluvlastníkov. Žalovaná 1/ podala vzájomný návrh, kde tiež\nžiadala nehnuteľnosti prikázať do svojho vlastníctva s povinnosťou výplaty ostatným spoluvlastníkom a\nuplatnila si nárok na vynaložené investície.\n2.1. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 142 ods. 1 a 2, § 451, § 107 ods. 1 , § zákona č. 40/1994\nZ. Občiansky zákonník ( ďalej len „ObZ“ ), § 146 ods. 1 a § 147 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Po vykonaní dokazovania zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, keď neboli\nzistené žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali nevyhovenie žalobe. Zdôraznil, že nie je viazaný\npodanou žalobou a pokiaľ aj žalovaná 1) podala vzájomnú žalobu, v ktorej sa (okrem vynaložených\ninvestícií) domáhala aj zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že nehnuteľnosti\nžiada prikázať do svojho vlastníctva , nejde o vzájomnú žalobu, ale o súčasť jej procesnej obrany. Mal\npreukázané, že žalobkyňa je majoritná spoluvlastníčka a žalovaná 1/ je minoritnou spoluvlastníčkou\n( podiel jej daroval otec, vklad bol povolený pod V 622/2019 zo dňa 24. 04. 2019). Žalovaná 1/ nemá\ninú možnosť bývania, ako vo vyporiadavanom rodinnom dome, kde žije viacej ako 20 rokov, do\nnehnuteľnosti investovala, zhodnotila ju, starala sa o starú mamu, v dome žijú spolu s priateľom a 2\nmaloletými deťmi. Pokiaľ bolo poukazované na to, že by mohla bývať u tety alebo v rodinnom dome vo B.\nčasť P. súd konštatoval, že to nemožno od nej spravodlivo požadovať a bolo preukázané, že rodinný dom\nnie je obývania schopný, lebo nemá kúrenie, s prihliadnutím aj na to, že žalovaná 1/ má vo výchove dve\nmaloleté deti. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa pred podaním žaloby domáhala užívania nehnuteľnosti,\nčo v priebehu konania potvrdila. U žalobkyne súd zohľadnil, že má zabezpečené bývanie (býva v\nrodinnom dome spoločne so synmi, pričom v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s\njej bývalým manželom túto nehnuteľnosť darovali synom bez zriadenia práva doživotného užívania\npre žalobkyňu), je vlastníčkou aj ďalšej nehnuteľnosti (ktorá sa síce nedá užívať, ale vie si predajom\nzabezpečiť samostatné bývanie). Žalovaní 2/, 3/ o predmetné nehnuteľnosti nemajú záujem. Súd mal\ntaktiež preukázané, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť. Žalovaná 1/ zároveň preukázala\nfinančné prostriedky na účte na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. Súd preto vo veci rozhodol\npodľa § 142 OZ, pričom pri určení výšky povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť vyrovnávací podiel vychádzal\nzo záverov znaleckého posudku. Pokiaľ ide o nárok žalovanej 1/ týkajúceho sa vynaložených investícií\ndo nehnuteľnosti, súd uviedol, že pokiaľ jej otec daroval svoj spoluvlastnícky podiel, prešli na ňu\nvšetky práva a povinnosti pôvodného vlastníka, vrátane jeho nároku na investíciie do predmetných\nnehnuteľností. Podielové spoluvlastníctvo súd preto vyporiadal v širšom slova zmysle, keď zohľadnil\nvložené investície žalovanej 1/, resp. jej otca. Nemal preukázané, že by išlo o investície na opravu\na údržbu, ktoré by boli nevyhnutné a tieto boli vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov.\nTento nárok žalovanej 1) preto súd posúdil ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\nzhodnotenia podielu spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva. Vznesenú\nnámietku premlčania žalobkyňou nepovažoval s poukazom na § 107 ods. 1 OZ za dôvodnú, keď nárok\nsa premlčuje v 2 ročnej premlčacej dobe od zániku tohto spoluvlastníctva. Žalovaná 1/ prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne vzala vzájomnú žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia 223,79 eura, v\ntejto časti súd konanie zastavil. Súd neuznal faktúru č. 12/2001 zo 06. 12. 2001 na meno otca žalovanej\n1/ s tým, že nebola riadne vyplnená, uznal len faktúru pokiaľ ide o plastové okná , pričom zo znaleckého\nposudku vyplynulo, že boli len minimálne opotrebované s prihliadnutím na to, že ich životnosť je 60\nrokov. Súd preto uznal investície -platby za plastové okná dňa 26.05.2012 v sume 802,77 eura (zo sumy\n3.489,77 eura odpočítané výbery z účtu starej matky 10.05.2012 suma 1.500 eur a dňa 24.05.2012\nsuma 1.187 eur), platby za plastové okná dňa 26.05.2014 v sume 1.993,95 eura, finančné prostriedky\nvynaložené na zhotovenie prístrešku (práce a materiál) v sume 2.200 eura potvrdené svedkom X., práce\nv súvislosti s brúsením a opravou parkiet v sume 663,87 eura potvrdené svedkom X. J., práce v súvislosti\ns vakovaním, maľovaním stien, okien a radiátorov (materiál ,práca ) v sume 1.130 eur B. Y. potvrdené\nčestným prehlásením a svedeckou výpoveďou Q. Y., celkom teda v celkovej výške 6.790,59 eura.\n\nCelková výška z titulu vzájomnej žaloby priznaná žalovanej 1/ súdom voči žalobkyni a žalovaným 2/ a 3/\nnárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni je v sume 4.149,80 eura (podiel 22/36) a\nžalovaným 2/, 3/ po 282,94 eura (podiel 1/24,1/24). Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamietol. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici ( ďalej aj odvolací súd ) rozsudkom z 18. októbra 2023 sp. zn.\n15Co/14/2023-537 rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch I., II., III., V., VI., VII., IX., X., XI., XII.,\npotvrdil (výrok I.), žalobkyne uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich\nvýške. (výrok II.), žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ nepriznal (výrok\nIII.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inaštancie v napadnutej časti\npotvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP ).\n3.1 Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosť bolo potrebné prikázať\ndo vlastníctva žalovanej 1/ aj keď bola minoritnou vlastníčkou. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR č. R 48/2008, sp. zn. 1 Cdo 33/2010 (R 37/2012), podľa ktorých v konaní podľa §\n142 ods. 1 OZ súd neberie na zreteľ iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v tomto ustanovení, ani\nspoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných\nskutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.\nPodľa názoru odvolacieho súdu teda súd prvej inštancie správne zohľadnil pri svojom právnom závere\nvšetky okolnosti a to najmä, že žalovaná 1/ je odkázaná na bývanie v nehnuteľnosti, býva tam viac\nako 20 rokov, stará sa o maloleté deti a starala sa o starú matku, teda aj matku žalobkyne do jej smrti.\nPokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že jej matka bola sebestačná a starali sa o ňu aj ona a jej\nsynovia, uvedené tvrdenie protirečí jej tvrdeniu, že žalovaná 1/ resp. jej otec ju do nehnuteľnosti nechceli\nvpustiť. Navyše, žalovaná 1/ sa o starú matku starala celodenne. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že\nbývanie žalovanej môžu rovnako poskytnúť rodinní príslušníci, súd to považuje za nedôvodné, nakoľko\noproti žalobkyni sa dobrovoľne nevzdala svojho bývania a navyše má dve maloleté deti, nevlastní iné\nnehnuteľnosti ako žalobkyňa. Okrem toho dodal, že z dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaná\n1/ si nové bývanie nehľadala vysoko pravdepodobne na základe dohody rodiny po smrti starého otca,\nkeď žalovaná 1/ dlhodobo v nehnuteľnosti býva a postarala sa o starú mamu. V danej veci odvolací súd\nnevidí len majetkové hodnoty, ale aj morálny aspekt.\n3.2. Súd nepovažuje dôvodné argumenty žalobkyne aj pokiaľ ide o výšku povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť\nvyrovnávací podiel zo zrušeného podielového spoluvlastníctva v sume 28.196,90 eura. Ak žalobkyňa\npopierala hodnotu nehnuteľností, v tejto súvislosti nepredložila svoj znalecký posudok, ani nežiadala o\njeho nariadenie. Naopak v odvolaní uviedla, že považovala hodnotu nehnuteľností určenú súkromným\nznaleckým posudkom za primeranú. 3.3. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne vo vzťahu\nk vysporiadaniu v širšom slova zmysle a súd prvej inštancie podľa neho náležite zistil skutkový stav a\nvyvodil z neho správny právny záver. Uviedol, že v konaní bolo preukázané (aj výpoveďou otca a matky\nžalovanej 1/), že jej pomáhali, ako aj to, že do nehnuteľnosti investoval otec žalovanej 1/ aj v čase, keď\nešte žila nebohá stará matka žalobkyne 1/. To, že do nehnuteľnosti investoval aj otec žalovanej 1/ na veci\nnič nemení, pretože tým, že svojej dcére daroval svoj podiel na nehnuteľnostiach, žalovaná 1/ vstúpila\ndo jeho práv, teda mala aj právo požadovať vložené investície, teda aj tie, ktoré sama neinvestovala.\nŽalovaná 1/ zároveň investície súdu dostatočne preukázala dôkazmi, svedeckými výpoveďami. Odvolací\nsúd poukázal na to, že nešlo len o bežnú údržbu a potrebné opravy, ale o zhodnotenie domu. Poukázal\nv tejto súvislosti na výpoveď svedka J., ktorý uviedol, že výmena parkiet bola nutná, boli odhnité a tiež\nvýmenu okien za plastové nemožno považovať za opravu či údržbu. Odvolací súd mal za to, že súd\nprvej inštancie odôvodnil výšku bezdôvodného obohatenia, keď vyhodnotil jednotlivé investície, niektoré\nneuznal, na základe listinných dôkazov výsluchov svedkov ustálil ich výšku. K námietke žalobkyne,\nže investície boli realizované z účtu starej matky žalovanej 1/ súd uviedol, že tvrdenie nepreukázala,\njednotlivé výbery z jej účtu súd zohľadnil pri plastových oknách, inak žalovaná 1/ mala dispozičné právo\nk účtu, z ktorého hradila životné potreby a náklady starej matky. Mal preto preukázané, že tieto investície\nvynaložili otec žalovanej 1/, ako aj ona samotná. Pokiaľ ide o premiešanie investícií, odvolací súd sa\nstotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k tomu, že nedošlo k premlčaniu, nakoľko tento\nnárok sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku tohto spoluvlastníctva a\njeho rozhodnutie v tomto smere považuje za dostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/148/2017 a sp. zn. 4 MCdo/12/2011, z ktorého, okrem\niného, vyplynulo, že z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania je potrebné rozlišovať medzi nákladmi\nna nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi\nnákladmi bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili\n\nsúhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. S prihliadnutím na to\npôjde o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa\n§ 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa\n§ 101 OZ, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo\no právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za\ntrvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením\nnákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu\n(bezdôvodného obohatenia) vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so\nzánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 OZ\nod zániku tohto spoluvlastníctva. S ohľadom na to odvolací súd uviedol, že investície vynaložené na\nzáklade neplatného právneho úkonu. Nakoľko výrok o povinnosti uhradiť bezdôvodné obohatenie z titulu\nzhodnotenia podielov neinvestujúcich spoluvlastníkov, ktoré obohatenie vzniká až momentom zániku\npodielového spoluvlastníctva, je závislý od právoplatnosti výroku o vyporiadaní (zániku) podielového\nspoluvlastníctva, preto odvolací súd posudzoval odvolanie komplexne a rozhodol aj o závislom výroku\npodľa § 379 písm. a) CSP.\n3.4. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a nešlo o nevyhnutné investície, opravy a úpravy. Mal pritom preukázané, že investície neboli\nvykonané so súhlasom ostatných spoluvlastníkov, teda išlo o neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie\ntak neuznal všetky uplatnené nároky, žalobu preto v časti zamietol. Na doplnenie odvolací súd poukázal\nna § 137 ods. 1 OZ, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a\npovinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V zmysle § 139 ods. 2 o hospodárení\nso spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti\nhlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka\nsúd. Žalovaná si tak uplatnila nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, keď investície vynaložila na\nzáklade neplatného právneho úkonu a zároveň nešlo o nevyhnutné investície a súd dospel k správnemu\nzáveru, že nárok žalovanej 1/ nie je podľa § 107 OZ premlčaný.O trovách odvolacieho konania odvolací\nsúd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku I., ktorým potvrdil výroky V., IX. a X. rozsudku súdu prvej\ninštancie podala žalobkyňa dovolanie ( ďalej aj „dovolateľka“ ). V tejto súvislosti uplatnila dovolací\ndôvod v § 420 písm. f), nakoľko jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\na) neuviedol žiadne právne posúdenie a zrozumiteľné vysvetlenie ním potvrdeného nároku žalovanej 1/\nna vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni, ktorý podľa odvolacieho súdu prešiel na žalovanú\n1/ z jej otca na základe darovacej zmluvy. V tejto súvislosti poukáza na odôvodnenie v bode 36. ....\n„ Nie je úplne pravda, že žalovaná tvrdila, že do nehnuteľností investovala výlučne ona s manželom,\nnakoľko v konaní bolo preukázané a to aj výpoveďou jej otca a matky, že jej pomáhali, ako aj to, že do\nnehnuteľnosti investoval otec žalovanej 1. aj v čase, keď ešte žila nebohá A. F. . To, že do nehnuteľnosti\ninvestoval aj otec žalovanej 1. Q. F. na veci nič nemení , pretože tým, že svojej dcére daroval svoj podiel\nnehnuteľností, žalovaná 1 vstúpila do jeho práv , teda mala aj právo požadovať vložené investície, teda\naj tie, ktoré sama žalovaná 1. neinvestovala, ale ich investoval jej otec Q. F.“..., pričom sa stotožnil s\nprávnym názorom súdu prvej inštancie v bode 37. .....„ podľa názoru súdu pokiaľ otec žalovanej 1. Q.\nF. daroval žalovanej 1. svoj spoluvlastnícky podiel, prešli na ňu všetky práva a povinnosti pôvodného\nvlastníka Q. F., vrátane jeho nároku na investície do predmetných nehnuteľností (preukázané)“...Zároveň\npoukázal na to, že odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia vždy poukazuje výlučne na právo spoluvlastníka\nuplatniť si nárok na vynaložené investície ako aj na právne dôvody vyplývajúce z § 137 ods. 1 a\n§ 139 ods. 2 OZ , čo je v priamom rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 36.\nPoukázala aj na to, že žalovaná 1/ Spoluvlastnícky podiel nadobudla až dňa 13.12.2017, teda nebola\nspoluvlastníčkou nehnuteľnosti v čase vykonania investícií rozpísaných v bode 38. rozsudku súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd neposúdil právne o akú konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia\nsa malo jednať a vôbec neodôvodnil splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov žalobkyne\nza vznik bezdôvodného obohatenia. Dovolateľka je pritom zaviazaná zaplatiť neinvestujúcej osobe\npomernú časť investícií, ktoré zo vzájomnej žaloby nevyplývali (podľa nej investovala len ona).\nb) Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil v bode 48. vo vzťahu k náhrade trov konania zo\nvzájomnej žaloby. Z odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov nie je možné usúdiť z čoho vyvodili záver, že\nžalovaná 1. bola úspešná vo výške 55,19 %. Z bodu 6. rozsudku vyplýva, že žalovaná 1. si voči žalobkyni\ntitulom zhodnotenia uplatnila sumu 7.518,97 eura a súd jej priznal sumu 4.149,97 eura. Vzájomnú žalobu\nvo vzťahu k žalobkyni vzala späť vo výške 196,96 eura. Späťvzatie žaloby nezavinila žalobkyňa, ale\n\nžalovaná 1., a preto nie je zrejmé, prečo odpočítal súd z uplatnenej sumy späť vzatú časť a z takto\nponíženej sumy ustálil úspech žalovanej vo výške 10,38 %. Súd bez odôvodnenia neaplikoval pre svoje\nrozhodnutie kogentné ust. 256 ods. 1 CSP, hoci žalovaná 1. procesne zavinila zastavenie konania v\nčasti svojho nároku. V prípade správnej aplikácie zákona mal súd v zastavenej časti priznať právo\nnáhradu trov konania žalobkyni voči žalovanej 1. a pri výpočte pomeru úspechu k neúspechu vychádzať\nzo žalovanej sumy 7.518,97 eura a priznanej sumy 4.149,97 eura. Navyše sa súdy dopustili procesnej\nchyby, keď konanie neviedli na základe podanej vzájomnej žaloby a nárok na vydanie obohatenia\nžalovanej 1. prisúdili na základe iných skutočností ako uvedených v jej žalobe a napriek tomu odvolací\nsúd výrok o náhrade trov konania potvrdil podľa § 255 ods. 2 CSP na základe pomeru úspechu strán v\nkonaní.Súd prvej inštancie zdôvodnil nárok na náhradu trov konania v bode 39. rozhodnutia podľa ust.\n§ 255 ods. 1 na základe zásady úspechu strany vychádzajúc z výšky úhradovej povinnosti uvedenej\nžalovanou 1. vo vzájomnej žalobe, hoci - vzájomnú žalobu posúdil len ako obranu žalovanej a nekonal o\nnej podľa § 156 a nasl. CSP - a na tom základe vyvodil, že žalovaná 1. bola v časti týkajúcej sa zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva úspešná tým, že predmetné nehnuteľnosti boli prikázané\ndo jej vlastníctva a bola jej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 28.196,90 eura (vo vzájomnej\nžalobe uvedená suma 28.196,90 eura), a preto priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100 %. Odvolací súd (rovnako ani prvoinštančný) neodôvodnil rozhodnutie o priznaní\npráva na náhradu trov konania žalovanej 1. z pohľadu možného šikanózneho výkonu práva, či možných\nobštrukcií v konaní zapríčinených žalobkyňou ako ani z pohľadu druhu sporu, keďže sa jedná o spor a\nkonanie v ktorom súd nie je viazaný žalobou .\nNamietala aj dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko sa odvolací súd (ako aj prvoinštančný)\npri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu , ktorou je otázka\nže pri posudzovaní práva na náhradu trov konania má súd vychádzať z nedeliteľnosti predmetu zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva - odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Na základe uvedenej právnej otázky je vylúčená aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na\nuznesenie Ústavného súdu III. ÚS 31/2015 z 27.01.2015 ... „práve konanie o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia\nšpecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález ÚS ČR zo 16.03.2006\nvo veci sp. zn. II. ÚS 315/05 ) . Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel\ntak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich\nspoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva.\nKonajúci všeobecný súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého účastníka na účel náhrady trov\nkonania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane..“\n5. Žalovaní 2/ a 3/ sa k dovolaniu žalobkyňe nevyjadrili, žalovaná 1/ ho žiadala odmietnuť ako nedôvodné.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú\nvymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 431 ods. 1 a 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada .\n10. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP zakladá prípustnosť\na zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany\nnadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva\n\nna spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť rozhodnutia, zachovanie rovnosti strán v konaní,\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu, ako aj právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n11. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie\nje aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 220 ods.\n2, ods. 3, § 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie týchto kogentných ustanovení zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania. Dodržiavanie povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť\na kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali\nvzniknúť pochybnosti, či sa súd určitou, stranou sporu výslovne prezentovanou podstatnou otázkou\nzaoberal, alebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n12. Pokiaľ teda odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností\nnezhodnotil odvolateľom namietané skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnil ich\nbezvýznamnosť či irelevantnosť, odôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať za nedostatočné, čím\nporušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP\n(porov. 4Cdo/120/2019). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR\nvyplýva, že nie na každý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, ods. 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nÚstavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,\nna ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak\nskutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 107/07).\n13. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd dal za pravdu\nnámietke žalobkyne, že sa nevysporiadal dostatočne a presvedčivo s jej odvolacou otázkou, na\nzáklade čoho žalovaná 1/ vstúpila do právneho postavenia svojho otca týkajúceho sa okrem darovania\nspoluvlastníckeho podielu aj vložených investícií do nehnuteľnosti a preto môže byť oprávená z\ntitulu bezdôvodného obohatenia (aj s ohľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní uvádza, že všetky\ninvestície boli vykonané pred darovaním spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti). Zároveň jeho\nodôvodnenie možno považovať za zmätočné aj z dôvodu, keď poukazuje na rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ktoré sa však týkajú len práva spoluvlastníka, ktorý sám investície vložil. Súd prvej inštancie\nvysporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva žalovanej 1/ a zaviazal\nju zaplatiť ostatným spoluvlastníkom vyrovnávací podiel, pričom vychádzal zo znaleckého posudku a\nveľkosti jednotlivých podielov spoluvlastníkov. Zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej 1/, ktorá\nžiadala kompenzáciu za vložené investície do nehnuteľnosti. Súd po dokazovaní dospel k záveru,\nže boli vykonané jej právnym predchodcom (otcom) ako aj samotnou žalovanou 1/ bez právneho\ndôvodu (bez súhlasu spoluvlastníkov). Žalovaná sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na základe\ndarovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a otcom, pričom investície súd prvej inštancie vyhodnotil ako\nzhodnotenie nehnuteľnosti, nie ako jej údržbu alebo opravu. Dospel k záveru, že investície žalovanej\n1/ (aj jej otca) patria žalovanej 1/ ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 OZ, nakoľko ostatní\nspoluvlastníci mali prospech zo zhodnotenia spoločnej veci (preukázané znaleckým posudkom), hoci\nsa na investíciách nepodieľali. Zároveň dodal, že investície vykonané otcom žalovanej 1/ na ňu prešli\nako súhrn práv a povinností súvisiacich s darovaním predmetnej nehnuteľnosti. Vznesenú námietku\npremlčania žalobkyňou nepovažoval s poukazom na § 107 ods. 1 OZ za dôvodnú, keď nárok sa\npremlčuje v 2 ročnej premlčacej dobe od zániku tohto spoluvlastníctva. Odvolací súd sa s takýmto\nprávnym záverom stotožnil a na doplnenie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.\n\n4Cdo/148/2017 a 4MCdo/12/2011), podľa ktorých ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka\nna vydanie neoprávneného majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia) vo výške zhodnotenia\npodielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v\ndvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku tohto spoluvlastníctva. Na vysvetlenie poukázal\nna § 137 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý spoluvlastník má podiel nielen na právach ale aj povinnostiach\nvyplývajúcich zo spoločnej veci. Tiež na § 139 ods. 2 OZ, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou\nvecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa podielov. Uzavrel, že pokiaľ otec svojej dcére\n(žalovanej 1/) daroval svoj podiel na nehnuteľnostiach, žalovaná 1/ vstúpila do jeho práv, teda mala aj\nprávo požadovať vložené investície, teda aj tie, ktoré sama neinvestovala. Takýmto odôvodnením súd\nnedal dostatočnú odpoveď na takú námietku, ktorá bola kľúčová pre správne skutkové a následne aj\nprávne posúdenie veci, tiež s poukazom na uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu možno považovať\njeho rozhodnutie za zmätočné. Preto dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd zaťažil konanie\ntakým závažným nesprávnym procesným postupom, že ním došlo k porušeniu práva žalobkyne na\nspravodlivý proces podľa § 420 písm. f).\n14. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, čo je vždy\nokolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne, najvyšší súd\nrozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku a vo všetkých závislých výrokoch, t.j. vo výroku I.,\nktorým potvrdil výroky V., VI., VII., IX., X., XI. a XII. rozsudku súdu prvej inštancie, vo výroku II. a výroku\nIII. zrušil a súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., VI., VII., IX., X., XI. a XII. a vec\nvrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP, § 450 CSP).\n15. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať všetkými dovolacími námietkami\nžalobkyne a bude dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods.\n2 CSP.\n16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, súd prvej inštancie a odvolací súd\nsú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/14/2023", "guid": "f628e0ae-74d3-496f-b9fc-50ec835a6ab7:36ff6acf-1500-4ec0-ad79-69c0735ac37b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}