{"guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "4Cdo/126/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 z 29. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 4Cdo/126/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "identifikacne_cislo": "6124229535", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/126/2025\n6124229535\n29. 10. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o.,\nŽilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller §\nDikoš, s. r. o., Žilina, Tolstého 1201/20, proti žalovanej obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa,\na. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 233,46\neura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10C/55/2024, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2025 sp. zn. 3Co/3/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“) na odvolanie žalovanej napadnutým rozsudkom z\n30. apríla 2025 sp. zn. 3Co/3/2025 potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len ,,súd prvej\ninštancie“, alebo „prvoinštančný súd“) č. k. 10C/55/2024-72 z 03. októbra 2024, ktorým uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 233,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy\n1 233,46 eura od 20. októbra 2023 do zaplatenia (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, §\n517, § 524 ods. 1, 2, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001\nZ. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) a vecne\nopodstatnenosťou žalovaného nároku v celom uplatnenom rozsahu. V konaní považoval za nesporné,\nže 10. júla 2023 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle\nzn. Toyota Corolla držiteľa PRESTIGE SERVICE s. r. o., IČO: 47 461 942, Jungmannova 8, Bratislava\n(ďalej len „poškodené motorové vozidlo“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne\nzmluvne poisteného u žalovanej. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení doby trvania nájmu vystavila\nžalobkyňa poškodenému faktúru č. 11642023, splatnú 28. septembra 2023 na sumu 2 172 eur s DPH\nza 51 dní užívania náhradného vozidla, a že žalovaná dňa 06. októbra 2023 poskytla žalobkyni poistné\nplnenie vo výške 938,54 eura. Medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola\nuzatvorená Zmluva o nájme č. 948/2023 z 25. júla 2023 (ďalej len „Zmluva o nájme vozidla“), predmetom\nktorej bol nájom osobného automobilu zn. Toyota C-HR, AT hybrid, VIN: K., EČV: G. na obdobie od 25.\njúla do 28. augusta 2023 a osobného automobilu Toyota C-HR, AT hybrid, VIN: K., EČV: G. na obdobie od\n29. augusta do 13. septembra 2023. Poškodený v Čestnom prehlásení z 13. septembra 2023 uviedol, že\nmal od spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 20, Žilina zapožičané\nnáhradné vozidlá (obe Toyota C-HR, AT hybrid) v trvaní spolu 51 dní z dôvodu, že jeho motorové\nvozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise, a to až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu\n\nopravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný\nz dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa vystavila za prenájom náhradného vozidla\npodľa Zmluvy o nájme vozidla faktúru na sumu 2 172 eur so splatnosťou 28. septembra 2023. Poškodený\npostúpil žalobkyni pohľadávku vo výške 2172 eur bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4\nzákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného\nvozidla v príčinnej súvislosti so škodou z 10. júla 2023 na vozidle Toyota Corolla, EČV: O., a to Zmluvou\no postúpení pohľadávky z 13. septembra 2023. Postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil poškodený\nlistom z 13. septembra 2023 a žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie pohľadávky vo výške 2 172 eur.\nŽalobkyni žalovaná uhradila 06. októbra 2023 sumu 938,54 eura. Z takto ustáleného skutkového stavu\nprvoinštančný súd vyvodil, že na motorovom vozidle poškodeného bola škoda spôsobená v súvislosti\ns prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, čo zakladá jej pasívnu\nvecnú legitimáciu v spore. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú zo Zmluvy\no postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti uviedol, že náklady za prenájom náhradného motorového\nvozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ ako ujmu v majetkovej\nsfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom\nzávislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby\nškodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného.\n2.1. K námietke žalovanej týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odôvodnenej tým, že\nnáklady voči žalovanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený nepreukázal,\nuviedol, že touto argumentáciou žalovaná de facto spochybňuje oprávnenie postúpiť pohľadávku\npoškodeného na tretiu osobu pred tým, ako uplatní nárok voči poisťovni, čo nemá oporu v zákone č.\n381/2001 Z. z. Zmyslom ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zákona je totiž ustanoviť, aké nároky možno vymáhať\nz poistenia zodpovednosti (a síce nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, odcudzením\nalebo stratou veci), pričom poisťovňa je povinná plniť iba nároky preukázané (napr. nemusí plniť bez\npredloženia faktúry za opravu vozidla). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca\nmal v úmysle vylúčiť postúpenie pohľadávky, bolo by to v dikcii zákona jednoznačne uvedené. Napokon\naj Občiansky zákonníka upravuje, ktoré pohľadávky nemožno postúpiť (§ 525 OZ) a vylúčenie, resp.\nobmedzenie postúpenia obsahujú aj iné právne predpisy, ktoré sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku\nlex specialis (napr. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.), avšak zákon č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v\nčase poistnej udalosti a vyplatenia časti poistného plnenia postúpenie pohľadávky žiadnym spôsobom\nneobmedzoval. Argumentáciu žalovanej považoval za účelovú aj s ohľadom na čiastočné plnenie\nžalobkyni. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu zániku záväzku\npoškodeného započítaním vzájomných pohľadávok uviedol, že argumentácia žalobkyne ohľadom\nvzniku pohľadávky je nepresná (pohľadávka uplatnená v súdnom konaním nevznikla započítaním\npohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobkyne\nna zaplatenie nájomného voči poškodenému), keďže pohľadávka voči žalovanej vznikla v dôsledku\ndopravnej nehody a z titulu povinného zmluvného poistenia (aj „PZP“) uzatvoreného medzi škodcom\na žalovanou. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky mal pritom prvoinštančný súd za jednoznačné, že\npoškodený postúpil na žalobkyňu pohľadávku ohľadne úhrady účelne vynaložených nákladov za nutné\nužívanie náhradného vozidla vo výške 2 172 eur plnenej z PZP (pohľadávka 1) a súčasne žalobkyni\nprislúchala pohľadávka - právo na plnenie nájomného vo výške 2 172 eur voči nájomcovi - poškodenému\n(pohľadávka 2) a poškodený mal voči žalobkyni nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške\n2 172 eur (pohľadávka 3). Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky tiež vyplynulo, že poškodený\na žalobkyňa započítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo v žiadnom prípade podľa konajúceho súdu\nnemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1, ani zabrániť jej platnému postúpeniu. Ako dôvodnú neuznal ani\nobranu žalovanej, v ktorej namietala nedôvodnosť nákladov na nájom vozidla od vystavenia faktúry\ndo doručenia krycieho listu, ktorá bola súdnou praxou už vyriešená. V tejto súvislosti poukázal na\nto, že skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zabezpečenie náhradného vozidla je zodpovedný\nsubjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie\n(nájom) náhradnej veci zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený\nvylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený\nhľadiskom účelnosti. V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného\n(táto nebola zo strany žalovanej nijako rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za pristavenie\na prevzatie vozidla), a teda nebolo sporné, že išlo o cenu primeranú. Rovnako nebola sporná nutnosť\nprenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Objektívnosť potreby náhradného motorového\nvozidla vyjadrila žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na\nzabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných\n\npotrieb. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou\nurčitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za nájom\nnáhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti,\nktorú nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Podporne súd prvej inštancie citoval z rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. novembra 2023: „Za opodstatnenú dobu\nprenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia\npoistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná\nudalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením\nvýšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade\nopravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy\nalebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho\n„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu\nsúdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť\nposkytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného,\naby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ\nnie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie\nspôsobené poistnou udalosťou stále trvá.“\n2.2. S odkazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla\ntreba považovať dobu od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania\npoškodenému, t. j. od 25. júla do 13. septembra 2023, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne\nalebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo však\nžalovaná v konaní ani netvrdila. Dodal tiež, že dĺžka šetrenia poistnej udalosti nemôže byť na ťarchu\npoškodeného. Súčasne považoval za plne aplikovateľný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. februára 2023: „Účelom náhradného motorového\nvozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného\nživota poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ K\nuzneseniu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 303/2023, na ktoré poukazovala žalovaná, uviedol, že v danom\nprípade sa ani všeobecné súdy, ani ústavný súd, nezaoberali otázkou dôvodnosti nákladov za prenájom\nmotorového vozidla po vystavení faktúry a do doručenia krycieho listu, pričom ústavný súd meritórne\nvec neposudzoval, len konštatoval, že právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke\nnevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. V tomto konaní neboli priznané\nnáklady za obdobie dvoch dní, kedy poškodená ponechala svoje motorové vozidlo v autoservise napriek\ntomu, že už bola informovaná o možnosti jeho vyzdvihnutia, uznesenie teda nie je aplikovateľné na\nprejednávanú veci. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej o nedôvodnosti\nodkazu na bežnú obchodnú prax autoservisov pri úhrade škôd z PZP, keďže opravu zaplatila poisťovňa\nna základe zmluvy o havarijnom poistení. Nie je totiž rozhodujúce, z akého právneho vzťahu bola\nuhradená faktúra za opravu vozidla, rozhodujúcim je, že predmetom sporu je nárok postupníka\nako právneho nástupcu poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou škodcom ako\npoisteným žalovanej z titulu povinného zmluvného poistenia. Nárok poškodeného (postúpený na\nžalobkyňu) nie je dôvod posudzovať odlišne, nakoľko aj v uvedenom prípade platí, že poškodený\nsa nemá stať rukojemníkom poisťovní. Poškodený vlastným správaním nedokáže urýchliť likvidáciu\npoistnej udalosti (nad rámec poskytnutia súčinnosti poisťovni). K argumentácii žalovanej o potrebe\nodpočítať opotrebenie súd prvej inštancie doplnil, že svoj výpočet žalovaná súdu žiadnym spôsobom\nneozrejmila, hoci tak mohla urobiť ešte počas písomnej fázy konania, a preto nemohol preskúmať\nopodstatnenosť zníženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla o uvedenú čiastku.\nDodal, že motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na to, či ho poškodený používa alebo nie.\nNavyše motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako\nnepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007). O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP.\n3. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalovaná v odvolaní\nprezentovala rovnakú obranu ako v konaní pred prvoinštančným súdom, v celom rozsahu sa stotožnil\ns vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkázal (§ 387 ods.\n2 CSP). Žalobkyňa v odvolaní neprezentovala žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by boli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a s ktorými by sa dôsledne nevysporiadal už\n\nprvoinštančný súd, preto na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu\nargumentáciu žalovanej, odvolací súd po zopakovaní zisteného skutkového stavu doplnil, že sporné\npostúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu ani ho neobchádza a nie je z toho dôvodu\nabsolútne neplatné.\n3.1. Konštatoval, že sa nejedná o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa\n§ 525 OZ a v zmysle záverov ustálenej súdnej praxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca\npohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti,\nči pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo viazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou\nprakticky, reflektujúc na problémy praktického života spojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou\nmotorového vozidla a krytých PZP zodpovednosti za škodu, poškodený a postupník postúpili pohľadávku\nzodpovedajúcu úhrade nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu a zároveň si vzájomne\nvysporiadali záväzky, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného\nmotorového vozidla a odplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo\nich úhrade. Odvolací súd ozrejmil, že v dôsledku uzatvoreného kontraktu bol poškodený odbremenený\nod fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.\nz. a následného vymáhania pohľadávky titulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím súčasne došlo\nk minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čomu by primárne malo\nslúžiť práve PZP motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zabezpečované okrem iných aj\nžalovanou. Súhlasil, že zvoleným postupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na\npostavenie poškodeného a uvedená pragmatickosť nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza a\nnevyvoláva žalovanou namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Tiež zdôraznil,\nže majetkový status poškodeného by bol celkom rovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o\npostúpení pohľadávky fyzicky žalobkyni vyfakturovaný nájom uhradil a následne by pri rovnakej výšky\nodplaty ním uhradené peniaze žalobkyňa vrátila poškodenému ako odplatu za postúpenie žalovanej\npohľadávky a v kontexte uvedeného uzavrel, že poškodeným postúpený nárok na náhradu účelne\nvynaložených nákladov tak ostal zachovaný; k zmene došlo len v osobe oprávnenej domáhať sa jeho\nuspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi.\n3.2. K obsahu pojmu skutočná škoda a jej preukaznosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001\nZ. z. odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie\nnie je popretý význam a obsah tohto inštitútu. Rozhodujúcim je stav v čase rozhodovania súdu, kedy\ncelkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným boli refundované v dôsledku\nvzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobkyňa na základe platne uzatvorenej\nzmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Napadnutým\nrozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu či neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť\npostúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v čase rozhodovania súdu existoval,\nkeď náklady na prenájom motorového vozidla boli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania.\nZ týchto dôvodov neprisvedčil odvolacej argumentácii žalovanej, že právny záver o aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobkyne je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu či ničím neodôvodneného odklonu\nod dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Vyslovil presvedčenie, že súdom prvej\ninštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej\nskutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/\nprenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou;\nskutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky\ntoho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Odvolací súd bol názoru,\nže rovnako prijatý právny záver nie je v rozpore ani s ustanovením § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.,\nktorému žalovaná pripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom\nustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie\nnároku voči poisťovateľovi. Vychádzal ďalej z toho, že žiadnym logickým argumentačným výkladom\nnie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku\nje výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom\nnároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Uvedené nevyplýva\nani z všeobecných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022\nvyslovených vo vzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi.\nŽalobkyňa si ako právny nástupca poškodeného v predmetnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody\n\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v\nčase rozhodovania prvoinštančného súdu preukázala.\n3.3. Žalovanej odvolaciu argumentáciu krajský súd zhodnotil ako zavádzajúcu snahu podsunúť, že súd\nprvej inštancie za okamih vzniku škody určil už samotné vystavenie faktúry za prenájom motorového\nvozidla, a že škoda spočívajúca v nákladoch za prenájom motorového vozidla vznikla už v okamihu\ndopravnej nehody. Súd prvej inštancie pritom dôsledne rozlíšil charakter a obsah pohľadávok (ods. 37.)\na okamih vzniku škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla nenaviazal na okamih\ndopravnej nehody, len konštatoval príčinnú súvislosť medzi touto škodou a spôsobenou dopravnou\nnehodou (viď použité slovné spojenie v dôsledku dopravnej nehody a nie okamihom dopravnej nehody).\nOdvolací súd neuznal ani odvolaciu námietku nesprávneho skutkového zistenia spočívajúceho v tom, že\nv ods. 37. odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že vznik pohľadávky poškodeného na náhradu škody\nz titulu prenájmu náhradného vozidla žalobkyňa neviazala na právny úkon započítania, nakoľko takýto\nskutkový záver z označeného odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Vychádzajúc z\nuvedeného odvolací súd zastával názor, že súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval náklady\nna prenájom náhradného vozidla ako skutočnú škodu (viď ods. 35.). Pri vysporiadavaní sa s obranou\nžalovanej prihliadol na to, že poškodený v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovanej v\nsúvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové\nvozidlo a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť prenájmom náhradného vozidla,\nnáklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo\na nemusel by si prenajať náhradné.\n3.4. Odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil aj tú časť oponentúry žalovanej, v zmysle ktorej\nv dôsledku započítania pohľadávok došlo k ich zániku a nemožnosti ich vymáhania, keď fakticky\nzanikol len záväzok poškodeného uhradiť titulom nájmu žalobkyni sumu 2 172 eur a na žalobkyňu\nbola postúpená pohľadávka, ktorú mal poškodený voči tretej osobe, resp. žalovanej ako poisťovateľovi\nmotorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to vo výške účelne vynaložených nákladov na\nprenájom náhradného motorového vozidla. Poznamenal, že žalovaná vo svojej argumentácii absolútne\nnerozlišovala právne úkony a účinky vyvolané zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj rozdielny\ncharakter a samostatnosť dotknutých pohľadávok a vzájomné vzťahy nimi založené, keď žalobkyňa\nako prenajímateľ mala voči poškodenému pohľadávku titulom neuhradeného nájomného a poškodený,\nktorý uvedenú pohľadávku uhradil prostredníctvom započítania, mal pohľadávku na náhradu škody\ntitulom nákladov na prenájom motorového vozidla voči žalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla,\nktorým bola škoda spôsobená, a ktorej vymáhanie postúpil na žalobkyňu. Inými slovami povedané\npoškodený odplatne postúpil žalobkyni zákonný nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla a odplata, ktorú by žalobkyňa ako postupník mala uhradiť za postúpenie predmetnej\npohľadávky, bola započítaná na úhradu zmluvného záväzku, ktorý mal poškodený na základe zmluvy\no nájme voči žalobkyni. Odvolací súd rozviedol úvahu, že započítanie predstavuje zákonom povolený\nlegálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet\nvzájomných pohľadávok a v rozpore so zákonom nie je ani skutočnosť, že k započítaniu pohľadávky\na postúpeniu pohľadávky došlo v jednej zmluve v ten istý okamih. Uvedenými úkonmi sa nezmenilo\npostavenie žalovanej, ani povaha záväzku a jeho výška, zmena nastala len vo vzťahu k subjektu\noprávnenému na označené plnenie. Uvedené dôsledne rozlíšil aj súd prvej inštancie (ods. 37.), preto\nani odvolací súd nezistil žiaden právny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ako titulu\nna základe ktorého žalobkyňa nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V zhode s písomne\nprejavenou vôľou žalobkyňa a poškodený si v rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti\na zahrnuli do nej dva určito vyjadrené právne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky).\nPrísne formálny až puristický prístup žalovanej k výkladu práva, ktorý nereflektuje na samotný účel a\nzmysel PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie\nmajetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa\na čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov, sa\nodvolaciemu súdu javil ako účelový. Mal za to, že PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla má vo svojej podstate poškodenému čo najviac zjednodušiť postup smerujúci k\nuplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Určitú mieru účelovosti vykazuje aj samotná\nčiastočná úhrada žalovanej pohľadávky žalovanou pred začatím súdneho konania, aj keď táto ju sama\no sebe nezbavuje možnosti obrany v spore. Pokiaľ žalovaná opakovane poukazovala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/30/2022, v uvedenom konaní sa posudzovala\n\notázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy a ďalej konštatoval, že závery, ktoré v danej veci vyslovil dovolací\nsúd nie je možné posudzovať izolovane bez ohľadu na predmet konania a účel právnej úpravy a rovnako\ntieto nie sú v zásadnej kolízii so závermi prvoinštančného súdu v danej veci. Opätovne zdôraznil, že zánik\npohľadávky poškodeného zo zmluvy o oprave veci uzatvorenej so žalobkyňou nespôsobil a nemôže\nznamenať zánik nároku poškodeného na refundáciu škody z PZP.\n3.5. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovanej, v ktorej namietala\nneprimeranosť doby, za ktorú si žalobkyňa ako právny nástupca poškodeného voči nej uplatnila nárok\nna náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne\nreflektoval na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom\nnáhradného motorového vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody\nna motorovom vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu\npoisťovňou, t. j. v rozsahu uplatnených 51 dní. Uvedený záver plne nadväzuje na v tejto otázke pomerne\nbohatú súdnu prax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po\nvykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych\ndôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých\nnásledkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s\nužívaním motorového vozidla možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom\nnáhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v\ndanom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu (viď potvrdenie o odovzdaní a\nprevzatí motorového vozidla). Odvolací súd akcentoval, že tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne\naplikovateľnými úvahami vyjadrenými v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 602/2022, na ktorý v\ntejto súvislosti poukázal aj súd prvej inštancie, a ktorý s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného\nmotorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy\nmôže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní naviac nebolo preukázané, že\nby užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej\nsúvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania\nmotorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného\nalebo tretieho subjektu. Odvolací súd v kontexte uvedeného pripomenul, že samotné oznámenie o\nukončení šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného\nmotorového vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu\nje v praxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany\npoisťovne predstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada\núhrady vystavenej faktúry s tým, že takáto obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou\nskutočnosťou, a vyplýva aj zo žalobkyňou predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi. Zásadným\nkritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla,\nako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu\nnáhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001\nZ. z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia\nv zákonom stanovenej dobe (viď nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Odvolací súd zopakoval, že\nlen samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej\nnáhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou\nnehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry\npoškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou\nprípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas\nnevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). Odvolací súd sa nestotožnil s obranou žalovanej, že\nuvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní motorového vozidla autoservisom, pretože nemožno\nza v rozpore so zákonom považovať dohodu o vzájomnej podmienenosti plnení vyplývajúcich zo\nsynalagmatického zmluvného vzťahu. Neobstála pred ním ani taká argumentácia žalovanej, ktorá\nvznik škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po vykonaní opravy (17. 08. 2023)\npripisuje porušeniu povinnosti autoservisu informovať poškodeného o zavŕšení opravy, ktoré samo\nosebe nevedie k vydaniu motorového vozidla poškodenému. Doplnil tiež, že tento bežne zaužívaný\npostup autoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého\npostupu zo strany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo\na vzhľadom na finančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný\nokamžitej jednorazovej úhrady týchto nákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu\nprenájmu náhradného vozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať\nani od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovanej bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na\n\nzabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti si musel prenajať náhradné motorové vozidlo, aby vopred\nuhradil pomerne vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a\npotom aby následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Zhrnúc uvedené pri posudzovaní účelnosti\nnájmu náhradného vozidla bolo podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať najmä zo skúmania\nreálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred ním nezapríčinenou\nškodovou udalosťou. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prenájom náhradného\nmotorového vozidla bol ukončený 13. septembra 2023, kedy súčasne došlo k doručeniu krycieho\nlistu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne vynaložené možno považovať náklady za\nprenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas ktorej poškodený nemohol disponovať vlastným\nmotorovým vozidlom.\n3.6.\nPodporne v súvislosti so záverom o aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne odvolací súd\npríkladmo poukázal na viaceré súdne rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k totožným\nzáverom a o ktorých vzhľadom na účasť v konaní musí mať vedomosť aj samotná žalovaná\n(napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/120/2024, 7Co/105/2024, 3Cob/220/2017,\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/122/2019, 8Co/132/2019, 14Cob/166/2019, 6Co/32/2020,\n6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n4Co/10/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/33/2020). Vo vzťahu k primeranosti doby\nprenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dal do pozornosti obdobné závery vyslovené\nv rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023, 3Cob/8/2023, 14Co/6/2025,\n1Cob/128/2022, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019, 11Co/88/2023, 7Co/37/2022,\n9Co/107/2023, 6Co/84/2023, 11Co/67/2024, 7Co/130/2023, 7Co/51/2024, Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 3Cob/20/2020 a iné. K ďalšej argumentácii žalovanej odvolací súd pripomenul, že nie je jeho\npovinnosťou zodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n3.7. Na uvedenom základe odvolací súd nezistil existenciu žiadneho zo žalovanou namietaných\nodvolacích dôvodov, keď hodnotenie dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom nie je v rozpore s §\n191 CSP, či pre účely rozhodnutia nedostatočné, selektívne, bez zohľadnenia vzájomných súvislostí.\nNa vykonaným dokazovaním správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval\nustanovenia § 427, § 442, § 524 OZ a § 4, § 11 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. a tieto vyložil v súlade\ns ich účelom a v tomto smere ustálenou súdnou praxou, keď dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní\npreukázala vecnú legitimáciu sporových strán (u žalobkyne odvodenú od platne uzatvorenej zmluvy o\npostúpení pohľadávky), ako aj všetky zákonné podmienky pre úspešne uplatnenie škodového nároku\n(udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vzniku škody a existenciu\npríčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a danou udalosťou, to všetko počas trvania poistenia\nzodpovednosti). Svoje závery aj riadne, logicky, presvedčivo a v súlade s požiadavkami kladenými § 220\nods. 2 CSP odôvodnil. Nakoľko odvolací súd nezistil ani prítomnosť závažnej meritórnej svojvôle, od\nexistencie ktorej žalovaný odvíjal aj danosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP\na porušenie ústavne chráneného vlastníckeho práva, ani tento odvolací dôvod a argumentáciu nebolo\nmožné vyhodnotiť ako opodstatnené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol\npodľa zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť\nvyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne\nzo strany odvolacieho súdu považovala za zmätočné, vnútorne rozporné, neúplné, nepresvedčivé a\nvykazujúce znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, čím zo strany odvolacieho súdu došlo k\nporušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Právnym výkladom, podľa ktorého (akýkoľvek)\nnárok na náhradu škody môže mať charakter budúcej pohľadávky sa odvolací súd odchýlil od zásady\nnáhrady skutočnej škody vyjadrenej v ustanovení § 442 ods. 1 OZ spôsobom, že tým poprel samotný účel\na význam tejto zásady (§ 442 ods. 1 OZ). Odvolací súd sa dopustil závažnej meritórnej (hmotnoprávnej)\nsvojvôle aj vo vzťahu k výkladu § 580 OZ, keď mal za to, že v dôsledku právneho úkonu započítania malo\nzo strany poškodeného dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda k vzniku škody\nv majetkovej sfére poškodeného vo výške 2 172 eur. Podľa dovolateľky odôvodnenie aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobkyne nespĺňa kvalitatívne požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\n\nvyplývajúce z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako ani požiadavku\npresvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývajúcu z § 220 ods. 2 CSP.\n4.1. Odvolací súd porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie v týchto troch rovinách:\n(i) odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne zo strany odvolacieho súdu je na viacerých\nmiestach vnútorne rozporné, nekonzistentné, zmätočné, nezrozumiteľné, neurčité a nepresvedčivé,\n(ii) odvolací súd sa buď vôbec nevysporiadal s niektorou podstatnou argumentáciou žalovanej\nuvádzanou počas odvolacieho konania týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne,\nresp. odvolací súd sa s niektorou podstatnou argumentáciu žalovanej uvádzanou žalovanou počas\nodvolacieho konania týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nevysporiadal dostatočne\npresvedčivým a zrozumiteľným spôsobom,\n(iii) posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne zo strany odvolacieho súdu vykazuje na\nniektorých miestach znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle (najmä vo vzťahu k výkladu a\naplikácií § 442 ods. 1 OZ a § 580 OZ).\nAd (i) Z argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej v bode 35. odôvodnenia jeho rozsudku pre žalovanú\njednoznačne vyplýva, že súd v rozpore s dlhodobo ustáleným resp. zaužívaným výkladom § 442 ods.\n1 OZ považoval za skutočnú škodu už len vznik samotných nákladov za prenájom náhradného vozidla\n(t. j. už len samotné vyfakturovanie nájomného poškodenému zo strany prenajímateľa náhradného\nvozidla): „Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu\ndefinovanú v ustanovení 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so\nškodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej\nudalosti.“ Odvolací súd teda na jednej strane v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku (správne)\nuviedol, že v danom prípade mohla škoda vzniknúť až vynaložením nákladov za prenájom náhradného\nvozidla, no na strane druhej neskôr v rozpore s týmito jeho (správnymi) závermi odobril (nesprávnu)\nargumentáciu prvoinštančného súdu uvedenú v bode 35. odôvodnenia jeho rozsudku. Žalovaná má\nza to, že takáto vzájomne protirečivá, zmätočná a nejednoznačná argumentácia odvolacieho súdu\ntýkajúca sa posúdenia zásadnej otázky okamihu vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla, porušuje jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jednej z integrálnych súčastí\npráva na spravodlivé súdne konanie. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je čo sa týka odôvodnenia\naktívnej vecnej legitimácie žalobkyne zmätočný a vnútorne protirečivý aj z toho hľadiska, že z jeho\nodôvodnenia nie je zrejmé, či podľa odvolacieho súdu: nárok poškodeného na výplatu poistného plnenia\nvoči žalovanej ako poisťovateľovi z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla vo výške 2 172 eur mal existovať už pred uzatvorením Zmluvy o\npostúpení pohľadávky, alebo či právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej pohľadávky poškodeného\nna výplatu poistného plnenia mala byť až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky z 13. septembra\n2023. Poukázala na zjavné protirečenia, keď najskôr v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nsa uvádza, že právnym dôvodom vôbec vzniku samotnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla vo výške 2 172 eur mala byť až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky, ale neskôr v bode 14.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd túto jeho skoršiu argumentáciou poprel, keď uviedol,\nže v dôsledku započítania pohľadávok a postúpenia sa nezmenilo postavenie žalovanej, ako ani povaha\na výška jeho záväzku.\nAd (ii) Vo vzťahu k námietke nevysporiadania sa s podstatnou argumentáciou žalovanej z hľadiska\nrozhodnutia vo veci, dovolateľka postrádala vyrovnanie sa s jej argumentáciou, že právny úkon\nzapočítania je vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú\nvždy len v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. To znamená, že na strane každého účastníka dohody\no započítaní vzájomných pohľadávok je strata aktív (t. j. pohľadávok) kompenzovaná v rovnakom\nrozsahu stratou pasív (t. j. záväzkov). Odvolaciemu súdu dovolateľka vyčítala, že bol povinný zohľadniť\na zaoberať sa touto zásadnou argumentáciou žalovanej, v zmysle ktorej právny úkon započítania\nje vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, v dôsledku ktorého nikdy nedochádza k objektívnemu\nzmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov.\nAd (iii) Žalovaná v ďalšom namietala svojvoľný výklad ustanovení § 442 ods. 1 a § 580 OZ, pretože\nvýkladom § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého by nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla mohol byť postupovaný ako akási budúca pohľadávka, sa odvolací súd odchýlili od\nzásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 OZ, čím odvolací súd poprel význam a účel\ntohto hmotnoprávneho ustanovenia. Takýto výklad predstavuje závažnú meritórnu svojvôľu, majúcu za\n\nnásledok porušenie práva žalovanej na spravodlivé súdne. Odvolací súd sa takisto výkladom, podľa\nktorého v dôsledku právneho úkonu započítania (ako obligatórne ekvivalentného právneho úkonu)\nmohlo dôjsť k vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, taktiež natoľko odchýlil od\npodstaty hmotnoprávneho ustanovenia 580 OZ, že tým poprel jeho zmysel a účel. Zopakovala, že\nz charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že na to aby mohol poškodený vôbec vykonávať\nakékoľvek práva v súvislosti s nárokom na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených\nnákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t. j. úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody\nvoči poistenému škodcovi, resp. postúpiť jeho nárok na náhradu škody voči poistenému škodcovi na\ninú osobu a pod.), musela byť škoda v rozhodnom čase (t. j. v čase uzatvárania Zmluvy o postúpení\npohľadávky) už reálna a existujúca, a nielen hypotetická s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti.\nNeexistencia skutočnej škody v čase uzatvárania právneho úkonu, ktorý sa jej týka, má podľa\nžalovanej jednoznačne za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s hmotnoprávnym\nustanovením § 442 ods. 1 OZ. Z charakteristík pojmu skutočná škoda (t. j. že musí ísť o škodu už reálne\nexistujúcu) vyplýva, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu týkajúceho sa (akéhokoľvek) nároku\nna náhradu škody je na základe vykonaného dokazovania potrebné posúdiť, či škoda v čase uzatvorenia\nprávneho úkonu existovala alebo neexistovala, pričom do úvahy podľa žalovanej neprichádza žiadna\nšpekulácia, že škoda môže byť v čase uzatvorenia daného právneho úkonu, ktorý sa jej týka, budúca,\nsporná či neistá. Zdôraznila, že pokiaľ na základe vykonaného dokazovania nie je preukázané, že škoda\nv čase uzatvorenia daného právneho úkonu skutočne existovala, tak táto skutočnosť má za následok\nabsolútnu neplatnosť dotknutého právneho úkonu, jednak pre rozpor so zákonom (t. j. § 442 ods. 1 v\nspojení s 39 OZ), resp. aj z dôvodu, že predmetom takéhoto právneho úkonu je nemožné plnenie (§\n37 OZ). V súvislosti s touto argumentáciou poukázala aj na zásadu „impossibilium nulla obligatio est“,\nt. j. že z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne s odkazom na rozhodnutie dovolacieho súdu\nsp. zn. 6Cdo/5/2017.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko v\nodôvodnení aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie a následným stotožnením sa odvolacieho\nsúdu s týmto záverom a v ďalšej argumentácii odvolacieho súdu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie,\nnemožno identifikovať žiadne pochybenie súdov majúce za následok porušenie práva žalovanej na\nspravodlivý proces. Dovolateľka sa snaží vymedziť dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, avšak skutočnou príčinou je jej nespokojnosť s právnym posúdením aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne, o čom svedčí jej argumentácia v časti III. písm. c) dovolania o svojvoľnom výklade § 442\nods. 1 a § 580 OZ zo strany odvolacieho súdu. Správnosťou týchto záverov sa však dovolací súd pri\ndovolacom dôvode v zmysle § 420 písm. f) CSP nemôže zaoberať. Poukázala na to, že aktívna a\npasívna legitimácia strán sporu bola už v minulosti ustálená v totožných sporoch, ktoré strany sporu\nmedzi sebou vedú po tom, čo poškodený postúpi na žalobkyňu svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla v\ndôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej, respektíve inej poisťovne. Viaceré súdy\nkonštatovali, že aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale\naj zo samotného správania sa žalovanej, ktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobkyni. V zmluve o\npostúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na\nodplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobkyne na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa\nnavzájom započítajú.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba, zastúpená zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené\nzákonom pre vecné prejednanie dovolania. Žalovaná uplatnila dovolací dôvod, ktorým namietala\nvady konania podľa § 420 písm. f) CSP, ktoré mali spočívať v tom, že sa odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí riadne nevysporiadal s nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v otázke\naktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, čím možno aj rozhodnutie odvolacieho súdu považovať\nza nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne, ďalej že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou\nargumentáciou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne a napokon, že odvolací súd sa vo vzťahu k ustanoveniu § 442 ods. 1 OZ dopustil aj závažnej\nmeritórnej svojvôle (čím poprel účel a význam zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1\nOZ), keď dospel k záveru, že v zásade (akýkoľvek) nárok na náhradu škody môže mať charakter budúcej\npohľadávky s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Rovnako sa odvolací súd dopustil závažnej\nmeritórnej svojvôle aj vo vzťahu k výkladu § 580 OZ, kedy mal za to, že započítaním pohľadávok mohlo\ndôjsť k vzniku škody, respektíve k vzniku nároku na náhradu škody.\n14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n15. V posudzovanej veci sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľky, že odôvodnenie aktívnej\nvecnej legitimácie žalobkyne zo strany odvolacieho súdu je na viacerých miestach vnútorne rozporné,\nnekonzistentné, zmätočné, nezrozumiteľné, neurčité a nepresvedčivé; dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti ani nepreskúmateľnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Rozsudok odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na obsahové náležitosti\nrozhodnutia (§ 220 CSP) a jeho odôvodnenie je preskúmateľné z hľadiska skutkových i právnych\nzáverov. Odvolací súd sa nielen formálne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v intenciách § 387\n\nods. 2 CSP, ale k nosným otázkam sporu pripojil vlastnú právnu argumentáciu, čím vytvoril dostatočný\npodklad pre preskúmanie správnosti jeho záverov. Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnáležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej, konkrétne v bodoch 13. a 14. odôvodnenia,\npričom poukázal taktiež na množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom\nv otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav,\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa\npo obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná preto nedôvodne\nargumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom.\n16. K aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne najskôr osobitne zdôraznil, že v posudzovanej veci „sa\nnejedná o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 OZ a v zmysle\nzáverov ustálenej súdnej praxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá\nv čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia\nje sporná alebo viazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou prakticky, reflektujúc na problémy\npraktického života spojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla a krytých\nPZP zodpovednosti za škodu, poškodený a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade\nnákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky,\nktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a\nodplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade.“ Odvolací\nsúd v tejto súvislosti náležitým spôsobom ozrejmil, že „v dôsledku uzatvoreného kontraktu bol poškodený\nodbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona\nč. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania pohľadávky titulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím\nsúčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čomu by\nprimárne malo slúžiť práve PZP motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zabezpečované\nokrem iných aj žalovanou. Súhlasil, že zvoleným postupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym\ndopadom na postavenie poškodeného a uvedená pragmatickosť nie je v rozpore so zákonom ani ho\nneobchádza a nevyvoláva žalovanou namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.“\nTiež zdôraznil, že „majetkový status poškodeného by bol celkom rovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením\nzmluvy o postúpení pohľadávky fyzicky žalobkyni vyfakturovaný nájom uhradil a následne by pri rovnakej\nvýšky odplaty ním uhradené peniaze žalobkyňa vrátila poškodenému ako odplatu za postúpenie\nžalovanej pohľadávky a v kontexte uvedeného uzavrel, že poškodeným postúpený nárok na náhradu\núčelne vynaložených nákladov tak ostal zachovaný; k zmene došlo len v osobe oprávnenej domáhať sa\njeho uspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi.“\n16.1. K obsahu pojmu skutočná škoda a jej preukaznosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.\nodvolací súd dostatočne zrozumiteľne reagoval tak, že „závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie\nnie je popretý význam a obsah tohto inštitútu. Rozhodujúcim je stav v čase rozhodovania súdu, kedy\ncelkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným boli refundované v dôsledku\nvzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobkyňa na základe platne uzatvorenej\nzmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Napadnutým\nrozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu či neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť\npostúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v čase rozhodovania súdu existoval,\nkeď náklady na prenájom motorového vozidla boli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania.“\nZ týchto dôvodov neprisvedčil odvolacej argumentácii žalovanej, že „právny záver o aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobkyne je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu či ničím neodôvodneného odklonu\nod dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda.“ Vyslovil presvedčenie, že „súdom prvej\ninštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle\nktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na\npožičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne\n\nnepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo\nnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené\ndôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď.“ Odvolací súd\ndostatočne určitým spôsobom vyjadril svoj názor, že „rovnako prijatý právny záver nie je v rozpore\nani s ustanovením § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorému žalovaná pripisuje iný ako zákonodarcom\nsledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom ustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného\npoistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi.“ Odvolací súd logicky ďalej\nvychádzal z toho, že „žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru,\nže jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že\npredmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Uvedené nevyplýva ani z všeobecných záverov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu k\npotrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Žalobkyňa si ako právny\nnástupca poškodeného v predmetnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla poistenca žalovanej a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania\nprvoinštančného súdu preukázala.“\n16.2. Žalovanej argumentáciu odvolací súd zhodnotil ako zavádzajúcu snahu podsunúť, že súd prvej\ninštancie za okamih vzniku škody určil už samotné vystavenie faktúry za prenájom motorového vozidla,\na že škoda spočívajúca v nákladoch za prenájom motorového vozidla vznikla už v okamihu dopravnej\nnehody. V nadväznosti na to vysvetlil, že „súd prvej inštancie pritom dôsledne rozlíšil charakter a\nobsah pohľadávok (ods. 37.) a okamih vzniku škody v podobe nákladov na prenájom náhradného\nvozidla nenaviazal na okamih dopravnej nehody, len konštatoval príčinnú súvislosť medzi touto škodou\na spôsobenou dopravnou nehodou (viď použité slovné spojenie v dôsledku dopravnej nehody a nie\nokamihom dopravnej nehody).“ Odvolací súd neuznal ani odvolaciu námietku nesprávneho skutkového\nzistenia spočívajúceho v tom, že v ods. 37. odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že vznik pohľadávky\npoškodeného na náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla žalobkyňa neviazala na právny\núkon započítania, nakoľko takýto skutkový záver z označeného odseku odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nevyplýva. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd jasne konštatoval, že „súd prvej inštancie\nsprávne právne kvalifikoval náklady na prenájom náhradného vozidla ako skutočnú škodu (viď ods. 35.).“\nPri vysporiadavaní sa s obranou žalovanej prihliadol na to, že „poškodený v dôsledku protiprávneho\nkonania poistenca žalovanej v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť\nvyužívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť\nprenájmom náhradného vozidla, náklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej\npríčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne\nvyužívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné.“\n16.3. Odvolací súd pri vyhodnotení časti oponentúry žalovanej ako zavádzajúcej - v zmysle ktorej\nv dôsledku započítania pohľadávok došlo k ich zániku a nemožnosti ich vymáhania, keď fakticky\nzanikol len záväzok poškodeného uhradiť titulom nájmu žalobkyni sumu 2 172 eur a na žalobkyňu\nbola postúpená pohľadávka, ktorú mal poškodený voči tretej osobe, resp. žalovanej ako poisťovateľovi\nmotorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to vo výške účelne vynaložených nákladov\nna prenájom náhradného motorového vozidla - v dôvodoch rozhodnutia konzistentne poukázal na\nto, že „žalovaná vo svojej argumentácii absolútne nerozlišovala právne úkony a účinky vyvolané\nzmluvou o postúpení pohľadávok ako aj rozdielny charakter a samostatnosť dotknutých pohľadávok a\nvzájomné vzťahy nimi založené, keď žalobkyňa ako prenajímateľ mala voči poškodenému pohľadávku\ntitulom neuhradeného nájomného a poškodený, ktorý uvedenú pohľadávku uhradil prostredníctvom\nzapočítania, mal pohľadávku na náhradu škody titulom nákladov na prenájom motorového vozidla voči\nžalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a ktorej vymáhanie\npostúpil na žalobkyňu. Inými slovami povedané poškodený odplatne postúpil žalobkyni zákonný nárok\nna náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a odplata, ktorú by žalobkyňa ako\npostupník mala uhradiť za postúpenie predmetnej pohľadávky, bola započítaná na úhradu zmluvného\nzáväzku, ktorý mal poškodený na základe zmluvy o nájme voči žalobkyni.“ Odvolací súd ďalej rozviedol\nlegitímnu úvahu, že „započítanie predstavuje zákonom povolený legálny spôsob zániku záväzkov,\nkedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok a v rozpore\nso zákonom nie je ani skutočnosť, že k započítaniu pohľadávky a postúpeniu pohľadávky došlo v\njednej zmluve v ten istý okamih. Uvedenými úkonmi sa nezmenilo postavenie žalovanej, ani povaha\nzáväzku a jeho výška, zmena nastala len vo vzťahu k subjektu oprávnenému na označené plnenie.\n\nUvedené dôsledne rozlíšil aj súd prvej inštancie (ods. 37.), preto ani odvolací súd nezistil žiaden\nprávny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ako titulu na základe ktorého žalobkyňa\nnadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V zhode s písomne prejavenou vôľou žalobkyňa\na poškodený si v rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti a zahrnuli do nej dva\nurčito vyjadrené právne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky). Prísne formálny\naž puristický prístup žalovanej k výkladu práva, ktorý nereflektuje na samotný účel a zmysel PZP\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových\nrizík v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie\nzmiernenie následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov, sa javí ako účelový.“\nOdvolací súd v kontexte uvedeného vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, že „PZP zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má vo svojej podstate poškodenému čo najviac\nzjednodušiť postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Určitú\nmieru účelovosti vykazuje aj samotná čiastočná úhrada žalovanej pohľadávky žalovanou pred začatím\nsúdneho konania, aj keď táto ju sama o sebe nezbavuje možnosti obrany v spore. Pokiaľ žalovaná\nopakovane poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/30/2022,\nv uvedenom konaní sa posudzovala otázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy a ďalej konštatoval, že\nzávery, ktoré v danej veci vyslovil dovolací súd nie je možné posudzovať izolovane bez ohľadu\nna predmet konania a účel právnej úpravy a rovnako tieto nie sú v zásadnej kolízii so závermi\nprvoinštančného súdu v danej veci. Zánik pohľadávky poškodeného zo zmluvy o oprave veci uzatvorenej\nso žalobkyňou nespôsobil a nemôže znamenať zánik nároku poškodeného na refundáciu škody z\nPZP.“ Podporne v súvislosti so záverom o aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne odvolací súd príkladmo\npoukázal na viaceré súdne rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k totožným záverom a o\nktorých vzhľadom na účasť v konaní musí mať vedomosť aj samotná žalovaná (napr. rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/120/2024, 7Co/105/2024, 3Cob/220/2017, Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 6Co/122/2019, 8Co/132/2019, 14Cob/166/2019, 6Co/32/2020, 6Co/32/2020, Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/10/2020, Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/33/2020). K ďalšej argumentácii žalovanej odvolací súd pripomenul, že\nnie je jeho povinnosťou zodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n17. Dovolací súd neuznal výhrady žalovanej zadefinovaných sub (i) a neidentifikoval protirečivú,\nzmätočnú alebo nejednoznačnú argumentáciu odvolacieho súdu týkajúcej sa posúdenia otázky okamihu\nvzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla; odvolací súd v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia náležite a zrozumiteľne vyložil svoj právny názor na obsah pojmu skutočná škoda a jej\npreukaznosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. s uistením, že závermi, ku ktorým dospel\nsúd prvej inštancie nie je popretý význam a obsah tohto inštitútu. Za rozhodujúci považoval stav v čase\nrozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným boli\nrefundované v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobkyňa na základe\nplatne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Objasnil, že súd prvej inštancie nepriznal budúcu\nči neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového\nnároku, ktorý v čase rozhodovania súdu bol existentný, keď náklady na prenájom motorového vozidla\nboli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania. Ďalej vyjadril presvedčenie, že súdom prvej\ninštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej\nskutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/\nprenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou;\nskutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky\ntoho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Odvolací súd bol názoru,\nže rovnako prijatý právny záver nie je v rozpore ani s ustanovením § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.,\nktorému žalovaná pripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom\nustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie\nnároku voči poisťovateľovi. Vychádzal ďalej z toho, že žiadnym logickým argumentačným výkladom\nnie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku\nje výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom\nnároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla.\n\n17.1. Obdobne rovnaký postoj možno zaujať aj k tej časti dovolania, v ktorej žalovaná namietala\nvnútornú protirečivosť odôvodnenia rozsudku v odpovedi na otázku, či nárok poškodeného na výplatu\npoistného plnenia voči žalovanej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal existovať už pred\nuzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo či právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej\npohľadávky poškodeného na výplatu poistného plnenia mala byť až samotná Zmluva o postúpení\npohľadávky; samotný odvolací súd žalovanej odvolaciu argumentáciu zhodnotil ako zavádzajúcu snahu\npodsunúť, že prvoinštančný súd za okamih vzniku škody určil už samotné vystavenie faktúry za prenájom\nmotorového vozidla, a že škoda spočívajúca v nákladoch za prenájom motorového vozidla vznikla\nuž v okamihu dopravnej nehody. Odvolací súd na margo uvedeného objasnil, že prvoinštančný súd\ndôsledne rozlíšil charakter a obsah pohľadávok (ods. 37.) a okamih vzniku škody v podobe nákladov\nna prenájom náhradného vozidla nenaviazal na okamih dopravnej nehody, len konštatoval príčinnú\nsúvislosť medzi touto škodou a spôsobenou dopravnou nehodou (viď použité slovné spojenie v dôsledku\ndopravnej nehody a nie okamihom dopravnej nehody). Odvolací súd neuznal ani odvolaciu námietku\nnesprávneho skutkového zistenia spočívajúceho v tom, že v ods. 37. odôvodnenia prvoinštančný súd\nuviedol, že vznik pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla\nžalobkyňa neviazala na právny úkon započítania, nakoľko takýto skutkový záver z označeného odseku\nodôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastával názor,\nže súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval náklady na prenájom náhradného vozidla ako\nskutočnú škodu (viď ods. 35.). Pri vysporiadavaní sa s obranou žalovanej prihliadol na to, že poškodený\nv dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovanej v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla\ndočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento ním nezavinený a nanútený\nstav bol oprávnený riešiť prenájmom náhradného vozidla, náklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu\nspôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti\npoškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné.\n17.2. Bez vplyvu na možnú zmätočnostnú vadu napadnutého rozsudku je aj námietka žalovanej\no nevysporiadaní sa s podstatnou argumentáciou žalovanej, že právny úkon započítania je vo\nvšeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu v\nakom sa vzájomne kryjú. To znamená, že na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných\npohľadávok je strata aktív (t. j. pohľadávok) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou pasív (t. j.\nzáväzkov). Súdy nižších inštancií zhodne považovali za potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení\npohľadávky (ako inominátnej zmluvy), ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobkyňou ako\npostupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Zo zmluvy o postúpení\npohľadávky mal pritom prvoinštančný súd za jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobkyňu\npohľadávku ohľadne úhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo\nvýške 2 172 eur plnenej z PZP (pohľadávka 1) a súčasne žalobkyni prislúchala pohľadávka - právo na\nplnenie nájomného vo výške 2 172 eur voči nájomcovi - poškodenému (pohľadávka 2) a poškodený mal\nvoči žalobkyni nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 2 172 eur (pohľadávka 3). Z bodu\n5. Zmluvy o postúpení pohľadávky tiež vyplynulo, že poškodený a žalobkyňa započítali pohľadávku 2 a\npohľadávku 3, čo v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1, ani zabrániť jej platnému\npostúpeniu, čím súdy nepopreli účinky právneho úkonu započítania (ako obligatórne ekvivalentného\nprávneho úkonu) v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva\nmedzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje\nneexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.\n18. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd sa v rámci svojho preskúmania\ndôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli v konaní\nnastolené, predovšetkým otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pričom jasne uviedol, z akých\ndôvodov mal túto u žalobkyne danú. Odôvodnenie krajského súdu spĺňa obsahové náležitosti podľa §\n220 ods. 2 CSP - jasne vysvetľuje, čo žalovaná namietala, ako sa k týmto námietkam súd postavil, aké\nskutkové tvrdenia a dôkazy vzal do úvahy, ktoré z nich považoval za preukázané, ako ich hodnotil a\nna akých právnych záveroch založil svoje rozhodnutie. V spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie,\nna ktoré v podstatných bodoch nadviazal, tvorí rozhodnutie odvolacieho súdu ucelený, zrozumiteľný\na vnútorne konzistentný celok, ktorý spĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutí\npodľa § 393 CSP. Už len tým, že sama žalovaná vo svojom dovolaní namieta konkrétne právne\nzávery odvolacieho súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie, svedčia o tom, že dovolaním napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľným nie je, a teda, že aj žalovanej bolo z neho dostatočne zrejmé, prečo aj\nodvolací súd považoval žalobkyňu v spore za aktívne vecne legitimovanú.\n\n19. Právne závery odvolacieho súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne pritom nemožno\noznačiť za svojvoľné, arbitrárne, ale nanajvýš za nesprávne, ktorá skutočnosť však nezakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ale iba jeho prípustnosť podľa § 421 CSP (t. j.\nžalovaná mohla v tomto smere namietať len odklon odvolacieho súdu pri riešení tejto otázky od ustálenej\nsúdnej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), príp. jej doposiaľ neriešenie dovolacím\nsúdom (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Otázky, ktoré by mohli prichádzať do úvahy, či „možno postúpiť\naj budúcu pohľadávku (t. j. pohľadávku v čase postúpenia ešte neexistujúcu), či možno „zaplatiť“ za\npostúpenú pohľadávku aj peňažnou pohľadávkou na náhradu škody (nie peniazmi), príp. či bolo možné\nvzájomné započítanie takýchto pohľadávok a pod.“ Inak povedané, či v danej veci išlo o pohľadávky\nspôsobilé na započítanie (t. j. či tieto spĺňali všetky kritériá ich spôsobilosti na započítanie podľa §\n580, § 581 Občianskeho zákonníka). Sú to otázky, ktoré riešil aj odvolací súd (na riešení ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie), a ak sa tento podľa názoru žalovanej pri ich riešení odklonil od ustálenej\nsúdnej praxe dovolacieho súdu (príp. by išlo o otázky doposiaľ dovolacím súdom neriešené), išlo by\no dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP. Žalovaná sa však z dôvodu nesplnenia podmienok\nna podanie dovolania podľa § 421 CSP (tzv. bagateľný spor - § 422 CSP) snažila túto skutočnosť\n„obísť“ podaním dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná najmä\npokiaľ ide o jej kritiku odvolacieho súdu - čo do posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne\nvykazujúce na niektorých miestach znaky závažnej hmotnoprávnej svojvôle najmä vo vzťahu k výkladu\na aplikácií § 442 ods. 1 OZ a § 580 OZ - polemizuje s konkrétnymi právnymi závermi odvolacieho súdu\n(s ktorými iba nesúhlasí a považuje ich za nesprávne), čo vylučuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pričom takáto polemika prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá. Samotné nesprávne právne závery odvolacieho súdu prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP nezakladajú.\n20. Procesné pochybenie odvolacieho súdu má spočívať v tom, že spor o náklady za prenájom\nnáhradného motorového vozidla nesprávne právne posúdil [parafráz. sub (iii)] svojvoľným výkladom\nustanovení § 442 ods. 1 a § 580 OZ, pretože výkladom § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého by nárok na\nnáhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mohol byť postupovaný ako akási budúca\npohľadávka, sa odvolací súd odchýlili od zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods.\n1 OZ, čím odvolací súd poprel význam a účel tohto hmotnoprávneho ustanovenia. Odvolací súd sa\ntakisto výkladom, podľa ktorého v dôsledku právneho úkonu započítania (ako obligatórne ekvivalentného\nprávneho úkonu) mohlo dôjsť k vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, taktiež\nnatoľko odchýlil od podstaty hmotnoprávneho ustanovenia 580 OZ, že tým poprel jeho zmysel a účel.\nJe evidentné, že žalovaná sa s právnym posúdením aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní, tak ako ho\nvykonal odvolací súd iba nestotožňuje a uvádza ako ho mal odvolací súd správne riešiť (aj s odkazom na\nrozhodnutie najvyššieho súdu), čo síce pojmovo zodpovedá vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa §\n432 ods. 2 CSP, ale zakladá prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP a nie podľa § 420 písm. f) CSP.\n20.1. Dovolací súd akcentuje, že pokiaľ dovolateľka spája porušenie jej práva na spravodlivý proces\nso záverom súdov o aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nemožno pripustiť, aby pojem porušenia\npráva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP bol interpretovaný a uplatňovaný tak extenzívne,\nže zahŕňa aj vecnú legitimáciu, pretože by sa dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP zamerané na\nodstraňovanie vád zmätočnosti bez náležitého zákonného základu stalo dovolaním podľa § 421 CSP,\nktorého cieľom je náprava nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, a aj to výlučne\nv druhovo definovanej otázke vecnej legitimácie. Popísaný koncept nezodpovedá vôli zákonodarcu\nvyjadrenej v systematike právnej úpravy dovolania, ako aj v podstate taxatívne vymenovaných dôvodov\nprípustnosti dovolania a dovolacích dôvodov. Práve zákonodarcom vytvorená koncepcia dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku predstavuje zároveň aj určenie medzí, v ktorých sa základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky možno domáhať. V tejto\nsúvislosti dovolací súd tiež uvádza, že pokiaľ žalovaná namietala, že k vade podľa § 420 písm. f)\nCSP došlo v dôsledku nesprávneho právneho záveru súdov nižšej inštancie v otázke vecnej legitimácie\nžalobkyne v konaní, najvyšší súd už v rozhodnutí R 34/1993 vyslovil, že otázka tzv. vecnej legitimácie\núčastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Vecná legitimácia\nvyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva\nalebo povinnosti (aktívna, pasívna). Záver odvolacieho súdu o tom, či žalobca (nie) je v konaní aktívne\nlegitimovaný, predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci; ako už bolo konštatované,\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n21. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam, resp. ak hovoríme o svojvoľnom rozhodnutí, ide o rozhodnutie\nzaložené na výklade zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 53/2021). Uvedené však v\npreskúmavanej veci neprichádza do úvahy; a to nielen z dôvodu, že napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu je jedným z mnohých rozhodnutí, ktoré vystali zo sporov medzi žalobkyňou a žalovanou, resp.\ninými poisťovňami, založených na rovnakom skutkovom základe, v ktorých si žalobkyňa legitímne po\npostúpení pohľadávky poškodeným uplatňuje voči žalovanej nárok na poskytnutie poistného plnenia\ntitulom náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla. V súvislosti so záverom o aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobkyne odvolací súd príkladmo poukázal na viaceré súdne rozhodnutia krajských súdov,\nv ktorých dospeli k totožným záverom a o ktorých vzhľadom na účasť v konaní musí mať vedomosť aj\nsamotná žalovaná (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/120/2024, 7Co/105/2024,\n3Cob/220/2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/122/2019, 8Co/132/2019, 14Cob/166/2019,\n6Co/32/2020, 6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 4Co/10/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/33/2020). Aktívna a pasívna\nlegitimácia strán sporu tak už bola ustálená v totožných sporoch, ktoré strany sporu medzi sebou vedú\npo tom, čo poškodený postúpi na žalobkyňu svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej\nnehody zapríčinenej poistencom žalovanej, resp. inej poisťovne. V zásadnej ústavnoprávnej rovine\nplatí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp.\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným,\nba až protichodným spôsobom. Inými slovami, na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v\nrovnakých podmienkach je potrebné dať rovnakú odpoveď (IV. ÚS 14/07), čo je potom modifikované\njudikatúrou tvorenou na viacerých úrovniach najvyšších súdnych autorít vrátane nadnárodných súdnych\ninštitúcií (IV. ÚS 459/2022).\n21.1. Požiadavka predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako základný atribút právnej istoty je v zmysle\nčl. 2 ods. 2 CSP napĺňaná prostredníctvom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,\nmedzi ktoré sa vzhľadom na potrebu výkladu čl. 2 CSP vo funkčnej jednote s čl. 3 CSP zaraďujú\nokrem najvyššieho súdu aj ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej\núnie (pozri II. ÚS 574/2021). Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom dotvára\nprecedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v tom zmysle, že potvrdzuje\nústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie právnej úpravy realizovanej najvyšším súdom\n(IV. ÚS 459/2022). Uvedené platí aj vo vzťahu k rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, pokiaľ\nsú jeho rozhodnutia preskúmavané ústavným súdom z pohľadu ich ústavnej udržateľnosti, a to vo\nvzťahu k relevantným (ťažiskovým) otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany. Podmienkou\nprecedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia je práve podobnosť týkajúca sa relevantných\nokolností prejednávanej veci. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch (nárok\nproti žalovanej spočívajúci v náhrade účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla\nsi žalobkyňa uplatňovala na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky) konštatoval, koncentrujúc sa\nna podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý\nnásledok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do\nmomentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo (I. ÚS 291/2025 zo 06. augusta\n2025). Preto ani normatívne/skutkové premisy zvolené odvolacím súdom v napadnutom rozsudku,\nrovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel ohľadom aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne, nemôžu byť z povahy veci nepresvedčivé alebo vykazujúce znaky závažnej hmotnoprávnej\n(meritórnej) svojvôle.\n22. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\ndovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže\nsama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\n\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n23. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta,\nže nižšie súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Dovolací súd\ndovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/3/2025", "guid": "33769c0b-154a-48b5-8cc7-3ebd79acbbd2:be589863-efdd-4ce2-8f4a-e88471812f17", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}