{"guid": "15a331b1-9590-4a5b-a48c-75442dd4a51d:44b75ecd-b546-4ece-bc77-deff911031bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1", "spisova_znacka": "1CdoR/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/3/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1CdoR/3/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1", "identifikacne_cislo": "6124218239", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b75ecd-b546-4ece-bc77-deff911031bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/3/2025\n6124218239\n30. 04. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:6124218239.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. A., narodený N., trvale\nbytom ako matka, zast. opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky:\nE. A., narodenej N. a otca: S. P., narodeného N. právne zastúpený JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom,\nBanská Bystrica, Skuteckého 30, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, vedenej na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 39P/2/2024, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu Banská\nBystrica z 19. septembra 2024 sp. zn. 14CoP/131/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie\") návrh otca na zníženie zamietol a\nžiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.1.\nV dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou pre zníženie\nvýživného je zmena pomerov na strane dieťaťa ako oprávneného ako aj na strane povinného rodiča,\nalebo na oboch stranách. V čase posledného rozhodnutia mal maloletý takmer 2 roky, nenavštevoval\nžiadne predškolské zariadenie, bol v celodennej starostlivosti matky, bol zdravý. Maloletý býval v\nspoločnej domácnosti s matkou a s maloletou sestrou. Mesačné výdavky na maloletého predstavovali\ncca 410 eur. Matka bola s maloletým na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavoval rodičovský\npríspevok vo výške 383,30 eura mesačne, rodinné prídavky vo výške 30 eur mesačne na jedno dieťa,\npoberala z charity príspevok vo výške 150 eur mesačne a 280 eur mesačne príspevok na bývanie z B..\nMala vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, jedno s ňou žilo v spoločnej domácnosti,\ndruhé s ňou v spoločnej domácnosti nežilo, na toto neprispievala pravidelným výživným, iba občasne\nsumou 5 eur. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom pracoval ako SZČO v F., podľa daňového\npriznania za rok 2021 mal príjmy zo živnosti vo výške 16.126,58 eura, výdavky 9.997,17 eura, základ\ndane 6.129,41 eura. Podľa vlastného vyjadrenia dosahoval príjem 1.500 resp. 1.600 eur v hrubom, keď\npovinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie boli cca 260 eur mesačne. Otcovi po odpočítaní\nvšetkých mesačných výdavkov ostávala suma cca 360 eur mesačne. Otec nemal inú vyživovaciu\npovinnosť. Okresný súd prihliadal na potencionalitu príjmu, keďže otec bol SZČO, pracoval v F.. Otec\nmal dlhy, ktoré mu vznikli aj v súvislosti s právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin.\n1.2. Od poslednej úpravy výživného je maloletý vekovo starší, má 3,5 roka, začal navštevovať aj\npredškolské zariadenie, s čím boli spojené zvýšené výdavky, avšak maloletý adaptačný proces nezvládal\ndobre, preto celodennú starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečuje matka. Maloletý je zdravý,\nnenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu ani neužíva pravidelne lieky. Náklady na maloletého sa\nzvýšili aj v dôsledku inflácie. Matka v súčasnosti už nepoberá rodičovský príspevok, je nezamestnaná\naj z dôvodu potreby zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Podľa vlastného vyjadrenia sa\nmatka od mája 2024 plánuje zamestnať na čiastočný úväzok, pričom so starostlivosťou o maloletého jej\nv rozsahu 4 hodín pomôže B.. Príjem matky v súčasnosti tvorí dávka v nezamestnanosti v sume 312,90\n\neura mesačne, prídavky na maloletého 60 eur mesačne, príspevok z B. P. 150 eur mesačne. Matka už\nnepoberá príspevok na bývanie v sume 280 eur mesačne. Z dôvodu, že otec neuhrádzal pravidelne\nvýživné na maloletého, vznikol matke nárok na náhradné výživné zo strany štátu. V novembri 2023 otec\njednorazovo vyplatil matke dlžné výživné v sume 1.527,87 eura.\n1.3. Podľa okresného súdu otec nepreukázal takú zmenu pomerov podmienenú objektívnymi\nokolnosťami, pre ktoré si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Pomery na\nstrane otca sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazným spôsobom nezmenili, nepribudla mu\nďalšia vyživovacia povinnosť. Čo sa týka dlhov, tie mal už v čase posledného rozhodovania súdu o\nvýživnom, no doteraz nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby si usporiadal svoje pomery. Exekúciu mal\notec práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi, ako aj v súvislosti\ns trestnou činnosťou, za ktorú bol právoplatne odsúdený, čo v danom prípade nemôže byť na ujmu\nmaloletého ako dôvod zníženia výživného. Otec sa v súčasnosti s maloletým vôbec nestretáva v zmysle\nrozhodnutia súdu a nevyužíva ani možnosť telefonického resp. audiovizuálneho kontaktu s maloletým,\nmatke s osobnou starostlivosťou o maloletého nijakým spôsobom nepomáha. V súvislosti so zlým\nzdravotným stavom, pre ktorý nevie vykonávať v súčasnosti prácu otec poukazoval na zvýšený krvný\ntlak a zlý psychický stav a predložil lekársku správu o tom, že bol vyšetrený na urgente v nemocnici z\nnovembra 2023, kde mu lekárka ako diagnózu určila depresívnu poruchu správania, ďalšie vyšetrenia\nuž otec neabsolvoval resp. o nich nepredložil žiadny dôkaz. Preto nepreukázal, že jeho zdravotný stav\nje natoľko vážny a zhoršený, že by mu znemožňoval dosahovať akýkoľvek príjem, že by sa nemohol\nzamestnať aspoň na čiastočný, polovičný úväzok, s prihliadnutím na to, že má vyživovaciu povinnosť.\nOtec nepoberá žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou, nepožiadal ani o invalidný dôchodok. Ak\naj otec trpí psychiatrickou diagnózou, doteraz nebol vyšetrený psychiatrom, nebol nastavený na žiadnu\nliečbu, neberie lieky, preto je aj otázne, či má vôbec záujem svoj psychický stav riešiť. Otcovi nič nebráni\nnájsť si prácu aj mimo miesta jeho aktuálneho bydliska. Otec je jediným vlastníkom rodinného domu v\nkatastrálnom území T., v ktorom žije sám a platí hypotéku vo výške 200 eur mesačne. Mal by zvážiť, či je\nhospodárne v situácii, ak má ako sám uvádza dlhy, vlastniť práve takúto pre neho finančne zaťažujúcu\nnehnuteľnosť.\n1.4. Súd poukázal v súvislosti so znením § 75 ods. 1 veta druhá na správanie otca, ktorý ukončil\nživnosť bez náležitej alternatívny zamestnania a zabezpečenia si príjmu. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o\nrodine je výživné pritom prednostná pohľadávka, až potom je oprávnený uhrádzať si svoje všetky ostatné\nnáklady súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb. Matka si svoju vyživovaciu plní aj\nzabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletého a vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že je\nv možnostiach otca dosahovať príjem, keď už nie vo výške ako dosahoval v čase posledného určenia\nvýživného v zahraničí (1.500 až 1.600 eur mesačne), aspoň na úrovni priemernej mzdy v národnom\nhospodárstve SR za rok 2023 (cca 1.430 eur brutto, čo je cca 1.150 eur netto mesačne), z čoho je otec\nschopný uhrádzať výživné vo výške 180 eur mesačne.\n2. Krajský súd (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie otca rozhodol rozsudkom z 19. septembra 2024\nsp. zn. 14CoP/131/2024 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodol pritom bez nariadenia pojednávania a cez úpravu\nv ust. § 387 ods. 1, 2 CSP sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil. Odvolacie dôvody ohľadom\nzhoršeného zdravotného stavu, ktorý bráni otcovi v získaní zamestnania, a ktorý viedol k ukončeniu\njeho živnostenského podnikania v F., existenciu dlhov na jeho strane a prebiehajúce exekučné konania\nsa v rozhodujúcej časti prekrývajú s dôvodmi, na základe ktorých otec žiadal znížiť svoju vyživovaciu\npovinnosť, a odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu, v ktorom sa\nsúd prvej inštancie dôsledne zaoberal pomermi na strane matky, pomermi na strane otca a vyhodnotil\ntiež skutočnosť, že maloletý je oproti pôvodnému rozhodnutiu o 3,5 roka starší, začal navštevovať\npredškolské zariadenie, kde však nezvládol adaptačný proces, a preto starostlivosť o neho naďalej\nzabezpečuje matka, ktorá tým má obmedzené možnosti získania zamestnania, poukázal na všeobecný\nnárast nákladov na maloletého v dôsledku inflácie. V tomto kontexte tak nemôže obstáť odvolacia\nnámietka otca ohľadom nízkeho veku maloletého. V zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že\nna strane otca nedošlo k žiadnej zásadnej zmene pomerov, otcovi nepribudla žiadna vyživovacia\npovinnosť, dlhy uvádzal už v čase predchádzajúceho rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti.\nK argumentácii ohľadom zhoršeného zdravotného stavu zvýrazňuje odvolací súd, že otec svoje tvrdenia\nnijakým spôsobom nepreukázal. Otec nepredložil a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by\nmohli viesť k záveru o takom zdravotnom stave otca, ktorý by mohol mať za následok jeho zníženú\npracovnú schopnosť alebo sťaženie jeho uplatnenia na pracovnom trhu. Súd prvej inštancie preto\nsprávne konštatoval, že na strane otca neboli zistené prekážky, ktoré by mu bránili po ukončení\n\npodnikateľskej činnosti zamestnať sa, a to prípadne aj mimo miesta jeho trvalého bydliska. Otec sa preto\nbez dôležitého dôvodu vzdal predchádzajúceho zdroja svojich príjmov. Pri posudzovaní jeho schopností\na možností je preto potrebné zohľadniť potencionalitu jeho príjmov v súlade s ustanovením § 75 ods. 1\nzákona o rodine. Otec okrem nepreukázaných tvrdení o svojom zhoršenom zdravotnom stave neuviedol\nžiadne relevantné okolnosti, ktoré by mu aktuálne bránili v tom, aby sa zamestnal, a aby si tak zabezpečil\npríjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu vo výške potrebnej na to, aby na výživu svojho maloletého dieťaťa\nmohol prispievať primeranou sumou. Súd prvej inštancie ohľadom potencionality príjmu otca správne\nvychádzal z výšky priemernej mzdy zamestnaca. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol\npodľa § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP .\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie namietajúc,\nže mu súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Navrhol\nzrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd sa v\nnapádanom rozsudku jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal s namietaným\nnedostatočným hodnotením skutkového stavu, čím porušil právo dovolateľa na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu ochranu, ktoré je integrálnou súčasťou\npráva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd neprávne a\nnedostatočne hodnotili ním navrhnuté dôkazy. Poukazoval na to, že maloletý nenavštevuje špeciálne\nzariadenie, neužíva lieky, nemá zdravotné problémy, ani zvýšené výdavky vzhľadom na vek. Zo\nzahraničia bol nútený sa vrátiť so zdravotných dôvodov, musel zrušiť živnosť a aktuálne nemá žiaden\npríjem, s výdavkami vrátane uhrádzania hypotekárnych splátok a dlhov mu pomáhajú rodičia.\n4. Matka sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Opatrovník dovolanie žiadal zamietnuť ako nedôvodné.\n6. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal\nmožnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletých detí.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Otec vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto\nsúvislosti namietal nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu a\nnedostatočné hodnotenie skutkového stavu.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.1.\nPodstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle\ncitovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\n\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n10.2.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov.\nI. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.)\nalebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na\nzáklade zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a\nskutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom\nna právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými\ndeficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a pod.).\n10.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10.4. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia tiež nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v\ndovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade.\n11. Dovolateľ namietal, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Dovolací súd\nvšak má z obsahu spisu preukázané dostatočne odôvodnené rozhodnutia odvolacieho súdu, spĺňajúce\nnáležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Treba mať na pamäti, že konanie\npred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak\nodvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v\nodôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, a pri svojom\nprávnom závere, podrobne a presvedčivo odôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal so\nvšetkými odvolacími námietkami. Prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú pritom odôvodnené\nspôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP.\n12. Vzhľadom na obsah dovolacích námietok otca, možno konštatovať, že z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd považoval odvolanie otca za nedôvodné (podrobne\nuvedené v bode 15. a 16. rozhodnutia). Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP nemožno považovať to, že otec sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje, a že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.\n13. Pokiaľ dovolateľ vytkol súdom nižšej inštancie spôsob hodnotenia dôkazov, dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, (t. j. že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo\nna strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného\nv podobe zníženia výživného pre maloleté dieťa). Dovolací súd nedisponuje oprávnením dokazovať\nhmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné) konanie a konanie na odvolacom súde.\nPredmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napr. včasnosť a prípustnosť dovolania; skutkový\nstav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu pred dovolacím súdom meniť (Števček, M.,\nFicová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442).\n\n14. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej\na druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. K namietanúmu nedostatočnému\nhodnoteniu dôkazov dovolací súd opätovne uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu\ndostatočne vyplýva, prečo nemal preukázanú zmenu pomerov na strane otca, podmienenú objektívnymi\nokolnosťami, náležite sa vysporiadal so všetkými uplatnenými odvolacími námietkami (§ 393 ods. 2 CSP\nv spojení s § 220 ods. 2 CSP <I.>). Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom odvolacieho súdu nestotožnil,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. K\nuvedenému považuje dovolací súd za vhodné dodať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu\nv konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,\nže jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.\n15. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že otec neopodstatnene namieta, že odvolací\nsúd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať mu jeho patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n16. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie otca odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n17. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}