{"guid": "96bb2c2b-3c91-4ae3-bf5d-0862d5b5b04e:6636dea8-d726-418b-9b17-d1701d0577c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1", "spisova_znacka": "2Obdo/28/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2024 z 25. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2025, sp. zn. 2Obdo/28/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1", "identifikacne_cislo": "6123374792", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397.odsek-1", "nazov": "§ 397 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 413 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-413"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-413", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6636dea8-d726-418b-9b17-d1701d0577c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/28/2024\n6123374792\n25. 06. 2025\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: Winks s. r. o.,\nČajkovského 14, 080 01 Prešov, IČO: 45 243 956, proti žalovanému: SK SATEX INT Bratislava s. r. o.,\nPezinská 185, 902 01 Vinosady, IČO: 44 216 181, zastúpenému JUDr. Andrejom Garom, advokátom,\nŠtefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o obnovu konania vedeného Okresným súdom\nBanská Bystrica pod sp. zn. 6Up/631/2023, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, č. k. 41Cob/64/2024-73 zo dňa 17. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) uznesením, č.\nk. 60Cb/47/2023-51 zo dňa 13. februára 2024 odmietol žalovaným podanú žalobu na obnovu konania\nvedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/631/2023 a nepriznal žalovanému náhradu\ntrov konania proti žalobcovi.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa žalobou na obnovu konania\ndomáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.\n6Up/631/2023, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 6Up/631/2023 zo dňa 5. mája 2023, ktorý\nnadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. júna 2023. Platobným rozkazom súd žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia istinu vo výške 273 534,eur s príslušenstvom. Žalovaný bol v platobnom rozkaze riadne poučený o opravnom prostriedku. Z\npripojeného súdneho spisu vyplýva, že platobný rozkaz spolu s ostatnými prílohami bol do elektronickej\nschránky žalovaného doručený fikciou doručenia dňa 21. mája 2023. Žalovaný ako dôvod prípustnosti\nžaloby na obnovu konania uviedol dôvod vymedzený v § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého je proti\nprávoplatnému rozhodnutiu prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo\ndôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania,\nbez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci. Žalovaný uvedené videl v tom, že skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného\nkonania nemohol uplatniť z dôvodu, že nemal vedomosť o doručení platobného rozkazu do elektronickej\nschránky pre zamlčanie doručenia splnomocnenou osobou, ktorá schránkou disponovala. Uvedené\nskutočnosti majú predpoklad privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nekalé konanie splnomocnenca,\nktorý mal mať oprávnenie na prístup do elektronickej schránky žalovaného, vidí žalovaný v tom, že\nsplnomocnenec je zároveň jediným konateľom žalobcu.\n\n3. Okresný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalovaný v pôvodnom konaní nevyužil svoju\nprocesnú možnosť brániť sa proti platobnému rozkazu napriek tomu, že bol o nej riadne poučený.\nPlatobný rozkaz bol žalovanému doručovaný do elektronickej schránky. Od uloženia elektronickej\núradnej správy bol dokument dostupný žalovanému ako prijímateľovi. Podľa § 13 ods. 6 zákona č.\n305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej aj „zákon o e-Governmente“) je udelenie oprávnenia\nna prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie\ns elektronickou schránkou, právnym úkonom majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu\noprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a\ndisponovanie s elektronickou schránkou. Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou\nschránkou vykoná majiteľ elektronickej schránky elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom\nelektronickej schránky, ktorý doručí správcovi modulu elektronických schránok alebo dokumentom v\nlistinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky. V tomto prípade\nžalovaný nepreukázal, že by ako majiteľ elektronickej schránky udelil Ing. Q.P. oprávnenie na prístup a\ndisponovanie s elektronickou schránkou. Listinné dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú uvedené\nskutočnosti, navyše z predloženej snímky obrazovky mobilného telefónu s predmetom žiadosť o\nudelenie prístupu do elektronickej schránky nie je zrejmé akej elektronickej schránky (ktorého subjektu)\nsa má týkať. Z dôvodu nepreukázania tvrdených skutočností okresný súd konštatoval, že zavinenie za\nnepodanie riadneho opravného prostriedku je výlučne na strane žalovaného. Zákon o e-Governmente\ndáva adresátom elektronických úradných správ možnosti preventívnych opatrení, napríklad aktiváciu\nnotifikácií, alebo domáhať sa neúčinnosti elektronického doručovania v prípade, ak nastanú závažné\nzákonom stanovené predpoklady. Nesplnenie si povinnosti štatutárneho orgánu kontrolovať elektronickú\nschránku žalovaného a v súvislosti s tým podať riadny opravný prostriedok, nemožno považovať za\nnaplnenie dôvodu na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Z uvedených dôvodov\nokresný súd žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) ako súd odvolací rozhodol\no odvolaní žalovaného uznesením, č. k. 41Cob/64/2024-73 zo dňa 17. apríla 2024, ktorým potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalovanému.\n5. Podľa odvolacieho súdu žalovaný neuviedol a nepreukázal skutočnosti, ktoré by napĺňali znaky\nniektorého z dôvodov obnovy konania podľa § 397 CSP. Žalovaný v podanej žalobe na obnovu\nkonania neuviedol také skutočnosti, ktoré by štatutárovi žalovaného objektívne bránili zabezpečiť si\nprístup a disponovanie s elektronickou schránkou spôsobom ustanoveným zákonom o e-Governmente.\nZahraničný štatutár právnickej osoby má podľa zákona o e-Governmente možnosť, za účelom\nprihlasovania sa do zriadenej elektronickej schránky, získať doklad o pobyte s elektronickým čipom\na bezpečnostným osobným kódom alebo alternatívny autentifikátor. Štatutár žalovaného uvedené\nzákonné alternatívy nevyužil, resp. v podanej žalobe neuviedol skutočnosti, ktoré by mu objektívne\nbránili využiť ich. Namiesto toho, podľa vlastného tvrdenia, ktoré však v konaní žiadnym spôsobom\nnepreukázal, zvolil možnosť splnomocniť občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území\nSlovenskej republiky na prístup do jeho elektronickej schránky. Udelenie oprávnenia tretej osobe na\nprístup a disponovanie s elektronickou schránkou však dostatočným spôsobom v konaní nepreukázal.\nZ obsahu predložených listinných dôkazov nie je možné konštatovať, že by žalovaný spôsobom\nnormovaným zákonom o e-Governmente (§ 13 ods. 6, 7) preukázal, že prístup do elektronickej schránky\nžalovaného mala aj iná osoba, okrem štatutárneho orgánu. Preto nebolo ani dôvodné vykonávať\ndokazovanie za účelom preukazovania, kto sa prihlasoval do elektronickej schránky žalovaného v\nobdobí od mája 2022 do júla 2023. Za daného skutkového stavu bolo povinnosťou štatutára žalovaného\nkontrolovať elektronickú schránku a v súvislosti s tým podať včas riadny opravný prostriedok proti\nelektronicky doručenému súdnemu rozhodnutiu.\n6. Obnova konania je podľa odvolacieho súdu mimoriadnym opravným prostriedkom, na ktorého\nuplatnenie musia byť dané osobitné dôvody taxatívne uvedené v § 397 CSP. Narušenie princípu\nprávnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. V okolnostiach daného prípadu okresný súd\npostupoval zákonne, keď bez ďalšieho prejednania žalobu na obnovu konania odmietol, pretože z jej\nobsahu vyplýva zjavná absencia relevantných dôvodov obnovy konania normovaných v § 397 CSP.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správne potvrdil.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej v texte aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého odvodzuje od § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP a teda, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n8. Dovolateľ podaným dovolaním namieta, že odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so\nskutočnosťou, že ním uvádzané tvrdenia a predložené dôkazy jednoznačne preukazujú úmyselné\nkonanie žalobcu v snahe poškodiť jeho záujmy. Dovolateľ má za to, že konajúcim súdom jasne\npreukázal, že tretia osoba mala zriadený prístup do jeho elektronickej schránky a to na základe\npredložených listinných dôkazov. Podľa dovolateľa si tiež konajúce súdy mohli predložené listinné\ndôkazy preveriť dopytom na zriaďovateľa a spravovateľa www.slovensko.sk, ktorý by potvrdil, aké osoby\nmali skutočne zriadený prístup do elektronickej schránky žalovaného.\n9. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa dovolateľa záviselo od právnej otázky, či sa na preukázanie\nudelenia prístupu tretej osoby do elektronickej schránky vyžaduje dôkaz od Ministerstva investícií,\nregionálneho rozvoja a informatizácie a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby ako\nzriaďovateľa a spravovateľa portálu www.slovensko.sk, cez ktorý je zriadená elektronická schránka\nžalovaného. Odvolací súd sa touto právnou otázkou bližšie vôbec nezaoberal a neposkytol k jej riešeniu\nvo svojom rozhodnutí žiadne úvahy. Judikatúra dovolacieho súdu, ktorá by s konečnou platnosťou riešila\nuvedenú právnu otázku aplikovateľnej právnej normy v súčasnosti neexistuje. Dovolanie v tunajšej\nprávnej veci je preto podľa dovolateľa prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n10. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz (lustráciu\ncez MIRRI a NASES osoby, ktoré mali zriadený prístup do elektronickej schránky žalovaného).\nNevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý je podstatný pre súdne konanie, je podľa neho možné\nklasifikovať ako nezákonný postup súdu. S poukazom na rozhodovaciu prax má dovolateľ za to,\nže existuje rozhodovacia prax o nezákonnom rozhodnutí súdu, kedy súd zhodnotil bez náležitého\nzdôvodnenia, prečo nevykoná navrhnutý dôkaz. Podľa dovolateľovho názoru sa súdy nevysporiadali s\nnávrhom na doplnenie dokazovania, pričom neposkytli žiadny argument, prečo je podľa nich navrhovaný\ndôkaz bezpredmetný. Z pohľadu dovolateľa tiež odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nie je\npostačujúce, keďže tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\nsvoje úvahy rovnako nijako neuviedol, nešpecifikoval a len veľmi stroho zhrnul celú argumentáciu k\nprípadu do pár bodov.\n11. Dovolateľ preto pre účely dovolacieho konania zdôraznil, že osoba splnomocnenca Ing. Q.P. je\nosobou zainteresovanou na oboch stranách sporu v pôvodnom konaní. Bolo v prospech splnomocnenca\nnepodať odpor voči platobnému rozkazu, nakoľko na strane žalobcu išlo o spoločnosť s ručením\nobmedzeným, ktorej spoločníkom a konateľom je práve osoba splnomocnenca - Ing. Q.P. a na\nstrane povinného v pôvodnom konaní bol žalovaný, ktorého jediným splnomocnencom oprávneným na\nzastupovanie a spravovanie elektronickej schránky bol Ing. Q.P., t. j. tá istá fyzická osoba ako osoba\noprávnená konať v mene oprávneného. Osoba splnomocnenca dokázala v pôvodnom konaní účelovo\ndosiahnuť kroky k tomu, aby si zabezpečila uspokojenie svojej vykonštruovanej pohľadávky, a to bez\nakejkoľvek vedomosti konateľa spoločnosti. Z krokov splnomocnenca je evidentné jeho účelové a nekalé\nkonanie voči žalovanému s cieľom obohatiť sa na jeho úkor.\n12. Podľa dovolateľa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal dôvodnosť podanej žaloby na\nobnovu konania a odvolací súd žiadnym spôsobom neskúmal odvolacie dôvody a žalovaným predložené\ndôkazy. Žalovaný súdu riadne preukázal, že konateľ žalovaného je občan Azerbajdžanskej republiky,\nktorý v rozhodnom čase nedisponoval možnosťou pripojiť sa do elektronickej schránky obchodnej\n\nspoločnosti. Osobitný právny predpis určuje osobitné postupy vo vzťahu k osobám z tretích krajín.\nOdvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so známymi skutočnosťami, že osoby z tretích\nkrajín majú výrazné problémy so spravovaním elektronických schránok, čo obnáša aj častý problém s\nprístupom do elektronickej schránky. Vo vzťahu k možnosti zapnutia si notifikácií v elektronickej schránke\ndovolateľ uviedol, že nastavenie notifikácii nie je povinnosťou zo zákona, pričom žalovaný zákonným\nspôsobom udelil prístup tretej osobe do elektronickej schránky na riadne spravovanie jeho elektronickej\nschránky, čo bolo zo strany žalobcu zneužité. Žalovaný sa bezodkladne po tom, ako sa o tejto skutočnosti\ndozvedel, domáhal právnej ochrany na súdoch a na OČTK. Odvolací súd podľa dovolateľa neposkytol\nžiadne úvahy vo vzťahu k podvodnému konaniu žalobcu. Dovolateľ opätovne zdôraznil, že nemal\nvedomosť o vystavených faktúrach, o podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, no najmä o vydaní\na zaslaní platobného rozkazu do jeho elektronickej schránky. Ani jedna faktúra, na podklade ktorých bol\nvydaný platobný rozkaz nebola riadne zaslaná žalovanému, prípadne konateľovi žalovaného. O celom\nkonaní splnomocnenca sa žalovaný dozvedel až od príslušného exekútorského úradu.\n13. Dovolateľ ďalej konštatoval, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky vykonania/nevykonania\nnavrhovaných dôkazov odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nerešpektoval\nju, tento odklon navyše ani neodôvodnil, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS\n209/2004. Súd prvej inštancie podľa dovolateľa nezabezpečením relevantného dôkazu preukazujúceho\nudelenie prístupu tretej osoby do elektronickej schránky žalovaného odňal dovolateľovi možnosť konať\npred súdom. Dovolateľ pripomenul, že súd žiadnym spôsobom nerozhodol o návrhu žalovaného na\nvykonanie/zabezpečenie dôkazu ohľadom udelenia prístupu tretej osobe do jeho elektronickej schránky\na súčasne neodôvodnil skutočnosť, ako dospel k názoru, že žalovaný nepreukázal v súdnom konaní,\nže udelil prístup tretej osobe do jeho elektronickej schránky. Súd prvej inštancie takýmto postupom\nznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Napadnuté\nuznesenie je preto podľa dovolateľa arbitrárnym súdnym rozhodnutím.\n14. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 449 ods. 1 CSP zrušil uznesenie odvolacieho súdu\na vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo v súlade s § 449 ods. 2 CSP zrušil uznesenie odvolacieho súdu,\nako aj uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolateľ tiež\nalternatívne navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 449 ods. 3 CSP zmenil uznesenie krajského súdu tak,\nže povolí obnovu konania a nariadi odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská\nBystrica, sp. zn. 6Up/631/2023 zo dňa 5. mája 2023, odmietne návrh žalobcu na vydanie platobného\nrozkazu a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že mimoriadny opravný prostriedok žalovaného\nje potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447\npísm. c) CSP) a dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody\nnie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 (§ 447 písm. f) CSP).\n16. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPrípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované\nv ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď\nnapr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení\npredpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 438/2017).\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n18. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP najvyšší súd poznamenáva, že\nrelevantnými znakmi, ktoré charakterizujú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle\nvyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v\nspojení so súdnou ochranou práva.\n19. Pod pojmom nesprávny procesný postup, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania\nveci, ktorá znemožnila strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu\nmožnosť jej aktívnej účasti na konaní. Nesprávnym procesným postupom je ďalej potrebné rozumieť aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany.\n20. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym\nporiadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nsúdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo na spravodlivý\nproces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných\nprávnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces. Najvyšší súd zdôrazňuje, že funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým\ndoložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti\npostupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie\nrozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné\nprávne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.\n21. Dovolací súd s prihliadnutím na dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu považoval za\npotrebné prednostne posúdiť, či toto rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie vo veci samej, resp.\nrozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle dikcie ustanovenia § 420 CSP. Vychádzajúc z právnej\núpravy obsiahnutej v základnom procesnom predpise možno uzavrieť, že rozhodnutiami odvolacieho\nsúdu, vydanými formou uznesenia, ktorými sa konanie končí, sú nepochybne uznesenie o odmietnutí\nodvolania (§ 386 CSP), uznesenie o zastavení odvolacieho konania pre späťvzatie odvolania (§ 369\nods. 3 CSP), uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku,\nuznesenie o pripustení späťvzatia žaloby a zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania\n(§ 370 CSP). Možno konštatovať, že rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými sa konanie končí, sú\naj uznesenia, ktorými odvolací súd potvrdil alebo zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým sa\nkonanie končí. Pôjde teda o rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti tým uzneseniam podľa § 357\nCSP, ktorými sa konanie končí, t. j. o zastavení konania, o odmietnutí podania, o odmietnutí žaloby na\nobnovu konania, o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (pozri komentár Števček, M.,\nFicová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu predstavuje pre účely tohto dovolacieho konania rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP.\n22. Dovolací súd sa vzhľadom na obsahovú nejednoznačnosť podaného dovolania, v ktorom miestami\nabsentovalo konkrétne uvedenie námietky a dovolacieho dôvodu, pod ktorý mala byť námietka\nzaradená, rešpektujúc ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 344/2019, I. ÚS\n115/2020, II. ÚS 277/2021, III. ÚS 252/2023), pokúsil z obsahového hľadiska porozumieť námietkam\ndovolateľa. Vychádzajúc z obsahu dovolania názoru je najvyšší súd názoru, že dovolateľ v súvislosti\ns označenou vadou zmätočnosti namietal nevykonanie navrhovaného dôkazu (lustrácie prihlásení\n\ndo elektronickej stránky žalovaného) a tiež nepreskúmateľnosť, resp. nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré považuje ako celok za arbitrárne rozhodnutie.\n23. Podľa § 397 ods. 1 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu\nkonania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného\nkonania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom\nkonaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP\nsúd uznesením žalobu na obnovu konania odmietne, ak je zjavne nedôvodná.\n24. Dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným\nprostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Charakteru mimoriadneho\nopravného prostriedku žaloby na obnovu konania zodpovedá zákonné vymedzenie jej prípustnosti podľa\n§ 397 ods. 1 CSP. Zodpovednosť za vymedzenie dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania nesie\nstrana sporu iniciujúca konanie o žalobe na obnovu konania. V prípade, že strana sporu iniciujúca\nkonanie o žalobe na obnovu konania neunesie svoju zodpovednosť za vymedzenie dôvodu prípustnosti\nžaloby na obnovu konania podľa § 397 ods. 1 CSP, konajúci súd je oprávnený bez nariadenia\npojednávania alebo vykonávania dokazovania rozhodnúť o odmietnutí žaloby na obnovu konania (§ 413\nods. 1 písm. e) CSP), pričom v odôvodnení uznesenia uvedie dôvody, pre ktoré považoval žalobu na\nobnovu konania za zjavne (alebo na prvý pohľad) nedôvodnú.\n25. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov za účelom preukázania, kto sa prihlasoval do\njeho elektronickej schránky v období od mája 2022 do júla 2023, dovolací súd pripomína, že vykonanie\ntohto dôkazu by mohlo prichádzať do úvahy iba za predpokladu, že by konajúce súdy na základe podanej\nžaloby ustálili, že predložený mimoriadny opravný prostriedok je prípustný a nie je dôvod pre jeho\nodmietnutie podľa § 413 CSP. Podľa odvolacieho súdu žalovaný podanou žalobou na obnovu konania\nnepreukázal, že by mala k jeho elektronickej schránke prístup tretia osoba. Zodpovednosť za nepodanie\nodporu proti platobnému rozkazu preto nesie podľa konajúcich súdov žalovaný a žaloba na obnovu\nkonania je podľa názoru konajúcich súdov z tohto dôvodu zjavne nedôvodná. Zjavná nedôvodnosť\npodanej žaloby na obnovu konania je pritom dôvodom na jej odmietnutie podľa § 413 ods. 1 písm.\ne) CSP. Pokiaľ chcel žalovaný dosiahnuť, aby súd v konaní o žalobe na obnovu konania vykonal ním\nnavrhované dôkazy, bolo jeho úlohou uviesť v žalobe na obnovu konania také tvrdenia a dôkazy, ktoré by\npresvedčili konajúce súdy o prípustnosti tejto žaloby a vylúčili možnosť jej odmietnutia podľa § 413 ods.\n1 písm. e) CSP bez nariadenia pojednávania. Podľa dovolacieho súdu za nesprávny procesný postup\nkonajúcich súdov v zmysle namietanej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať\nto, že súdy nevykonali žalovaným navrhnuté dôkazy pokiaľ bol daný dôvod na odmietnutie žaloby na\nobnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.\n26. Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania sa dovolací súd ďalej zaoberal dovolateľovými\nnámietkami smerujúcimi k spochybneniu posúdenia samotnej zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby\nna obnovu konania. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že pri posúdení žaloby na obnovu konania\nako zjavne nedôvodnej konajúce súdy vychádzali z predložených tvrdení a dôkazov, kedy ustálili, že\nžalovaný nepreukázal udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou tretej\nosobe a neuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si prístup do jeho\nelektronickej schránky. Dovolací súd dáva do pozornosti, že nie je oprávnený prehodnocovať skutkové\nzávery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a revízia\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie nie je možná vo svetle skúmania skutkových otázok (§ 442 CSP).\nVo vzťahu k skutkovým zisteniam najvyšší súd dopĺňa, že len celkom výnimočne môžu nastať prípady,\nkeď práve skutkové zistenia konajúcich súdov sú natoľko chybné, že vo svojom dôsledku predstavujú\nporušenie práv garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ide o tzv. extrémny rozpor\nmedzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami), a preto dovolaciemu súdu neostáva nič, len\nkasačným rozhodnutím v dovolacom konaní poskytnúť ochranu týmto právam. Ide obvykle o situáciu,\nkeď je zistenie skutkového stavu prima facie natoľko chybné, že by k nemu súd pri rešpektovaní\nzásad hodnotenia dôkazov nemohol nikdy dospieť. Podstatou prieskumu teda nebýva prehodnocovanie\nskutkového stavu, ale kontrola postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018).\n27. Najvyšší súd dodržiavajúc zákonný rozsah dovolacieho prieskumu nahliadol do žaloby na obnovu\nkonania a priložených listinných dôkazov a konštatuje, že skutkový záver konajúcich súdov, že žalovaný\nnepreukázal udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou tretej osobe a\n\nneuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si prístup do jeho elektronickej\nschránky nie je nelogickým, svojvoľným záverom alebo záverom bez racionálneho základu, a preto\nje nutné uzavrieť, že pre účely dovolacieho prieskumu je nutné ho považovať za udržateľný. V\npriamej nadväznosti na uvedené nemožno považovať za neudržateľný ani záver konajúcich súdov,\nže predložený mimoriadny opravný prostriedok - žaloba na obnovu konania - je zjavne nedôvodný,\nčo predstavuje dôvod pre rozhodnutie o odmietnutí tejto žaloby podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.\nKonajúcimi súdmi vykonané hodnotenie dôkazov preto dovolací súd pre účely tohto dovolacieho konania\nnepovažuje za nesprávny procesný postup, ktorým by mohla byť odôvodnená prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n28. K námietke dovolateľa, ktorou poukázal na nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\ndovolací súd uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným\nz aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (napr.\nII ÚS 383/06). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29. apríla\n1993, séria A. č.254-B, s.49, § 30).\n29. Najvyšší súd po nahliadnutí do napadnutého rozhodnutia nezistil namietané nedostatky vo vzťahu k\nodôvodneniu tohto rozhodnutia. Podľa dovolacieho súdu konajúce súdy v napadnutom rozhodnutí a tiež\nv rozhodnutí súdu prvej inštancie dali žalovanému dostatočnú odpoveď na všetky podstatné argumenty,\nnajmä zrozumiteľne, presvedčivo a výstižne vysvetlili, z akého dôvodu žalobu na obnovu konania podľa §\n413 ods. 1 písm. e) CSP odmietli pre nesplnenie podmienok prípustnosti tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku. Dovolací súd pre úplnosť s prihliadnutím námietky dovolateľa ohľadne nedostatočného\nalebo žiadneho odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k niektorým dôležitým skutočnostiam dáva do\npozornosti, že namietanému nekalému konaniu Ing. B. a jeho preukázaniu sa odvolací súd a súd prvej\ninštancie dostatočne venovali v bode 22. napadnutého uznesenia, resp. v bode 20. uznesenia súdu prvej\ninštancie. Tiež možnosti konateľa žalovaného prihlásiť sa do elektronickej schránky sa odvolací súd\nrozsiahlo venoval v bode 20. a v bode 22., keď vyslovil názor, že žalovaný neuviedol také skutočnosti,\nktoré by štatutárnemu orgánu žalovaného objektívne bránili zabezpečiť si prístup a disponovanie s\njeho elektronickou schránkou. Dovolací súd žalovaného na predmetné časti rozhodnutí konajúcich\nsúdov odkazuje. Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené sumarizuje, že na podklade dovolania nezistil\ntaké vady odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na\nktorých základe by mohlo dôjsť k zásahu do práva dovolateľa na spravodlivý proces. Napadnuté\nrozhodnutie v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie tiež spĺňa požiadavky kladené na súdne\nrozhodnutie právom na spravodlivý proces a pre účely tohto dovolacieho konania ho nemožno považovať\nza nepreskúmateľné, keďže konajúce súdy dali dostatočnú odpoveď na všetky relevantné argumenty\nuplatnené v žalobe na obnovu konania.\n30. S prihliadnutím na dôslednosť a vnútornú bezrozpornosť odôvodnenia rozhodnutí konajúcich súdov\na ich hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno označiť za nelogické, či arbitrárne, najvyšší súd uzatvára, že z\npodaného dovolania nemožno vyvodiť prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP, nakoľko\nnie je dôvodné sa domnievať, že by konajúce súdy postupovali procesne nesprávne a tým porušili právo\nžalovaného na spravodlivý proces.\n31. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania z dôvodu namietaného nesprávneho právneho posúdenia s\npoukazom na § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania\nžalovaného nemožno odvodiť od § 421 ods. 1 CSP, nakoľko proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o\nodvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania nie je dovolanie\ns poukazom na § 421 ods. 2 CSP prípustné. Dovolací súd preto bez ďalšieho konštatuje neprípustnosť\ndovolania žalovaného aj v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia.\n\n32. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP a\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm.\nc) a písm. f) CSP odmietol.\n33. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že žalobcovi náhradu trov dovolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (porovnaj R 72/2018).\n34. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ustanovenie\n§ 451 ods. 2 v spojení s ustanovením § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ustanovením § 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/64/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}