{"guid": "7f7d6397-dc4f-431d-aded-fa1bc11b5555:64bb4016-3848-432f-84fb-9c288f5f0096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2", "spisova_znacka": "3Obdo/28/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/28/2025 z 23. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2025, sp. zn. 3Obdo/28/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2", "identifikacne_cislo": "6123362166", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-96a.odsek-3", "nazov": "§ 96a ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-96a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-96a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-96a", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64bb4016-3848-432f-84fb-9c288f5f0096", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/28/2025\n6123362166\n23. 10. 2025\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2025:6123362166.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu AB REAL, s.r.o.,\nKošice, so sídlom Garbiarska 2, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 698 115, zastúpený\nAdvokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Thurzova 6A, Košice - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 47 231 785, proti žalovanému PEGU s. r. o., so sídlom Ostravská 8, Košice - mestská časť\nJuh, IČO: 50 735 918, zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, Košice, IČO: 36\n866 563, o zaplatenie 5 843,24 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.\n87Cb/12/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2024,\nč. k. 4Cob/161/2024-202, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra\n2024, č. k. 4Cob/161/2024-202 a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice z 26. februára\n2025, č. k. 87Cb/12/2023-226.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. mája 2024, č. k.\n87Cb/12/2023-156 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 843,24 eura s poplatkom\nz omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 660,15 eura od 12. októbra 2021 do zaplatenia, zo\nsumy 684,59 eura od 26. decembra 2021 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 17. apríla 2022 do\nzaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 18. júna 2022 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 24. septembra\n2022 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura od 28. decembra 2022 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura\nod 23. marca 2023 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura od 13. júna 2023 do zaplatenia, paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40 eura, to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou 18. júla\n2023 v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5 843,24 eura s poplatkom z\nomeškania a náhradou trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzavrel so\nžalovaným ako nájomcom 10. januára 2019 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, predmetom\nktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí nehnuteľnosti na adrese J., číslo\npriestoru XXX, o výmere 21,72 m2. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 1 629 eur ročne, t. j.\n407,25 eura kvartálne, pričom bolo dohodnuté, že výška nájomného sa bude upravovať o percento\nzodpovedajúce medziročnej miere inflácie vyhlásenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Výška\nnájomného za parkovacie plochy bola dohodnutá v sume 30 eura mesačne za jedno parkovacie miesto.\nSplatnosť nájomného bola dohodnutá štvrťročne vopred do 10. dňa predchádzajúceho kalendárneho\nmesiaca pred daným štvrťrokom, za ktorý sa nájomné uhrádza. Súčasťou fakturovanej ceny bol aj podiel\nna spotrebe energií a spotrebe vody. Pre prípad nezaplatenia faktúry v lehote splatnosti bol dohodnutý\npoplatok z omeškania vo výške 0,1 % z fakturovanej sumy za každý deň omeškania. Žalobca v žalobe\n\nďalej uviedol, že voči žalovanému eviduje neuhradené splatné nájomné v celkovej výške 5 843,24 eura\nvyúčtované faktúrou č. 210100026 vo výške 660,15 eura so splatnosťou 11. októbra 2021, faktúrou č.\n210100036 vo výške 684,59 eura so splatnosťou 25. decembra 2021, faktúrou č. 220100007 vo výške\n684,59 eura so splatnosťou 16. apríla 2022, faktúrou č. 220100016 vo výške 684,59 eura so splatnosťou\n17. júna 2022, faktúrou č. 220100026 vo výške 684,59 eura so splatnosťou 23. septembra 2022, faktúrou\nč. 220100034 vo výške 814,91 eura so splatnosťou 27. decembra 2022, faktúrou č. 210200005 vo výške\n814,91 eura so splatnosťou 22. marca 2023, faktúrou č. 210100012 vo výške 814,91 eura so splatnosťou\n12. júna 2023.\n1.2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal platobný rozkaz z 28. júla 2023, sp. zn.\n22Up/924/2023, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že dňa 29. apríla 2020 podal\nvýpoveď z nájmu. Žalovaný následne v konaní tvrdil, že nájomný vzťah ukončil výpoveďou z 28. júna\n2019. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť\npodľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OBZ“) a podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov. Vo vzťahu k výpovedi z nájmu z 28. júna 2019 súd prvej inštancie konštatoval, že výpovedná\ndoba mala skončiť 31. októbra 2019, pričom žalovaný 30. októbra 2019 vyhotovil list označený ako\nZrušenie výpovede z nájmu vzniknutého zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov a v ten istý deň ho\ndoručil konateľovi žalobcu na e-mailovú adresu s oznámením, že berie späť výpoveď nájomnej zmluvy\nz 28. júna 2019. Uvedené späťvzatie výpovede z 28. júna 2019 súd prvej inštancie posúdil ako platné a\nspôsobilé odvrátiť účinky ukončenia predmetného nájomného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal aj\nna následné konanie žalovaného, ktorý ďalej platil žalobcovi za nájom. K výpovedi z 29. apríla 2020 súd\nprvej inštancie uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno zaťažujúce ho v preukázaní tvrdenia,\nže žalobcovi riadne doručil výpoveď. V konaní preto nebolo preukázané, že by prišlo k ukončeniu\nnájomného vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o nájme nebytového priestoru z 10.\njanuára 2019. Žalovaný žalobcovi riadne platil nájomné za celý rok 2019, celý rok 2020 a tri štvrťroky\nroku 2021. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný a\nďalšie argumenty sporových strán považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby\nsa s nimi osobitne zaoberať.\n2. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27.\nnovembra 2024, č. k. 4Cob/161/2024-202 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n2.1. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uviedol, že žalobca v konaní svoje nároky doložil\nZmluvou o prenájme nebytových priestorov z 10. januára 2019 a faktúrami, ktorými bolo vyúčtované\nnájomné, pričom z čl. IV bod 4 Zmluvy o prenájme nebytových priestorov jasne vyplýva, akú sankciu\nsi zmluvné strany pre prípad porušenia záväzku uhrádzať nájomné včas dohodli. Výška príslušenstva\nnebola žalovaným počas vedenia sporu na súde prvej inštancie spochybňovaná a obe sporové strany\nvedeli bez pochybností v akej výške je príslušenstvo uplatňované. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že Zmluva\no prenájme nebytových priestorov je absolútne neplatná z dôvodu zápisu obmedzujúcich poznámok na\nliste vlastníctva prenajatej nehnuteľnosti. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovaného uviedol,\nže vo všeobecnosti uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov nespadá pod zákaz nakladania s\nmajetkom ako tvrdí žalovaný v odvolaní, pretože prenájom nehnuteľnosti nevedie k zničeniu, scudzeniu,\npoškodeniu, ani k zaťaženiu nehnuteľnosti. Po vydaní príkazu na zaistenie nehnuteľnosti sa v zmysle\n§ 96a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“\nalebo „Trestný poriadok“) vlastník poučí o tom, že nesmie nakladať s nehnuteľnosťou, teda po oznámení\npríkazu nesmie nehnuteľnosť previesť na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť.\n2.2. Odvolací súd následne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie nie je možné považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne\nnekonformné, keď súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil\nod znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Súd prvej inštancie sa dostatočne\nvysporiadal s tvrdeným zánikom zmluvného vzťahu. Záver súdu prvej inštancie, že záväzok zmluvných\nstrán nezanikol ani jednou z výpovedí a ani nemožnosťou plnenia po právoplatnosti obmedzujúcich\npoznámok odvolací súd hodnotí ako správny. Žalovaný predmet nájmu užíval a mal priestor k dispozícii\nna užívanie na základe platne uzatvorenej a trvajúcej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto podľa\nodvolacieho súdu vec správne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne právne\nnormy.\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozsudok odvolacieho súdu spoločne s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n3.1. Dovolací dôvod žalovaný vymedzil vadou v zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n3.2. Žalovaný naplnenie dovolacieho dôvodu vidí v tom, že v čase uzatvárania Zmluvy o prenájme\nnebytových priestorov sa k nehnuteľnosti, ktorej nájom bol predmetom zmluvy, viazala obmedzujúca\npoznámka, v zmysle ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nuznesením č. VII/2 Gv 268/17/1000-118 zaistil majetok žalobcu a zakázal mu nakladať so zaisteným\nmajetkom. V čase uzatvárania Zmluvy o prenájme nebytových priestorov tak bol podľa žalovaného\npredmet tohto právneho úkonu neuskutočniteľný a nemožný z dôvodu, že žalobcovi bol uložený\nzákaz nakladať s nehnuteľnosťou, pod čím je potrebné rozumieť aj prenechanie nehnuteľnosti do\nnájmu žalovanému. Podľa žalovaného je tvrdená absolútna neplatnosť zmluvy kľúčová vo vzťahu k\npredmetu konania. Odvolací súd sa uvedenej argumentácii žalovaného nevenoval a nezaujal k nej\nrelevantné stanovisko. Odvolací súd len stroho konštatoval, že vo všeobecnosti uzavretie zmluvy\no nájme nebytových priestorov nespadá pod zákaz nakladania s majetkom, avšak uvedené bližšie\nnešpecifikoval. Podľa žalovaného nakladanie s majetkom je potrebné vnímať v súvislosti s § 34 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Prenechanie veci\ndo nájmu tretej strane je podľa žalovaného úkonom spadajúcim pod § 34 OZ a zároveň zaťažením\nnehnuteľnosti vecným právom žalovaného. Absolútne neplatný právny úkon nemôže vyvolávať žiadne\nprávne účinky, preto ani pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, nemá žiaden právny\nzáklad.\n3.3. Žalovaný navrhol aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalobca v čase\npodania dovolania uplatňuje nároky voči žalovanému v exekučnom konaní.\n4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), na základe návrhu žalovaného\nuznesením z 19. septembra 2025, sp. zn. 3Obdo/28/2025 odložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho\nsúdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní\nžalovaného.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné i dôvodné.\n7. Žalovaný v dovolaní namieta nevysporiadanie sa odvolacieho súdu s podstatnou otázkou, ktorá v\nkonaní vznikla a ktorá bola žalovaným namietaná. Odvolací súd nemal žalovanému poskytnúť adekvátne\nodpovede na námietky týkajúce sa obmedzenia žalobcu v nakladaní s nehnuteľnosťou, ktorá mala byť\npredmetom nájmu v čase uzatvárania Zmluvy o prenájme nebytových priestorov, a to z dôvodu zaistenia\nmajetku žalobcu.\n8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvej\ninštancie 30. mája 2024 (zápisnica na č. l. 148) namietal, že na liste vlastníctva prenajatej nehnuteľnosti\nje zapísaná obmedzujúca poznámka úradu špeciálnej prokuratúry a je potrebné, aby súd posúdil účinky\ntakejto poznámky na platnosť zmluvného vzťahu. Z nahrávky z predmetného pojednávania vyplýva,\nže súd prvej inštancie na toto tvrdenie žalovaného uviedol, že nemá žiaden vplyv na platnosť Zmluvy\no prenájme nebytových priestorov. Súd prvej inštancie sa následne v odôvodnení svojho rozhodnutia\ns uvedenou argumentáciou žalovaného nevysporiadal, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie je možné sa jedine domnievať, že tento argument žalovaného považoval za nerozhodný\npre prejednávanú vec bez bližšieho odôvodnenia. Žalovaný následne v odvolaní namietal primárne\nabsolútnu neplatnosť Zmluvy o prenájme nebytových priestorov z dôvodu zapísanej obmedzujúcej\npoznámky na základe Uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. VII/2 Gv 268/17/1000-118, ktorým bol zaistený majetok žalobcu a bolo mu zakázané s\nmajetkom nakladať. Na uvedenú skutočnosť mal podľa žalovaného súd prihliadať z úradnej povinnosti,\nkeďže zakladá absolútnu neplatnosť Zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Právoplatnosťou\nUznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gv\n\n268/17/1000-118 zároveň podľa žalovaného nastala právna skutočnosť, ktorá robí pôvodné plnenie\nneuskutočniteľným a dochádza k nemožnosti plnenia.\n9. Odvolací súd k predmetným odvolacím námietkam žalovaného výlučne uviedol, že uzavretie zmluvy\no nájme nebytových priestorov nespadá pod zákaz nakladania s majetkom, pretože nevedie k zničeniu,\nscudzeniu, poškodeniu a ani k zaťaženiu nehnuteľnosti. Odvolací súd zároveň poukázal na znenie §\n96a ods. 3 TP.\n10. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným\npožiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020,\nI. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada\ns právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje\nirelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018). Odôvodnenia\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je pritom potrebné posudzovať spoločne, pretože\ntvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n11. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobca s ním uzatváral Zmluvu o prenájme\nnebytových priestorov v čase, kedy bolo žalobcovi zakázané s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom\nnájmu, nakladať. Súd prvej inštancie na uvedené tvrdenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia\nžiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný v odvolaní rovnako poukazoval na uvedené obmedzenie\nžalobcu nakladať s nehnuteľnosťou v čase uzatvárania Zmluvy o prenájme nebytových priestorov,\nprípadne na dodatočnú nemožnosť plnenia, k čomu odvolací súd poukázal na znenie § 96a ods. 3 TP\na uviedol, že žalobca bol oprávnený dať nehnuteľnosť do nájmu, keďže tým neprichádza k prevodu\nvlastníckeho práva, zaťaženiu nehnuteľnosti, jej poškodeniu alebo zničeniu.\n12. Najvyšší súd konštatuje, že uvedená argumentácia odvolacieho súdu je zjavne nesprávna, keď\nustanovenie § 96a ods. 3 TP, z ktorého znenia odvolací súd vychádzal, v čase zápisu obmedzujúcej\npoznámky do katastra nehnuteľností, vydania uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gv 268/17/1000-118, ktorým bol žalobcovi zaistený majetok\na bolo mu zakázané s majetkom nakladať a zároveň v čase podpisu Zmluvy o prenájme nebytových\npriestorov 10. januára 2019, účinné ešte nebolo. Právna úprava § 96a TP, ktorého znením odvolací\nsúd odôvodňoval svoj záver o tom, že pod vymenované obmedzenia nie je možné zahrnúť aj danie\nnehnuteľnosti do nájmu, nadobudla účinnosť až 1. januára 2021 novelizáciou Trestného poriadku\nuskutočnenou zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného\nmajetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie odvolacieho súdu poskytnuté\nžalovanému ako odpoveď na jeho podstatnú odvolaciu argumentáciu je preto chybné.\n13. Najvyšší súd poukazuje na rozdielne znenie obmedzujúcich poznámok zapísaných v katastri\nnehnuteľností, kde obmedzujúca poznámka zapísaná, na základe uznesenia Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gv 268/17/1000-118 zapísaná v roku\n2019 je v znení, „ktorým sa zaisťuje majetok a zakazuje nakladať so zaisteným majetkom“, v porovnaní\nso znením neskoršej obmedzujúcej poznámky zapísanej v roku 2023, na základe uznesenia Krajskej\nprokuratúry Žilina č. Kv 22/23/5500-4, v znení „o zaistení majetku a zákazu nakladania s nehnuteľnosťou,\npreviesť, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť.“ Uvedená rozdielnosť znenia obmedzujúcich poznámok v\nprípade obmedzujúcej poznámky zapísanej v roku 2019 korešponduje so znením § 50 TP (zaistenie\nnároku poškodeného) v znení účinnom do 31. decembra 2020.\n14. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2022 sp. zn. II. ÚS\n480/2021 „zaistením majetku sťažovateľov tak na základe súdneho rozhodnutia došlo k obmedzeniu\nich vlastníckeho práva chráneného v čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože podstatným prvkom tohto práva je\naj možnosť majetok právne ovládať.“ Oprávnenie s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké,\npredstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou.\nNajvyšší súd poukazuje aj na závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 20. decembra 1995\nsp. zn. II. ÚS 190/94, podľa ktorých „obsah vlastníctva tvorí zväzok tzv. subjektívnych vlastníckych práv.\nPodstatné miesto medzi nimi zaujíma právo s vecou nakladať (ius disponendi), t. j. oprávnenie vlastníka\nurčovať ďalšie právne osudy veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať.“\n\n15. Dovolací súd odkazuje aj na odbornú literatúru, podľa ktorej „právo nakladania s vecou má tiež svoj\nfyzický i právny rozmer. Fyzický sa týka faktickej dispozície s vecou a súvisí s jej faktickou držbou. Právny\nrozmer je spojený so zmenou vlastníctva, jeho obsahu alebo práv s ním spojených. Predovšetkým\nvlastník je oprávnený svoje vlastníctvo previesť na inú osobu a to odplatne alebo bezodplatne. Vlastník\ntiež môže nakladať s vecou pre prípad smrti, t. j. odkázať ju závetom. Bez následku zmeny v osobe\nvlastníka môže nakladanie spočívať v založení veci, zriadení vecného bremena k nej, zvereniu jej\nužívania inej osobe atď.“ (Števček, M., Dulak, S., Bajánková J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.\na kol. Občiansky zákonník I., § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. BECK, 2019).\n16. Z uvedených dôvodov všeobecnú argumentáciu odvolacieho súdu spočívajúcu v tvrdení, že nájom\nnehnuteľnosti nemožno považovať za nakladanie s nehnuteľnosťou, nemožno považovať za náležité\nvysporiadanie sa s touto podstatnou otázkou, ktoré by súčasne rešpektovalo podstatu a účel zákazu\nuloženého žalobcovi nakladať so zaisteným majetkom. Uvedené najvyšší súd konštatuje primárne vo\nvzťahu k zneniu obmedzujúcej poznámky z roku 2019, rovnaké závery by ale podľa najvyššieho súdu\nbolo možné prijať aj v prípade neskoršej obmedzujúcej poznámky z roku 2023, keďže rovnako vo svojom\nzáklade upravuje zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.\n17. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťažené vadou\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania žalovaného.\nNajvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušuje a vec vracia podľa § 450 CSP\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n18. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa odvolací súd riadne vysporiadal s odvolacou argumentáciou\nžalovaného týkajúcou sa obmedzujúcej poznámky v katastri nehnuteľností, na základe uznesenia Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gv 268/17/1000-118 a\nposúdil následky takého zákazu nakladania s majetkom žalobcu na Zmluvu o prenájme nebytových\npriestorov uzatvorenú so žalovaným, jej trvanie a nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Ak súd\ndospeje k záveru o neplatnosti Zmluvy o prenájme nebytových priestorov, prichádza do úvahy aplikácia\nmimozmluvného záväzkového inštitútu bezdôvodného obohatenia.\n19. Najvyšší súd pristúpil podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 439 písm. a) CSP aj k zrušeniu uznesenia\nMestského súdu Košice z 26. februára 2025, č. k. 87Cb/12/2023-226. Na odôvodnenie dovolací súd\nuvádza, že v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s\npoukazom na ustanovenie § 439 písm. a) CSP. V prípade závislosti výrokov môže dovolací súd prejednať\naj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý a účinky dovolania sa vzťahujú aj na tento\nnenapadnutý, ale závislý výrok. Závislosť výrokov od seba závisí od konkrétneho právneho vzťahu. O\nzávislosti možno hovoriť vtedy, ak medzi výrokmi existuje istý vzťah prejudiciality. Judikatúra najvyššieho\nsúdu (R 73/2004) ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci\nsúčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v\ndanej veci. Vydanie uznesenia o výške náhrady trov konania je jednostranne závislé od existencie\nrozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej uznesenie súdu prvej\ninštancie o výške náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti\nna predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by zostalo uznesenie o výške náhrady trov\nkonania osamotené, strácalo by rozumný zmysel a odporovalo by to princípu právnej istoty (porovnaj\nnález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/173/2008,\n2Cdo/267/2008, 1MCdo/14/2010, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012, 4Cdo/52/2014, 2MObdoV/4/2012, a\n5Obdo/87/2020).\n20. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v novom\nrozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/161/2024", "guid": "b3e6bb23-a47d-4641-af36-77e8a2f93787:522f70a4-61c4-4a4e-afba-1bbbe64218ea", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "87Cb/12/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee99f148-88b4-4008-9bd5-b61949ee1b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1"}, {"guid": "ussr:e0f75f46-18f1-4645-9c70-b573acd81dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.480.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.480.2021.1"}, {"guid": "ussr:45750096-e689-4a45-9fa9-18e74fc6bba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:f5906085-7435-40b3-a97a-779f74c99adc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}