{"guid": "75647745-3835-4545-a22d-11938064cf93:19a9f706-bd44-4914-aeab-e852c9f70e27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1", "spisova_znacka": "4Cdo/157/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/157/2024 z 11. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2025, sp. zn. 4Cdo/157/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1", "identifikacne_cislo": "6121569845", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 471/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5a2cb3bd-b5af-46a8-aaf3-266b8bb4f156", "datum": "2026-08-31", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19a9f706-bd44-4914-aeab-e852c9f70e27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/157/2024\n6121569845\n11. 12. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:6121569845.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti BKT Group, s. r. o.,\nKošice, Narcisová 2229/6, IČO: 47 704 195, zastúpenej JANČI & Partners s. r. o., Liptovský Mikuláš,\nBelopotockého 720/2, IČO: 47 258 748, proti žalovanému Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, IČO: 00 591\n135, o zaplatenie 27.913,48 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.\nK2-29C/9/2022 a o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2024 sp.\nzn. 9Co/109/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nep r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice, pôvodne Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný\nsúd“), rozsudkom z 21. novembra 2022 č. k. 29C/9/2022-203 návrhu žalobkyne na prerušenie konania\nnevyhovel (I.), žalobu zamietol (II.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku (III.). Vec právne odôvodnil čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky; § 123, § 124, § 128\nods. 1 a 2, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\naj ako „OZ“); § 1 ods. 1, § 2 ods.1 až 3, § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 a 4, § 4 ods.1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.\nz. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z\nvlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 2 ods. 1 až\n3, § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a čl. 1 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd. V\nkonaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa je výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV\nč. XXXXX a žalovaný je vlastníkom stavieb - komunikácií postavených na parcelách registra \"C\" parcelné\nčíslo XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX, ktoré sa nachádzajú pod cestou a pod chodníkom\n(ďalej aj „stavby“) v lokalite B. ulice a parcely C - KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré sa nachádzajú\npod cestou a pod električkovou traťou (ďalej aj „stavby“) v lokalite ulice A.. Na časti parciel vo výlučnom\nvlastníctve žalobkyne C - KN č. XXX/XX (v rozsahu 63 m2 ) a č. XXX/XX (v rozsahu 22 m2) žalovaný\nv zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX, S. zriadil vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.,\npričom ide o pozemky, kde je zriadená zeleň. Uvedené parcely v danom rozsahu teda žalovaný neužíva\nbez právneho dôvodu a nad tento rozsah neužíva parcely vôbec, keďže zvyšná výmera parciel C - KN\nč. XXX/XX a C - KN č. XXX/XX je už súčasťou záhradkárskej osady a užívajú ich členovia tejto osady. V\ntejto časti žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu a súd prvej inštancie sa s jeho námietkou stotožnil.\nSúd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že miestne komunikácie a chodník prešli z vlastníctva štátu\n(ktorý ich vystaval) do vlastníctva žalovaného na základe osobitného predpisu (zákona č. 138/1991 Zb.\no majetku obcí) a že samotná ich výstavba bola realizovaná v súlade s platnými právnymi predpismi.\nPodľa výpisu LV č. XXXXX pre k. ú. K. N. majú predmetné parcely (v súčasnosti evidované ako parcely\nC KN č. XXX/XX až č. XXXX/XX) spolu výmeru 946 m2, ale vecné bremeno zo zákona č. 66/2009 Z.\nz. vzniklo na predmetných parcelách len vo vzťahu k výmere 861 m2 (na parcele C - KN č. XXX/XX a\n\nna parcele C - KN č. XXX/XX bolo zo zákona zriadené vecné bremeno len v rozsahu 63 m2 a 22 m2\n- vyplýva to z geometrického plánu č. XX/XX), pretože len na výmere 861 m2 sa nachádzajú stavby\nžalovaného. Zostávajúca výmera parciel C - KN č. XXX/XX a C - KN č. XXX/XX - 85 m2 sa nachádza\nuž v záhradkárskej lokalite.\n1.1. V prípade sporných pozemkov mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že ide o nehnuteľnosti\nna ktorých sa nachádza komunikácia, chodník, verejná zeleň, na základe čoho je potrebné na právne\nvzťahy z toho vyplývajúce aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., keďže k pozemkom, ktoré\nsú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech\nžalovaného, ktoré zároveň zakladá žalovanému právny titul k ich užívaniu. Predmetom konania teda\nbolo, či žalobkyni patrí náhrada za žalovaným užívané nehnuteľnosti, ak áno, aká je výška a či\nmá byť táto náhrada opakovaná alebo jednorazová. V tomto kontexte súd prvej inštancie poukázal\nna rozhodovaciu prax, predovšetkým na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.\nnovembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019, z ktorého citoval a z ktorého vyplynul záver o jednorazovom\ncharaktere náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.\n1.2. Žalovaný voči nároku žalobkyne na náhradu za zriadenie vecného bremena vzniesol námietku\npremlčania. Súd prvej inštancie k danému uviedol, že náhrada za zriadenie vecného bremena je\njednorazová, nemá charakter opakujúceho sa plnenia a zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona\nnie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú vystavané stavby podľa zákona č.\n66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu, resp. k\nakémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Vlastník pozemkov pod\nstavbami si preto mohol uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej\nlehote a to do 3 rokov (§ 101 OZ) od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j . od 1.\njúla 2009, kedy nadobudli účinnosť články I. až III. zák. č. 66/2009 Z. z. Žaloba však nesmerovala k\nzaplateniu odplaty za zriadenie vecného bremena, ale k tomu, že žalovaný je povinný platiť opakujúce\nsa plnenie za určité obdobie (v zmysle žaloby od 13. decembra 2019 do 30. novembra 2021). Žalovaný\npísomnými protokolmi z 11. januára 1993 a 26. augusta 1993 preukázal prechod nehnuteľného majetku\nzo štátu na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., zahŕňajúci v tomto konaní sporné stavby.\nDátum delimitácie tohto majetku štátu na žalovaného vrátane predmetných stavieb je uvedený v novom\npassporte stavby, teda v opise karty majetku, ktorý žalovaný doručil súdu prvej inštancie do spisu.\nŽalovaný teda prevzal evidenciu predmetných stavieb po štáte, ktorý ich vystaval a odovzdal do\nužívania. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že predmetné stavby boli povolené a\nskolaudované podľa príslušných právnych predpisov účinných v rozhodnom období, inak by na nich\nnemohla desaťročia premávať mestská a verejná doprava. V nadväznosti na to súd prvej inštancie\nvzhliadol námietku premlčania žalovaného ako dôvodnú, keď nárok žalobkyne na jednorazovú náhradu\nza zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sa premlčal v zákonom stanovenej 3\nročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 1. júla 2012. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu\nžalobkyne z dôvodu premlčania nároku zamietol.\n1.3. Súd prvej inštancie v súlade s § 162 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj ako „CSP“) nevyhovel návrhu žalobkyne na prerušenie konania, keďže nedospel k\nzáveru o existencii zákonného dôvodu na prerušenie konania, keď žalobkyňa tento návrh odôvodnila\nlen prísľubom z kancelárie verejného ochrancu práv, že sa verejnému ochrancovi práv predloží návrh\nna podanie návrhu na Ústavný súd SR vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou\nSR. Súd prvej inštancie taktiež nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP v tomto\nkonaní, a preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne\nrozsudkom z 15. mája 2024 sp. zn. 9Co/109/2023 nevyhovel návrhu žalobkyne na prerušenie konania\n(I.), rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania potvrdil (II.) a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu (III.). Odvolací\nsúd po preskúmaní odvolania zistil, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené a dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu či vady s následkom\nnesprávneho rozhodnutia vo veci. Odvolací sú sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe\naplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. na skutkové okolnosti danej veci, kedy stavby - cestné, miestne,\núčelové komunikácie a ich súčasti vystavané na pozemkoch žalobcu prešli ku dňu účinnosti zákona\nč. 138/1991 Zb. do majetku žalovaného. Žalobcovi by patrila jednorazová náhrada za zákonné vecné\n\nbremeno, ktorá avšak bola premlčaná. K námietke žalobcu, že nebolo správne vyhodnotené, či stavby\nnachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu boli postavené v súlade so zákonom (§ 4 ods. 1 zákona\nč. 66/2009 Z. z.) odvolací súd dodal nasledovné. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach\npri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce\na vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakotvuje, že účinnosťou od 1.\nmarca 2009 došlo k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami. Podľa názoru\nodvolacieho súdu nemožno prehliadať, že zmyslom tohto zákona bolo usporiadať vlastnícke vzťahy\npráve k stavbám a iným objektom, ktoré povolené a skolaudované podľa stavebných predpisov neboli,\npretože boli postavené na cudzích pozemkoch (nepatriacich štátu, obci, prípadne vyššiemu územnému\ncelku). V tomto konaní nebolo pochýb o tom, že stavby - miestne komunikácie boli vystavané ešte tzv.\nsocialistickou organizáciou a predtým, ako zákonom č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od 1. júla 2009 prešli\ndo vlastníctva žalovaného (Mesta Košice) boli vo vlastníctve štátu. Ide o nedoriešené právne vzťahy\nz predchádzajúceho spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona .č. 66/2009 Z. z. ustanovil\nmechanizmy, akými možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch (viď uznesenie NS SR sp.\nzn. 2Cdo/194/2018). Odvolací súd ďalej uviedol, že v prípade pozemných komunikácií ide o samostatný\npredmet právnych vzťahov podľa zákona č. 135/1961 Zb., ktorý okrem iného upravuje výstavbu, užívanie\na ochranu pozemných komunikácií a pôsobnosť orgánov štátnej správy. V zmysle tohto zákona pozemnú\nkomunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky\nzariadenia, stavby, objektívy a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic,\nciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na\nnich. Miestne komunikácie v zmysle tohto zákona sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská\nvo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete\nmiestnych komunikácií. Pokiaľ ide o povoľovanie stavieb v zmysle tohto zákona, toto podlieha normám\nsprávneho práva a patrí do príslušnosti konkrétnych správnych orgánov. Podľa názoru odvolacieho súdu\nteda pokiaľ nebola sporná otázka zaradenia miestnych komunikácií do siete miestnych komunikácií,\nnebolo úlohou súdu zamerať dokazovanie na otázku skúmania legálnosti týchto stavieb, teda zamerať\ndokazovanie na zabezpečenie stavebných, prípadne kolaudačných rozhodnutí príslušných stavebných\núradov. K námietke odvolateľa smerujúcej k spochybneniu správnosti zápisu vecného bremena na\npríslušnom LV príslušným katastrálnym úradom v katastrálnom konaní, odvolací súd uviedol, že súd v\nobčianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať takýto postup, nakoľko riešenie týchto otázok\nje predmetom správneho konania. Naviac v tej súvislosti považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že\nv zmysle § 8 a nasl. vyhl. č. 136/1991 Zb. sieť miestnych komunikácii pre územie obce tvoria všeobecne\nprístupné a používané pozemné komunikácie, nezaradené do cestnej siete, ktoré sú okrem iného na\núzemí zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie, vzájomne spájajú dve obce (sídliská) prípadne\nčasti obce (sídlisk pri závodoch) alebo osady a sú pre spojenie dopravne významné. V tomto konaní\nniet pochýb, že ide o práve takýto prípad. V danom prípade nebolo sporným, že predmetné pozemky\nsa nachádzajú pod cestou a v ochrannom pásme cesty a pod chodníkom v lokalite ulíc B. a A. v R..\nTúto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu. Z uvedených dôvodov\nodvolací súd dospel k záveru o správnosti posúdenia súdom prvej inštancie, že v tejto veci patrí žalobkyni\njednorazová náhrada za vznik vecného bremena, ktoré vzniklo ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.\nz. Zároveň odvolací súd uviedol, že v súlade s rozhodovacou praxou sú aj závery o jednorazovej forme\nnáhrady a o premlčaní nároku žalobkyne, kde odkázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax.\n2.1. Návrhu na prerušenie konania odvolací súd nevyhovel s tým, že konanie pred Ústavným súdom\no súlade zákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou, na ktoré žalobkyňa poukazovala, bolo Ústavným súdom\nodmietnuté (PL. ÚS 24/2020). O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa\n§ 420 písm. f) CSP, ktorého prípustnosť odôvodnila nepreskúmateľnosťou a zmätočnosťou odôvodenia\nrozhodnutia dovolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd nevyhovel návrhu žalobkyne na prerušenie\nkonania. Uviedla, že dané odôvodnenie neobsahuje špecifikáciu postupu odvolacieho súdu a ani\nuvedenie dôvodu, pre ktorý súd návrhu nevyhovel a ktorému návrhu konkrétne (žalobkyňa podala návrh\nna prerušenie konania 1. júna 2023 a 10. mája 2024) a súčasne uviedla, že odvolací súd odkázal na\nnesprávne konanie pred Ústavným súdom SR. Vo zvyšnej časti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nžalobkyňa poukázala na dôležitosť posúdenia (ne)súladu zákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou SR pred\nÚstavným súdom, ktoré by malo zásadný vplyv na rozhodnutie tohto sporu.\n\n3.1. Žalobkyňa prípustnosť dovolania odôvodnila taktiež § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobkyňa uviedla,\nže odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky\nlegálnosti stavieb vystavaných na pozemkoch, ku ktorým má byť zriedené zákonné vecné bremeno\npodľa zákona č. 66/2009 Z. z. Odvolací súd opomenul skutočnosť, že vecné bremeno tak, ako to\nvyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., vzniká len k stavbám, ktoré boli povolené podľa platných\nprávnych predpisov. Odvolací súd však uvedené nahradil zaradením stavieb-miestnej komunikácie do\ncestnej siete, ktorá výslovne legálnosť ani nevyžaduje. Odvolací súd tak podľa žalobkyne nahradil\npreukázanie legálnosti stavieb inštitútom, ktorý legálnosť nevyžaduje a ani ju nenahrádza. Odvolací súd\nbol podľa názoru žalobkyne povinný vykonať dokazovanie v otázke legálnosti dotknutých stavieb. V\ndanom kontexte poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/292/2021 z 21. apríla\n2022 a sp. zn. 1Sžrk/20/2018 z 22. októbra 2019. Ďalej prípustnosť dovolania odôvodnila § 421 ods.\n1 písm. b) CSP, kde žalobkyňa zopakovala obdobné tvrdenia, ako v časti prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, pričom ako právnu otázku označila, „či právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká výlučne iba k stavbám, ktoré boli povolené\npodľa platných právnych predpisov alebo vzniká aj k stavbám, ktoré neboli povolené podľa platných\nprávnych predpisov“.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť\ndovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je,\npristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho\nposúdenia veci (§ 421 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd prednostne pristúpil k\nposúdeniu existencie namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, kde namietla nedostatočné\nodôvodnenie a zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, v ktorej tento odôvodnil nevyhovenie\nnávrhu žalobkyne na prerušenie konania s odkazom na odmietnutie návrhu na preskúmanie súladu\nzákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 24/2020.\n16. Dovolací súd k uvedenému udáva nasledovné. Odvolací súd vo výroku I. nevyhovel návrhu\nžalobkyne na prerušenie konania, pričom v obsahu odôvodnenia zmienil návrh žalobkyne datovaný\n1. júna 2023, doručený súdu 6. júna 2023 (viď bod 17. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).\nOdvolaciemu súdu boli pred rozhodnutím v odvolacom konaní doručené dva návrhy na prerušenie\nkonania, konkrétne návrh z 1. júna 2023 (č. l. 338) odkazujúci na konanie na Ústavnom súde evidované\npod č. Rvp 2900/2022 a návrh z 10. mája 2024 (č. l. 354) odkazujúci na konanie na Ústavnom súde\nevidované pod č. Rvp 46/2024. O navrhovanom prerušení konania teda v prípade predmetných návrhov\nrozhodoval až odvolací súd a to v postavení súdu prvej inštancie. V zmysle § 357 písm. n) CSP je\nodvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania. Z uvedeného vyplýva\nprípustnosť riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bolo konanie prerušené. V prípade\nžalobkyne bolo jej navrhovanému prerušeniu konania nevyhovené. Proti výroku č. I., ktorým odvolací súd\nnevyhovel návrhu žalobkyne na prerušenie konania preto nebol prípustný riadny opravný prostriedok,\nna základe čoho nie je prípustné podanie dovolania v tejto časti podľa § 419 CSP v spojení s § 420\npísm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17. Dovolací súd pre doplnenie poukazuje na skutočnosť, že odmietanie návrhu na preskúmanie súladu\nzákona č. 66/2009 Z. z. s Ústavou SR Ústavným súdom je známym a opakujúcim sa dejom, čomu\nzodpovedá aj skutočnosť, že odvolacím súdom v rozhodnutí zmienený návrh na konanie o súlade\nprávnych predpisov, evidovaný pod číslom Rvp 260/2019, bol rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 24/2022 dňa 21. októbra 2020 odmietnutý. Návrh na konanie o súlade právnych predpisov\nvedený na Ústavnom súde SR pod evidenčným číslom Rvp 2900/2022, na základe ktorého žalobkyňa\nodvolaciemu súdu návrhom z 1. júna 2023 navrhla prerušiť konanie, bol odmietnutý dňa 13. decembra\n2023 rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023. Žalobkyňa zároveň v dovolaní poukázala\nna návrh na prerušenie konania z 10. mája 2024 odvodzovaný od návrhu Mestského súdu Košice na\nkonanie o súlade právnych predpisov vedenom na Ústavnom súde SR pod evidenčným číslom Rvp\n46/2024, ktorý bol Ústavným súdom SR dňa 28. mája 2025 rozhodnutím sp. zn. PL. ÚS 12/2025 taktiež\nodmietnutý. Nesprávne označenie rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 24/2022 zo dňa 21.\noktóbra 2020 v rozhodnutí odvolacieho súdu sa preto javí len ako chyba v písaní. Napriek uvedenému je\nz rozhodnutia odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, že odvolací súd nevidel dôvod na prerušenie tohto\nkonania z dôvodu, že Ústavný súd doposiaľ opakovane odmieta návrhy na preskúmanie súladu zákona\nč. 66/2009 Z. z s Ústavou SR.\n\n18. Dovolací súd preto dospel k záveru, že keďže proti výroku o nevyhovení návrhu na prerušenie\nkonania nie je prípustné odvolanie, nie je teda proti tomuto výroku prípustný ani dovolací prieskum a to\nbez ohľadu na skutočnosť, že o predmetnom návrhu rozhodoval odvolací súd v postavení súdu prvej\ninštancie. Z uvedeného dôvodu sa dovolací súd dovolaním v tejto časti bližšie nezaoberal a dovolanie\nsmerujúce proti výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu vyhodnotil ako nevyhnutné pre neprípustnosť\npodľa § 447 písm. c) odmietnuť.\n19. Dovolateľka v podanom dovolaní, vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP nastolila otázku, „či právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona\nč. 66/2009 Z. z. vzniká výlučne iba k stavbám, ktoré boli povolené podľa platných právnych predpisov\nalebo vzniká aj k stavbám, ktoré neboli povolené podľa platných právnych predpisov“.\n20. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Relevantný\nje v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého\n„ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného súdu (napr.\nnálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie dovolania\nvo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku,\nje potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale\nna druhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu\npomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú\nformuláciu právnej otázky“.\n21. Dovolací súd teda v prvom rade pristúpil k posúdeniu, či dovolateľka riadne a súlade so zákonom\na rozhodovacou praxou najvyššieho súdu definovala a špecifikovala právnu otázku, ktorej vyriešenie\ndovolaním požaduje podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľka sa dovolaním domáha vyslovenia\nodpovede na otázku, či podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká zákonné vecné bremeno aj k\nstavbám nepovoleným podľa platných právnych predpisov.\n21.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu dovolateľky (ktorou sa domáhala náhrady za užívanie jej\nnehnuteľností žalovaným), z dôvodu premlčania nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie zastal názor,\nže keďže z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v prípade, že sú pozemky\njedného vlastníka užívané od neho odlišným vlastníkom stavieb na nich postavených, pričom sa jedná\no stavby slúžiace verejnému záujmu, vzniká na týchto pozemkoch zákonné vecné bremeno, za ktoré\nobmedzenie vlastníckeho práva prináleží vlastníkovi pozemku náhrada, v zmysle judikatúry v podobe\njednorazového plnenia a to ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. nárok vzniká vlastníkovi\npozemkov ku dňu 1. júla 2009. Žalovaný si nezriadil vecné bremeno na jeho pozemkoch svojvoľne bez\nvedomia žalobkyne, ale vecné bremeno vzniklo zo zákona podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.,\nv ktorom prípade ide o vecné bremeno „in rem“, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého\npozemku, preto pri zmene vlastníckeho práva nevzniká nový ďalší nárok na náhradu za vecné bremeno.\nPredmetný nárok vznikajúci vlastníkom pozemkov zastavaných stavbami slúžiacimi verejnému záujmu\nku dňu účinnosti tohto zákona preto zároveň podlieha premlčaniu podľa § 101 OZ v trojročnej premlčacej\ndobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát, t. j. od 1. júla 2009. Podstatnou\nbola skutočnosť, že sporné pozemky boli stavbami - miestnymi komunikáciami zastavané najneskôr v\nroku 1993, kedy v zmysle písomných protokolov z 11. januára 1993 a 26. augusta 1993 predložených\ndo spisu prešli zo štátu na žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalobkyňa sa\nstala vlastníčkou sporných pozemkov v roku 2019, na základe ktorých všetkých skutočností dospel súd\nprvej inštancie k záveru o premlčaní nároku žalobkyne a v súlade s uvedeným záverom odkázal na\nrozhodovaciu prax. Odvolací súd uvedenému prisvedčil a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n\n21.2. Za právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu potom nemožno považovať\notázku, či vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká aj k nelegálnym stavbám, kedy\nžalobkyňa tvrdí, že pokiaľ žalovaný legálnosť stavieb - miestnych komunikácií (stavby vystavané pred\nrokom 1993 vo verejnom záujme) nepreukázal stavebnými povoleniami a potvrdeniami o kolaudácii,\nnemožno ich považovať za legálne, na základe čoho na nich zákonné vecné bremeno podľa zákona č.\n66/2009 Z. z. nevzniklo. Otázka, či sa v prípade tej ktorej stavby jedná o stavbu, ktorá bola postavená\nlegálne alebo nelegálne na základe povolení, či otázka správnosti zápisu v katastri nehnuteľností je\nadministratívnou otázkou a môže byť predmetom rozhodovania súdom v správnom súdnictve (viď\nstavebný zákon, katastrálny zákon atď.). Rozhodnutie odvolacieho súdu preto nemohlo závisieť od\nvyriešenia právnej otázky, ktorej imanentnou súčasťou je vyslovenie legálnosti či nelegálnosti stavieb na\nsporných pozemkoch na základe stavebných či iných povolení, kedy zároveň z výpisu z LV č. XXXXX\nvyplýva zápis o zákonnom vecnom bremene a súčasne predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne\nna náhradu za užívanie pozemkov v jej výlučnom vlastníctve žalovaným. Otázka položená žalobkyňou\npreto nespĺňa predpoklady na jej riešenie dovolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, kedy sa\nnejedná o právnu otázku, od ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo.\n22. Dovolací súd pre doplnenie poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2024\nz 24. októbra 2024, ktorým Ústavný súd načrtol zriadenie zákonného vecného bremena podľa zákona\nč. 66/2009 Z. z. aj k neoprávneným stavbám, z ktorého by mohlo byť usudzované, že prípadná\nneoprávnenosť stavby nie je diskvalifikačným prvokom, na základe ktorého by voči pozemkom pod\nstavbami historicky slúžiacim verejnému záujmu nevznikalo zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods.\n1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ústavný súd uviedol: „Čo sa týka námietky porušenia základného práva\nvlastniť majetok, treba uviesť, že obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku má osobitný charakter,\nktorý vyplýva z toho, že k jeho faktickému obmedzeniu nedošlo na základe zákona č. 66/2009 Z. z.,\nale v súvislosti s výstavbou pred rokom 1989. Zákon č. 66/2009 Z. z. je len ďalší spôsob, ktorým\nzákonodarca zmierňuje následky osobitnej majetkovej krivdy, ktorá nespočívala v účinnom právnom\nodňatí vlastníckeho práva, ale v jeho faktickom obmedzení stavbou verejnoprospešného zariadenia bez\ntoho, aby došlo k vyvlastneniu právnych predchodcov vlastníkov. Následok tohto legislatívneho riešenia\nnemožno obmedziť len na konštatovanie toho, že sťažovateľom súdnym výkladom zákona č. 66/2009\nZ. z. nebol priznaný nárok na opakovanú náhradu za zriadenie vecného bremena. Tento zásah treba\nvnímať s ohľadom na to, že vlastník pozemku sa svojich vlastníckych práv v súvislosti s neoprávnenou\nstavbou mohol domáhať už pred prijatím zákona č. 66/2009 Z. z. a rovnako sa mohol v premlčacej dobe\ndomáhať priznania jednorazovej náhrady za dodatočné zriadenie vecného bremena zákonom. Okrem\ntoho sťažovateľom v súvislosti s ich vlastníckym právom zostáva zachovaný nárok na to, že definitívnym\nriešením historicky podmieneného, pôvodne faktického a po prijatí zákona č. 66/2009 Z. z. aj právneho\nobmedzenia vlastníckeho práva bude poskytnutie náhradného pozemku v procese pozemkových úprav“.\n23. Nad rámec posúdenia prípustnosti dovolania žalobkyne, v kontexte skutočnosti, že žaloba žalobkyne\nbola zamietnutá z dôvodu premlčania nároku na náhradu za vznik zákonného vecného bremena, dáva\ndovolací súd do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/99/2024 zo 17. júla 2025, ktoré\nodkazuje na ďalšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a z ktorých taktiež vyplývajú závery,\nže v prípade obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z. ide o tzv. zákonné vecné\nbremeno, ktoré totožne ako obmedzenie vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z. má\nverejnoprávny charakter, pričom právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniklo ex lege\njednorazovo iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona.\n24. Žalobkyňa odvodila prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, na čo nadväzujúce\ntvrdenia avšak úzko prepojila s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (ktorým sa dovolací\nsúd zaoberal vyššie). Žalobkyňa v danej časti dovolania taktiež tvrdila, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona\nč. 66/2009 Z. z. sa na vznik zákonného vecného bremena vyžaduje legálnosť stavieb, resp. že tieto\nstavby museli byť povolené podľa platných právnych predpisov, ktoré povolenie malo byť podľa názoru\nžalobkyne predmetom skúmania súdmi nižších inštancií v tomto konaní. V danom kontexte žalobkyňa\noznačila rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/292/2021 z 21. apríla 2022 (konkrétne bod 19.\nodôvodnenia), od ktorého záverov sa mal odvolací súd v tomto konaní odkloniť. V prvom rade dovolací\nsúd poukazuje na celkový obsah daného rozhodnutia, z ktorého (body 16. až 18. daného rozhodnutia)\nvyplýva, že otázku (ne)povolenia a (ne)oprávnenosti stavby vyhodnotil ako skutkovú otázku, ktorou nie\nje možné sa v dovolacom konaní zaoberať. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/292/2021 z\n21. apríla 2022 zároveň dodal, čo zdôrazňuje dovolací súd v tomto konaní, že: „Dovolací súd zároveň\n\nkonštatuje, že pre posúdenie vzniku zákonného vecného bremena nie je právne významné či je stavba\noprávnená, resp. neoprávnená, teda či dal vtedajší vlastník pozemku súhlas na výstavbu cestnej\nkomunikácie.“ Oprávnenosť či neoprávnenosť stavby je teda podľa najvyššieho súdu aj v tomto konaní\nvyhodnotená ako bez právneho významu v kontexte aplikácie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.,\nkedy samotným právnym dôvodom užívania pozemkov pod stavbami je zo zákona vznikajúce vecné\nbremeno, pričom uvedené bolo len doplnením k záveru najvyššieho súdu, že sa jedná o skutkovú otázku,\nktorá nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu, teda sa ňou bližšie nezaoberal. Najvyšší súd\nsíce zmienil vydanie stavebného povolenia na stavbu, avšak v celkovom kontexte daného rozhodnutia\nsa uvedené javí len ako zmienka v nadväznosti na skutočnosť, že v danom konaní boli žalobcom\nnamietané aj stavebné povolenia, na ktoré žalobca naviazal právnu otázku, ktorú dovolací súd z dôvodu\njej skutkového charakteru neskúmal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je možné uvedenú zmienku\npovažovať za zásadný ustálený názor, podľa ktorého by vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.\njednoznačne nevzniklo na pozemkoch, na ktorých sú postavené a dlhodobo využívané stavby verejného\nvýznamu, ku ktorým avšak z dôvodu ich časovo až historicky vzdialeného okamihu výstavby nebolo\nmožné predložiť stavebné či kolaudačné povolenia. Žalobkyňa taktiež označila rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžrk/20/2018 z 22. októbra 2019, ktoré sa avšak zaoberá skúmaním podmienok na\nzápis vecného bremena do katastra nehnuteľností správou katastra, resp. otázkou, či správa katastra pri\nzápise vecného bremena pochybila, čo je otázkou správneho práva a správneho súdnictva. Na základe\nuvedeného nedospel dovolací súd k záveru, že by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v časti, v ktorej mal odvolací súd podľa názoru žalobkyne pred vyhodnotením\nvzniku zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. skúmať legálnosť stavby.\n25. Dovolací súd dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal v zmysle\nustanovení a zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, kedy nevyhovel návrhu\nna prerušenie konania, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté\nrozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale ani z ústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom\npreto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP a žalobkyňa neopodstatnene\nnamieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý by mal za následok porušenie jej práva\nna spravodlivý proces. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odôvodnené § 420\npísm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné.\n26. Dovolací súd zároveň dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP založená nebola a to z dôvodu, že dovolateľom tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu zistený nebol a pre dovolací prieskum položená otázka nespĺňa požiadavky kladené\nna formuláciu právnej otázky, a preto dovolanie v časti námietky nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 471/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5a2cb3bd-b5af-46a8-aaf3-266b8bb4f156", "datum": "2026-08-31", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/109/2023", "guid": "6680f86a-40eb-4d52-a56a-c6baf17f3aea:6a0f9a64-710d-493f-9eb4-df90fb692d3f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:f52101d3-316e-4c72-8430-4dc414bff0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.561.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.561.2024.1"}, {"guid": "ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9ea1e79-b6e1-4635-a95d-e1c950b9414a"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "1fa427f6-8ac0-4d63-9cb8-11e61a8f7e11:7b291d9c-7263-455b-9a3f-0134b25bc2d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1", "spisova_znacka": "4Cdo/99/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/99/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1"}, {"guid": "cb409de4-076d-47a9-97b8-7738fa3e502b:a8a473cf-dbe9-45fa-a996-fea0eb4a9711", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8115207674.1", "spisova_znacka": "7Cdo/292/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/292/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8115207674.1"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "21108328-1385-4e2d-94c7-b333672d40e6:97c95c15-272e-4675-976b-dd34f023b2ef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4310205001.15", "spisova_znacka": "9Co/109/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/109/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4310205001.15"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5a2cb3bd-b5af-46a8-aaf3-266b8bb4f156", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.471.2026.1"}, {"guid": "ccc4063c-7cab-4f96-bd39-6b6f38e651d5:7c9a370f-cd12-4e0f-8b47-00612048c1c5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6121320546.4", "spisova_znacka": "9Co/147/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/147/2024 z 8. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6121320546.4"}]}