{"guid": "46eebb6f-ebac-49c2-8b02-81b2afbbac21:bee8d389-3603-44c5-ba65-9d99465fec9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1", "spisova_znacka": "8Cdo/186/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2024 z 2. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2025, sp. zn. 8Cdo/186/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1", "identifikacne_cislo": "6121519537", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2025-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/307-2016/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/307-2016/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/307-2016/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/307/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/307-2016/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2016/307#paragraf-11", "/SK/ZZ/2016/307#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bee8d389-3603-44c5-ba65-9d99465fec9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/186/2024\n6121519537\n02. 12. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:6121519537.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava-mestská\nčasť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o,\nBratislava-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému V. M., narodenému\nXX. G. XXXX, Ž., Z. Y. XXX/X, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Žilina,\nPavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 2 505,16 eura s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Žilina pod sp. zn. 17Csp/36/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 25. júna 2024 sp. zn. 11CoCsp/16/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n17Csp/36/2022-261 zo 24. januára 2024 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 2505,16 eura\nz titulu istiny, 904,68 eura z titulu úroku, 274,77 eura z titulu úroku z omeškania, ako aj 5 % úroku z\nomeškania ročne zo sumy 2 515,16 eura od 8. apríla 2021 do 12. októbra 2021, a 5 % úroku z omeškania\nročne zo sumy 2 477,96 eura od 13. októbra 2021 do zaplatenia zamietol; žalovanému priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) a § 17 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) a § 52 ods. 1, ods. 3 a 4, § 53 ods. 9, § 565, § 37 ods. 1 a § 39 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a\nna základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že právny\nvzťah vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 107614111140717 dňa 14. júla\n2017, na základe ktorejveriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. poskytol dlžníkovi bezúčelový spotrebný\núver vo výške 3 240 eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, s celkovým počtom splátok 96, dátum prvej\nanuitnej splátky 10. augusta 2017, dátum poslednej splátky 10. júla 2025, s výškou úrokovej sadzby\n11,90 %, mesačnej splátky vrátane poistného v sume 57,16 eura, z tohto mesačná splátka poistného\nv sume 4,80 eura, výške úrokovej sadzby bez zľavy 13,90 % p. a. s uvedením čísla účtu pre čerpanie,\nročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“) 12,83 % vypočítanej s uvedením údajov v\nzmluve a celkovej čiastke spojenej s úverom vo výške 5 058,96 eura. Z dôvodu nesplácania úveru riadne\na včas, právna predchodkyňa žalobkyne výzvou z 21. januára 2019 vyzvala žalovaného na okamžité\nzaplatenie dlžných splátok vo výške 189,75 eura s tým, že v prípade neuhradenia sumy veriteľ bude\npožadovať vrátenie celej sumy poskytnutého úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Z dôvodu\nnezaplatenia dlžnej sumy, právna predchodkyňa výzvou z 15. marca 2019 oznámila žalovanému, že\nvyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom vo výške 3 118 eur, z toho\nistina v sume 2 905,77 eura, ktorá sa úročí počnúc zajtrajším dňom úrokovou sadzbou z omeškania\n\nv zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, úroky v sume 180,23 eura, poplatky v sume 32 eur.\nZároveň ho vyzvala na predčasné splatenie zostatku úveru vo výške 3 118 eur. Dňa 7. apríla 2021\nprávna predchodkyňa žalobkyne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku žalovaného,\nktorú skutočnosť mu oznámila listom z 15. apríla 2021.\n1.2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že by odpor, ako aj nasledujúce podania\nžalovaného boli autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. Márie Kostolnej, ktorá\nosoba nebola splnomocnená na právne zastupovanie žalovaného. Dôvodil, že zo strany žalovaného\nboli v celom rozsahu splnené zákonné podmienky kvalifikovaného elektronického podpisu tak, ako to\nupravuje ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o e-Governmente“).\nPokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto\npodania splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1\nzákona o e-Governmente, išlo o riadne realizované elektronické podanie. Konštatoval, že osoba, ktorá\npodpísala podania kvalifikovaným elektronickým podpisom bola jednoznačne identifikovaná a tieto\núkony vykonávala v súlade s poverením z 1. februára 2021 (č. l. 102).\n1.3. Následne s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že výzva\nveriteľa je jednostranným právnym úkonom, ktorý musí byť určitý. Najmä musí obsahovať identifikáciu\nkonkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, pretože samotné uvedenie celkového dlhu je\npríliš abstraktné a spotrebiteľ z neho nevie určiť, ktorá splátka môže viesť k zosplatneniu. Uvedenie\nrozhodnej splátky je kľúčové aj preto, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako lex\nspecialis vyžaduje, aby omeškanie tejto splátky trvalo viac ako tri mesiace a aby veriteľ v tejto lehote\ndlžníka upozornil na zamýšľané využitie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Veriteľ musí\nprávo na zosplatnenie uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, inak mu zaniká. Pre platné\nzosplatnenie sa zároveň vyžaduje doručenie výzvy aj doručenie samotného oznámenia o mimoriadnej\nsplatnosti, aby sa dlžník mohol dozvedieť, že dlh je splatný v celom rozsahu.\n1.4. Nadväzujúc na uvedené a skutkové okolnosti danej veci, následne súd prvej inštancie skonštatoval,\nže z výzvy z 21. januára 2019 predloženej žalobkyňou, ani z oznámenia o zosplatnení pohľadávky\nnevyplývalo, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď sa jednalo\no podmienku pre následné zosplatnenie úveru, preto mal za to, že sa v zmysle ustanovenia § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka jednalo o neurčité, teda absolútne neplatné právne úkony. Ďalej uviedol,\nže pokiaľ žalobkyňa doručenie výzvy z 21. januára 2019 preukazovala podacím hárkom (č. l. 61), len\nsamotný podací hárok nemohol preukázať, že výzva sa reálne dostala do sféry dispozície žalovaného\na tento mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Zosplatnenie úveru z vyššie uvedených dôvodov považoval\nza neplatné, keď v danom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky z predmetnej úverovej\nzmluvy, ale sa jedná o „živý úver“ s termínom konečnej splatnosti dňa 10. júla 2025. Postúpenie\npohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere potom vyhodnotil ako\nrozporné s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka ako neplatný právny úkon. Žalobkyňa nemohla platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s\npríslušenstvom, a teda nemohla vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebola oprávnená požadovať od\nžalovaného zaplatenie žalovanej pohľadávky. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Žilina (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí druhým rozsudkom z 25. júna 2024 sp. zn.\n11CoCsp/16/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval správne zistenie skutkového stavu, ako aj správnosť\njeho právneho posúdenia. Námietku existencie prekážky rei iudicatae považoval za nedôvodnú. V\npredmetnej veci bol právnym zástupcom žalovaného podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol\nvyhodnotený ako podaný včas, s vecným odôvodnením a oprávnenou osobou. Odpor bol doručený\nelektronicky a podpísaný JUDr. Máriou Kostolnou, pričom jej kvalifikovaný elektronický podpis bol riadne\noverený. Upomínací súd, aj súd prvej inštancie pri posúdení otázky oprávnenia osoby podávajúcej odpor\nvychádzali z plnomocenstva udeleného žalovaným advokátskej kancelárii JUDr. Peter Vachan, advokát,\n\ns.r.o., ako aj z poverenia podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, ktorým bola JUDr. Mária Kostolná\npoverená konať v mene advokátskej kancelárie v rozsahu plného oprávnenia nakladať s jej elektronickou\nschránkou vrátane prijímania, podpisovania, podávania a autorizácie elektronických podaní. Odvolací\nsúd sa v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil predložené dokumenty\nako dostatočné na preukázanie oprávnenia advokátky konať pri elektronickom podaní odporu v mene\nžalovaného. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný\nsúd“) sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12. januára 2023, podľa ktorého je právna úprava zákona o eGovernmente lex specialis vo vzťahu k CSP a umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup\na disponovanie s elektronickou schránkou. Súčasťou tohto oprávnenia je aj možnosť podpisovať a\nodosielať elektronické správy vrátane podaní, ktoré sú ich prílohami a tvoria jeden celok. Splnomocnenie\nudelené JUDr. Kostolnej preto pokrylo aj podpísanie odporu proti platobnému rozkazu kvalifikovaným\nelektronickým podpisom a jeho odoslanie. Zdôraznil, že skutočnosť, že JUDr. Kostolná nezastupuje\nžalovaného v samotnom konaní, nebola rozhodujúca, keďže technicky by nemohla úkon vykonať bez\noprávnenia udeleného advokátom. Týmto poverením advokát prejavil jednoznačnú vôľu umožniť jej\nvykonávať všetky úkony spojené s právne záväznou elektronickou komunikáciou v jeho mene. Udelenie\noprávnenia podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente je právnym úkonom, ktorý\nzahŕňa aj právo osoby podpisovať, odosielať a autorizovať podania z elektronickej schránky, a preto\nje elektronické podanie odporu realizované riadne oprávnenou osobou. Iný výklad by podľa súdu\nznamenal neprimerané obmedzenie práva žalovaného ako spotrebiteľa na prístup k súdu, čo potvrdzuje\naj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/64/2023.\n2.2. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o nedostatkoch predžalobnej výzvy\nz 21. januára 2019. V reakcii na uplatnené námietky zdôraznil, že podľa ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka je platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podmienené tým, že veriteľ dlžníka\nvopred upozorní na možné uplatnenie tohto práva. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v spojení\ns § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa zosplatnenie len vtedy, ak je to dohodnuté a len do\nsplatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Odvolací súd taktiež dôvodil, že výzva podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka musí obligatórne obsahovať presnú identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ\nv omeškaní a ktorá zakladá právo veriteľa pristúpiť k predčasnej splatnosti. Bez uvedenia tejto splátky\nnie je možné preskúmať splnenie zákonných podmienok, ani posúdiť platnosť vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti. Nejde o formalizmus, ale o podstatnú notifikačnú povinnosť voči spotrebiteľovi, ktorá má\nzabezpečiť, aby sa dlžník mohol reálne dozvedieť o hroziacom následku a predísť mu. Samotné\nuvedenie celkovej výšky dlhu je abstraktné a neumožňuje dlžníkovi určiť, ktorá splátka môže viesť\nk zosplatneniu. Zároveň platí, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť iba vtedy, ak je dlžník v\nomeškaní s konkrétnou splátkou aspoň tri mesiace a zároveň bol upozornený v lehote najmenej 15\ndní. Táto 15-dňová lehota musí uplynúť pred splatnosťou prvej splátky, ktorá nasleduje po uplynutí\ntrojmesačného omeškania. Právo veriteľa uplatniť predčasnú splatnosť zaniká uplynutím splatnosti tejto\nnasledujúcej splátky. Z výzvy preto musí byť zrejmé, ktorá splátka zakladá právo na zosplatnenie. Bez\ntoho nemôže vzniknúť vedomosť dlžníka o dôvodnosti tohto postupu, ani možnosť následok odvrátiť.\nNapokon dodal, že procesný súd nie je povinný sám ex officio vyhľadávať dôvody oprávnenosti úkonov\nveriteľa podľa ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože by mohlo dôjsť k\nnahrádzaniu procesnej aktivity sporových strán.\n2.3. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 uviedol, že najvyšší\nsúd sa iba okrajovo vyjadroval k náležitostiam predčasného zosplatnenia úveru a riešil len to, či\nmusí veriteľ v oznámení uviesť konkrétnu splátku, ktorá zakladá právo na predčasné zosplatnenie.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že zákon takúto povinnosť neukladá, pričom išlo len o posúdenie platnosti\núkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutie sa netýkalo výzvy podľa § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však hodnotil dané úkony podľa § 37 Občianskeho\nzákonníka a považoval ich za neurčité. Aj keby sa prijal názor žalobkyne, že samotné vyhlásenie\npredčasnej splatnosti nemusí obsahovať označenie konkrétnej splátky, nemení nič na tom, že vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedená byť musí. Súd prvej inštancie správne posúdil výzvu\nz 21. januára 2019 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podmienky na\núčinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neboli splnené. To bolo rozhodujúce aj pre posúdenie,\nči mala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom\nsúd správne uzavrel, že ju nemal. Odvolací súd preto považoval odvolaciu námietku žalobkyne za\nnedôvodnú. Súd prvej inštancie jasne a logicky vysvetlil, prečo žalobu zamietol, a jeho rozhodnutie\nnebolo svojvoľné, ani ústavne nekonformné. Zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\n\nna to, aby bola procesná strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Pokiaľ išlo o ďalšiu\nodvolaciu argumentáciu strán, týkajúcu sa doručenia výzvy poštovým podacím hárkom, či správnosti\núdaja o RPMN v súvislosti so zahrnutím poistného do celkových nákladov úveru, odvolací súd sa ňou\nnezaoberal, pretože rozhodnutie o odvolaní od týchto otázok nezáviselo. K uvedenému poznamenal,\nže všeobecný súd nemusí odpovedať na všetky otázky vznesené sporovými stranami, ale len na tie,\nktoré boli pre vec podstatné a potrebné pre objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia. Na\nzáklade uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania\nrozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj\nako ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. d) a písm. f) CSP\na § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP. Namietala, že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu\nexistovala ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, týkajúca sa neplatnosti právneho zastúpenia\na prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Ndob/12/2020 a 4Ndc/5/2020). Odpor žalovaného proti platobnému rozkazu mal byť podľa nej\nodmietnutý, pretože nebol autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene advokátskej kancelárie JUDr.\nPetra Vachana. Odpor bol podpísaný JUDr. Máriou Kostolnou len na základe poverenia na prístup k\nelektronickej schránke, ktoré podľa dovolateľky nebolo možné považovať za substitučné splnomocnenie\numožňujúce vykonávať právne úkony v mene advokáta alebo jeho klienta. Tento podpis preto nespĺňal\nzákonné náležitosti, pričom tento nedostatok už nebolo možné dodatočne napraviť po uplynutí zákonnej\n15-dňovej lehoty. Mala za to, že odpor nebol platne podaný a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť,\nčím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci brániaca ďalšiemu konaniu. Zároveň namietala aj\nnesprávnu interpretáciu nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022 odvolacím súdom. Podľa\ndovolateľky tento nález nedopadá na danú vec, pretože sa týkal advokátskeho koncipienta, ktorý koná\nv rámci pracovnoprávneho vzťahu a na základe pokynov advokáta, nie však iného samostatného\nadvokáta s prístupom do elektronickej schránky bez substitučného splnomocnenia. Poverenie na prístup\ndo elektronickej schránky nemožno zamieňať s oprávnením zastupovať advokáta a jeho klienta ani\nautorizovať podania vlastným kvalifikovaným elektronickým podpisom. Poukázala aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndc/10/2022, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že\nsamotné poverenie osoby na prístup do elektronickej schránky nezakladá jej oprávnenie vykonávať\nprávne úkony v mene advokáta alebo klienta. Podanie musí byť autorizované osobou, ktorá na to\nmá skutočné právne oprávnenie, nie iba technický prístup k schránke. Dovolateľka preto uzavrela,\nže odpor podpísaný JUDr. Máriou Kostolnou nebol platne autorizovaný, keďže nešlo o substitučné\nsplnomocnenie, ale iba o poverenie na prístup do schránky. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu\nv zmysle § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, jeho nepredvídateľnosť.\n3.1. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka\nnamietala nesprávne právne posúdenie riešenia otázky ,,či veriteľ je povinný za dodržania podmienok\nuvedených v ustanoveniach § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka súčasne v podaní, ktorým\ntoto právo uplatňuje, resp. v podaní podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádzať, pre ktorú\nkonkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, resp. s ktorou konkrétnou\nsplátkou je dlžník v omeškaní, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k\nuplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka náležitosťou takéhoto\nprávneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu“ (i).\nPoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára\n2024, podľa ktorého premlčacia doba pri predčasnom zosplatnení úveru nemôže závisieť od toho, kedy\nveriteľ reálne vyhlási predčasnú splatnosť, pretože by tým mohol svojvoľne ovplyvňovať jej začiatok.\nPremlčacia doba začne plynúť už deň po uplynutí troch mesiacov omeškania danej splátky bez ohľadu\nna to, kedy veriteľ pristúpi k zosplatneniu. Pri každej ďalšej splátke omeškanej viac ako tri mesiace\nvzniká nový začiatok premlčacej doby. Súd zároveň uviedol, že veriteľ nemusí v oznámení o predčasnej\nsplatnosti uvádzať konkrétnu splátku, ktorá zosplatnenie vyvolala. Ak to listiny neobsahujú, predpokladá\nsa, že dôvodom zosplatnenia bola splátka, ktorá bola v čase zosplatnenia najdlhšie v omeškaní. Ďalej\nnamietala odklon aj v nadväzujúcej otázke v znení ,,pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak došlo k uplatneniu práva\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“ (ii); a to s\n\npoukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/224/2021 a 4Cdo/132/2021. Podľa názoru dovolateľky, dovolací súd pristúpil k výkladu ustanovení\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka odlišne od právneho posúdenia odvolacím súdom, kde vo\nvyššie citovaných uzneseniach uzavrel, že v spotrebiteľských sporoch veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť úveru pre nezaplatenie splátky, ktorá mimoriadnemu zosplatneniu predchádza po dobu troch\nmesiacov, avšak na účely premlčania podľa § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia\ndoba až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal\nsplatným celý dlh. Zároveň z rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/123/2022 vyplýva právny záver dovolacieho súdu,\nv zmysle ktorého skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej dochádza k uplatneniu uvedeného\npráva veriteľom nie je náležitosťou takéhoto právneho úkonu. K uvedeniu konkrétnej splátky vo výzve\ndovolateľka uviedla, že veriteľ nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú vyhlasuje mimoriadnu\nsplatnosť úveru, keďže takáto povinnosť nevyplýva z § 53 ods. 9 a ani z § 565 Občianskeho zákonníka.\nZákon stanovuje len tri podmienky pre zosplatnenie a žiadna z týchto podmienok nevyžaduje, aby veriteľ\npresne označil omeškanú splátku. Dovolateľka zároveň argumentovala tým, že dovolací súd opakovane\nrozhodol, že presná špecifikácia splátky nie je podmienkou platnosti zosplatnenia, pretože ide o právne\nposúdenie, ktoré prináleží súdu, nie veriteľovi. Spotrebiteľ sám vie, ktoré splátky zaplatil a ktoré nie, preto\nje požiadavka súdov na uvedenie konkrétnej splátky podľa žalobkyne nelogická a nadbytočná. Súdy\nnižších inštancií extenzívnym výkladom doplnili zákon o povinnosť, ktorú zákonodarca neustanovil, čím\nprekročili svoju právomoc. Ich závery odporovali ustálenej judikatúre, ktorá jasne uvádza, že vždy ide o\njedinú splátku, ktorá bola tri mesiace v omeškaní, a od tejto splátky sa odvíja začiatok premlčacej doby.\n3.2. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP pre prípad, že by dovolací\nsúd nepovažoval citované rozhodnutia za ustálenú rozhodovaciu prax, následne tvrdila, že nemožno\npripustiť, aby pri upozornení na možné zosplatnenie bol veriteľ povinný uviesť konkrétnu omeškanú\nsplátku pod sankciou neplatnosti, avšak pri samotnom uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka by takáto požiadavka odpadla. Napadnuté rozhodnutie považovala za nespravodlivé,\ntendenčné, uprednostňujúce ochranu spotrebiteľa na úkor veriteľa. Formalistický prístup odvolacieho\nsúdu považovala za nesprávny a v rozpore s princípmi právnej istoty, keďže by znamenal rozdielny\nvýklad prepojených ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhla zrušiť napadnutý\nrozsudok, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a konanie\nzastaviť pre prekážku rozhodnutej veci. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podľa neho nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.\nd) CSP, keďže právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn.\n4Ndc/10/2022 bol prekonaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 269/2022-30\nz 12. januára 2023. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/63/2023 z 28. septembra 2023, v zmysle ktorého bola JUDr. Mária Kostolná oprávnená podpisovať\na odosielať podania z elektronickej schránky advokátskej kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o.\nAutorizované elektronické podanie má rovnaké účinky ako listinné a osoba splnomocnená na prístup k\nelektronickej schránke je oprávnená aj na podpis a odoslanie podania. JUDr. Kostolná toto oprávnenie\nmala a zároveň existovalo aj osobitné poverenie na autorizáciu dokumentov, takže podanie bolo\nriadne autorizované. Takisto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/12/2020\na sp. zn. 4Ndc/5/2022 boli prekonané nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n269/2022-30 z 12. januára 2023, čo podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Cdo/27/2024 a 5Cdo/144/2023. K ďalším dovolacím dôvodom uviedol, že judikatúra uvedená\ndovolateľom predstavovala ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá sa však týkala výlučne začatia plynutia\npremlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, teda od akého dátumu je potrebné počítať\nzačiatok premlčania. V žiadnom uvedenom rozhodnutí sa súd výslovne nezaoberal otázkou, či je v\npredžalobnej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné špecifikovať konkrétnu\nmesačnú splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. K výkladu ustanovenia §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/10/2024,\nz ktorého relevantnú časť citoval. Navrhol dovolanie odmietnuť; uplatnil si nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\n\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. d) CSP pre\nprekážku rozsúdenej veci (res iudicatea), ktorú mal predstavovať v upomínacom konaní vydaný platobný\nrozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 42Up/1230/2021-94z 13. apríla 2022, lebo odpor\nžalovaného voči platobnému rozkazu mal byť podaný neoprávnenou osobou. Prekážka právoplatne\nrozhodnutej veci znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. Táto prekážka nastáva\nvtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď sa začne opätovne\nkonať o tom istom nároku alebo stave, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého\npredmetu konania a tých istých osôb.\n11. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej aj „zákona o upomínacom\nkonaní “) proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený.\nPodaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno\nvziať späť.\n12. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi\nbez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote\nnavrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového\nporiadku. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa\nkonanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh. Ak žalobca v lehote podľa odseku\n1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému\nna jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej\nprejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.\n13. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že upomínacím súdom bol vydaný platobný rozkaz č. k.\n42Up/1230/2021-94 z 13. apríla 2022, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni do\n15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 2 505,16 eura z titulu istiny, úrok vo výške 904,68 eura,\núrok z omeškania vo výške 274,77 eura, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 515,74 eura od 8.\napríla 2021 do 12. októbra 2021 a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2477,96 eura od 13. októbra\n2021 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania v sume 478,63 eura, alebo v tej istej lehote podať\nodpor. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor (v spise na č. l. 98). Z uvedeného dôvodu na\nzáklade návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní (v spise na č. l. 110) bola vec postúpená Okresnému\nsúdu Žilina. Posudzujúc uplatnenú námietku týkajúcu sa podpísania podaného odporu neoprávnenou\nosobou, dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva. Z osvedčovacej doložky\nplnomocenstva a dokumentu M. 42Up 1230 2021.PDF v spise na č.l. 101 vyplýva, že odpor elektronicky\npodpísal JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o. Tým, že upomínací súd podaný odpor neodmietol, a\n\nžalobkyňa na výzvu súdu podala návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa ex lege zrušil.\nUplatnenú námietku preto nemožno považovať za dôvodnú. Napadnuté rozhodnutie nepredstavuje\nprekážku res iudicatea, preto z uvedeného dôvodu dovolanie nie je procesné prípustné (§ 447 písm.\nc) CSP).\n14. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\narbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepredvídateľnosť.\n15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n16. Z procesného postupu odvolacieho súdu nevyplýva existencia vady zmätočnosti, ktorá by mala mať\nza následok porušenie procesných práv dovolateľky v takej intenzite, ktorá by vykazovala porušenie jej\npráva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“). Odvolací súd v uznesení z 27. júna 2023 sp. zn. 11CoCsp/15/2023 zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17Csp/36/2022-150 zo 6. februára 2023 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie posúdiť otázku platnosti upozornenia adresovaného\nžalovanému podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska určitosti, ako aj vysporiadania sa s\nnámietku o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne (v spise na č. l. 208 až 211). Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia\n(napr. I. ÚS 188/06).\n17. Nadväzujúc na uvedené preto ani namietanú nepredvídateľnosť napadnutého rozhodnutia nemožno\npovažovať za opodstatnenú. Dovolateľka sa s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu,\nzáväzným pre súd prvej inštancie dozvedela z doručeného uznesenia odvolacieho súdu (§ 391 ods.\n2 CSP). Napokon žalobkyni vystupujúcej v spotrebiteľských sporoch v skutkovo i právne obdobných\nveciach je známa rozhodovacia prax všeobecných súdov i dovolacieho súdu.\n18. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie\nje porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\núčastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.\nPrávo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,\nvrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva\n\nna spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity\nzrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.\n19. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka nevytýka žiadne relevantné nedostatky v procesnom\npostupe odvolacieho súdu, jej nesúhlas s hodnotením dôkazom, odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia súdu, nepredstavuje vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 54/2012,\nsp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). K uvedenému dovolací súd len poznamenáva, že dovolanie\nnepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a\nrovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,\nže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu, v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle\nktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd\nsíce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP; v preskúmavanej veci však dovolací\nsúd takúto vadu nezistil.\n20. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že konanie nie je zaťažené vadou zmätočnosti,\nktorá by mala mať za následok porušenie procesných práv dovolateľky a s tým spojeného jej práva\nna spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania\nuplatneného v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná (§ 447 písm. c) CSP).\n21. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a)\na písm. b) CSP, dovolateľka namietala odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri\nriešení otázky výkladu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s otázkou\nkonkretizácie splátky, kvôli ktorej pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, resp.\ns ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní, ktorej nevymedzenie by spôsobovalo neplatnosť\nprávneho úkonu (i); ako aj nadväzujúcej otázky, pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ v prípade, ak došlo k uplatneniu práva\npodľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Poukázala na právne závery vyplývajúce\nz rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022, z 15. decembra 2022 sp.\nzn. 4Cdo/132/2021, z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Co/224/2021, z ktorých relevantné časti citovala.\nZároveň podotkla, že v prípade ak uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax je\ndaný uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 422 ods. 1 písm. b)\nCSP, t. j. plnenie prevyšujúce dvojnásobok minimálnej mzdy v roku 2021 v sume 623 eur.\n22. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n23. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n25. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase zosplatnenia) ak ide o plnenie\nzo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §\n565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n28. Podľa § 565 vety prvej Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí\nurčené.\n29. V danom prípade právna predchodkyňa žalobkyne listom z 21. januára 2019 vyzvala žalovaného na\nokamžité zaplatenie dlžných splátok vo výške 189,75 eura z toho istina v sume 64,10 eura, úroky v sume\n102,39 eura, úroky z omeškania v sume 0,76 eura a poplatky v sume 22, 40 eura (v spise na č. l. 61)\ns tým, že v prípade neuhradenia sumy veriteľ bude požadovať vrátenie celej sumy poskytnutého úveru\ns príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Z dôvodu nezaplatenia dlžnej sumy, právna predchodkyňa\nžalobkyne výzvou z 15. marca 2019 oznámila žalovanému, že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru\nvrátane príslušenstva so zostatkom vo výške 3 118 eur, z toho istina vo výške 2 905,77 eura, ktorá\nsa úročí počnúc zajtrajším dňom úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej\nzaplatenia, úroky v sume 180,23 eura, poplatky v sume 32 eur (v spise na č. l. 62). Dňa 7. apríla 2021\nprávna predchodkyňa žalobkyne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku žalovaného,\nktorú skutočnosť mu oznámila listom z 15. apríla 2021 (v spise na č. l. 63).\n30. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nastolené otázky vymedzené v bode 22, možno\npovažovať za riešené ustálené. Najvyšší súd v uznesení z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022\npublikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n3/2025 pod R 34/2025 judikoval právnu vetu v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza\nzosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom\nurčených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom\ndo 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný\nneplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“\n31. Najvyšší súd v uznesení z 9. júla 2025 sp. zn. 9Cdo/98/2023 zdôraznil, že v prípade zmluvy o pôžičke\nalebo úvere je odklad splatnosti dlhu, jeho rozdelenie na splátky súčasťou špecifického plnenia veriteľa,\nresp. pojmovým znakom zmluvy. Ak má mať predčasné zosplatnenie účinok jednostranného prejavu\nvôle veriteľa, musia existovať dostatočne závažne, zmluvou predvídané dôvody (§ 565 Občianskeho\nzákonníka) a takýto prejav vôle musí tieto dôvody dostatočne určito špecifikovať. Súdny dvor Európskej\núnie (ďalej len ,,Súdny dvor“) v rozsudku z 26. januára 2017 vo veci C-421/14 Banco Primus okrem iného\nstanovil, že „pokiaľ ide o posúdenie vnútroštátnym súdom prípadne nekalej povahy podmienky, týkajúcej\nsa splatnosti celého dlhu z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je\núlohou tohto súdu preskúmať, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého\núveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná,\nči sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z\nhľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov\n\nuplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení a či vnútroštátne právo\nstanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní,\numožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru“. Takýmto prostriedkom na odvrátenie účinkov\npredčasného zosplatnenia úveru v slovenskom právnom poriadku je najmä povinné upozornenie pred\nzosplatnením úveru, vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak však má mať\nspotrebiteľ skutočne účinnú možnosť odvrátiť predčasné zosplatnenie, mal by presne vedieť, ktorú\nsplátku, prípadne jej časť a v akej výške má zaplatiť, aby predčasnému zosplatneniu predišiel. Následne,\nv prípade nezaplatenia tejto splátky alebo jej časti môže pri zachovaní princípu primeranosti dôjsť k\npredčasnému zosplatneniu dlhu. Vzhľadom na už vyššie uvedenú závažnosť takéhoto jednostranného\nprávneho úkonu, keď sa ním de facto ukončuje úverovanie spotrebiteľa, ktoré tvorilo podstatu zmluvného\nvzťahu, musí byť aj tento jednostranný úkon dostatočne určitý, teda musí obsahovať údaj o tom,\npre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky k zosplatneniu dochádza. Okrem uvedeného Súdny dvor v\nrozsudku z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21 Všeobecná úverová banka konštatoval, že ,,pokiaľ\nsa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neuplatnia v spotrebiteľských zmluvách\nautomaticky, ale pre ich uplatnenie je potrebná dohoda medzi účastníkmi konania, potom takáto dohoda\no možnosti predčasného zosplatnenia úveru nepredstavuje zmluvnú podmienku, ktorá odráža záväzné\nzákonné alebo regulačné ustanovenia v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5.\napríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto podlieha preskúmaniu jej\nprijateľnosti v zmysle citovanej smernice (body 67. až 71. odôvodnenia rozsudku vo veci C-598/21)“.\nNásledne vo výroku uvedeného rozhodnutia Súdny dvor poskytol výklad smernice 93/13/EHS v spojení s\nChartou základných práv Európskej únie v tom zmysle, že ich ustanovenia „bránia vnútroštátnej právnej\núprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo\ndodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä\nso závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok,\nktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že\nuplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu\nsúm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní“.\nZ uvedeného je zrejmé, že vnútroštátne súdy by mali podrobiť zmluvné dojednania v spotrebiteľských\nzmluvách o možnosti predčasného zosplatnenia úveru alebo pôžičky kontrole neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky, a to najmä s prihliadnutím na proporcionalitu, teda rozsah nezaplatených splátok vo\nvzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy. Kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok\nje pritom vždy abstraktná, teda nie je podstatné, za akých konkrétnych okolností veriteľ danú zmluvnú\npodmienku aktivoval, podstatné je len to, či samotné znenie tejto podmienky obsahuje uvedené kritériá\nproporcionality. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno dodatočne modifikovať (C-618/10). Zmluvná\npodmienka, v ktorej je možnosť predčasného zosplatnenia úveru tak široko formulovaná, že umožňuje\nbanke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy spotrebiteľom, môže\nbyť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Totožný právny záver vyplýva aj z\nuznesenia z 19. novembra 2025 sp. zn. 9Cdo/98/2024, s ktorým záverom sa dovolací súd stotožnil aj\nv preskúmavanej veci.\n32. V reakcii na uplatnenú argumentáciu dovolateľky s odkazom na ňou uvádzané rozhodnutia sp. zn.\n1Cdo/123/2022, 5Cdo/197/2022 a 4Cdo/132/2021, dovolací súd uvádza, že až do prijatia judikátu R\n34/2025, otázky súvisiace s predčasným zosplatnením pohľadávky, ako aj so včasnosťou uplatnenia\nnároku boli riešené v uvedených rozhodnutiach, ako aj napr. v rozhodnutí z 29. novembra 2022 sp.\nz. 7Cdo/268/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 29/2023. Uvedené rozhodnutia však nepredstavovali ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu pre dovolateľkou vymedzené otázky v danom prípade. Ústavný súd v uznesení z\n13. marca 2025 sp. zn. III. ÚS 157/2025 v bodoch 17. a 18. odôvodnenia v skutkovo a právne obdobnej\nveci týkajúcej sa dovolateľky, poznamenal, že otázku konkretizácie splátky uvedenej vo výzve pred\nzosplatnením neriešil najvyšší súd v uznesení z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022. Rovnako ani v\nuznesení z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 najvyšší súd uvedenú otázku neriešil Primárne bola\nriešená otázka začiatku plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru\n(m.m. sp. zn. 4Cdo/132/2021).\n\n33. Nadväzujúc na uvedené preto dovolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k\nnamietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, preto dovolanie z tohto dôvodu ako prípustné odmietol v súlade s § 447 písm. c) CSP.\n34. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd len dodáva,\nže v zmysle § 432 CSP nie je viazaný pod ktoré ustanovenie § 421 ods. 1 CSP, dovolateľ otázku od\nriešenia ktorej záviselo rozhodnutie súdu podradí. Z obsahu podaného dovolania je nepochybné, že\ndovolateľka uplatnila tento dôvod len v prípade, že by ňou nastolené otázky vymedzené v bode 22.\ntohto odôvodnenia neboli doposiaľ v praxi dovolacieho súdu vyriešené. Vzhľadom na vyššie uvedené\ndôvody, dovolací súd posudzujúc meritum veci, ako aj namietané nesprávne právne posúdenie v rámci\nnamietaného odklonu, následne nepovažoval za potrebné vecne reagovať na otázky, ktorých riešenie\nmožno považovať rozhodovacou praxou dovolacieho súdu za ustálené.\n35. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP ako\nneprípustné.\n36. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného, ktorému priznal nárok na ich náhradu proti\nžalovanej v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}