{"guid": "dca2049f-0dde-431b-a26b-9c84e250225b:1fb52b10-e255-4a40-939f-1568d8aaf13a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1", "spisova_znacka": "3Obdo/15/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/15/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2025, sp. zn. 3Obdo/15/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1", "identifikacne_cislo": "6121387340", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-4", "nazov": "§ 167 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-167", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fb52b10-e255-4a40-939f-1568d8aaf13a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/15/2025\n6121387340\n25. 11. 2025\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2025:6121387340.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej\na členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu Mojmír Dorniak,\npod Dielom 432/81, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 422 432, zast. HHB advokátska kancelária s.r.o.,\nAndreja Kmeťa 576/13, Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému EUBIRAC a.s., Podunajská 23,\nBratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO:\n36 868 876, o zaplatenie sumy 1 190 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIII pod sp. zn. B2-54Cb/42/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3Cob/67/2023-325 zo dňa 11. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 54Cb/42/2021-274 zo dňa\n29. novembra 2022 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1\n190 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr č. 20210004, č. 20210010, č. 20210011. Žalobu\nodôvodnil tým, že žalovaný si objednávkou č. 120121/2 zo dňa 12. januára 2021 objednal od žalobcu\ndodanie služby „Pomocné práce na stavbe“, ktoré mu boli zo strany žalobcu riadne dodané. Za\ndodanie objednaných služieb žalobca žalovanému dňa 6. februára 2021 vystavil faktúru č. 20210004\nna sumu 278,80 eura splatnú dňa 20. februára 2021, dňa 3. apríla 2021 vystavil žalobca žalovanému\nfaktúru č. 20210010 na sumu 442 eura splatnú dňa 17. apríla 2021 a dňa 16. apríla 2021 vystavil\nžalobca žalovanému faktúru č. 20210011 na sumu 469,20 eura splatnú dňa 30. apríla 2021. Žalobca\nvystavil žalovanému dňa 23. apríla 2021 aj faktúru č. 20210012 na sumu 265,20 eura splatnú dňa 7.\nmája 2021, ktorú žalovaný zaplatil, preto nie je predmetom žaloby. Všetky faktúry, vrátane faktúry č.\n20210012, žalobca doručoval žalovanému rovnakým spôsobom a s rovnakou prílohou (excel tabuľka\ns dochádzkou). Žalobca nevidel legitímny dôvod pre taký postup žalovaného, keď faktúru č. 20210012\nuhradil a za rovnakých podmienok dodané a fakturované služby zahrnuté v ostatných faktúrach\nuhradiť odmietol. Žalovaný v odpore namietal, že v zmysle čl. 4. bod 4.2.3 objednávky mali mať\npredmetné faktúry vymienené náležitosti, a to uvedenie čísla všeobecnej objednávky (t. j. 120121/2),\nuvedenie predmetu všeobecnej objednávky (čl. 1 bod 1.1 Objednávky s odkazom na prílohu č. 1\nobjednávky malo byť uvedené „Pomocné práce na stavbe podľa pokynu stavbyvedúceho a/alebo\nmajstra“), predloženie preberacieho protokolu podpísaného stavbyvedúcim a manažérom stavby (čl. 6\nbod 6.) a predloženie zisťovacieho protokolu podpísaného stavbyvedúcim a manažérom stavby (čl. 6\nbod 6.1. objednávky). Nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok na oprávnenú fakturáciu rezultuje\nk nevzniknutiu záväzku žalovaného k zaplateniu predmetných faktúr, pričom poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/60/2019. Bolo povinnosťou žalobcu uvádzať na\n\nfaktúrach všetky objednávkou vymienené náležitosti a prikladať k faktúram všetky prílohy dohodnuté v\nobjednávke. Žalobca mal možnosť pred podpisom objednávky sa s jej textom oboznámiť, čo prehlásil\nv čl. 11. bod 11.6 objednávky, preto o tejto svojej povinnosti mal nesporne vedomosť. Žalovaný ďalej\nuviedol, že predmetné faktúry sú len účtovným dokladom, ktorý však nepreukazuje reálne dodanie prác\nvymienených Objednávkou. Nakoľko žalobca nepredložil jediný dôkaz o dodaní fakturovaných prác,\nžalovaný namietal uplatnené nároky aj z tohto dôvodu.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v tom konaní domáhal zaplatenia ceny za vykonané\npomocné stavebné práce, a to na základe objednávky žalovaného č. 120121/2 zo dňa 12. januára\n2021, pričom uvedená zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný\ntyp vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi\nkonania sporná. V tomto konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného určite stavebné\npráce, za ktoré mu žalovaný uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Spornou medzi účastníkmi bola\npredovšetkým otázka, či žalobca vykonal práce, ktorých zaplatenie si uplatnil u žalovaného faktúrami č.\n20210004, č. 20210010, č. 20210011 v celkovej sume 1 190 eura. Žalovaný v konaní rozporoval nielen\nsamotný rozsah vykonaných prác, ale predovšetkým namietal, že žalobca dielo riadne neodovzdal v\nsúlade s dohodnutou zmluvou o dielo (objednávkou).\n4. Súd prvej inštancie, na základe zistených skutočností skonštatoval, že v predmetnom spore absentuje\nzistenie, aké práce žalobca v skutočnosti vykonal a za aké služby má žalovaný platiť, čím objektívne\nnie je možné nárok žalobcu skutkovo podložiť. Nie je akceptovateľné, aby nárok žalobcu mal byť bez\nďalšieho priznaný len z faktúr a objednávky. Nemožno totiž len mechanicky súhlasiť s fakturovanou\nsumou faktúry a túto považovať za záväznú a odsúhlasenú, ak táto nie je krytá skutkom - poskytnutím\nslužieb. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených v konaní, ako aj skutkových tvrdení žalobcu,\nbolo v konaní preukázané, že dielo (práce naviac) nebolo riadne odovzdané, nakoľko absentuje zisťovací\na preberací protokol, hoci v súlade s objednávkou, boli strany povinné spísať o odovzdaní a prevzatí\npredmetu zmluvy protokol, potvrdzujúci splnenie zmluvných povinností žalobcu ako zhotoviteľa diela.\nVzhľadom na absenciu protokolov a ďalších dohodnutých listín, ktoré musia byť podpísané oboma\nstranami, nie je možné považovať nárok žalobcu v konaní za preukázaný.\n5. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom by\nmohli výpovede ovplyvniť zistený skutkový stav v otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela a\nrovnako pokiaľ ide o listinné dôkazy - čestné vyhlásenia na tieto súd v súlade so zásadou sudcovskej\nkoncentrácie konania neprihliadol, nakoľko tieto mohla žalujúca strana aspoň označiť skôr a vykonanie\ntýchto dôkazov by si vyžadovalo nariadenie nového pojednávania.\n6. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n3Cob/67/2023-325 zo dňa 11. septembra 2024 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n7. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní nebol\npreukázaný nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval faktúrami č. 20210004, č. 20210010 a č. 20210011 u\nžalovaného. Odvolací súd mal za to, že uvedené faktúry nespĺňali zmluvne dojednané náležitosti, ktoré\nboli uvedené v čl. 4 bod 4.2.2. objednávky zo dňa 12. januára 2021, a to podpísaný zisťovací protokol\na preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a manažérom stavby, a neobsahovali náležitosti faktúry\nuvedené v bode 4.2.3. (označenie prijímateľa a poskytovateľa, číslo všeobecnej objednávky, predmet\nvšeobecnej objednávky, číslo mesačnej faktúry, fakturovaná suma, deň vyhotovenia a deň splatnosti,\ndátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, bankové spojenie a číslo účtu, na ktoré sa má platiť, pečiatka\na podpis oprávneného zástupcu poskytovateľa, preberací a zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim\na manažérom stavby). Ďalej uviedol, že z uvedeného vyplynulo, že žalobca sa objednávkou vôbec\nneriadil a ako správne uviedol súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozsudku, žalobca ani jeden\nz týchto dokladov k predmetným faktúram nepriložil, preto mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie\nceny diela. Vzhľadom na podrobné odôvodnenie v bode 34. a 35. rozsudku súdu prvej inštancie, nárok\nžalobcu nepovažoval za oprávnený, keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval\ndôvodnosť svojho nároku.\n\n8. Odvolací súd k odvolacej námietke týkajúcej sa právnej záväznosti objednávky uviedol, že počas\nobchodného vzťahu a tiež v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by objednávka\nnemala právnu záväznosť. Žalobca sám v konaní pred súdom prvej inštancie k žalobe pripojil všeobecnú\nobjednávku na dodávku služieb č. 120121/2 zo dňa 12. januára 2021 (č. l. 8), ako i prílohu k objednávke\nč. 120121/2 (č. l. 11), a teda žalobcove argumenty uvedené v odvolaní nepovažoval za relevantné,\npričom zdôraznil, že objednávku v podanom odpore žalovaný nerozporoval, v dôsledku čoho toto\nskutkové tvrdenie bolo potrebné považovať za nesporné. Odvolací súd ďalej doplnil, že z vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nepreukázal existenciu ústneho zmluvného\nvzťahu so žalovaným, ako to uvádzal v odvolaní.\n9. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie neoprávnene aplikoval sudcovskú\nkoncentráciu konania na návrhy dôkazov (čestné vyhlásenia a návrh na výsluch žalobcu, M. Y. a P.W.).\nOdvolací súd poukázal na to, že uvedené dôkazy mohol žalobca označiť a navrhnúť skôr, pretože\nžalobca vedel, čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil dôkazné prostriedky.\n10. K námietke žalobcu, že mu nebola doručená zo strany súdu prvej inštancie duplika žalovaného a v\nrámci dupliky ani v rámci predvolania, na ktorékoľvek pojednávanie nebol informovaný o podmienkach\nsudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 4. októbra\n2021 (č. l. 81-83) nebolo skutočne žalobcovi doručené, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nemala\ntáto skutočnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný už v\nodpore proti platobnému rozkazu namietal nepreukázanie prác a žalobca mohol navrhnúť dôkazy na ich\npreukázanie skôr. Na zdôraznenie odvolací súd uviedol, že tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, nie\nje zrejmé, akým spôsobom by mohli výpovede svedkov a čestné prehlásenia ovplyvniť zistený skutkový\nstav v otázke dôvodnosti nároku.\n11. Keďže odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) v celom rozsahu\na v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež\nlen „najvyšší súd“) navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, alternatívne, aby zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II a aby vec vrátil Mestskému\nsúdu Bratislava III na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil § 420 písm. f) CSP.\n13. Dovolateľ pochybenia odvolacieho súdu v rámci § 420 písm. f) CSP vymedzil tým, že v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nenašiel odpoveď, prečo jeho podstatné argumenty neboli relevantné pre jeho\núspech v spore, resp. z akých dôvodov aj na základe ich prítomnosti došlo k zamietnutiu jeho žaloby. Z\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a ani z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa žalobca\nnedozvedel, prečo má byť objednávka právne záväzná pre strany sporu, keď žalobca jej záväznosť\npočas sporu popieral a uvádzal k tomu pádne argumenty, keď samotná objednávka v čase vystavenia\nposlednej faktúry riešenej týmto sporom ani len neexistovala, a už keď uzrela svetlo sveta, žalobca ju\nnikdy žiadnym svojim prejavom vôle neprijal. Ďalej sa žalobca z napadnutého rozsudku nedozvedel,\nprečo neboli vykonané navrhnuté dôkazy, ktoré vzhľadom na priebeh súvisiacich udalostí v spore boli\nnavrhnuté včas a to dôvodiac aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania, o možnosti aplikáciem, ktorej\nžalobca nebol nikdy zo strany súdu poučený.\n14. Dovolateľ namietal, že súdy sa nevysporiadali s tým, že objednávka nebola právne záväzným\naktom, maximálne niektoré jej časti boli záväzné. Podľa názoru žalobcu objednávka ako jednostranne\nžalovaným sformulovaný email je možné vnímať ako dôkaz ohľadom skutočnosti, že žalobca vykonával\npomocné stavebné práce pre žalovaného, tieto práce vykonával na stavbe E. X, Bratislava a mal\ndohodnutú odmenu so žalovaným za svoje práce vo výške 6,8 eur/hod. Ohľadom jej ostatných\nobsahových častí, najmä ohľadom jej platobných podmienok, neexistujú v súdnom spise zhodné tvrdenia\nstrán sporu. Záväznosť platobných podmienok uvedených v objednávke tvrdil len žalovaný (prvýkrát vo\nsvojom odpore), pričom žalobca ich záväznosť obratom riadne poprel. Z uvedeného teda vyplýva, že ak\nby aj chceli súdy uznať objednávku ako nesporné tvrdenie, bolo potrebné k nej pristupovať po častiach.\nLen jej časti totiž boli stranami sporu zhodne potvrdené. Odvolací súd a ani súd prvej inštancie však\nnijako nevysvetlili vo svojich odôvodneniach, prečo akceptovali záväznosť celého obsahu objednávky\nako nesporný, hoci je jednoznačné, že záväznosť jej podstatnej časti žalobca v spore vždy riadne\n\npopieral. Ďalej žalobca v napadnutom rozsudku nikde nenašiel odpoveď alebo vysvetlenie, prečo a ako\nmohol súd akceptovať objednávku ako právne záväzný dvojstranný právny úkon, hoci tento dvojstranný\nprávny úkon v skutočnosti nikdy nevznikol, rozhodne nie do 16. apríla 2021.\n15. Dovolateľ ďalej vytýkal vo veci konajúcim súdom, že okolnosti úhrad siedmich faktúr vo svojich\nodôvodneniach úplne vynechali. Konanie súdov označil dovolateľ za arbitrárne, keďže okolnosti\nsúvisiace s úhradou siedmich faktúr sú podstatné pre tento spor a pre pochopenie, prečo nedošlo k\núhrade zvyšných troch faktúr zo strany žalovaného a či toto neuhradenie bolo z jeho strany oprávnené.\nOdvolací súd len stroho skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu ústnej dohody medzi stranami\nsporu (viď posledná veta odseku 19. odôvodnenia odvolacieho rozsudku). Ako sa ale odvolací súd\npri takomto konštatovaní vysporiadal s tým, že žalobca (i) tvrdil ústnu existenciu dohody, (ii) v spore\nnebola preukázaná existencia písomnej dohody (toto, samozrejme, platí za predpokladu, že uznáme,\nže objednávka právne nikdy neexistovala ako dvojstranný právny úkon, resp. nebola spätne dozadu\nprávne záväzná pre strany sporu), (iii) predložil súdu sedem riadne uhradených faktúr a celej súvisiacej\npísomnej (emailovej) komunikácie so žalovaným ohľadom nich, vrátane súvisiacej písomnej (emailovej)\nkomunikácie so žalovaným ohľadom troch nezaplatených faktúr (aby sa preukázalo, že bola totožná),\nčím bola jasne deklarovaná prax zavedená medzi stranami sporu, (iv) predložil súdu riadne a včas čestné\nvyhlásenia spolupracovníkov, sa nijako z odôvodnenia odvolacieho rozsudku žalobca nedozvedel, hoci\nvšetko sú to podstatné skutočnosti s potenciálom prijať ohľadom preukázania ústnej dohody opačný\nnázor, než ktorý bol vyslovený odvolacím súdom.\n16. V časti dovolania venovanej sudcovskej koncentrácii konania dovolateľ tvrdil, že nebol poučený\no možnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a jej následkoch a ďalej tvrdil, že mu nebola\ndoručená duplika v zmysle § 167 ods. 4 CSP, kde by teoreticky mohol súd žalobcu poučiť. Ďalej\ntvrdil, že navrhol vykonanie dôkazov včas, ktoré tvrdenie argumentoval tým, že čestné vyhlásenia boli\nzabezpečované po prvom pojednávaní vo veci, kedy na ňom súd rozhodol, že žalovaný je povinný\nzabezpečiť stavebný denník za účelom preukázania rozsahu prác dodaných žalobcom. Keď tento rozsah\nzo stavebných denníkov nevyplynul, boli za týmto účelom zabezpečované čestné vyhlásenia. Tie boli\nnachystané a súdu predložené do konania najbližšieho procesného úkonu vo veci, t. j. do konania\ndruhého pojednávania. O obsahu čestných vyhlásení vedel aj žalovaný, ktorý ich na druhom pojednávaní\npoprel. Ohľadom čestných vyhlásení teda ani nebolo potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie. Súd\nprvej inštancie sa nimi mal „len“ vysporiadať a ako dôkazy ich vyhodnotiť. Okrem toho, samotné čestné\nvyhlásenia ako právne dokumenty a listinné dôkazy vznikli len niekoľko dní pred konaním druhého\npojednávania, čiže žalobca ich ani nemohol súdu skôr predložiť. Návrh na vykonanie svedeckých\nvýpovedí autorov čestných vyhlásení odznel zo strany žalobcu na druhom pojednávaní až potom,\nčo žalovaný poprel vierohodnosť čestných vyhlásení. Žalobca nemohol skôr takýto návrh dôkazného\nprostriedku vykonať, lebo neexistoval na to právny dôvod (čestné vyhlásenia skôr popreté neboli). Z\ntohto všetkého vyplýva, že žalobca súdu predkladal svoje návrhy na vykonanie dôkazov včas a ich\nodmietnutie len, na základe aplikácie sudcovskej koncentrácie konania v tomto prípade nebolo správne.\n17. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v podanom dovolaní\nnamietal existenciu písomne uzavretej zmluvy o dielo na práce, ktorých vykonanie bolo predmetom\nneuhradených faktúr, pričom si sám pred súdom prvej inštancie uplatnil nárok, na základe Objednávky\nč. 120121/2 zo dňa 12. januára 2021. V podanom dovolaní sa žalobca snažil navodiť dojem, že nikde\nvo svojich podaniach netvrdil, že objednávka, ktorá bola prílohou podanej žaloby bola záväzná. Už zo\nznenia žalobného návrhu je však zrejmé, že žalobca dôvodil svoj nárok práve, na základe spomínanej\nobjednávky, pričom táto bola aj prílohou podanej žaloby. Skutočnosť, že strany sporu uzavreli predmetnú\nobjednávku žalovaný v podanom odpore nerozporoval, v dôsledku čoho bolo potrebné toto skutkové\ntvrdenie s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Žalobca začal spochybňovať\nzáväznosť objednávky, z ktorej pôvodne odvodzoval nárok až po tom, čo žalovaný v podanom\nodpore poukázal na nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok na oprávnenú fakturáciu žalobcom,\nktoré napokon rezultovalo v neoprávnenej fakturácii, a teda k nevzniknutiu záväzku žalovaného\nk zaplateniu predmetných faktúr. V kontexte podaných vyjadrení možno konštatovať, že dôvodom\nzmeny argumentácie žalobcu bola nepochybne absencia dôkazov na strane žalobcu potrebných na\npreukázanie splnenia zmluvne dojednaných platobných podmienok žalobcom a tým aj preukázanie\noprávnenosti jeho nároku. Podľa názoru žalovaného preto v dovolacom konaní neobstoja tvrdenia\nžalobcu, že chcel predmetnou objednávkou len deklarovať existenciu zmluvných atribútov ústnej dohody\no podmienkach spolupráce. Z vykonaného dokazovania navyše jasne vyplýva, že žalobca v konaní\n\nnepreukázal ani existenciu ústneho zmluvného vzťahu so žalovaným. S ohľadom na všetky vyššie\nuvedené skutočnosti má však žalovaný za to, že žalobcom vytýkaný postup súdov nemal za následok\nznemožnenie žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa plne stotožnil s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd zistili v potrebnom rozsahu\nskutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospeli k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne\nprávne posúdili, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnili. Žalovaný preto konštatoval\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a stotožnil sa s dôvodmi v ňom uvedenými.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas\nžalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom\nv súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou\nCSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné\nodmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§\n451 ods. 3 veta prvá CSP):\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n19. Dovolateľ v dovolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov, absenciu poučenia o možnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a\nsamotný postup pri aplikácii sudcovskej koncentrácii konania.\n20. Dovolací súd v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu a ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej\ninštancie nezistil prípadné logické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu. V tomto smere\nnezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu odvolacieho súdu z hľadiska dodržania limitov\ndaných úpravou civilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu.\n21. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä vo vzťahu k záveru o\nprávnej záväznosti objednávky dovolací súd poukazuje na bod 19. napadnutého rozsudku, v ktorom\nodvolací súd uviedol, že: „počas obchodného vzťahu a tiež v konaní pred súdom prvej inštancie\nnebolo preukázané, že by objednávka nemala právnu záväznosť. Žalobca sám v konaní pred súdom\nprvej inštancie k žalobe pripojil všeobecnú objednávku na dodávku služieb č. 120121/2 zo dňa 12.\njanuára 2021 (č.l. 8), ako i prílohu k objednávke č. 120121/2 (č.l. 11), a teda žalobcove argumenty\nuvedené v odvolaní nie sú relevantné, pričom je potrebné zdôrazniť, že objednávku v podanom odpore\nžalovaný nerozporoval, v dôsledku čoho toto skutkové tvrdenie bolo potrebné považovať za nesporné.\nNa zdôraznenie odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva,\nže žalobca nepreukázal existenciu ústneho zmluvného vzťahu so žalovaným, ako uvádzal v odvolaní.“\n22. V zhode s názorom súdu prvej inštancie o tom, že súd nárok žalobcu nepovažoval za oprávnený,\nkeďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť svojho nároku, odvolací súd\nv bode 18. napadnutého rozsudku konštatoval, že: „dospel k dospel k rovnakému právnemu záveru\nako súd prvej inštancie, podľa ktorého nebol v konaní preukázaný nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval\nfaktúrami č. 20210004, č. 20210010 a č. 20210011 u žalovaného. Odvolací súd má za to, že uvedené\nfaktúry nespĺňali zmluvne dojednané náležitosti, ktoré boli uvedené v čl. 4 bod 4.2.2. objednávky zo dňa\n12. januára 2021, a to podpísaný zisťovací protokol a preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a\nmanažérom stavby, a neobsahovali náležitosti faktúry uvedené v bode 4.2.3. (označenie prijímateľa a\nposkytovateľa, číslo všeobecnej objednávky, predmet všeobecnej objednávky, číslo mesačnej faktúry,\nfakturovaná suma, deň vyhotovenia a deň splatnosti, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,\nbankové spojenie a číslo účtu, na ktoré sa má platiť, pečiatka a podpis oprávneného zástupcu\nposkytovateľa, preberací a zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim a manažérom stavby). Z\nuvedeného vyplýva, že žalobca sa objednávkou vôbec neriadil a ako správne uviedol súd prvej inštancie\nv bode 34. odôvodnenia rozsudku, žalobca ani jeden z týchto dokladov k predmetným faktúram nepriložil,\npreto mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela.“\n23. Dovolací súd s poukazom na predchádzajúce body považuje za dôležité uviesť, že v posudzovanom\nspore bolo kľúčové zistenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 34. rozsudku, že: „absentuje zistenie,\n\naké práce žalobca v skutočnosti vykonal a za aké služby má žalovaný platiť, čím objektívne nie je\nmožné nárok žalobcu skutkovo podložiť. Nie je akceptovateľné, aby nárok žalobcu mal byť bez ďalšieho\npriznaný len z faktúr a objednávky. Nemožno totiž len mechanicky súhlasiť s fakturovanou sumou faktúry\na túto považovať za záväznú a odsúhlasenú, ak táto nie je krytá skutkom - poskytnutím služieb.“\n24. Dovolací súd k zdôrazneniu správnosti vyššie uvedených právnych záverov poukazuje na uznesenie\nnajvyššieho súdu zo dňa 27. mája 2020 pod sp. zn. 2Obdo/60/2019 v skutkovo obdobnej veci, kde\nnajvyšší súd dospel k záveru, že „nárok žalobcu nebol v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázaný\nv zmysle § 149 až § 154 CSP a žalobca svoj nárok dôvodil len listinným dôkazom - faktúrou, pričom\npodstatnou prílohou/dôkazom je zisťovací protokol, ktorý nebol žalobcom predložený“.\n25. Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd v bode 19. len stroho skonštatoval, že žalobca nepreukázal\nexistenciu ústnej dohody medzi stranami sporu. Najvyšší súd k predmetnej námietke s poukazom\nna vyššie uvedené dodáva, že súd prvej inštancie v zhode s názorom odvolacieho súdu žalobcom\npredloženú objednávku vyhodnotili ako zmluvu o dielo vymedzenú v § 536 a nasl. Obchodného\nzákonníka a žiadna iná (ústna) zmluva o dielo v konaní preukázaná nebola.\n26. Ďalej dovolateľ namietal, že mu nebola doručená duplika žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP, v\nrámci ktorej mohol byť súdom poučený o možnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a tvrdil,\nže súdom nebol nikdy poučený o možnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a jej následkoch.\nOdvolací súd v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že: „vyjadrenie žalovaného zo dňa\n4. októbra 2021 (č. l. 81-83) nebolo skutočne žalobcovi doručené, avšak podľa názoru odvolacieho súdu\nnemá táto skutočnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný už\nv odpore proti platobnému rozkazu namietal nepreukázanie prác a žalobca mohol navrhnúť dôkazy na\nich preukázanie skôr. Na zdôraznenie odvolací súd uviedol, že tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, nie\nje zrejmé, akým spôsobom by mohli výpovede svedkov a čestné vyhlásenia ovplyvniť zistený skutkový\nstav v otázke dôvodnosti nároku.“\n27. Po dôkladnom oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej\ninštancie, najvyšší súd dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie žalovaného nebolo žalobcovi doručené,\ntáto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže dôvodom\npre zamietnutie žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom rozsahu\nvykonaných prác a ich ceny, ktoré mal pre žalovaného vykonať a za ktoré žalovaný nemal zaplatiť,\npričom uvedenú skutočnosť namietal žalovaný už v odpore a žalobca mal a mohol navrhnúť dôkazy na\nich preukázanie skôr.\n28. K namietanému neodôvodneniu nevykonania navrhnutých dôkazov - výsluch svedkov a čestných\nvyhlásení prostredníctvom aplikácie sudcovskej koncentrácie konania, najvyšší súd uvádza, že súd\nprvej inštancie v bode 37. odôvodenia rozsudku uviedol, že: „žalobca navrhoval doplniť dokazovanie\no výsluch pána P. a pána Y., ktorí priamo so žalobcom spolupracovali na príslušnej stavbe, nakoľko\ntento dôkaz bol žalobcom uplatnený až na pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2022 a súdu nie\nje zrejmé, akým spôsobom by mohli tieto výpovede ovplyvniť zistený skutkový stav v otázke vzniku\nnároku na zaplatenie ceny diela. Rovnako pokiaľ ide o listinné dôkazy- čestné vyhlásenia pána P.W.,\nM. Y. a Bc. S. I., predložené súdu žalovaným dňa 28. novembra 2022 tieto súd v súlade so zásadou\nsudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, nakoľko tieto mohla žalujúca strana aspoň označiť skôr\nvzhľadom na skutočnosť že stavebný denník bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 5 mesiacov\npred termínom pojednávania. Bolo povinnosťou žalobcu predkladať a označovať dôkazy na preukázanie\ndôvodnosti svojho nároku už od podania žaloby. Žalobca, ktorý bol v konaní právne zastúpený si musí\nbyť vedomý, aké skutočnosti musí preukázať, aby bol v tomto konaní úspešný, pričom preukázanie\nrozsahu vykonania stavebných prác je jedným zo základných pilierov unesenia dôkazného bremena pri\ndomáhaní sa nároku na zaplatenie ceny diela. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo\npredmetné dokazovania navrhnúť už skôr a vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie nového\npojednávania, uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.“ Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na\nbod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že „pokiaľ žalobca v\nodvolaní namietal, že súd prvej inštancie neoprávnene aplikoval sudcovskú koncentráciu konania na\nnávrhy dôkazov (čestné vyhlásenia a návrh na výsluch žalobcu a M. Y., P.W.), odvolací súd poukazuje\nna to, že uvedené dôkazy mohol žalobca označiť a navrhnúť skôr. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca\nvedel čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil dôkazné prostriedky.“\n\n29. Žalobca v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal\nso skutočnosťou, že žalovaný nezaplatil tri faktúry žalobcovi, ktoré boli vystavené, doručené a\nvydokladované za totožných podmienok ako zvyšných sedem riadne zaplatených faktúr. K uvedenej\nnámietke dovolací súd poznamenáva, že aj keď sa odvolací súd osobitne nevysporiadal s danou\nnámietkou, nemožno konštatovať porušenie procesných práv žalobcu v takej intenzite, že by došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že ani konštatovanie úhrady siedmich faktúr by\nneosvedčovalo to, že žalobca práce, ktorých zaplatenia sa domáha prostredníctvom zvyšných troch\nfaktúr, skutočne vykonal v rozsahu tvrdenom žalobcom. Práve nepreukázanie skutočne vykonaných\nprác viedlo v danom prípade k zamietnutiu žaloby.\n30. S poukazom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že súd prvej inštancie a odvolací\nsúd dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a ich postupom nedošlo k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivý proces. Dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej v §\n420 písm. f) CSP nedošlo, a preto dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.\n31. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}