{"guid": "542a82a1-65b7-4de4-a5ba-348c97850a05:40d7ff57-2e50-4661-bc95-8d6e0e16fb13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1", "spisova_znacka": "3Tdo/52/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/52/2024 z 26. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2025, sp. zn. 3Tdo/52/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1", "identifikacne_cislo": "6120011511", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petr Kaňa", "sudca_id": 466, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petr-kana-466", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382a", "nazov": "§ 382a TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-344.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 344 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-344.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-344"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382a", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-391", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-344"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40d7ff57-2e50-4661-bc95-8d6e0e16fb13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/52/2024\n6120011511\n26. 08. 2025\nJUDr. Petr Kaňa\nECLI:SK:NSSR:2025:6120011511.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov\nsenátu JUDr. Jany Kostolanskej a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí s následným verejným\nvyhlásením rozsudku konanom 26. augusta 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného H. S. pre zločin\nmarenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného H. S. proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023,\nbol porušený zákon\nv ustanovení § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nv neprospech obvineného H. S..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 3. októbra 2023, sp. zn. 5To/57/2023.\nZrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9. marca 2023, sp. zn. 6T/66/2020, ako aj\nďalšie rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje sa Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „súd I. stupňa\") rozsudkom z 9. marca 2023, sp. zn. 6T/66/2020,\nuznal obvineného H. S. za vinného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona, na tom skutkovom základe, že:\nako konateľ subjektu navrhovateľa zabezpečil, aby dňa 25. 04. 2018 v čase o 11:13 hod. bol na Okresný\nsúd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, podaný návrh na vydanie\nplatobného rozkazu, elektronickou poštou v rámci upomínacieho konania súdu, ktorý návrh Okresný súd\nBanská Bystrica zaevidoval ako právnu vec žalobcu U. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, D. S. J.. XXXXX/X, Q.,\nproti odporcovi X. V. a spol., o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, IČS: 6118268681, pod sp. zn.\n30Up/283/2018, kde v odôvodnení tohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný\naj z textového znenia záveru štvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL BYTU, č. XX,\nPIVNICE, č. X, GARÁŽE č. X, parkovacieho státia parc. číslo XXX/XX\" zo dňa 24. 04. 2017 (ďalej\n\nako „preberací protokol\"), pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že protistrana (odporcovia) uviedli, že\nprotokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu\nč. XX, XX... zo dňa 06. 03. 2017\" a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v\nprílohe k návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol ako listinný dôkaz zo dňa\n24. 04. 2017, ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal s protistranou\nako aj bez vedomosti protistrany, pozmenený a to doplnením textu v jeho úplnom závere za podpismi o\ntrojriadkový text v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza\npôvodný preberací protokol bytu č. XX, XX, pivnice č. X, č. X, garáže č. X, parkovacie státie parc. č.\nXXX/XX a XXX/XX, terasy a pozemku XXX/XX a XXX/XX, zo dňa 06. 03. 2017\", následne Okresný\nsúd Banská Bystrica dňa 07. 05. 2018 vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/283/2018-0, ktorým okrem\niného rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,- Eur, spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03. 04. 2018 do zaplatenia, kde tak pozmenený\nlistinný dôkaz teda nebol odrazom skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek\ntomu bol súdu predložený ako dôkaz pravý, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu\nnavrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia.\nZa to súd I. stupňa uložil obvinenému podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2\nTrestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona podmienečne odložil v skúšobnej dobe určenej podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona\nna 2 roky.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež ,,odvolací súd\") uznesením z 3. októbra 2023, sp. zn.\n5To/57/2023 (ďalej tiež ,,napadnuté uznesenie\") odvolanie obvineného podané proti prvostupňovému\nrozsudku podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.\n* * *\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatňujúc v ňom\ndovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že súdy v pôvodnom\nkonaní bez odôvodnenia nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania. Už od prípravného konania\n(potom opakovane aj v súdnom konaní) sa domáhal vykonania dôkazu znaleckým skúmaním z odboru\nkriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov.\nĎalej navrhoval znalecké skúmanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru (ďalej\ntiež „KEÚ PZ\"), v rámci ktorého by bol podrobený skúmaniu preberací protokolu z 24. apríla 2017 (sporný\nmateriál na č. l. 12-13 a porovnávací materiál na č. l. 10-11).\nOdkázal na jeho návrh na vykonanie dôkazov zo 16. decembra 2020, v ktorom uviedol, že má dôvodné\npochybnosti o odborných znalostiach znalca Mgr. V. Q., PhD., ktorý už v tejto trestnej veci vypracoval\nznalecký posudok č. X/XXXX. K dôvodom spochybňujúcim odborné znalosti tohto znalca sa vyjadril aj\njeho obhajca v podaní zo 16. marca 2020 (č. l. 201-202), pričom s týmito dôvodmi sa v plnom rozsahu\nnaďalej stotožňuje. V prílohe vyššie označeného návrhu na vykonanie dôkazov boli predložené články\ntýkajúce sa tohto znalca, ktorými je spochybnená jeho dôveryhodnosť a odborné znalosti (napr. v kauze\nO. alebo v kauze G. I. Q.).\nNapriek tomu, že bol opakovane poučovaný o tom, ako môže predkladať dôkazy slúžiace na jeho\nobhajobu, tak pri prvej príležitosti mu to bolo znemožnené. Žiadal, aby KEÚ PZ bol pribratý do konania\nza účelom vyhotovenia znaleckého posudku, pričom alternatívne navrhol, aby v prípade zamietnutia\ntohto dôkazného návrhu zo strany súdu mu bola poskytnutá aspoň nevyhnutná súčinnosť, aby si tento\ndôkaz mohol zabezpečiť sám. Podstata súčinnosti súdu by spočívala v tom, že by mal znalec z KEÚ PZ\nk dispozícii originál listiny nachádzajúcej sa v súdnom spise na čl. 10-13, pretože je nevyhnutné robiť\npri znaleckom skúmaní s originálmi listín. Navyše v jeho prípade išlo o posudzovanie „prekrytia\" podpisu\na sporného textu na listine, čo sa nedá posudzovať z fotokópie listiny.\nOsobitne poukázal na to, že pre vyhotovenie znaleckého posudku navrhoval KEÚ PZ, ktorý robí\nprevažnú väčšinu znaleckých posudkov pre súdy v trestnom konaní. Nejde o súkromnú inštitúciu a\n\nsúdy im bežne poskytujú originály listín na vyhotovenie znaleckých posudkov. Ale pri zachovaní rovnosti\nzbraní, nemôže byť podmienkou zo strany súdu na poskytnutie listiny zo spisu to, či posudok robí KEÚ\nPZ alebo súkromná inštitúcia alebo znalec. Napriek tomu, že ako obvinený má právo predkladať dôkazy,\ntak v tomto prípade mu to bolo znemožnené tým, že predloženie dôkazu na jeho obhajobu bolo „závislé\"\nod listiny, ktorá bola v súdnom spise, ale zo strany súdu mu nebola poskytnutá potrebná súčinnosť na\njeho vyhotovenie.\nZdôraznil, že súdy v pôvodnom konaní nevyhoveli jeho návrhu na doplnenie dokazovania, a s dôvodmi\nprečo návrhu nevyhoveli sa v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí vôbec nevysporiadali, aj keď v\nprípade znaleckého skúmania, ktoré navrhoval, išlo o relevantný dôkaz, pretože iný obdobný dôkaz\npovažovali súdy za dôležitý pre uznanie jeho viny.\nKonajúce súdy svojím postojom priamo porušili jeho právo na obhajobu, keď mu neposkytli zo súdneho\nspisu listinu, ktorá bola nevyhnutná na realizáciu dielčieho práva na obhajobu, t. j. aby si na vlastné\nnáklady zabezpečil a súdu predložil dôkaz (znalecký posudok). Či by súd vzhľadom na dôkaznú situáciu\ntakýto dôkaz aj vykonal, by už bolo na uvážení súdu, ale jeho právo na obhajobu spočívajúce v tom,\nže môže zabezpečovať a predkladať dôkazy, by nebolo (na rozdiel od aktuálnej situácie) porušené.\nZároveň tým bola porušená aj rovnosť strán v trestnom konaní, lebo prokurátor nebol pri zaobstarávaní\nznaleckého posudku znalcom Mgr. V. Q., PhD. ničím obmedzený. V rámci rovnosti zbraní mal mať právo\nsi na vlastné náklady zabezpečiť a súdu predložiť znalecký posudok, ktorým by bola kriminalisticky\nskúmaná sporná a porovnávacia listina. V tejto súvislosti, k otázke odôvodnenia odmietnutia vykonania\nnavrhnutého dôkazu, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2021, sp.\nzn. IV. ÚS 546/2020. Ďalej v súvislosti s rovnosťou zbraní v trestnom konaní poukázal na rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP\") vo veci Perna proti Taliansku, č. 48898/99 a\nMutazaliveva proti Rusku, č. 36658/05, a v súvislosti s jeho právom predkladať listiny vo svoj prospech\npoukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci č. 28/081/19 a č. 29664/19 (spojené na spoločné konanie).\nDôkazný návrh na znalecké skúmanie listín, ktorý chcel sám zabezpečiť, ak ho nevykoná súd, bol\nriadne odôvodnený a bol relevantný k predmetu obžaloby, zároveň konajúce súdy vôbec neodôvodnili\nnevykonanie tohto dôkazu, resp. skutočnosť, že mu svojím postojom neumožnili zabezpečiť si vykonanie\ntohto dôkazu na svoje náklady, a keďže bol odsúdený iba na základe dôkazov zabezpečených\nprokurátorom, bola podľa jeho názoru jednoznačne narušená rovnosť zbraní a porušené jeho právo na\nobhajobu.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedol, že odvolací súd v\nnapadnutom uznesení poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája\n2015, sp. zn. 5Tdo/8/2015, v zmysle ktorého trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona je dokonaný predložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu alebo\norgánu činnému v konkrétnom trestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to,\nči sa v ďalšom konaní tento dôkaz vykonal. Rešpektujúc tieto závery však opakovane poukazoval na\nskutočnosť, že nie každá zmena listiny je jej pozmeňovaním. Podporne poukázal na závery z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2017, sp. zn. 6Tdo/64/2016, v zmysle ktorých musí ísť\no podstatnú zmenu obsahu dôkazu (listiny) a táto zmena sa musí dotknúť jej podstaty, kľúčových údajov,\nktoré pôvodne mala táto listina osvedčiť. Či ide o podstatnú zmenu obsahu dôkazu listiny, je potrebné\nposúdiť z jej funkcie.\nĎalej poukázal na to, že pri porovnaní spornej listiny a porovnávacej listiny je možné bez najmenších\npochybností dospieť k záveru, že napriek vizuálnej nezhode týchto listín, keďže sporná listina obsahuje\nna konci poznámku, ktorú vyhotovil, ide o dve listiny po obsahovej stránke absolútne zhodné, totožne\nzachytávajúce dvojstranný právny úkon spojený s odovzdaním bytu medzi jeho účastníkmi. Na týchto\nlistinách nie je po obsahovej stránke možné nájsť jediný rozdiel v ich vyhotovení.\nAko jeden z účastníkov tohto dvojstranného úkonu len vyhotovil informatívnu poznámku, ktorá však\nnemala žiaden vplyv na obsah tohto právneho úkonu, práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli\nobsahom tohto právneho úkonu, žiadnym spôsobom nemodifikovala, či už v prospech alebo neprospech\nniektorej zo zmluvných strán, a bola vyhotovená až za podpismi účastníkov právneho úkonu, t. j. účelom\njej vyhotovenia preto nebolo pozmenenie obsahu listiny (preberacieho protokolu), ale slúžila výlučne\npre jeho (obvineného) potreby, ako jedného z účastníkov právneho úkonu. Preberací protokol z 24.\n\napríla 2017 nepozmenil, lebo nezasiahol do jeho obsahu, preto táto listina predložená ako dôkaz v\nupomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/283/2018, nebola\npozmeneným dôkazom, a preto sa nemohol dopustiť žalovaného trestného činu.\nKonfrontujúc túto situáciu so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája\n2015, sp. zn. 5Tdo/8/2015 uviedol, že predložený dôkaz musí dosahovať určitý stupeň zmeny alebo\nmodifikácie, aby mohol byť posudzovaný ako pozmenený alebo sfalšovaný, a aby v dôsledku toho došlo\nk dokonaniu tohto trestného činu. Preto nie každá zmena listiny, ktorá je predložená ako dôkaz v súdnom\nkonaní, je jej pozmeňovaním a preto nevedie k trestnej zodpovednosti osoby, ktorá ju predložila.\nČas kedy sa zasiahlo, a forma akou sa zasiahlo do listiny (dôkazu), sa musí posudzovať vždy s dôrazom\nna to, či a ako sa zasiahlo aj do jej obsahovej stránky. Pokiaľ nebolo zasiahnuté do obsahovej stránky\nlistiny (dôkazu), tak nie je možné hovoriť o pozmeňovaní. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ niekto\númyselne pozmeňuje listinu, robí tak v úmysle určitým spôsobom modifikovať jej obsah, aby týmto\npozmenením získal nejaký prospech pre seba alebo tretiu osobu, alebo ohrozil alebo porušil práva tretej\nosoby alebo jej majetok. On vyhotovil informatívnu poznámku v predmetnom preberacom protokole, aby\nvedel z akého dôvodu bol tento protokol podpisovaný. Táto poznámka nemodifikovala práva a povinnosti\núčastníkov tohto právneho úkonu, nemala absolútne žiadny vplyv na práva a povinnosti účastníkov tohto\nprávneho úkonu, a bola navyše vyhotovená až za textom zachyteným v tomto protokole. Nemal preto\nžiadnu vedomosť o tom, že by niečo pozmeňoval. Na základe uvedeného potom absolútne absentuje\njeho úmysel predložiť pozmenený dôkaz (protokol z 24. apríla 2017) v civilnom konaní, lebo nevedel o\ntom, že doplnenie informatívnej poznámky za text protokolu je jeho pozmeňovaním.\nNa základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že v jeho prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej\npodstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to\nkonkrétne objektívna stránka, lebo predložený dôkaz nebol pozmenený, a ani subjektívna stránka,\nlebo nemal žiadnu vedomosť o tom, že prekladá pozmenený dôkaz a preto nemohol konať úmyselne.\nRozhodnutie súdov v pôvodnom konaní je preto založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNavrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil\nrozsudkom, že uznesením odvolacieho súdu, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený\nzákon v § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 34 ods. 1 Trestného poriadku v jeho neprospech,\npodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok\nsúdu I. stupňa, vo výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal súdu I. stupňa,\naby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.\n* * *\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sa v písomnom vyjadrení k dovolaniu stotožnila s\nnapadnutým uznesením aj rozsudkom súdu I. stupňa, ktoré označila za zákonné a plne reflektujúce\nzistený skutkový aj právny stav, a vyjadrila názor o nedôvodnosti tohto dovolania.\nK dovolacej argumentácii subsumovanej pod § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedla, že pokiaľ\ndovolateľ namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu, súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté\nstranami v konaní, lebo podľa § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku má v rámci rozsahu vlastnej\núvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Na úvahe konajúceho\nsúdu potom je, aby sám po posúdení okolností rozhodol, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o\nktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, a to bez ohľadu na to, ktorou stranou boli navrhnuté.\nObvinený síce má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ale súd mu nemusí dať odpoveď na všetky jeho otázky,\nale len na tie, ktoré majú pre vec zásadný význam. Odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa (v spojení\ns odôvodnením napadnutého uznesenia) v tomto smere označila za súladné so zákonom, pretože\nobsahuje odpovede na všetky zásadné otázky.\nDo obsahu uvedených práv však nepatrí právo obvineného, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom.\n\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. októbra 2021 vyplýva, že súd podľa § 274 ods. 1 Trestného\nporiadku rozhodol, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú a vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd I.\nstupňa to v rozsudku z 25. októbra 2021, sp. zn. 6T/66/2020, odôvodnil tak, že: „Preto súd ani neposkytol\nobžalovanému súčinnosť pri ďalšom znaleckom dokazovaní v tomto smere, keďže pre súd v trestnom\nkonaní je dôležité, či pozmenený text má vplyv na súdne rozhodnutie\".\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. marca 2023 vyplýva, že prokurátorka, obhajca a obžalovaný\nzhodne uviedli, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa z 9.\nmarca 2023, sp. zn. 6T/66/2020, citovala časť: „Keďže obžalovaný, ani prokurátor nemali ďalšie návrhy\nna vykonanie dokazovania, pričom ani krajský súd neprikázal okresnému súdu žiadne ďalšie dôkazy\nvykonať, resp. už vykonané zopakovať, súd na hlavnom pojednávaní oboznámil už len aktuálne správy\no povesti obžalovaného\".\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu poukázala na časť: „Krajský súd na úvod\nkonštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu\nnevyhnutnom pre svoje rozhodnutie a to aj v intenciách uznesenia krajského súdu sp. zn. 5To/66/2022\nzo dňa 2.8.2022, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok a vec bola okresnému súdu vrátená na nové\nprejednanie a rozhodnutie. [...] Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné\ndôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku vyhodnotil a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného\nzo spáchania žalovaného trestného činu\".\nZ uvedených citácií je podľa jej názoru nepochybné, že súdy sa zákonným spôsobom vysporiadali\ns navrhovaným dôkazom (resp. s poskytnutím súčinnosti k zabezpečeniu znaleckého posudku). Na\nhlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo po zrušení pôvodného rozsudku súdu I. stupňa, už obvinený a\njeho obhajca vykonanie tohto dôkazu, ako ani žiadnych iných dôkazov nenavrhovali.\nĎalej poukázala na to, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie\npráva na obhajobu preto nemožno považovať rozsah a obsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom\nkonaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods.\n10 Trestného poriadku, resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by\nzáver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku\no tom, že určitú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal\nopodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to\nviazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti skutkového stavu.\nK dovolacej argumentácii subsumovanej pod § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedla, že súdy\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysvetlili prečo kvalifikovali konanie obvineného ako zločin\nmarenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom túto právnu kvalifikáciu\noznačila za správnu a súladnú so zákonom, ako aj s judikatúrou a záväznými stanoviskami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\nĎalej poukázala na to, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízií skutkových\nzistení urobených súdmi v pôvodnom konaní. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním\nsubjektívna a objektívna stránka trestného činu. Predmetom tohto dovolacieho dôvodu môže byť len\nnesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní.\nSamotné skutkové zistenia, ktoré sú obsahom skutkovej vety, však nie je možné akokoľvek meniť alebo\ndopĺňať.\nNad rámec uvedeného uviedla, že s takmer všetkými, v dovolaní namietanými skutočnosťami sa\nsúdy prvej a druhej inštancie riadne a podrobne zaoberali a náležite na ne reflektovali vo svojich\nrozhodnutiach.\nNavrhla preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.\n\n* * *\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\")\nzistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom\nstanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3\nTrestného poriadku) a súčasne, že dovolanie obvineného spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373\nTrestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.\nPripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný dovolacími\ndôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných\nnapadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie\nprávnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska\nich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (R 120/2012 - I.).\nPoznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného\nkonania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a\npreto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého\nrozhodnutia súdu.\nS ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené\nnávrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v\nmene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu\ndodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§\n385 Trestného poriadku).\n* * *\nDovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného v uvedených intenciách konštatuje, že obvinený v ňom\nuplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uvádza, že tento je v zmysle dikcie\noznačeného zákonného ustanovenia naplnený, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť\na úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že súdmi v pôvodnom konaní ustálený\nskutok bol vo výroku o vine odsudzujúceho rozhodnutia právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci\nnenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného\nčinu, než pre aký bol obvinený uznaný za vinného. Podstatou správneho právneho posúdenia skutku\n(správnej právnej kvalifikácie) je tak správna aplikácia hmotného práva v tom zmysle, že skutok\nzistený (formulovaný v tzv. skutkovej vete odsudzujúceho výroku o vine) v napadnutom rozhodnutí\nsúdu bol z pohľadu zákonných znakov správne subsumovaný (podradený) pod konkrétnu skutkovú\npodstatu príslušného trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna\nsubsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.\nZ dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tiež vyplýva, že správnosť a úplnosť\nzisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť, v dôsledku čoho dôvodom naplnenia tohto\ndovolacieho dôvodu nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Prostredníctvom tohto dovolacieho\ndôvodu tak obvinený nemá možnosť účinne namietať spôsob hodnotenia dôkazov súdmi v pôvodnom\nkonaní, pretože formulácia tzv. skutkovej vety v odsudzujúcom výroku o vine rozsudku je vo svojej\npodstate odrazom (výsledkom) hodnotenia dôkazov, vykonaných v pôvodnom konaní, súdom, resp.\nsúdmi oboch inštancií.\nPre dovolací súd pri posudzovaní tohto dovolacieho dôvodu, pokiaľ ide o posúdenie správnosti právnej\nkvalifikácie zisteného skutku, je tak rozhodujúce, či skutok ustálený súdom, resp. súdmi oboch inštancií,\nv pôvodnom konaní napĺňa znaky konkrétneho trestného činu v zmysle odsudzujúceho rozsudku, bez\n\nmožnosti skúmať či tieto skutkové zistenia majú oporu vo vykonaných dôkazoch v pôvodnom konaní,\nresp. či nedošlo k chybám v procese hodnotenia týchto dôkazov súdom alebo súdmi v pôvodnom konaní.\nDovolací súd tak námietky obvineného posudzoval v týchto intenciách, teda vychádzal z vlastnej\nviazanosti skutkom vo výroku o vine rozsudku súdu I. stupňa, t. j. spôsobu jeho ustálenia (formulovania)\nsúdmi v pôvodnom konaní (v tzv. skutkovej vete) a tento konfrontoval so zákonnými znakmi trestného\nčinu uvedeného v odsudzujúcom rozsudku.\nSkutok bol právne posúdený ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona, ako dôsledok toho, že týmto skutkom (pri vyjadrení protiprávnosti konania zákonnými znakmi)\nobvinený v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je pozmenený, na účel použiť ho\nako pravý.\nSkutok svojím popisom vyjadruje konanie obvineného v podstatnom spočívajúce v tom, že „ako konateľ\nsubjektu navrhovateľa zabezpečil, aby dňa 25. 04. 2018 v čase o 11:13 hod. bol na Okresný súd Banská\nBystrica, prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, podaný návrh na vydanie platobného\nrozkazu [...] kde v odôvodnení tohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný aj\nz textového znenia záveru štvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL BYTU, č. XX,\nPIVNICE, č. X, GARÁŽE č. X, parkovacieho státia parc. číslo XXX/XX\" zo dňa 24. 04. 2017 (ďalej\nako „preberací protokol\"), pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že protistrana (odporcovia) uviedli, že\nprotokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu\nč. XX, XX... zo dňa 06. 03. 2017\" a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v\nprílohe k návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol ako listinný dôkaz zo dňa\n24. 04. 2017, ktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal s protistranou\nako aj bez vedomosti protistrany, pozmenený a to doplnením textu v jeho úplnom závere za podpismi o\ntrojriadkový text v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza\npôvodný preberací protokol bytu č. XX, XX, pivnice č. X, č. X, garáže č. X, parkovacie státie parc. č.\nXXX/XX a XXX/XX, terasy a pozemku XXX/XX a XXX/XX, zo dňa 06. 03. 2017\" [...] kde tak pozmenený\nlistinný dôkaz teda nebol odrazom skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek\ntomu bol súdu predložený ako dôkaz pravý, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu\nnavrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia\".\nPodstatu protiprávnosti konania v takto skutkovo ustálenom popise možno zjednodušene vyjadriť ako\nkonanie spočívajúce vo vedomom predložení dôkazu (listiny) v civilnoprávnom súdnom spore, oproti\noriginálu pozmenenom doplnením textu (za podpismi) v znení: „Tento protokol (2x) je Vyhotovený pre\npotrebu daňového úradu, nenahrádza pôvodný preberací protokol [...] \".\nPre posúdenie právnej kvalifikácie skutkovo ustáleného konania obvineného ako trestného činu marenia\nspravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je potrebné sa zamerať na naplnenie\nzákonných (obligatórnych) znakov tohto trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna\nstránka).\nObjektívna stránka je v tomto prípade vyjadrená ako konanie, ktorým (páchateľ) predloží dôkaz, o ktorom\nvie, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý.\nZákladným predpokladom posúdenia, či konanie obvineného napĺňa takto definovanú objektívnu stránku\ntrestného činu marenia spravodlivosti, je potom vyhodnotenie či dôkaz, ktorý súdu predložil, bol\npozmenený.\nZa pozmenený dôkaz - v tomto prípade listinu - nemožno však považovať akúkoľvek jeho zmenu. Vo\nsvojej rozhodovacej praxi najvyšší súd (uznesenie z 1. júna 2016, sp. zn. 6Tdo/64/2016) definoval\npozmenenie dôkazu ako jeho celkové alebo podstatné nezákonné upravenie oproti originálu. Za\npodstatnú zmenu obsahu listiny (dôkazu) pôjde vtedy, pokiaľ sa zmena dotkne jej podstaty - kľúčových\núdajov - ktoré mala osvedčiť. Pri posúdení, či ide o podstatnú zmenu obsahu listiny, je potrebné\nvychádzať z jej funkcie (účelu) v konkrétnom konaní. Nie je rozhodujúce, či obsah pozmenenej listiny\nzodpovedá skutočnosti (alebo nie), ani to akým spôsobom sa zmena vykoná, či prepísaním, dopísaním\nalebo vymazaním údajov.\n\nInak povedané, pozmenený dôkaz v zmysle dikcie § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mal pôvodne\npravdivú výpovednú hodnotu a reálne vykresľoval istú skutočnosť, ale účelovým aktívnym konaním\npáchateľa bola niektorá z jeho nosných informácií zmenená.\nIný než uvedený záver by pod uvedenou skutkovou podstatou kriminalizoval (aj v súdnom civilnom\nkonaní) predloženie listiny ako dôkazu s akoukoľvek, aj s celkom irelevantnou zmenou oproti originálu,\nad absurdum s dopísanými číslami strán (len pre lepšiu orientáciu), so zvýrazneným či podčiarknutým\ntextom alebo (z nepozornosti/nechcene spôsobenou) čiarou perom. V prísne formálnom ponímaní by\ntakto popísané situácie nepochybne (gramaticky) napĺňali definíciu pozmenenej listiny už len preto, že\nv nich bola vykonaná zmena oproti originálu, avšak bez zohľadnenia spôsobu a dôvodu jej vykonania,\nčo by tak bolo nepochybne popretím zámeru zákonodarcu kriminalizovať všetky vyššie popísané typy\nkonaní (ničím spoločensky nebezpečné).\nInterpretačnú prednosť však pred výkladom gramatickým má výklad logický, systematický a teleologický,\naby len prísne formálnou jazykovo-gramatickou interpretáciou legislatívneho textu zákona nedochádzalo\nk popretiu účelu a zmyslu vykladanej právnej normy.\nAk by doslovne každá, ako dôkaz predkladaná listiná v trestnom konaní alebo súdnom konaní, hoci\naj nepatrne pozmenená, bez zohľadnenia miery, spôsobu, motívu a významu do nej vykonaného\nzásahu, mala obsahovo vypĺňať (bez ďalšieho) zákonný pojem „pozmenenej listiny\", šlo by súčasne\no opomenutie (až ignorovanie) objektu trestného činu (ako jeho obligatórneho znaku), ktorý\nvyjadruje spoločenskú hodnotu, ktorú má za úlohu chrániť skutková podstata trestného činu marenia\nspravodlivosti, ktorou je (v generickej rovine) záujem na spravodlivom rozhodnutí súdu na základe\nzákonne získaných a vykonaných dôkazov. Predloženie „nepodstatne pozmeneného dôkazu\", t.\nj. netrpiaceho významným zásahom deformujúcim jeho obsah alebo informatívnu kvalitu, nemá\nspôsobilosť porušiť alebo ohroziť tento záujem chránený Trestným zákonom, in concreto chránený\noznačeným trestným činom marenia spravodlivosti. V inom vyjadrení, takéto konanie nenapĺňa objekt\ntrestného činu ako jeden z jeho obligatórnych znakov, a už len preto nie je trestným činom.\nTento záver pritom v žiadnom smere nenarúša ani rozsudok najvyššieho súdu zo 7. mája 2015,\nsp. zn. 5Tdo/8/2015, na ktorý v jeho argumentácii odkazovali súdy v pôvodnom konaní, a ktorý bol\nako rozhodnutie (R) zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 17/2016:\n„I. Ak obvinený manipuloval s dôkaznou situáciou tým, že sfalšoval alebo pozmenil dôkaz, alebo predložil\nsfalšovaný alebo pozmenený dôkaz na účel, aby sa použil v trestnom konaní ako pravý, narušil Trestným\nzákonom chránený záujem na spravodlivom a zákonnom rozhodnutí a vyvolal trestnoprávne relevantný\nnásledok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1\npísm. a/, alebo písm. b/ Trestného zákona.\nII. Trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je dokonaný\npredložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu alebo orgánu činnému v konkrétnom\ntrestnom konaní na účel, aby sa použil ako pravý, a to bez ohľadu na to, či sa v ďalšom konaní tento\ndôkaz vykonal\".\nCitovaný judikát primárne rieši teda otázku okamihu dokonania trestného činu marenia spravodlivosti,\nv zjednodušenom vyjadrení, že je dokonaný už samotným predložením pozmenenej listiny (súdu alebo\norgánu činnému v konkrétnom trestnom konaní) so zvýraznením, že nie je rozhodujúce či tento dôkaz\nbol v ďalšom konaní aj vykonaný alebo mal relevanciu na výsledok takéhoto súdneho konania. Len\nmarginálne je vhodné poznamenať, že vyššie judikovaný záver vyviera z prípadu „vloženia sfalšovanej\nzápisnice o výsluchu svedka do vyšetrovacieho spisu\", ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného judikátu\n[druhá alternatíva trestného činu podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], čo už len svojím\nskutkovým podkladom predstavuje zásadne inú skutkovú situáciu, aj s ňou spojené právne otázky súce\nna riešenie.\nPodstatným však je, že označený judikát ani nerieši otázku definície pozmeneného dôkazu, resp. otázku\nkvalitatívnej zmeny listiny, aby ju bolo možné hodnotiť ako listinu pozmenenú, zjavne už len preto,\nže predmetom tohto iného konania ani nebolo predloženie pozmeneného ale sfalšovaného dôkazu,\n\nt. j. listiny, ktorá neexistovala a bola nezákonným spôsobom vytvorená. Pri sfalšovanom dôkaze už z\njeho povahy nevyvstáva otázka posúdenia intenzity falšovania, keďže ide o dôkaz vytvorený vcelku\ns informačne zdeformovanou hodnotou, na rozdiel od pozmeneného dôkazu, pri ktorom je naopak\npodstatné skúmať intenzitu zásahu do integrity takéhoto, v origináli existujúceho dôkazu, najmä aby\nneboli kriminalizované aj jeho obsahovo bezvýznamné, náhodilé a bez malígneho úmyslu vykonané\nzmeny.\nAplikujúc uvedené na posudzovaný prípad (pri rešpektovaní ustáleného skutkového stavu súdmi\nv pôvodnom konaní) potom skutková veta odsudzujúceho rozsudku súdu I. stupňa v spojení s\nnapadnutým uznesením neodzrkadľuje časť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu\nmarenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v skutkových okolnostiach\ncharakterizujúcich súdu predkladanú listinu (s návrhom na vydanie platobného rozkazu) takým\nspôsobom, z ktorého by bolo zrejmé, že ide o „pozmenenú listinu\", čím skutková veta nevyjadruje\nobjektívnu stránku súdeného trestného činu.\nSkutková veta síce popisuje predloženie súdu listinu, v ktorej bolo za podpismi dopísané: „Tento protokol\n(2x) je Vyhotovený pre potrebu daňového úradu, nenahrádza pôvodný preberací protokol [...] .\", avšak\nnie je v nej vyjadrené, aká nosná informácia bola v tejto listine (preberacom protokole) zmenená, čím\nnijako nevyjadruje vplyv takto doplneného textu na obsah (kvalitu) právneho vzťahu zmluvných strán\nohľadne ich zmluvy, ktorej bol tento preberací protokol súčasťou. Zo skutkovej vety nie je zistiteľná\nintenzita takéhoto zásahu do predmetnej listiny, pretože vplyv doplneného textu na práva a povinnosti\nzmluvných strán v nej nie je žiadnym spôsobom vyjadrený.\nDovolací súd - inak rešpektujúc judikovaný závery (R 17/2016), podľa ktorého nie je podstatný význam\npredkladaného dôkazu v konaní pre výsledok tohto konania, pretože trestný čin marenia spravodlivosti\nje dokonaný už samotným predložením pozmenenej listiny - však zdôrazňuje, že tento záver (v\nposudzovanej alternatíve) predpokladá primárne existenciu a predloženie „pozmenenej listiny\"- t. j. nie\nakejkoľvek listiny, hoci aj listiny, do ktorej bol vykonaný určitý zásah, pre ktorý samotný (bez ďalšieho)\ntáto listina ešte nie je pozmenenou v právnom zmysle - teda listiny s takým kvalitatívnym zásahom do jej\nobsahu ako je vyššie popísané, čo nevyhnutne musí nájsť svoj odraz aj v spôsobe skutkového ustálenia\ntakej charakteristiky predkladanej listiny, z ktorej je zrejmé, že ide o listinu pozmenenú.\nV posudzovanom prípade však skutková veta tieto atribúty nespĺňa, keď nevyjadruje svojím popisom\npodstatnú zmenu obsahu dôkazu, a tým ani predloženie pozmeneného dôkazu (v zmysle skutkovej\npodstaty trestného činu marenia spravodlivosti).\nNa tomto závere nemení nič ani to, že podľa skutkovej vety obvinený ako navrhovateľ v upomínacom\nkonaní v odôvodnení svojho nároku na tento doplnený text poukazoval, pretože ani táto skutočnosť\nnevyjadruje, aký význam mal doplnený text na predmetnú listinu.\nK povahe zásahu do predkladanej listiny v skutkovej vete tak napr. nie je ustálené, že by predložením\nsporného preberacieho protokolu, práve doplnenou poznámkou, obvinený mal záujem vytvoriť u\nkonajúceho súdu mylnú predstavu o tom, že pôvodný preberací protokol zo 6. marca 2017 nebol\nnahradený (zostal naďalej v platnosti) neskorším preberacím protokolom z 24. apríla 2017, pretože si\nbol vedomý toho, že tento na rozdiel od pôvodného preberacieho protokolu neobsahoval ustanovenie o\nzmluvnej pokute, aby takým konaním podporil na súde uplatňovaný inak neexistujúci nárok na zaplatenie\nzmluvnej pokuty zo strany kupujúcich. Takýto príklad textácie skutkovej vety by vyjadroval, že v tomto\nprípade nešlo o bezvýznamné pozmenenie dokumentu, ale o podstatnú zmenu obsahu neskoršieho\npreberacieho protokolu, a to doplnením ustanovenia (na ktorom sa strany nedohodli), že skorší preberací\nprotokol nebol nahradený, a teda aj všetky povinnosti z neho vyplývajúce zostávajú naďalej v platnosti\n(vrátane zmluvnej pokuty). Napr. takéto ustálenie v skutkovej vete by mohlo vyjadrovať intenzitu\nposudzovanej zmeny dôkazu a napĺňalo by pojem „pozmenený dôkaz\", čo je obligatórnou súčasťou\nobjektívnej stránky trestného činu marenia spravodlivosti.\nBez významu nie je ani to, že súdy v pôvodnom konaní naplnenie tohto pojmu nevysvetľujú ani v\nodôvodnení odsudzujúcich rozhodnutí, hoci zjavne išlo o nosnú argumentáciu obhajoby.\n\nOdvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „len\" uvádza, že: „Vykonaným dokazovaním bolo\nbez pochýb preukázané, že obžalovaný predložil v civilnom konaní preberací protokol, ktorý bol oproti\npôvodnému preberaciemu protokolu, ktorý podpísali všetky zmluvné strany, doplnený o tri riadky\nďalšieho textu. Je preto evidentné, že tento dôkaz bol pozmenený. Taktiež argumentácia obžalovaného,\nže išlo o akúsi informatívnu poznámku výlučne pre jeho potreby je neuveriteľná, pretože ani krajskému\nsúdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by do pôvodného preberacieho protokolu zasahoval obžalovaný tak,\nže na počítači rovnakým fontom písma doplnil ďalší text, takto zmenenú stranu vymenil v pôvodnej listine,\nteda bolo manipulované aj s viazaním pôvodnej listiny, a až takto pozmenený protokol bol predložený\nako dôkaz v rámci civilného konania. Pokiaľ by skutočne malo ísť len o informatívnu poznámku, mohol si\nju na listinu obžalovaný dopísať rukou, prípadne iným podobným spôsobom, a nie pozmeňovať ju vyššie\nuvedeným spôsobom, a minimálne túto skutočnosť uviesť aj v rámci návrhu na začatie konania, kde\nju ako dôkaz predložil, a neodvolávať sa na pozmenený dôkaz aj v rámci argumentácie preukazujúcej\ndôvodnosť ním uplatneného nároku\" (s. 5 napadnutého uznesenia).\nZ takéhoto odôvodnenia napadnutého uznesenia síce vyplýva zameranie sa na prvky v konaní\nobvineného, ktoré naznačujú, že z jeho strany mohlo ísť o zámerné a vedomé (teda úmyselné) konanie\nv snahe podporiť vlastný úspech v civilnom spore, avšak opäť v tejto argumentácii absentuje vysvetlenie\nvýznamu tohto zásahu pre uvedený spor (vysvetlenie motívu, resp. pohnútky, zjednodušene toho, čo\ntakýmto zásahom mal chcieť obvinený dosiahnuť, a aký vplyv mal vpísaný trojriadkový text na predmetnú\nlistinu). Odvolací súd sa obmedzil len na spôsob (formu), akým bola listina pozmenená, výlučne z\nčoho následne vyvodil domnienku o význame takejto zmeny, ktorý však bližšie nevysvetľuje. Touto\nargumentáciou bolo možné dôjsť aj k záveru, že pokiaľ by obvinený rozviazal originálny dokument,\ndotlačil by si len číslovanie strán a opätovne zviazal, a takýto dokument predložil v civilnom konaní, tak\nby sa dopustil trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v\npodstate len preto, že číslovanie strán nedopísal rukou (čo už by teda podľa názoru odvolacieho súdu\njeho trestnú zodpovednosť za uvedený trestný čin nezakladalo).\nSumarizujúc uvedené teda z pohľadu právnej kvalifikácie neobstojí právne posúdenie skutku\nodsudzujúceho rozsudku ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona, pretože v ňom nie je vyjadrené naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu, konkrétne,\nže išlo o pozmenený dôkaz, v nadväznosti na to ani spôsobilosť predkladanej listiny narušiť objekt tohto\ntrestného činu. Skutok ustálený v tzv. skutkovej vete výroku o vine rozsudku súdu I. stupňa (ktorý de\nfacto odvolací súd svojím rozhodnutím potvrdil) nenapĺňa zákonné znaky ani trestného činu marenia\nspravodlivosti, ani žiadneho iného trestného činu.\nSkutok výroku o vine odsudzujúceho rozsudku totiž musí nevyhnutne odzrkadľovať tie trestnoprávne\nrelevantné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ktoré odôvodňujú konkrétnu právnu\nkvalifikáciu skutku ako trestného činu, ako to vyplýva z formulácie dovolacieho dôvodu upraveného\nv § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, z ktorej je zrejmé, že (aj) samotný spôsob formulácie\nskutku má zásadný význam, keď v konkrétnom prípade neuvedenie takýchto významných skutočností\nv skutku (v tzv. skutkovej vete) - ako je tomu aj v posudzovanom prípade - môže viesť k naplneniu\nuvedeného dovolacieho dôvodu, čím je vyjadrená súčasne požiadavka, aby v priereze celého trestného\nstíhania konkrétneho obvineného bol skutok, ktorý je predmetom trestného konania, formulovaný (už\nod začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia, v obžalobe aj odsudzujúcom rozsudku) spôsobom,\nktorý zodpovedá vyššie vysloveným požiadavkám.\nUž len nad rámec uvedeného potom dovolací súd tiež poukazuje na spôsob ustálenia skutku, pre ktorý\nbol obvinený odsúdený, v tých častiach, podľa ktorých:\n„... zabezpečil, aby ... bol na Okresný súd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu\nnavrhovateľa, podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, elektronickou poštou ... ... v odôvodnení\ntohto žalobného návrhu právny nárok navrhovateľa bol odvodzovaný aj z textového znenia záveru\nštvorstranovej listiny s názvom: „PREBERACÍ PROTOKOL ..., pri ktorej argumentácii bolo uvedené, že\nprotistrana (odporcovia) uviedli, že protokol je vyhotovený „pre potreby daňového úradu a nenahrádza\npôvodný preberací protokol ... a súčasne na podporu tohto argumentu medzi listinnými dôkazmi v prílohe\nk návrhu nechal elektronickou poštou doručiť aj preberací protokol ako listinný dôkaz zo dňa 24. 04. 2017,\nktorý ale bol v texte oproti preberaciemu protokolu, ktorý reálne podpísal ... pozmenený a to doplnením\ntextu v jeho úplnom závere za podpismi o trojriadkový text v znení ...\",\n\nz ktorého (skutkového popisu) nie je ani jasné a zrozumiteľné ustálenie toho, že to bol práve obvinený,\nktorý predložil súdu sporný preberací protokol, ani to, že by to bol práve on kto vykonal sporný zásah\ntohto preberacieho protokolu, keď podanie návrhu na súd mal podľa skutkovej vety len „zabezpečiť\"\nprostredníctvom právneho zástupcu a preberací protokol mal len „nechať doručiť\" elektronickou poštou,\nkde v celom kontexte popisu skutku z jednotlivých skutkových okolností absentuje vyjadrenie jeho\númyselného konania či už vo vzťahu k zásahu do preberacieho protokolu, alebo jeho úmyselného\npredloženia súdu v pozmenenom znení ako dôkazu.\nS ohľadom na obsah ďalšej argumentácie obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli dovolací súd\nku konštatovaniu naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, možno\nkonštatovať, že obvinený dovolaním (už týmto) dosiahol svoj zámer nápravy pochybení týkajúcich sa\nskutku a jeho právnej kvalifikácie, a keďže došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu,\nako aj rozsudku súdu I. stupňa, vzhľadom na potrebu navrátenia veci do stavu neukončeného trestného\nstíhania pred súdom I. stupňa, ktorý nevylučuje možnosť vykonávania aj ďalšieho dokazovania, súčasne\ntýmto odpadla potreba posudzovania tej časti dovolacej argumentácie obvineného, ktorú subsumoval\npod dovolací dôvod upravený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, najmä v jeho námietkach o\nvylúčení ho z možností navrhovať, resp. zabezpečiť a predkladať súdu dôkazy na vlastnú obranu.\n* * *\nPodľa § 382a Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní,\nak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je\nzrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.\nV zmysle ustanovenia § 386 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania\npodľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod\nopiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie\nalebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení\nrozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší\nhoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo\nvýroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (ods. 2).\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo\nniektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\nZ už vyššie uvedených dôvodov, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami a s poukazom na citované\nzákonné ustanovenia, posúdiac dôvodnosť dovolania obvineného H. S., dovolací súd rozhodol tým\nspôsobom, že vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, uznesením odvolacieho súdu bol porušený zákon v ustanovení § 344 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona v neprospech obvineného; podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil\noznačené rozhodnutie, ako aj rozsudok súdu I. stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto zrušované\nrozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad\na podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu I. stupňa,\naby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n* * *\nV ďalšom procesnom postupe bude povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica určiť vo veci termín\nhlavného pojednávania a rozhodnúť o obžalobe spôsobom zohľadňujúcim právne závery tohto rozsudku\ndovolacieho súdu.\nV tejto súvislosti dovolací súd len pripomína, že podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému\nbola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný\n\nvykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil; a podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo\nnapadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v\nnovom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.\nPovinnosť rešpektovania zásady zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius) pritom vyjadruje\naj nemožnosť skutkových zmien v neprospech obvineného.\nTento rozsudok prijal senát jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}