{"guid": "eabc018e-5f50-468e-8708-0e93a8a53b1c:ae8f8be3-5363-44a7-8b65-bcdfd7c40ed1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3", "spisova_znacka": "7Cdo/15/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Cdo/15/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3", "identifikacne_cislo": "6118221867", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae8f8be3-5363-44a7-8b65-bcdfd7c40ed1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/15/2024\n6118221867\n30. 09. 2025\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2025:6118221867.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance\nGroup, IČO: 00585441, Bratislava, Štefanovičova 4, právne zastúpenej JUDr. Soňou Pohovejovou,\nBratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému A. S., narodenému XX. Z. XXXX, C. C., Z. U. XXXX/X,\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o. Banská Bystrica, Skuteckého\n17, IČO: 36646181, o zaplatenie 4.327,87 eura, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č. k.\n13C/13/2018-83, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júna\n2023 č. k. 16Co/42/2022 - 256, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 14. septembra 2018 č.\nk. 13C/13/2018-83 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.327,87 eura spolu s 5% ročným\núrokom z omeškania od 16. augusta 2017 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku (výrok I.) a žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu\n100%, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o jej výške (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady\nza poskytnuté poistné plnenia, ktoré vyplatila v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla vo výške 2.660 eur a 1.667,87 eura z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej\nlátky. Žalovaný tento uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia poprel s tým, že v jeho tele bola\nzistená len prítomnosť stôp po užití návykovej látky, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný viedol\nmotorové vozidlo pod jej vplyvom a uviedol, že nepostačuje tvrdenie, že v jeho tele sa nachádzali stopy\npo návykovej látke, ale musí ísť o vplyv tejto látky na vedenie vozidla. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\nuviedol, že pre uplatnenie nároku podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.\") je podstatná skutočnosť, že žalovaný\nmotorové vozidlo viedol s návykovou látkou v tele, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky a žalovaný bol\npod jej vplyvom. Nie je rozhodujúce, či zistená návyková látka mala vplyv na vedenie vozidla, resp. či\npod jej vplyvom žalovaný spôsobil dopravnú nehodu. Súd prvej inštancie uviedol, že pri aplikácii podľa\n§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je podstatné, či schopnosť viesť motorové vozidlo bola\nvplyvom návykovej látky znížená alebo nie, ani to, či medzi takým stavom a vzniknutou škodou je príčinná\nsúvislosť, postačuje, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo s návykovou\nlátkou v tele. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/, zákona č.\n381/2001 Z. z., § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a\nprípravkoch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade\nžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a zaviazal žalovaného na zaplatenie\nžalovanej istiny s príslušenstvom odo dňa, kedy sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.\n\n1.2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobkyni\nako v konaní úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") uznesením z 19. decembra 2018 č. k.\n16Co/362/2018-117 odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie odmietol z dôvodu, že\nbolo podané oneskorene. Daný záver vyvodil odvolací súd z toho, že rozsudok bol žalovanému doručený\n15. októbra 2018 (pondelok) a pätnásťdňová lehota na podanie odvolania uplynula 30. októbra 2018\n(utorok), pričom odvolanie bolo podané 31. októbra 2018. V odvolaní žalovaný navrhol, aby odvolací\nsúd žalobu zamietol, súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy a v dôsledku toho\nnesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. V odvolaní žalovaný uviedol, že predmetom\nkonania je regresný nárok poisťovne (žalobkyne) a tá nepreukázala, že by žalovaný viedol motorové\nvozidlo pod vplyvnom návykovej látky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobný nárok závisí od preukázania,\nže vodič (žalovaný) viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Žalovaný v odvolaní mal za to, že ako\nvodič neviedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, také zistenie produkované nebolo a vozidlo viedol\nv plne spôsobilom stave.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") na základe dovolania\nžalovaného uznesením č. k. 5Cdo/77/2019-152 zo dňa 25. júna 2019 rozhodnutie odvolacieho súdu o\nodmietnutí odvolania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že dňa 30. októbra 2018 bol\nštátny sviatok v zmysle § 4a zák. č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch a podanie odvolania urobil\nžalovaný e-mailom bez autorizácie 31. októbra 2018, teda v posledný deň odvolacej lehoty, pričom\nuvedené podanie dodatočne doručil súdu prvej inštancie (okresnému súdu) v elektronickej podobe s\nautorizáciou podľa osobitného predpisu, v zákonom stanovenej desaťdňovej lehote podľa § 125 ods.\n2 CSP.\n4. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 16Co/140/2019-163 z 28. mája 2020\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol\nuznesením zo dňa 31. mája 2022 č. k. 7Cdo/148/2021-232, ktorým rozsudok odvolacieho súdu sp.\nzn. 16Co/140/2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na to, že odvolací\nsúd nedal odpoveď na odvolaciu argumentáciu žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu\nprvej inštancie a nereagoval na námietky ohľadne nevykonania navrhovaného znaleckého dokazovania.\nŽalovaný tvrdil, že predchádzajúce užitie marihuany, zistené z moču len z neaktívnych metabolitov\nTHC nemalo vplyv na psychiku osoby tak, ako predpokladá zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných a\npsychotropných látkach, čím spochybňuje žalobou uplatnený nárok, že uvedené zistenie spôsobuje\nvedenie vozidla pod vplyvnom návykovej látky. Dovolací súd konštatoval, že nižšie súdy sa odmietli\nzaoberať navrhnutým dôkazom, či žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že podľa prílohy zákona č. 139/1998 Z. z. medzi psychotropné\nlátky patrí aj THC chemicky tetrahydrokanabinol ako látka schopná ovplyvniť stav ľudskej psychiky\npôsobením na centrálny nervový systém. Odvolací súd nepodal vysvetlenie, prečo námietky žalovaného\nnepovažoval za relevantné a prečo bolo odmietnuté dokazovanie znaleckým posudkom. Najvyšší súd\nmal za to, že z hľadiska výsledkov konania na súde prvej inštancie založil odvolací súd rozhodnutie\nnečakane na nových dôvodoch § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., že žalovaný spôsobil škodu\númyselne, pričom žalovaný nemal možnosť namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu\n6. Odvolací súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom z 22. júna 2023 č. k.\n16Co/42/2022-256 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.).\n6.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že otázka preukázania vplyvu návykovej látky je pre\nposúdenie veci z hľadiska právnej úpravy § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. podstatná pre\npriznanie alebo zamietnutie nároku, lebo to vyplýva priamo z textu uvedenej právnej normy.\n6.2. Odvolací súd zhodnotil, že z odborných vyjadrení vyplýva, že na rozdiel od negatívneho\nvplyvu alkoholu na rozpoznávacie schopnosti vodiča motorového vozidla, vplyv marihuany sa určuje\nindividuálne, v závislosti od osoby a užívania marihuany. Stanoviská MUDr. X. a MUDr. K. ako\nodborníkov na problematiku návykovej látky poukazujú na potrebu individuálneho posúdenia otázky\núčinkov psychoaktívnej látky, ktorú žalovaný nepochybne užil, vzhľadom na zistené stopy v jeho tele.\n\nIndividuálne posúdenie odvolací súd zabezpečil zopakovaním dokazovania na odvolacom pojednávaní,\nz ktorého vyplýva skutkový záver, že žalovaný bol pod vplyvom návykovej látky a žaloba je dôvodná.\n6.3. Obrana žalovaného, bola v základe založená na tom, že v trestnom konaní nebol súdený pre\nohrozenie pod vplyvom návykovej látky a teda vplyv návykovej látky u neho nebol zistený. Svedecké\nvýpovede, vrátane výpovede žalovaného z trestného konania pritom svedčia o tom, že žalovaný viedol\nvozidlo nepovolenou rýchlosťou na dvojprúdovom úseku, rýchlosť vozidla prispôsoboval rýchlosti jazdy\nosobného motorového vozidla jazdiaceho v paralelnom jazdnom pruhu bez toho, aby sledoval dopravnú\nsituáciu v križovatke, kde zavinil dopravnú nehodu. Zistenie stôp psychotropnej látky v tele žalovaného,\nodborné vyjadrenia znalca MUDr. K., vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody, správanie sa žalovaného\nbezprostredne pred dopravnou nehodou, ako aj priebeh nehody podľa odvolacieho súdu nasvedčuje\ntomu, že u žalovaného v čase nehody návykovej látky v jeho tele vplývali na schopnosti žalovaného ako\nvodiča. Vzhľadom na zistenú koncentráciu stôp psychotropnej látky a tvrdenia žalovaného o výpadku\npamäti pri dopravnej nehode, nemožno považovať jeho tvrdenie o požití psychoaktívnej látky 2-3 dní\npred poistnou udalosťou za hodnoverné a teda, ani tvrdenie, že predchádzajúca konzumácia marihuany\nnemala na vykonávanú činnosť vodiča žiadne účinky. Dôvodnosti záveru, že žalovaný bol skutočne pod\nvplyvom zakázanej návykovej látky, zistenej v jeho tele nasvedčuje tiež to, že zavinil ťažkú dopravnú\nnehodu vo večerných hodinách v centre Banskej Bystrice a to v nekomplikovanej dopravnej situácii,\nktorú nemožno pripisovať neočakávanej, neprehľadnej alebo zhustenej cestnej premávke. Žalovaný\nv dôsledku znížených rozpoznávacích schopností nevenoval potrebnú pozornosť vedeniu motorového\nvozidla a dopravnej situácii a nereagoval na situáciu v mieste dopravnej nehody.\n6.4. Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. K. tiež vyplýva, že nariadenie znaleckého dokazovania\nna posúdenie vplyvu zistenej THC látky v tele žalovaného bolo aktuálne bezprostredne po dopravnej\nnehode. To, že ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného neboli vzhľadom na následky dopravnej\nnehody a trestné stíhanie žalovaného zabezpečené a znalecké dokazovanie už nie je s odstupom\nčasu objektívne možné, odvolací súd pripisuje na ťarchu žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že pri\ndopravnej nehode nebol pod vplyvom návykovej látky bolo podložené iba konštatovaním v odbornom\nvyjadrení, že sa to už nedá preukázať, pretože v rozhodnom čase - bezprostredne po poistnej\nudalosti sa nevykonalo znalecké dokazovanie. Výpoveď žalovaného, že zistenie užitia návykovej látky\nnemožno stotožniť s vplyvom návykovej látky zásadne nespochybnilo dôvodnosť žaloby. Skutočnosť,\nže odborná literatúra poukazuje na individuálne účinky marihuany treba vždy vykladať v spojení s\nosobou škodcu ako účastníka cestnej premávky, ktorý je povinný dodržiavať predpísané pravidlá.\nÚčel právnej úpravy pravidiel, ktorými sa riadia účastníci cestnej premávky sa napĺňa tým, že tieto\npravidlá sú účastníkmi cestnej premávky rešpektované. Presadzuje sa princíp obmedzenej dôvery, že\nvšetci účastníci predpísané pravidlá dodržiavajú. Aj zákon o cestnej premávke v § 4 ods. 2 písm. c)\nkladie dôkazné bremeno na vodiča, pretože vylučuje spôsobilosť viesť motorové vozidlo bez ohľadu na\nindividuálne účinky návykovej látky.\n6.5. Odvolací súd tiež zdôraznil, že zo zistení a záverov v trestnom konaní nemožno bez ďalšieho\nvyvodzovať totožné závery v civilnom sporovom konaní ako to tvrdil žalovaný. Dokazovanie znaleckým\nposudkom nie je s odstupom času možné, lebo by nedalo odpoveď na otázku, či žalovaný bol pod\nvplyvom návykovej látky. Nemožnosť vypracovania znaleckého posudku nemôže byť bez ďalšieho\nna ťarchu žalobcu, ktorý žalobu odôvodnil výrokom trestného rozsudku, ktorý uvádza u žalovaného\nzistenie zakázanej návykovej látky. Žalovaný nevyvrátil skutočnosť, že nebol pod vplyvom návykovej\nlátky. Hodnovernosť tvrdení žalovaného spochybňuje i tá skutočnosť, že mal v moči stopy práve tej\nnávykovej látky, ktorej bol pravidelným užívateľom a ďalej obsah trestného spisu, najmä znalecký\nposudok o dopravnej nehode, výpovede žalovaného a svedkov, ktorí bezprostredne sledovali správanie\nsa žalovaného ako spolujazdci v motorovom vozidle, ktoré viedol a spôsobil ním poistnú udalosť.\nNapokon regresný právny nárok poisťovne má aj preventívny účel, má odradzovať vodiča poisteného\nmotorového vozidla od požívanie motorového vozidla v prípadoch, ktoré zvyšujú riziko náhodnej udalosti,\nktorá je predmetom poistenia. Civilnoprávnu zodpovednosť, ktorá je uplatnená v rámci kontradiktórneho\nprocesu, je potrebné chápať širšie ako trestnoprávnu zodpovednosť, ktorú môže uplatňovať svojimi\norgánmi len štát v trestnom konaní. Hrozba regresného nároku má odrádzať škodcu, aby sa nespoliehal,\nže náhodná udalosť nenastane alebo ak nastane, bude bez ďalšieho krytá poistením.\n6.6. Odvolací súd považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne a rozsudok potvrdil\npodľa § 387 ods. 1, ods. 3 CSP.\n6.7. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému\nuložil povinnosť uhradiť trovy odvolacieho konania v celom rozsahu žalobkyni. Odvolací súd dodal, že\nz hľadiska výsledku konania úspešnej žalobkyni trovy dovolacieho konania nevznikli a preto o nich\nodvolací súd nerozhodoval.\n\n7. Žalovaný (ďalej „dovolateľ\") podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n7.1. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý bol v dovolaní vymedzený\nako prvý, videl dovolateľ v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a odvolacím\nsúdom vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. a z\ntoho vyplývajúcich záveroch o tom, že žalovaný viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Dovolateľ\nuviedol, že podľa jeho názoru právny záver naplnenia danej skutkovej podstaty má mať oporu vo\nvykonanom dokazovaní, avšak takéto dokazovanie vykonané nebolo. Dodal, že právny záver musí\nvychádzať z princípu právnej istoty, ktorá bola v jeho prípade porušená nesprávnym právnym posúdením\ntzv. dôkaznej núdzi žalobcu pre preukázanie tvrdenia o vedení vozidla „pod vplyvom návykovej látky\",\na to v rozpore so zásadami civilného procesu, ktorú skutočnosť mala preukázať žalobkyňa. Súd ho tak\nzaťažil dokazovať v rámci tzv. negatívnej dôkaznej teórie skutočnosti na „vyvrátenie\" tvrdení žalobkyne,\nčo mala ale dokazovať žalobkyňa. Žalovaný mal preto za to, že aj body 36. a 40. rozsudku odvolacieho\nsúdu znamenajú pre neho nezákonný prenos dôkaznej povinnosti zo žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že nie\nsú známe žiadne prípady rozhodovania v takejto veci, či už konštantne alebo rozdielne. Je však potrebné\nvychádzať z právnej normy. Táto je podľa názoru žalovaného napísaná jasne. Ak by však mal vzniknúť\ninterpretačný problém, potom odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla\n2010, sp. zn. 8 Sžp 1/2010: „Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej\nistoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať\na vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu\ntvorcu právnej normy.\". Podľa žalovaného tvrdenie, že nebol pod vplyvom návykovej látky pri vedení\nvozidla pri dopravnej nehode, nebolo dosiaľ preukázané ako nepravdivé; naopak, odborné názory či\nsamotné závery trestného konania toto tvrdenie potvrdzujú, pretože inaktívny metabolid nemá žiadnu\nvýpovednú hodnotu. Odvolací súd podľa dovolateľa nesprávne právne vyhodnotil i trestné konanie a jeho\nzávery, pretože absentuje v odôvodnení presný odkaz na konkrétnu časť trestného spisu, ktorá by mala\npreukazovať vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky, t. j. zistenie aktívneho THC. Podľa dovolateľa\nide v tomto prípade o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nRozhodnutie odvolacieho súdu vo svetle doteraz uvedených skutočností pre dovolateľa znamená, že\nbez relevantných dôkazov v civilnom procese sa ustálila jeho „vina\" za vedenie vozidla pod vplyvom\nnávykovej látky bez vykonaného dokazovania, hoci ten istý súd v trestnej veci vedenie vozidla pod\nvplyvom návykovej látky nezistil.\n7.2. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP žalovaný videl v tom, že obsah bodov 36. a 40.\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na obsah odvolania znamená, že boli porušené\nzásady rovnosti strán v neprospech žalovaného, ktorý má dokazovať aj v rámci tzv. negatívnej dôkaznej\nteórie skutočnosti na „vyvrátenie\" tvrdení - tu však samotné tvrdenia žalobkyne sa abstarhujú od\nskutkového stavu a preto dokazovať mal žalobkyňa. Odvolací súd mu tiež nedal celkové odpovede na\nzásadné otázky z odvolania, pretože sa nevyporiadal s tým, že je dôležité pre kladné rozhodnutie o\nnároku žalobcu zistenie, či látka, ktorá sa našla v jeho tele ovplyvnila alebo neovplyvnila jeho ovládacie\nalebo rozpoznávacie schopnosti, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 12 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 381/2001 Z. z. je okolnosť „pod vplyvom\" esenciálnym zistením. Zákon nerozlišuje medzi\naktívnou a neaktívnou zložkou THC. Odvolací súd sa tiež nezaoberal jeho argumentami a riadne\nnezdôvodnil, prečo ním navrhované znalecké dokazovanie súdom prvej inštancie bolo odmietnuté a či\nišlo o správny postup a najmä nepoukázal na dôkaz, ktorý by odôvodňoval vyhovenie žalobe. Podľa\nžalovaného bol porušený i princíp rovnosti zbraní, keď na jednej strane žalobkyňa, ktorá neprodukovala\nde facto nič, súd vyhovie vo veci samej, ale žalovanému, ktorý napriek procesnému postaveniu a\npredloženým dôkazom popiera regres žalobkyne, súdy nižších inštancií odmietnu vykonať navrhovaný\ndôkaz. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby strana v spore mala rozumnú možnosť prezentovať svoj\nprípad za rovnakých podmienok tak, aby nebola postavená do podstatne nevýhodnej situácie vo vzťahu\nk druhej strane sporu (Kress proti Francúzsku, 2001-VI, § 72, GCH, Dombo Beheer proti Holandsku, A\n274 1993, 18 EHRR 213, § 33, AB proti Slovensku, 2003, Fretté proti Francúzsku, 2002-I., 38 EHRR\n438). Ani z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nie je možné konštatovať,\nže dovolateľovi sa dostalo v konaniach pred súdmi oboch inštancii kontradiktórneho procesu. Hoci\npred súdom prvej inštancie mu bolo umožnené vyjadriť sa a navrhnúť dôkaz prostredníctvom právneho\nzástupcu, pričom predložil svoje argumenty, ktoré považoval za relevantné pre svoj prípad, dôkaz\nvykonaný nebol a odvolací súd k odvolaciemu dôvodu svoje stanovisko uviedol v bode 23.2. a 29.\nrozsudku, ktoré je však zhodné s tvrdením o nemožnosti určenia ovplyvnenia z neaktívneho metabolidu.\nRovnako sa zamieňa (alebo paušalizuje) zistenie inaktívneho metabolidu s aktívnym THC, čo je však\n\nv danom prípade zásadný rozdiel. Aktívne THC u neho zistené nebolo a takéto závery nemajú oporu\nani v trestnom spise. S odkazom na judikatúru dovolacieho súdu (6Cdo/155/2017) dovolateľ uviedol, že\npod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n7.3. Na základe uvedeného dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil\na rozhodol o zamietnutí žaloby (pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom). Žalovaný zároveň\npožiadal dovolací súd priznať mu 100% náhrady trov dovolacieho konania, o ktorých rozhodne odvolací\nsúd.\n8. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:\n10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n11. Z hľadiska ústavného aspektu je daná právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom\nvymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a určovať koncepciu interpretácie prípustnosti\nmimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska\nochrany základných práv a slobôd. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že\nnarušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\nvyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti.\n12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné.\n13. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), pri dovolaní, ktoré je prípustné podľa §\n421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n14. V posudzovanej veci dovolateľ v dovolaní uviedol, že dovolanie opiera o dovolacie dôvody podľa §\n420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 440 CSP).\n15. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n16. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n17. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté\nrozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd,\npretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP),\nvrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov\nnapadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Ak teda dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania.\n18. V posudzovanom prípade dovolateľ výslovne uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm b) CSP, jeho dovolanie, z hľadiska obsahu je ale na samotnej hrane prejednateľnosti,\nkeďže je značne neprehľadné, dovolacie dôvody sú v ňom v značnej miere zdôvodňované zliato a\nv zásadnom obsahuje predovšetkým prezentáciu nesúhlasu a nespokojnosti s rozhodnutiami súdov\nnižších inštancií. Dovolacie konanie pritom nesmie byť bezbrehým preskúmaním, v ktorom procesnú\naktivitu strán nahrádza súd. Otázku prípustnosti dovolania si nie je oprávnený vymedziť sám dovolací\nsúd, pretože by tým narušil zásady, na ktorých spočíva dovolacie konanie, najmä zásadu dispozičnú a\nzásadu rovnosti strán sporu.\n19. Špecifikom dovolania v prejednávanej veci bolo to, že napriek jeho založeniu na oboch zákonom\npoznaných dovolacích dôvodoch (tzv. zmätočnosť a nesprávne právne posúdenie veci) a v rámci nich\ntiež dvoch dôvodoch prípustnosti dovolania (postup súdu na ujmu práva strany sporu na spravodlivý\nproces, okrem ktorého sa podarilo dovolaciemu súdu z dovolania vyvodiť i požiadavku na odpoveď\nna otázku procesnoprávneho charakteru) mali oba uplatnené dovolacie dôvody aj dôvody prípustnosti\ndovolania čiastočne charakter tzv. spojených nádob. Zjednodušene to znamená, že podstata dovolania\nbola založená na otázke ne/prípustnosti obrátenia dôkazného bremena zo žalobkyne na dovolateľa\na tým ne/prípustnosti zaťaženia žalovaného prekázať negatívnu skutočnosť, konkrétne, že nedošlo k\nnaplneniu skutkovej podstaty § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., pretože v čase dopravnej\nnehody neviedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky.\n20. Predmetná argumentácia podľa najvyššieho súdu ale nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania\nžalovaného z nasledujúcich dôvodov.\n21. V danom prípade totiž nešlo o prípad, kedy by nižšie súdy (predovšetkým súd odvolací) nezákonne\npreniesli dôkazné bremeno na žalovaného a v rámci povinnosti jeho plnenia požadovali od žalovaného\npreukázať negatívnu skutočnosť, čím dovolateľom namietaný odkaz na nesprávne právne posúdenie\ntzv. dôkaznej núdzi žalobkyne preukázať tvrdenie o vedení vozidla žalovaným „pod vplyvom návykovej\nlátky\" v rozpore so zásadami civilného procesu, nenachádza tu uplatnenie. V súdenej veci totiž odvolací\nsúd uzavrel, že z vykonaného dokazovania bolo možné uzavrieť, že žalovaný v čase poistnej udalosti (t.\nj. v čase dopravnej nehody, ktorú zavinil) viedol vozidlo pod vplyvom zakázanej návykovej látky. Odvolací\nsúd to vyvodil zo zistenia koncentrácie stôp psychotropnej látky v moči žalovaného bezprostredne po\ndopravnej nehode (i keď „len\" neaktívnych metabolitov THC), v spojení s poznaním, že žalovaný bol\ndlhoročným chronickým užívateľom marihuany, sám potvrdil, že marihuanu požil 2-3 dni pred nehodou,\nv čase dopravnej nehody nebola komplikovaná premávka, a napriek tomu nereagoval adekvátne na\nsituáciu v mieste dopravnej nehody, naopak jazdil agresívne, a potvrdil výpadok pamäte pred nehodou.\nNavyše odborníci na problematiku návykových látok zdôraznili, že účinky psychoaktívnej látky sa musia\nposudzovať individuálne. Z uvedeného je potom bez pochybností možné usúdiť, že podľa nižších súdov\nžalobkyňa si povinnosť dôkazné bremena preukázať naplnenie skutovej podstaty § 12 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 381/2001 Z. z. splnila (súdy žalobkyni uverili, že žalovaný v čase nehody viedol motorové\nvozidlo pod vplyvom návykovej látky), ktorú skutočnosť súdy považovali za preukázanú sústavou\nnepriamych dôkazov. Otázka kedy je určitá skutočnosť preukázaná nepriamymi dôkazmi a kedy nie je,\nje otázkou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, pri rešpektovaní pravidiel § 191\nCSP, a nemôže byť otázkou zásadného právneho významu, napok žalovaný kvalifikovane namietal iba\nneprípustný presum dôkaznej povinnosti zo žalobkyne na neho, čo zistené nebolo.\n\n22. Najvyšší súd v danej súvislosti pripomína, že aj nepriame dôkazy majú v civilnom procese\nnezastupiteľný dôkazný význam a hodnotu a nemožno ich zľahčovať, či dokonca vylučovať z dôkazného\nreťazca. A i keď proces dokazovania nepriamymi dôkazmi je určite ťažší a náročnejší ako dokazovanie\ndôkazmi priamymi, neznamená to, že nepriame dôkazy sú horšie, menej spoľahlivé a menej významné\nako dôkazy priame. Nepriamy dôkaz nadobúda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Musí tu\nbyť preto niekoľko nepriamych dôkazov a tieto musia tvoriť sústavu, systém, ktorého jednotlivé články\nsú v súlade ako medzi sebou, tak aj s dokazovanou skutočnosťou.\n23. V súvislosti s hodnotením nepriamych dôkazov považuje dovolací súd za potrebné poukázať, že\nrozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného\nna uznanie obžalovaného vinným v trestnom konaní. V civilnom konaní nemožno dospieť k záveru, že\nnebolo unesené dôkazné bremeno preto, že skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nad\nvšetku pochybnosť. Pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú postačuje, aby predmetný\nskutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť (porov. uznesenie Ústavného\nsúdu Českej republiky z 02.12. 2004, sp. zn. II. ÚS 66/2003). Keďže v civilnom konaní neplatí\nzásada in dubio pre reo, nemusia nepriame dôkazy tvoriť úplne uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný\nskutkový záver ako ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou\npravdepodobnosti k tomuto záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú. Z čoho nižšie súdy v\npodstate vychádzali.\n24. Preto ak súdy, i keď cez nepriame dôkazy konštatovali unesenie dôkazného bremena žalobcom a\nžalovaný naproti tomu tvrdil, že pod vplyvom návykovej látky nebol, bolo potom skutočne už len na ňom,\naby tieto tvrdené skutkové okolnosti preukázal. A pokiaľ sa žalovaný v zásade bráni poukazom na tzv.\nnegatívnu teóriu dôkazného bremena, ktorá vychádza z predpokladu, že dokazovanie neexistujúcich\nskutočností je vylúčené povahou veci, pretože dokázať možno len to, čo existuje, nie to, čo neexistuje,\nbolo na ňom ako sa k veci z hľadiska dokazovanie postaví. Pričom i žalovaný vzhľadom na špecifikum\ndanej situácie mohol uplatňiť použitie nepriamych dôkazov.\n25. Najvyšší súd preto v danej veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo založené\nna nepreukázaní žalovaným, že motorové vozidlo neviedol pod vplyvom návykovej látka, čím ho\nsúdy mali neprípustne zaťažiť dôkaznou povinnosťou, navyše s povinnosťou dokazovať negatívnu\nskutočnosť, čo je vylúčené, ale naopak na preukázaní žalobkyňou, že žalovaný motorové vozidlo pod\nvplyvom návykovej látky viedol a to procesom dokazovania cez nepriame dôkazy. Možno preto uzavrieť,\nže vecný prieskum napadnutého rozsudku v zhode s právnou otázkou vyvodenou z dovolania nemohol\novplyvniť výsledok konania. A nakoľko dovolateľ kvalifikovane nevymedzil právnu otázku, na ktorej by\nbolo napadnuté rozhodnutie založené a dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP), rovako\nako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), neostala iná možnosť,\nnež dovolanie na podklade dovolania podľa podľa § 421 ods. 1 CSP odmietnúť ako neprípustmé podľa\n§ 447 písm. f) CSP.\n26. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že dovolacie konanie má\nod účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho\ntypického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej\nkvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n27. Žalovaný v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP opoznateľne namietal aj\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v rozhodnom založenú na postrádaní\nodpovede na odvolací argument nezdôvodnenia odmietnutia návrhu na znalecké dokazovanie.\n28. Podľa názoru najvyššieho súdu i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,\naby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na\nspravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž v\n\nrozsahu posudzovaného predmetu konania uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za\nrozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah\nodvolania i rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v\nodôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich\norganickú (kompletizujúcu) jednotu. Je nepochybné, že nosné dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k\nvyhoveniu žalobe a odvolací súd k potvrdeniu prvoinštančného rozsudku spočívali v zistení, že podaná\nžaloba bola procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu v postavení poisťovne, ktorá v\nzmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení preukázala nárok\nna náhradu poistného plnenia, ktoré za poisteného žalovaného vyplatila z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla, keďže viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Odvolací\nsúd pritom reagoval aj na odvolaciu námietku žalovaného nezdôvodnenia nevyhovenia návrhu na\nnariadenie znaleckého dokazovania v bode 35. rozsuku konštatovaním, že dokazovanie znaleckým\nposudkom už nie je odstupom času účelné, pretože by už vzhľadom na odstup času od dopravnej nehody\nnedokázalo poskytnúť odpoveď na otázku, či žalovaný bol pod vplyvom návykovej látky. Dovolateľ preto\nnedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné resp. nedostatočne\nodôvodnené; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to,\nže ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nebol daný prípad.\n29. Vzhľadom na neúčelnosť navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré dokazovanie podľa\nodvolacieho súdu už nie s odstupom času spôsobilé overiť/vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na\ntvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou, nemohlo dôjsť k zmätočnostnej vade porušenia princípu\nrovností zbraní, o ktorú vadu žalovaný tiež oprel dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP.\n30. Dovolací súd nezistením ani dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP, dovolanie žalovaného\nna ňom založené odmietol podľa § § 447 písm. c) CSP.\n31. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}