{"guid": "aa633569-18f1-41d9-8d5f-6a6a3f62b861:5d7a69f9-c33c-45d9-bf00-f8f3cdbca08e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2", "spisova_znacka": "2ObdoV/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/5/2024 z 25. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2025, sp. zn. 2ObdoV/5/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2", "identifikacne_cislo": "6018200146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-4", "nazov": "§ 149 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d7a69f9-c33c-45d9-bf00-f8f3cdbca08e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoV/5/2024\n6018200146\n25. 06. 2025\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2025:6018200146.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu Gabriely Mederovej, JUDr. Eriky Čanádyovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, a JUDr. Andrey\nSedlačkovej, v spore žalobkyne: K. D., rod. D., nar. XX. F. XXXX, bytom C. XX, W. I., zastúpená JUDr.\nEva Füköová, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota, proti žalovanej: Ing. Mgr.\nKatarína Tkáčová, so sídlom kancelárie Okružná 3, Detva, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Zoltán\nBalog - BALIMPEX, so sídlom Veterná 36, Rimavská Sobota, IČO: 10 902 279, zastúpená Advokátska\nkancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 8, Banská Bystrica, IČO:\n53 796 306, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, vedenom na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/1/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 25. apríla 2024 č. k. 5Obo/5/2023-528, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. apríla 2023 č. k.\n41Cbi/1/2018-412, vo výroku I. určil, že rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcelách\nXXXX/XXX a XXXX/XXX, k. ú. W. I. (ďalej len „rodinný dom“), zapísaný v súpise majetku úpadcu pod\nč. VIII - iné majetkové práva v 1 nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu U. D. v konkurze, nar. XX. F.\nXXXX, bytom C. XX, W. I. a žalovaná je povinná ho v 1 z konkurznej podstaty vylúčiť. Vo výroku II. súd\nprvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom zo 16. júna\n2021 č. k. 41Cbi/1/2018-251 súd prvej inštancie určil, že rodinný dom nepatrí do konkurznej podstaty\núpadcu a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe\nodvolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací\nuznesením z 27. apríla 2022 č. k. 5Obo/7/2021-321 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že\nsúd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov ex lege. Podľa odvolacieho súdu bolo nepochybné, že rodinný dom je už aktuálne v\npodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela, preto konanie správcu, ktorý zahrnul\nrodinný dom ako celok do konkurznej podstaty, nemožno odobriť. Súd prvej inštancie neskúmal, či sa\nreálne mohli stretnúť v jednom čase sumy obdržaných darov s hodnotou rodinného domu tak, aby bolo\npreukázané, že neboli použité žiadne iné finančné prostriedky. Tvrdenia žalobkyne o použití darovaných\nfinančných prostriedkov a ich dostatočnom množstve postačujúcom na výstavbu rodinného domu bolo\npodľa odvolacieho súdu potrebné považovať za nepreukázané. Po vrátení veci odvolacím súdom súd\nprvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby súdu oznámila návrhy na vykonanie dokazovania.\n\n1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že konkurz bol na úpadcu vyhlásený uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 22. júna 1999 sp. zn. 36K/20/1996. Dňa 28. februára 2018 vydal Krajský súd v Banskej\nBystrici uznesenie č. k. 36K/20/1996-779, ktorým uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia\nuznesenia podala žalobu o vylúčenie rodinného domu zapísaného v súpise konkurznej podstaty\núpadcu Zoltán Balog - BALIMPEX „v konkurze“, IČO: 10 902 279 po bodom VIII. iné majetkové práva\nproti správcovi konkurznej podstaty. Súd v predmetnom uznesení konštatoval, že správca konkurznej\npodstaty v prípade rodinného domu pochybil, keď nevyznačil poznámku o nároku inej osoby na dané\nveci a dotknutú osobu a ani konkurzný súd neupozornil na to, že na veci zapísané v súpise konkurznej\npodstaty si uplatňuje nárok tretia osoba.\n1.3. Žalobkyňa ako dôvod pre vylúčenie rodinného domu zo súpisu konkurznej podstaty uviedla, že\nstavebníčkou nehnuteľnosti ako celku bola ona sama a stavba bola realizovaná z finančných zdrojov,\nktoré získala darom od svojej rodiny. Rodinný dom preto podľa žalobkyne nepatril do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa predložila na preukázanie stavebné povolenie z 11. júla 1986,\nprávoplatné 28. júla 1986, č. 1927/86, kde ako žiadateľ je uvedená len žalobkyňa. Súd prvej inštancie si\nvyžiadal od mesta Rimavská Sobota originál stavebného povolenia (keďže žalovaný predložil do konania\nstavebné povolenie s dopísaným menom manžela žalobkyne). Na žiadosť súdu Odbor rozvoja mesta,\noddelenie stavebného poriadku životného prostredia a dopravy mesta Rimavská Sobota, zaslalo súdu\noverenú fotokópiu povolenia č. 1927/86 z 11. júla 1986 s tým, že originál stavebného povolenia nemá\nstavebný úrad k dispozícii a predložená overená fotokópia tvorila prílohu návrhu stavebníčky na vydanie\nkolaudačného rozhodnutia v roku 2015. Z predloženej overenej fotokópie vyplynulo, že na stavebnom\npovolení bola ako žiadateľ uvedená len žalobkyňa. Žalobkyňa predložila aj rozhodnutie mesta Rimavská\nSobota zo 16. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2015, ktorým bolo stavebníčke K. D.\npovolené užívanie stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. podľa KN - C XXXX/XXX v k. ú. W. I. na\núčely bývania. Žalobkyňa predložila aj Dohodu uzatvorenú medzi manželmi U. D. a K. D. z 3. mája 1994,\nv ktorej sa manželia spoločne dohodli, že rodinný dom s príslušenstvom a pozemok s príslušenstvom,\nktorý sa nachádza v katastri W. I. parc. č. XXXX/XXX na základe pôvodného stavebného povolenia\nz 11. júla 1985 patria iba manželke K. D. z dôvodu, že celá výstavba bola hradená z prostriedkov jej\nstarých rodičov a zariadenie bytu bolo hradené ešte pred sobášom z prostriedkov jej rodičov. Žalobkyňa\npredložila aj čestné prehlásenie zo 14. októbra 1999 podpísané matkou a otcom žalobkyne, podľa\nktorého obdržala darom od svojich starých rodičov sumu 222 000 Kčs, ktoré prostriedky použila pri\nvýstavbe rodinného domu v Rimavskej Sobote a zo sumy 15 000 Kčs zakúpila nábytok do detskej izby.\n1.4. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení aj na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota\nz 10. júla 2002 č. k. 9C/125/02-10, ktorým súd zamietol návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu\nproti žalobkyni na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že správca podal\nžalobu po uplynutí trojročnej lehoty. Súd konštatoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo\n21. júna 1999, kedy bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz.\n1.5. Žalovaný v konaní predložil Zmluvu o pôžičke zo 17. marca 1987 uzatvorenú medzi Slovenskou\nštátnou sporiteľňou, Okresná pobočka v Rimavskej Sobote a U. D. a K. D., z ktorej podľa súdu prvej\ninštancie vyplynulo, že sporiteľňa im poskytla pôžičku vo výške 150 000 Kčs a ako účel pôžičky je v\nzmluve uvedená stavba rodinného domu. Žalovaný predložil aj Zmluvu č. 116/92 o zriadení záložného\npráva z 22. septembra 1992 medzi záložným dlžníkom spoločnosťou AVIALUX Rimavská Sobota, a U.\nD. a K. D. ako záložcami a Agrobanka, a. s. filiálka Banská Bystrica, zastupiteľstvo Rimavská Sobota\nako záložným veriteľom, podľa úverovej zmluvy s tým, že predmetom zástavného a záložného práva\nsú nehnuteľnosti, a to budova v hodnote 1 713 174 Kčs, rodinný dom podľa LV XXX 50 %. Žalovaný\npredložil aj znalecký posudok na stanovenie trhovej hodnoty rodinného domu, ktorý bol ohodnotený na\n2 490 000 Sk.\n1.6. Ďalej zo Zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi stavebníkovi, z 31. júla 1986, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bol poskytnutý štátny príspevok na\nvýstavbu podľa vyhlášky č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej\nbytovej výstavbe a modernizácií rodinných domčekov v osobnom vlastníctve. Na stavbu bol stavebníkovi\nposkytnutých organizáciou stabilizačný príspevok podľa § 19 vyhlášky, a to v sume 35 000 Kčs, ktorý je\nmožné použiť len na úhradu nákladov spojených s výstavbou. Z predloženej dohody o zriadení práva\nosobného užívania pozemku č. XX/XX z 13. augusta 1984 súd prvej inštancie zistil, že Československý\n\nsocialistický štát zastúpený Mestským národným výborom v Rimavskej sobote zriadil pre U. D. a\nmanželku K. D. právo osobného užívania pozemku na parc. E. XXXX/XXX o výmere 390 m2 v k. ú. W. I.\npre účely stavby rodinného domu a občania toto právo prijali za úhradu 2 340 Kčs. Zo záručnej listiny z 5.\noktóbra 1992 súd prvej inštancie zistil, že Slovenská záručná banka na základe žiadosti Zoltána Baloga\nAVIALUX - dlžníka zo 14. septembra 1992 a stanoviska Agrobanka Praha, a.s. zastupiteľstvo Rimavská\nSobota, vo veci prevzatia bankovej záruky za úver určený na účel kúpy nehnuteľnosti v sume 4 500 000\nKčs splatného 25. augusta 1996 vyhlásila, že zaplatí veriteľovi zostatok úveru, ak ho nezaplatí dlžník,\na to v rozsahu a za podmienok uvedených v záručnej listine.\n1.7. Súd prvej inštancie sa následne zameral na posúdenie toho, či žalobkyňa preukázala, že skutočne\npoužila len vlastné finančné prostriedky na celú výstavbu rodinného domu za trvania manželstva.\nŽalobkyňa v konaní preukázala, že boli výlučne jej poskytnuté finančné prostriedky, a to či už darom vo\nvýške 222 000 Kčs, prípadne vo forme štátneho a stabilizačného príspevku v sume 45 000 Kčs a 35\n000 Kčs. Súd prvej inštancie ale aj s poukazom na predložený Rozpočet materiálu na stavbu rodinného\ndomu vypracovaný Okresným stavebným bytovým podnikom v Rimavskej Sobote na sumu 208 636\nKčs, dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že skutočne na stavbu rodinného domu\npoužila výlučne vlastné finančné prostriedky. Aj keď vypracovaný rozpočet materiálu mohol v tom čase\npostačovať v prípade svojpomocnej výstavby, avšak samotný Mestský národný výbor, odbor výstavby,\nodporúčal pôžičku do výšky 150 000 Kčs. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej 17. marca 1987 vyplýva,\nže bola uzatvorená s manželmi U. D. a K. D., na poskytnutie pôžičky vo výške 150 000 Kčs a na účel\nstavby rodinného domu. Súd prvej inštancie preto uviedol, že neobstojí tvrdenie svedka (úpadcu), že\ntáto pôžička mu bola poskytnutá výlučne na tovar ako prevádzkový úver. Samotný svedok uviedol, že v\nroku 1986 (keď sa začalo so stavbou rodinného domu) bol zamestnaný v Jednote, začal podnikať popri\nzamestnaní a finančnými prostriedkami, ktoré dostával ako plat a neskôr aj v rámci podnikania prispieval\nna chod domácnosti a na podnikanie. Podľa súdu prvej inštancie preto žalobkyňa nepreukázala, že\ntýmito finančnými prostriedkami neprispieval aj na stavbu rodinného domu. Súd prvej inštancie poukázal\nna závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1842/1999 a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/288/2013 týkajúce sa nadobudnutia veci z prostriedkov vzatých z\nosobného majetku niektorého z manželov a súčasne z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve.\nSúd prvej inštancie poukázal aj na Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku č. XX/XX z\n13. augusta 1984, z ktorej vyplýva, že právo užívania pozemku pre účely stavby rodinného domu bolo\nzriadené pre oboch manželov.\n1.8. Žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať, že by z pôžičky vo výške 150 000 Kčs, ktorá bola\nposkytnutá obom manželom, nepoužila žiadne finančné prostriedky na stavbu rodinného domu. Práve\nna základe tejto pôžičky bolo podľa súdu prvej inštancie vysoko pravdepodobné, že aj tieto finančné\nprostriedky boli použité na stavbu rodinného domu a tak došlo k zmiešaniu s financiami patriacimi\nvýlučne žalobkyni.\n1.9. Keďže sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že na výstavbu rodinného domu boli použité výlučne\nfinančné prostriedky žalobkyne, súd prvej inštancie rozhodol tak, že rodinný dom nepatrí do konkurznej\npodstaty úpadcu v časti jednej polovice a vo zvyšku žalobu zamietol.\n2. Na základe odvolania žalobkyne najvyšší súd ako súd odvolací rozsudkom z 25. apríla 2024 č. k.\n5Obo/5/2023-528 v prvom výroku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v\nsúvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil a v druhom výroku žalovanej priznal proti žalobkyni\nnárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie podľa odvolacieho\nsúdu odôvodnil svoje rozhodnutie primeraným spôsobom, vysvetlil prijaté právne závery a odstránil\nnedostatky vytýkané predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu. Odvolací súd poukázal na\nprecízne odôvodnenie neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom jej tvrdenia, že na\nvýstavbu rodinného domu boli použité výlučne finančné prostriedky patriace žalobkyni. Podľa\nodvolacieho súdu nebol počas konania produkovaný taký dôkaz, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé,\nže výstavbu predmetnej nehnuteľnosti ako celku, za celé obdobie jej výstavby, financovala výlučne\nžalobkyňa a výlučne z jej vlastných finančných prostriedkov. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu z 18. novembra 2024 sp. zn. 7Cdo/288/2013 a konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila,\nže do spoločného majetku vniesla vo výraznom objeme svoj vlastný majetok, uvedené by sa mohlo\n\nzohľadniť výlučne v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to formou\nrefundácie. V uvedenej veci ale prišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege.\n2.2. K námietke o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že o prekvapivé\nrozhodnutie ide predovšetkým vtedy, keď odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných\nprávnych záveroch ako súd prvej inštancie za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto\nodlišným právnym záverom odvolacieho súdu nemá sporová strana možnosť sa vyjadrovať, právne\nargumentovať, prípadne predkladať dôkazy. Odvolací súd následne uviedol, že tu nie je namieste záver\no nepredvídateľnom postupe súdu prvej inštancie a prekvapivosti súdneho rozhodnutia.\n2.3. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uviedol, že napriek širokej\nžalobkyňou zabezpečenej dôkaznej situácii nie je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa skutočne\npreukázala, že sporný majetok sa nemohol stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nDôkazy, ktoré žalobkyňa do konania predkladala z veľkej časti súviseli s obdobím, kedy sa tento majetok\nstal predmetom konkurzu a úpadca, na ktorého svedeckú výpoveď žalobkyňa poukazovala, je v tejto\nsituácii menej dôveryhodným svedkom. V posudzovanej veci bolo podľa odvolacieho súdu nepochybne\ndôkazné bremeno na strane žalobkyne, ktorá ho neuniesla. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov\nstotožnil so správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň v súlade s § 387 ods.\n2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\npoukázal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolacie dôvody\nvymedzila žalobkyňa vadou podľa § 420 písm. f) CSP a nesprávnym právnym posúdením veci v spojení\ns dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa žalobkyne arbitrárne, prekvapivé a popierajúce pravidlá\nformálnej a právnej logiky. Závery odvolacieho súdu nemajú podľa dovolateľky oporu vo vykonanom\ndokazovaní a rozhodnutím odvolacieho súdu prišlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny\nproces. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva akou úvahou sa odvolací súd riadil\npri aplikácii § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ“) a § 149 ods. 4 OZ. Žalobkyňa v konaní produkovala také dôkazy, ktoré opodstatňovali vylúčenie\nsporného rodinného domu ako celku z konkurznej podstaty úpadcu. Výstavba rodinného domu bola\nhradená len z finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nŽalobkyňa preukázala, že disponovala najmenej sumou 302 000 Kčs, čo predstavovalo až o 93 364\nKčs viac ako bolo potrebných na výstavbu. Uvedenou sumou disponovala žalobkyňa skôr než došlo k\nuzatvoreniu úverovej zmluvy, kde sumu úveru použil úpadca na podnikanie.\n3.2. Právnou otázkou, ktorú odvolací súd vyriešil nesprávne, je podľa dovolateľky otázka, či ak za\ntrvania manželstva došlo k transformácii majetku, ktorý patril výlučne jednému manželovi, tvoril oddelenú\npodstatu a nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedené automaticky zakladá\npo márnom uplynutí trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nnevyvrátiteľnú právnu domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov na rodinnom\ndome s rovnosťou podielov podľa § 149 ods. 4 OZ. Podstatou prejednávanej veci podľa žalobkyne\nbolo, že žalobkyňa neinvestovala do spoločného majetku, ale len transformovala svoj majetok, ktorý\nnepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom úpadca sa žiadnym spôsobom nepodieľal\nna realizácii stavby, preto nebola namieste automatická aplikácia § 149 ods. 4 OZ. Uvedený prípad podľa\ndovolateľky nebol doposiaľ riešený dovolacím súdom.\n3.3. Žalobkyňa v dovolaní poukázala na dôkazy, ktoré v konaní produkovala, a to Čestné prehlásenie zo\n14. októbra 1999 o darovaní financií výhradne jej osobe, fotokópie vkladných knižiek, Dohodu manželov\nz 3. mája 1994, stavebné povolenie z 11. júla 1986, rozpočet na výstavbu rodinného domu, Zmluvu o\nposkytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi stavebníkovi z 31. júla 1987,\nZmluvu o poskytnutí stabilizačného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi stavebníkovi z\n18. septembra 1986 a dedičské rozhodnutia.\n4. K dovolaniu žalobkyne doručila súdu vyjadrenie žalovaná. Dovolaciemu súdu navrhuje dovolanie\nžalobkyne zamietnuť, eventuálne odmietnuť. Žalovaná poukázala najmä na Zmluvu o pôžičke zo 17.\n\nmarca 1987 uzatvorenú medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou, Okresnou pobočkou v Rimavskej Sobote\na U. D. a K. D., na základe ktorej bola manželom poskytnutá pôžička vo výške 150 000 Kčs na stavbu\nrodinného domu. Nespokojnosť a nesúhlas žalobkyne s rozhodnutím odvolacieho súdu nemôže byť\ndovolacím dôvodom. Podľa žalovanej neprišlo k naplneniu dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu,\nzastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.\n6. Dovolateľka vymedzila prípustnosť dovolania vadou podľa § 420 psím. f) CSP a nesprávnym právnym\nposúdením veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolateľka v rámci nesprávneho procesného postupu odvolaciemu súdu vyčíta prekvapivosť\nrozhodnutia, nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je\nnedostatočné a nezodpovedá pravidlám formálnej logiky.\n9. Prekvapivosť rozhodnutia namietala žalobkyňa aj v odvolacom konaní, k čomu odvolací súd poskytol\nžalobkyni zrozumiteľnú odpoveď, keď uviedol, že neprišlo k zmene právnych záverov bez toho, aby\nmala žalobkyňa možnosť sa k nim vyjadriť a produkovať dôkazy. Žalobkyni bolo známe predchádzajúce\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým najvyšší súd procesne nasmeroval súd prvej inštancie v ďalšom\nkonaní v rámci dokazovania skúmať, či žalobkyňa uskutočnila výstavbu rodinného domu výlučne z\nfinančných prostriedkov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd\npoukázal najmä na pôžičku vo výške 150 000 Kčs poskytnutú obom manželom na výstavbu rodinného\ndomu. Súd prvej inštancie rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu sa preto v ďalšom konaní zaoberal\nuvedenými otázkami, pričom žalobkyni vytvoril priestor na navrhovanie a predkladanie dôkazov, ako aj\nvyjadrenie k veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou.\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie následne potvrdil a zotrval na záveroch prijatých súdom\nprvej inštancie. V konaní tak neprišlo k prekvapivej zmene v právnych záveroch súdov nižšej inštancie.\nOdvolací súd nezmenil právne východiská, podľa ktorých bola doposiaľ vec posudzovaná. Samotná\nskutočnosť, že žalobkyňa subjektívne s rozhodnutím odvolacieho súdu a jeho odôvodnením nesúhlasí,\njeho prekvapivosť nezakladá.\n10. Žalobkyňa nesúhlasí aj s hodnotením vykonaného dokazovania odvolacím súdom, ktorý sa stotožnil\nso skutkovými závermi zistenými súdom prvej inštancie. Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že\ndovolací súd nie je oprávnený vykonávať dokazovanie, ale je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP). Preto otázka skutkových zistení môže byť predmetom dovolacieho konania\nlen výnimočne, pokiaľ je preskúmavanému rozhodnutiu súdu možné pripísať atribút arbitrárnosti, ktorý\nmôže byť naplnený i hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného\nzákladu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51/2020)\nalebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a\nprávne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012).\n11. Dovolací súd v súlade s uvedenými východiskami konštatuje, že nezistil také hodnotenie dôkazov a\nprijatie skutkových záverov, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zjavne nelogické až arbitrárne. Najvyšší\nsúd poukazuje najmä na záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať,\nže by z pôžičky vo výške 150 000 Kčs, ktorá bola poskytnutá obom manželom, manželia nepoužili\nžiadne finančné prostriedky na stavbu rodinného domu. Práve na základe tejto pôžičky bolo podľa\nsúdu prvej inštancie vysoko pravdepodobné, že aj tieto finančné prostriedky boli použité na stavbu\nrodinného domu a tak došlo k zmiešaniu s financiami patriacimi výlučne žalobkyni. S uvedenými závermi\nsa stotožnil aj odvolací súd a podľa § 387 ods. 2 CSP naň odkázal. Najvyšší súd tu zdôrazňuje najmä\n\núčel poskytnutej pôžičky, keď v Zmluve o pôžičke zo 17. marca 1987 je jednoznačne uvedené, že účelom\njej poskytnutia bola stavba rodinného domu a pôžička bola poskytnutá so záväzkom nepreviesť bez\nsúhlasu veriteľa práve sporný rodinný dom na inú osobu, a to až do splatenia predmetnej pôžičky.\nUvedenú pôžičku manželia načerpali a bolo na žalobkyni, aby v konaní preukázala, že takto čerpané\nfinančné prostriedky za účelom výstavby rodinného domu a v čase výstavby rodinného domu, ktoré\npatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na výstavbu rodinného domu použité neboli a\nboli použité výlučne jej vlastné finančné prostriedky. Už len uvedená skutočnosť, ktorá sa žalobkyni v\nkonaní preukázať nepodarila, rozumne postačovala pre záver o tom, že rodinný dom nebol stavaný\nvýlučne z finančných prostriedkov žalobkyne. Následne súdy nižšej inštancie poukazovali aj na ďalšie\ndôkazy produkované počas konania týkajúce sa hodnoty rodinného domu, ako aj zriadenia práva\nužívania pozemku pre účely stavby rodinného domu, ktoré bolo zriadené pre oboch manželov, ktoré sú\nz pohľadu dovolacieho súdu dôkazmi podpornými, avšak logicky dotvárajúcimi záver o tom, že rodinný\ndom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa vedela\npreukázať, že pravdepodobne z podstatnej časti financovala výstavbu rodinného domu z jej výlučne\npatriacich finančných prostriedkov nepostačuje pre záver o tom, že sa na výstavbu rodinného domu\nnepoužili žiadne finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to najmä\nza situácie, kedy manželia spoločne na tento účel čerpali pôžičku. Dovolací súd z uvedených dôvodov\nkonštatuje, že nezistil nedostatky v hodnotení dôkazov, rovnako ani nedostatky odôvodnenia prijatých\nzáverov, prípadne až arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom poukazuje na skutočnosť, že\nodôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS\n78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n12. Podstata argumentácie žalobkyne v dovolaní spočíva v jej nesúhlase s prijatými skutkovými a\nprávnymi závermi, čo je vzhľadom na (čiastočný) procesný neúspech žalobkyne v konaní pochopiteľné,\navšak takýto nesúhlas žalobkyne sám osebe nemôže zakladať prípustnosť jej dovolania. Najvyšší súd\nnezistil procesné pochybenie odvolacieho súdu, na podklade ktorého by bolo možné vysloviť prípustnosť\ndovolania žalobkyne. Je preto potrebné dospieť k záveru, že prípustnosť dovolania v zmysle uplatneného\ndôvodu prípustnosti dovolania § 420 písm. f) CSP nie je v preskúmavanej veci daná.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n13. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n14. Právnou otázkou, ktorú odvolací súd vyriešil nesprávne, je podľa dovolateľky otázka, či pokiaľ za\ntrvania manželstva došlo k transformácii majetku, ktorý patril výlučne jednému manželovi, tvoril oddelenú\npodstatu a nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedené automaticky zakladá\npo márnom uplynutí trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nnevyvrátiteľnú právnu domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov na rodinnom\ndome s rovnosťou podielov podľa § 149 ods. 4 OZ. Pokiaľ prišlo len k transformácii majetku žalobkyne,\nktorý nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom úpadca sa žiadnym spôsobom\nnepodieľal na realizácii stavby, nebola podľa dovolateľky na mieste aplikácia § 149 ods. 4 OZ.\n15. Nadväzujúc aj na vyššie uvedené odôvodnenie najvyšší súd konštatuje, že dôvodom, pre ktorý\nžalobkyňa bola v tomto konaní úspešná len čiastočne (len v časti jednej polovice rodinného domu)\nje tá skutočnosť, že sa jej nepodarilo preukázať, že výstavbu rodinného domu financovala výlučne z\nfinančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne jej a nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nŽalobkyňa pri vymedzenej právnej otázke vychádza z odlišného skutkového stavu, než aký bol zistený\nv tu preskúmavanej veci, keď ňou položená právna otázka vychádza z predpokladu, že sa jej v konaní\npodarilo preukázať, že pri výstavbe rodinného domu prišlo výlučne k transformácii majetku, ktorý patril\nlen jednému z manželov. Uvedené síce žalobkyňa v konaní tvrdila, avšak toto tvrdenie sa jej preukázať\nnepodarilo.\n16. Obsahom dovolacej argumentácie žalobkyne v tejto časti tak nie je nesprávna aplikácia § 149 ods. 4\nOZ z pohľadu nesprávneho výkladu právnej normy, prípadne opomenutie aplikácie tohto (alebo iného)\nzákonného ustanovenia. Dovolateľka namieta, že k aplikácii § 149 ods. 4 OZ nemalo prísť, keď rodinný\ndom nemal byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa jej ale v konaní preukázať\nnepodarilo. Právna otázka žalobkyne tak predpokladá odlišný skutkový stav, než aký bol zistený v\n\ntu preskúmavanej veci, preto žalobkyňou položená právna otázka nebola podstatná pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu a nemôže založiť prípustnosť jej dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Jedným z\npredpokladov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP je skutočnosť, že ide o\notázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolacie konanie nemá slúžiť\nna zodpovedanie hypotetických, prípadne akademických otázok. Aj pokiaľ by dovolací súd na otázku\nvymedzenú dovolateľkou poskytol odpoveď v intenciách žalobkyňou želaného výsledku, uvedené by\nnezmenilo rozhodnutie vo veci, keď žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie,\nže rodinný dom nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n17. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie prijaté závery konštatuje, že naplnenie dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie žalobkyne potrebné odmietnuť podľa\n§ 447 písm. c) CSP a v prípade namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci nejde o otázku,\nktorá bola podstatná pre rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP, preto je dovolanie\nžalobkyne potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP. Dovolací súd odmieta dovolanie žalobkyne\npodľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n18. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obo/5/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}], "citovane_v": []}