{"guid": "53a1ba81-8d80-40cf-b71d-51b8f97f743d:6ff7915e-3b8a-4a08-aed1-67501aace6f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1", "spisova_znacka": "8CdoR/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/1/2025 z 30. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 8CdoR/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1", "identifikacne_cislo": "5822200326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ff7915e-3b8a-4a08-aed1-67501aace6f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoR/1/2025\n5822200326\n30. 07. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:5822200326.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa - otca V. O., narodeného XX. M. XXXX,\nC. XX, t.č. R. XX, proti odporkyni - matke W. O., narodenej XX. T.XXX, C. XX, zastúpenej advokátom M..\nH. Kubošom, Trstená, Bernolákova 18, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov\nk maloletým deťom U., narodenej XX. O. XXXX, G., narodenej XX. O. XXXX, Z., narodenej XX. V. XXXX\na V., narodeného XX. D.XXX, všetky deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.\nzn. 4P/6/2022, v konaní o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2024, č.k.\n13CoP/101/2024-583, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2024, č.k. 13CoP/101/2024-583\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd\") rozsudok Okresného súdu\nNámestovo z 12. januára 2024 č.k. 4P/6/2022-378 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu\nNámestovo č.k. 4P/6/2022-402 zo dňa 13. februára 2024 ( ďalej len „súd prvej inštancie\") o povinnosti\notca platiť na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 60 eur mesačne (výrok I.) a nepriznaní náhrady\ntrov konania žiadnemu z účastníkov (výrok II.) a vo zvyšku o zamietnutí návrhu otca (výrok III.); zmenil\ntak, že otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu na maloletú Leu sumou vo výške 100 eura\nmesačne, maloletú G. sumou 80 eur mesačne, maloletú Z. sumou 70 eur mesačne a maloletého V.\nsumou 60 eur mesačne (výrok I.), Na zameškanom výživnom za obdobie od 14. 10. 2022 do 31. 07.\n2024 u maloletej U. v sume 840 eur, u maloletej G. v sume 420 eur a u maloletej Z. v sume 210 eur,\npovolil otcovi splátky po 20 eur na každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty\nvýhody splátok pri nezaplatení jednej splátky (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania (výrok III.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona\no rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu\nv Žiline č.k. 7CoP/5/2023-186 z 22. februára 2023, mal preukázané, že nie je v možnostiach a\nschopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec je aktuálne zamestnaný vo firme P.,\ns. r. o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800 eur v hrubom, z ktorého mesačne platí 377,42\neura spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva, mesačne platí\ndeťom poistky vo výške 97,40 eura, výživné na maloleté deti vo výške 240 eur, matke, pri ktorej otec\nmomentálne býva, platí mesačne za elektriku 50 eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal, že strava,\nhygienické potreby a lieky ho vyjdú na 300 eur mesačne, celkovo jeho výdavky predstavovali 1 064,80\neur. Príjem matky zo spoločnosti S. je vo výške cca 1.200 eur, jej výdavky predstavujú asi 1.420 eur.\nČo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú U. vo výške 60 eur a na maloletú G. a Z. vo\nvýške 40 eur, nezdajú sa účelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet matky, ako aj na to,\nže sa nezdá pravdepodobné, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla dovoliť kupovať deťom\n\nmesačne oblečenie za 140 eur. Rovnako súd prvej inštancie považoval výdavok na stravu pre maloletú\nU. vo výške 350 eur v porovnaní s nákladmi na stravu matky, ktorá má rovnakú diagnózu, za prehnane\nvysoký. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prakticky vychádzal z možností a schopností otca, pričom\nprihliadol na to, že spláca spoločný úver a platí poistky na maloleté deti.\n2.1 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie nezdôvodnil.\n3. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v ďalšom konaní rozhodoval\no určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia\nodvolacieho súdu síce doplnil dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, keď sa oboznámil\ns výpismi z peňažných ústavov otca, predloženými listinnými dôkazmi zo strany matky týkajúcimi sa\nrozviazania pracovného pomeru otca, ale z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, aký význam mali\ntieto dôkazy pre rozhodnutie o výške výživného, keď opätovne len skonštatoval, že nie je v možnostiach\notca platiť vyššie výživné, než bolo určené v poradí prvým citovaným rozsudkom.\n3.1. Vychádzajúc z § 75 zákona o rodine odvolací súd skúmal, či sa otec bez dôležitého dôvodu\nvzdal zamestnania, na ktorú skutočnosť v priebehu celého konania poukazovala i matka maloletých\ndetí, a teda, či by bolo bez takéhoto postupu otca v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie\nvýživné pre maloleté deti, než ako ho určil súd prvej inštancie. Ako vyplynulo z potvrdenia o príjme\notca u zamestnávateľa Z. H. s.r.o., priemerný hrubý mesačný príjem otca u tohto zamestnávateľa\nspolu s cestovnými náhradami predstavoval cca 1.100 eur podľa počtu vykonaných zahraničných ciest.\nPracovný pomer otec ukončil dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 30. 06. 2023. Za takéhoto stavu\npotom súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu,\nktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa P., s. r. o., kde pracoval ako stolár s príjmom 800 eur\nmesačne v hrubom. Otec v priebehu celého konania nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by\nmu neumožňovali vykonávať prácu u zamestnávateľa Z. H. s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy O..\nO. N., podľa ktorej ochorenie otca - Diabetes mellitus 2. typu žiadnym spôsobom neobmedzovalo otca\npri výkone jeho zamestnania. Tieto skutočnosti vyplynuli i z dokazovania pred odvolacím súdom, kde\notec sám potvrdil, že opätovne nastúpil pracovať u tohto pôvodného zamestnávateľa, a preto odvolací\nsúd na rozdiel od súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potencionálneho\npríjmu otca u zamestnávateľa Z. H. s.r.o.. P. súd taktiež nezohľadnil na strane otca výdavky súvisiace s\nplatením spoločného úveru bývalých manželov, keďže tu sa jedná o vzájomné záväzky rodičov a otec\nmá možnosť si vyporiadať majetkové vzťahy s matkou maloletých detí po rozvode manželstva v rámci\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.\n3.2. Vychádzajúc z možností a schopností otca, ktorý sa bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho\nzamestnania, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem, z ktorého\nje schopný platiť výživné pre maloleté deti v celkovej výške 310 eur mesačne a prihliadajúc zároveň na\nrozdielne potreby detí zaviazal ho platiť výživné pre maloletú U. 100 eur mesačne, pre maloletú G. 80\neur mesačne, pre maloletú Z. 70 eur mesačne a pre maloletého V. 60 eur mesačne k rukám matky vždy\ndo každého 20. dňa v mesiaci vopred. Takto určené výživné zohľadňuje fyzický vek detí, a tým i rozdielne\nnáklady na zabezpečenie ich potrieb, pričom sa jedná prakticky len o minimálne výživné postačujúce\nna pokrytie najzákladnejších potrieb maloletých detí (tu je potrebné zdôrazniť, že potreby oprávneného\n- v tomto prípade maloletých detí, sú vždy determinované možnosťami a schopnosťami povinného - v\ntomto prípade otca).\n3.3. Keďže odvolací súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie o rozvode (14.10.2022), otcovi vznikol dlh na výživnom - zameškané výživné u maloletej U. v\nsume 840 eur (21 mesiacov po 40 eur), u maloletej G. 420 eur (21 mesiacov x 20 eur), u maloletej Z. v\nsume 210 eur (21 mesiacov x 10 eur), ktoré je otec povinný splatiť v 20-eurových mesačných splátkach\nna každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení\njednej splátky. Takto určené splátky sú podľa názoru odvolacieho súdu primerané jednak na výšku\nzameškaného výživného, a tým i dobu splatnosti a zároveň nemôžu spôsobiť otcovi existenčné problémy\nv súvislosti so zabezpečením jeho základných životných potrieb.\n3.4 O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods.\n2 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i\nodvolacieho konania).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu matka podala včas dovolanie z dôvodu podľa § 420, písm. f)\nCSP, tvrdiac, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že záver\n\nodvolacieho súdu o potencionálnom príjme otca vo výške cca 1.100 eur v hrubom je v príkrom rozpore\ns vykonanými dôkazmi. Poukázala na ňou predložené výpisy z účtu a potvrdenia, ktoré preukazovali,\nže skutočný čistý príjem otca u zamestnávateľa Z. H. s.r.o. bol podstatne vyšší, dosahujúc úroveň 1\n450 eur až 1 770 eur mesačne, najmä po započítaní cestovných náhrad. Tento záver súdu je podľa\nnej nepreskúmateľný, pretože súd nevysvetlil, ako k nemu dospel a prečo ignoroval dôkazy o vyšších\npríjmoch. Súhlasila so záverom súdu, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tvrdila však, že\nsúd tento správny právny záver následne znehodnotil tým, že výšku príjmu z tohto zamestnania stanovil\nnesprávne a arbitrárne, čím poprel zmysel a účel citovaného ustanovenia. Poukázala na to, že súdom\nurčené výživné v celkovej sume 310 eur je neprimerane nízke, nepostačuje na krytie rastúcich potrieb\nštyroch detí a nezodpovedá skutočným majetkovým pomerom a schopnostiam otca. Zhrnula, že súčet\nuvedených pochybení - najmä nedostatočné odôvodnenie kľúčového skutkového záveru o príjme otca viedol k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Záverom\nnavrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a určil výživné v ňou navrhovanej výške,\nalternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie\n5. Kolízny opatrovník uviedol, že nedisponuje novými dôkazmi a návrhmi. Preto zotrváva na svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nmatky je dôvodné a preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\n\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n12. Dovolateľka namietala nesprávne určenie výšky potencionálneho príjmu otca.\n13. Najvyšší súd preskúmal spisu a napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd správne konštatoval, že otec\nsa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Avšak pri kvantifikácii príjmu z tohto zamestnania dospel k záveru\no výške príjmu cca 1.100 eur. Matka tvrdila, že dosahoval príjem cca 1.450 eur až 1.770 eur a v\nodvolacom i dovolacom konaní poukazovala na skutočnosť, že súčasťou príjmu otcova mal detí boli\ni cestovné náhrady. Odvolací súd bol konfrontovaný s tvrdeniami a týmito dôkazmi dovolateľky už v\nodvolaní zo dňa 29. 01. 2024 proti rozsudku súdu prvej inštancie. V napadnutom rozsudku sa touto\nargumentáciou nevyrovnal.\n14. Dovolací súd poukazuje na rozdielnu rozhodovaciu činnosť v rámci súdov na území SR. Krajský\nsúd v Prešove rozsudkom zo dňa 07. 03. 2017 sp.zn. 3CoP/11/2017 Prešove k aplikácii ust. § 75 zákona\no rodine v bode 15 uviedol, že : „...Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky\nvýživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec\nargumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. S\ntýmto tvrdením otca však nie je možné súhlasiť, pretože v zmysle Zákonníka práce sa cestovné náklady\nsíce nepovažujú za súčasť mzdy, no v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča\nskúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky\nvýživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv,\nale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné\nvýdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb\nje rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod.\".\n15. Dovolací súd poukazuje na to, že zahrnutie cestovných náhrad ( prípadne ich pomernej časti)\ndo príjmu pre účely výživného je v zmysle uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo\nvýnimočných, individuálnych prípadoch prípustné. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14.\n12. 2023 otec uviedol, že na montáže okien chodí v rámci SR. Zástupca matky tvrdil, že otec montáže\nokien uskutočňuje aj mimo SR. Vzhľadom na o je nevyhnutné preskúmať aj výšku náhrad pracovných\nz pracovných ciest.\n16. Súd nie je povinný dať odpoveď na každý argument strany, avšak musí sa vysporiadať s\nargumentáciou matky, týkajúcou sa prijatých cestovných náhrad otca, ktoré tvrdenia uviedla už\nv odvolaní zo dňa 29. 01. 2024 a zopakovala v dovolaní. Odvolací súd svoj záver o tejto otázke\nneodôvodnil .\n17. Aplikácia § 75 Zákona o rodine stráca svoj význam, ak nie je správne určený základ, od ktorého\nsa má odvíjať. Rovnako aj posúdenie primeranosti určeného výživného vo vzťahu k potrebám detí a\nschopnostiam otca je v takomto prípade nevyhnutne skreslené.\n18. Z týchto dôvodov Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.\n19. V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu, aby sa opätovne a dôsledne zaoberal\nzisťovaním majetkových pomerov a schopností otca. Bude nevyhnutné, aby sa vyčerpávajúcim\nspôsobom vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými stranami sporu, a aby svoj záver o výške\npotencionálneho príjmu otca náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil.\n20. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s predmetnými ustanoveniami zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/101/2024", "guid": "d3ee76eb-2a30-4833-b1f3-106a010d7dc1:5a92520b-2d16-4478-8705-04eee03593d5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "5c2ea4b8-5952-4d2a-9c4d-c69eaf719ebb:d27d6788-bc98-4ca6-b311-16e4b6904696", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1316201459.1", "spisova_znacka": "13CoP/101/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/101/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1316201459.1"}, {"guid": "52a9a018-6606-4efe-81e3-5bae93263447:803ca58d-1825-4406-863d-825ef518c198", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoP/5/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/5/2023 z 28. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52a9a018-6606-4efe-81e3-5bae93263447:803ca58d-1825-4406-863d-825ef518c198"}, {"guid": "74512eef-fa1c-4540-8ca1-1ef5f40e5809:26a88577-656c-4167-aaef-db195cc0bc67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115227530.1", "spisova_znacka": "3CoP/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/11/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115227530.1"}], "citovane_v": []}