{"guid": "c3922c3c-800a-4053-9306-7d5121fdcd02:ac308901-f3a4-4ece-a391-1d0eb527efc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 4Cdo/10/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2", "identifikacne_cislo": "5819201089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-7", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac308901-f3a4-4ece-a391-1d0eb527efc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/10/2024\n5819201089\n20. 02. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:5819201089.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R.. I. Y., narodeného XX. T. XXXX, zomrelého\nXX. V. XXXX, naposledy bytom B., L. XXX/XXX, 2/ R.. F. Q., narodenej XX. D. XXXX, V. V. N., V.\nE. XXX/XX, 3/ J.. D. K., narodenej XX. Z. XXXX, P., N. XX, všetkých zastúpených advokátom JUDr.\nMiroslavom Bachyncom, Podbiel 177, proti žalovaným 1/ Z. D., narodenému XX. Z.D. XXXX, Q. XX,\n2/ S.. L. R., narodenému XX. D. XXXX, Q., J. X/X, obom zastúpeným advokátom Mgr. Michalom\nKrákorníkom, Ružomberok, Štiavnická 2018/7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nvedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/39/2019, o dovolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 25. augusta 2021 sp. zn. 7Co/60/2021, takto\nrozhodol:\nI. V dovolacom konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom zomrelého žalobcu 1/, s jeho dedičom R..\nY. Y., narodeným XX. N. XXXX, B., R. XXX/XX, zastúpeným advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom,\nPodbiel 177.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2021 sp. zn. 7Co/60/2021 v prvom, druhom a štvrtom\nvýroku z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 09.\ndecembra 2020 č. k. 5C/39/2019-176 I. určil, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/, každý v podiele 5/18-in k celku,\nsú podielovými spoluvlastníkmi pozemku evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q. - EKN parcely č. XXXX/\nX - orná pôda o výmere 598 m2, EKN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 830 m2 a pozemku\nevidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q. - EKN parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n153 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“); II. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol; III. žalobcom 1/ až 3/\npriznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; IV. žalovanému 2/ proti\nžalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal; V. štátu priznal proti žalovanému 1/ nárok\nna náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 1/ a žalovaný 1/ boli evidovaní na\nLV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. Q. vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam ako podieloví spoluvlastníci\n- každý v podiele 5/6-ín, pričom pri oboch bola vyznačená nehodnovernosť údajov zápisu vlastníckeho\npráva, čo bolo oznámené listom Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 01. augusta\n2017 pod č. P204/2017. Okrem tohto zápisu boli ako spoluvlastníci v podiele jednej 1/18-ín zapísaní\nžalobcovia 1/ až 3/ na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/457/2003 pod Z1154/05. Uviedol, že\npo ukončení konania o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 1C/34/2017,\nzostal ako spoluvlastník sporných nehnuteľností evidovaný na LV č. XXXX a LV č. XXXX žalovaný 1/ v\npodiele 5/6-ín a žalobcovia 1/ až 3/ v podiele 1/18-in titulom Osvedčenia o dedičstve 1D/457/2003 na\nLV č. XXXX a titulom kúpy pod č. V 2216/2017 na LV č. XXXX.\n\n1.2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo k sporným\nnehnuteľnostiam od právneho predchodcu - matky D. Y., rod. J., a to titulom Osvedčenia o dedičstve sp.\nzn. 1D/457/2003, Dnot 238/2003 zo dňa 10 novembra 2004, z ktorého obsahu vyplýva, že nehnuteľnosti\npôvodne vedené na LV č. XXXX - pozemky zobrazené ako parcela č. XXXX/X a XXXX/X na meno\nešte maloletej poručiteľky v 1/6-ine a nehnuteľnosti zapísané na hluchom LV č. XXX v stave pozemnoknižnom na meno poručiteľky v 5/6-inách nadobudli žalobcovia 1/ až 3/ každý v 1/3-ine podielu\nporučiteľky, t. j. po 1/18-ine (LV č. XXXX) a po 5/18-in (LV č. XXX). D. Y., rod. J. nadobudla sporné\nnehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom\nKubíne pod č. RI 208/80 zo dňa 18. januára 1980. Ďalej uviedol, že D. Y. na základe darovacej zmluvy,\nregistrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne pod č. I 1631/91, uzavretej 11. decembra\n1991, darovala svojmu synovi - žalobcovi 1/ dom súp. č. XXX (nové č. XXX) a pozemok parc. č. XXXX\n- zastavaná plocha o výmere XXX m2, k. ú. Q.. Podľa identifikácie parciel pozemok - parc. č. XXXX je\niba časťou pozemno-knižnej parcely č. XXXX, k. ú. Q., evidovanej na poručiteľku pod B 17/a v podiele\n1/6-iny. Žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z 13.\nnovembra 2001, ktorej vklad bol povolený pod č. V 121/2002 od predávajúcich - R. R., rod. J., R. J. a\nD. D., rod. J., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.\nXXXX - k EKN parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, EKN parcele č. XXXX/X - orná pôda\no výmere XXX m2 a k EKN parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, spolu v podiele\n4/6-ín. K zostávajúcemu prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6-iny k uvádzaným pozemkom došlo na\nzáklade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. februára 2002, ktorej vklad bol povolený pod č. V 248/2002\nod podielového spoluvlastníka Z. J..\n1.3. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi 1/\na žalovanému 1/ svedčia právne tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, a to žalobcovi 1/ - darovacia\nzmluva a osvedčenie o dedičstve, žalobcom 2/ a 3/ osvedčenie o dedičstve a žalovanému 1/ kúpne\nzmluvy. Konštatoval, že matka rodičov žalobcov 1/ až 3/ D. Y., rod. J. a matka žalovaného 1/ D. - D. D.Á.,\nrod. J. boli sestry, ktoré ešte ako maloleté boli obe evidované v pozemno-knižnej vložke č. XXX, k. ú. Q.\npod P. a P., pričom stranám sporu boli zrejmé nielen rodinné, ale aj vlastnícke vzťahy, nakoľko sa jednalo\no jednu z najbližších rodín. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo svedeckých výpovedí dospel k záveru,\nže žalovaný 1/ v čase nadobudnutia vlastníctva kúpnymi zmluvami vedel, že chalupa a dvor patria rodine\nžalobcov, a preto nemohol byť dobromyseľný. Zo žiadnych okolností sa žalovaný 1/ v čase uzatvorenia\nkúpnych zmlúv v roku 2002 a 2003 nemohol stať dobromyseľným nadobúdateľom, tieto zmluvy preto\nsúd prvej inštancie považoval za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len\n„OZ“), keďže spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaný 1/ nadobudol na základe predmetných zmlúv, sa\nstal predmetom prevodu na základe už skôr uzavretej darovacej zmluvy z 18. januára 1980 na matku\nD. Y., rod. J.. Dodal, že je síce pravdou, že aj rodina žalovaného 1/ nehnuteľnosti obhospodarovala, čo\npotvrdil aj žalobca 1/, avšak ich obhospodarovanie bolo preukázané v iných častiach daných pozemkov.\n1.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe dokazovania nezistil, že by žalobca 1/ mal byť nedbalým\nvlastníkom z dôvodu, že v období od nadobudnutia nehnuteľností (aj v čase, kedy ju nadobudol\nžalovaný 1/) chalupu rekonštruoval, keďže žalobca 1/ v tom čase staval rodinný dom a o chalupu\na pozemky sa staral spôsobom jemu vlastným. Žalobcovia na podanej žalobe preukázali naliehavý\nprávny záujem podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže aj keď sa odstránil stav duplicity zápisu vlastníckeho\npráva na listoch vlastníctva, keď po výmaze poznámky došlo v dôsledku právoplatného skončenia\nkonania sp. zn. 1C/34/2017, avšak právna neistota žalobcov vzhľadom na existenciu darovacej zmluvy,\nregistrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne pod č. RI 208/80, sa neodstránila. Žalobu\nvo vzťahu k žalovanému 2/ z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol, pretože k prevodu\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ na základe kúpnej\nzmluvy nedošlo, keďže konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu\nNámestovo, katastrálny odbor zo dňa 13. mája 2020 č. V 703/2020 bolo z dôvodu vedenia tohto súdneho\nkonania prerušené. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 a v prípade\ntrov štátu podľa § 259 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 25. augusta\n2021 sp. zn. 7Co/60/2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. tak, že žalobu o určenie\nvlastníckeho práva zamietol a vo výroku V. tak, že štátu priznal proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu\ntrov štátu v rozsahu 100 %. Žalovanému 1/ priznal proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania\n\nv plnom rozsahu. Súčasne vyslovil, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zostáva\nnedotknutý.\n2.1. V odôvodnení konštatoval, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia preukázali\npodmienky nadobudnutia vlastníckeho práva na základe podanej žaloby, nepovažuje za správny. Na\nzáklade výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie\nodvolací súd dospel k záveru, že v čase smrti D. Y., rod. J., t. j. k XX. N. XXXX, bol spoluvlastníkom\npredmetného spoluvlastníckeho podielu 5/6-ín žalovaný 1/, ktorý ho nadobudol od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov - R. R., R. J., D. D., rod. J. a Z. J. na základe kúpnych zmlúv uzavretých ešte\nv čase, keď D. Y.Q., rod. J. žila. Preto v zmysle podmienok § 460 OZ k času smrti poručiteľky táto už\n(spolu)vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 5/6-ín, v tom čase zapísaných na LV č. XXXX, k.\nú. Q. ako EKN parcele č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX, nebola. Odvolací súd naviac poukázal na to, že\nna základe Osvedčenia o dedičstve z 10. novembra 2004 sp. zn. 1D/457/2003, Dnot 238/2003, boli\nprejednané pozemky - pozemno-knižná parcela č. XXXX, zapísaná v protokole č. XXX, k. ú. Q., zapísané\nna hluchom LV č. XXX na meno poručiteľky v 5/6-iny účasti, v tzv. stave neidentickom.\n2.2. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia odvolací súd vyvodil, že rozhodnutie o dedičstve, ktorým\nna základe dohody dedičov bolo nadobudnuté dedičstvo „na LV č. XXX pod P. na meno poručiteľky v 5/6inách“, nemožno považovať za nadobúdací titul zakladajúci dobromyseľnosť držby sporných pozemkov,\nkeďže k času smrti poručiteľky, táto nebola už spoluvlastníčkou predmetného spoluvlastníckeho podielu\na dedičstvo bolo prejednané v stave, ktoré nezodpovedalo zápisu vlastníckeho práva v katastri\nnehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na závery rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 30. júla 2019 č. k. 11Co/157/2017-132, na základe ktorého došlo k výmazu duplicitného\nzápisu spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ (5/6-ín) k sporným nehnuteľnostiam. Keďže žalobcovia\nnepreukázali podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 5/6-ín\nna sporných nehnuteľnostiach, odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zmenil a žalobu na určenie\nvlastníckeho práva ako nedôvodnú zamietol.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v\nspojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,\nktoré odôvodnili poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Dovolatelia namietali, že odvolací súd v tomto spore rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to bez\ntoho, aby predtým vyzval strany sporu k vyjadreniu sa, či s takýmto postupom súhlasia. Navyše dospel\nna základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie k opačným skutkovým záverom, v dôsledku\nčoho dovolatelia nemohli vykonávať im patriace procesné práva. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu\nvytkli, že pri rozhodovaní prihliadol iba na niektoré dôkazy, pričom dospel k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci. Dovolatelia súčasne mali za to, že napadnuté rozhodnutie je založené na rozdielnom\nprávnom posúdení a na iných právnych dôvodoch ako prvoinštančné rozhodnutie, v dôsledku čoho\nide o tzv. prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu. Správnosť rozhodnutia atakovali z dôvodu, že v\nsebe po obsahovej stránke nezahrňuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a preto rozsudok\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľný, arbitrárny a zmätočný. Mali za to, že napadnuté rozhodnutie je\nodôvodnené diametrálne odlišným spôsobom, iným právnym výkladom, iným právnym posúdením, keď\nopačne vysvetľuje skutkový a právny stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci. Odvolací\nsúd sa zároveň relevantným spôsobom nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobnom návrhu a\nnámietkami uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných a rovnako svoje závery v tomto rozhodnutí\ndostatočným spôsobom neodôvodnil. V tomto kontexte považovali za nepochopiteľnú skutočnosť, že\nodvolací súd odignoroval odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia predbežnej otázky\nplatnosti kúpnych zmlúv zo 06. septembra 2002 a 28. marca 2003, ktoré prvoinštančný súd vyhodnotil\npodľa § 39 OZ ako neplatné. Z napadnutého rozhodnutia nie je tiež zrejmé, na základe ktorých\nskutočností odvolací súd usúdil, že práve žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností, keď u žalovaného 1/\nnebola jednoznačne preukázaná dobromyseľnosť.\n3.2. Pokiaľ išlo o uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, uviedli, že odvolací\nsúd sa bezprecedentným spôsobom opomenul vysporiadať s právnym posúdením prejudiciálnej otázky\ntýkajúcej sa platnosti kúpnych zmlúv z rokov 2002 a 2003, keď súd prvej inštancie ich považoval za\n\nabsolútne neplatné. Rovnako sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou, či nevlastník môže previesť na\niného vlastníctvo, ktoré mu už nesvedčí a ani nevysvetlil úvahy, na základe ktorých „priznal“ vlastníctvo\nku predmetu sporu žalovanému 1/ na základe absolútne neplatných kúpnych zmlúv a poukázali na\nuznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020, podľa ktorého\n„Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani\nv prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“.\nNavrhli, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že odvolací súd nemal povinnosť vo veci nariaďovať\npojednávanie postupom podľa § 385 CSP, nakoľko neopakoval a ani nedopĺňal dokazovanie a rovnako\ndovolatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že by to vyžadoval dôležitý verejný záujem. Uvedené preto\npodľa ich názoru nezaložilo pre dovolateľov nárok na podanie dovolania z dôvodu vymedzeného § 420\npísm. f) CSP. Rovnako považovali za neopodstatnený aj uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, nakoľko ani z podaného dovolania nie je zrejmé, od akej ustálenej rozhodovacej praxe\nsa odvolací súd mal odkloniť. V tejto súvislosti poukázali na to, že dovolateľmi predpokladaný dovolací\ndôvod bol prekonaný právne nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nsp. zn. I. ÚS 549/2015. Žalovaní 1/ a 2/ konštatovali, že z obsahu podanej žaloby a ani podaného\ndovolania nie je žiadnym spôsobom spochybnená dobromyseľnosť žalovaného 1/, keď nadobudol\nsporné nehnuteľnosti od podielových spoluvlastníkov zapísaných na predmetnom liste vlastníctva v čase\nuskutočnenia prevodov. Dodali, že nik z prevodcov žalovaného 1/ neupozornil, že má existovať zmluva,\nktorou by svoje podiely mali previesť skôr na niekoho iného. Vzhľadom na to navrhli, aby dovolací súd\npodané dovolanie odmietol, prípadne zamietol ako nedôvodné podľa § 448 CSP.\n5. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo z 09. augusta 2023 sp. zn. 7D/475/2021 dovolací súd zistil,\nže pôvodný žalobca 1/ R.. I. Y.Q. zomrel XX. V. XXXX. Dedičské konanie sa viedlo prostredníctvom\nsúdneho komisára R.. D. K. a skončilo sa schválením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa\nktorej nehnuteľnosti, ktorých sa týka tento predmet konania, nadobudol R.. Y. Y.Q., narodený XX. N.\nXXXX, B., R. XXX/XX.\n6. Smrť strany konania je objektívna právna skutočnosť, spôsobujúca zánik jej spôsobilosti mať práva a\npovinnosti (§ 7 ods. 2 OZ), a tým aj stratu procesnej subjektivity (§ 61 CSP). V posudzovanom prípade\nžalobca 1/ zomrel po právoplatnosti dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa\nkonanie vo veci samej skončilo. Postup podľa § 63 CSP je tak možný iba v spojení s § 66 CSP, podľa\nktorého ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\npostupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Postupom podľa § 63\nCSP sa rozumie vydanie uznesenia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom strany, ktorá stratila\nprocesnú subjektivitu, ak povaha sporu právne nástupníctvo umožňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu\nje ustanovenie § 66 CSP aplikovateľné aj na prípady, keď k strate procesnej subjektivity strany došlo\nuž po právoplatnom skončení konania, avšak za predpokladu, že nasleduje konanie o mimoriadnom\nopravnom prostriedku - v danom prípade o dovolaní (1Obdo/52/2019).\n7. V prejednávanej veci ide o majetkový spor, preto podľa § 66 CSP v spojení s § 63 ods. 2 CSP, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodol tak, že v konaní o dovolaní bude na strane žalobcu 1/ pokračovať\ns R.. Y. Y., narodeným XX. N. XXXX, B., R. XXX/XX, právnym nástupcom pôvodného žalobcu 1/, na\nktorého prešlo právo k nehnuteľnosti, tvoriacej predmet posudzovaného sporu.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Žalobcovia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietali\n(i) nenariadenie pojednávania odvolacím súdom, (ii) prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, (iii)\nnesprávne skutkové závery, (iv) nesprávne právne posúdenie a (v) nedostatočné odôvodnenie a\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade s\n§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad\nopodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom\nna zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu\n\nrozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej\nžaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Právne závery súdu môžu\nbyť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej\nstránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona\nalebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne\npodriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový\npostup súdu vo všetkých - pre posúdenie veci -významných otázkach. Porušením uvedeného práva\nstrany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva\ndozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\n17. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n18. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z\nhľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo\nna spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.\n19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal\npritom z preukázaných skutočností, že v danom prípade obom duplicitným vlastníkom (žalobcovi 1/ a\nžalovanému 1/) vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam svedčí právny titul, žalobcovi 1/ darovacia zmluva\na Osvedčenie o dedičstve, žalobcom 2/ a 3/ Osvedčenie o dedičstve a žalovanému 1/ (ako aj žalovanému\n2/) kúpne zmluvy. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že do kolízie sa tak dostali dve ústavné hodnoty\n- princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa - žalovaného 1/ a princíp ochrany vlastníckeho\npráva pôvodného vlastníka - žalobcov 1/ a 3/ (a ich právneho predchodcu D. Y., rod. J.).\n19.1. Prvoinštančný súd vyslovil právny záver (viď bod 26. odôvodnenia), v zmysle ktorého zmluvy,\nna základe ktorých žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo sú neplatné podľa § 39 OZ, keďže scudzitelia\n(prevodcovia) prevádzali vlastníctvo k veci (nehnuteľnostiam), ktoré im v čase uzavretia kúpnych zmlúv\nnepatrilo; neboli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľnosti z dôvodu, že tieto skôr previedli na matku\nžalobcov D. Y., rod. J. darovacou zmluvou uzavretou 18. januára 1980, registrovanou pod RI 208/80.\nV tejto súvislosti konštatoval, že podpisy právnych predchodcov žalovaných boli riadne overené na\nmatrike (MNV), darovacia zmluva obsahuje označenie darcov, obdarovanej, predmet daru a vyhlásenie\nobdarovanej, že dar s vďakou prijíma. Preto skonštatoval, že zmluva má všetky náležitosti právneho\núkonu a považuje sa za platnú podľa § 37 OZ a aj za účinnú, nakoľko bola registrovaná príslušným\nŠtátnym notárstvom v Dolnom Kubíne dňa 30. septembra 1980, pod RI 208/80 v súlade s vtedy platnými\npredpismi - zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinný do 01. januára 1993 a vyhláškou\nna jeho vykonanie 23/1964 Zb. Pre úplnosť dodal, že skutočnosť, že žalovaní nemali vedomosť o\nuzavretí darovacej zmluvy ešte ich právnymi predchodcami, resp. nemali vedomosť o tom, či ich právny\npredchodca zmluvou disponuje, nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť.\n\n20. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí (v podstatnom) uviedol, že rozhodnutie o dedičstve,\nktorým na základe dohody dedičov bolo nadobudnuté dedičstvo k sporným nehnuteľnostiam,\nnemožno považovať za nadobúdací titul zakladajúci dobromyseľnosť držby sporných pozemkov,\nkeďže k času smrti poručiteľky (s prihliadnutím na § 460 OZ), táto nebola už spoluvlastníčkou\npredmetného spoluvlastníckeho podielu a dedičstvo bolo prejednané v stave, ktoré nezodpovedalo\nzápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.\n21. Uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v okolnostiach skúmanej veci však nemožno\npovažovať za presvedčivé a poskytujúce zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo\nveci. Z uvedeného odôvodnenia totiž vôbec nie je zrejmé, ako sa odvolací súd vysporiadal s predbežnou\nprávnou otázkou (ne)platnosti darovacej zmluvy z 18. januára 1980, registrovanej bývalým Štátnym\nnotárstvom v Dolnom Kubíne pod č. RI 208/80, na základe ktorej R. R., rod. J., D. - D. D., rod. J., R.\nJ. a Z. J. (ako spoluvlastníci vedení v pozemno-knižnej vložke č. XXX bod P./b, XX/d, XX/e, XX/f, XX\nna ich mená po 1/6-ine) darovali právnej predchodkyni žalobcov D. Y., rod. J. sporné nehnuteľnosti, a\nz ktorej odvodzovali žalobcovia svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd bez\nbližšej konkretizácie jeho úvah iba stroho poukázal, že v čase smrti D. Y., rod. J. bol spoluvlastníkom\npredmetného spoluvlastníckeho podielu žalovaný 1/ na základe kúpnych zmlúv uzavretých s pôvodnými\npozemno-knižnými spoluvlastníkmi, a preto v zmysle podmienok § 460 OZ nemožno rozhodnutie o\ndedičstve považovať za nadobúdací titul sporných nehnuteľností.\n21.1. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na prezumpcii platnosti\nuvedenej darovacej zmluvy podľa príslušných ustanovení OZ, bolo úlohou odvolacieho súdu vo\nsvojom zmeňujúcom rozhodnutí jasne vysvetliť, prečo považuje tento právny úkon (odchylne od\nprvoinštančného súdu) za irelevantný vo vzťahu k (ne)existencii vlastníckeho práva prevodcov R. R.,\nrod. J., D. - D. D., rod. J., R. J. a Z. J. v čase prevodu sporných nehnuteľností na žalovaného 1/.\nRovnako nie je dovolaciemu súdu zrejmý odkaz odvolacieho súdu na inštitút vydržania ako originálny\nspôsob nadobudnutia vlastníctva (bod 6. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keďže v ďalšom texte\nodôvodnenia nevyplynul žiaden súvis medzi jeho aplikáciou a právnymi závermi, na ktorých založil\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie. Uvedené nedostatky preto primäli dovolací súd prisvedčiť tvrdeniu\ndovolateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vykazuje znaky zmätočnosti a arbitrárnosti.\n22. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu nemožno považovať za presvedčivý a z tohto dôvodu za riadne preskúmateľný. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods.\n2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje tieto náležitosti,\nje nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať\nprocesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces [čo zakladá\nvadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP], pretože jej upiera možnosť\nnáležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak\nako tomu bolo v prejednávanom prípade.\n23. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobcov procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a dovolatelia\nv ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym\nprocesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n24. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n25. S zreteľom na zistený výskyt vady v zmysle § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd už nezaoberal ďalšími\nnámietkami uvedenými v dovolaní. Napriek tomu vec prejednávajúci senát obiter dictum poukazuje na to,\nže v ostatnom čase došlo v otázke prelomenia zásady nemo plus iuris a s tým súvisiaceho nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa k ustáleniu rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu uznesením veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia z 27. apríla 2021 sp. zn.\n1VObdo/2/2020. V ďalšom konaní bude preto pri skúmaní možnosti priznať ochranu žalovanému 1/\n\nako nadobúdateľovi sporných nehnuteľností potrebné prihliadnuť na závery vyjadrené v predmetom\nuznesení.\n26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/60/2021", "guid": "d7ded7b5-e0f5-4501-86b7-45b6e0192a32:984d7c9e-c578-43e0-8493-06d22cd9755b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}