{"guid": "3cd87b86-1f38-4f12-9481-b6931c90bc5a:d52b067e-41ab-4406-b52d-67591d99e868", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1", "spisova_znacka": "4Cdo/49/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2024 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2025, sp. zn. 4Cdo/49/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1", "identifikacne_cislo": "5722201601", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "nazov": "§ 603 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d52b067e-41ab-4406-b52d-67591d99e868", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/49/2024\n5722201601\n29. 04. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti\nSlovak Estate s. r. o., Bratislava, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, zastúpenej Advokátska kancelária VASIĽ\n& partners, s. r. o., Košice, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, proti žalovanému O. V., narodenému\nX. C. XXXX, L. U. G., V. XXXX/XX, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Martin pod\nsp. zn. 15C/28/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. septembra 2023\nsp. zn. 7Co/67/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie zamieta.\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom zo 7. novembra 2022 č. k. 15C/28/2022 - 76 nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu\nzmluvu v znení, že žalovaný predáva žalobkyni a žalobkyňa kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/15\nk celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M., obec L. D. Q., okres G., ktoré sú evidované na\nLV č. XXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok parcela registra E parc.\nč. XXX/X o výmere 3931 m2 - orná pôda, pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 15278\nm2 - trvalý trávnatý porast, pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 4911 m2 - orná pôda\na pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 5060 m2 - orná pôda za kúpnu cenu vo výške\n1.264,46 eura, ktorú sa žalobkyňa zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a\nvyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.\n1.1. Súd prvej inštancie mal z LV č. XXX preukázané, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom\nvyššie uvedených nehnuteľností, a to v podiele 1/5 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele\n1/15, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 5. marca 2021 pod č.\nV5658/2020, a to od predávajúceho M. H.. Ďalej mal preukázané, že predávajúci spoluvlastník M. H.\npožiadal cestou právneho zástupcu obec L.F. D. Q. o súčinnosť, aby na úradnej tabuli vyvesila a iným\nnáležitým spôsobom na internetovej stránke obce zverejnila ponuku na uplatnenie predkupného práva\nspolu so zoznamom nehnuteľností, ktoré predložil a obec L.F. D. Q. ponuku na uplatnenie predkupného\npráva zverejnila na úradnej tabuli obce L. D. Q. 24. augusta 2020 po dobu dvoch mesiacov a tiež aj\nna webovej stránke obce. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predávajúci M. H. porušil zákonné\npredkupné právo oprávnených spoluvlastníkov, a teda aj žalobcu, nakoľko mu neponúkol na predaj\nsvoj podiel, keď mal za to, že zverejnenie ponuky na úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke\nnie je možné považovať za kvalifikovanú ponuku, keďže táto nebola adresovaná priamo podielovému\nspoluvlastníkovi, teda aj žalobcovi. Konštatoval, že podielový spoluvlastník je povinný ponúknuť\n\nna predaj ostatným spoluvlastníkom, a ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci\npredkupné právo, pričom títo sa majú predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva a iba\nv prípade, ak k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú následne právo vykúpiť podiel pomerne,\npodľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Bol názoru, že nemožno akceptovať požiadavku, aby povinný\nspoluvlastník v realizovanej ponuke prednostne ponúkol svoj podiel oprávneným spoluvlastníkom podľa\nveľkosti ich spoluvlastníckych podielov s určením ním zodpovedajúcej cene. Vyslovil, že dohodu o\nvýkone predkupného práva môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci a ak\nsa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým oprávneným\nspoluvlastníkom, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka\npovinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným\nspoluvlastníkom, ktorý predkupné právo vykonali k dispozícii celý tento podiel (prirastie im časť podielu,\nktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali) a podiel povinného spoluvlastníka si\nvyporiadajú podľa veľkosti svojich podielov na veci. Z uvedeného dôvodu argumentáciu žalovaného,\nže žalobkyňa má v tomto prípade nárok iba na časť, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu,\nnepovažoval za dôvodnú a žalobkyňa má právo, keďže bolo predkupné právo porušené z celého podielu\ndomáhať sa celého tohto podielu vo vzťahu k žalovanému. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba\nobsahuje znenie kúpnej zmluvy, resp. podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a preto žaloba žalobcu je\ndôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.\nzn. 28Cdo/2783/2019, kde zmyslom právnej úpravy predkupného práva je ochrana spoluvlastníkov\nspoločenstva pred tým, aby tretia osoba, ktorá nebola spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vstúpila na tento\nlist vlastníctva. To znamená, že zmyslom predkupného práva je to, že ten, koho predkupné právo bolo\nporušené, má právo domáhať sa celého podielu, ktorý bol prevedený na tretiu osobu. O trovách konania\nrozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“, alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom\nz 27. septembra 2023 sp. zn. 7Co/67/2023 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil\ntak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k porušeniu\npredkupného práva ostatných spoluvlastníkov sporných nehnuteľnosti, keď za kvalifikovanú ponuku na\npredaj spoluvlastníckeho podielu pôvodným (predávajúcim) spoluvlastníkom M. H. nemožno považovať\njej zverejnenie na úradnej tabuli a webovej stránke obce L. D. Q., keď ponuka musí byť adresovaná\npriamo každému spoluvlastníkovi, avšak spor nesprávne právne posúdil. Odvolací súd konštatoval,\nže z obsahu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že okrem žalobcu a žalovaného (ako i jeho právneho\npredchodcu) existujú ešte ďalší štyria spoluvlastníci (C. C., A. H., L. L., C. H.) a v prípade porušenia\nzákonného predkupného práva si žalobkyňa mohla zvoliť jeden z nárokov vyplývajúcich z porušenia\ntohto predkupného práva a to vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy (§ 40a OZ), nahradenie prejavu\nvôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 OZ alebo si ponechať predkupné právo voči nadobúdateľovi,\npričom si žalobkyňa zvolila svoj nárok v zmysle nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods.\n3 OZ.\n2.1. Odvolací súd mal preukázané, že žalobkyňa vlastní na sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky\npodiel vo výške 1/5-ina, žalovaný vo výške 1/15-ina. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozsah uplatneného\npráva žalobkyne, táto bola oprávnená požadovať od žalovaného titulom porušenia jej predkupného\npráva na predaj, nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. H., ale len jeho pomernú\nčasť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 veta druhá OZ), keď žalobkyňa ani\nlen netvrdila, že by sa niektorý z ďalších podielových spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva,\nresp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného práva. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018.\n2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie o cene, sú nepochybne\npodstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, kedy by súd zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy\nvytvoril stav, ktorého účinky by žalobkyňa nezamýšľala vyvolať a z tohto dôvodu nebolo možné žalobe\nvyhovieť ani čiastočne (do pomernej časti pripadajúcej k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne) a\nmodifikovať tak predmet kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, nakoľko by sa jednalo o nahradenie prejavu\nvôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, ako požadovala žalobkyňa, teda\nnahradil by prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu právneho úkonu s iným obsahom, k uzavretiu\nakého smerovala vôľa žalobkyne.\n\n2.3. K argumentácii žalobkyne, že v prípade, ak ako jediná prejavila záujem a uplatnila si svoj\nnárok vyplývajúci jej z predkupného práva, je zrejmé, že jej patrí právo na podiel žalovaného v\ncelosti a opačný výklad súdu - právo len na pomernú časť, popiera samotný zmysel a podstatu\nnielen predkupného práva, ale aj základné právne princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí\nbdelým - vigilantibus iura scripta sunt, odvolací súd uviedol, že spoluvlastníkovi prislúchajú práva a\npovinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva\nkaždého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel\nk záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov,\npričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu\npredkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode\nmedzi nimi ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni\ndohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda\naj k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo\npotom má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s\nčím sú podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich\npočtu nedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade\nmajú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych\npodielov. Z gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši\nprípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci,\nale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe\ntieto situácie z neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť\npomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie\ndohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú podiel\nodkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať každý zo\nspoluvlastníkov väčší podiel a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú\npodiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že\nnevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky\npodiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný (a ponechá si predkupné\nprávo voči nadobúdateľovi) a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k\nzmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného\npodielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva\nniektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových\nspoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako\nmiera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k\nspoločnej veci. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré\nodôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, nesprávne aplikoval\nprávne normy a nevysporiadal sa so všetkými zákonnými podmienkami nevyhnutnými na právne\nposúdenie sporu a vytýkala odvolaciemu súdu, že sa náležite a použitím teleologického výkladu\nnezaoberal a neposúdil jej argumentáciu. Za otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nriešená, považovala otázku, „či je osoba uplatňujúca právo na nahradenie prejavu vôle z porušeného\npredkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka) oprávnená uplatniť si toto právo aj\nnad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv. prirastanie spoluvlastníckeho podielu\nostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svoje predkupné právo neuplatnili“. V tejto\nsúvislosti poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, ktoré\npovažovala za rozporné so zmyslom a účelom § 140 OZ. Bola názoru, že je potrebné vziať do úvahy\ntézu, že v danej právnej veci si doposiaľ okrem žalobkyne svoje predkupné právo neuplatnil žiaden z\npodielových spoluvlastníkov a jediný spoluvlastník, ktorý v tejto veci uplatňuje svoje práva je žalobkyňa.\nUviedla, že ak by sa pripustil výklad súdu, v zmysle ktorého by mala žalobkyňa nárok iba na pomernú\nčasť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v prípade, ak si predkupné právo uplatnila sama, stratilo by\nakékoľvek opodstatnenie a relevantný zmysel aj samotné ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka\na inštitút predkupného práva, nakoľko účelom a zmyslom samotného inštitútu predkupného práva je\nto, aby na príslušný list vlastníctva nevstupovala žiadna tretia osoba ako ďalší nový spoluvlastník\npodielov, na ktoré majú primárne nárok ostatní podieloví spoluvlastníci. Ďalej uviedla, že ak si žalobkyňa\nako jediný bdelý podielový spoluvlastník uplatnila svoj nárok, vyplývajúci zo zákonného predkupného\npráva, bolo by v rozpore nielen s judikatúrou, ale tiež aj princípom spravodlivosti, ak by mala byť\n\nposkytnutá ochrana jej vlastníckemu právu len z časti a zachovaná tým podielovým spoluvlastníkom,\nktorí sú nečinní, pasívni a nemajú záujem svoje práva uplatňovať a chrániť a poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2783/2019. Bola názoru, že ustanovenie § 140 OZ\nje potrebné vykladať iným spôsobom, keď v tomto ustanovení je podstatné, že upravuje, vzťahy (práva\na povinnosti) zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať a pre\nsprávny gramatický a logický výklad právnej normy je potrebné zamerať sa na slovné spojenie „o výkone“\nobsiahnuté v druhej vete § 140 OZ. Logickým výkladom predmetnej vety podľa názoru dovolateľky\nnie je možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že sa nejedná o spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli\nsvoje predkupné právo nevykonať, ale výlučne len o právne vzťahy zostávajúcich spoluvlastníkov,\nktorí prejavili svoj úmysel vykonať zákonné predkupné právo. Konštatovala, že v prejednávanej veci\nje žalobkyňa jediným spoluvlastníkom, ktorá sa rozhodla vykonať svoje predkupné právo vyplývajúce\njej z § 140 OZ, vzhľadom k čomu nie je logicky potrebné, aby žalobkyňa s kýmkoľvek uzatvárala\ndohodu o výkone predkupného práva. Namietala, že účel, z ktorého právna úprava predkupného\npráva vychádza (opatrenia proti drobeniu majetku, zabránenie vstupu tretej osoby na list vlastníctva a\nnarušenie okruhu pôvodných podielových spoluvlastníkov) sa nemôže dosiahnuť takým výkladom, že\n(opomenutý) podielový spoluvlastník nemôže žiadať celý podiel od nadobúdateľa, ale len jeho pomernú\nčasť, nakoľko výsledok je potom taký stav, o ktorý nemal záujem žiaden z podielových spoluvlastníkov.\nŽalobkyňa videla potenciálnu možnosť odklonu od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR aj z dôvodu\nzásadných zmien v procesno-právnej úprave vzniknutých prijatím Civilného sporového poriadku, najmä\nčo do zmien týkajúcich sa koncepcie prípustnosti určovacích žalôb, keď v súčasnosti možno s ohľadom\nna koncepciu § 137 CSP považovať domáhanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu\npredkupného práva minimálne za spornú možnosť a poukázala na rozdiely medzi § 137 písm. c) CSP\na § 137 písm. d) CSP. Namietala, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v oblasti predkupného nijakým\nspôsobom nereagovala na zmenu procesnej právnej úpravy a to prijatie Civilného sporového poriadku,\nktorý má aj napriek skutočnosti, že predkupné právo je hmotnoprávnym ustanovením, veľmi významný\nvplyv na uplatňovanie práv z porušeného predkupného práva. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že odvolací súd rozhodol vecne a\nprávne správne a konštatoval, že zákon výslovne umožňuje každému spoluvlastníkovi, v prípade ak k\ndohode nedôjde, majú spoluvlastníci, ktorý si právo uplatnili, právo odkúpiť prevádzaný podiel, avšak\nlen podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže dovolanie žalobkyne je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\n\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobkyňa namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n16. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nedostatočne odôvodnené či nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Dovolací súd je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.\nArgumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé,\npremisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú\n\nverejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o\npotrebe zmeny prvoinštančného rozhodnutia.\n16.1. Odvolací súd v odôvodnení v prvom rade konštatoval, že pokiaľ ide o rozsah uplatneného\npráva žalobkyne, táto bola oprávnená požadovať od žalovaného titulom porušenia jej predkupného\npráva na predaj, nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. H., ale len jeho pomernú\nčasť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Následne konštatoval, že v prípade\npredkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je\npodielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného\npráva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi\nľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny\nspôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda aj k inému\nvykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má\nza následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú\npodieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu\nnedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú\nprávo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.\nZ gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa\nspoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli\nsa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z\nneho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť\nprevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd uzavrel, že\npráve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov\nteda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových spoluvlastníkov.\nJe to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa\nspoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd neopomenul vziať do úvahy žiadnu z\n(rozhodných) skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a z vyššie uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov\nodvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí\na nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia.\n19. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP\na za otázku zásadného právneho významu označila otázku „či je osoba uplatňujúca právo na\nnahradenie prejavu vôle z porušeného predkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka)\noprávnená uplatniť si toto právo aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv.\nprirastanie spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svoje\n\npredkupné právo neuplatnili“. Zároveň označila rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008 a\n8Cdo/124/2018 s tým, že tieto sú podľa jej názoru rozporné so zmyslom a účelom ustanovenia § 140\nObčianskeho zákonníka.\n20. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už\nurčením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného\ndôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného\ndovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie\ndovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit\ncuria, sp. zn. 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020). Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené\nkonštatuje, že dovolanie žalobkyne je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n21. Dovolací súd po konštatovaní prípustnosti dovolania pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu\na posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z\nhľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n22. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n23. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n(odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Pre\nprávnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia,\nktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v\nktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací\nsúd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n24. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R\n71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n25. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP sa potom (a contrario k R 71/2018) pod pojmom dovolací\nsúd rozumie len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie aj Najvyšší súd Českej republiky. Rozhodnutia\nsúdov iných štátov, a teda aj Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky\nnespadajú pod pojem rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky\nrešpektuje názor najvyššieho súdu, že tieto rozhodnutia nepatria do ustálenej praxe dovolacieho súdu a z\npohľadu posudzovania ustálenej praxe ich nebude zohľadňovať (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. októbra 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020).\n26. Ak teda dovolateľka v dovolaní poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky\na Spolkovej republiky Rakúsko ako na rozhodnutia spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil, takýto postup nemožno považovať za súladný s\npožiadavkami na formuláciu právnej otázky v dovolaní, ktorého prípustnosť je vyvodzovaná z § 421 ods.\n1 písm. a) CSP.\n\n27. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke „či je osoba uplatňujúca právo na\nnahradenie prejavu vôle z porušeného predkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka)\noprávnená uplatniť si toto právo aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv.\nprirastanie spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svoje\npredkupné právo neuplatnili“ a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, pričom s právnymi názormi vyslovenými najvyšším súdom v týchto\nrozhodnutiach nesúhlasila.\n28. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/91/2008 najvyšší súd vyslovil záver: „za nesprávny je potrebné\npovažovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva\nneuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať\nuplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu\nzodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník\nuplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho\npodielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s\nostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní\nspoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade\nznamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú\nčasť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým\nspoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny\nspoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda\nz každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k\npodielom ostatných spoluvlastníkov“.\n29. V uznesení z 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 senát 8C najvyššieho súdu sa zasadil\nza právny názor vyslovený vo veci sp. zn. 2Cdo/91/2008, keď (o. i., t. j. najmä nad rámec citácií hneď\nz niekoľkých rozhodnutí najvyššieho súdu ) akceptoval argumentáciu odvolacieho súdu (Krajského\nsúdu v Žiline) v ním prejednávanej veci, podľa ktorej „dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v\nkaždom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla\no pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená,\nže ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere\nk ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví\nspoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné\nby totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“.\n30. Predmetnou otázkou sa najvyšší súd zaoberal i vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021, ktorého\nprávna veta znie: Podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod\npodielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už\ndržaných dotknutými spoluvlastníkmi je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody\nspoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou. V tomto rozhodnutí najvyšší\nsúd dospel k záveru, že „Za situácie, v ktorej by na tú istú misku obrazných váh ako prípad dotknutia\njedného spoluvlastníka šlo položiť iný prípad docielenia jedným spoluvlastníkom ešte pred podaním\nžaloby o nahradenie prejavu vôle, najneskôr však pred rozhodnutí o nej takej dohody, ktorej obsahom\nby bolo vzdanie sa ostatnými dotknutými spoluvlastníkmi ich predkupných práv v jeho prospech, je to\ntotiž práve zákonom ustanovené pravidlo práva spoluvlastníkov na vykúpenie podielu získaného za\ncenu porušenia predkupného práva pomerne podľa veľkosti nimi už skôr držaných podielov, ktoré núti\nkaždého majúceho záujem na inom usporiadaní, aby sa usiloval o dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi.\nNeúspech snahy dojednať dohodu s primárne jemu konvenujúcim obsahom bude mať následok v\npodobe uplatnenia pravidla (na základe ktorého jednotlivý aktívny záujemca môže nadobudnúť len časť\npodielu získaného za cenu porušenia predkupného práva zodpovedajúcu pomeru veľkosti ním už skôr\ndržaného spoluvlastníckeho podielu k veľkostiam podielov ďalších spoluvlastníkov, ktorých predkupné\npráva boli rovnako porušené - a to v ich prípadoch bez ohľadu na prípadnú pasivitu)“.\n31. Citované rozhodnutie prešlo i testom ústavnosti, keď Ústavný súd uznesením z 22. októbra\n2024 sp. zn. IV. ÚS 493/2024 ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia ústavný súd uviedol, že „poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. III. ÚS 633/2023,\nv ktorom podrobil ústavnému prieskumu rozsudok krajského súdu sp. zn. 9Co/131/2020 a uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/183/2021 v obdobnej veci, pričom ako ústavne udržateľný vyhodnotil\n\nkonajúcimi súdmi prijatý právny záver, že aktívny spoluvlastník (ten, ktorý si uplatnil predkupné právo)\nmá právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť\npripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Ústavný súd zdôraznil, že\n«zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov. Ani v\nprípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný spoluvlastník im\nnehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu nahradzujúcu prejav\nvôle nadobúdateľa musia podať všetci. Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k\nžalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, tým však spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov\nvstúpi tretia osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v\ntakom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového\nspoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že\npresadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných\nspoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci. Preto nadväzujúca súdna interpretácia a\nuplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej miere determinované\ndispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou reguláciou“.\n32. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že „spoluvlastníkovi\nprislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných\nspoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov.\nZohľadniac uvedené, dospel k záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť\ndohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby\nsa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových\nspoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa\nspoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na\nzáklade dohody môže dôjsť teda aj k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania\nnárokov z predkupného práva, čo potom má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov,\navšak na základe ich dohody, s čím sú podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene\npodielových spoluvlastníkov, ich počtu nedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode\nnedôjde, pričom v takom prípade majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti\nvlastných spoluvlastníckych podielov. Z gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že\ntoto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú\npodiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len\nniektorí. Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú\nprávo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.\nNeuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú\npodiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať\nkaždý zo spoluvlastníkov väčší podiel a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak\nnechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia,\nže nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky\npodiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný (a ponechá si predkupné\nprávo voči nadobúdateľovi) a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k\nzmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného\npodielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva\nniektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových\nspoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako\nmiera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva\nk spoločnej veci“. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd (i s odkazom na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 2Cdo/91/2008, sp. zn. 8Cdo/124/2018 a sp. zn. 6Cdo/83/2021) záver prvoinštančného súdu\nohľadom nadobudnutia celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu, za právne nesprávny.\n33. Podľa názoru dovolacieho súdu sa tak odvolací súd riešením dovolacej otázky nastolenej\nžalobkyňou (ods. 19) neodklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu\nuvedeného v rozhodnutiach, ktoré boli citované v odsekoch 28 až 31. Nosné dôvody (ratio decidendi)\nsúdneho rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá nie sú v kolízii\ns právnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Odvolací súd o\nnastolenej právnej otázke (s meritórnym významom pre jeho rozhodnutie) rozhodol v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyššieho súdu a teda napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n\n34. Dovolací súd uzatvára, že pokiaľ dovolateľka namietala, že rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/91/2008 bolo\nprijaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a judikatúra najvyššieho súdu v oblasti predkupného\npráva nijakým spôsobom nereagovala na zmenu procesnej právnej úpravy a to prijatie Civilného\nsporového poriadku, ani táto dovolacia námietka nemôže obstáť, nakoľko rozhodnutia citované v bodoch\n29. až 31. boli prijaté za účinnosti Civilného sporového poriadku.\n35. Keďže dovolacia námietka žalobkyne, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci v ňou vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) je\nnedôvodná, dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.\n36. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak dovolací súd mu náhradu trov\ndovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani mu\nnevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}