{"guid": "4927593c-cb82-4196-8bc9-4e8c87c08723:e2d331b3-2bf8-48fd-9965-536c2ebec318", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1", "spisova_znacka": "4Cdo/57/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/57/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 4Cdo/57/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1", "identifikacne_cislo": "5623214326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-337", "nazov": "§ 337 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-337", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-337"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "nazov": "§ 336 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-336"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/135#paragraf-22", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-337", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-336", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2d331b3-2bf8-48fd-9965-536c2ebec318", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/57/2024\n5623214326\n20. 02. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:5623214326.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľov 1/ G.Y. T.Y., narodeného X. U. XXXX, T.\nXX, 2/ F.D.Y. T., narodeného XX. Y. XXXX, L. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. PaedDr. Róbert\nMonsberger Kozák, Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, proti povinným z neodkladného opatrenia 1/ P.. Q.\nO., narodenej XX. U. XXXX, L. XXX, 2/ P.E. I.E., narodenému XX. U. XXXX, C. X, Ľ., obaja zastúpení\nadvokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, Liptovský Mikuláš, 1. mája 26, o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, vedenom na Okresného súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/37/2023, o\ndovolaní povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. decembra 2023 sp. zn. 9Co/172/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nNavrhovatelia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením (v poradí druhým) zo\n16. októbra 2023 č. k. 4C/37/2023 - 173 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ súdu predložili snímku z katastrálnej mapy\ns vyznačením obecnej cesty ako prístupovej komunikácie k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim\nnavrhovateľom. Jedná sa o parc. KN E č. XXX/X. Ďalej predložili fotodokumentáciu, z ktorej mal súd\nprvej inštancie osvedčené, že na predmetnej parcele prebiehajú stavebné (výkopové) práce. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili, že aktuálny stav vyžaduje ingerenciu súdu v\npodobe vydania neodkladného opatrenia. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnavrhovatelia uvádzali, že nemajú žiadny iný prístup k ich nehnuteľnostiam a po zameraní jedinej inej\nmožnej prístupovej cesty bolo zistené, že táto nie je vyhovujúca pre prejazd nákladnou dopravou.\nNavrhovatelia svoje skutkové tvrdenia však žiadnym spôsobom neosvedčili. Naopak, odporcovia\nsúdu prvej inštancie predložili snímku z katastrálnej mapy, z ktorej je zrejmé, že navrhovatelia majú\nzabezpečený prístup k ich poľnohospodárskym a priemyselným budovám cez obecnú komunikáciu,\nna ktorej je zo strany obce L. vykonávaná zimná údržba a rovnako osvedčili, že na parcele č. XXX/X\nprebiehajú v súčasnej dobe výkopové práce, takže prejazd nákladnými vozidlami je v súčasnej dobe\nvylúčený. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k\nneprimeranému obmedzeniu odporcov 1/ a 2/ vo výkone ich vlastníckeho práva.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „odvolací súd“) uznesením z 19. decembra 2023 sp. zn. 9Co/172/2023\nuznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť, aby sa zdržali\nakýchkoľvek úkonov na parcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n157 m2 nachádzajúcej sa v obci L.Ô., katastrálne územie L., zapísanej na LV č. XXXX vedenom\nOkresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec L., katastrálne územie L., ktorými\nby bránili navrhovateľom 1/ a 2/ v prechode a v prejazde motorovými vozidlami všetkého druhu cez\nverejnú účelovú komunikáciu postavanú na parcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a\n\nnádvorie o výmere 157 m2 nachádzajúcej sa v obci L., katastrálne územie L. a navrhovateľom 1/ a\n2/ priznal proti odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie,\nako aj trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že v konaní neboli sporné\nskutočnosti, že odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra C-KN č. XXX/X zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 157 m2 nachádzajúcej sa v obci L.Ô., k. ú. L., zapísanej na LV č. XXXX\n(ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom priemyselnej budovy súp. č.\nXXX, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 981 m2,\nnachádzajúcich sa v obci L., k. ú. L., zapísaných na LV č. XXX, navrhovateľ 2/ je výlučným vlastníkom\npoľnohospodárskej budovy súp. č. XXX, postavenej na parcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 390 m2 a na parcele registra C-KN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 2 m2 nachádzajúcich sa v obci L., k. ú. L., zapísaných na LV č. XXX, navrhovatelia využívali\nspornú nehnuteľnosť na prechod a prejazd aj nákladnými motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam\nv ich vlastníctve, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/48/2021-138 z 19. mája\n2022 bola zamietnutá žaloba navrhovateľov, ktorou sa proti odporcom domáhali určenia, že majú právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, eventuálne zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,\nspočívajúcom v prejazde motorovými vozidlami vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy cez sporný\npozemok. V dôvodoch rozhodnutia súd konštatoval, že navrhovatelia môžu užívať sporný pozemok,\nna základe práva všeobecného užívania plynúceho im z § 6 ods. 1 Cestného zákona, preto nebola\nsplnená nevyhnutná podmienka pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (práva cesty)\ncez sporný pozemok, teda podmienka, že prístup vlastníkov stavieb ku stavbám nemožno zabezpečiť\ninak (ktorú podmienku výslovne stanovuje § 151o ods. 3 OZ), odporcovia požiadali obec L. listom z\n11. júla 2022 o vyhlásenie verejnej účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na spornom pozemku za\nneverejnú účelovú komunikáciu. Odporcovia ohlásili Obci L. listom zo 14. septembra 2022 drobnú stavbu\n- oplotenie, ktoré má byť zhotovené z betónového základu, oceľových stĺpikov a oceľového drôtu (okrem\niných) aj na spornom pozemku, obec L. v zastúpení starostom obce U. I. (otcom odporcu 2/) adresovala\nodporcovi 2/ (P. I.) potvrdenie z 18. júla 2022, v ktorom „vyhlásila“ verejnú účelovú komunikáciu v časti\nnachádzajúcej sa na spornej nehnuteľnosti za neverejnú. Obec L. oznámila 6. októbra 2022 odporcom,\nže nemá námietok k realizácii drobnej stavby - oplotenia (okrem iných) umiestnenom aj na spornej\nnehnuteľnosti, odporcovia začali realizovať na spornej nehnuteľnosti drobnú stavbu - oplotenie, čím\nfakticky bránia navrhovateľom v prejazde spornou nehnuteľnosťou motorovými vozidlami. V konaní\nbolo medzi stranami sporným či sa na spornej nehnuteľnosti (C-KN č. XXX/X) vo vlastníctve odporcov\nnachádza verejná účelová komunikácia a či majú navrhovatelia iný plnohodnotný prístup k svojim\nnehnuteľnostiam. Odvolací súd mal vykonaným dokazovaním osvedčené, že sporná nehnuteľnosť (CKN č. XXX/X) v spoluvlastníctve odporcov má naďalej de iure charakter verejnej účelovej komunikácie,\nkeď na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť realizovania výkopových prác, resp. osadenia\nbetónových základov drobnej stavby - oplotenia odporcami na spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd\nuviedol, že fakt, že ide o verejnú účelovú komunikáciu, bol nesporne ustálený v konaní medzi totožnými\núčastníkmi vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 21C/48/2021, keď v tejto veci\nvychádzal súd z nespornej skutočnosti, že na pozemku C-KN XXX/X v celej jeho plošnej výmere sa\nnachádza spevnená plocha, ktorá bola dlhodobo, minimálne 10 rokov pred nadobudnutím pozemku\nžalovanými 1/ a 2/ (Q. O. a P. I.) využívaná žalobcami 1/ a 2/ (G. T. a F. T.) ako prístupová komunikácia k\npriemyselnej budove súp. č. XXX a poľnohospodárskej budove súp. č. XXX ako aj k poľnohospodárskej\nbudove súp. č. XXX a to až do 31. augusta 2020, kedy boli žalobcovia (žalovanými) vyzvaní, aby prestali\ntakto užívať túto cestu, pričom k tomuto dlhodobému využívaniu pozemku dochádzalo na základe\nsúhlasu právnych predchodcov žalovaných a neskôr aj žalovaných (až do odvolania tohto súhlasu zo\nstrany žalovaných). V tomto období bola táto spevnená plocha užívaná aj tretími osobami (miestnymi\npodnikateľmi a obyvateľmi obce). Táto cesta sa pritom napája na štátnu cestu, nachádzajúcu sa na\npozemku parc. registra C č. XXX/X. Konštatoval, že sporná nehnuteľnosť je nepochybne verejnou\núčelovou cestou podľa § 22 ods. 3 Cestného zákona, pretože v zmysle tohto ustanovenia za neverejné\núčelové cesty možno mať len tie účelové cesty, ktoré sú v uzavretých priestoroch a objektoch a tie\n(pôvodné) verejne účelové cesty, ktoré príslušná obec vyhlásila so súhlasom jej vlastníka podľa § 22\nods. 3 Cestného zákona za neverejnú (o ktoré dva prípady však v prejednávanej veci nešlo). Okresný\nsúd v predmetnej veci rovnako konštatoval, že verejný charakter danej spornej nehnuteľnosti pritom\npotvrdzuje aj nesporná skutočnosť, že bola dlhodobo užívaná obyvateľmi obce a miestnymi podnikateľmi\nbez toho, aby boli v tomto užívaní niekým rušení či obmedzovaní, z čoho možno vyvodiť konkludentný\nsúhlas vlastníkov s takýmto verejným užívaním. K obrane odporcov, že sporná nehnuteľnosť je len\n„skratkou cez pole“, odvolací súd akcentoval, že za účelovú cestu možno považovať aj poľnú cestu a\nteda účelová cesta nemusí byť nevyhnutne stavbou či samostatnou veci v právnom slova zmysle. Avšak\n\nak o stavbu nejde, nemožno ani uvažovať o splnení podmienky stavebného povolenia (bez toho, aby to\nmalo vplyv na jej charakteristiku ako účelovej cesty) a preto argumentácia odporcov, že ide len o skratku\ncez pole (teda nejde o stavbu, resp. stavbu povolenú či samostatnú vec v právnom slova zmysle) je\nirelevantná. Za irelevantné mal odvolací súd aj to, že uvedená poľná cesta nebola obcou L. určená ako\n(verejná) účelová komunikácia, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Cestného zákona nevyplýva, že na to,\naby bola určitá cesta považovaná de iure za účelovú cestu, vyžaduje sa rozhodnutie správneho orgánu\n(obce) o kategorizácii cesty ako účelovej. Na závere, že na spornej nehnuteľnosti je situovaná verejná\núčelová komunikácia, nemôže zmeniť nič ani listina s označením „Potvrdenie“ z 18. júla 2022, v ktorej\nsa vyhlásila predmetná verejná komunikáciu za neverejnú. Odvolací súd dospel k závere, že uvedenú\nlistinu možno považovať za nulitný akt (paakt), ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, nakoľko nie je\nrozhodnutím, ktoré má na mysli § 46 Správneho poriadku s náležitosťami zákonodarcom predpísanými\nv § 47 Správneho poriadku, ktoré by bolo vydané na základe riadne vykonaného správneho konania.\n2.1. Vo vzťahu k ďalšej spornej otázke - danosti alternatívneho plnohodnotného prístupu navrhovateľov\nk svojim nehnuteľnostiam odvolací súd uviedol, že mal za osvedčené, že uvedený obecný pozemok\nnespĺňa parametre „plnohodnotného“ prístupu k nehnuteľnostiam navrhovateľov a to z dvoch dôvodov,\nktoré súd prvej inštancie nezohľadnil. Odvolací súd konštatoval, že v prípade predmetného obecného\npozemku ide o nespevnenú plochu (utlačenú zeminu posypanú štrkom, resp. makadamom) a táto\nplocha môže relatívne dobre fungovať v suchom počasí, nie však v období vlhkom, a už vôbec nie na\nprejazd ťažkými motorovými vozidlami. Na rozdiel od tejto „alternatívnej“ cesty je/bola verejná účelová\nkomunikácia na spornej nehnuteľnosti spevnená a je zrejmé (po odkopaní základov pre výstavbu\noplotenia odporcov), že ju tvorilo cestné teleso. Odvolací súd uzavrel, že obecná komunikácia je\nnepriechodná z dôvodu „ostrej“ križovatky pre väčšie nákladné motorové vozidlá, pričom z realizačného\nprojektu autorizovaného stavebného inžiniera pre odbor „konštrukcie inžinierskych stavieb“ G.. U. P.\nvyplývalo, že prejazd po nespevnenej parcele E-KN č. XXX/X (obecnom pozemku) „nie je vhodný“ na\nprejazd súpravy ťahač s návesom (šírka 2,5 metra, dĺžka 16,5 metra) a z projektu je zrejmé, že križovatka\n(asfaltovej cesty a nespevnenej parcely E-KN č. XXX/X) nie je vhodná na prejazd súpravy ťahač s\nnávesom z dôvodu nemožnosti odbočenia vľavo do križovatky pri vychádzaní z parcely E-KN č. XXX/X.\nUvedenou listinou mal odvolací súd osvedčené tvrdenia navrhovateľov, že bezpečné odbočenie vľavo do\nkrižovatky pri vychádzaní z parcely E-KN č. XXX/X nie je možné z dôvodu, že ostrý uhol tejto križovatky\nna cestu vľavo zapríčiňuje nemožnosť ťahača s návesom bezpečne odbočiť, pričom v súčasnosti\nsú nútení navrhovatelia riešiť situáciu tak, že sa musia na viackrát otáčať v križovatke, aby mohli\nprejsť. Vzhľadom na skutočnosť, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie\nplnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda\nrozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje vec samú, neuložil navrhovateľom v zmysle\n§ 336 ods. 1 veta druhá CSP povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. O trovách\nodvolacieho konania, ako aj konania pred súdom prvej inštancie, rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podali dovolanie povinní 1/ a 2/ (ďalej aj dovolatelia) , ktorí jeho\nprípustnosť odôvodnili s poukazom na § 420 písm. a) a písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP. Namietali, že ak odvolací súd vychádzal z predpokladu, že parcela č. XXX/X je účelovou cestou,\nrozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, keď právo žalobcov užívať predmetnú parcelu má\nmať základ v § 6 cestného zákona, čo je však verejnoprávne oprávnenie a zásah do takéhoto práva\nsa má riešiť výkonom štátneho odborného dozoru. Boli názoru, že odvolací súd postupoval procesne\nnesprávne, keď odporcom neposkytol kvalifikované poučenie podľa § 337 CSP. Uviedli, že odvolací súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky, či súd, ktorý nariaďuje\nneodkladné opatrenie a súčasne postupuje podľa § 336 ods. 1 CSP môže vedome nepoučiť podľa\n§ 337 ods. 1, 2 CSP strany sporu, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá nejaká povinnosť, ak\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodní. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n6Cdo/22/2019 a 5Cdo/135/2017. Záverom uviedli, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnej\notázke, ktorá v praxi dovolacieho súdu nebola riešená. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie súdu prvej\ninštancie i odvolacieho súdu zrušil.\n4. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že otázka, či predmetná parcela je alebo\nnie je verejná bola len predbežnou právnou otázkou, ktorá nemá vplyv na skutočnosť aká je povaha\nprejednávanej veci a teda že ide o civilný spor. Boli názoru, že poučenie podať žalobu by bolo\nbezpredmetné z dôvodu, že vo veci existuje prekážka rozhodnutej veci s poukazom na konanie vedené\n\npod sp. zn. 21C/48/2021. Mali za to, že dovolací dôvod podľa § § 421 ods. 1 písm. a) nebol naplnený,\nkeď za rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nemožno považovať jedno rozhodnutie dovolacieho súdu.\nŽiadali preto dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie treba odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup. Dovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade\nso závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie má povahu typického „advokátskeho procesu“,\na to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite\nzastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale\naj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba, nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací\nproces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší.\nZ hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n10. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10.1. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017 uviedol, že základným (a spoločným) znakom\nvšetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že\nide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n10.2. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP, dovolací súd\nv prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací\nsúd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n\n10.3. Podľa názoru dovolacieho súdu má v danom prípade neodkladné opatrenie povahu rozhodnutia\nvo veci samej, keďže návrh na jeho nariadenie bol podaný samostatne a súdy o ňom rozhodli ako\no samostatnom predmete konania, bez následne prebiehajúceho konania vo veci samej (či uloženia\npovinnosti súdom podať nadväzujúcu žalobu vo veci samej). Preto je voči rozhodnutiu odvolacieho súdu\ndovolanie podľa § 420 CSP prípustné.\n11. Dovolatelia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. a) CSP namietali, že súdy\nv danom spore rozhodli o veci, ktorá nepatrí do ich právomoci.\n12. V súvislosti s namietaným porušením § 420 písm. a) CSP dovolací súd uvádza, že právomoc súdu\nje jednou z procesných podmienok, za ktorých súd môže konať vo veci, musí byť jej splnenie skúmané\nvždy ex offo.\n13. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré\nsú zákonom zverené do jeho kompetencie, pričom Civilný sporový poriadok (ako zákon účinný v\nčase prejednávania a rozhodovania sporu) vymedzuje právomoc súdov tak, že spory vyplývajúce z\nohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak\ntaká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP) a podľa § 3 CSP súdy prejednávajú\na rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú\na nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon\n(§ 4 CSP). Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje teda sumár právnych záležitostí\nsúkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy\nprejednávajú a rozhodujú v rámci svojej decíznej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované\nvýlučným a výnimočným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich (pozri\nŠtevček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový\nporiadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 82).\n14. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je\nnevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok\n(predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne\nvyhodnotiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi\npovinnosť uviesť vždy už v návrhu (žalobe) rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP, resp. § 79 ods.\n2 CSP).\n15. V danej veci sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcom zdržať sa akýchkoľvek úkonov\nna parcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 nachádzajúcej sa v\nobci L., katastrálne územie L., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,\nkatastrálny odbor, pre obec L., katastrálne územie L., ktorými by bránili navrhovateľom v prechode a v\nprejazde motorovými vozidlami všetkého druhu cez verejnú účelovú komunikáciu postavanú na parcele\nregistra C-KN č. XXX/X. Vzhľadom na to podaným návrhom požiadali súd, aby nariadil neodkladné\nopatrenie, ktorým by túto povinnosť uložil.\n16. Odvolací súd návrhu vyhovel a odporcom 1/ a 2/ uložil, aby sa zdržali akýchkoľvek úkonov na\nparcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 nachádzajúcej sa v\nobci L., katastrálne územie L., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,\nkatastrálny odbor, pre obec L., katastrálne územie L., ktorými by bránili navrhovateľom 1/ a 2/ v prechode\na v prejazde motorovými vozidlami všetkého druhu cez verejnú účelovú komunikáciu postavanú na\nparcele registra C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 nachádzajúcej sa v\nobci L., katastrálne územie L..\n17. Odvolací súd okrem iného konštatoval, že „zo žiadneho ustanovenia Cestného zákona nevyplýva,\nže na to, aby bola určitá cesta považovaná de iure za účelovú cestu, vyžaduje sa rozhodnutie správneho\norgánu (obce) o kategorizácii cesty ako účelovej. Cesta sa stáva účelovou cestou ex lege, ak spĺňa\nstanovené kritériá Cestného zákona pre jej charakteristiku ako účelovej cesty“ (bod 24. rozhodnutia).\n18. Dovolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/1385/2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že „Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných\n\nkomunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako\naj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných\nkomunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon; § 1 ods.\n1 zákona). Podľa § 3 ods. 2 zákona vo veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú\nmiestnu štátnu správu obce; v rámci nej na týchto komunikáciách určujú použitie dopravných\nznačiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú\nz vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v\nstave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného\nsystému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods.\n6, 8 a 10 zákona). Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní (§ 23 zákona). Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania miestnych\nkomunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Práve „prvok\nverejnoprávnosti“ vo vzájomných vzťahoch účastníkov konania, spočívajúci v spôsobe užívania miestnej\nkomunikácie žalovaným, bráni usporiadaniu týchto vzťahov spôsobom uvedeným v § 417 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a neumožňuje vec prejednať a rozhodnúť v občianskom súdnom konaní“.\nCitované uznesenie prešlo aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.\nzn. III. ÚS 689/2017 z 21. novembra 2017 konštatoval, že „Úprava užívania verejnej komunikácie je\nsvojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, preto o využívaní a úprave\npráv a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny\norgán, a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby“.\n19. Dovolací súd má za to, že dovolateľom označené dovolacie dôvody a konkrétne dovolacie námietky\nsvedčia o snahe dovolateľa vyvolať procesne neprípustný dovolací prieskum, keď sa dovolateľ snaží\nnastoliť otázku, že právo navrhovateľov užívať predmetnú parcelu je verejnoprávne oprávnenie a zásah\ndo takéhoto práva sa má riešiť prostriedkami verejného práva. V prejednávanom spore však odvolací\nsúd neriešil otázku spôsobu užívania parcely, ale rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP povinným z neodkladného opatrenia uložil povinnosť\nniečoho sa zdržať. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o\nktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám,\nnemôže však o nej rozhodnúť. Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky,\nktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom konania, ale od ktorých vyriešenia závisí\nrozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní\nposúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci. Súd teda môže takto\nposudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. Je teda nepochybné,\nže pokiaľ odvolací súd ako predbežnú otázku riešil otázku charakteru cesty, riešil otázku patriacu do\njeho právomoci. Dovolací súd napokon uvádza, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí sám dospel k\nzáveru, že „všeobecné užívanie pozemných komunikácií je verejnoprávne oprávnenie a neopiera sa o\nobčianskoprávne predpisy“. Záverom dovolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nneriešil otázku spôsobu užívania verejnej komunikácie (riešenie ktorej by spadalo do kompetencie\npríslušného správneho orgánu), ale ako predbežnú otázku riešil charakter pozemnej komunikácie, ku\nktorej mal nariadiť neodkladné opatrenie. Pokiaľ teda odvolací súd rozhodoval o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým mala byť uložená povinnosť zdržať sa konkrétneho konania, išlo o návrh\nvyplývajúci z typicky občianskoprávneho vzťahu, o ktorom je príslušný rozhodnúť výlučne súd.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolatelia neopodstatnene\nnamietali, že odvolací súd rozhodol o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci podľa § 420 písm. a) CSP.\n21. Dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali i z ustanovenia § 420 písm. f) CSP s tým, že odvolací\nsúd im neposkytol kvalifikované poučenie podľa § 337 CSP.\n22. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak\nnavrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením\nukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.\nLehotu na podanie žaloby súd neurčuje.\n23. Je nepochybné, že v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a\noprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337\nods. 1 CSP povinný im poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred\n\nzačatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť, by mal súd súčasne osobitným\nvýrokom poučiť protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatne žalobu vo veci samej,\nkeď následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP,\no čom by protistrana rovnako mala byť poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.\n24. S dovolacou námietkou dovolateľov v tejto časti by bolo možné súhlasiť, keď bolo povinnosťou\nodvolacieho súdu dovolateľov poučiť v zmysle § 337 ods. 1 CSP. Je však potrebné zdôrazniť, že\nodvolací súd si bol svojej poučovacej povinnosti vedomý a vo svojom uznesení podrobne vysvetlil, z\nakého dôvodu dovolateľov podľa § 337 ods. 1 CSP nepoučil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je nesporné, že odvolací súd považoval túto poučovaciu povinnosť za nadbytočnú, keď uviedol,\nže „nepoučil odporcov o práve podať žalobu vo veci určenia existencie alebo neexistencie práva\nnavrhovateľov prechádzať po spornom pozemku (§ 337 CSP), a to so zreteľom na tú osobitnú okolnosť\ndaného prípadu, že o tejto otázke už prebehlo súdne konanie pod sp. zn. 21C/48/2021, ktorého\núčastníkmi boli obe sporové strany. Žaloba v predmetnej veci bola zamietnutá, nakoľko súd dospel k\nzáveru, že niet dôvodu pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ spočívajúceho v práve\ncesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve odporcov, nakoľko toto právo prináleží navrhovateľom titulom\nust. § 6 ods. 1 Cestného zákona ako právo všeobecného užívania. Nakoľko boli odporcovia účastníkmi\ntohto konania, mohli plne uplatniť svoj vplyv na jeho výsledok vrátane práva namietať proti zisteniam\nsúdu o existencii práva (prináležiaceho aj navrhovateľom) „všeobecného užívania“ verejnej účelovej\nkomunikácie na pozemku vlastnícky patriacom odporcom. Hoci túto otázku posudzoval súd v konaní sp.\nzn. 21C/48/2021 „len“ ako otázku predbežnú, ktorá sa výslovne neuvádza vo výroku rozhodnutia súdu,\npodstatné je, že bola nevyhnutnou podmienkou - predpokladom pre rozhodnutie súdu vo veci sp. zn.\n21C/48/2021, teda odrazila sa podstatne v spôsobe rozhodnutia súdu“.\n25. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie každé procesné pochybenie súdu znamená, že\nbolo porušené právo na spravodlivý proces; ak súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto\nnesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na\nspravodlivý proces, nie je namieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti.\nO naplnení dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP pôjde vtedy, ak postup súdu, ktorý znemožní realizáciu\npráv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako\nspravodlivé; v danej veci však o takýto prípad nešlo.\n26. Ak dôvodnosť prípustnosti svojho dovolania vyvodzovali dovolatelia aj s poukazom na § 421 ods. 1\npísm. a) a písm. b) CSP, dovolací súd uvádza, že neprípustnosť dovolania je uvedená priamo v § 421\nods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP a preto sa s obsahom ich námietok uvedených v dovolaní\ndovolací súd nezaoberal.\n27. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné podľa § 420 písm. a) a f) CSP a § 421 ods. 2 CSP (§ 447 písm. c) CSP)\nodmietol.\n28. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}