{"guid": "88ac5b04-15a6-4a6f-b7e1-ac1f8a0f9c31:0c386739-2373-46c2-bb44-42bb93324682", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1", "spisova_znacka": "1Obdo/21/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/21/2025 z 26. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2025, sp. zn. 1Obdo/21/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1", "identifikacne_cislo": "5124209071", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-331.odsek-1", "nazov": "§ 331 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-331.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-331"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-331", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c386739-2373-46c2-bb44-42bb93324682", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/21/2025\n5124209071\n26. 06. 2025\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2025:5124209071.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu GynDar, s.\nr. o., so sídlom Rázusova 1660/20, 022 01 Čadca, IČO: 54 523 966, zastúpeného Advokátska kancelária\nJUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522,\nproti žalovanému: ADIZE.SK, s. r. o., so sídlom Mojš 191, 010 01 Mojš, IČO: 36 431 681, zastúpenému\nAdvokátska kancelária M. Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258\n608, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/189/2024-89, zo dňa 6. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 38Cb/187/2024-34 z 22. augusta\n2024 zastavil konanie a súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania odôvodnil citáciou\nustanovenia § 256 ods. 1 CSP a ďalej uviedol, že žalobca jednak prílohami k návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia ako aj prílohami písomného späťvzatia návrhu, dokladom o telefonickom\nkontakte zo 16. augusta 2024, preberacím a odovzdávacím protokolom z 21. augusta 2024 preukázal,\nže napriek preukázateľne realizovaným výzvam žalobcu a jeho právneho zástupcu pred podaním návrhu\nna začatie konania k odovzdaniu účtovnej dokumentácie žalovaným žalobcovi došlo až po podaní tohto\nnávrhu dňa 21. augusta 2024. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že procesne\nzastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsplnil výzvu žalobcu na vydanie účtovnej dokumentácie. So zreteľom na uvedené uzavrel, že nárok na\nnáhradu trov svedčí žalobcovi a to v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením ktoré vydá súdny úradník.\n2. Na základe odvolania žalovaného proti výroku o nároku na náhradu trov konania Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 41Cob/189/2024-89 zo 6. novembra 2024 uznesenie\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania potvrdil a žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia zdôraznil, že podľa Civilného sporového poriadku vo\nvšeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou\nprocesnej zodpovednosti za zavinenie. Poukázal na ustanovenie § 256 CSP, v ktorom je upravená\nzásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, podľa ktorej je trovy povinná nahradiť tá zo strán, ktorá\nzavinila, že vznikli. Zdôraznil, že procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,\n\nnakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi\nskutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Potom, ak\nmožno procesnej strane pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd\nprizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP). Na podporu správnosti jeho záverov poukázal\nna právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo 14. októbra 2008, podľa\nktorého je zavinenie potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z\ndôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu, v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že žalobca\nv konaní listinnými dôkazmi osvedčil, že ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia bezúspešne vyzýval žalovaného na odovzdanie bližšie špecifikovanej účtovnej agendy.\nSúhlasne so súdom prvej inštancie mal za preukázané, že k odovzdaniu účtovnej agendy, špecifikovanej\nv preberacom/odovzdávacom protokole, došlo až dňa 21. augusta 2024, t.j. po podaní návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol Okresnému súdu Žilina doručený až dňa 16. augusta 2024.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že zastavenie konania zavinil\nžalobca, keďže bolo povinnosťou žalovaného, po ukončení poskytovania účtovných služieb žalovaným\nžalobcovi, odovzdať kompletnú účtovnú evidenciu, ktorú mal žalovaný vo svojej dispozícií a pokiaľ tak\nžalovaný bezodkladne po ukončení poskytovania týchto služieb neurobil a v konaní nepreukázal, že\ndošlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným, kedy konkrétne bude účtovná evidencia\nžalovaným žalobcovi odovzdaná, neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca podal návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia nedôvodne, a že žalobca zavinil zastavenie konania.\n4. V súvislosti s námietkou žalovaného v podanom odvolaní, že predmetom preberacieho konania\nneboli všetky doklady, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal samotným návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia, odvolací súd uviedol, že z preberacieho protokolu vyplýva, že predmetom\nodovzdania je účtovná evidencia spoločnosti GynDar, s.r.o., ktorej súčasťou sú mzdy 2022, mzdy 2023,\nmzdy 2024, interné doklady, pokladnica 2023, príjem, výdaj, OF, DF, dobropisy, ťarchopis, bankové\nvýpisy, z čoho mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný zadržal účtovnú dokumentáciu žalobcu a\nvydal ju až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uzavrel, že z procesného hľadiska\nteda žalovaný zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu\nzáveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania, z dôvodu ktorého uznesenie súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia §396 ods. 1 CSP v\nnadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a\nktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.\n6. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalovaný, navrhujúc uznesenie odvolacieho súdu prípadne\naj uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť aj dôvodnosť\ndovolania vyvodil z ustanovenia § 420 CSP. V súvislosti s prípustnosťou dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania dovolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu\nSR zo dňa 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 ako aj uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho\nkolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2021 zo dňa 29. septembra 2021. Vytýkal súdu prvej inštancie,\nže dovolateľovi procesným postupom odňal zákonné právo na vyjadrenie sa k podstatným otázkam,\no ktorých súd rozhodoval, najmä ale nie len, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol\npodaný dôvodne, a to v podstatnom kontexte otázky zodpovednosti za zastavenie konania, a to nielen\npreto, že návrh žalobcu (navrhovaný petit), bol nejasný, neurčitý a nevykonateľný. Ďalej sa dovolateľ\nnestotožnil s právnym posúdením otázky rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a výkladom\nzákonných ustanovení súdmi. Postup súdu považoval za rozporný so zásadou rovnosti strán konania,\nkeď vytýkal súdu, že žalovanému nedoručoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, označujúc\nho aj za nevykonateľný a neodôvodnený, takže dovolateľ až do doručenia uznesenia o zastavení\nkonania nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestotožnil sa\ns názorom krajského súdu, že zavinenie za zastavenie konania je potrebné posudzovať výlučne z\nprocesného hľadiska i napriek tomu, že nedošlo k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku vo veci\nsamej, keďže sa takýto názor vzájomne vylučuje. Poukázal na to, že v odvolacom konaní preukázal,\nže medzi stranami bolo dohodnuté, že k odovzdaniu účtovných dokladov dôjde neskôr, čo obe strany\nakceptovali. Upriamil pozornosť na obsah e-mailovej korešpondencie predloženej v odvolacom konaní, z\n\nktorej je nesporná následná komunikácia: „Dobrý deň, doklady vám nachystám. Budem Vás informovať\ne-mailom“. Odpoveď žalobcu „Ďakujem“. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si osvojil sporné skutkové\nzávery týkajúce sa ukončenia poskytovania účtovných služieb výlučne na základe subjektívnych tvrdení\nžalobcu. Konštatoval, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva dôvodnosť podania\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j. že by si žalovaný nesplnil svoju povinnosť pri ukončení\nzmluvnej spolupráce so žalobcom odovzdať účtovnú agendu žalobcovi, k čomu bolo možné pristúpiť\naž po vykonaní nevyhnutných administratívnych a účtovných úkonov, pričom strany boli dohodnuté,\nže termín odovzdania určí žalovaný. Na tieto skutočnosti žalovaný produkoval listinné dôkazy v rámci\npodaného odvolania, keďže mu ako strane sporu pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania\nnebola daná možnosť vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa podania návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. S týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd podľa jeho názoru žiadnym\nspôsobom nevysporiadal.\n7. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu označil dovolanie v celom rozsahu za nedôvodné. Uviedol,\nže priebeh celého konania bol v súlade so zákonom, nebolo porušené právo na spravodlivý\nproces. Poukázal na osobitnú povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pričom sa\nmimoriadny prieskum nemôže uplatňovať ako zastreté odvolanie. Poukázal na celú genézu výziev a\nkomunikácie so žalovaným, ktorú založil do súdneho spisu. E-mailovú komunikáciu zo strany žalovaného\noznačil za nedostatočnú, čo znemožnilo určiť, kedy žalovaný vydá požadovanú účtovnú dokumentáciu.\nZdôraznil, že práve žalovaný je profesionál vo vykonávaní účtovných služieb a teda by mal poznať svoje\npovinnosti, medzi ktoré patri aj povinnosť odovzdať komplexnú účtovnú agendu tak, aby nástupnícka\núčtovná spoločnosť mohla ďalej zabezpečovať plynulé vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti\nžalobcu.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom\nkonaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.\n9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo\nnie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n10. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Túto vadu videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, pretože\nodvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, ďalej, že súd prvej inštancie nedoručoval\nžalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo mu odopreté konať pred súdom prvej\ninštancie a pred vydaním rozhodnutia. Dovolateľ sa ďalej nestotožnil s právnym posúdením otázky\nrozhodovania o nároku na náhradu trov konania a výkladom zákonných ustanovení.\n12. Tak ako na to správne poukázal dovolateľ v dovolaní, k záveru o prípustnosti dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania dospel ÚS SR v uznesení z 15. augusta\n2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 ako aj Veľký senát obchodnoprávneho kolégia NS SR v uznesení sp. zn.\n1VObdo/2/2021 zo dňa 29. septembra 2021.\n13. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\n\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,\nale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n14. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n15. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu,\nnadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jeho práva na spravodlivý proces.\nTeda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na\nspravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom\núspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).\n16. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ntým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n17. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n18. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné,\narbitrárne a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami\na právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie v napadnutej časti ako\nvecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvej\ninštancie, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný\nprípad, z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Je pravdou, že súd prvej inštancie celkom správne neformuloval výrok a odvolací súd\nuznesenie súdu prvej inštancie v tomto znení bez ďalšieho potvrdil, ale podľa názoru dovolacieho súdu\nje z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 6 odôvodnenia uznesenia) zrejmé, že v zmysle\n§ 262 ods. 1 CSP rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania, keď aj sám súd prvej inštancie\nuviedol, že o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd\nzároveň k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalovaného uviedol svoju argumentáciu v\nsúlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu.\n19. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho relevantnými\nodvolacími námietkami. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je obsiahnutá v\nodsekoch 31 - 34 odôvodnenia jeho uznesenia. Odvolací súd vec posúdil z hľadiska aplikácie\nustanovenia § 256 ods. 1 CSP s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o\nnároku na náhradu trov konania (moment odovzdania účtovnej agendy, ktorý nasledoval až po podaní\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neodovzdanie agendy ihneď po ukončení poskytovania\n\nslužieb žalovaným, nepreukázanie dohody o čase odovzdania účtovnej agendy, odkaz na rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo 14. októbra 2008, a odkaz na obsah preberacieho protokolu v súvislosti\ns dokumentáciou, ktorú žalovaný žalobcovi odovzdal).\n20. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich\nvyjadrenými, neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie,\npretože súd nie je povinný rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na\nsúdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou\ninštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\n21. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní\nje dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 435 CSP).\nPokiaľ dovolateľ nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu (ako to\nvýslovne uvádza na strane 3 svojho dovolania), tak nejde o námietku nesprávneho procesného postupu\nodvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť právnych záverov, na ktorých súdy oboch\ninštancií založili svoje rozhodnutia. Dovolateľom namietaná nesprávnosť právneho posúdenia zisteného\nskutkového stavu však nezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože nesprávne\nprávne posúdenie veci by mohlo založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.\n22. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzaviera, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie\nv dostatočnom rozsahu, pričom v ňom vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné. Odvolací súd sa\nzaoberal rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalovaného, na ktoré dal odpoveď v odsekoch 31 34 odôvodnenia uznesenia tak, ako už vyššie konštatoval dovolací súd. Nebola dôvodná námietka\nžalovaného, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán konania, keď súd nedoručoval\nžalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.\n23. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám\naž spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie\nodmietnutý, alebo zamietnutý uznesenie o jeho odmietnutí, alebo jeho zamietnutí ani prípadné odvolanie\nnavrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo\nneodkladné opatrenie nariadené.\n24. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP, alebo pojednávanie.\n25. Vychádzajúc z citovaných ustanovení nepovažoval dovolací súd námietku žalovaného, že súd\nprvej inštancie mu nedoručoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a teda pred vydaním\nrozhodnutia o zastavení konania nemal možnosť sa vyjadriť k podanému návrhu a tým porušil jeho\nprávo na spravodlivý proces, za dôvodný. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, aj v prípade nariadenia\nneodkladného opatrenia súd doručuje návrh až spolu s uznesením a v prejednávanej veci nešlo podľa\n§ 146 ods. 1 CSP ani o prípad, v ktorom by bol súd povinný zaoberať sa prípadným nesúhlasom\nžalovaného so späťvzatím návrhu. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu uznesenie o zastavení\nkonania zo dňa 22. augusta 2024 č. k. 38Cb/187/2024-34 bolo žalovanému riadne doručené dňa 7.\nseptembra 2004 a to spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, späťvzatím návrhu ako aj\ns ďalšími prílohami. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom, ako aj sám v dovolaní\nuvádza, produkoval listinné dôkazy. So zreteľom na uvedené dovolací súd nedospel k záveru, že by\npostupom súdu došlo k porušeniu procesných práv žalovaného v miere porušujúcej jeho právo na\nspravodlivý súdny proces.\n26. Napriek tomu, že z e-mailovej komunikácie z 8. júla 2024 vyplýva, že žalovaný prisľúbil žalobcovi\npripraviť doklady avšak bez uvedenia konkrétneho dátumu vydania dokumentácie, pričom následne\nžalobca vyzval žalovaného pripraviť agendu čím skôr, najneskôr však 19. júla 2024 (e-mail z 10. júla\n2024), v odpovedi na predžalobnú výzvu dňa 8. augusta 2024 označil žalovaný výzvu žalobcu, ktorou\nopätovne žiadal o vrátenie dokumentácie a v prípade nečinnosti žalovaného avizoval uplatnenie si\nnároku na súde, za neopodstatnenú a nedôvodnú. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného\n\nopatrenia až 16. augusta 2024, teda viac ako mesiac po tom, čo mu e-mailom z 8. júla 2024 žalovaný\nprisľúbil doklady pripraviť. Ako vyplýva z preberacieho/odovzdávajúceho protokolu účtovné doklady,\nktoré žalobca poskytol žalovanému boli žalobcovi vrátené až 21. augusta 2024, teda po podaní návrhu a\nto napriek jeho prísľubu z 8. júla 2024 a vedomosti žalovaného, že v prípade jeho nečinnosti sa žalobca\nso svojím nárokom obráti na súd.\n27. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná\nprípustnosť dovolania žalovaného podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto dovolanie\nžalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n28. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov\ndovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/189/2024", "guid": "aa95b659-f129-4d14-a22b-b69e74564063:9fc9e073-7be4-4365-be00-3153eeb9311c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}