{"guid": "6023cf16-0809-49bb-8aab-9e83e158892b:c1892ca5-39e3-42a7-b212-3dbdcd53a3da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1", "spisova_znacka": "6CdoR/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/11/2025 z 28. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 6CdoR/11/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1", "identifikacne_cislo": "5123233210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "nazov": "§ 78 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1892ca5-39e3-42a7-b212-3dbdcd53a3da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoR/11/2025\n5123233210\n28. 10. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:5123233210.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. narodeného XX. J.\nXXXX, S., B. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,\nmatky J. Q., narodenej XX. N. XXXX, S., B. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Gašpercovou,\nŽilina, Daniela Dlabača 35 a otca D. B., narodeného XX. júla XXXX, P. M. F., zastúpeného advokátom\nJUDr. Dávidom Jánom Novákom, Košice, Žižkova 13, o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde\nŽilina pod sp. zn. 54P/156/2023, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 05. februára\n2025 sp. zn. 13CoP/1/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 04. septembra 2024 č. k.\n54P/156/2023-581 uložil otcovi prispievať na výživu maloletého Tomáša zvýšeným výživným 140 eur\nmesačne od 25. júla 2023. Zameškané výživné za obdobie od 25. júla 2023 do 31. augusta 2024 vo\nvýške 991,94 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným\npod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina\nz 30. júna 2016 č. k. 37P/1/2014-217 o vyživovacej povinnosti otca na maloletého Tomáša. Súd prvej\ninštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods.\n1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v\nznení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že od posledného rozhodnutia súdu\n(rozsudkom z 30. júna 2016) došlo k zmene pomerov u maloletého Tomáša aj jeho rodičov.\n3. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola poberateľkou rodičovského príspevku\n203 eur mesačne, okrem maloletého Tomáša mala ďalšie 4 vyživovacie povinnosti, nevlastnila žiaden\nmajetok, bývala v prenajatom mestskom byte, za čo mesačne platila nájomné a náklady na energie\nspolu 240 eur. V čase rozhodovania o zmene bola zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem bol\n900 eur, poberala prídavky na 5 detí (spolu 300 eur), výživné na ďalšie 4 deti (okrem A.) a zvýšili sa jej\nvýdavky na bývanie od 1. júna 2023 na 300 eur a od 01. februára 2024 na 345,01 eura, na elektrinu na\n50 eur mesačne a na plyn na 15 eur mesačne.\n4. Otec bol v čase posledného rozhodovania o výživnom nemajetný, vykonával trest odňatia slobody,\nnepracoval a mal súdom určenú povinnosť platiť výživné synovi L. 100 Sk. Už v tom čase mal zníženú\nschopnosť pracovať o 35 % pre posttraumatickú artrózu pravého členku. V čase rozhodovania o\nzmene pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom z nej 80 až 90 eur mesačne.\n\nPodľa lekárskeho posudku z 21. júla 2021 bola jeho schopnosť pracovať znížená o 35 %. Vyživovacia\npovinnosť k synovi L. mu už zanikla, majetok medzičasom nenadobudol, výdavky na bývanie mu hradil\nzamestnávateľ, mal bežné výdavky na živobytie a Justičnej pokladnici Bratislava dlhoval 200 eur.\n5. Pri posudzovaní zistení o pomeroch otca súd prvej inštancie zohľadnil aj potenciálne príjmy, ktoré by\nvzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a zamerania, prax a\ndopyt na trhu práce si mohol zadovážiť. Takýto príjem otca určil podľa stanovenej minimálnej mzdy, ktorá\nbola v roku 2023 v hrubom 700 eur, podľa kalkulačky na www.platy.sk <http://www.platy.sk/> v čistom\n568,97 eura a v roku 2024 v hrubom 750 eur, v čistom 615,50 eura.\n6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k zmene pomerov aj u\nmaloletého, ktorý mal v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom 5 rokov a v čase rozhodovania\no zmene bol už žiakom siedmeho ročníka základnej školy (vo veku 13 rokov). Vychádzal pri posudzovaní\nz toho, že osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá však už nie je potrebná v takom rozsahu ako u\nmladšieho dieťaťa, mu zabezpečuje matka a časť potrieb je uhrádzaná prídavkami na dieťa, ktoré\npoberá matka. Výdavky na maloletého uvádzané matkou boli nízke a súd aj z rozhodovacej činnosti\nmal za to, že minimálne výdavky len na stravu dieťaťa vo veku 13 rokov sú 150 eur mesačne. Preto na\nzáklade potenciálneho príjmu otca maloletého zaviazal ho prispievať na výživu maloletého sumou 140\neur mesačne, pretože je to v jeho schopnostiach a možnostiach.\n7. Nevykonal pritom dokazovanie navrhované otcom a to výsluchom maloletých detí Q. a bývalých\npartnerov matky a otcov týchto detí, keď v konaní bolo preukázané, že výdavky na domácnosť, a to\nbývanie, energie, poplatok za odpad a telefónne služby matka riadne uhrádzala a ostatné bežné výdavky\nna maloletého A. ňou uvádzané v návrhu na zvýšenie výživného súd nepovažoval za nedôvodné,\nprípadne nadhodnotené. Zameškané výživné určil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným 75\neur a novo určeným výživným 140 eur za obdobie od 25. júla 2023 do 31. augusta 2024, to je za 13\nmesiacov 975 eur a za 7 dní v júli 2023 sumou 16,94 eura. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil\npoužitím zákonom ustanoveného pravidla.\n8. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“) na\nodvolanie otca rozsudkom z 05. februára 2025 sp. zn. 13CoP/1/2025 podľa ustanovenia § 387 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil\na odkázal na jeho závery. Zdôraznil, že za podstatný považoval odborný lekársky posudok o zdravotnom\nstave otca z 21. júla 2021, podľa ktorého nie je invalidný a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nnemá za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou osobou. Opätovná žiadosť o priznanie invalidného dôchodku je udalosťou, ktorá ešte len má\nnastať a preto len zo samotnej podanej žiadosti otca o priznanie invalidného dôchodku nebolo možné\nv danom štádiu konania vychádzať.\n9. Konštatoval, že pre rozhodnutie o návrhu bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu;\nk porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces nevykonaním ním navrhnutého dokazovania,\nani samotným prejednaním veci a rozhodnutím súdom prvej inštancie potom podľa odvolacieho súdu\nnedošlo. Súd prvej inštancie účastníkov konania riadnym spôsobom poučil o ich procesných právach a\npovinnostiach a vyhovel aj návrhu otca na vykonanie úkonov dožiadaným súdom. Pri nariadení termínu\npojednávania na 04. septembra 2024 o 9.30 hod. (č. l. 573 spisu) oznámil otcovi, že jeho účasť na\npojednávaní nie je nutná, pokiaľ bol vypočutý dožiadaným súdom, pričom otec listom z 28. júla 2024 (č.\nl. 577 spisu) požiadal o zaslanie zápisnice z pojednávania s tým, že sa k veci vyjadril na dožiadanom\nsúde a pojednávania 04. septembra 2024 sa nezúčastní. Na základe tohto vyjadrenia súd prvej inštancie\npovažoval za splnené procesné podmienky stanovené na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti\notca správne.\n10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani tú námietku otca, že súd prvej inštancie dospel\nk nesprávnemu záveru o jeho zdravotnom stave. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vychádzal z\nodborného lekárskeho posudku z 21. júla 2021, podľa ktorého otec nie je invalidný. Pri zisťovaní\nzmeny pomerov dôsledne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého a aj na strane jeho otca,\nčo vyjadril v odsekoch 35. až 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd k tomuto doplnil,\n\nže už samotná doba, ktorá uplynula od posledného súdneho rozhodnutia súdu o výživnom v roku\n2016 do rozhodnutia napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (8 rokov), bola základom (dôvodom)\npre zmenu skôr určeného výživného. Uplatnenie princípu potencionality pri rozhodovaní, ktorý má\nprednosť pred princípom fakticity, t.j. reálnych príjmov otca ako povinného rodiča, bolo podľa odvolacieho\nsúdu zákonné, pokiaľ vychádzal z minimálnej mzdy stanovenej v Slovenskej republike v dobe jeho\nrozhodovania a zohľadnil pomery existujúce na strane otca maloletého dieťaťa v takomto čase.\n11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania\nvyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a navrhol rozsudky odvolacieho súdu aj súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; navrhol tiež odložiť vykonateľnosť\nnapádaných rozsudkov.\n12. V dovolaní poukázal na body 9. a 24. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorých\nsúd poukazoval na stanovenie jeho potenciálnych príjmov súdom prvej inštancie v súvislosti s\njeho zdravotným stavom opísaným v lekárskom posudku z 21. júla 2021. Súdy nevykonaním ním\nnavrhnutého dokazovania a nezohľadnením príjmu plnoletých detí, ktoré žijú v domácnosti s matkou\nmaloletého Tomáša a výdavkami na ich výživu, mu znemožnili realizáciu jeho procesných práv a v\nkonečnom dôsledku tak porušili právo na spravodlivý súdny proces. Súdy prehliadli, že mu nebol\npriznaný invalidný dôchodok preto, že sa odmietol liečiť a posudkový lekár nemal k dispozícii odborné\nvyšetrenia pre jeho dlh na zdravotnom poistení. Vzhľadom k tomu, že v čase vypracovania posudkov\nbol vo výkone trestu nezaradený na prácu zo zdravotných dôvodov, nebol schopný vysoký dlh splatiť.\nUviedol, že 15. apríla 2024 podal opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, pri vybavovaní\nktorej došlo nie jeho zavinením k prieťahom a správa sociálneho zabezpečenia mu až na pojednávaní\nvo veci 03. decembra 2024 priznala invalidný dôchodok za úraz pravého členka, avšak zdôraznila, že\nďalšie lekárske správy, ktoré má k dispozícii, konštatujú závažné zdravotné problémy. Na tomto ústnom\npojednávaní však musel žiadosť o invalidný dôchodok vziať späť z dôvodu, že mu posudková lekárka\npriznala invalidný dôchodok už od 08. apríla 2024, čo znamenalo, že invalidom bol už v čase, keď\no veci rozhodoval súd prvej inštancie. Súdu prvej inštancie zaslal 09. decembra 2024 o tomto správu\nmailom so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, ktorú priložil i k dovolaniu. Vzhľadom k tomu,\nže nižšie súdy neprihliadali na dôkazy, ktoré im predložil a na základe ktorých mu bol priznaný invalidný\ndôchodok, ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by dovolací súd mal odložiť vykonateľnosť\nnapádaných rozhodnutí. Ak by súdy prihliadali na predložené dôkazy, tak by mu nemohli uložiť povinnosť\nplatiť maloletému Tomášovi vyššie výživné, nakoľko je nesporné, že súd vzhľadom na jeho zdravotný\nstav pri určení výšky výživného nemôže vychádzať z potenciálnych príjmov.\n13. Matka navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Príjem jej plnoletých detí, žijúcich s ňou v\njednej domácnosti a výdavky na ich výživu podľa nej nemajú vplyv na preukazovanú zmenu pomerov\nna jej strane a u maloletého A.. Poukázala na to, že vyčísľovala presne výdavky, ktoré mesačne\nvynakladá v podieloch pripadajúcich na jednotlivého člena domácnosti a uviedla aj to, koľko osôb žije v\ndomácnosti s ňou a maloletým A.. Vykonanie dokazovania nad rámec skutočností, ktoré sú rozhodujúce\npre rozhodnutie súdu vo veci samej by bolo nehospodárnym a neodôvodnene by predlžovalo súdne\nkonanie. Nie je procesným právom účastníkov konania, aby súd vykonával navrhované dokazovanie,\nktoré nemá význam pre rozhodnutie vo veci. K námietke otca, že súdy nevzali do úvahy jeho novú\nžiadosť o invalidný dôchodok z 9. decembra 2024, poukázala na to, že samotná žiadosť o invalidný\ndôchodok nepreukazuje pokles schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť, a kým Sociálna poisťovňa\nnerozhodne inak, je treba vychádzať z jej právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo aktuálnym v čase\nvynesenia rozsudkov, ktoré otec dovolaním napáda. Nesúhlasila ani so žiadosťou otca o odloženie\nvykonateľnosti napádaných rozhodnutí, pretože neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto\nsúdne rozhodnutie.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd\ndovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník\nmimosporového konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté (§ 424 CSP), a to za splnenia\npodmienok jeho zastúpenia a spísania dovolania (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť.\n15. Posudzované dovolanie bolo podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je upravené\nCivilným mimosporovým poriadkom. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je upravený v ustanovení\n\n§ 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP o dovolaní\nneupravujú prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých inak ako CSP, táto otázka\nsa posudzuje podľa ustanovení CSP.\n16. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n17. Dovolateľ v danej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP\npre nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že sa súd v ňom\nnevysporiadal s jeho tvrdeniami a pre nevykonanie navrhovaných dôkazov.\n18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane (v mimosporovom konaní účastníkom konania), aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala\njej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na\nrelevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ústavný súd“ - sp. zn. I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o\nriadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z tohto potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26 a 5Cdo/57/2019 - body 9 a 10) alebo\nprekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe\nzisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo\nargumentovať k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná\npre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný\ndôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov).\n20. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný\nsubjektívny názor dovolateľa, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia.\nRozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017 a 8Cdo/73/2017).\n21. K námietke dovolateľa k tomu, že súd nenariadil dokazovanie na zisťovanie príjmu plnoletých\ndetí matky žijúcich v domácnosti s ňou, prípadne aké sú výdavky na ich výživu, ktoré sú významné\npre určenie výživného v zmysle ustanovení § 43 ods. 2, § 62 ods. 2 , § 66a § 67 ods. 1 Zákona\no rodine, t. j. k námietkam proti zistenému skutočnému stavu veci, dovolací súd uvádza, že podľa\nkonštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP paušálne vyznievajúce tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom\n(či skutočnom) stave veci súdmi, nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávnom\nvyhodnotení niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017 a 8Cdo/187/2017).\n\n22. Z okolností preskúmavanej veci dovolací súd vyvodil, že nižšie súdy v rámci zisťovania skutočného\nstavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania,\na to s vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj princípom rovnosti účastníkov konania, najmä\npri zisťovaní odôvodnených potrieb maloletého A. a schopností, možností a majetkových pomerov jeho\nrodičov (čl. 4 a 5 Základných princípov CMP).\n23. V zmysle CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, (len) ak to pre zistenie skutočného\nstavu veci považuje za nevyhnutné (§ 68 CMP). O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací súd. V danom prípade odvolací súd nepovažoval za potrebné\ndoplniť vo veci dokazovanie, pretože dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci\nv dostatočnom rozsahu, a zistenia aj správne právne posúdil (body 24. a 25. odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). Jeho postup nie je v rozpore so zákonom (odvolací súd nemal dôvod dokazovanie\nzopakovať alebo doplniť, § 68 CMP a contrario), preto týmto postupom odvolacieho súdu nemohlo dôjsť\nk porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n24. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, ktoré dôkazy súd vykonal (body 7. až 24.\ntakéhoto odôvodnenia), ktoré nevykonal (bod 40.), ako ich hodnotil a ako vec právne posúdil. Preto,\nak sa odvolací súd stotožnil so zisteniami okresného súdu o skutočnom stave veci a nepovažoval za\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa ustanovenia § 68 CMP, je zrejmé, z akých dôkazov\nvychádzal pri rozhodovaní, a že sa týmito dôkazmi zaoberal.\n25. Podľa dovolacieho súdu vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje závery súdov. V hodnotení\ndôkazov nižšími súdmi dovolací súd nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom\nspisu. Iba takéto pochybenie by totiž mohlo byť zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie.\nZ odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie\nvyplýva, že zistený skutočný stav veci vyplynul z preukázaných relevantných skutkových okolností veci,\nktoré boli náležite hodnotené podľa ustanovenia § 191 CSP jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti; pričom\nani v postupe nižších súdov neboli zistené žiadne pochybenia alebo vady pri dokazovaní a hodnotení\njeho výsledkov predstavujúce porušenie práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces.\n26. Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s dokazovaním a spôsobom hodnotenia jeho\nvýsledkov, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).\n27. Ani prípadné nedostatočné zistenie skutočného stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne hodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania podľa ustanovenia §\n420 písm. f) CSP (tu porovnaj napríklad 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017,\n5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ústavným zákonom SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval\nústavný súd a nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n28. Dovolateľ namietal, že odvolací súd neuviedol dôvody, pre ktoré neboli vykonané dôkazy, ktoré\nnavrhoval na preukázanie príjmu plnoletých detí matky, ktoré žijú s ňou v spoločnej domácnosti a aké\nsú výdavky na ich výživu. K tomuto dovolací súd poukazuje na bod 40. odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že \"otec v konaní navrhoval vypočuť ako svedkov\nmaloleté deti Balvanové aj bývalých partnerov a otcov maloletých detí Balvanových a to na skutočnosť,\nči matka má také vysoké výdavky na domácnosť, nakoľko má skúsenosti, že matka prepila aj finančné\nprostriedky určené na živobytie pre maloleté deti, o ktoré sa staral, lebo ich matka trávila väčšinu\nčasu po krčmách. Súd návrh otca na výsluch uvedených svedkov zamietol nakoľko matka ňou tvrdené\nvýdavky na domácnosť - bývanie, energie, poplatok za odpad, telefónne služby, riadne preukázala a\nostatné bežné výdavky na maloletého A. matkou v návrhu uvádzané súd nepovažoval za neodôvodnené,\nnadhodnotené. Rovnako kolíznym opatrovníkom nebolo tvrdené, že by starostlivosť o maloletého A. zo\nstrany matky bola zanedbávaná. Z uvedeného nevyplýva, že by súdy bez dôvodu odmietli vykonať\ndokazovanie navrhnuté otcom, keď uviedli, že ho neopovažovali za potrebné, pretože matka maloletého\npreukázala výdavky na domácnosť, v ktorej žijú aj jej ďalšie štyri deti, a vyživovaciu povinnosť mala aj\n\nvoči dvom plnoletým deťom a výška výživného priznaného súdom jej ostatným deťom bola v konaní\nzistená. Pre rozhodnutie o výške výživného na maloletého A. bolo podstatné preukázanie nákladov na\nvedenie domácnosti, v ktorej okrem neho žijú aj ďalšie deti jeho matky a ktorým poskytuje aj výživné,\nčo matka maloletého preukázala. Súdy v odôvodňovaní rozsudkov zdôraznili, že samotné výdavky na\nstravu 13-ročného dieťaťa sú vyššie, ako uvádzala matka (mesačne minimálne 150 eur).\n29. Dovolateľ rovnako ako v odvolaní namietal v súvislosti so zisteným skutočným stavom, že\nsúdy nezohľadnili jeho zdravotné problémy a neprihliadli na konanie Sociálnej poisťovne o jeho žiadosti\no priznanie invalidného dôchodku, ktoré majú vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu\npovinnosť voči maloletému.\n30. Jedným zo základných atribútov rozhodovania v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania (sporového,\naj nesporového) je, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá\nveta CSP). Ku dňu vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový, aj právny základ, existujúci\nv danom čase. Prípadné zmeny tohto stavu, ktoré ešte nenastali, nemôžu spätne (napr. v dovolacom\nkonaní) meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vyhlásenia. Výnimkou nie je ani rozhodnutie\nsúdu o výžive maloletého, pri ktorom hmotnoprávna úprava umožňuje zmenu rozsudku v prípade\npodstatnej zmeny okolností, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Dovolanie nepredstavuje\nopravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutočného stavu veci\nv konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.\n31. Zdravotný stav otca maloletého bol v konaní preukázaný lekárskym posudkom z 21. júla 2021,\npodľa ktorého nie je invalidným, pretože jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezodpovedá poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, čo odvolací súd zohľadnil a vysvetlil,\nže \"skutočnosť, akým spôsobom a kedy bude posúdený zdravotný stav otca maloletého dieťaťa s\npoukazom na jeho opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, je situáciou, ktorá má len nastať,\na preto len zo samotnej podanej žiadosti otca maloletého dieťaťa o priznanie invalidného dôchodku\nnebolo možné v štádiu daného konania vychádzať\". Toto konštatovanie zodpovedá ustanoveniu §\n217 ods. 1 prvej vety CSP a preto nie je dôvodná námietka dovolateľa, že odvolací súd nezohľadnil\njeho zhoršený zdravotný stav, ktorý preukazoval prebiehajúcim konaním o jeho žiadosti o priznanie\ninvalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou, pričom ani v podanom dovolaní neuviedol, že by toto\nkonanie, v ktorom sa posudzovala miera poklesu jeho schopnosti pracovať v porovnaní so zdravou\nosobou bolo skončené a s akým výsledkom.\n32. Dovolací súd pripomína, že rozhodnutia všeobecných súdov o úprave práv a povinností k maloletým\ndeťom nemajú povahu rozhodnutí „absolútne konečných“ preto, že ich možno podľa ustanovenia § 26\nZákona o rodine zmeniť, ak sa zmenia pomery. Uvedené platí, pokiaľ súdy svoje rozhodnutia zakladajú\nna okolnostiach, zmena ktorých sa v budúcnosti predpokladá.\n33. Vzhľadom na uvedené dovolací súd preskúmaním nezistil vo veci vadu konania uvádzanú v\nustanovení § 420 písm. f) CSP, preto je dovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie\npodľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n34. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napádaných\nrozhodnutí v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie.\n35. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}