{"guid": "6b9ad0c2-f75c-408c-8915-f6b11dfaa328:9c613878-fc68-4691-8eb2-6a209f1d30ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1", "spisova_znacka": "6Cdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/2/2024 z 13. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1", "identifikacne_cislo": "5122208553", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c613878-fc68-4691-8eb2-6a209f1d30ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/2/2024\n5122208553\n13. 02. 2025\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2025:5122208553.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Life & Care, s.r.o., Divina 86, IČO: 46 711 341,\nproti žalovanej Slovenskej správe ciest, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Dúbravská cesta 1152/3,\nIČO: 00 003 328, o zaplatenie škody 1.743,36 eur, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n25C/82/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. septembra 2023 sp. zn.\n7Co/95/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom z 26. apríla 2023 č. k.\n25C/82/2022-188 I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 739,38 eur do 3 dní po právoplatnosti\nrozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n15,18 %. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne\ndôvodil, že konateľ žalobkyne G. Š. (ďalej len „konateľ žalobkyne“ alebo „konateľ“) sa 13. februára\n2022 vracal spolu s manželkou a maloletými deťmi z lyžovačky z E. O. osobným motorovým vozidlom\nžalobkyne S. S. (ďalej len „vozidlo“) a keď prechádzal po ceste I/11 cez mostný objekt nachádzajúci\nsa v obci M. (označený ako mostný objekt C.) vbehol vozidlom žalobkyne do neoznačeného výtlku v\nceste. Prejazdom cez uvedený výtlk bolo spôsobené na vozidle poškodenie pneumatiky a ALU disku,\npričom vada spôsobená prejazdom po neoznačenom výtlku sa neprejavila okamžite, ale až následne.\nKonateľ žalobkyne pokračoval v jazde ďalej smerom na Ž. a pri vjazde do Ž. riadenie začalo ťahať na\njednu stranu. Pri kontrole dôvodu vady riadenia zistil, že na vozidle je sfúknutá pravá pneumatika. Z\ndôvodu nevyhnutnej opravy pneumatiky telefonoval konateľ K. T. (v konaní svedok), ktorý na vozidle\nvymenil sfúknuté koleso. Z dôvodu poškodenia ALU disku a pneumatiky kúpil konateľ nový disk a dve\nnové pneumatiky (z dôvodu nutnosti výmeny obidvoch rovnakých pneumatík na hnaciu nápravu, aby\nboli rovnako vysoké). Z vykonaného dokazovania (vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia) vyplynulo,\nže k poškodeniu vozidla došlo prejazdom motorového vozidla po výtlku v ceste I. triedy. Na uvedený\nvýtlk žalovaná (ako správca cesty I. triedy a zodpovedná osoba) žiadnym spôsobom (napr. značkou)\nneupozornila prechádzajúcich vodičov, a teda si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z predmetu\nčinnosti. Preto je zodpovedná za škodu, ktorá žalobkyni vznikla. Nesporná bola potreba výmeny dvoch\npredných pneumatík z dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu diferenciálu. Konateľ žalobkyne za výmenu\ndisku a dvoch pneumatík uhradil v pneuservise 835,10 eur. Súd prvej inštancie od tejto sumy odpočítal\nopotrebenie starých pneumatík v sume 95,72 eur. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne nad priznanú\nsumu 739,38 eur nebol dôvodný, súd v zostávajúcej časti žalobu nad rámec priznanej sumy 1.743,36\neur zamietol. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s\n§ 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) a vecne pomerným úspechom žalovanej v konaní v rozsahu 15,18 %.\n\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. septembra 2023 sp. zn. 7Co/95/2023 rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a\nžalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Potvrdenie\nrozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie\nsprávne vyvodzoval naplnenie všetkých podmienok nároku žalobkyne na náhradu škody v zmysle §\n420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa jasne a zrozumiteľne popísala v podanej žalobe, akým\nspôsobom došlo k vzniku škody a za akých okolností. Konateľ cestoval v nedeľu 13. februára 2022 spolu\ns manželkou a deťmi z lyžovačky a v priebehu cesty došlo k vbehnutiu predmetným vozidlom - pravým\nkolesom - do neidentifikovanej a neoznačenej jamy. Následok tohto vbehnutia sa začal prejavovať až po\nurčitom čase tým, že vozidlo začalo ťahať do pravej strany, a to v dôsledku sfukovania pneumatiky. Je\npreto logický súvis medzi tvrdením žalobkyne o tom, akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti, ktorá\nv kontexte s uvedeným súvisí s následným poškodením disku a pneumatiky. Toto potvrdili v časových,\nako aj vecných súvislostiach svedkovia K. T. a G. C., keď vzťah vzniku škodovej udalosti a jeho následku\nnespochybňoval ani pracovník D. po nahlásení škodovej udalosti v príslušnej poisťovni. Poukazujúc na\nčasové a vecné súvislosti odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú\nobranu žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobkyňa vznik škody nepreukázala, keď neoznačila (najskôr)\nsprávny výtlk. Nebolo dôvodné od vodiča spravodlivo očakávať, pokiaľ takáto skutočnosť (prejazd jamou,\nvýtlkom) nastane, že ihneď zastaví vozidlo alebo si zapamätá presne konkrétne miesto jamy/výtlku,\nak škodová udalosť sa začala prejavovať až po určitom čase jazdy motorovým vozidlom tak, ako bolo\nv danom prípade. V tejto súvislosti bolo potrebné ďalej poukázať na správne a dostatočné správanie\nkonateľa žalobkyne ako vodiča, ktorý ihneď e-mailom oboznámil so škodovou udalosťou pracovníčku\nžalovanej pani D., a táto o tom informovala pracovníka žalovanej O. G., aby uvedenú skutočnosť preveril.\nV kontexte vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávny postup žalovanej, ktorá následne\nhneď v prvý pracovný deň nasledujúci po škodovej udalosti mala kontaktovať konateľa žalobkyne, aby\nspoločne tvrdenú skutočnosť - existenciu výtlku preverili obidve strany na mieste samom spoločne. V\ntomto smere však žalovaná zostala nečinná a súdu predložila už len následnú fotodokumentáciu z 24.\nfebruára 2022 potvrdzujúcu opravu výtlku neodborným spôsobom. Rozhodnutie o trovách odvolacieho\nkonania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. l, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne plným\núspechom žalobkyne v odvolacom konaní.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie.\nDovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu\nznemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. Namietala, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, formalistický a nepreskúmateľný pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nereagoval na zásadné námietky žalovanej. Pokiaľ\nide o odôvodnenie súdnych rozhodnutí, poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 154/2005, I. ÚS 117/2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžo/27/2014. Žalobkyňa nepreukázala vznik škody, jej rozsah, neuniesla dôkazné bremeno. V\ndanej veci nebola daná ani príčinná súvislosť. Táto bola určená len na základe pravdepodobnosti, čo\nneprichádza do úvahy. Nižšie súdy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, s ich právnym názorom\nsa nemožno stotožniť. Nižšie súdy primeraným spôsobom nereagovali na procesnú obranu žalovanej.\nŽalovaná nebola v konaní pasívne legitimovaná.\n4. Žalobkyňa považuje rozsudok odvolacieho súdu za zrozumiteľný a správny.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia\ntakejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je\npotrebné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a namietala,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu (resp. i súdu prvej inštancie) nie je dostatočne odôvodnené (nižšie\nsúdy nereagovali na jej zásadné námietky). Uviedla, že súdy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam\na s ich právnym názorom sa nestotožňuje. Súčasne dodala, že žalovaná nebola v konaní pasívne\nlegitimovaná.\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n9. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes\nešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a\nmariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n10. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n(ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.,\nďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nsíce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z\nodôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce\nskutkový a právny základ rozhodnutia.\n11. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona [§ 420 písm. f) CSP] sa\npožiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU\n69/2020).\n12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací\nsúd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na\nsúde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako\nsa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).\n13. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom zhodne so súdom prvej\ninštancie konštatoval, že žalobkyňa preukázala predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Vo veci\nbolo vykonané dokazovanie i výsluchom svedkov. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že k poškodeniu vozidla došlo prejazdom motorového vozidla po výtlku v\nceste I. triedy. Na uvedený výtlk žalovaná (ako správca cesty I. triedy a zodpovedná osoba) žiadnym\n\nspôsobom (napr. značkou) neupozornila prechádzajúcich vodičov, a teda si nesplnila svoju povinnosť\nvyplývajúcu jej z predmetu činnosti. Preto je zodpovedná za škodu, ktorá žalobkyni vznikla. Nesporná\nbola potreba výmeny dvoch predných pneumatík z dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu diferenciálu.\nOdvolací súd stotožňujúc sa s rozsudkom súdu prvej inštancie dodal, že následok vbehnutia do výtlku\nsa začal prejavovať až po určitom čase tým, že vozidlo začalo ťahať do pravej strany, a to v dôsledku\nsfukovania pneumatiky. Je preto logický súvis medzi tvrdením žalobkyne o tom, akým spôsobom došlo\nku škodovej udalosti, ktorá v kontexte s uvedeným súvisí s následným poškodením disku a pneumatiky.\nToto potvrdili v časových, ako aj vecných súvislostiach svedkovia K. T. a G. C., keď vzťah vzniku\nškodovej udalosti a jeho následku nespochybňoval ani pracovník D. po nahlásení škodovej udalosti v\npríslušnej poisťovni. Poukazujúc na časové a vecné súvislosti odvolací súd zhodne so záverom súdu\nprvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobkyňa vznik škody\nnepreukázala, keď neoznačila (najskôr) správny výtlk. Nebolo dôvodné od vodiča spravodlivo očakávať,\npokiaľ takáto skutočnosť (prejazd jamou, výtlkom) nastane, že ihneď zastaví vozidlo alebo si zapamätá\npresne konkrétne miesto jamy/výtlku, ak škodová udalosť sa začala prejavovať až po určitom čase jazdy\nmotorovým vozidlom tak, ako bolo v danom prípade. V tejto súvislosti bolo potrebné ďalej poukázať na\nsprávne a dostatočné správanie konateľa žalobkyne ako vodiča, ktorý ihneď e-mailom oboznámil so\nškodovou udalosťou pracovníčku žalovanej pani D., a táto o tom informovala pracovníka žalovanej O. G.,\naby uvedenú skutočnosť preveril. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávny\npostup žalovanej, ktorá následne hneď v prvý pracovný deň nasledujúci po škodovej udalosti mala\nkontaktovať konateľa žalobkyne, aby spoločne tvrdenú skutočnosť - existenciu výtlku preverili obidve\nstrany na mieste samom spoločne. V tomto smere však žalovaná zostala nečinná a súdu predložila už\nlen následnú fotodokumentáciu z 24. februára 2022 potvrdzujúcu opravu výtlku neodborným spôsobom.\n14. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS\n259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami\nsa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu\nposúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia podrobne,\nspôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné právne\núvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného prípadu, ktoré\nboli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.\n15. K námietke žalovanej, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s jej procesnou obranou,\nnereagoval na relevantné argumenty, dovolací súd uvádza, že takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP je priveľmi všeobecné na to, aby mohlo byť podkladom pre dovolací prieskum\nnapadnutého rozhodnutia. Pokiaľ má nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívať v tom, že\nsa nevysporiadal s niektorou podstatnou odvolacou námietkou, musí dovolateľ v dovolaní uviesť, o ktorú\nkonkrétnu odvolaciu námietku išlo a prečo ju považuje za podstatnú pre rozhodnutie vo veci. Dovolací\nsúd nemôže vykonávať komplexný prieskum všetkých odvolacích námietok (de facto nové odvolacie\nkonanie).\n16. Dovolací súd dopĺňa, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n17. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n18. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).\n19. Najvyšší súd ďalej pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)\n\nCSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017 a\n8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.\n460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej tiež len „ústava“) posudzoval ústavný súd,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).\n20. Námietky žalovanej po materiálnej stránke smerujú k spochybneniu procesu hodnotenia dôkazov v\nkonaní a správnosti záverov, ku ktorým dospeli súdy.\n21. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n22. Žalovaná v danej veci namietala nesprávne právne posúdenie bez bližšej špecifikácie a\nbez vymedzenia akejkoľvek právnej otázky. Pokiaľ dovolateľka polemizovala s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, spochybňovala správnosť jeho rozhodnutia, či kritizovala prístup odvolacieho súdu\nk právnemu posudzovaniu veci, uvedené námietky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému\nv ustanovení § 421 ods. 1 CSP. V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS\n387/2021) v prípade posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej\notázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľka pri namietanom nesprávnom\nprávnom posúdení veci nezadefinovala, nekonkretizovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, v nadväznosti na to (logicky) ani nemohla uviesť v čom nesprávnosť\nriešenia takej otázky odvolacím súdom podľa ich názoru spočíva a ako mala byť táto otázka správne\nvyriešená.\n23. Dovolateľka podrobila kritike konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu, vysvetľovala, v čom vidí\nnesprávnosť záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, poukázala na nesprávnosť\nskutkových zistení a následný nesúhlas s právnym posúdením, avšak ani pri posudzovaní podaného\ndovolania z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom považovala za podstatnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.\n24. Najvyšší súd preto dovolanie žalovanej podľa ustanovenia § 447 písm. c) a f) CSP (ako neprípustné\na pre nevymedzenie dovolacích dôvodov v zmysle CSP) odmietol.\n25. Výsledok takto skončeného dovolacieho konania zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 CSP per analogiam)\na žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho\nkonania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni\nvšak náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}