{"guid": "2c2df382-a782-4746-8008-39c3c64a1ba7:2ba1f21b-f74f-4f6f-bba0-656ea9b3be2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1", "spisova_znacka": "1Cdo/92/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/92/2024 z 9. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2025, sp. zn. 1Cdo/92/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1", "identifikacne_cislo": "5122203365", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-3", "nazov": "§ 151p ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151p", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ba1f21b-f74f-4f6f-bba0-656ea9b3be2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/92/2024\n5122203365\n09. 12. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:5122203365.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: L. X., nar. XX. H. XXXX, V. nad P. XXX, právne\nzastúpený JUDr. Martinou Filipovou, advokátkou, Bratislava, Tomášikova 50/C, proti žalovaným: 1/ N.. O.\nX., nar. XX. T. XXXX, X., W. 2, 2/ Z. X., rod. T., nar. XX. J. XXXX, X., T. XXXXX/XXXA, právne zastúpení:\nAdvokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47256591, o\nzrušenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/30/2022, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. novembra 2023 sp. zn. 7Co/118/2023-566, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 29. marca 2023 č.k. 46C/30/2022-460\nzamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100%.\n1.1. Mal preukázané, že podľa Dohody o zriadení vecného bremena z 03.11.2014 medzi žalobcom a\nžalovanou v rade 2/ došlo k zriadeniu vecného bremena in rem, keď osoba povinná z vecného bremena\n(žalobca) ako vlastník pozemkov - CKN parcely č. 363/3 a 364/1 (zapísaných na LV č. XXX) zriadil v\nprospech každého vlastníka oprávnenej osoby z vecného bremena, ktorý je vlastníkom pozemku - CKN\nparcely č. 364/2 - orná pôda o výmere 1 438 m2, zapísanej na LV č. XXXX, vecné bremeno spočívajúce\nv povinnosti povinnej osoby strpieť prechod a prejazd v celom rozsahu. Následne z CKN parcely č. 364/2\nna základe geometrického plánu došlo k odčleneniu časti parcely a vzniku nových CKN parciel č. 364/7,\n364/8, zapísaných v prospech žalovaného v rade 1/ na LV č. XXXX spolu s časťou pôvodnej CKN parcely\nč. 364/2 a ďalej CKN parciel č. 364/9 a 364/10, zapísaných na LV č. XXXX v prospech žalovanej v rade\n2/. Na LV č. XXXX je taktiež zapísané vecné bremeno spočívajúce v právach prechodu a prejazdu cez\nCKN parcelu č. 363/1 v prospech vlastníka CKN parcely č. 363/3 (žalobcu), neskôr na základe vkladu\nvlastníckeho práva č. V 2062/20 došlo k rozdeleniu tejto parcely na parcelu č. 363/1, 363/2 v podielovom\nspoluvlastníctve Y. X. a O. X. a CKN parcely č. 363/4 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/. Žalobca sa\ndomáhal zrušenia vecného bremena na základe podmienok § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka,\nkeď na strane oprávneného z vecného bremena došlo k zmene pomerov tým, že sa stal vlastníkom\nsusediacich pozemkov - CKN parcely č. 365 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 636 m2 spolu s\nrodinným domom súp.č. 251 a CKN parcely č. 366 - orná pôda o výmere 366 m2, na ktorých si môže\nzriadiť prístupovú cestu k CKN parcelám č. 364/2, 364/7, 364/8 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a\nCKN parcelám č. 364/9 a 364/10 vo vlastníctve žalovanej v rade 2/, čo zakladá hrubý nepomer medzi\nprávom a povinnosťou vyplývajúcou z vecného bremena.\n1.2. Súd pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena zisťoval, či táto zmena pomerov mala vplyv\nna spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní dotknutej\nnehnuteľnosti. V súvislosti s rozhodnutím uviedol, že posúdenie vzťahu medzi vecným bremenom a\n\nvýhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne, pričom sa do úvahy berú všetky\nrelevantné okolnosti a tiež vzhľadom na ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia\nalebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovná ju s prípadnou ujmou, ktorá by vznikla\nvlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov. Pritom je právne významný len taký\nhrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny, čiže medzi zmenou pomerov a vznikom hrubého pomeru\nmusí existovať príčinná súvislosť. Počas konania došlo k zásadnej zmene, keď vlastníkom susedných\npozemkov, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali slúžiť žalovaným na vybudovanie vlastného prístupu k\nsvojim nehnuteľnostiam, sa stala tretia osoba. Žalobca v tomto smere poukazoval na účelovosť prevodu\nvlastníckeho práva, preto súd posudzoval, či je takýto postup žalovaných v rozpore s dobrými mravmi.\n1.3. Žalovaná 2/ v tejto súvislosti tvrdila, že nesúhlasila, aby jej manžel (žalovaný 1/) susediace pozemky\nzakúpil. Žalovaný 1/ tvrdil, že sa mu nepodarilo nadobudnúť zostávajúce spoluvlastnícke podiely pre\nnesúhlas či nesúčinnosť ostatných podielových spoluvlastníkov a ku dňu podania žaloby boli predmetné\nnehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve v podiele 47/60-in. Súd mal preukázané, že vzťahy\nmedzi stranami sú hlboko narušené minimálne od roku 2017 a iniciátorom konfliktov v snahe zbaviť\nsa vecného bremena je žalobca. Vzhľadom na Dohodu o zriadení predmetného vecného bremena z\n03.11.2014 o šírke približne 2,55 metrov súd uviedol, že hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených\na právom žalobcu možno vzhliadnuť iba vo vzťahu k rozsahu vecného bremena upraveného v dohode,\nčo bolo vôľou obidvoch strán.\n1.4. Súd prihliadol aj na skutočnosti významné pri vzniku vecného bremena a to, že žalovaný 1/\nvybudoval prístupovú komunikáciu na pozemku žalobcu v hodnote 12.000 eur, so súhlasom žalobcu\nzriadil vodovodnú prípojku v sume 5.000 eur, pričom žalovaní musia mať zabezpečený prístup k svojim\ninžinierskym sieťam, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola vybudovaná neskôr na CKN parcele\nč. 364/10. Žalobca účinne nepoprel tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ prispel sumou 1.000 eur na\nrealizáciu vodovodnej prípojky do prístavby žalobcu a na vybudovanie kanalizácie. Preto súd dospel\nk záveru, že nie je spravodlivé požadovať od žalovaných, aby opätovne na svoje náklade budovali\nprejazd k svojim nehnuteľnostiam, keď tak v minulosti urobili na pozemku žalobcu s jeho súhlasom\na za stavu, že v čase vyhlásenia rozhodnutia žalovaný 1/ už nebol výlučným vlastníkom susediacich\npozemkov. Súd prihliadal aj na rodinné okolnosti a to, že všetky pozemky súd aktuálne vo vlastníctve\nstrán sporu a súrodenca žalobcu a žalovaného 1/, t.j. O. nadobudli ich darovaním od nebohých rodičov\nza účelom výstavby rodinných domov, pričom žalovaní 1/ a 2/ na pozemku CKN parcely č. 364/10\npostavili rodinný dom na rekreačné bývanie. Žalovaní tvrdili, že chceli vybudovať prístupovú cestu v\nokrajovej časti všetkých pozemkov (vrátane predného - prvého pozemku patriacemu bratovi O.) s tým,\nže k nej budú mať spoluvlastnícke právo, s čím žalobca nesúhlasil a preto došlo k zriadeniu vecného\nbremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, s ktorou jeho existenciou neskôr žalobca mal\ndlhodobo problém. Preto žalovaný 1/ odkúpil CKN parcelu č. 363/4 od svojho brata O. X., na ktorej bolo\nrovnako recipročne zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu.\n1.5. Uvedené okolnosti považoval súd za podstatné pre vyhodnotenie prípadného konania, či nekonania\nžalovaných v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď súd považoval predaj susedných pozemkov žalovaným\n1/ v priebehu konania za účelové, takéto konanie sa podľa vyššie uvedeného nepriečilo dobrým mravom.\nDodal, že samotná existencia spoluvlastníctva na susedných pozemkoch nemôže mať za následok\nzrušenie vecného bremena in rem, pričom táto možnosť v čase rozhodnutia súdu už neexistovala.\nVychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nebolo dôvodné žalobe žalobcu\nvyhovieť.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 8. novembra 2023 sp. zn. 7Co/118/2023-566\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Záver súd prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade neboli\npreukázané okolnosti pre zrušenie vecného bremena v zmysle uzatvorenej dohody o zriadení vecného\nbremena z 03.11.2014 na základe podmienok uvedených v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka,\nodvolací súd považoval za správny. Poukázal na bod 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom\nuviedol zásadné podmienky, na základe ktorých môže súd dospieť k záveru o zrušení vecného bremena\na to keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou\noprávneného. Vo vzťahu k výkladu ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolací súd dodal, že\ncitované ustanovenie patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom;\nzákon priamo neuvádza hľadiská, na základe ktorých by bolo možné usudzovať to, kedy sa jedná o hrubý\nnepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a ponecháva riešenie tejto otázky na úvahy\nsúdu, rozhodujúceho konkrétny prípad. Odvolací súd sa plne stotožnil s úvahami súdu a odkazuje na ne\n\n(§ 387 ods. 2 CSP). Uviedol, že súd správne vyhodnocoval len skutočnosti nadobudnutia a neskoršieho\nprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria susediace pozemky s pozemkami vo\nvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, vo vzťahu ku ktorým sa realizuje oprávnenie a povinnosť vyplývajúce\nz vecného bremena zriadeného na základe dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 03.11.2014,\nt.j. posudzujúc okolnosti nadobúdania a predaja predmetných nehnuteľností žalovaným 1/ s ohľadom\ntvrdeného nadobudnutia (len) spoluvlastníckeho podielu k týmto parcelám a na možnosti jeho realizácie\na výkon. Predmetom dokazovania nebolo zisťovanie, za akých podmienok a či by vôbec bolo možné\nna týchto pozemkoch vybudovať prístupovú cestu. Podstatné pre rozhodovanie súdu boli aj skutkové\nzistenia vyhodnotené v bodoch 37 až 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v nich\npoukázal na okolnosti vzniku vecného bremena, t.j. na zmluvnú voľnosť strán pri koncipovaní obsahu\nzriadeného vecného bremena, okolnosti, ktoré viedli k jeho zriadeniu (možnosti vybudovania prístupovej\ncesty v okrajovej časti všetkých pozemkov, na základe čoho mali všetci rodinní príslušníci nadobudnúť\nspoluvlastnícke podiely, s čím žalobca však nesúhlasil a v dôsledku uvedeného došlo následne k\nzriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu nielen v prospech žalovaných,\nale aj recipročne v prospech žalobcu ), že na základe takejto dohody žalovaní vynaložili značné finančné\nprostriedky na vybudovanie prístupovej cesty na časti CKN parcely č. 364/1 vo vlastníctve žalobcu\nvýlučne v rozsahu šírky 2,55 m2 a na vlastné náklady žalovaného v rade 1/ v sume 12.000 eur, že došlo k\nvybudovaniu vodovodnej prípojky v hodnote nákladov 5.000 eur, taktiež na základe dohody súrodencov\n(medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/) a že žalovaný 1/ na realizáciu vodovodnej prípojky žalobcu a na\nvybudovanie kanalizácie prispel sumou 1.000 eur, že k rozdeleniu pozemkov medzi súrodencami došlo\nna základe vôle rodičov strán sporu s cieľom, aby si na týchto pozemkoch vybudovali vlastné rodinné\ndomy a zároveň, vzhľadom na polohu pozemkov, aby bol zabezpečený pre každého z nich aj prístup\nk rodinným domom a pozemkom, k čomu mala slúžiť najskôr dohoda o podielovom spoluvlastníctve\nna pozemkoch zabezpečujúcich prístup k týmto nehnuteľnostiam, ktoré skutočnosti nakoniec viedli k\nzriadeniu vecného bremena písomnými zmluvami recipročne medzi všetkými súrodencami navzájom.\nOdvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že nebola jednoznačne preukázaná účelovosť\nprevodu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v k.ú. V. na tretiu\nosobu len pre okolnosti konkrétnej prejednávanej veci, prihliadajúc aj na ďalšie skutočnosti vyhodnotené\nsúdom prvej inštancie ako je uvedené vyššie ( bod 34. až 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku ). O\ntrovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca ( ďalej aj „ dovolateľ\" ) dovolanie, pričom jeho\nprípustnosť vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nUviedol, že súd prvej ako i druhej inštancie nedostatočným, nesprávnym a právne nie relevantným\nspôsobom zdôvodnili, z akého dôvodu nemožno aplikovať ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka,\nnedostatočne, nesprávne vyhodnotili prevod vlastníckeho práva žalovaných ako nie v rozpore s\ndobrými mravmi a nesprávne vyhodnotili skutkový stav a dospeli k nesprávnym skutkovým ako i\nprávnym záverom. Ďalej uviedol, že vo svojich písomných podaniach poukázal na zásah do jeho\nústavného vlastníckeho práva, pričom súd prvej inštancie ani odvolací súd sa predmetnou námietkou\nnevysporiadal.\nMal za to, že súdy nesprávne právne posúdili ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka na\nprejednávaný spor, keď doposiaľ nebola v rámci rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená právna\notázka, „Je možné prípad, kedy oprávnený z vecného bremena práva prechodu a prejazdu nadobudne\npo zriadení vecného bremena do vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorých si môže zriadiť prechod a\nprejazd ku svojim nehnuteľnostiam a teda už nie je nevyhnutný výkon práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu a žalovaný nebude využívať na prechod a prejazd svoje novonadobudnuté nehnuteľnosti, ale\nstále bude využívať zaťažené nehnuteľnosti povinného z vecného bremena, subsumovať pod hrubý\nnepomer a teda na daný aplikovať ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ?\"\nPoukázal tiež, že vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní chceli nadobudnúť spoluvlastnícke\npodiely od ostatných spoluvlastníkov v celosti ( čomu svedčí to, že ich nechceli predať ), preto ak žalovaní\naž v závere po procesnej obrane žalobcu zmenili svoj názor, tak to bolo účelové konanie a konanie\nv rozpore s dobrými mravmi. Preto je potrebné zodpovedanie právne významnej otázky, „Je možné\nvyhodnotiť účelové konanie strany sporu za rozpor s dobrými mravmi, ak sa strana sporu snaží týmto\núčelovým konaním zvrátiť procesné rozhodnutie v prospech druhej strany sporu, pričom z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že strana sporu chcela počas celého konania úplný opak toho, ako konala v\nzávere a ktoré konanie je pokladané druhou stranou za účelové ?\"\n4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhli ako nedôvodné odmietnuť resp. zamietnuť.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd\", resp. ,,najvyšší súd\") príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že\ndovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n8. Dovolací súd posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu ( § 124 CSP ) zistil, že žalobca vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z dôvodov, vyplývajúcich nielen z § 421 ods. 1 písm. b) CSP ale aj z § 420 písm. f).\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n12. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal\nnedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu, nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou a\nnedostatočne zistený skutkový stav veci.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a)\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa kuvšetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a\n\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n14. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n15. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\nstrany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným\nnárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).\n16. Dovolací súd k tomu uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno\npovažovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že\nho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobcovia neopodstatnene\nnamietajú, že im odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali\nim patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto\nsúvislosti dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o\nodvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné\ndať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n17. V danom prípade súdy podľa dovolateľa nedostatočne zdôvodnili, z akého dôvodu nemožno\naplikovať ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, nedostatočne, nesprávne vyhodnotili prevod\nvlastníckeho práva žalovaných ako nie v rozpore s dobrými mravmi a nesprávne vyhodnotili skutkový\nstav a dospeli k nesprávnym skutkovým ako i právnym záverom. Ďalej uviedol, že vo svojich písomných\npodaniach poukázal na zásah do jeho ústavného vlastníckeho práva, pričom súd prvej inštancie ani\nodvolací súd sa predmetnou námietkou nevysporiadal.\n18. Podľa dovolacieho súdu je z rozsudkov súdov nižších inštancií, chápajúc ich vo vzájomnej\nkomplexnosti a jednote zrejmé, že súd nemal preukázané okolnosti pre zrušenie vecného bremena v\nzmysle uzatvorenej dohody o zriadení vecného bremena z 03.11.2014 nazáklade podmienok uvedených\nv § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pritom v bode 33 odôvodnenia uviedol\nzásadné podmienky, na základe ktorých môže súd dospieť k záveru o zrušení vecného bremena, pričom\nmusí dôjsť k zmene pomerov a súčasne je musí byť daný právne významný hrubý nepomer medzi\nvecným bremenom a výhodou oprávneného. Dodal, že vzťah medzi vecným bremenom a výhodou\noprávneného sa posudzuje podľa okolností prípadu, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti. V\nďalších odsekoch poukázal na to, že počas konania došlo k zásadnej zmene, keď vlastníctvo susediacich\npozemkov, ktoré mali podľa žalobcu slúžiť žalovaným na vybudovanie vlastného prístupu k svojej\nnehnuteľnosti namiesto vecného bremena, ktoré žiadal zrušiť, boli prevedené na tretiu osobu. Preto\nvyslovil, že samotná existencia spoluvlastníctva na susedných pozemkoch nemôže mať za následok\nzrušenie vecného bremena in rem, pričom táto možnosť v čase rozhodnutia súdu už neexistovala. Súd\npreto skúmal len tvrdenú účelovosť prevodu v rozpore s dobrými mravmi. Dospel k záveru, že hrubý\nnepomer možno vzhliadnuť iba k rozsahu vecného bremena, ktoré však bolo upravené v dohode, čo\nbolo prejavené vôľou obidvoch strán. Zároveň zo žiadnych skúmaných okolností ohľadne nadobudutia\na predaja spoluvlastníckeho podielu žalovaných k parcelám, od ktorých žalobca odvodzoval svoj návrh\nna zrušenie vecného bremena nezistil, že takéto účelové konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými\nmravmi, čo náležite odôvodnil v bodoch 37 až 39 svojho rozhodnutia ( napr. uvádza, že nebohí rodičia\ndarovali tieto pozemky žalobcovi, žalovanému 1/ a ich súrodencovi za účelom vybudovania domov, čo\nžalovaný 1/ aj urobil, v roku 2014 si dohodou zriadili vecné bremeno na prístup k nehnuteľnostiam,\n\npričom žalobca nesúhlasil pred jej uzavretím s návrhom prístupu v okrajovej časti pozemkov, žalovaný\n1/ investoval do prístupovej cesty a kanalizácie žalobcu , konflikty žalobcu začali až neskôr od roku\n2017... ). Odvolací súd v bode 13 rozhodnutia doplnil, že ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho\nzákonníka patrí k právnym normám, kde zákon priamo neuvádza hľadiská, na základe ktorých by bolo\nmožné usudzovať to, kedy sa jedná o hrubý nepomer a možno vychádzať len zo skutkového zistenia.\nOdvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že nebola jednoznačne preukázaná účelovosť\nprevodu vlastníckeho práva žalovaného 1/ predmetným nehnuteľnostiam len pre okolnosti konkrétnej\nprejednávanej veci, prihliadajúc aj na ďalšie skutočnosti na skutočnosti vyhodnotené súdom prvej\ninštancie (bod 34. až 39 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré aj náležite vymenoval v bode\n14. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že súdy dostatočným spôsobom odôvodnili\nsvoje rozhodnutie, pričom sa odvolací súd vyjadril k všetkým zásadným odvolacím argumentom a na\njeho odôvodnení nie je čo vytknúť. To, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa\nsamo o sebe neodôvodňuje záver, že došlo zo strany súdov k porušeniu práva na spravodlivý proces\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Najvyšší súd tiež uvádza, že dovolateľ namietal nesprávne zistený skutkový stav tak ako bol zistený\nsúdmi nižších inštancií. Dovolací súd však nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\nSama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci - predovšetkým vo\nvzťahu k posudzovaniu žaloby, nie je spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n20. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu posudzujúc jeho prípustnosť podľa\n§ 420 písm. f) CSP odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie\nje prípustné ( § 447 písm. c) CSP ).\n21. Pokiaľ žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, možno ju\nodôvodniť tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n22. Relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa\nodvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím\nna individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by\nnevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť\nktorého vyvodzuje z tohto ustanovenia, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené.\n23. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n24. Žalobca v tomto smere definoval nasledovné právne otázky:\n\n1. „Je možné prípad, kedy oprávnený z vecného bremena práva prechodu a prejazdu nadobudne po\nzriadení vecného bremena do vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorých si môže zriadiť prechod a prejazd ku\nsvojim nehnuteľnostiam a teda už nie je nevyhnutný výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\na žalovaný nebude využívať na prechod a prejazd svoje novonadobudnuté nehnuteľnosti, ale stále bude\nvyužívať zaťažené nehnuteľnosti povinného z vecného bremena, subsumovať pod hrubý nepomer a\nteda na daný aplikovať ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ?\"\n2. „Je možné vyhodnotiť účelové konanie strany sporu za rozpor s dobrými mravmi, ak sa strana sporu\nsnaží týmto účelovým konaním zvrátiť procesné rozhodnutie v prospech druhej strany sporu, pričom z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že strana sporu chcela počas celého konania úplný opak toho, ako\nkonala v závere a ktoré konanie je pokladané druhou stranou za účelové ?\"\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je však zrejmé, že prvú žalobcom v\ndovolaní formulovanú otázku odvolací súd vôbec neriešil. Druhá žalobcom formulovaná otázka je svojou\npovahou skutková a je spätá s vykonaným dokazovaním a jeho hodnotením. Odvolací súd vychádzal\nzo zistení, že žalovaní pri nadobudnutí a prevode vlastníckeho práva k susedným nehnuteľnostiam, od\nktorých žalobca odvodzoval právo zrušenia vecného bremena za podmienok § 151p ods. 3 Občianskeho\nzákonníka nekonali v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na ďalšie okolnosti ( napr. rodinné, vôľu oboch\nstrán pri uzavretí dohody vo vzťahu k rozsahu vecného bremena, vybudovanie prístupovej komunikácie\na prípojek a kanalizácie žalobcu, na ktorú prispel žalovaný 1/ atď... ). Takto zistený skutkový stav bol\npre súd dovolací záväzný (§ 442 CSP) a nie je možné ho prelomiť iným právnym posúdením veci (k\ntomu pozri aj bod 17 in fine), keďže sa nejedná o otázku právnu, ale skutkovú. V neposlednom rade\nnajvyšší súd dodáva, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n25. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) ( § 420 písm. f) CSP )\na podľa § 447 písm. f) CSP ( § 421 ods. 1 písm. b) CSP ) v celom rozsahu odmietol.\n26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/118/2023", "guid": "f40bebba-e8fa-4203-80c0-8fb23c2b4313:6f48e233-7688-4f29-bda3-ecae2058a9fa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}