{"guid": "4c7512c1-3c0b-4c8c-aa60-6516bd95f806:932a5eb3-6152-4538-a468-118c5bae425e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1", "spisova_znacka": "6Cdo/93/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/93/2023 z 30. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2025, sp. zn. 6Cdo/93/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1", "identifikacne_cislo": "5114217826", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/932a5eb3-6152-4538-a468-118c5bae425e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/93/2023\n5114217826\n30. 05. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:5114217826.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. V., narodenej XX. A. XXXX, Ž., W. XXXX/X,\nzastúpenej Mgr. PeadDr. Antonom Kušnírom, advokátom, Žilina, Jána Reka 13, proti žalovanému E.\nO., narodenému XX. M. XXXX, V. XXX, zastúpenému splnomocnenkyňou JUDr. Magda Poliačiková,\nadvokátka, s.r.o., Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654, o určenie neplatnosti vyhlásenia a vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/101/2014, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2022 sp. zn. 7Co/144/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom\nprvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. mája 2022 č. k.\n18C/101/2014-924 zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanom domáhala\nurčenia I. neplatnosti vyhlásenia právneho predchodcu žalovaného, spísaného 3. apríla 1997 u notárky\nJUDr. Aleny Majerčiakovej a II. práva podielového spoluvlastníctva nehnuteľností v katastrálnom území\nV., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela CKN č. 3688/2 - orná pôda o výmere 473 m2, č. 3688/3 orná pôda o výmere 555 m2 a č. 3688/7 - orná pôda o výmere 77 m2 (všetkých vytvorených z časti\nEKN parcely č. 3795/40 - orná pôda o výmere 322 m2 (?), v podiele 19/108-ín. Žalovanému aj štátu\npriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (s tým, že o výške náhrady bude\nrozhodnuté samostatný uznesením). Právne toto svoje rozhodnutie odôvodnil (pokiaľ šlo o vec samu)\nustanoveniami §§ 123, 124, 129, 130, 132 a 134 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení\nneskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) a § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálneho\nzákona). Vecne mal za to, že žaloba nebola dôvodná, keď žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti\nvyhlásenia pojatého do notárskej zápisnice nemala naliehavý právny záujem a v prípade požiadavky na\nurčenie vlastníctva nepreukázala svoje tvrdenia vzhľadom na rozpornosť znaleckých posudkov a aj keby\nsa jej to podarilo, žalovaný nadobudol vlastnícke právo dostatočne dlhý čas trvajúcim dobromyseľným\nvýkonom práva (vydržaním potom, čo sporné nehnuteľnosti nadobudol darovaním od svojho starého\notca).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) rozsudkom z 9. novembra 2022 sp. zn. 7Co/144/2012 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387\nods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej tiež len „CSP“) potvrdil a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Nad rámec citácie ustanovení § 137 písm. c) a § 228 CSP a § 34 ods. 2\nkatastrálneho zákona a s nimi spojeného skôr teoretického výkladu, ktorými odôvodnil svoj záver o\nsprávnosti zamietnutia žaloby v časti požiadavky na určenie neplatnosti vyhlásenia v notárskej zápisnici\npovažoval za správne tiež zamietnutie žaloby v časti určenia vlastníckeho práva, v tomto prípade jednak\n\npre stotožnenie sa s argumentáciou súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), ako aj pre výklad otázok\nspojených s interpretáciou § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 293/1992 Zb., pri ktorých dobromyseľnosť právneho\npredchodcu žalovaného B. O. A.. ani žalovaného nebola po dobu 10 rokov od vydania notárskeho\nosvedčenia spochybnená a neskoršie podanie žaloby na nadobudnutie vlastníctva vydržaním nemalo\nžiaden vplyv.\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) aj § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Namietanou\nprocesnou vadou tzv. zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP podľa nej odvolací súd v rozpore\ns judikatúrou ústavného súdu i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaťažil konanie tým, že v\nodôvodnení svojho rozsudku nezaujal stanovisko k jej odvolacím námietkam, týkajúcim sa nepravdivosti\ntvrdení pojatých do notárskeho osvedčenia. Zotrvala na názore o existencii naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení aj u neplatnosti vyhlásenia pojatého do notárskej zápisnice, keď toto je\npodľa nej spôsobilé odstrániť stav jej právnej neistoty. Nižšie súdy potom podľa nej nesprávne posúdili\ntu nesporne významnú právnu otázku možnosti skúmania oprávnenosti držby pri vydaní notárskeho\nosvedčenia a tiež otázku možnosti prehodnotenia notárskeho osvedčenia o držbe aj po uplynutí 10 rokov,\ntvrdenie z dovolania o dopustení sa tým odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nvšak bližšie nespresnila (najmä neuviedla, aké rozhodnutie či rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky - ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ - by v tomto prípade malo/-i byť výrazom\nonej ustálenej rozhodovacej praxe). Navrhla zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov s vrátením veci\nna ďalšie konanie súdu prvej inštancie s eventualitou zmeny rozsudkov dovolacím súdom tak, že jej\nžalobe bude vyhovené.\n4. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť, keď podľa jeho názoru žalobkyňa spochybňuje len skutkové\nzávery nižších súdov, ktoré svoje rozhodnutia odôvodnili objektívne uspokojivým spôsobom a ich závery\ntreba považovať za správne a súladné s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech boli vydané rozhodnutia oboch nižších súdov (§ 424 CSP),\nzastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), dospel bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť\nvety pred bodkočiarkou CSP) k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Odôvodnenie, prečo bol namieste\ntakýto postup, uvádza v nasledujúcich bodoch.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Tejto mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava\njeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len)\nak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§§ 420 a 421 CSP.\n7. Pokiaľ dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 CSP, tu dovolací súd zdôrazňuje, že\naj za účinnosti CSP je naďalej aktuálny právny názor, podľa ktorého prípustnosť dovolania nezakladá\nsamo tvrdenie dovolateľa o existencii vady zmätočnosti, ale (až) zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (tu porovnaj 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017 a\n8Cdo/73/2017).\n8. Žalobkyňa v dovolaní primárne prípustnosť jej dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP. Podľa neho je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ zásah súdu\ndo procesného práva strany sporu, b/ nesprávnosť procesného postupu súdu reprezentujúceho takýto\nzásah, v dôsledku ktorého dochádza k znemožneniu procesnej strane, aby (svojou procesnou aktivitou)\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia a c/ miera (intenzita) zásahu, pri ktorej už je namieste\nhovoriť o porušení práva na spravodlivý proces.\n\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (II. ÚS 3/97, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03, I. ÚS 50/04 a IV. ÚS\n252/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať\núplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia\nsú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre\nrozhodnutie (II. ÚS 76/07).\n11. Preskúmaním obsahu odôvodnení rozsudkov oboch nižších súdov v prejednávanej veci a to\npredovšetkým odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, predstavujúceho primárny predmet prieskumu\nv dovolacom konaní potom podľa názoru dovolacieho súdu nešlo dospieť k záveru o tom, žeby tu šlo o\nten prípad, aký má na mysli ustanovenie § 420 písm. f) CSP.\n12. V posudzovanom prípade totiž obsah spisu neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd\npri odôvodňovaní svojho potvrdzujúceho rozsudku vybočil z medzí určených mu v rámci ustanovenia\n§ 387 ods. 3 CSP (inak štandardne prízvukovaných v už patrične ustálenej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu). Kritériom z uvedeného pohľadu rozhodujúcim je totiž možnosť označenia tvrdenia či\nnámietky odvolateľa, odvolacím súdom ponechaného bez povšimnutia, za podstatné. Tomuto parametru\nale v intenciách prípadu z prejednávanej veci vôbec nemohla učiniť zadosť tá časť argumentácie\ndovolateľky, podľa ktorej nižšie súdy mali svoje rozhodnutia založiť na nesprávnom skutkovom závere\no dobromyseľnosti žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a to preto, že tu jednak šlo o otázku\nskutkovú (z prieskumu správnosti v dovolacom konaní principiálne vylúčenú) a tiež preto, že z pohľadu\nmožnosti spochybnenia vlastníckeho práva žalovaného malo význam práve a len to, či k nemu prišlo ešte\npočas desaťročnej vydržacej doby (počítanej od zápisu právneho predchodcu na základe notárskeho\nosvedčenia ako oprávneného držiteľa sporných nehnuteľností) alebo (ako aj v tomto konkrétnom\nprípade) až po jej uplynutí (z pohľadu aktivity žalobkyne márnom).\n13. Tvrdenia dovolateľky o lživosti či prinajmenšom protirečivosti tvrdení žalovaného vo vzťahu k dôvodu\nujatia sa nimi držby sporných nehnuteľností by síce za nepodstatné označiť nešlo, toto by však platilo\nlen za situácie, v ktorej by sa prinajmenšom odvolací súd vyslovil v prospech žalobkyňou zjavne\npreferovanej možnosti skúmania podmienok oprávnenosti držby smerujúcej k vydržaniu bez časového\nobmedzenia a zároveň by tu nebolo žiadneho rozhodnutia dovolacieho súdu, riešiaceho takúto otázku\n[čiže iba vtedy, ak by sa tvrdenia, na ktoré neskoršia dovolateľka nedostala od odvolacieho súdu žiadnu\nalebo objektívne uspokojivú odpoveď, kryli so spôsobom riešenia právnej otázky, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu alebo s jeho významovým protikladom a šlo by tu o tú skutkovú podstatu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú zákonodarca urobil súčasťou § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP]. Žiaden z týchto predpokladov však splnený nebol, nakoľko oba nižšie súdy sa svojimi ostatnými\nrozhodnutiami prihlásili k interpretácii úpravy zo zákonov č. 293/1992 Zb. a č. 393/2000 Z. z. prinesenej\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/47/2012 a prijatie tohto rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke\n(stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) privodilo (vo vzťahu k otázke, o\nktorej je reč) nielen až neskoršou procesnou úpravou zakotvené pojmy ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a odklonu od nej [tu porovnaj § 421 ods. 1 písm. a) CSP a R 71/2018], ale tiež vylúčenie\nrovnakou úpravou prinášaných možných alternatív k tejto skutkovej podstate nesprávneho právneho\nposúdenia veci v podobe skoršieho neriešenia otázky [písmeno b)] či stavu rozdielnosti rozhodovania\ndovolacieho súdu [písmeno c)].\n14. Z už uvedeného teda vyplýva, že výskyt zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka\nnamietala neopodstatnene, čo spôsobovalo, že dovolanie v časti opieranej o tento dôvod nešlo\npovažovať za prípustné.\n\n15. Pokiaľ dovolateľka namietala, že jej dovolanie je prípustné tiež podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu; ani tu jej podľa názoru najvyššieho súdu nešlo dať za pravdu.\n16. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení došlo k odklonu;\nurčujúcim je tu až záver (zistenie) dovolacieho súdu, že tu o prípad odklonu naozaj ide.\n17. V prejednávanej veci síce dovolateľke nešlo vyčítať nemožnosť vyvodenia z jej dovolania, ktorá\notázka má byť podľa nej otázkou riešenou za cenu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (nakoľko nešlo mať pochybnosti o tom, že tu ide o otázku možnosti skúmania pravdivosti\nskutočností osvedčovaných notárskym osvedčením o držbe podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. a otázku\nčasu, v ktorom je tak možné urobiť); žalobkyňa však neuviedla žiadne také rozhodnutie najvyššieho súdu\nvyslovujúce jej konvenujúci názor, ktoré by šlo označiť za výraz ustálenej judikatúry dovolacieho súdu a\nani z vlastných poznatkov vec prejednávajúceho senátu dovolacieho súdu nešlo vyvodiť, že dovolaním\ntvrdený stav odklonu v tejto konkrétnej veci by mal byť realitou.\n18. Dovolací súd pritom poukazuje na svoje stále aktuálne skoršie závery formulované ním vo veci sp.\nzn. 6Cdo/17/2022 (týkajúcej sa rovnakého odvolacieho súdu), podľa ktorých jediné skoršie rozhodnutie\nzaoberajúce sa (tak ako aj v tentoraz prejedávanej veci) prípadom notárskeho osvedčenia o držbe\npodľa zákona č. 293/1992 Zb., teda rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/17/2010 vydané ešte\n28. marca 2012, teda viac než rok pred rozhodnutím vo veci sp. zn. 6Cdo/47/2012 treba považovať\nza prekonané (práve spomínaným judikátom R 125/2014) a to isté platí pri uznesení vo veci sp. zn.\n4Cdo/283/2009 (z 27. októbra 2010). Žiadne z iných dovolaciemu súdu známych jeho rozhodnutí\nnezodpovedá splneniu podmienky posudzovania druhovo totožnej situácie [špecifického problému\nzaloženia stavu oprávnenosti držby priamo vydaním notárskeho osvedčenia podľa zákona č. 293/1992\nZb. pred jeho dotknutím zákonom č. 393/2000 Z. z., riešeného práve rozsudkom vo veci sp. zn.\n6Cdo/47/2012, ktorý sa (nech aj nie explicitne) vyjadril, že ak má prísť k účinnému popretiu oprávnenosti\ndržby (zo strany vlastníka zapísaného v katastri pred zápisom osvedčenia o držbe, znášajúceho riziko\nstraty vlastníctva), musí sa tak stať ešte v rámci behu vydržacej doby].\n19. Dovolací súd z týchto dôvodov preto dovolanie ako celok [v časti namietajúcej vadu podľa § 420\npísm. f) CSP aj v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nrovnakého zákona] podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.\n20. Rozhodnutie o trovách konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/144/2022", "guid": "fe6aa4f0-50a8-4680-8054-f29a7e5d2816:fd96c59b-0453-4674-957c-3b29d106cf37", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}