{"guid": "4cc7ff2c-a54d-4039-b01f-b0ade16d0fe0:ac2809f5-d551-433c-9d1e-cbfc8f6639f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1", "spisova_znacka": "2Cdo/16/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/16/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2025, sp. zn. 2Cdo/16/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1", "identifikacne_cislo": "5113213400", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac2809f5-d551-433c-9d1e-cbfc8f6639f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/16/2023\n5113213400\n30. 01. 2025\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2025:5113213400.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. X., narodeného J., bytom X., právne zastúpeného\nadvokátom JUDr. Milošom Gerom, so sídlom Bytča, Ul. Štefánika 217, IČO: 40 065 049, proti žalovanej\nL. M., narodenej J., bytom X., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s.,\nso sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, pracovisko Žilina, Dolný val 574/7, v mene ktorej\nako advokát a konateľ koná JUDr. Stanislav Stehura, PhD., o zrušenie vecného bremena, vedenom na\nOkresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/126/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 31. mája 2022 sp. zn. 11Co/6/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2022 sp. zn. 11Co/6/2022 z r u š u j e a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom z 25. mája 2017 č. k.\n2C/126/2013-73 výrokom I. zrušil vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania domu č. XXX\ns príslušenstvom na parc. č. 2354 a pozemkov parc. č. 2354 a č. 2355 (zastavaná plocha a nádvorie,\nresp. záhrada), zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. X., zriadené v prospech žalovanej dohodou dedičov\na výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline\n(ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 18. januára 2018 č. k. 5Co/258/2017-115 uvedený rozsudok z\ndôvodu absencie právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,\naby sa pri posudzovaní otázky zrušenia vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) zaoberal skutočnosťou, či za primeranú náhradu za také zrušenie\nmožno považovať zaplatenie výplatku z dedičstva žalobcom žalovanej, a na ten účel vyhodnotil\nosvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/203/2006, Dnot 43/2006 z 10. 01. 2007 a sp. zn. 15D/416/2006, Dnot\n81/2006 z 10. 01. 2007, skúmajúc vôľu dedičov, ktorú v uzatvorených dohodách o dedičstve prejavili.\nII.\n2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom z 18. novembra 2019 č. k. 2C/126/2013-142 výrokom\nI. vecné bremeno zrušil a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n3. Po hmotnoprávnej stránke spor posudzoval v zmysle ustanovení § 151n, § 151o a § 151p\nObčianskeho zákonníka. Z dedičského osvedčenia, ako aj z výpovede žalobcu a svedkov mu vyplynulo,\nže v dedičskom konaní sp. zn. 15D/203/2006 po R. X., rod. U. bolo prejednané dedičstvo, pričom\núčastníci tohto dedičského konania - súrodenci, deti poručiteľky sa dohodli tak, že výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti sa stane žalobca s povinnosťou vyplatenia svojich súrodencov, každého po 47.000 Sk.\nOhľadne sestry Jarmily Várošovej (žalovaná) bolo zriadené vecné bremeno, pretože táto v tom čase\nnemala kde bývať a bydlisko mala v rodičovskom dome. Bolo dohodnuté, že tejto žalobca vyplatí\n\nsumu 47.000 Sk v lehote do 6-tich mesiacov od odhlásenia sa z trvalého pobytu v dome č. XXX X..\nTáto skutočnosť nastala, žalovaná sa odsťahovala z rodičovského domu a teraz má trvalé bydlisko X.\nč. XXXX. Bolo aj nepochybne preukázané, že žalobca žalovanej zaslal finančné prostriedky v sume\n1.560,11 eur (47.000 Sk), čo vyplýva z pripojených poštových poukážok č. 10014 z 21. 08. 2013 a č.\n10015 z toho istého dňa.\n4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaná v konaní súhlasila so zrušením vecného bremena, ale\nv zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadala za zrušenie vecného bremena primeranú\nnáhradu, ktorú obranu žalovanej nemohol akceptovať. Žalovanej podľa názoru súdu prvej inštancie bola\nposkytnutá primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena, a to suma 1.560,11 eur. Z dedičského\nrozhodnutia sp. zn. 15D/203/2006 vyplynulo, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti po nebohej R. X. sa\nstal žalobca. Ustupujúcim dedičom L. V. a K. B. vyplatil každej po 47.000 Sk (1.560,11 eur). Zhodne tak\nurobil aj čo sa týka najmladšej sestry L. X., ktorej tiež vyplatil túto sumu po tom, ako sa odsťahovala do X.\nč. XXXX. Súd nemohol teda akceptovať jej požiadavku, aby vecné bremeno bolo zrušené za primeranú\nnáhradu, keď táto náhrada už bola žalovanej vyplatená. Súd tento prípad jednoznačne subsumoval\npod ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by žalobca vyplácal ďalšie finančné\nprostriedky ako primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena, nepochybne by sa žalovaná aj na\núkor svojich ostatných súrodencov obohatila, pokým by získala väčší finančný prospech z dedičstva po\nsvojej matke ako ostatní dedičia.\n5. V bode 22. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie znovu dal do pozornosti dedičské konanie, z\nktorého vyplýva, že po tom, ako nastane tá skutočnosť, že žalovaná sa odsťahuje z rodinného domu č.\nXXX, žalovaný je povinný do 6-tich mesiacov jej zaplatiť finančnú hotovosť 47.000 Sk. Tieto podmienky\nboli zo strany žalobcu v plnom rozsahu splnené. Takisto bolo preukázané, že žalovaná sa odsťahovala\nz rodinného domu X. č. XXX.\n6. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom z 12. júla 2021 č. k. 2C/126/2013-203 vo výroku I. primeranú\nnáhradu za zrušenie vecného bremena nepriznal a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo sporových strán\nnemá nárok na náhradu trov konania.\n7. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku (bod 7.) vyplýva, že vo veci súd prvej inštancie rozhodol\nmeritórne v prvotnom rozhodnutí, o primeranej náhrade za zrušenie vecného bremena však nerozhodol,\na preto dopĺňacím rozsudkom túto chybu opravil. Dal do pozornosti pôvodný rozsudok sp. zn.\n2C/129/2013 z 18. 11. 2019, z ktorého bodu č. 22. vyplýva, že žalovaná obdržala náhradu za zrušenie\nvecného bremena.\n8. Výrok II. dopĺňacieho rozsudku o nároku na náhradu trov konania o vyhlásení dopĺňacieho\nrozsudku odôvodnil tým, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. To neplatí\no pôvodnom (dopĺňanom) rozsudku, ktorý bol vynesený v tejto veci, kedy súd priznal 100 % náhrady\ntrov konania samotnému žalobcovi.\nIII.\nKonanie o odvolaní\n9. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“), v konaní o odvolaní žalovanej túto vyzval na\nvyjadrenie sa k možnej aplikácii § 3 ods. 1 OZ.\n10. Žalovaná vo vyjadrení k výzve súdu uviedla, že § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje\nvšeobecnú zásadu súkromného práva, pričom v predmetnej výzve nie je uvedené, v akom kontexte je\nmožné predmetnú zásadu aplikovať, preto nie je možné zaujať relevantné stanovisko. Uvedené vyplýva\naj zo skutočnosti, že odvolaním napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko nie je\nzrejmé, či súd rozhodol o zrušení vecného bremena z dôvodu podľa § 151p ods. 3 Občianskeho\nzákonníka alebo z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky. Súd na jednej strane uviedol, že návrhu\nžalobcu vyhovel z dôvodu, že z dedičského rozhodnutia sp. zn. 15D/203/2006 vyplynulo, že ak sa\nodsťahuje z rodinného domu č. XXX, žalobca je povinný jej do 6 mesiacov vyplatiť finančnú hotovosť\n47.000 Sk, čo sa aj stalo a žalobca jej predmetnú hotovosť vyplatil, na strane druhej súd uviedol,\nže tento prípad subsumoval pod ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda, že\nnáhrada za zrušenie vecného bremena jej už bola vyplatená. Poukazuje, že vecné bremeno bolo v jej\nprospech zriadené z dôvodu jej zdravotného stavu, pretože nikdy nemôže nadobudnúť vlastné bývanie\na rodičovský dom predstavuje pre ňu jedinú životnú istotu na zabezpečenie bývania.\n11. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudkom z 31.\nmája 2022 č. k. 11Co/6/2022-239 rozsudok súdu prvej inštancie z 18. 11. 2019 č. k. 2C/126/2013-142\nvo výrokoch I., II. a dopĺňací rozsudok z 12. 07. 2021 č. k. 2C/126/2013- 203 vo výroku I. potvrdil\n\n(výrokom I.), výrok II. dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie zrušil (výrokom II.) a žalobcovi priznal\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrokom III.).\n12. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd skonštatoval, že odvolanie žalovanej nie je\ndôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Dokazovaním, vykonaným súdom prvej\ninštancie, boli preukázané podmienky pre zrušenie vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 OZ.\nŽaloba umožňovala súdu prijať takýto záver, nakoľko súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu\n(§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca nemusel nárok právne kvalifikovať, právna kvalifikácia bola vecou súdu, v\nzmysle zásady „súd pozná právo“. Povinnosťou žalobcu bolo uviesť skutkové tvrdenia a vymedziť petit\nžaloby, t. j. určiť predmet konania. Žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že sa domáha zrušenia\nvecného bremena, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo zriadené, keď sa žalovaná odsťahovala do\ninej nehnuteľnosti a žalobca splnil podmienky dedičskej dohody. Tieto skutkové tvrdenia boli vykonanými\ndôkazmi preukázané (body 18. a 19. odôvodnenia).\n13. Je nepochybné (bod 21. odôvodnenia), že na strane žalovanej nastala zmena pomerov, v dôsledku\nktorej nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V čase zriadenia\nvecného bremena bola žalovaná odkázaná na bývanie v dotknutej nehnuteľnosti. Následne žalovaná\nzmenila osobný stav, vydala sa a získala právo bývania v bytovom dome, kde bola v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu prihlásená na trvalý pobyt. Za takýchto okolností nemožno spravodlivo trvať na tom,\naby jej žalobca poskytoval nehnuteľnosť na účely bývania, keďže túto potrebu má uspokojenú.\n14. V tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na ostatné okolnosti, ktoré vyplývajú zo zistení súdu prvej\ninštancie - žalovaná mala nárok na spoluvlastnícky podiel z titulu dedenia predmetnej nehnuteľnosti\nzaťaženej vecným bremenom. Za tento podiel jej žalobca poskytol výplatok. Aj keď v dedičských\ndohodách, ktoré vecné bremeno založili, nebolo v právne perfektnej forme dohodnuté obmedzenie\nvecného bremena na určitý čas, resp. rozväzovacia podmienka, z ostatných častí dedičskej dohody\nvyplynulo, že sa počítalo s bývaním žalovanej v nehnuteľnosti dočasne, do zabezpečenia vlastného\nbývania. Uvedené vyplynulo aj z výsluchu svedkov - súrodencov žalobcu a žalovanej.\n15. Vydajom a odsťahovaním sa žalovanej do nehnuteľnosti, ku ktorej má samostatné právo bývania,\ndošlo k zásadnej a trvalej zmene pomerov, pričom ďalšie trvanie vecného bremena, na ktoré žalovaná\nnebola odkázaná, by vyvolalo hrubý nepomer pri obmedzení užívania nehnuteľnosti žalobcom a\nvýhodou oprávnenej (bod 22. rozsudku odvolacieho súdu).\n16. Odvolací súd poukázal na to, že súdna prax došla k záveru, že ak bolo vecné bremeno zriadené\nbezodplatne, môže dôjsť k jeho zrušeniu bez náhrady.\n17. V bode 25. odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej\ninštancie, mu vyplynulo, že vecné bremeno bolo zriadené na základe dedičskej dohody bezodplatne.\nŽalobca prevzal rodičovskú nehnuteľnosť a zaviazal sa ustupujúcim dedičom - súrodencom, teda\naj žalovanej, vyplatiť náhradu zodpovedajúcu hodnote ich dedičského podielu. Tak ako ostatným\nsúrodencom, aj žalovanej bola náhrada zodpovedajúca hodnote jej dedičského podielu vyplatená.\n18. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vyplatením náhrady za zrušené vecné\nbremeno by žalovaná získala výhodu oproti ostatným súrodencom, preto poskytnutie náhrady za\nzrušené vecné bremeno by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Na rozdiel od súdu prvej\ninštancie odvolací súd konštatoval, že žalobca vyplatil žalovanej nie primeranú náhradu za zrušenie\nvecného bremena, ale výplatok z dedičstva, čo však medzi stranami nebola sporná skutočnosť (preto\nnenariaďoval pojednávanie).\n19. Vo vzťahu k výroku II., ktorým zrušil výrok II. dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd uviedol, že išlo o výrok nadbytočný, lebo o trovách už bolo rozhodnuté výrokom II. rozsudku, ktorý\npreto zrušil.\nIV.\nDovolanie žalovanej\n20. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolaním, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil\nrozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.\n21. Vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 420 písm. f) CSP namietla záver odvolacieho súdu o\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zrušení vecného bremena aplikovaním § 151p ods. 3 OZ\ns odôvodnením, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie boli preukázané podmienky\npre zrušenie vecného bremena, pričom žaloba umožňovala prijať súdu takýto záver, keďže každé\npodanie súd posudzuje podľa obsahu a žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať, nakoľko právna\nkvalifikácia je vecou súdu a povinnosťou žalobcu je uviesť skutkové tvrdenia a vymedziť petit žaloby.\n\n22. S uvedeným tvrdením odvolacieho súdu dovolateľka nesúhlasila, nakoľko z podanej žaloby na\nzrušenie vecného bremena ako aj z vyjadrení (skutkových tvrdení) žalobcu jednoznačne vyplýva,\nže žalobca sa zrušenia vecného bremena po celý čas v konaní pred súdom domáhal z dôvodu splnenia\nrozväzovacej podmienky, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť dohodnutá v dohode dedičov. Takáto\nžaloba na zrušenie vecného bremena bola však neprípustná, preto ju súdy mali zamietnuť,\nnakoľko v prípade, že vecné bremeno malo zaniknúť splnením rozväzovacej podmienky súd už nemohol\nrozhodovať o zrušení vecného bremena. Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím\nkonštitutívnym a je možné len z dôvodu podľa § 151p ods. 3 OZ.\n23. Podľa dovolateľky bol súd povinný v konaní o zrušenie vecného bremena zhodnotiť subjektívne\ni objektívne dôvody vedúce k trvalej zmene pomerov, ktoré priamo vyvolali hrubý nepomer medzi\npovinnosťou zaviazaného a výhodou oprávneného. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného\nbremena v dôsledku zmeny pomerov bolo potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci; predovšetkým\nbolo potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena\nmala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní\nnehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému vznikne v\ndôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou\nvzniknutou vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je len hrubý\nnepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý\nnepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky pre zrušenie\nvecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov.\n24. Z Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd v konaní a pri rozhodovaní je povinný sa spravovať\nzásadou koncentrácie, pričom pri určovacích žalobách je viazaný návrhom žalobcu a tento návrh\nnemá právo prekročiť. Odvolací súd fakticky žalobe vyhovel z dôvodu existencie dôvodov pre zrušenie\nvecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ (zmene pomerov, ktoré mali priamo vyvolať hrubý nepomer\nmedzi povinnosťou žalobcu a výhodou žalovanej), pričom samotný žalobca neuvádzal žiadne dôvody\nvedúce k trvalej zmene pomerov, ktoré mali priamo vyvolať hrubý nepomer medzi jeho povinnosťou\na výhodou žalovanej. Existencia týchto dôvodov nebola v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym\nspôsobom preukazovaná, a preto je pre žalovanú prekvapivý záver odvolacieho súdu o existencii\ndôvodov pre zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ, keďže odvolací súd žiadnym spôsobom\ndokazovanie nezopakoval alebo nedoplnil.\n25. Tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na existencii dôvodov pre zrušenie vecného\nbremena (trvalá zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného) na\ndôkazoch, ktoré súd prvej inštancie posúdil odlišne, t. j. ako dôkazy zakladajúce splnenie rozväzovacej\npodmienky, bez toho, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie, resp. žalovanú vyzval, aby sa k\nuvedenému vyjadrila, došlo zo strany odvolacieho súdu k zásahu do práva žalovanej na spravodlivý\nsúdny proces, ako aj k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania.\n26. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP vzhliadla žalovaná v tom (podľa\nobsahu dovolania), že odvolací súd pri riešení právnej otázky „či súd môže podľa § 151p ods. 3 OZ\nrozhodnúť o zrušení vecného bremena bez priznania primeranej náhrady“ sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyslovenej jednoznačne, určito a zrozumiteľne v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu ČSSR z 22. mája 1967 sp. zn. 5Cz/44/67, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych\nrozhodnutí a stanovísk (1964-1974) pod č. 110 (R 110/1967), ktorého právna veta k výkladu § 506 ods.\n2 OZ znie: Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo\nzrušení vecného bremena, avšak vždy za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151p ods. 3 OZ v platnom\nznení je podľa dovolateľky zhodné s ustanovením § 506 ods. 2 OZ, preto je výklad tohto ustanovenia\nstále použiteľný aj na teraz platné stanovenie § 151p ods. 3 OZ. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie\nna právnom názore, že ak bolo vecné bremeno dojednané bezodplatne, môže dôjsť k zrušeniu vecného\nbremena bez náhrady. Nesprávnosť tohto posúdenia žalovaná videla v tom, že je v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyslovenou v rozhodnutí R 110/67, ktoré je pre posúdenie tejto\nsporovej veci zásadným rozhodnutím. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že súd môže rozhodnúť o\nobmedzení alebo zrušení vecného bremena, avšak vždy za primeranú náhradu.\n27. Podľa názoru žalovanej rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu aj vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SSR z 27. 06. 1972 sp. zn. Cpj\n57/71 publikovanému v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 65 (R 65/1972) ako aj vo vzťahu k\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu SSR R 37/1985 (Zo správy a rozhodovaní súdov vo veciach susedských\nvzťahov, prejednanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky,\nCpj 67/84 a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR 23. 05. 1985, Pls 1/85), z ktorých vyplýva, že\nprimeraná náhrada nemusí pozostávať vždy iba z peňažného plnenia, ale môže ňou byť aj vytvorenie\n\nstavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné uspokojenie potrieb žalovaného iným spôsobom, než je doterajší\nvýkon oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena (R 65/1972). Nemožno však považovať za správny\nprávny názor, podľa ktorého za „primeranú náhradu“ možno považovať už skutočnosť, že súd v súvislosti\ns obmedzením vecného bremena sčasti ponechal vecné bremeno a obmedzil iba jeho rozsah čo do\nspôsobu jeho výkonu (R 37/1985). V tomto smere žalovaná poukázala na skutočnosť, že predmetné\nvecné bremeno bolo v jej prospech zriadené z dôvodu jej zdravotného stavu (invalidita od narodenia),\npretože nikdy nemôže nadobudnúť vlastné bývanie a rodičovský dom (právo doživotného bývania)\npredstavuje pre ňu jedinú životnú istotu na zabezpečenie bývania. Žalovaná nemá a ani nikdy nemala\nvlastné bývanie, nakoľko býva v nájomnom byte, ktorý jej neposkytuje istotu bývania.\n28. Podľa názoru žalovanej rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.\nnovembra 2013 sp. zn. 1Cdo/192/2006, v ktorom sa dovolací súd venoval kritériám rozhodujúcim\npre stanovenie výšky peňažnej náhrady pri zrušení vecného bremena doživotného bývania. Za\nnesprávne kritériá považoval spôsob zabezpečenia budúceho bývania oprávnenej osoby (teda výšku\nkúpnej ceny za jednoizbový byt, pretože vecné bremeno sa viazalo k jednoizbovému bytu), dĺžku\nvýkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ani okolnosť, že oprávnená z vecného bremena\nako pôvodná vlastníčka zaťaženej nehnuteľnosti pri vzniku vecného bremena získala za zaťaženú\nnehnuteľnosť kúpnu cenu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „významné z hľadiska\nsprávneho rozhodnutia o tejto náhrade je zistenie, aký je majetkový prospech vlastníka (spoluvlastníkov)\nzaťaženej nehnuteľnosti a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného\nbremena spočíva v bezplatnom doživotnom bývaní. Vzhľadom na tento charakterizujúci účel (výhodu\noprávnenej z vecného bremena) mali byť majetkové dôsledky prejavujúce sa v zrušení vecného bremena\nu účastníkov zisťované ako možnosť získania nájomného odporcami pri prenájme nehnuteľnosti, u\nnavrhovateľky ako finančná povinnosť uhrádzať nájomné za užívanie podobnej nehnuteľnosti alebo\nbytu. Súd pri úvahe o primeranej náhrade nie je viazaný návrhom, čo znamená, že nie je vylúčená\njednorazová peňažná náhrada, ale ani poskytovanie opakujúceho sa peňažného plnenia. Nemožno\nopomenúť, že náhrada má byť síce primeraná, táto adekvátnosť však neznamená, že by náhrada musela\núplne (rovnocenne a v celom rozsahu) vyvážiť hodnotu práva zodpovedajúcemu zrušenému vecnému\nbremenu.“\n29. S poukázaním na označené rozhodnutia bolo podľa žalovanej nevyhnutné, aby súd pri zrušení\nvecného bremena vždy určil aj primeranú náhradu, nakoľko ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho\nzákonníka treba vykladať tak, že pri obmedzení alebo zrušení vecného bremena súd musí vždy určiť aj\nprimeranú náhradu, a to bez ohľadu na to, či vecné bremeno bolo zriadené za odplatu alebo bezodplatne.\nZ uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n30. Z vyjadrenia žalobcu k dovolaniu vyplynulo, že postup a rozsudok odvolacieho súdu považuje za\nsprávny, preto navrhol dovolanie žalovanej zamietnuť.\nV.\nDovolacie konanie\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania\nzastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu treba\nvyhovieť.\n32. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n33. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\nPodľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n34. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (v mimosporových\nkonaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018,\n4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky.\n35. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n36. V danom prípade dovolateľka dôvodnosť dovolania odvodila z § 420 písm. f) CSP, keď porušenie\npráva na spravodlivý proces, ktorým malo byť znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva,\noprela v prvom rade o tvrdenie, že odvolací súd rozhodol o zrušení vecného bremena napriek tomu, že\nžalobca tvrdil splnenie rozväzovacej podmienky podľa dohody dedičov, teda že vecné bremeno zaniklo;\nv takom prípade však žaloba o zrušenie vecného bremena nie je prípustná a súd ju mal preto zamietnuť,\nlebo v zmysle zásady koncentrácie pri určovacích žalobách je súd viazaný návrhom žalobcu a tento\nnávrh nemá právo prekročiť. V tejto časti dovolací súd vyhodnotil dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\nako nedôvodné, keďže z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia vecného bremena,\nkeď za splnenie rozväzovacej podmienky zrušenia vecného bremena považoval vyplatenie dedičského\npodielu.\n37. Tvrdenie o porušení práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP), ktorým malo byť znemožnené\nuskutočňovať jej patriace procesné práva, dovolateľka oprela aj o to, že odvolací súd v rozpore so\nzásadou kontradiktórnosti založil svoje rozhodnutie na prekvapivom závere o existencii dôvodov na\nzrušenie vecného bremena na základe konštatovanej trvalej zmeny pomerov a hrubom nepomere medzi\nvecným bremenom a výhodou oprávneného, hoci žalobca neuvádzal žiadne dôvody vedúce k trvalej\nzmene pomerov, majúce vyvolať hrubý nepomer medzi jeho povinnosťou a výhodou žalovanej z\nvecného bremena, keď existencia takých dôvodov nebola v konaní pred súdom prvej inštancie\nžiadnym spôsobom preukazovaná. Dôkazy zakladajúce splnenie rozväzovacej podmienky posúdil\nodlišne od ich posúdenia súdom prvej inštancie bez toho, aby zopakoval dokazovanie, resp. žalovanú\nvyzval, aby sa k uvedenému vyjadrila.\n38. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných práv a do obsahu tohto práva patrí\nviacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je\nmožnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.\nPodľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,\nodborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,\nurčí ho súd.\nPodľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.\nPodľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\nPostup súdu pri vykonaní dokazovania výsluchom svedka upravuje Civilný sporový poriadok v\nustanoveniach § 196 až § 203.\nPodľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej\nobsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina\nalebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.\nPodľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem\nprípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\nPodľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.\nNa prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).\n39. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd ako súd opravný v rámci preskúmavania\nrozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje.\nUvedená povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti; odvolací súd teda nemôže dôkazy\nvykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov ide tam, kde\nmá odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce odvolací súd\nvstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzaložené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha:\nC. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).\n40. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú značne\nobmedzené, keďže v zásade je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade\npochybností o správnosti súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu má odvolací súd možnosť\ndospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd sám získal tak, že\nopakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy.\n41. Podmienenie zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo\nvykonaním nových dôkazov, vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného\nkonania, ktorá má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie.\nZásada priamosti je dôležitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie\nsa od skutkových zistení súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada\noproti konaniu pred súdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie\nisté procesné postupy, ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Cdo/98/2017).\n42. V danej veci vyplatenie sumy 1.560,11 eur (47.000 Sk) žalobcom žalovanej súd prvej inštancie\nvyhodnotil tak, že išlo o vyplatenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. Odvolací súd,\nna rozdiel od súdu prvej inštancie, vyplatenie uvedenej sumy vyhodnotil rozdielne, a to ako vyplatenie\nsumy rovnajúcej sa jej priznanému podielu na dedičstve; to znamená, že dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V\nzmysle § 384 ods. 1 CSP preto mal dokazovanie v potrebnom rozsahu vykonať sám. To, že odvolací\nsúd takto nepostupoval a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, vyhodnotil dovolací súd ako\nnesprávny procesný postup, ktorým bolo žalovanej znemožnené uplatnenie jej patriacich procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z toho dôvodu dovolací súd\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 390\npísm. b) CSP), pričom sa už nezaoberal dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP.\n43. V ďalšom konaní odvolací súd na účely rozhodnutia v súlade s § 151 ods. 3 OZ doplní dokazovanie\nv potrebnom rozsahu a vo veci rozhodne znovu. V novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu\ntrov dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/6/2022", "guid": "d7ceccea-4e62-4165-a9e5-871a8d100d12:4914d116-d5c7-49f7-a3d4-9b9991cf4106", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}