{"guid": "967e1c4c-ed63-4b16-93a3-854961ccee82:ee9af05a-c106-445c-a8e3-066126624136", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1", "spisova_znacka": "9Cdo/65/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/65/2023 z 19. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2025, sp. zn. 9Cdo/65/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1", "identifikacne_cislo": "5109205241", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/95", "nazov": "predpis č. 95/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/95", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/95-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/95/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 95/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/95/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/95-1963/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/49", "nazov": "predpis č. 49/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-1959"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/49/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/49/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-1959/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/49/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/49/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-1959/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/95#paragraf-40", "/SK/ZZ/1959/49#paragraf-23", "/SK/ZZ/1959/49#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-54", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee9af05a-c106-445c-a8e3-066126624136", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/65/2023\n5109205241\n19. 02. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:5109205241.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T. T., narodenej XX. J. XXXX, O. B. P., U.\nS. XXX/.XX, 2a/ Q. U., narodeného XX. C. XXXX, Ž., C. XXXX/.X, zastúpeného opatrovníkom Y. U.,\nnarodeným XX. T. XXXX, B., B. Z. XXX/.XX, 2ba/ T.G. U., narodenej XX. Y. XXXX, O. B. P., B. Y.\nXXXX/.XX, 2bb/ W. U., narodenej XX. H. XXXX, P. B. W. XX, 2bc/ H. U., narodenej XX. K. XXXX, O. B.\nP., B. T. XXX/.XX, 2bd/ Y. U., narodeného XX. Y. XXXX, O. B. P., U. S. XXX/.XX, 2c/ T. U., narodeného\nXX. T. XXXX, O. B. P., Ž.B. XXX/.X, žalobcovia 2a/ a 2c/ zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA &\nPartners s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, 3/ Y. C., narodenej XX. B. XXXX, O. B. P., Ž. XXX,\n4/ V. U., narodenej XX. Y. XXXX, O. B. P., Š. XXX, 5/ T. T., narodenej XX. T. XXXX, O. B. P., J. D.\nXXX/.XX, 6/ Y. O., narodeného X. Y. XXXX, L., X. XX, žalobcovia 1/, 3/ až 6/ zastúpení advokátom JUDr.\nMgr. Štefanom Buchom, Žilina, M. R. Štefánika 1, proti žalovanej H.X. T., narodenej XX. C.X. XXXX,\nO. B. P., Ž.Q. XXX/.X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., Žilina, Vajanského\n1/2765, o zaplatenie 6.068,65 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n17C/37/2009, o dovolaní žalobkýň 1/, 4/ a 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2022\nsp. zn. 6Co/1/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2022 sp. zn. 6Co/1/2020 vo vzťahu k žalobkyniam 1/, 4/\na 5/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. marca 2019 sp. zn.\n17C/37/2009 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia, ako právni nástupcovia dvoch pôvodných dedičov\n(Y. O. a Ž. O.) poručiteľa T. O., zomrelého X. XX. XXXX, domáhali peňažnej náhrady (za dedičské\npodiely), z dôvodu predaja zdedeného pozemku žalovanou (každému zo žalobcov 1/, 3/ až 6/ vo výške\n464,51 eura s príslušenstvom, každému zo žalobcov 2a/ a 2c/ vo výške 1.248,70 eura s príslušenstvom\na žalobcom 2ba/ až 2bd/ spoločne a nerozdielne vo výške 1.248,70 eura s príslušenstvom). Konštatoval,\nže na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 1027/64 zo dňa 16. 7. 1965 vznikla Y.\nO.C. (preberajúcemu dedičovi), ako jednému z dedičov poručiteľa T. O., povinnosť poskytnúť ostatným\nustupujúcim dedičom peňažné plnenie, v prípade splnenia ktorejkoľvek z dvoch odkladacích podmienok\n(vylúčenia poľnohospodárskych pozemkov v užívaní JRD do jeho individuálneho užívania alebo ak by\nmu za tieto pozemky bola poskytnutá náhrada), vo výške zodpovedajúcej ich zákonným dedičským\npodielom. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/96/2000 súd uviedol, že právo\nna vyplatenie zákonného podielu ustupujúcich dedičov po poručiteľovi T. O.N., prešlo na ich právnych\nnástupcov. Rovnako tak prešla aj povinnosť preberajúceho dediča Y. O. na jeho právnych nástupcov,\nktorí nadobudli dedičstvo v rozsahu zodpovedajúcom ich zákonnému dedičskému podielu 1/5.\n1.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokiaľ mal žalovanej (právnej\nnástupkyni preberajúceho dediča Y. O.) vzniknúť záväzok voči žalobcom\nako ustupujúcim dedičom (právnym nástupcom) po poručiteľovi T. O.P., tento vznikol len v rozsahu jej\ndedičského podielu 1/5 na celkovom plnení, ktoré malo byť na základe pôvodného záväzku jej právneho\npredchodcu poskytnuté ostatným ustupujúcim dedičom (právnym nástupcom).\n\n1.2. Rozhodnutím štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 1142/76 zo dňa 30. 9. 1976 bola schválená\ndohoda dedičov po poručiteľovi Y. O.P., zomrelému XX. X. XXXX, podľa ktorej v časti poľnohospodárskej\npôdy v užívaní JRD, sa stala nadobúdateľkou žalovaná, ktorá má poskytnúť výplatok odstupujúcim\ndedičom len v prípade, ak by bola aj len čiastka tejto pôdy vrátená do súkromného užívania alebo\nvyvlastnená a poskytnutá vyvlastňovacia cena.\n1.3. Vo vzťahu k užívaniu poľnohospodárskej pôdy JRD, súd prvej inštancie uviedol (s poukazom na § 18\nObčianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 1991), pre prípad, že predmetné pozemky boli aj ku dňu 24. 6.\n1991 v užívaní poľnohospodárskeho družstva, na strane nájomcu mohlo vystupovať poľnohospodárske\ndružstvo Nededza, no pri transformácii aj iný subjekt. Pozemky mali byť prebraté novým subjektom\nAGRA-VÁH, s.r.o., ktorý mal prebrať všetku poľnohospodársku pôdu z poľnohospodárskeho družstva\nNededza, ale ten však sporné pozemky poľnohospodársky nevyužíval, tieto sa nachádzali mimo\npoľnohospodárskych blokov a na poľnohospodársku výrobu sa nedali využiť. Z vyjadrenia Železníc\nSlovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) vyplynulo, že pozemky sú súčasťou enklávy, ktorá vznikla medzi\nhlavnou traťou a stavbou zriaďovacie stanice, pričom skutočnosť, že na predmetných pozemkoch\nsa nachádzala stavba dráhy, mala vyplývať z predmetu kúpnej zmluvy, ktorej účel bol vymedzený pre\nstavbu zriaďovacej stanice.\n1.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nepreukázali čas, kedy predmetné pozemky boli vylúčené\ndo osobného užívania žalovanej, ako ani to, že pozemky boli užívané na poľnohospodársku činnosť\npoľnohospodárskym družstvom, resp. jeho nástupcom. V dôsledku toho nebolo preukázané, že nastala\nsplatnosť povinnosti preberateľa dedičstva po Y. O.P. (žalovanej), splnením odkladacej podmienky\nvylúčením pozemkov do individuálneho užívania a prevodom pozemkov na nového nadobúdateľa\n(t. j. vznik nároku na vyplatenie dedičských podielov ustupujúcich dedičov). K vznesenej námietke\npremlčania žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že ak k splatnosti nároku došlo najneskôr v roku\n2004 (od podmienky vylúčenia predmetných pozemkov Y. O., resp. jeho právnym nástupcom, do\nindividuálneho užívania), došlo by k uplynutiu všeobecnej trojročnej premlčacej doby pred podaním\nžaloby. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1\nCSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/, 3/ až 6/ rozsudkom z 30.\nmarca 2022 sp. zn. 6Co/1/2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Za zásadnú právnu otázku v danom\nspore označil vznik záväzku na podklade rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 1027/64 zo\ndňa 16. 7. 1965, preberajúceho dediča Y. O. (právnych nástupcov), po poručiteľovi T. O.P., vo vzťahu\nk ustupujúcim dedičom (právnym nástupcom).\n2.1. Odvolací súd vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26. 11.\n2003; R 45/2005, v zmysle ktorého rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom\ndedičstva, poľnohospodárskych pozemkov, stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia\npozemkov za náhradu, táto sa rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať\nza obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov,\nale aj ich právnych nástupcov, a ktorá umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak\nsa stanú splatnými. Cieľom rozhodnutia štátneho notárstva bolo spravodlivé vysporiadanie dedičov, s\nprihliadnutím na podmienky a okolnosti za ktorých k tomuto vysporiadaniu došlo (§ 23 ods. 1 zákona č.\n49/1959 Sb. o jednotných roľníckych družstvách a § 40 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o\nkonaní pred štátnym notárstvom, notársky poriadok), v dôsledku vtedajších právnych úprav, ukladajúcich\npovinnosť združiť pozemky do spoločného družstevného hospodárenia a presadzujúcich nadobúdanie\npôdy, v dôsledku dedenia, len jedným z dedičov.\n2.2. V posudzovanej veci právnemu predchodcovi žalovanej (Y. O.) bola rozhodnutím v dedičskom\nkonaní, pre prípad vylúčenia dotknutých pozemkov do individuálneho užívania alebo pre prípad\nposkytnutia náhrady za tieto pozemky, uložená povinnosť vyplácať ostatným dedičom ich zákonný\npodiel, a to do šiestich mesiacov od vylúčenia do individuálneho užívania, respektíve od poskytnutia\nnáhrady. Uvedenej povinnosti zodpovedalo právo ustupujúcich dedičov na vyplatenie ich zákonného\npodielu, v prípade naplnenia vyššie uvedených dvoch odkladacích podmienok, a to tej, ktorá nastala ako\nprvá. Preto, podľa záveru odvolacieho súdu, ak vzniklo právo ustupujúcim dedičom po splnení jednej\nodkladacej podmienky, nemohlo im už následne vzniknúť právo podľa odkladacej podmienky druhej.\n2.3. Vo vzťahu k prvej odkladacej podmienke (vylúčenie pozemkov do individuálneho užívania), túto\nbolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vykladať, po zmene spoločensko-ekonomických pomerov\nv roku 1989, v kontexte dôvodu, pre ktorý v dobe dedenia došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskej\npôdy v úžitku JRD len jedným z dedičov, ako aj v súvislosti s tým, že združením poľnohospodárskych\n\npozemkov k spoločnému hospodáreniu vzniklo družstvu bezodplatné právo družstevného užívania, v\ndôsledku čoho družstvo bolo oprávnené užívať združené pozemky v rovnakom rozsahu, v akom by\ntoto právo prináležalo vlastníkovi (§ 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Sb.). Dedičovi združených pozemkov\nzostalo zachované len tzv. holé vlastníctvo.\n2.4. Po prijatí zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku (účinného od 24. 6. 1991) došlo k zániku práva družstevného užívania\nk združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva a k prípadnému\nvzniku nájomného vzťahu (§ 22 ods. 1 písm. a) a ods. 2). Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preto\nmožné, vykladať splnenie odkladacej podmienky „vylúčenia do individuálneho užívania“ spôsobom, že\npokiaľ bude poľnohospodárska pôda v užívaní osoby, ktorá bude na nej vykonávať poľnohospodársku\nčinnosť (družstvo), k splneniu tejto podmienky nedôjde. Vznikom nájomného vzťahu medzi vlastníkom\npozemkov a osobou, ktorá na nich vykonávala poľnohospodársku činnosť, došlo k realizácii oprávnení\nvlastníka týchto pozemkov, a tým k vzniku ekonomického prínosu v podobe nájomného. V kontexte\nprejednávanej veci, odvolací súd konštatoval, že pokiaľ by aj došlo zo strany žalovanej k prenechaniu\npredmetných pozemkov do nájmu osobe, ktorá na nich vykonávala poľnohospodársku činnosť, došlo\nby tak k naplneniu prvej odkladacej podmienky, vzniku práva ustupujúcich dedičov na vyplatenie ich\nzákonného podielu. Preto na základe žalobcami tvrdeného dôvodu (prevod spoluvlastníckych podielov\nžalovanej k dotknutým poľnohospodárskym pozemkom, na Železnice Slovenskej republiky kúpnou\nzmluvou, za ktorý jej bola vyplatená kúpna cena - náhrada), povinnosť žalovanej podľa druhej odkladacej\npodmienky (zaplatiť pomernú časť náhrady zodpovedajúcu zákonným dedičským podielom) nevznikla.\n2.5. Na záver odvolací súd dodal, že pokiaľ žalobcovia 1/, 3/ až 6/ v odvolaní poukázali na uznesenie\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/225/2018 zo dňa 27. 8. 2019 v principiálne totožnej veci, s\nvysloveným názorom iného odvolacieho senátu sa nestotožnil, nebol ním viazaný, pretože nešlo o\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 CP) a ani o rozhodnutie podľa § 193\nCSP. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396\nods. 1 CSP, keďže nevzhliadol existenciu skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobkyne 1/, 4/ a 5/ (ďalej aj „dovolateľky“) dovolanie,\nprípustnosť, ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f) a písm. e) CSP. Navrhli, aby dovolací súd zrušil\nrozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľky namietali, že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané, že žalovanej boli predmetné pozemky dané do individuálneho\nužívania. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací senát Krajského súdu v Žiline v uznesení\nzo dňa 27. 8. 2019 sp. zn. 11Co/225/2018, rozhodujúci v obdobnej veci, s rovnakým okruhom\núčastníkov konania a predmetom sporu (o peňažnú náhradu za iné pozemky, predané ŽSR). Zdôraznili,\nže v obdobnej veci by odvolací súd nemal rozhodovať rozdielne. Predseda odvolacieho senátu v\nposudzovanej veci, zamietol žalobu žalobcov v obdobnej veci ako sudca prvoinštančného súdu, avšak\niný odvolací senát prvoinštančné rozhodnutie zrušil.\n3.1. Odvolací súd v prejednávanej veci sa podľa názoru dovolateliek relevantným spôsobom\nnevysporiadal s odvolacími dôvodmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\nŽalovaný nárok bol v obidvoch prípadoch uplatnený na základe totožného rozhodnutia v dedičskom\nkonaní sp. zn. D 1027/64 zo dňa 16. 7. 1965, v zmysle ktorého žalovanej, ako právnej nástupkyni Y. O.\n(ktorá v obidvoch prípadoch zdedené pozemky predala a obdržala za ne finančnú náhradu, ktorá však\npatrí aj žalobcom) vznikla žalobou uplatňovaná povinnosť. Uvedený záver vyplýva aj z publikovaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu R 45/2005, v súlade s ktorým si žalobcovia v obidvoch prípadoch uplatnili\nsvoje nároky.\n3.2. Dovolateľky v dovolaní ďalej namietali, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd\nnezaoberal skutočnosťou, že na predsedu senátu odvolacieho súdu bol podaný návrh na jeho vylúčenie\nzo dňa 22. 1. 2021 (námietka zaujatosti vznesená žalobcami 1/, 3/ až 6/ na sudcu Mgr. Andreja Kekelyho,\npodľa § 49 ods. 2 CSP, z dôvodu, že ako samosudca na súde prvej inštancie, v obdobnej veci a o\ntých istých účastníkoch, v konaní sp. zn. 6C/237/2011, rozhodoval). Žalobkyne poukázali na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmysle,\nktorých je dovolaním napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a bez odpovede na relevantné\notázky.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné odmietol,\nrespektíve zamietol. V predmetnej veci o odvolaní rozhodoval zákonný senát odvolacieho súdu, preto\nnebol dôvod vyhovieť námietke žalobcov na vylúčenie predsedu senátu. Námietka zaujatosti sudcu bola\nodvolacím súdom vyhodnotená v súlade s platnou právnou úpravou, pretože odvolací súd nemal dôvod\n\nna námietku prihliadať (§ 49 ods. 1 až 3 CSP). Zo žiadneho ustanovenia procesného práva nevyplýva\nviazanosť právnym názorom iného senátu odvolacieho súdu. Podľa názoru žalovanej rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/96/2000 sa na danú právnu vec nevzťahuje, vzhľadom na odlišné\nskutkové okolnosti. Tvrdením dovolateliek, že žalovaná nepožiadala o vydanie dotknutých pozemkov\nobchodnú spoločnosť AGRA- VÁH, s.r.o., príp. poľnohospodárske družstvá, bolo nepriamo preukázané,\nže predmetné pozemky neboli v užívaní JRD. Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že predmetné\npozemky neboli v čase smrti poručiteľa T. O., ako ani právneho predchodcu žalovanej (Y. O.) v užívaní\nJRD, ale Železníc Slovenskej republiky.\n5. Dovolateľky v dovolacej replike zotrvali na svojej argumentácii v dovolaní. Poukázali na rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 30. 1. 2023 sp. zn. 11Co/64/2022, vydaný vo vyššie uvedenej obdobnej\nveci sp. zn. 6C/237/2011, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe\nvyhovené.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom\npredpísaných náležitosti dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania,\ndospel k záveru, že dovolanie žalobkýň je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa §\n420 písm. f) CSP aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v ustanoveniach §\n420 a § 421 CSP.\n8. Žalobkyne prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nsúčasne znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n11. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\n\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n12. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.\nSúčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n13. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Dovolateľky vo vzťahu k porušeniu ich procesných práv odvolacím súdom v zmysle § 420 písm. f)\nCSP namietali, že proti žalovanej viedli na súde prvej inštancie aj iné konanie sp.zn. 6C/237/2011 na\nobdobnom základe, v ktorom iný odvolací senát pod sp. zn. 11Co/225/2018 rozhodol, že žalobcovia\npri uplatňovaní svojho nároku netvrdili, že splatnosť záväzku žalovanej sa má odvíjať od naplnenia\nprvej podmienky formulovanej vo výroku III. rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. D 1027/64, a to\nod vylúčenia pozemkov do individuálneho užívania, ale svoj nárok zakladali na odpredaji pozemkov\nžalovanou. Preto aj prípadné premlčanie je potrebné posudzovať od uvedenej skutočnosti. Pokiaľ sa\nžalovaná v konaní bráni tým, že pozemky mala vo svojom individuálnom užívaní, je na nej, a nie na\nžalobcoch, aby preukázala uvedené tvrdenie. Úvaha súdu prvej inštancie o možnom individuálnom\nužívaní pozemkov žalovanou, nie je preto dostatočným a presvedčivým záverom, že žalovaná v\nuvedenom smere uniesla dôkazné bremeno.\n15. Tým, že súdy nižších inštancií rozhodli pri rovnakých účastníkoch konania a pri rovnakom právnom\nzáklade rozdielne, nie je možné hovoriť o predvídateľnosti rozhodnutia a tým ani o spravodlivosti.\n16. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných“, resp. obdobných\nveciach nie je žiaduca. Zákonná formulácia princípu právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni\nhodnotu predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt\nmateriálneho právneho štátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku je právnou istotou stav, v ktorom\nkaždý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\n\npraxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia\nna prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má (podľa odseku 3 tohto článku)\nprávo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Inými slovami, princíp predvídateľnosti\nrozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že\nštátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto\npostup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v\nrámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je nutné uviesť,\nže predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v\npredošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne\nkonformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli\nignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (nález Ústavného súdu SR,\nsp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21. 11. 2017, sp. zn. III. ÚS 275/2018 zo dňa 25. 6. 2019).\n17. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 289/2017 uviedol, že súd má poznať svoju vlastnú\njudikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu a túto judikatúru musí\nzohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných\nsúdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické,\nbez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje spomínanému základnému\nprincípu materiálneho právneho štátu.\n18. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že ústavno-konformný výklad článku 2\nzákladných zásad Civilného sporového poriadku vedie k záveru, že dôsledné dodržiavanie princípu\nprávnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí zahŕňa aj stav, v ktorom môžu účastníci právnych\nvzťahov legitímne očakávať, že v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch súd argumentačne\nodôvodní svoj odlišný prístup v neskôr prejednávanej veci, vo vzťahu k predošlému súdnemu\nrozhodnutiu.\n19. Nemohol preto obstáť argument odvolacieho súdu v odôvodnení dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, že v prípade skoršieho rozhodnutia iného odvolacieho senátu („v principiálne totožnej veci“)\nsp. zn. 11Co/225/2018, nešlo o rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v dôsledku čoho sa ním\nnezaoberal.\n20. V prejednávanom spore z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali na súde prvej inštancie\ndve samostatné žaloby proti žalovanej, na obdobnom skutkovom základe a s obdobnou právnou\nargumentáciou, a v odvolacom konaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali rozpor záverov\nnapadnutého rozhodnutia (sp. zn. 6Co/1/2020) s rozhodnutím odvolacieho súdu v obdobnej veci\nv konaní sp.zn. 11Co/225/2018. Z porovnania prejednávaného sporu (sp. zn. 17C/37/2009) a\noznačeného obdobného sporu (sp. zn. 6C/237/2011) možno konštatovať podobnosť v tom, že v oboch\nsporoch vystupujú rovnaké sporové strany, žalobcovia sa proti žalovanej domáhali peňažného plnenia\nza predané pozemky (kúpnou zmluvou uzavretou so ŽSR), nadobudnuté žalovanou po právnom\npredchodcovi, ktorému podľa rozhodnutia štátneho notárstva v dedičskom konaní sp. zn. D/1027/64,\nvznikla povinnosť, po splnení odkladacej podmienky poskytnutia náhrady za dotknuté pozemky, vyplatiť\nustupujúcim dedičom ich zákonný podiel z poskytnutej náhrady, teda na obdobnom skutkovom základe\na s obdobnou právnou argumentáciou.\n21. V oboch sporoch žalobcovia argumentovali závermi ustálenej rozhodovacej praxe (R 45/2005),\nv zmysle ktorej rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva\n(poľnohospodárskych pozemkov) stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za\nnáhradu, sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu\n(analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo, zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj\nich právnych nástupcov a umožňuje im domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú\nsplatnými.\n22. V prejednávanom spore odvolací súd v rozhodnutí sp.zn. 6Co/1/2020 dospel k záveru, že pokiaľ by\ndošlo zo strany žalovanej k prenechaniu dotknutých pozemkov do nájmu osoby, ktorá na nich vykonávala\npoľnohospodársku činnosť, došlo by k naplneniu prvej odkladacej podmienky vzniku práva ustupujúcich\ndedičov na vyplatenie ich zákonného podielu, v dôsledku čoho by už nemohlo vzniknúť žalobcom právo\n\npodľa druhej odkladacej podmienky, teda v prípade poskytnutia náhrady. Odvolací súd uzavrel, že\nžalobcovia nepreukázali tvrdený vznik povinnosti žalovanej.\n23. V spore sp.zn. 11Co/225/2018 odvolací súd dospel k opačnému záveru, keď za úplne nadbytočné\noznačil úvahy súdu, odvíjajúce sa od vylúčenia dotknutých pozemkov do individuálneho užívania,\npretože žalobcovia neodvodzovali splatnosť záväzku žalovanej od naplnenia prvej odkladacej\npodmienky (vylúčenia pozemkov do individuálneho užívania), ale svoj nárok zakladali na odpredaji\npozemkov žalovanou. Preto aj premlčanie je potrebné posudzovať od tejto skutočnosti. Vzhľadom na\nobranu žalovanej, dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že pozemky mala vo svojom individuálnom\nužívaní, nesie žalovaná, nie však žalobcovia, preto úvahy súdu o možnom individuálnom užívaní\npozemkov žalovanou, nepredstavovali kvalifikovaný záver súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazného\nbremena žalovanou.\n24. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľky dôvodne namietali, že odvolací súd argumentačne\nnezdôvodnil svoj odlišný prístup v neskôr prejednávanej veci, vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, v dôsledku čoho porušenie procesných práv strany nadobudlo intenzitu porušenia jej\npráva na spravodlivý proces.\n25. Odvolací súd sa dopustil procesného pochybenia spočívajúceho v tom, že sa nezaoberal\nvyhodnotením dôkazného bremena strán konania v napadnutom rozhodnutí a v odôvodnení rozhodnutia\nnevyjadril výsledok svojho posúdenia, vzhľadom na opis rozhodujúcich skutočností špecifikujúcich\nuplatnený nárok žalobcov, tvrdenia žalovanej v rámci jej procesnej obrany a tiež napriek výhradám tohto\ndruhu v rozhodnutí odvolacieho súdu v obdobnej veci sp. zn. 11Co/225/2018 (týkajúcich sa úvah súdu\no prípadnom vzniku nájomného vzťahu a nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena). Dôkazným\nbremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej\ntvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Absencia náležitého vysvetlenia, ktoré\nmal odvolací súd podať v týchto tak významných otázkach, opodstatňovala v danom prípade záver o\nporušení procesných práv dovolateliek, ktoré nadobudlo intenzitu porušenia ich práva na spravodlivý\nproces.\n26. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd nesplnil svoju povinnosť vyrovnať sa so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.\nSúčasne bolo potrebné tiež dbať na jeho celkovú presvedčivosť, čo zahŕňalo aj argumentačné\nodôvodnenie svojho odlišného prístupu v prejednávanej veci, vo vzťahu k predošlému súdnemu\nrozhodnutiu v skutkovo a právne obdobnej veci.\n27. Vzhľadom na zistenie, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f)\nCSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,\npretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za\nsprávne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil v napadnutej časti (§ 449 ods. 1\nCSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n28. Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že v predošlom rozhodnutí sp. zn. 11Co/225/2018\nodvolací súd, v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu (R 45/2005), dospel k záveru (na rozdiel\nod prvoinštančného rozhodnutia v prejednávanej veci), že žalovaná zdedila spoluvlastnícke podiely na\ndotknutých pozemkoch, preto niet dôvodu, aby pri usporiadaní vzťahov po ich predaji vystupovali aj ďalší\ndedičia po Y. O., ktorí sa nestali spoluvlastníkmi pozemkov, za ktoré bola poskytnutá náhrada (žalovanej\npreto nevznikol záväzok len v rozsahu podielu 1/5 na celkovom plnení, ktoré malo byť ostatným dedičom\nposkytnuté). Výška náhrady ustupujúcim dedičom sa pritom odvíja od skutočne poskytnutej náhrady za\npôdu v čase jej scudzenia (nie od jej hodnoty ako predmetu dedičstva).\n29. Dovolateľky namietali v dovolaní, že odvolací súd sa nezaoberal a v napadnutom rozhodnutí\nsa nezmienil o dôsledkoch žalobcami podaného návrhu na vylúčenie predsedu senátu Mgr. Andreja\nKekelyho z konania a rozhodovania v danej veci, z dôvodu zaujatosti, pretože vo vyššie uvedenej\nobdobnej veci (sp. zn. 6C/237/2011) rozhodoval ako sudca súdu prvej inštancie, čím došlo podľa názoru\ndovolateliek k vade zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP (vzťahujúce sa na prípady, kedy\nvo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd).\n\n30. Z obsahu spisu vyplýva, že o žalobcami vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 21. 1. 2021 rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 3. 2. 2021 sp. zn. 2Nc/1/2021, v ktorom vyslovil, že\nsudca Mgr. Andrej Kekely nie je vylúčený z prejednávanej veci, avšak uznesenie nebolo stranám konania\ndoručené. Napriek uvedenému procesnému pochybeniu odvolacieho súdu, k odstráneniu ktorého dôjde\ndoručením rozhodnutia o nevylúčení sudcu stranám konania, podstata dovolacieho dôvodu v zmysle §\n420 písm. e) CSP naplnená nebola (podľa § 54 CSP sa námietkou zaujatosti nadriadený súd zaoberal\na o vznesenej námietke zaujatosti aj rozhodol).\n31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n32. Na záver dovolací súd pripomína, že dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP) a preto na doplnenie dovolania zo dňa 13. 4. 2023, podaného\npo uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu (16. 8. 2022), nebolo\nmožné prihliadať.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/1/2020", "guid": "b7e8a73d-b66d-4b41-a3da-f5c9d9c1bd0f:e12ba4b7-f8a0-45c7-b0c3-e4c52b6d6277", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}