{"guid": "c5922db7-73aa-491e-a6c6-17e03115c678:45623025-4ae4-4acf-9754-7b737c30b10b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1", "spisova_znacka": "2Cdo/71/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/71/2024 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2025, sp. zn. 2Cdo/71/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1", "identifikacne_cislo": "4621201281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45623025-4ae4-4acf-9754-7b737c30b10b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/71/2024\n4621201281\n18. 12. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:4621201281.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcu: F. P., nar. Y.,\nbytom A., zastúpený advokátom Mgr. Michalom Ferčákom, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652/29,\nIČO: 50 825 739, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť\nRužinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom\nBratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zastúpený: Advokátska kancelária - Marek Piršel s. r.\no., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, 3/ T. B., nar. Y.,\nbytom B., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, pôvodne vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.\nzn. 8C/19/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. novembra 2022 sp. zn.\n9Co/84/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nŽalovanému 3/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2022 č. k. 8C/19/2021-247 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“ alebo „rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta).\nŽalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá\nvýroková veta).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal\nurčenia, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 28. apríla 2021 o 11:30 hod. vo veľkej zasadačke na I.\nposchodí budovy spoločnosti MEDIAHAUS, s. r. o. na ul. Fraňa Mojtu 18 v Nitre, predmetom ktorej\nboli nehnuteľnosti v okrese K., v Obci A., k. ú. A., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom OÚ K.,\nkatastrálnym odborom na LV č. XXXX (ďalej aj „dražba“), je neplatná a zároveň sa domáhal priznania\nnároku na náhradu trov konania.\n1.2. Súd prvej inštancie posúdil žalobu podľa § 524 ods. 1, 2, § 151j ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ustanoveniami § 5 ods. 1, ods. 6, § 12 ods.\n1 až 6, § 17 ods. 1 až 5, § 19 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1 až 13, § 21 ods. 2, § 24 ods. 1 až 9 zákona\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 47 ods. 1,\n2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), § 1 ods. 1, 2,\n3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských\n\núveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“). Na\nzáklade vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,\nže dražba je neplatná.\n1.3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zmluvu o splátkovom úvere z 25.\njanuára 2012, ako i zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu posúdil\nako platné zmluvy, pričom v prípade úverovej zmluvy nemal za preukázanú ani existenciu neprijateľných\nzmluvných podmienok. Následne pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých argumentov, ktorými žalobca\nodôvodňoval svoj názor o neplatnosti dražby.\n1.4. V prvom rade preskúmal platnosť postúpenia pohľadávky a dospel k názoru, že boli preukázané\nzákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. K zosplatneniu\núveru došlo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorému predchádzala výzva adresovaná\ndlžníkovi J. L., ako i žalobcovi na zaplatenie omeškaných splátok, aby v lehote najneskôr 15 dní\nod doručenia výzvy uhradil omeškané splátky vo výške 3.568,20 eur s tým, že išlo o omeškanie so\nsplácaním úveru ku dňu 29. júna 2018. Výzva bola doručovaná dlžníkovi, ktorý ju v odbernej lehote\nneprevzal, zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote dňa 27. júla 2018 a žalobca ju prevzal dňa\n6. júla 2018. Následne listom z 8. novembra 2018 oznámila SLSP, a. s. dlžníkovi a žalobcovi (prevzal\ndňa 13. novembra 2018) zosplatnenie úveru. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky v zmysle\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách a pôvodný veriteľ SLSP, a. s. bol oprávnený postúpiť pohľadávku na\nnebankový subjekt, ktorý má v rozsahu činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia\nrozsahu (od 5. augusta 2016).\n1.5. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že k zmluve nebola\npripojená príloha podpísaná účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prvej inštancie ju považoval\nza nedôvodnú s poukazom na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že zákon\nnestanovuje povinnosť podpisu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky postupcom i postupníkom. V\nprílohe k zmluve v súdenej veci je pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, identifikovaná.\n1.6. Ďalej dospel k záveru, že podmienky na postúpenie pohľadávky banky tretej osobe podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách boli splnené, keď veriteľ (resp. právny nástupca veriteľa) preukázal, že žalobcu (aj\ndlžníka) pred postúpením pohľadávky vyzval na zaplatenie pohľadávky, a ten bol aj naďalej v omeškaní\n(teda dlhšie ako 90 dní).\n1.7. Vo vzťahu k námietke, že dražobník konal s p. X. iba ako s verejnosťou a jeho námietky\nproti dobrovoľnej dražbe neboli brané do úvahy, ani zaznamenané v notárskej zápisnici uviedol,\nže splnomocnenec žalobcu p. X. nebol účastníkom dražby, nakoľko nezložil dražobnú zábezpeku a\nnedostavil sa s úmyslom urobiť podanie, preto s ním nemohlo byť ani konané ako s účastníkom dražby.\nV konaní nebolo preukázané, že by p. X. vzniesol nejaké námietky na dražbe.\n1.8. K námietke premlčania výkonu záložného práva súd prvej inštancie poznamenal, že v\nkonaní nebolo preukázané, že by takáto námietka bola na dražbe vznesená. I keby tomu tak bolo,\nnámietka je nedôvodná. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína\nplynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčacia doba\nzáložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. V konaní bolo\npreukázané, že zmluva o splátkovom úvere, ako i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\nboli uzatvorené dňa 25. januára 2012, dlžník sa dostal do omeškania neuhradením riadnej splátky do\n20. januára 2017, t. j. 21. januára 2017. Dňa 22. mája 2019 dlžník podpísal uznanie dlhu, čím došlo\nk novému začatiu plynutia premlčacej lehoty. Premlčacia doba výkonu záložného práva ku dňu dražby\n28. apríla 2021 tak ešte neuplynula.\n1.9. Čo sa týka konania dobrovoľnej dražby počas núdzového stavu a jej konania napriek tomu, že\nlistom z 8. januára 2021 dražobník od dražby upustil, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa konala\ndražba v rozpore s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 160 k návrhu na opakované predĺženie\nčasu trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu\nv čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov\nvyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení\npodľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\n\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, toto nespôsobuje neplatnosť\ndražby. Z predloženého listu žalobcu z 8. januára 2021 vyplynulo, že bolo upustené od dražby podľa\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách, podľa vyjadrenia žalovaného 2/ z\ndôvodu prísnych pandemických opatrení. Opakovaná dražba sa uskutočnila 28. apríla 2021, zmluva o\nvykonaní dražby bola podpísaná dňa 24. marca 2021. Prvá dražba a opakovaná dražba majú charakter\nsamostatných úkonov. Opakovaná dražba sa môže uskutočniť iba v prípade, ak predmet dražby nebol\nvydražený, alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom. Opakovaná dražba nevyhnutne nadväzuje na\nkonanie predchádzajúcej dražby. V prípade upustenia od dražby je možné vykonať ďalšiu dobrovoľnú\ndražbu ako tzv. „prvú“ dražbu, ak nebola s upustením od dražby spojená prekážka postupu dražobníka\na procesu draženia predmetu dražby, čo v predmetnej veci zistené nebolo.\n1.10. Žalobca vzniesol i námietky k notárskej zápisnici, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie\ndôvodné neboli. Nebolo povinnosťou notára overovať si, či licitátor spĺňa podmienky vyžadované\nustanovením § 9 zákona o dobrovoľných dražbách a ani konštatovať, či prebiehajúci dej je\nv súlade so zákonom. Predložená notárska zápisnica (§ 47 Notárskeho poriadku) obsahuje všetky\núdaje požadované zákonom. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dražby, jedným z dôvodov bola\nneplatnosť notárskej zápisnice. Určenia neplatnosti právneho úkonu sa však nemožno domáhať tam,\nkde predmetom určenia nie je právny úkon. Notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony\nspisujú, resp. že právny úkon môže iba tvoriť obsah notárskej zápisnice, z čoho potom jednoznačne\nvyplýva, že určenia neplatnosti formy, resp. spôsobu spísania právneho úkonu sa domáhať nemožno.\n1.11. Námietku žalobcu týkajúcu sa ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách (že k\nosvedčenému odpisu notárskej zápisnice doručenej žalobcovi boli pripojené iba úradne osvedčené\n(vidimované) fotokópie Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX z 24. marca 2021 a Dodatku\nč. 1 z 27. apríla 2021, čo odporuje § 17 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách, súd prvej inštancie\npovažoval za nedôvodnú, nakoľko v konaní nebol žalobcom predložený rovnopis oznámenia o\ndražbe, ktorý má byť uložený u dražobníka (žalovaného 2/), aby mohlo byť posúdené, či je podpísaný\nnavrhovateľom dražby, či bol podpis navrhovateľa dražby úradne osvedčený, či je rovnopis oznámenia o\ndražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice. Žalobcovi bolo v zmysle ustanovenia § 17 ods.\n5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách doručené oznámenie o dražbe, ktoré i predložil v konaní.\n1.12. Vo vzťahu k argumentu, že ohodnotenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade s § 12 ods.\n1 zákona o dobrovoľných dražbách, súd uviedol, že žalovaný 2/ ako dražobník zabezpečil ohodnotenie\npredmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 zákona o\ndobrovoľných dražbách. Žalobcovi doručil dňa 30. júla 2020 výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti na\nobhliadku nehnuteľnosti, ktorá sa mala vykonať 4. augusta 2020. Žalobca nesprístupnil nehnuteľnosť na\nvykonanie obhliadky, vzhľadom k čomu znalkyňa Ing. Magulová posudkom č. XXX/XXXX vypracovala\nznalecký posudok postupom podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách z dostupných údajov a\ncena bola určená vo výške 49.200 eur. Voči posudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného\nzástupcu námietky dňa 25. septembra 2020, vzhľadom k čomu bol žalobca vyzvaný na sprístupnenie\nnehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky. Žalobca neprevzal výzvu, splnomocnená osoba ju\nprevzala dňa 15. októbra 2020. Dňa 19. októbra 2020 sa uskutočnila nová obhliadka, nehnuteľnosť\nnebola žalobcom sprístupnená. V novom znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec Ing. Hirsch určil\nhodnotu nehnuteľnosti vo výške 53.300 eur, posudok bol doručený žalobcovi dňa 19. novembra 2020 a\nsplnomocnenej osobe dňa 23. novembra 2020. Po tom, čo mu bol znalecký posudok doručený, žalobca\nnepreukázal, že by žiadal v priebehu dražobného konania o vyhotovenie nového znaleckého posudku.\nPokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby za daných preukázaných okolností, určenie ocenenia\nnemôže mať za následok neplatnosť dražby. Je nesporné, že žalobca mal vedomosť na základe\ndoručenej výzvy na sprístupnenie svojich nehnuteľností, že je povinný umožniť obhliadku nehnuteľnosti\na mohol si zabezpečiť osobu, ktorá by obhliadku nehnuteľnosti znalcovi umožnila. Ak tak neurobil, musí\nako vlastník nehnuteľnosti znášať dôsledky s tým spojené, a to, že znalec s poukazom na ustanovenie §\n12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách urobí ohodnotenie predmetu dražby len z dostupných údajov.\nPodľa oznámenia o dražbe bola cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom vo výške 53.300\neur, bez umožnenia jeho obhliadky znalcom. Pokiaľ k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou\ndošlo za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vyčíslenej k 20. marcu 2020 sumou 48.467,18 eur, bol\nv danom prípade dodržaný aj princíp proporcionality medzi výškou uspokojovanej pohľadávky a cenou\npredmetu dražby. Za obsah a správnosť znaleckého posudku zodpovedá znalec, dražobník zodpovedá\nza dodržanie zákonného postupu pri ohodnotení predmetu dražby. Ak je pre stanovenie všeobecnej ceny\n\npredmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v Zozname znalcov Ministerstva\nspravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby\na nie je za bežných okolností úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého\nposudku, keďže nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal\nodhad ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Preto sa súd námietkami\nžalobcu k znaleckému posudku nezaoberal. Tieto podľa zákona musia byť vznesené u dražobníka v\nprekluzívnej lehote 10 pracovných dní, čo žalobca nepreukázal.\n1.13. Napokon žalobca namietal, že žalovaný 1/ nie je oprávnený spravovať predmetný úver, nakoľko\nmá ísť o spotrebiteľskú zmluvu, nie o spotrebiteľský úver s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3\npísm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, toto ustanovenie negatívne vymedzuje, vylučuje použitie\nzákona a neumožňuje to ani zák. č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Spotrebiteľským úverom je\ndočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\nPrávny predchodca žalovaného 1/ ako veriteľ poskytol dlžníkom na základe zmluvy o splátkovom úvere\nuzatvorenej dňa 25. januára 2012 úver na bývanie vo výške 45.000 eur. Zo zmluvy nevyplýva a v konaní\nnebolo preukázané, že ide o úver, ktorého účelom bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych\npráv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.\n1.14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 24. novembra 2022 č. k. 9Co/84/2022-342 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvá výroková\nveta). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta) a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal (tretia výroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keď sa\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatujúc správnosť jeho dôvodov.\n2.2. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení\nvysporiadať, uviedol nasledovné:\n2.3. Odvolací súd v reakcii na námietku konania dražby počas núdzového stavu poukázal na § 10\nzákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a konštatoval, že dražobník, súdny exekútor a správca boli povinní\nv období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 upustiť od vykonania dražby, poverovania a predajom\nmajetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho\nk predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňaženia majetku dlžníka vykonaný v tomto období bol neplatný.\nZákon o mimoriadnych opatreniach nebol v súvislosti s vykonávaním dražieb novelizovaný v tom\nsmere, aby bol zákaz vykonávania dražieb predĺžený aj po 28. februári 2021. V súvislosti s tým vznikla\notázka, či možno za daného právneho stavu počas zákazu vychádzania od 1. marca 2021 vykonávať\ndobrovoľné dražby. Ministerstvo spravodlivosti SR si v danej veci vyžiadalo stanovisko Úradu verejného\nzdravotníctva SR, ktorý považuje dobrovoľné dražby vykonávané podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení\nneskorších predpisov (a tiež zákon o dobrovoľných dražbách) za zasadnutia, ktoré sa uskutočňujú na\nzáklade zákona, a preto sa na dobrovoľné dražby vzťahuje výnimka zo zákazu konania hromadných\npodujatí v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) vyhlášky ÚVZ SR č. 98 z 3. marca 2021, vyhlášky č. 131 z 19.\nmarca 2021, resp. vyhlášky č. 186 z 18. apríla 2021. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR\ntiež vyplynulo, že dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať za hromadné\npodujatia, ktorých prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR v bode B5 uznesenia vlády SR č. 123 z\n28. februára 2021. Dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách bolo možné od 1. marca. 2021\nriadne vykonávať aj za účasti verejnosti, a to bez porušenia zákazu vychádzania. I podľa stanoviska\nRegionálneho úradu verejného zdravotníctva, predloženého v odvolacom konaní v reakcii na takto\nšpecifikovanú odvolaciu námietku žalobcu, dobrovoľné dražby realizované podľa zákona o dobrovoľných\ndražbách spadajú do kategórie zasadnutí, ktoré sa majú uskutočniť podľa zákona, a preto pre ne platia\naj podmienky pre tieto zasadnutia stanovené v platnom opatrení ÚVZ SR. S poukazom na to odvolací\n\nsúd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu, že dražba sa konala počas núdzového stavu, a preto je\nneplatná, ako nedôvodnú.\n2.4. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa obsahu notárskej zápisnice o priebehu dražby\nodvolací súd konštatoval, že notárska zápisnica z 28. apríla 2021 sp. zn. N 383/2021, NZ\n11396/2021, NCRls 11781/2021 spísaná notárom JUDr. K. K. obsahuje všetky náležitosti zápisnice v\nzmysle § 24 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobca namietal, že osoby zúčastnené dražby\nneboli označené v notárskej zápisnici a identifikované, takáto striktná povinnosť nevyplýva ani z § 24\nzákona o dobrovoľných dražbách, ani z Notárskeho poriadku, pričom dražobník si v zmysle ustanovenia\n§ 20 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách splnil povinnosť a zabezpečil zoznam účastníkov dražby.\nPokiaľ žalobca mal záujem vedieť, kto presne sa zúčastnil dražby, mohol nahliadnuť do dražobného\nspisu. Uvedená námietka žalobcu nebola spôsobilá zmeniť záver súdu prvej inštancie, že dražba\nprebehla zákonným spôsobom. Žalobca v podanom odvolaní, okrem popierania pravdivosti obsahu\nnotárskej zápisnice a spochybňovania jej obsahu, nepredložil a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré\nby úplne podlamovali vierohodnosť obsahu verejnej listiny, pretože inak nie je možné verejnú listinu,\nktorou je aj notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby, zbaviť jej dôkaznej sily (uznesenie NS\nSR z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/103/2016).\n2.5. K námietke žalobcu, že žalovaný 1/ nepreukázal postúpenie práve predmetnej pohľadávky\nzo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čím nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, a\nteda subjektom oprávneným navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, odvolací súd zhodne s názorom\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky\nv zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a SLSP, a. s. bola oprávnená postúpiť pohľadávku na\nnebankový subjekt, ktorý má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov.\nŽalovaný 1/ bol nositeľom hmotno-právneho oprávnenia a zároveň bol subjektom oprávneným navrhnúť\nvykonanie dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobca namietal, že v Zmluve o postúpení pohľadávok č. Y.\nz 24. marca 2020 nie je podpísaná jej príloha, a táto nebola pripojená ani k zmluve o postúpení\npohľadávok, uvedenú námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú, keď v konaní bola predložená\nzmluva o postúpení pohľadávky, ktorej súčasťou v prílohe bola aj pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná. Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky\nnáležitosti vyžadované zákonom, bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, podpisy boli aj\núradne overené, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že prílohy v zmluve o postúpení\npohľadávok, ktoré obsahujú konkrétne postupované pohľadávky, by mali byť opätovne podpisované,\npríp. overované podpisy na týchto prílohách.\n2.6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nebol oprávnený disponovať bankovou pohľadávkou, keď zo\nzmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 25. januára 2012 medzi dlžníkmi a SLSP, a. s. vyplýva,\nže išlo o hypotekárny úver, o úver na nadobudnutie úpravy a údržby nehnuteľností, pričom tento úver\nbol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Namietal, že takýto úver nespadá pod úpravu\nzákona o spotrebiteľských úveroch. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uviedol, že zmluvou o\nsplátkovom úvere z 25. januára 2012 bol poskytnutý úver ako úver na bývanie. S poukazom na §\n52 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal odvolací súd za to, že žalovaný 1/ bol oprávnený disponovať\npostúpenou pohľadávkou, keď v predmete svojej činnosti má aj poskytovanie spotrebiteľských úverov\nbez obmedzenia od 5. augusta 2016 a postúpením pohľadávky (dňa 24. augusta 2020) došlo bez\nďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou. Zároveň tak došlo k hmotno-právnemu\nnástupníctvu po pôvodnom veriteľovi, a teda žalovaný 1/ bol aktívne legitimovaným navrhnúť vykonanie\ndobrovoľnej dražby.\n2.7. Napokon k námietke žalobcu, že v danom prípade došlo k upusteniu od dražby, a preto bolo\npotrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné požiadavky podľa zákona o dobrovoľných\ndražbách (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2014-23 z 9. júla 2014), odvolací\nsúd dodal, že v danom prípade nešlo o opakovanú dražbu, pretože k pôvodne stanovenej dražbe na\ndeň 29. januára 2021 nedošlo z dôvodu zavedenia protipandemických opatrení. Z tohto dôvodu záver\nsúdu o tom, že v danom prípade ďalšia dražba bola vykonávaná ako tzv. „prvá dražba“ považoval za\nlogický a správny, a preto aj znalecký posudok a všetky úkony smerujúce k vykonaniu dražby nebolo\npotrebné vykonávať nanovo, tak ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podstatné v danej veci bolo\nto, že dražobník vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nebol starší ako 6 mesiacov.\n\n2.8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP; navrhol, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si i\ntrovy dovolacieho konania.\n3.1. K namietanej vade podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že je podstatné vyhodnotiť\nvzájomný vzťah § 24 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a Notárskeho poriadku. Podľa názoru\ndovolateľa správny výklad zákona mal viesť konajúce súdy k záveru, že notárska zápisnica o priebehu\ndobrovoľnej dražby musí okrem náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, či § 47\nNotárskeho poriadku, obsahovať v súlade s § 64 ods. 2 Notárskeho poriadku za účelom osvedčenia\niných právne významných skutočností aj presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, a\nktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo)\nžiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených, a zároveň pri jej spísaní musí notár\npostupovať podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého ak notár nepozná\núčastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia\npreukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma\nsvedkami totožnosti. Odvolací súd ale dospel k záveru, že náležitosti zápisnice o vykonaní dražby sú\nuvedené v § 24 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom náležitosti notárskej zápisnice definuje\n§ 47 Notárskeho poriadku. Podľa názoru dovolateľa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách nezbavuje notára povinnosti postupovať pri spisovaní notárskej zápisnice aj podľa § 64 ods.\n2 a § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku.\n3.2. Ďalšou relevantnou otázkou z pohľadu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nje, či vôbec a ak áno, za akých podmienok a na aký subjekt je banka oprávnená postúpiť bankovú\npohľadávku v prípade, ak jej dlžníkom je spotrebiteľ. Podľa názoru dovolateľa ustanovenie § 92 ods. 8\nzákona č. 483/2001 Z. z. nepochybne sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky.\nNerešpektovanie zákonnej úpravy postúpenia bankovej pohľadávky má za následok neplatnosť zmluvy\no postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V praxi dovolacieho\nsúdu doteraz nebola riešená otázka, či je vôbec možné v prípade spotrebiteľskej zmluvy postúpiť\nbankovú pohľadávku na nebankový subjekt. Nakoľko mal byť predmetný úver poskytnutý na základe\nspotrebiteľskej zmluvy, postúpenie pohľadávky banky voči jej klientovi na inú osobu ako banku odporuje\n§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah ktorej\nby sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa pritom jej\nobsah nepochybne mení (napr. banka má zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, ako\nregulovaný subjekt musí dodržiavať mnoho ďalších právnych noriem vymedzených nielen v zákone o\nbankách, pričom iná osoba ako banka takúto povinnosť nemá). Ak by aj ustanovenie § 92 zákona o\nbankách umožňovalo postúpenie pohľadávky na inú osobu, mal dovolateľ za to, že vzhľadom na právnu\núpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, je takéto postúpenie pri spotrebiteľských\nzmluvách vylúčené. Ak totiž platí, že § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť pohľadávku\nbanky na inú osobu ako banku, nakoľko postúpením by sa zmenil jej obsah a ustanovenie § 92 ods. 8\nzákona o bankách naopak takéto postúpenie na inú osobu povoľuje, v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka má v prípade spotrebiteľských zmlúv pred právnou úpravou § 92 zákona o bankách prednosť\nprávna úprava § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna norma vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 8\nzákona o bankách totiž zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v ustanovení\n§ 525 Občianskeho zákonníka.\n3.3. Podľa názoru dovolateľa platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách možno\nv prípade spotrebiteľskej zmluvy len na subjekt, ktorý má oprávnenie spravovať daný typ úveru. Zo\nzmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy z 25. januára 2012 vyplýva,\nže ňou bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 25. januára 2012\nmedzi dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom. Z článku I. bodu 1. zmluvy o splátkovom\núvere výslovne vyplýva, že sa jednalo o hypotekárny úver, t. j. o úver na nadobudnutie, úpravu a\núdržbu nehnuteľnosti. Tento úver bol navyše zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (predmetu\ndražby), čoho dôkazom je záložná zmluva z 25. januára 2012. Žalovaný 1/ disponuje iba licenciou na\nposkytovanie spotrebiteľských úverov z 5. augusta 2016. V súdenej veci ale nejde o spotrebiteľský úver\nv zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ale o úver na bývanie zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti\n\n(§ 1 ods. 3 písm. d) zákona). Predmetný úver preto nespadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských\núveroch. Prípadný odkaz na zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie tiež neobstojí, pretože podľa\n§ 28 sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom\n2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak. V odsekoch 3 až 5 nie je uvedený § 20 ods. 6, preto sa\nzákon č. 90/2016 Z. z. neaplikuje na zmluvu o úvere z 25. januára 2012. Navrhovateľom dražby mohla\nbyť v danom prípade iba Slovenská sporiteľňa, a. s., prípadne za splnenia ďalších podmienok podľa\n§ 92 zákona o bankách iná banka oprávnená poskytovať na území SR hypotekárne úvery, nie však\nžalovaný 1/. Žalovaný 1/ ako nebankový subjekt nebol oprávnený akokoľvek disponovať s hypotekárnymi\núvermi, vrátane zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky, keďže na túto činnosť\nnemal potrebné bankové povolenie. Konajúce súdy napriek tomu dospeli k záveru, že postúpenie\npohľadávky možné bolo, pretože žalovaný 1/ bol oprávnený disponovať postúpenou pohľadávkou, keď\nv predmete svojej činnosti má aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia od 5. augusta\n2016. Spotrebiteľský úver však nie je to isté ako spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\n3.4. V praxi dovolacieho súdu doteraz nebola riešená ani otázka, aké náležitosti má spĺňať písomná\nvýzva banky klientovi (dlžníkovi, ručiteľovi) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru\ndovolateľa je takáto výzva nepochybne prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej\nčasti na inú osobu. Výzva banky musí byť konkrétna, vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli\nuhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými a musí obsahovať upozornenie na možné\npostúpenie pohľadávky, pretože sa jedná o základný predpoklad pre cesiu bankovej pohľadávky alebo\njej časti na inú osobu (obdobne napríklad rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/68/2017 zo\n17. mája 2017 alebo Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/244/2016 z 27. októbra 2016). Odvolací súd\nale považoval za dostatočné, že Slovenská sporiteľňa, a. s. zaslala listom z 29. júna 2018 dlžníkovi J.\nL. výzvu, v ktorej mu oznámila, že ku dňu 29. júna 2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky\nvo výške 3.568,20 eur s tým, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní, zároveň mu oznámila, že v prípade, ak\ndlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a pristúpi\nk realizácii výkonu záložného práva.\n3.5. Legitímnou otázkou neriešenou v praxi dovolacieho súdu je, aké právne účinky vyvoláva upustenie\nod dražby. V konaní opakovane namietal, odvolávajúc sa na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.\nÚS 343/2014-23 z 9. júla 2014, že pokiaľ došlo k upusteniu od dražby, pre zákonné pokračovanie v\ndražbe bolo potrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné požiadavky tak, ako ich stanovuje\nzákon o dobrovoľných dražbách (vrátane uzavretia zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a\ndražobníkom, vydania dražobnej vyhlášky a zabezpečenia ďalších listinných podkladov, ohodnotenia\npredmetu dražby), čo sa v predmetnej veci nestalo. Dovolateľ má za to, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona\no dobrovoľných dražbách sa opakovaná dražba uskutoční vtedy, ak predmet dražby nebol vydražený,\nalebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom. K tomu § 22 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách\nvýslovne dodáva, že opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby, alebo\nak bola dražba neplatná. Konanie opakovanej dražby v tom prípade vylučuje ustanovenie § 22 ods. 2\nzákona o dobrovoľných dražbách. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 15. rozsudku konštatuje,\nže opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 28. apríla 2021, že opakovaná dražba nevyhnutne nadväzuje\nna konanie predchádzajúcej dražby, a že v prípade upustenia od dražby je možné vykonať ďalšiu\ndobrovoľnú dražbu ako tzv. „prvú“ dražbu, ak nebola s upustením od dražby spojená prekážka postupu\ndražobníka a procesu draženia predmetu dražby, čo v predmetnej veci zistené nebolo. Odvolací súd\nje toho názoru, že v danom prípade nešlo o opakovanú dražbu, pretože k pôvodne stanovenej dražbe\nna deň 29. januára 2021 nedošlo z dôvodu zavedenia protipandemických opatrení. Odvolací súd preto\nzáver súdu v tom smere, že v danom prípade ďalšia dražba bola vykonávaná ako tzv. „prvá dražba“\npovažoval za logický a správny, a preto aj znalecký posudok a všetky úkony smerujúce k vykonaniu\ndražby nebolo potrebné vykonávať nanovo, tak ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní.\n3.6. Ďalej dovolateľ v bode 7. dovolania uviedol, že vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru\nlistom č. E.-XXXX z 8. novembra 2018 namietal, že ním bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru\nspätne ku dňu 7. novembra 2018. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nenastávalo automaticky,\nale bolo naviazané na právny úkon banky ako veriteľa. Splatnosť úveru preto nemožno vyhlásiť spätne\na takýto právny úkon je neplatný pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Nebola tak splnená podmienka\npostupovania splatnej pohľadávky podľa § 92 zákona o bankách. Hoci sa jednalo o podstatnú námietku,\nodvolací súd na ňu nedal v napadnutom rozhodnutí žiadnu odpoveď.\n\n3.7. Zo strany odvolacieho súdu nedostal zákonnú odpoveď na námietku týkajúcu sa absencie\noprávnenia žalovaného 1/ na správu predmetného úveru. Odvolací súd v bode 19.1. napadnutého\nrozhodnutia konštatuje, že: „zo zmluvy nevyplýva a v konaní nebolo preukázané, že ide o úver\nktorého účelom bolo nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba\nnehnuteľnosti“. Odvolací súd dodáva, že od 1. januára 2008 bol účinný zákon č. 568/2007 Z. z., a\ntento novelizoval aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ntak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že žalovaný 1/ bol\noprávnený disponovať postúpenou pohľadávkou, keď v predmete svojej činnosti má aj poskytovanie\nspotrebiteľských úverov bez obmedzenia od 5. augusta 2016. Takýto záver súdu je ale v priamom\nrozpore s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd nevysvetlil, prečo považoval za relevantné oprávnenie\nžalovaného 1/ na poskytovanie spotrebiteľských úverov, hoci sa na predmetný úver ustanovenia zákona\nč. 129/2010 Z. z., ani zákona č. 90/2016 Z. z. neaplikujú (bod 8. dovolania).\n3.8. V odvolaní tiež namietal, že pokiaľ došlo k upusteniu od dražby, pre zákonné pokračovanie\nv dražbe bolo potrebné dodržať všetky ďalšie procesné náležitosti organizácie dražby tak, ako ich\nstanovuje zákon o dobrovoľných dražbách. To znamená, že museli byť opätovne splnené všetky\npodmienky pre vykonanie dražby predpokladané právnymi predpismi, čo sa v predmetnej veci nestalo.\nAni na túto námietku zákonnú odpoveď nedostal (bod 9. dovolania).\n3.9. Nestotožnil sa ani so spôsobom, akým sa súd vysporiadal s námietkou konania dobrovoľnej dražby\npočas núdzového stavu. Podľa názoru odvolacieho súdu dražby v zmysle zákona o dobrovoľných\ndražbách bolo možné od 1. marca 2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti, a to bez porušenia\nzákazu vychádzania. Zároveň však platí, že podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto,\ndátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby\nnebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Uznesenie vlády SR č. 160 zo 17. marca 2021 zaviedlo\nvýrazné obmedzenie mobility ľudí, a teda už samotné konanie dobrovoľnej dražby počas núdzového\nstavu obmedzovalo možnosť účasti na dražbe. Pokiaľ dátum konania dražby nie je v súlade s § 11 ods.\n1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražba musela byť nezákonná. Z povahy veci je dražba verejným\nkonaním, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom\nmieste. Určenie dátumu konania dražby by tak v maximálnej možnej miere malo garantovať, že čo\nnajširšiemu okruhu potenciálnych účastníkov bude umožnené sa dražby zúčastniť. Určenie konania\ndražby na dátum, ktorý spadá do obdobia vyhláseného núdzového stavu spojeného s obmedzením\nmobility a vyvolaného bezprostredným ohrozením zdravia, obmedzuje možnosť účasti na dražbe (bod\n10. dovolania).\n4. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu považuje za\nzákonný a správny, pričom odvolací súd sa určito, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod týkajúci sa právnej\notázky výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, o ktorej podľa dovolania žalobcu nebolo\ndoposiaľ ustálene dovolacím súdom rozhodnuté, uviedol, že Najvyšší súd SR ustálene rozhodoval vo\nvšetkých namietaných otázkach súvisiacich s týmto ustanovením, pričom v dôsledku tejto skutočnosti\nje dovolanie nielen neprípustné, pretože nie je splnený príslušný dovolací dôvod, ale navyše judikatúra\nNajvyššieho súdu SR upravuje namietané právne otázky odlišne od názoru žalobcu, resp. výklad\nprávnych predpisov, aký žalobca uvádza v dovolaní bol ustálene odmietnutý. V prvom rade žalovaný\n1/ uvádza, že len v konaniach, v ktorých vystupuje ako strana sporu, eviduje desiatky rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých je postúpenie bankovej pohľadávky v spotrebiteľskej veci platné\nza splnenia podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré takéto postúpenie upravuje.\nPodľa názoru žalovaného 1/ je zo strany žalobcu absurdné namietať, že postúpenie pohľadávky voči\nspotrebiteľovi je absolútne neprípustné napriek tomu, že to umožňujú rozličné právne predpisy, a to aj tie,\nktoré upravujú ochranu spotrebiteľských práv. Žalovanému 1/ nie je zrejmé, ako žalobca dospel k záveru,\nže samotným postúpením pohľadávky sa zhoršuje postavenie spotrebiteľa s ohľadom na skutočnosť,\nže mu ostávajú zachované všetky práva a povinnosti, ktorými disponoval aj voči pôvodnému veriteľovi.\nTvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpenie pohľadávky\nbanky na inú osobu je zjavne nesprávne a z predmetného ustanovenia nevyplýva ani len okrajovo, keďže\npostúpením pohľadávky sa nemení obsah samotnej pohľadávky. Nakoľko však o možnosti postúpenia\npohľadávky v spotrebiteľskom vzťahu existuje rozsiahla judikatúra najvyšších súdnych autorít, pričom\n\nzo strany žalobcu dochádza výlučne k popieraniu zákona, k námietke žalobcu sa bližšie nevyjadrí.\nPoukázal aj na zjavnú účelovosť argumentácie žalobcu, ktorý v podanom odvolaní možnosť postúpenia\npohľadávky za splnenia podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách výslovne pripúšťal.\nVo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom osobitných náležitostí výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.\n8 zákona o bankách, ktoré podľa uplatneného dovolacieho dôvodu rovnako nemali byť podľa názoru\nžalobcu dovolacím súdom ustálene posúdené, sa žalovaný 1/ odvolal na svoje predošlé vyjadrenia.\nMedzičasom už Najvyšší súd SR aj túto otázku vyriešil, a preto poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, ktoré tvrdenia žalobcu, že by výzva podľa\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách mala obsahovať osobitné náležitosti, jednoznačne odmieta.\nNaviac, žalovaný 1/ predložil aj osobitnú výzvu zo 17. decembra 2019, v ktorej bol žalobca vyzvaný na\núhradu pohľadávky a zároveň upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe. Vo zvyšku\nodkázal na svoje doterajšie vyjadrenia vo veci. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R\n9/2021 namietol, že žalobca nenaznačil, aké konkrétne porušenie práv malo byť spôsobené konkrétnym\nporušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Vyslovil názor, že dovolanie žalobcu je\nnedôvodné a je nutné ho zamietnuť.\n5. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že má za to, že podmienky pre prípustnosť\ndovolania nie sú splnené. Podľa žalovaného 2/ nie je možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva\nžalobcu na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Vykonané dokazovanie, ako\naj odôvodnenia konajúcich súdov považuje za vyčerpávajúce a presvedčivé, pričom ich závery sú v\nzáujme spravodlivého usporiadania vzťahov.\n5.1. Rovnako snahu žalobcu o nastolenie otázok zásadného právneho významu (v bode 6. dovolania) za\núčelom zdôvodnenia prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP považuje\nza nespôsobilú privodiť prípustnosť dovolania. Žalobca v podanom dovolaní opätovne spochybňuje\nnotársku zápisnicu ako verejnú listinu, ale z dovolania v tejto časti nie je zrejmé, aká otázka zásadného\nprávneho významu ešte nebola vyriešená. Podľa žalovaného 2/ notárska zápisnica obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti pre osvedčenie priebehu dražby, s čím sa súdy dostatočne vysporiadali.\nŽalobca pre spochybnenie notárskej zápisnice uvádza, že úlohou notára nemá byť len osvedčenie\npríklepu, ale celého deja, priebehu dražby, ktorého bol notár svedkom. Táto výčitka vyznieva absurdne,\nnakoľko predmetná notárska zápisnica obsahuje aj opis samotného deja, a to od bodu 7. notárskej\nzápisnice.\n5.2. Vo vzťahu k námietke, že banka nebola oprávnená postúpiť bankovú pohľadávku v prípade, ak\nje dlžníkom spotrebiteľ, žalovaný 2/ poukázal na to, že otázka postúpenia tzv. bankovej pohľadávky,\nkde v pozícii dlžníka je spotrebiteľ, už bola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR riešená.\nŽalobca má za to, že takúto pohľadávku postúpiť nemožno s odkazom na ustanovenie § 52 a nasl.\na § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa podľa názoru žalobcu zmení obsah pohľadávky.\nŽalovaný 2/ takýto výklad považuje za hrubé ohýbanie zákonných ustanovení. Obsah pohľadávky sa\nv nadväznosti na jej postúpenie totiž nijakým spôsobom nezmení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podľa jeho\nnázoru pohľadávku v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách možno platne postúpiť v prípade\nspotrebiteľskej zmluvy len na subjekt, ktorý má oprávnenie spravovať daný typ úveru, takýto záver zo\nznenia ustanovenia § 98 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva.\n5.3. Žalovaný 2/ zastáva názor, že odvolací súd (ako aj prvoinštančný súd) sa presvedčivo vysporiadali s\nnámietkou žalobcu, týkajúcej sa upustenia od dražby a konania dražby počas núdzového stavu. Žalobca\nsa v tomto smere opäť obmedzuje len na nesúhlasné stanovisko k právnemu posúdeniu odvolacím\nsúdom.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.\n7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\n\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\nPrávna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n9. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n10. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ\nnemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa\n§ 447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení\ns § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n14. Dovolateľ v dovolaní výslovne neoznačil, aké vady namieta v súvislosti s nesprávnym procesným\npostupom odvolacieho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z hľadiska\njeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že v dovolaní v bodoch 7. až 10. namieta nedostatočné\nodôvodnenie (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho nepresvedčivosť\n(bližšie pozri body 3.6. až 3.9. tohto rozhodnutia).\n15. K uvedenej dovolacej námietke dovolací súd uvádza, že jedným z princípov predstavujúcich\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu\npresvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, sp.\nzn. I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho,\n\nčo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nVšeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež\nna jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku\nktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n16. Po preskúmaní obsahu spisu a dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a\nrozsudku súdu prvej inštancie dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s\npotvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie, spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých\npre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s\npriebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej\nveci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia\nspôsobom zodpovedajúcim zákonu.\n17. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa s\ndôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie vrátane správnych skutkových a právnych záverov, na ktoré aj\nodkázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP (pozri odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd svoje\nrozhodnutie nezaložil, v porovnaní so súdom prvej inštancie, na žiadnych iných, či nových skutkových\na právnych záveroch.\n18. Keďže odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil, treba jeho dôvody\nposudzovať v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku okresného súdu, s ktorým vytvára organickú\n(kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n19. V dôvodoch rozsudku sa vyjadril k nosnej argumentácii odvolateľa (žalobcu) uplatnenej v odvolaní\n(rovnako aj v dovolaní); (body 10. až 17. napadnutého rozsudku). V odôvodnení rozhodnutia odvolací\nsúd podrobne zdôvodnil, prečo potvrdil ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým\nbola žaloba zamietnutá stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval za\nrozhodujúci, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené\nv odôvodnení, a prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na\nzdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania\nsa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ako\naj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevyplýva nedostatočnosť alebo nepresvedčivosť,\nani absencia o skutkových a právnych záveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu\nnedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil, a že\npri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu dovolateľa.\n19.1. Konkrétne dovolateľ namieta, že zo strany odvolacieho súdu nedostal „zákonnú“ odpoveď\nna námietku týkajúcu sa absencie oprávnenia žalovaného 1/ na správu predmetného úveru. Záver\nodvolacieho súdu, že žalovaný 1/ bol oprávnený disponovať postúpenou pohľadávkou, keď v predmete\nsvojej činnosti má aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia od 5. augusta 2016 mal\nza rozporný s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd nevysvetlil, prečo považoval za relevantné\noprávnenie žalovaného 1/ na poskytovanie spotrebiteľských úverov, hoci sa na predmetný úver\n\nustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ani zákona č. 90/2016 Z. z. neaplikujú. Odvolací súd v bode\n16. napadnutého rozsudku uvádza: „Žalobca ďalej v bode 11. odvolania namietal, či žalovaný 1/\nbol oprávnený disponovať bankovou pohľadávkou, keď zo Zmluvy o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy z 25. januára 2012 vyplýva, že bola zabezpečená pohľadávka\nzo Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 25. januára 2012 medzi J. L. a F. L. ako dlžníkmi a\nSLSP, a. s., pričom zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že sa jednalo o hypotekárny úver, o úver\nna nadobudnutie úpravy a údržby nehnuteľností, pričom tento úver bol zabezpečený záložným právom\nk nehnuteľnosti. Namietal, že takýto úver nespadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch. K\nuvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že Zmluva o splátkovom úvere z 25. januára 2012,\nktorá bola uzatvorená medzi SLSP, a. s. a J. L. a F. L. na sumu 45.000 eur bol poskytnutý ako úver\nna bývanie. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 1 OZ obsahovalo v čase\nuzatvorenia úverovej zmluvy definíciu spotrebiteľskej zmluvy ako kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo alebo\ninej odplatnej zmluvy upravenej v 8. časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55 a zmluvnými stranami\nsú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť\nobsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o úvere ako taká nebola\nzaradená do definovaných spotrebiteľských zmlúv, ale už od 1. januára 2008 bol účinný zákon č.\n568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení\nzákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, a tento\nnovelizoval aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy v ustanovení § 52 ods. 1 OZ tak, že spotrebiteľskou\nzmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že žalovaný 1/ bol oprávnený disponovať\npostúpenou pohľadávkou, keď v predmete svojej činnosti má aj poskytovanie spotrebiteľských úverov\nbez obmedzenia od 5. augusta 2016 a s postúpením pohľadávky (dňa 24. augusta 2020) došlo bez\nďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou. Zároveň tak došlo k hmotno-právnemu\nnástupníctvu o pôvodnom veriteľovi, a teda žalovaný 1/ bol aktívne legitimovaným navrhnúť vykonanie\ndobrovoľnej dražby.“\n19.2. Ďalej dovolateľ namietal, že nedostal „zákonnú“ odpoveď na v odvolaní vznesený argument,\nže pokiaľ došlo k upusteniu od dražby, pre zákonné pokračovanie v dražbe bolo potrebné dodržať všetky\nďalšie procesné náležitosti organizácie dražby tak, ako ich stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách,\nvrátane uzavretia zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom, vydania dražobnej\nvyhlášky a zabezpečenia ďalších listinných podkladov, ohodnotenie predmetu dražby nevynímajúc, čo\nsa v predmetnej veci nestalo. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že popísanou\nnámietkou žalobcu sa odvolací súd zaoberal v bode 17. napadnutého rozsudku a túto vyhodnotil ako\nneopodstatnenú (viď bod 36.1. tohto rozsudku).\n19.3. Dovolateľ v dovolaní mal za nedostatočný i spôsob, akým sa odvolací súd vysporiadal s jeho\nnámietkou konania dobrovoľnej dražby počas núdzového stavu s tým, že určenie konania dražby\nna dátum, ktorý spadá do obdobia vyhláseného núdzového stavu spojeného s obmedzením mobility\na vyvolaného bezprostredným ohrozením zdravia, obmedzuje možnosť účasti na dražbe. Dovolací súd\npoukazuje na body 12. a 13. napadnutého rozsudku, v ktorých odvolací súd uviedol: „Odvolací súd\nsa prednostne vysporiadal s námietkou žalobcu v podanom odvolaní (bod 12.), ktorý sa nestotožnil s\ntým, ako sa súd vysporiadal s námietkou konania dražby počas núdzového stavu. V preskúmavanej\nveci bolo nesporne preukázané, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa\nv okrese K., Obec A., v kat. úz. A., zapísaných v evidencii nehnuteľností Okresným úradom Topoľčany,\nkatastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. 1067 - záhrada o výmere 495\nm2, parcela registra „C“ č. 1066 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 430 m2 a stavba - rodinný\ndom so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy z 25. januára 2012 bol predmet dražby zaťažený záložným\nprávom v prospech záložného veriteľa SLSP, a. s. Bratislava. Týmto záložným právom bola zabezpečená\npohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 25. januára 2012 medzi J. L. a F. L. ako\ndlžníkmi a SLSP, a. s. ako veriteľom. Z článku I. bod 1. zmluvy vyplynulo, že sa jednalo o hypotekárny\núver, t. j. o úver na nadobudnutie úprav a údržbu nehnuteľnosti. Tento úver bol zabezpečený záložným\nprávom k nehnuteľnosti, o čom žalobca predložil v konaní záložnú zmluvu z 25. januára 2012. Listom\ndražobníka z 8. januára 2021 došlo k upusteniu dobrovoľnej dražby z dôvodu podľa § 19 ods. 1 písm. a)\nzákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu protipandemických opatrení. Ďalšia dražba sa konala dňa\n28. apríla 2021 o 11:30 hod. v Nitre, na ktorej predmet dražby udelením príklepu vydražil žalovaný 3/.\nV zmysle § 10 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\n\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 sa v justícii menia a dopĺňajú niektoré zákony (a tiež\nzákon o mimoriadnych opatreniach), boli dražobník, súdny exekútor a správca v období od 19. januára\n2021 do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania a predajom majetku\ndražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju\nmajetku. Akýkoľvek spôsob speňaženia majetku dlžníka vykonaný v období od 19. januára 2021 do\n28. februára 2021 bol neplatný. Zákon o mimoriadnych opatreniach nebol v súvislosti s vykonávaním\ndražieb novelizovaný v tom smere, aby bol zákaz vykonávania dražieb predĺžený aj po 28. februári 2021,\nv dôsledku čoho vznikol problém, či možno za daného právneho stavu počas zákazu vychádzania od\n1. marca 2021 vykonávať dobrovoľné dražby. Ministerstvo spravodlivosti SR si v danej veci vyžiadalo\nstanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý považuje dobrovoľné dražby vykonávané podľa\nzákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/92 Zb. o notároch a\nnotárskej činnosti v znení neskorších predpisov (a tiež zákon o dobrovoľných dražbách) za zasadnutia,\nktoré sa uskutočňujú na základe zákona, a preto sa na dobrovoľné dražby vzťahuje výnimka zo zákazu\nkonania hromadných podujatí v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) vyhlášky ÚVZ SR č. 98 z 3. marca 2021,\nvyhlášky č. 131 z 19. marca 2021, resp. vyhlášky č. 186 z 18. apríla 2021. Zo stanoviska Úradu verejného\nzdravotníctva SR tiež vyplynulo, že dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať\nza hromadné podujatia, ktorých prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR v bode B5 uznesenia vlády\nSR č. 123 z 28. februára 2021. Teda dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách bolo možné\nod 1. marca 2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti, a to bez porušenia zákazu vychádzania.\nPri výkone dobrovoľných dražieb bola podmienka dodržiavať všetky protiepidemiologické opatrenia\nstanovené vyhláškami ÚVZ SR. Uvedená námietka o konaní dobrovoľnej dražby počas núdzového stavu\nbola jednoznačne uplatnená až v odvolacom konaní, čo by bolo možné, vychádzajúc z ustanovenia § 366\nCSP, považovať za novotu, avšak odvolací súd sa potreboval k nej vyjadriť. Vzhľadom na takto vznesenú\na konkretizovanú námietku až v odvolacom konaní žalobcom, žalovaný na ňu reagoval a pripojil aj\nstanovisko z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, na ktoré sa obrátila aukčná spoločnosť\n(žalovaný 2/) ohľadne vykonávania dobrovoľných dražieb, pričom z uvedeného stanoviska vyplynulo,\nže dobrovoľné dražby realizované podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách spadajú do\nkategórie zasadnutí, ktoré sa majú uskutočniť podľa zákona, a preto pre ne platia aj podmienky pre\ntieto zasadnutia stanovené v platnom opatrení ÚVZ SR. S poukazom na účinné opatrenia ÚVZ SR na\nverejné dobrovoľné dražby sa nevzťahujú podmienky pre usporiadavanie hromadných podujatí, nakoľko\nzasadnutia, ktoré sa uskutočňujú podľa zákona tvoria výnimku zo zákazov platných pre hromadné\npodujatia. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu,\nže dražba sa konala počas núdzového stavu, a preto mala byť neplatná, za nedôvodnú.“\n20. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) argumentácie dovolateľa\nk dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP jej podstatou bol nesúhlas so spôsobom hodnotenia\nvykonaných dôkazov, zisteným skutkovým stavom i s právnym posúdením veci nižšími súdmi.\n20.1. V tomto smere považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia\npožiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná,\nlebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n20.2. Rovnako k dovolateľom (z obsahu dovolania vyplývajúcemu) vytýkanému hodnoteniu dôkazného a\nskutkového stavu dovolací súd uvádza, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má tiež možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by\nmohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolanie na takých argumentoch\nnestálo a dovolací súd ex officio (z úradnej povinnosti) dané vady sám nevyhľadáva. Pokiaľ súdy nižšej\ninštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili podľa predstáv žalobcu,\nnešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných mu CSP.\n\nDovolanie je tak formulované (len) ako nesúhlasný prejav dovolateľa so skutkovými zisteniami súdov\nnižšej inštancie a ich právnym posúdením, ktorý ale túto argumentáciu neposúva do relevantnej roviny\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n21. Napokon k dovolacej námietke, že odvolací súd žalobcovi neposkytol žiadnu odpoveď na argument,\nže listom - vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru z 8. novembra 2018 bola veriteľom vyhlásená\nmimoriadna splatnosť úveru spätne ku dňu 7. novembra 2018, pričom podľa jeho názoru toto možné\nnie je, dovolací súd poznamenáva, že popísaný argument žalobcu je vnútorne rozporný a nelogický,\nkeď na jednej strane žalobca v dovolaní tvrdí, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nenastáva\nautomaticky, ale je potrebný osobitný úkon veriteľa, no na druhej strane takýto osobitný úkon veriteľa\nmá za neprípustný. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, aký iný (podľa neho) prípustný spôsob vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru má dovolateľ na mysli. Dovolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie\nrozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n22. Podľa dovolacieho súdu, rozsudok odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom ponímaní nemožno\npovažovať ani za svojvoľný (arbitrárny), lebo nejde o prípad, kedy by súd vôbec nedal uspokojujúcu\nodpoveď na podstatné argumenty žalobcu. Skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno\npovažovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho\nneodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že sa dovolateľ\nnestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, rozsahom a výsledkom vykonaného\ndokazovania, nezakladá dôvodnosť podaného dovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a\nnámietok.\n23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že námietka dovolateľa o\nnepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý podľa jeho názoru\nnezodpovedá kritériám § 393 a § 220 CSP, je neopodstatnená.\n24. Dovolací súd na základe uvedených dôvodov prípustné dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP vyhodnotil ako nedôvodné.\nK dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n25. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n27. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej\nformulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).\n28. Na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nvecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia\n\nveci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov\nriešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod\npísmenom a) až c) ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré\no. i. patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v\nzákone (§ 431 až § 435 CSP).\n29. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania\nprijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\n30. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), alebo či ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či právnu otázku, ktorá je\nrozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).\n31. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\nOtázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n32. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak procesná\nstrana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) podať svoje vysvetlenie, ako mala\nbyť táto otázka správne riešená (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/216/2017). Zároveň\nje potrebné zdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nv spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n33. Dovolateľ ako doposiaľ dovolacím súdom neriešené označil otázky:\n1/ či vôbec a ak áno za akých podmienok a na aký subjekt je banka oprávnená postúpiť bankovú\npohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v prípade, ak jej dlžníkom je spotrebiteľ; osobitne,\nči v prípade, ak jej dlžníkom je spotrebiteľ, je banka oprávnená postúpiť bankovú pohľadávku podľa §\n92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. na nebankový subjekt (body 6.2.1. a 6.2.2. dovolania),\n2/ či v prípade spotrebiteľskej zmluvy možno platne postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o\nbankách len na subjekt, ktorý má oprávnenie spravovať daný typ úveru (bod 6.2.3. dovolania),\n3/ aké náležitosti má spĺňať písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi, ručiteľovi) v zmysle § 92 ods. 8\nzákona o bankách (bod 6.2.4. dovolania),\n4/ aké právne účinky vyvoláva upustenie od dražby (body 6.3.1. a 6.3.2. dovolania),\n5/ či notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby musí okrem náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách a § 47 Notárskeho poriadku obsahovať v súlade s § 64 ods. 2 Notárskeho\nporiadku za účelom osvedčenia iných právne významných skutočností aj presný opis deja, ktorý sa\nuskutočnil v prítomnosti notára, miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko\n(sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených, a zároveň pri jej spísaní musí\nnotár postupovať podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého ak notár nepozná\n\núčastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia\npreukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma\nsvedkami totožnosti (body 6.1.1. a 6.1.2. dovolania).\n34. K prvej a druhej dovolateľom položenej otázke dovolací súd uvádza, že dovolateľ síce právne otázky\n(ktoré dovolacím súdom podľa jeho názoru doposiaľ neboli vyriešené) konkretizoval a uviedol, ako boli\ndané otázky riešené odvolacím súdom a tiež uviedol, ako by mali byť tieto otázky správne vyriešené,\navšak nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že ide o otázky, ktoré ešte neboli predmetom rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.\n34.1. Otázkou prípustnosti a podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona\no bankách (vrátane pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv) na tretí subjekt sa dovolací súd zaoberal\nopakovane.\n34.2. Dovolací súd v prvom rade poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 28. marca 2018\nsp. zn. 7Cdo/26/2017, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017\n(publikovaný Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R\n60/2018), z ktorého vyplýva, že: (bod 21.) „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je\nv prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor\n(pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi\nskutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)\na dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,\nktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)\nosobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto\nisté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia\nveta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.“\n34.3. Ďalej možno spomenúť rozsudok najvyššieho súdu z 15. decembra 2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020\n(publikovaný Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R\n4/2021), podľa ktorého „rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná\nskutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo\nspotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými\npodmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky\ndlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné\nšpeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na\ntretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu\nzákonníku.“ Zároveň podľa názoru dovolacieho súdu „ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.\nz. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (viď bod 14.3.) umožňovalo banke právo postúpiť\ninej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá\nje splatná.“\n34.4. Dovolací súd i v rozsudku z 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 v odôvodnení uviedol, že\nrozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, treba dospieť k tomu, že: „celkom jednoznačne\ndefinuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke\nalebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých\nprvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,\naby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo\ni len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje\núpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku\npostúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením\noboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu\npostupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva\nsplní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy,\nak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom\ntrval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.“\n34.5. V rozhodnutí z 29. marca 2022 sp. zn. 8Cdo/139/2020 najvyšší súd uviedol, že: „Aj v\nprejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).\nZároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi zákonnými podmienkami platného postúpenia\npohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo\nnásledné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia\nbyť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko\nzákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“\n\n34.6. Z najnovšej aplikačnej praxe dovolacieho súdu možno uviesť napríklad uznesenie z 29.\njanuára 2025 sp. zn. 9Cdo/24/2023, podľa ktorého „Inak povedané, citované ustanovenie § 92 ods. 8\nzákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.\nPredpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je, aby\nbol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne\nvyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná.“\n34.7. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právne otázky nastolené dovolateľom ako otázky č. 1/ a č. 2/,\ndovolací súd už v minulosti vo vyššie uvedených konaniach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie\nje daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil.\n34.8. Dovolací súd vo vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku tak, že § 92 ods. 8 zákona o\nbankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie splatnej pohľadávky\nbanky, ktorú má voči klientovi (spotrebiteľovi). Týmito podmienkami sú: nepretržité viac než 90 dní\ntrvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho\npohľadávke banky a písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej\npohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil. Za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o\nbankách môže banka platne postúpiť splatnú pohľadávku, ktorú má voči klientovi (resp. jej splatnú\nčasť) na inú banku, alebo aj na inú osobu, ktorá nie je bankou. Prípadná ďalšia podmienka existencie\noprávnenia správy postupovaného typu úveru postupníkom z popísaných záverov najvyššieho súdu\nnevyplýva.\n34.9. Pokiaľ potom odvolací súd v súdenej veci vychádzal z toho, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona\no bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok na\ntretiu, nebankovú osobu (spotrebiteľ, zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a následné\ndlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní), pričom v súdenej veci boli zákonné podmienky\npre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené (bod 15. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), od popísanej judikatúry najvyššieho súdu sa neodklonil a jeho závery sú s ňou\nplne súladné.\n35. Rovnako vo vzťahu k otázke č. 3/ dovolateľa dovolací súd má za to, že neobstojí jeho tvrdenie, že\nide o otázku, ktorá ešte nebola predmetom rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n35.1. Konkrétne náležitosti písomnej výzvy banky klientovi (dlžníkovi, ručiteľovi) v zmysle § 92 ods.\n8 zákona o bankách boli predmetom riešenia vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z týchto\nmožno uviesť napríklad uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, v\nktorom najvyšší súd uviedol, že: „niet žiadneho dôvodu [...] vyžadovať, aby výzva banky adresovaná\ndlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne\nvyjadrené, [...] a to a) preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b) dlžníkovo\nnásledné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej\nz výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i\nlen časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať,\nresp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude\noprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak\ndlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek\npochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“\n35.2. Podľa záverov uznesenia najvyššieho súdu z 27. februára 2024 sp. zn. 1Cdo/154/2022 „Na\ndoplnenie je možné uviesť, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení\nvýslovne uviedol podobne ako je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne formulovaná\npožiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie\ntohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť\nspotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky,\nv ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne\ndoručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú\npohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení\nnevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne\ndoručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej\nsplatnosti pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nie je možné\npovažovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách\nmusí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt, a že výzvu, ktorá je\nspojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách.“\n\n35.3. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd právnu otázku nastolenú dovolateľom ako otázku č. 3/ už\nv minulosti vo vyššie uvedených rozhodnutiach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie je daná\npotreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil.\n35.4. Pokiaľ odvolací súd v súdenej veci na základe výsledkov dokazovania uzavrel, že Slovenská\nsporiteľňa, a. s. zaslala listom z 29. júna 2018 dlžníkovi J. L. výzvu, v ktorej mu oznámila, že ku dňu\n29. júna 2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky v určenej výške s výzvou na úhradu\ndlžnej sumy do 15 dní s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená\nvyhlásiť mimoriadnu splatnosť a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva, v súvislosti s ktorou\nvýzvou mal za splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o\nbankách (bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku), jeho záver je plne súladný s vyššie popísanou\njudikatúrou najvyššieho súdu. Naviac, v konaní bolo dokazovaním zistené, že dlžník bol pred postúpením\npohľadávky na žalovaného 1/ (zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. marca 2020) bankou osobitnou\nlistinou upozornený i na dovolateľom namietanú možnosť postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, a to\nvýzvou zo 17. decembra 2019. Táto dovolacia otázka žalobcu tak nemá pre danú vec opodstatnenie.\n36. K dovolateľom nastolenej otázke č. 4/, t. j. „aké právne účinky vyvoláva upustenie od dražby“ (bod\n3.5. tohto rozsudku) dovolací súd konštatuje, že odvolací súd k súvisiacej odvolacej námietke žalobcu\nv bode 17. napadnutého rozsudku uviedol: „Z listu z 8. januára 2021 vyplynulo, že od dražby dražobník\nupustil podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách, pričom je všeobecne známe, že v\nzmysle zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby Covid-19 boli dražobník, súdny exekútor a správca v období od 19. januára\n2021 do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby. Akýkoľvek spôsob speňažovania\nmajetku v uvedenom období by bol neplatný. Z obsahu spisu vyplynulo, že nehnuteľnosti boli ohodnotené\nznaleckým posudkom z 28. októbra 2020 a dražba sa konala dňa 28. apríla 2021. K výkonu dražby z 28.\napríla 2021 bola uzatvorená zmluva o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom dňa 24.\nmarca 2021, ktorá bola riadne zverejnená a zaslaná na Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX. Odvolací súd\nje toho názoru, že v danom prípade nešlo o opakovanú dražbu, pretože k pôvodne stanovenej dražbe na\ndeň 29. januára 2021 nedošlo z dôvodu zavedenia protipandemických opatrení. Z tohto dôvodu záver\nsúdu o tom, že v danom prípade ďalšia dražba bola vykonávaná ako tzv. „prvá dražba“ považoval za\nlogický a správny, a preto aj znalecký posudok a všetky úkony smerujúce k vykonaniu dražby nebolo\npotrebné vykonávať nanovo, tak ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podstatné v danej veci bolo\nto, že dražobník vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nebol starší ako 6 mesiacov.“\n36.1. V danom prípade je zrejmé, že dovolateľ podrobuje kritike konanie a rozhodovanie odvolacieho\nsúdu, vysvetľuje, v čom vidí nesprávnosť záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, avšak\nani pri posudzovaní podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) nemožno ustáliť,\nkonkrétne ktorú právnu otázku (resp. otázky) riešenú odvolacím súdom považoval za podstatnú z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, že z rozsudku odvolacieho súdu je\nzrejmé, že argumenty dovolateľa o tom, že v prípade opakovanej dražby musia byť opätovne\nsplnené všetky podmienky pre vykonanie dražby predpokladané právnymi predpismi (vrátane uzavretia\nzmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom, vrátane vydania dražobnej vyhlášky\na zabezpečenia ďalších listinných podkladov, ohodnotenie predmetu dražby) nespochybňuje. Odvolací\nsúd založil svoje rozhodnutie v tejto časti na tom, že na základe konkrétnych skutkových okolností,\nzistených dokazovaním vykonaným vo veci, podľa jeho názoru k tzv. opakovanej dražbe nedošlo.\nDovolateľom predostreté argumenty nepredstavujú správnym spôsobom vymedzenú právnu otázku, iba\nsformulovanú nespokojnosť s meritórnym rozhodnutím vo veci. Uvedený záver odvolacieho súdu bol\npritom výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v\nkonaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov viedli súdy k právnemu záveru\na prijatiu ich rozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobcu. Ak dovolateľ namieta nesprávnosť skutkových\nzistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom (a aj súdom prvej inštancie), touto nesprávnosťou\nnie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n37. Ďalej sa dovolací súd zaoberal prípustnosťou (a prípadne dôvodnosťou) dovolateľom nastolenej\notázky č. 5/, teda či notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby musí okrem náležitostí podľa §\n24 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a § 47 Notárskeho poriadku obsahovať v súlade s § 64\nods. 2 Notárskeho poriadku za účelom osvedčenia iných právne významných skutočností aj presný opis\ndeja, ktorý sa uskutočnil v prítomnosti notára, miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko,\ntrvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených, a zároveň pri\njej spísaní musí notár postupovať podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku.\n\n37.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vo vzťahu k žalobcom v odvolaní nastolenej\nargumentácii, týkajúcej sa nedostatkov obsahu notárskej zápisnice z 28. apríla 2021 sp. zn. N\n383/2021, NZ 11396/2021, NCRls 11781/2021 spísanej notárom JUDr. K. K., odvolací súd v bode 14.\nkonštatoval, že: „žalobca v podanom odvolaní, okrem popierania pravdivosti obsahu notárskej zápisnice\na spochybňovania jej obsahu, nepredložil a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by úplne podlamovali\nvierohodnosť obsahu verejnej listiny, pretože inak nie je možné verejnú listinu, ktorou je aj notárska\nzápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby, zbaviť jej dôkaznej sily (pozri uznesenie NS SR z 31. 10. 2017\nsp. zn. 6Cdo/103/2016).“\n37.2. V zmysle § 205 CSP pri verejnej listine ako dôkaznom prostriedku, ak bola uznaná za pravú,\nplatí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný\nopak. To znamená, že sa zásadne pripúšťa možnosť pravdivosti v nej uvedených skutočností vyvrátiť\ndôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je uvedené v\nlistine. Strana, ktorá tvrdí opak oproti údajom uvedeným v notárskej zápisnici, je povinná svoje tvrdenia\npreukázať. Pritom nestačí iba popieranie pravdivosti obsahu takejto listiny, prípadne spochybňovanie jej\nobsahu. Strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná\nlistina potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané tak skutočnosti, ktoré úplne podlamujú\nvierohodnosť obsahu verejnej listiny; inak nie je možné verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2006 sp. zn. 2Cdo/199/2005).\n37.3. Z uvedeného vyplýva, že hoci odvolací súd v bode 14. odôvodenia napadnutého rozsudku\no. i. konštatuje, že predmetná notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 24 zákona o\ndobrovoľných dražbách a striktná povinnosť identifikácie osôb zúčastnených na dražbe nevyplýva ani z\n§ 24 zákona o dobrovoľných dražbách, ani z Notárskeho poriadku (s tým, že dražobník dňa 28. apríla\n2021 zabezpečil zoznam účastníkov dražby, ktorí boli aj riadne identifikovaní, čím si splnil povinnosť\npodľa § 20 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), svoj záver o nedôvodnosti označenej odvolacej\nnámietky žalobcu založil na tom, že žalobca (ani) v odvolacom konaní okrem popierania pravdivosti\nobsahu notárskej zápisnice a spochybňovania jej obsahu netvrdil a nepreukázal žiadne skutočnosti,\nsvedčiace tomu, že údaje, pravdivosť ktorých notárska listina potvrdzuje, sú nepravdivé.\n37.4. Argumentácia žalobcu o potrebe vyriešiť v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu otázku č. 5/, teda\nči notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby musí okrem náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách a § 47 Notárskeho poriadku obsahovať v súlade s § 64 ods. 2 Notárskeho\nporiadku za účelom osvedčenia iných právne významných skutočností aj presný opis deja, ktorý sa\nuskutočnil v prítomnosti notára, miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko\n(sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených, a zároveň pri jej spísaní\nmusí notár postupovať podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, nemôže byť naplnením\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a to práve preto, že na riešení tejto právnej otázky\nodvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil.\n38. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu v časti namietajúcej vadu\npodľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolanie žalobcu v časti namietajúcej\nvadu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je neprípustné pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n39. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n40. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania voči neúspešnému žalobcovi v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP\ns tým, že o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.\n2 CSP. Žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nebol priznaný, nakoľko v súvislosti\ns predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli.\n41. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/84/2022", "guid": "42ec6ccf-7ad8-4561-9ba3-30e958939bff:8981c84c-9b9f-449f-862f-33fd12480c54", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:9eb23a10-fd25-4c3b-b4c1-2e6f16e8c6f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 343/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9eb23a10-fd25-4c3b-b4c1-2e6f16e8c6f9"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d6fd4fcb-8d58-4d70-8ef8-560270fc3b35:11bb7517-b0a3-423d-bbaa-4e21e846ea8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121264199.1", "spisova_znacka": "9Cdo/24/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/24/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121264199.1"}, {"guid": "8f4a5305-6058-449c-8eca-672358b7d15e:7f75d3d3-b010-4325-8a2f-c5b129109bd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 148, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1"}, {"guid": "accc92db-6388-466a-a485-bfa31ebf8c46:f2bbced4-69fe-4b9c-8321-a1e2ec9299ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2215205489.1", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 45, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2215205489.1"}, {"guid": "81493d9d-bf0f-424e-ab96-35f664b17137:52dd4618-a984-4bb2-bd69-f298f01b9723", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/84/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/84/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/81493d9d-bf0f-424e-ab96-35f664b17137:52dd4618-a984-4bb2-bd69-f298f01b9723"}, {"guid": "879ac833-a4af-4a2e-8b8b-05e8b8078d2e:d7db0452-77cf-4a5b-b2dd-0aa33d0a90dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1", "spisova_znacka": "6Co/68/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/68/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 129, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1"}, {"guid": "acd5ff40-194e-4a1f-84fe-daae91ff844e:1cf9c574-6be9-4dc1-94ca-c3c1af7bff79", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113218556.2", "spisova_znacka": "4Co/244/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/244/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113218556.2"}], "citovane_v": []}