{"guid": "3d4d6645-6943-4e9c-a3c4-88edd4286475:fcb757a4-3a49-4778-8d33-f28a74d5506e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/7/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/7/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 9CdoPr/7/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1", "identifikacne_cislo": "4619201304", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-109", "nazov": "§ 109 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 69 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-109", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-115", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-114", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-116", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-118", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-69", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcb757a4-3a49-4778-8d33-f28a74d5506e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/7/2024\n4619201304\n29. 01. 2025\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2025:4619201304.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Tim Van Vlaandern Transport s.r.o., Dvořákova\n381/21, České Budějovice, Česká republika, IČO: 03 260 160, zastúpeného Nagy & Nagy s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Nové Zámky, Kukučínova 8, IČO: 53 582 268, proti žalovanej: O. M.,\nnarodená XX. O. XXXX, N., M. G. XXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária Marko, s. r. o.,\nBernolákovo, Gróbska 19, IČO: 36 860 646, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru, vedenom na Okresnom súde Topoľčany, v súčasnosti Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\nTO-8Cpr/3/2019,o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. decembra 2023 sp.\nzn. 12CoPr/5/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Topoľčany (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 7. marca\n2023 č. k. TO - 8Cpr/3/2019 - 277 určil, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru k\n25. 03. 2019 dané žalovanou je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou na základe\npracovnej zmluvy z 01. 03. 2018 naďalej trvá.\n1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril so\nžalovanou 01. 03. 2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracovala žalovaná ako vodič cestných\nmotorových vozidiel. Za mesiac január 2019 vyplatil žalobca žalovanej mzdu vo výške 9.194 Kč, ktorá\npozostávala z mesačnej mzdy, mzdy na noc, soboty a nedele, celkovo za odpracovanie 11 dní, 88\nhodín. Mzda jej bola poukázaná na účet 14. 02. 2019. Žalovaná 24. 03. 2019 zaslala žalobcovi okamžité\nzrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že jej nebola vyplatená za január 2019 mzda v súlade s platnou\nprávnou úpravou, nebola zaplatená mzda za skutočne odpracované hodiny, tak ako vymedzuje § 109\nZákonníka práce, prácu vo sviatok tak (§ 115 Zákonníka práce), prácu nadčas (§ 114 Zákonníka práce),\nprácu v noci (§ 116 Zákonníka práce), prácu v sobotu a v nedeľu (§ 118 Zákonníka práce) a časová\nmzda za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atď.\n1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že právomoc na prejednanie sporu je daná Okresnému súdu\nTopoľčany v zmysle čl. 22 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra\n2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Brusel I. V\nprípade sporu môže byť zamestnanec s bydliskom v členských štátoch EÚ žalovaný zamestnávateľom\nlen v tom členskom štáte, v ktorom má bydlisko. V zmysle čl. 7 bod 3 si strany v konaní pri uzatvorení\npracovného pomeru zvolili právny poriadok podľa Zákonníka práce Českej republiky a právnymi\npredpismi s týmto súvisiacimi a to s poukazom na čl. 8 a čl. 12 Nariadenia európskeho parlamentu a\nrady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).\n1.3. Žalovaná listom z 24. 02. 219 zaslala žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu,\nže za mesiac január 2019 jej nebola vyplatená mzda v súlade s platnou právnou úpravou. Údaj o tom, v\nakých konkrétnych skutočnostiach žalovaná videla dôvod na toto opatrenie, však tento list neobsahoval.\n\nV tomto smere teda zostalo skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého zrušenia (skončenia) pracovného\npomeru v prejave žalovanej obsiahnutom v liste z 24. 02. 2019 nedostatočne určité a tiež nedostatočne\nzrozumiteľné. Žalobkyňa v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedla bližšiu špecifikáciu\nsvojho nároku jednotlivých uvedených položiek mzdy, ktoré jej nemali byť vyplatené, toto špecifikovala\naž vo vyjadrení sa k žalobe, doručenom súdu dňa 13. 06. 2019. Okamžité zrušenie pracovného pomeru\nbolo neurčité, nejasné a vzhľadom na to, že v ňom neboli uvedené bližšie údaje u jednotlivých nárokov\nna mzdu - práca v noci, vo sviatok, nadčas, počas víkendu a to uvedením rozsahu času nároku, ktorý\njej nemal byť vyplatený zamestnávateľom, nebolo možné ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol\npracovný pomer okamžite zrušený, či tvrdenie žalovanej v okamžitom zrušení pracovného pomeru bolo\nopodstatnené, a v akom rozsahu. Skutočnosti, ktoré boli podľa žalovanej dôvodom okamžitého zrušenia\npracovného pomeru, nebolo potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale vzhľadom na neurčitosť\na nezrozumiteľnosť prejavu vôle bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Taktiež pokiaľ\nide o nárok na časovú mzdu za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku a atď., bolo okamžité skončenie\npracovného pomeru v tejto časti nejasné a neurčité, keďže nie je možné výkladom prejavu vôle zistiť, o\naké krajiny malo ísť vzhľadom na uvedenie „atď.“, nie je uvedený žiaden časový rozsah, v ktorej krajine\nv akom časovom rozsahu mala mať nárok na mzdu.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 12. decembra 2023 sp. zn. 12CoPr/5/2023\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že určil, že Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo\ndňa 24. 03. 2019 dané žalovanou, je neplatné. Po preskúmaní obsahu spisu a posúdení všetkých\nnamietaných skutočností týkajúcich sa neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru daného\nžalovanou žalobcovi, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetné\nokamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (českého) je neplatné\npre jeho neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť.\n2.1. Súd prvej inštancie odôvodnil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou\ntou právnou skutočnosťou, že žalovanou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo\ndostatočne určité, jasné a zrozumiteľné. S takýmto právnym záverom sa odvolací súd po preskúmaní\nobsahu spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia stotožnil. Zo znenia zákonných ustanovení\ntýkajúcich sa okamžitého skončenia pracovného pomeru (českého, ale i slovenského Zákonníka práce)\nvyplýva, že dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru musí spočívať v uvedení skutočných\ndôvodov, ktoré viedli žalovanú k rozviazaniu pracovného pomeru tak, aby nevznikli pochybnosti o\ndôvode, ktorý ju k ukončeniu pracovného vzťahu viedol a súčasne, aby uplatnený dôvod nebolo možné\ndodatočne meniť. Bolo teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým\nspôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, ktoré naplnili zákonný dôvod okamžitého skončenia\npracovného pomeru. Dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 56 ods.\n1 písm. b) Zákonníka práce je, ako vyplýva z jeho znenia, skutočnosť, že zamestnávateľ nevyplatil\nzamestnancovi mzdu alebo plat alebo náhradu mzdy alebo platu alebo akúkoľvek ich časť do 15 dní po\nuplynutí termínu splatnosti. Naplnenie uvedeného dôvodu pre okamžité zrušenie pracovného pomeru\nteda spočíva práve (a iba) v tom, že nastala splatnosť mzdy (platu) alebo náhrady mzdy (platu) alebo\nakejkoľvek ich časti, a súčasne, že zamestnávateľ neuspokojil nárok na mzdu (plat) alebo náhradu mzdy\n(platu) alebo akúkoľvek ich časť ani v dodatočnej lehote 15 dní po tom, čo sa mzda (plat) alebo náhrada\nmzdy stala splatnou. Pri uvedenom zákonnom dôvode okamžitého zrušenia pracovného pomeru však\nv samotnom okamžitom zrušení pracovného pomeru nestačí odkaz na uvedené zákonné ustanovenie,\nani zdôvodnenie okamžitého zrušenia zákonným znením ustanovenia,\nale je potrebné, aby zamestnanec (v tomto prípade žalovaná) uviedol konkrétne skutočnosti, resp.\ndôvody pre uplatnenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru súvisiace s nevyplatením mzdy, platu,\nich náhrad alebo ich častí.\n2.2. Z prebiehajúceho súdneho konania a vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná využila\nprávny inštitút okamžitého zrušenia pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka práce ako právny\nprostriedok na riešenie sporu so svojim zamestnávateľom o časti mzdy, na ktoré podľa nej mala nárok,\nčo žalobca popieral. Podľa výpočtu žalovanej, ktorý predložila Inšpektorátu práce České Budějovice\nspolu s uvedením položiek, ktoré jej podľa nej neboli vyplatené, jej mal žalobca vyplatiť mzdu vo výške\n105.139 Kč brutto, t. j. 72.252 Kč netto. Vzhľadom na obsah okamžitého zrušenia pracovného pomeru,\nodvolací súd považoval názor súdu prvej inštancie o neurčitosti a nejasnosti tohto právneho úkonu za\nsprávny. Z obsahu okamžitého zrušenia pracovného pomeru je zrejmá vôľa žalovanej okamžite skončiť\npracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac január 2019. Z vykonaného dokazovania pred\nsúdom prvej inštancie vyplynulo, že mzda za mesiac január 2019 žalovanej vyplatená zamestnávateľom\nbola, a to vo výške 9.194 Kč; túto avšak žalovaná nepovažovala za správnu. Skutočný dôvod okamžitého\n\nskončenia pracovného pomeru preto nebolo nevyplatenie mzdy za mesiac január 2019, ale nevyplatenie\nčasti mzdy, a to za dni od 18. 01. 2019 do 31. 01. 2019 tak, ako žalovaná špecifikovala v podaní\nInšpektorátu práce České Budějovice. Pokiaľ žalovaná dôvodila okamžité zrušenie pracovného pomeru\nnevyplatením celej výšky mzdy za obdobie mesiaca január 2019 (celý mesiac), bez špecifikovania\nkonkrétneho obdobia, za ktoré jej mzda nebola vyplatená a bez špecifikovania časti mzdy, ktorá jej\nvyplatená nebola, nebolo možné prijať iný záver, ako záver o neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti\nuvedenia zákonného dôvodu pre okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka\npráce. Uvedený záver súdu nemožno vykladať tak, že žalovaná mala v okamžitom zrušení pracovného\npomeru uviesť konkrétnu výšku sumy časti mzdy, ktorá jej nebola vyplatená, ale bolo potrebné bližšie\nuviesť skutočnosti a dôvody okamžitého skončenia, a to uvedením konkrétneho časového obdobia, za\nktoré jej časť mzdy alebo cestovných náhrad nebola vyplatená, uvedením, že mzda alebo cestovné\nnáhrady za konkrétne časové obdobie jej neboli uhradené v správnej výške, resp. boli uhradené len\nčiastočne, alebo uvedením, ktorá konkrétna položka mzdy alebo cestovných náhrad jej nebola uhradená\nalebo bola uhradená len čiastočne. V tomto prípade odôvodnenie okamžitého zrušenia pracovného\npomeru nevyplatením mzdy za mesiac január 2019 nebolo možné považovať za dostatočne určité a\nzrozumiteľné, a tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani výkladom prejavu vôle žalovanej, pretože\nvykonané dokazovanie preukázalo a súčasne aj bolo medzi stranami nesporným, že žalovanej bola za\nmesiac január 2019 vyplatená mzda vo výške 9.194 Kč, ktorá pozostávala z mesačnej mzdy, mzdy na\nnoc, soboty a nedele, celkovo za odpracovanie 11 dní, 88 hodín. Na základe uvedeného bolo pre platné\nokamžité zrušenie pracovného pomeru potrebné, aby žalovaná konkrétne a presne špecifikovala dôvody\nokamžitého zrušenia pracovného pomeru. Okamžité zrušenie pracovného pomeru preto nebolo možné\nvyhodnotiť inak, ako neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, z ktorého nevyplýva skutočný relevantný dôvod\nokamžitého zrušenia pracovného pomeru.\n2.3. Námietky žalovanej uvádzané v podanom odvolaní preto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.\nSúd prvej inštancie po prijatí záveru o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru v dôsledku\njeho neurčitosti nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať svedeckými výpoveďami manželov H.,\npretože tieto svedecké výpovede nesúviseli s posudzovaním určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti podania\nžalovanej. Z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o neurčitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru\nneboli relevantnými, bolo by nad rámec poskytnutého odôvodnenia úvah súdu bližšie ich vyhodnocovať,\npretože pre prijatie záveru súdu o neurčitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru nemali žiadne\nopodstatnenie. Aj ďalšie odvolacie námietky žalovanej, že jej bolo vyplatené za ten istý turnus menej\nfinančných prostriedkov ako jej manželovi, napriek identickému času strávenému vo vozidle; že žalobca\nnerozporoval žalovanou tvrdený rozsah vykonanej práce; že sa žalobca nevedel relevantne vysporiadať\ns tvrdeniami žalovanej o nevyplatení konkrétnych položiek mzdy; považoval odvolací súd za nedôvodné\na nespôsobilé ovplyvniť prijatý záver súdu o neurčitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktorý\nsám o sebe zakladá dôvod na vyslovenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru.\n2.4. Z dôvodu, že odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o neurčitosti okamžitého zrušenia\npracovného pomeru za správny, bližšie preskúmavanie uvedených odvolacích námietok by bolo v spore\nnadbytočným a nehospodárnym, pretože samotná neurčitosť úkonu žalovanej zakladá bez ďalšieho\ndôvod určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaná nešpecifikovala\nv okamžitom zrušení pracovného pomeru presne konkrétne dôvody okamžitého zrušenia, v súdnom\nkonaní nebolo možné relevantne posúdiť dôvodnosť takýchto neurčitých dôvodov, ale bolo potrebné\nprioritne posudzovať určitosť úkonu žalovanej, čo malo následne vplyv na záver o platnosti, resp.\nneplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval\nza neúčelné detailnejšie preskúmavať vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej. V tejto súvislosti\nodvolací súd zdôraznil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorá ho navrhla zrušiť ako aj rozsudok\nsúdu prvej inštancie, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nPrípustnosť dovolania odôvodnila podľa ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1, písm. a) Civilného\nsporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“).\n3.1. Dovolateľka mala za to, že konanie pred odvolacím súdom je zaťažené vadou. ktorá spočíva v tom,\nže rozsudok odvolacieho súdu je prekvapivý. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne\nsvojich tvrdení o riadnom vyplatení mzdy a napriek tejto skutočnosti tak súd prvej inštancie ako aj\nodvolací súd prekvapivo žalobe v celom rozsahu vyhoveli, akoby žalobca dôkazné bremeno uniesol.\n\nOdvolací súd v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu výslovne uvádza, že ďalšie námietky žalovanej\nuvedené v odvolaní považoval odvolací súd z dôvodu právneho názoru o nedostatočnej zrozumiteľnosti\na určitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru za nedôvodné a nespôsobilé ovplyvniť prijatý\nzáver súdu o neurčitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo je podľa názoru dovolateľky\ntaktiež vada konania pred odvolacím súdom, nakoľko tento záver odvolacieho súdu ohľadom námietok\nžalovanej týkajúcich sa samotných dôvodov a výkladu okamžitého skončenia pracovného pomeru z\njej strany je prekvapivý. V odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu bol síce citovaný ustálený právny\nnázor dovolacieho súdu, podľa ktorého dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v\npísomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné\ndôvody. ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu. že rozväzuje pracovný pomer ... a ...\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. nie je potrebné rozvádzať\ndo všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité\nskončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť,\nprečo bol pracovný pomer skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho\nobsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené.\n3.2. Dovolateľka mala za to, že túto ustálenú prax dovolacieho súdu však tak súd prvej inštancie ako aj\nodvolací súd nesprávne aplikoval pri posúdení platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo\nstrany zamestnankyne - žalovanej, kedy okrem skutočnosti nevyplatenia mzdy riadne za jasne určený\ntermín - mesiac január 2019, súdy nepovažovali za dostatočne určité a zrozumiteľné. Namietala , že :\n„ podľa právneho názoru odvolacieho súdu síce žalovaná bola povinná uviesť v okamžitom skončení\npracovného pomeru konkrétnu sumu, ale bolo potrebné bližšie uviesť konkrétne časové obdobie ( pozn .:\njanuár 2019 uvedený v okamžitom skončení bol), za ktoré jej časť mzdy alebo cestovných náhrad nebola\nvyplatená, uvedením. že mzda alebo cestovné náhrady za konkrétne časové obdobie jej neboli uhradené\nv správnej výške, resp. boli uhradené len čiastočne (pozn .: dovolateľke má za to, že aj táto podmienka\nsplnená bola ), alebo uvedením, ktorá konkrétna položka mzdy alebo cestovných náhrad jej nebola\nuhradená alebo uhradená iba čiastočne ( pozn .: toto s ohľadom na výplatnú pásku za mesiac január\n2019 nebolo možné urobiť)“.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhol odmietnuť, prípadne zamietnuť, keď mal za to, že dôvody\nprípustnosti dovolania nie sú dané, stotožnil sa so závermi nižších súdov a poukázal na to, že dovolateľka\nneuviedla, v čom sa mal odvolací súd vo svojom rozhodnutí odkloniť od ustálenej praxe dovolacieho\nsúdu.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie žalovanej nie je prípustné.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 ods. 1 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\n\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\nDovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie\nmá povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba,\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n10. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, majúc za to\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je „ prekvapivé“.\n10.1. Dovolací súd však mal za to, že o prekvapivosti, resp. až arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06). K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí\nvšeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n10.2. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu by\nmalo byť prekvapivé v takej miere, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa náležitosti riadneho\nodôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a\npred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné\nskutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak\nzahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil\nskutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, a pri svojom právnom závere, podrobne a presvedčivo\nodôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami.\n11. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa\nnezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery\nby boli svojvoľné a prekvapivé alebo zjavne neodôvodnené, Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia\nodvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n12. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnili\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n13. Najvyšší súd dopĺňa, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v tomto smere najvyšší\nsúd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R\n42/1993, R 6/2000). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný\n\nsúd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Rovnako prípustnosť\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\n(prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci\n(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\n14. Pokiaľ dovolateľka vymedzila prípustnosť dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nnamietajúc odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd v prvom rade uvádza, že\notázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Je potrebné však zdôrazniť, že\notázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť výlučne iba tá právna otázka, ktorú odvolací súd\nriešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak\nnetvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka\nmusí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené\nvymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n15. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\na označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n16. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Pokiaľ by dovolací súd nebral do\núvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti\ndovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen koncepcii právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421\nods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n17. Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej v civilnom sporovom konaní predchádza činnosť,\nv rámci ktorej súd rieši celý rad otázok, ktoré majú rôzny význam pre rozhodnutie. Na podklade\nich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako\nbezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Vzhľadom na dovolaciu argumentáciu žalovanej treba zdôrazniť,\nže dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“. Dovolací súd nesmie byť\nvnímaný ako ďalší „odvolací súd“, ktorý by mohol a mal podrobiť posúdeniu všetko, čím sa zaoberal súd\nprvej a druhej inštancie. Z povahy dovolania a dovolacieho konania vyplýva, že najvyšší súd nemôže\nposudzovať všetky procesnoprávne a hmotnoprávne otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa\nstieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním).\n18. Dovolateľa, ktorý vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 CSP, zaťažuje procesná\npovinnosť jednoznačným a určitým spôsobom zadefinovať tzv. dovolaciu otázku, ktorú odvolací súd riešil\nnesprávne a zároveň uviesť, ktorý z predpokladov uvedených v tomto ustanovení zakladá prípustnosť\nním podaného dovolania. Tejto požiadavke zodpovedá i povinnosť vyjadrená v § 429 CSP v spojení s čl.\n11 ods. 2 Základných princípov CSP. Splnením týchto procesných povinností vytvára pre dovolací súd\npodklad, ktorý je nevyhnutne potrebný pre posúdenie prípustnosti dovolania a prípadne (pokiaľ dovolací\nsúd dospeje k záveru, že dovolanie je prípustné) tiež pre zameranie meritórneho dovolacieho prieskumu.\n19. Žalovaná prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n\n20. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a\nz hľadiska vecného na ne nadviazali (rozhodnutia najvyššieho súdu 3Cdo/6/2017, 3Cdo/191/2017,\n6Cdo/21/2017). Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou\nneprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk\nvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n21. Dovolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení dovolania podaného z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, absentuje uvedenie relevantnej právnej otázky zásadného právneho významu\n(v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP), ktorú odvolací súd riešil nesprávne, čo obsahovo a významovo\nnezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP. Z obsahu\ndovolania žalovanej odôvodneného dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je zrejmé,\nže žalovaná (zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) uviedla len všeobecnú charakteristiku\nnesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo v konaní pred odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala\nprávnu otázku, pri riešení ktorej podľa jej názoru odvolací súd založil svoje nesprávne rozhodnutie,\na odklonil sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Sama dovolateľka v dovolaní cituje ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá bola uvedená v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu,\navšak polemizuje len so záverom súdov o neurčitosti oznámenia o skončení pracovného pomeru, ktorá\notázka bola zásadnou pre rozhodnutie vo veci, neuvádza však, od akých rozhodnutí alebo aspoň v čom\nmal tento odklon ako zásadná skutočnosť pre prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nnastať. Dovolací súd na základe uvedeného uzatvára, že odvolací súd sa pri riešení rozhodujúcej právnej\notázky od ustálenej praxe dovolacieho súdu neodchýlil, práve naopak, v plnom rozsahu ju rešpektoval.\n22. Vzhľadom k tomu, že k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nv danom prípade nedošlo, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, a preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447\npísm. f) CSP.\n23. Na základe uvedeného, najvyšší súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vadu podľa §\n420 písm. f) CSP odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n24. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoPr/5/2023", "guid": "c45eb66d-3424-4ae3-bed2-ab22d70d2893:3719318f-628d-468c-84c8-062b4f3adb1f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "fb28ed9e-6cb1-444f-822f-0a17f215c4e7:adad5122-04ea-41ee-aa4f-af8231ab2a83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1", "spisova_znacka": "3Cdo/191/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/2017 z 21. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 29, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}], "citovane_v": []}