{"guid": "687f554b-d991-40ad-a792-085a06356266:96170ec1-3ccb-4716-b2fa-3eca96614bda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1", "spisova_znacka": "9Cdo/60/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/60/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/60/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1", "identifikacne_cislo": "4422201613", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-198", "nazov": "§ 198 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-198", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-198"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-198"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96170ec1-3ccb-4716-b2fa-3eca96614bda", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/60/2024\n4422201613\n28. 05. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:4422201613.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. L., narodenej XX. I. XXXX, I. E., Ž. XXXX/XX, 2/\nB. L., narodeného XX. V. XXXX, I. E., Ž. XXXX/XX, proti žalovanej Ž. Q., narodenej XX. I. XXXX, G., V.. K.\nXXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové Zámky, Ernestova\nbašta 2, o náhradu škody 500 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.\nzn. 18C/52/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. januára 2024 sp. zn.\n26Co/25/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) vo veci rozhodol rozsudkom č. k.\n18C/52/2022 - 132 zo dňa 18. apríla 2023 tak, že vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom\nsumu 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcom voči žalovanej nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal\npreukázané, že žalobcovia sú manželia a spoločne sa starajú o hrob, v ktorom sú pochovaní starí rodičia\nžalobcu 2/. Bolo podľa neho možné rozumne predpokladať, že žalobcovia ako manželia uhrádzajú\nspoločne náklady na hrobové miesto, a že spoločne uhradili aj náklady na výmenu žulovej dosky na\nhrobe. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne 1/ (ktorú vzniesol právny zástupca žalovanej\naž v priebehu záverečnej reči) súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodnú. Z výpovede žalovanej\nv trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) Nové Zámky\nmal súd preukázané, že žalovaná v priebehu trestného konania na výsluchu vypovedala tak, že dňa\n18. februára 2022 bola na cintoríne, nechtiac drgla do betónového kríža, ktorý následne začal padať\na snažila sa ho nohou zachytiť. Túto výpoveď žalovanej súd prvej inštancie považoval za autentickú\n- bola v rámci trestného konania urobená skôr ako žalovaná vypovedala pred súdom v konaní o\nnáhradu škody. Výpoveď žalovanej v priebehu konania o tom, ako mal kríž spadnúť náhodou, keď\nišla okolo, súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivú - oproti tvrdeniam žalovanej pri výpovedi na\npolícii si žalovaná protirečila a podľa názoru súdu prvej inštancie sa iba snažila vyviniť. Žalovaná podľa\nsúdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol kríž na hrobovom mieste rodiny W.\npoškodený resp. neodborne opravený. Jednalo sa iba o jej domnienku a v tomto smere žalovaná\nnenavrhla žiadne dokazovanie. Z priloženej fotodokumentácie (ktorá je obsahom spisu) je podľa súdu\nprvej inštancie zrejmé, že kríž, ktorý spadol, bol z liateho železobetónu. Podľa názoru súdu prvej\ninštancie pád kríža zapríčinila (aj keď možno nechtiac) žalovaná. Žalovaná teda porušila svoju právnu\npovinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku poškodeniu majetku iných osôb [§ 415 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)]. Prvý\npredpoklad zodpovednosti za škodu žalovanej - teda porušenie právnej povinnosti súd prvej inštancie\nteda považoval za naplnený. Podľa názoru súdu prvej inštancie žulovú dosku, ktorá sa rozbila pri páde\n\nkríža nebolo možné opraviť odpílením časti dosky tak, ako uvádzal právny zástupca žalovanej. Odpílená\ndoska by vyzerala neprirodzene, jedinou možnosťou nápravy situácie bolo zhotovenie novej žulovej\ndosky. Je nepochybné, že žalobcovia dali zhotoviť novú žulovú dosku, ktorá bola vyrobená, osadená a za\nktorú zaplatili sumu 500 eur. Vznik škody na majetku žalobcov vo výške 500 eur teda súd prvej inštancie\ntaktiež považoval za preukázaný. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že príčinnú súvislosť medzi\nprotiprávnym úkonom žalovanej (poškodenie žulovej dosky spôsobené pádom kríža, ktorý zapríčinila\nžalovaná) a vzniknutou škodou, považoval za preukázanú. Argumentáciu žalovanej, podľa ktorej pád\nkríža mohol spôsobiť vietor, ktorý fúkal deň predtým, resp. že vietor mohol kríž oslabiť, súd prvej inštancie\npovažoval za nepravdepodobnú. Zdôraznil, že kríž vyhotovený zo železobetónu mohol spadnúť iba\npôsobením sily, ktorú vyvinula žalovaná tým, že sa o kríž zachytila alebo do neho drgla nechtiac, tak\nako sama uviedla pri výsluchu na polícii. Zavinenie žalovanej súd prvej inštancie teda považoval za\npreukázané. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tiež uviedol, že zamietol návrh\nna výsluch svedka, p. Z. z dôvodu, že svedok, ktorý bol na pojednávanie dňa 07. 12. 2022 riadne\npredvolaný, na toto neprišiel, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie na deň\n28. 03. 2023, resp. 18. 04. 2023 svedok v odbernej lehote neprevzal. Prítomnosť svedka sa nepodarilo\nzabezpečiť, súd prvej inštancie teda postupoval v súlade s ust. § 198 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a návrh na výsluch svedka\nzamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého\nrozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia boli v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu\n100 %.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. januára 2024 sp. zn. 26Co/25/2023\nna základe odvolania žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom voči\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie považoval za vecne správne a odvolanie žalovanej za nedôvodné, preto rozsudok v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a odkázal na jeho odôvodnenie. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu a s tým\nsúvisiacu námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, odvolací súd má za\nto, že žalobcovia dostatočne preukázali ich právny vzťah k hrobovému miestu, na ktorom je pomník\nosadený, keď vysvetlili, že hrobové miesto majú v nájme a uhrádzajú všetky poplatky s ním spojené\n(čo žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela, a teda sa aplikovalo ust. § 151 ods. 1 CSP) a zároveň\npreukázali, že škoda vznikla práve im, keď o oprave pomníka predložili súdu faktúru od kamenárstva\nako aj doklad o úhrade sumy 500 eur. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov preto\nodvolací súd vzhliadol ako nedôvodnú.\n2.1. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa samotnej škody (podľa ktorej mohla byť škoda menšia, ak by\nsa poškodená tabuľa pomníka len zrezala), odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie o tom, že odpílením časti dosky by táto vyzerala neprirodzene a tak jedinou možnosťou\nnápravy bolo zhotovenie novej dosky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 442 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený\npožiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak teda monetárna\n(peňažná) náhrada za spôsobenú škodu je alternatívou (hoci primárnou) k odstráneniu škody uvedením\ndo pôvodného stavu, v prípade poškodenej kamennej dosky (jej zlomením) je možné uzavrieť, že\npôvodný stav možno dosiahnuť iba vyhotovením novej dosky a nie jej zrezaním, keďže zrezaná doska\nby jednoznačne nezodpovedala pôvodnému vyhotoveniu. Čo sa týka ďalšieho predpokladu nároku\nna náhradu škody a síce protiprávneho konania, odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav,\nobsah spisu ako aj obsah odvolania žalovanej nevzhliadol žiadne pochybenie súdu prvej inštancie,\nktorý správne ustálil, že škodu na pomníku spôsobila žalovaná svojim neopatrným pohybom okolo\nsusedného hrobového miesta. Výpoveď žalovanej zachytenú v uznesení ČVS: ORP-356/NZ-NZ-2022\nzo dňa 14. 06. 2022 možno jednoznačne interpretovať ako autentickú výpoveď o priebehu škodovej\nudalosti, kde sa žalovaná vyjadrila (a teda priznala), že pravdepodobne nechtiac drgla do betónového\nkríža, ktorý následne začal padať, snažila sa ho nohou zachytiť, avšak nakoľko bol ťažký, tak sa jej to\nnepodarilo a kríž následne spadol na betónovú tabuľu a tá následne padla na vedľajší hrob. Akúkoľvek\ninú interpretáciu priebehu škodovej udalosti, ktorú žalovaná (resp. jej právny zástupca) neskôr v konaní\nuplatňovala, považuje odvolací súd iba za snahu zbaviť sa zodpovednosti za škodu, a to najmä z dôvodu,\nže žalovaná na podporu svojich tvrdení o zlej kvalite pomníka (resp. kríža), poveternostných vplyvoch\n(ktoré podľa nej mali zásadný vplyv na pád kríža) či akýchkoľvek iných príčinách pádu kríža na pomník\nžalobcov, nepredložila žiaden dôkaz\nako to už konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásady civilného\nsporového konania, ktoré je ovládané zásadou formálnej pravdy a kontradiktórnosti konania, v zmysle\n\nktorých súd v zásade nevykonáva dôkazy z vlastnej iniciatívy, ale len na základe aktivity sporových strán.\nV tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaná\nneuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o poškodenom, resp. nesprávne zhotovenom\npomníku rodiny W..\n2.2. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania predložila odborné vyjadrenie, ktoré má\npreukazovať iný priebeh škodovej udalosti, ako zistil súd prvej inštancie, odvolací súd na tento dôkaz\npri rozhodovaní neprihliadal, keďže na to neboli splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 366\nCSP; ak mala odvolateľka za to, že tento dôkaz nemohla uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom\nprvej inštancie, o tejto skutočnosti nepredložila žiadne vysvetlenie ani dôkaz. V tejto súvislosti odvolací\nsúd konštatuje aj to, že nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej ohľadne nevykonania\nnavrhnutého dôkazu, a síce svedka p. Z.. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvysvetlil, prečo navrhnutý dôkaz výsluchom tohto svedka nevykonal a prečo postupoval podľa § 198\nods. 3 CSP. Žalovanej nič nebránilo predložiť aj iné dôkazy ohľadne svojich tvrdení (najmä o príčine\npádu kríža zo susednej hrobky ako napr. znalecký posudok či odborné vyjadrenie od ktorejkoľvek inej\nosoby s odbornou spôsobilosťou v danej oblasti). To okrem iného znamená, že argument žalovanej,\npodľa ktorého žiadne z tvrdení žalobcov nebolo možné verifikovať bez výsluchu svedka p. Z., nemožno\nakceptovať, keďže žalovaná mala k dispozícii ďalšie možnosti prostriedkov procesnej obrany, ktoré\nmohla ohľadne svojich tvrdení využiť. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by niektoré\ndôkazy nevykonal alebo že by ich vyhodnotil tak, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ\nžalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie ohľadne príčiny škody dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, k ňou prezentovaným možnostiam spôsobenia škody (odlišným od tých, ktoré\nprezentovali žalobcovia) neprodukovala žiadne dôkazy. V danom prípade žalobcovia popísali ako ku\nškode došlo a na preukázanie týchto tvrdení predložili súdu dôkazy (konkrétne uznesenie z trestného\nkonania), t. j. uniesli dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila opak, a\nsíce že ku škodovej udalosti došlo iným spôsobom, žiaden dôkaz ohľadne týchto tvrdení nepredložila.\nSúd prvej inštancie preto nemohol postupovať pri rozhodovaní inak, ako podľa ust. čl. 11 ods. 4 CSP,\npodľa ktorého súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní.\nPokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania, žalovaná\nneuviedla vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu,\na preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu\nnevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne a\nprávne správny, keďže žalobcovia boli v konaní úspešní v rozsahu 100 % uplatneného nároku.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorým sa domáhala zrušenia\nrozsudku odvolacieho súdu, resp. aj rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie,\nuplatniac si náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\npretože jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka namietala, že\nodvolací súd neprihliadol na ňou predložené odborné vyjadrenie z 21. 08. 2023, ako aj konštatovanie,\nže v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdení o poškodenom pomníku rodiny W.T..\nDovolateľka navrhla výsluch svedka, správcu cintorína, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, žalovaná\npovažovala jeho výsluch za nevyhnutný, preto trvala na jeho vypočutí. Nakoľko súd prvej inštancie\nnavrhovaného svedka nevypočul, hoci išlo o dôkaz zásadného významu, dovolateľke nedal inú možnosť\nako namietať túto skutočnosť v odvolacom konaní. Dovolateľke sa pre odvolacie konanie podarilo\nzabezpečiť aspoň písomné vyjadrenie správcu cintorína, tento dôkaz však odvolací súd nevykonal. Nie\nje možné pričítať na ťarchu žalovanej, že sa svedok na pojednávanie nedostavil. Dovolateľka nesúhlasí\ns argumentáciou odvolacieho súdu, podľa ktorého predložené odborné vyjadrenie bolo nahraditeľné\nznaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením inej osoby, nakoľko navrhnutý svedok F. Z. ako\nsprávca cintorína mal najlepšiu vedomosť o poveternostných podmienkach ako aj technickom stave\npomníkov v čase vzniku škody. Dovolateľka namietala tiež nesprávne právne posúdenie ustálenia jej\nviny, keď súdy vychádzali len z jej výpovede pred ORPZ, kde uviedla len svoju domnienku, keď uviedla,\nže pravdepodobne nechtiac drgla do betónového kríža. Žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní,\nnakoľko v konaní nebol preukázaný majiteľ hrobu, na ktorý sa zrútil betónový kríž. Žalovaná nie je\npasívne vecne legitimovaná, nakoľko poškodený bol hrob, na ktorom sa nachádzal kríž, ktorý sa zrútil z\ndoposiaľ nezistených dôvodov, pasívne vecne legitimovaným subjektom mal byť majiteľ hrobu\nso zrúteným krížom. Dovolateľka poukázala tiež na to, že nie je vylúčené, že extrémne poveternostné\nvplyvy boli príčinou poškodenia kríža a celkového stavu hrobu, ktorý sa už v minulosti zvalil, jeho\noprava bola vykonaná nedostatočne. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu\n\nk protiprávnemu konaniu dovolateľky, jej zavineniu a preukázaniu príčinnej súvislosti. Dovolateľka\nnamietala tiež správnosť výroku vyhovujúceho rozsudku, v ktorom nie je upravený spôsob splnenia\npovinnosti. Dovolateľka považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n4. Žalobcovia sa k podanému dovolaniu vyjadrili písomne, podané dovolanie považujú za nedôvodné,\nplné nepravdivých skutočností. Podľa žalobcov sa žalovaná sama priznala, že zhodila predmetný kríž\na tým spôsobila škodu na pomníku žalobcov, pôvodne aj bola ochotná zaplatiť im aspoň časť škody, až\nneskôr sa začala vyviňovať.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru,\nže dovolanie nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n\n13. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v\nzmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n16. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces oprela o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia\na nevysporiadania sa s jej argumentáciou nepreskúmateľné, namietala tiež nevykonanie navrhnutého\ndokazovania.\n17. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie\nje významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či\ndošlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n18. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným\nnástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.\n19. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n20. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nnáležite neodôvodnil.\n\n21. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP stotožniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s\npotvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP.\n22. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia §\n393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces. Odvolací súd\nv dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania\nžalovanej, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne\nvysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie\njeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými\nodvolacími námietkami žalovanej.\n23. Dovolací súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že argumentácia\nsúdu v odôvodnení je koherentná a podporuje príslušné závery prijaté vo výroku rozhodnutia, pričom\nspĺňajú požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, z argumentov uvedených v rozhodnutí\njednoznačne a jasne vyplývajú aj úvahy súdu, ktorými sa tento pri rozhodovaní vo veci riadil. Pre\nrozhodnutie vo veci samej bol podstatný záver, že súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd\npovažovali za preukázané naplnenie všetkých rozhodujúcich zákonných predpokladov nároku na\nnáhradu škody, keď žalobcovia dostatočne preukázali vznik škody v dôsledku poškodenia ich pomníku\nna hrobe, následne bola preukázaná aj zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Odvolací súd sa\ndostatočne podrobne vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej, v bode 35. odôvodnenia\nreagoval na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, v bode 36. odôvodnenia reagoval\nna námietku výšky škody, v bode 37. odôvodnenia reagoval na námietku zodpovednosti žalovanej\nza vzniknutú škodu, zdôrazniac záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovanej, ktorým\nby preukázala nedôvodnosť žaloby, poukazujúc aj na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu citujúc\nrozhodnutia sp.zn. 4Cdo/285/2008 a 3MCdo/6/2010. Odvolací súd venoval osobitnú pozornosť aj novo\npredloženému dôkazu v odvolacom konaní a v bode 38. odôvodnenia s odkazom na ust. § 366 CSP\nodôvodnil jeho neprípustnosť, ako aj správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie nevykonaním\nvýsluchu svedka p. Z. s odkazom na ust. § 198 ods. 3 CSP.\n24. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o\njeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor,\nže nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý\nz doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého\nprocesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských\npráv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne\nzávery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je\nobsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Základných princípov CSP), a to\n„rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany\nsporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces\nvyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).\n24.1. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.\nÚS 350/08 zo dňa 30. septembra 2010, podľa ktorého skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský\nsúd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľkou, nemôže sama osebe\nviesť k záveru o porušení jej práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé\nsúdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver\n\nvšeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do\npodstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.\n25. V prejednávanom spore nižšie súdy odôvodnili nevykonanie dokazovania výsluchom svedka p. Z.\ntým, že svedok bol riadne predvolaný na pojednávanie dňa 07. 12. 2022, na ktoré sa bez ospravedlnenia\nnedostavil, ďalšie predvolania na pojednávania dňa 28. 03. 2023 a 18. 04. 2023 si svedok v odbernej\nlehote neprevzal, preto dôvodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 198 ods. 3 CSP návrh na výsluch\ntohto svedka zamietol. Dovolací súd považuje takýto záver za akceptovateľný.\nOdvolací súd svoje rozhodnutie založil aj na závere o nemožnosti v odvolacom konaní prihliadať na\nnovotu uplatnenú odvolateľkou, predložením odborného vyjadrenia ako nového dôkazu.\n25.1. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu\nnie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v\nurčitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je\nvykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia\nprocesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán\nsporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej\nobrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne\nsankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú\npovinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je\nprispieť k rýchlosti i hospodárnosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany\nsporu, aby procesné úkony vykonávali včas.\n25.2. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n25.3. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.\nUvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch,\nteda v prípadoch odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP je právo na uvedenie\nnovôt podmienené nezavineným doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov odvolateľom\npred súdom prvej inštancie; v tejto súvislosti platí, že prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré strana neuplatnila (nestihla uplatniť) v konaní pred súdom prvej inštancie, nie\nje možné uplatniť v odvolacom konaní. Ustanovenie § 366 CSP je výnimkou vychádzajúcou zo zásady\nkoncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme\nneúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní\nspravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou\nuplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017, III. ÚS 141/2019). Novoty v odvolacom konaní\npredstavujú nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy.\n25.4. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľka v dovolaní (a rovnako tak i v odvolaní)\nnetvrdila, ani nepreukazovala splnenie niektorej z podmienok o prípustnej novote v odvolacom konaní\nv zmysle § 366 písm. a) až d) CSP pre uplatnenie tohto prostriedku, keďže odvolacia argumentácia v\npodobe novoty je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 366 CSP). Netvrdila\nani nepreukázala, že bez svojej viny nemohla predložiť predmetné odborné vyjadrenie v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Za takýto dôvod pritom nemožno považovať postup žalovanej, ktorá sa rozhodla\nzabezpečiť odborné vyjadrenie až potom, ako sa opakovane nepodarilo zabezpečiť účasť svedka na\npojednávaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na predloženie\nprocesného návrhu na doplnenie dokazovania odborným vyjadrením do okamihu, kedy súd prvej\ninštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Dovolateľke sa nepodarilo preukázať, že odvolací súd\nneprihliadnutím na novotu v odvolacom konaní postupoval procesne nesprávne.\n\nPokiaľ dovolateľka namietala tiež nesprávnosť výroku vyhovujúceho rozsudku, v ktorom nie je upravený\nspôsob splnenia povinnosti, dovolací súd ani takéto prípadné pochybenie nepovažuje za tak relevantné,\nže by mohlo dosahovať intenzitu porušenia práva žalovanej na spravodlivý proces, keď uvedený\nnedostatok možno riešiť návrhom na opravu či doplnenie výroku rozsudku súdu prvej inštancie.\nVzhľadom na to, že žalobcovia sú manželmi, je pritom nepochybné, že plnenie uloženej povinnosti\nktorémukoľvek z nich znamená zánik povinnosti aj vo vzťahu k druhému manželovi.\n26. Dovolací súd preto uzatvára, že pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných\npráv dovolateľky nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že\njeho závery by boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nelogické, odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozsudku dostatočne jasne a vyčerpávajúco reagoval na všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej.\nZ obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nZa procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP v tomto smere nemožno považovať to, že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n27. Skutočnosť, že dovolateľka sa s názormi súdov oboch inštancií nestotožňuje, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti a/alebo arbitrárnosti súdnych rozhodnutí. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,\nže všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán\nvrátane ich dôvodov a námietok. Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné\núkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n28. Pokiaľ dovolateľka svojou dovolacou argumentáciou namietala nesprávnosť právneho posúdenia\nveci (aktívna a pasívna vecná legitimácia, preukázanie podmienok vzniku nároku na náhradu škody),\nprípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci\n(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil, preto je dovolanie žalovanej procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa §\n447 písm. c) CSP.\n30. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/25/2023", "guid": "48fb7636-7bdd-469a-8533-7e0c0f30c09b:19c4fe4f-97ce-46c2-8311-fda3d9fa51f9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:260fa2f4-e7fc-4e8d-b806-d670a9088d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 45, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1"}, {"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:9c333688-2346-46dc-9078-336c2e7fd0c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 43, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "58140834-909d-4030-9fda-4f6b990dc5df:bc21e210-518f-48b3-be95-6f5d5ac88c8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Co/25/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/25/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/58140834-909d-4030-9fda-4f6b990dc5df:bc21e210-518f-48b3-be95-6f5d5ac88c8b"}], "citovane_v": []}