{"guid": "af70752f-14b2-422c-af7f-5c74fcf6c927:add7c200-8f46-4b64-9d51-e2630e3acc1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2", "spisova_znacka": "2Cdo/101/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/101/2023 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 2Cdo/101/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2", "identifikacne_cislo": "4417214020", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-46.odsek-3", "nazov": "§ 46 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61f", "nazov": "§ 61f EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-46", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-60", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61f", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/add7c200-8f46-4b64-9d51-e2630e3acc1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/101/2023\n4417214020\n20. 02. 2025\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Majetkový Holding, a. s., so sídlom v Bratislave,\nStaromestská 3, IČO: 35 823 364, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, so sídlom\nv Miloslavove, Oravská 1348/8, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu\nškody, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/111/2017, o dovolaní žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. marca 2023 sp. zn. 9Co/102/2022, takto\nrozhodol:\nSenát 2C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p o s t u p u j e v e c na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená vo výške 13.213,16\neur nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej Okresným\nsúdom Nové Zámky pod sp. zn. Er/1820/1997 (EX 553/1997) tým, že súdny exekútor JUDr. Emil Vančík\n(a neskôr ani jeho náhradník) do času podania žaloby právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby,\npretože oba rozvrhy neboli súdom schválené. Uviedla, že vyzvala exekútora, a aj jeho náhradníkov,\nk vydaniu výťažku dražby, avšak neúspešne a tvrdila, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu\nexekútora, ktorým jej bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal\nvymožené finančné prostriedky, ktoré navyše JUDr. Emil Vančík spotreboval na nezistené účely.\n2. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. februára 2020 č.\nk. 13C/111/2017-207 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 13.213,16 eur s 5 % úrokom z\nomeškania ročne od 13. 05. 2017 do zaplatenia a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv plnej výške. Uviedol, že boli splnené všetky zákonné obligatórne predpoklady pre priznanie nároku\nna náhradu škody. Uzavrel, že súdny exekútor JUDr. Emil Vančík sa dopustil nesprávneho úradného\npostupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „EP“) nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania, pričom na jeho bankovom účte\nsa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. Žalobkyni\nnepochybne vznikla škoda spočívajúca v zmenšení jej majetku, ktorý by bol v prípade správneho\núradného postupu súdneho exekútora narástol o výťažok z dražby. Taktiež bolo nesporne preukázané,\nže medzi vznikom tejto škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora je priama príčinná\nsúvislosť, keď je nepochybné, že konal v rozpore s úradným postupom, ktorý mu stanovuje Exekučný\nporiadok. Záverom konštatoval, že judikatúra, na ktorú žalovaná poukazovala, sa v prípade rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/8/2017, 6Cdo/27/2016, 6Cdo/9/2016 a 8Cdo/88/2017 netýkala vecí\nobdobných ako je rozhodovanie súdu v tomto prípade a rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/199/2015, týkajúce\nsa skoršieho uplatnenia nároku na náhradu škody voči exekútorovi a až následne nároku na náhradu\nškody za nezákonný úradný postup voči štátu, nemožno v tomto prípade použiť.\n\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre\n(ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 15. apríla 2021 sp. zn. 9Co/59/2020 tak, že\nho ako vecne správny potvrdil.\n3.1. Predmetný rozsudok bol na dovolanie žalovanej (ďalej aj „dovolateľka“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 30. júna 2022 sp. zn.\n5Cdo/133/2021 zrušený a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení\ndovolací súd uviedol, že dovolateľka opodstatnene namietala nedostatočné a nepreskúmateľné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací súd sa v rozpore s ustanovením § 387 ods.\n3 CSP náležite nevysporiadal s relevantnými námietkami uplatnenými žalovanou v odvolacom konaní,\ntýkajúcimi sa nesprávneho posúdenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu medzi\nstranami sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetným\nexekučným konaním. Žalovaná v odvolaní uviedla podstatné tvrdenia týkajúce sa skutočnosti, že rozvrh\nvýťažku ešte nebol súdom schválený a súdny exekútor ešte svoju povinnosť nebol povinný splniť.\nPovinnosťou odvolacieho súdu bolo sa s námietkou žalovanej, že išlo o exces dôsledne zaoberať,\naj v súvislosti citovanou judikatúrou a podľa jednotlivých znakov - ktoré z judikatúry možno vyvodiť\n(6Cdo/27/2016) - vyhodnotiť, či ponechanie si vymožených peňazí exekútorom je exces z jeho úradných\npovinností, svojvôľa alebo ide len o nesprávny úradný postup vychádzajúci z nesprávnej aplikácie jeho\nzákonných povinností.\n4. Po vrátení veci odvolací súd rozhodol tak, že rozsudkom z 9. marca 2023 sp. zn. 9Co/102/2022\nopätovne rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n4.1. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, dôkazy\nvyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods. 2 CSP a tiež rozhodnutie náležite\nodôvodnil. Odvolací súd nezistil žiadne vady v konaní, ktoré by sa týkali procesných podmienok\nkonania. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, jeho rozhodnutie je\nvecne správne a odvolanie žalovanej bolo potrebné posúdiť ako nedôvodné. V odôvodnení poukázal\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/298/2020, ktorého závery pre okolnosti prejednávanej\nveci aplikoval tak, že vzhľadom na povahu právneho vzťahu medzi žalobkyňou (oprávneným) ako\núčastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom ako nositeľom štátnej moci, ktorý vykonáva\nexekučnú činnosť, a ktorý je vzťahom verejno-právnym, nemohlo dôjsť na strane súdneho exekútora\nk bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) na úkor žalobkyne ako oprávnenej tým, že súdny exekútor\nnevydal ustanovenému náhradníkovi finančné prostriedky vymožené v exekučnom konaní. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v obdobných prípadoch, keď súdny\nexekútor vystupoval ako orgán verejnej moci (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/41/2009, 3Cdo/58/2009,\n6MCdo/4/2011, 2Cdo/222/2020, 9Cdo/298/2020). Podstatou nesprávneho úradného postupu pôvodne\nustanoveného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, bolo nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti\nodovzdať finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného aj spolu s\nexekučným spisom ustanovenému náhradníkovi, ktorý v dôsledku tejto skutočnosti nemôže objektívne\nsplniť platobnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni ako oprávnenej. Takýto postup súdneho\nexekútora je potrebné považovať za rozporný s EP, bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa to\nstalo, a preto ho nie je možné nazvať excesom, za ktorý by nezodpovedal štát. Uvedený nesprávny\núradný postup súdneho exekútora je potrebné považovať za nesprávny postup pri výkone štátnej\nmoci súdnym exekútorom a za škodu spôsobenú takýmto postupom zodpovedá štát v zmysle zák.\nč. 514/2003 Z. z. Zdôraznil, že postavenie súdneho exekútora a jeho činnosť, keď súdny exekútor v\nsúvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej\nčinnosti je výkonom verejnej moci. Medzi exekútorom a oprávneným nešlo o súkromno-právny vzťah,\nale o verejno-právny vzťah, nakoľko exekútor vystupoval ako nositeľ štátnej moci, plnil úlohy štátneho\norgánu. Exekútor nevystupoval v rovnoprávnom postavení voči oprávnenému ako účastník exekučného\nkonania, ale ako nositeľ verejnej moci vykonávajúci exekučnú činnosť, ktorou na jeho strane nemohlo\ndôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa príslušných ustanovení OZ. Pokiaľ žalovaná namietala, že\nžalobkyňa sa mala najprv domáhať uspokojenia svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia\nod súdneho exekútora, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Opätovne zdôraznil, že dôležité\npre vyriešenie tejto otázky je posúdenie, či ide o právny vzťah súkromno-právny alebo verejnoprávny, pričom uzavrel, že ide o verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcie štátu, v rámci\nktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy\nzaložené na súkromnom práve. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúcu medzi oprávneným ako\núčastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť preto nemohlo\n\ndôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ. Poukázal i na\nnemajetnosť JUDr. Vančíka, ktorá je prekážkou vymáhania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd\ndodal, že možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, avšak zjavne bez reálnej možnosti\nuspokojenia nároku, nemôže vylúčiť objektívnu zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., na\nčo nemá vplyv ani skutočnosť, že nebol schválený rozvrh výťažku a exekútor nebol povinný\nsplniť svoju povinnosť. Vzhľadom k tomu, že náhradný exekútor nemá žiadne prostriedky od JUDr.\nVančíka by rozvrh výťažku bol len formálny, bez možnosti realizácie, keďže výťažok nie je žiadny. K\npríčinnej súvislosti uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý\nnevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a po zániku jeho funkcie exekútora neodovzdal\nvýťažok dražby svojmu náhradníkovi na ďalší postup, spôsobil žalobkyni ako oprávnenej škodu, a to\nv rozsahu, v akom by v prípade dodržania zákonného postupu bola v rozsahu výťažku uspokojená.\nKeďže náhradník pôvodného súdneho exekútora nedisponuje finančnou čiastkou, ktorá bola získaná z\nvýťažku v dražbe a mohol by ňou uspokojiť vymáhanú pohľadávku žalobkyne, vznikla jej škoda, ktorú\nsi v konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora aj\ndôvodne uplatnila. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že súd v konaní o náhradu škody\nmôže otázku výšky náhrady škody posúdiť sám a využiť procesný inštitút prejudiciality, pričom súd\nprvej inštancie v bode 31. svojho rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil, ako posúdil výšku náhrady\nškody, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Pokiaľ išlo o\nnámietku aktívnej legitimácie uviedol, že žalobkyňa sa stala účastníčkou exekučného konania a\nvstupom na miesto oprávneného tak vstúpila do všetkých procesných práv a povinností oprávneného,\nteda aj do práva na plnenie k finančným prostriedkom najvyššieho podania podliehajúcim rozvrhu, ktorý\nnebol ešte schválený. V čase postúpenia pohľadávky žalobkyni neboli ešte známe skutkové okolnosti,\nktoré by svedčili o tom, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora dôjde k vzniku škody.\nŽalobkyňa, ktorá sa stala oprávnenou v exekučnom konaní, až v priebehu tohto exekučného konania\nsa stala osobou, ktorá bola poškodená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, a preto\nbola aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ išlo o rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/133/2019, odvolací súd uviedol, že v danom prípade ide o ojedinelé\nrozhodnutie, ktoré nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, nie je z neho\nzrejmý skutkový stav, či je totožný ako v danej veci, a preto nie je ani pre rozhodnutie odvolacieho súdu\nv danej veci právne záväzný. Záverom odvolací súd poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.\n9Cdo/298/2020, podľa ktorého zodpovednosť štátu v danom prípade stojí na objektívnej zodpovednosti,\nčo znamená, že štát zodpovedá za výsledok, pričom subjektívny prvok zavinenia u orgánov konajúcich\nv mene štátu sa nevyžaduje. Pri tomto druhu zodpovednosti za škodu je vylúčená možnosť liberácie,\nteda zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu v prípade preukázania niektorého zo\nzákonom predpokladaného liberačného dôvodu. Vylúčená je i možnosť exkulpácie. Protiprávny stav je\nvýsledkom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý nezodpovedá cieľu sledovaného\nv ustanovení § 165 ods. 1 EP (uspokojenie oprávneného na základe realizovanej exekúcie). Z pohľadu\nobjektívnej zodpovednosti štátu za škodu nie je relevantná subjektívna stránka prípadu, teda najmä to,\nktorý zo súdnych exekútorov (pôvodný, či náhradný) zavinil nesplnenie povinnosti súdneho exekútora v\nzmysle § 165 ods. 1 EP, či táto povinnosť (ne)prešla z pôvodného na náhradného súdneho exekútora\na prípadne, či niektorý zo súdnych exekútorov (ne)mohol splniť uloženú povinnosť a z akých dôvodov\ntak neučinil. Inak povedané, pre objektívnu zodpovednosť štátu v tomto prípade nie je podstatné,\nže náhradný súdny exekútor nemal k dispozícii vymožené peňažné prostriedky, a tak nezavinil ich\nnevyplatenie oprávnenému v zmysle ustanovenia § 165 ods. 1 EP.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.\nNamietala, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f)\nCSP). Zároveň namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, a to otázok, od ktorých\nzáviselo rozhodnutie súdu, a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), resp. ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nneboli ešte vyriešené (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, prípadne spolu\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie, a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n5.1. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP videla žalovaná v tom, že napadnuté\nrozhodnutie je zmätočné, vnútorne rozporné a nepreskúmateľné. Uviedla, že odvolací súd nereagoval\nna jej námietky - úvahy o vzniku škody sú predčasné, keďže vo veci nedošlo k schváleniu rozvrhu\nvýťažku, - či medzi súdom ustáleným nesprávnym úradným postupom (porušenie § 16 a nasl. EP\nnevykonaním vyúčtovania exekučného konania, absenciou finančných prostriedkov vymožených v\n\npredmetnom exekučnom konaní a použitie výťažku z dražby pre osobné potreby) a vznikom škody v\npodobe finančných prostriedkov, ktoré mohli byť / mali byť žalobkyni vyplatené výlučne na podklade\nschváleného rozvrhu výťažku z dražby exekučným súdom, existuje príčinná súvislosť.\n5.2. Nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi videla dovolateľka v nesprávnom riešení\notázok: 1) konkurencie vzniku škody a bezdôvodného obohatenia odvolacím súdom a zotrvala na\nnázore, že pokiaľ existuje právna možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného\nsubjektu, škoda ani nevznikne (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP); 2) či súdy rozhodujúce podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. (resp. predchádzajúceho právneho predpisu) môžu v rámci konania prekročiť skutkový rámec veci a\nvychádzať zo svojich hypotéz (ako by súd, v tomto prípade napríklad exekučný, rozhodol, keby konal vo\nveci), ktoré nenachádzajú odraz v príslušných rozhodnutiach (v tomto prípade exekučného súdu, § 421\nods. 1 písm. b) CSP); 3) vzniká náhrada škody voči štátu, ktorá predstavuje nevyplatenú pohľadávku\nv exekučnom konaní, ak došlo k jej postúpeniu na žalobkyňu po uhradení hodnoty spoluvlastníckeho\npodielu povinného podielovými spoluvlastníkmi, t. j. zovšeobecnene povedané po zániku pohľadávky v\nuvedenej časti. Za predpokladu, že by aj bola odpoveď pozitívna, či svedčí aktívna vecná legitimácia\nžalobkyni v spore o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v prípade nadobudnutia\npohľadávky voči dlžníkovi (nie štátu), a či za danej situácie je možné aj v takom prípade ustáliť existenciu\npríčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ak do deja vstúpila ďalšia\npríčina - Zmluva o postúpení pohľadávky a zároveň v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu obsahuje všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ ide o námietku, že nedošlo ešte k schváleniu\nrozvrhu výťažku poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2023, že rozhodnutie\no schválení rozvrhu a odmene exekútora, nie je predpokladom vzniku škody a kedy môže dôjsť k\nbezdôvodnému obohateniu zo strany exekútora, príp. otázky ustálenia výšky škody. Vymedzené otázky\npovažovala za skutkové. Poukázala na právnu úpravu § 46 ods. 3 EP, ktorú v predmetnej veci nemožno\naplikovať, osobitne vykladala pojem „plnenie exekútorovi“. V prípade vyhovenia dovolaniu inštruovala\ndovolací súd, aké rozhodnutie očakáva. Pokiaľ išlo o posúdenie vecnej legitimácie, uviedla že po\npodpísaní zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpila do všetkých práv a povinností vrátane práva\nna žalovanú náhradu škody. Nestotožnila sa ani s judikatúrou, ktorú svojou argumentáciou podporila\nžalovaná, pričom tvrdila, že sa týka odlišných skutkových situácií.\n6.1. Na toto vyjadrenie reagovala aj žalovaná osobitným podaním, v ktorom upozornila na obsah\njudikatúry, ktorým podporila obsah svojho dovolania a na jeho obsahu zotrvala. Vyjadrila sa i k údajnej\nretroaktivite § 46 ods. 3 EP, ku ktorej v minulosti vyslovil svoj názor i ústavný súd (viď sp. zn. II. ÚS\n109/2016, II. ÚS 104/2023).\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky v trojčlennom senáte (ďalej aj „dovolací senát“ alebo „senát 2C“) po\nzistení, že dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom spĺňajúcim podmienku podľa § 429 ods.\n2 písm. b) CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru,\nže má povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia\n(§ 48 ods. 1 CSP). Trojčlenný senát najvyššieho súdu má totiž podľa novšej judikatúry najvyššieho súdu\npovinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu príslušného kolégia najvyššieho\nsúdu postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 CSP v situácii, ak sa chce odkloniť od právneho názoru\nvyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, a v situácii, kedy pri rozhodovaní o určitej\notázke existuje rozdielna rozhodovacia prax najvyššieho súdu. Úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu\nje nielen rozhodovať v prípade odklonu od skoršej (ustálenej) rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, ale\naj zjednocovať judikatúru samotného najvyššieho súdu (uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho\nkolégia NS SR z 25. februára 2021 sp. zn. 1VObdo/1/2020).\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z\nustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový\nvýznam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených\ndovolateľom (§ 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako\ndovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\ndovolateľom označenej právnej otázky.\n9. Z vyššie uvedenej dovolateľkou vymedzenej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia dovolania (podľa čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP a\n\nustanovenia § 124 ods. 1 CSP) dovolací súd ustálil, že je tu podstatnou právna otázka, „či svedčí aktívna\nvecná legitimácia žalobcovi v spore o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v prípade\nnadobudnutia pohľadávky voči dlžníkovi (nie štátu) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a či za\ndanej situácie je možné aj v takomto prípade ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody, ak do deja vstúpila ďalšia príčina - zmluva o postúpení pohľadávky,\npri zohľadnení § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda a zároveň, či je\nmožné ustáliť, že pohľadávka bola vôbec postúpená na žalobcu v rozsahu identifikovanom v zmluve o\npostúpení pohľadávky napriek skutočnosti, že pohľadávka voči povinným čiastočne zanikla v dôsledku\nplnenia vymoženého v exekučnom konaní pred uzatvorením zmluvy.“\n10. Odvolací súd v súvislosti s predmetnou otázkou uviedol, že žalobkyňa nadobudla pohľadávku\nna základe notárskej zápisnice č. N 26/2004, NZ 5704/2004 od postupcu Slovenská konsolidačná, a.\ns., čo vyplýva z notárskej zápisnice spísanej dňa 23. 01. 2004, pričom sa jednalo o pohľadávku voči\ndlžníkovi G. W. a E. Y., vyplývajúcu z titulu zmluvy o úvere. Z exekučného spisu sp. zn. EX 553/1997\nvyplynulo, že žalobkyňa sa stala účastníkom exekučného konania a vstupom na miesto oprávneného tak\nvstúpila do všetkých procesných práv a povinností oprávneného, teda aj do práva na plnenie k finančným\nprostriedkom najvyššieho podania podliehajúcim rozvrhu, ktorý nebol ešte schválený. V čase postúpenia\npohľadávky žalobkyni neboli ešte známe skutkové okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že nesprávnym\núradným postupom súdneho exekútora dôjde k vzniku škody. Žalobkyňa, ktorá sa stala oprávnenou v\nexekučnom konaní, až v priebehu tohto exekučného konania sa stala osobou, ktorá bola poškodená\nnesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, a preto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby\nv zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/133/2019, odvolací súd mal za to, že v danom prípade ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré\nnepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, nie je z neho zrejmý skutkový\nstav, či je totožný ako v danej veci, a preto nie je ani pre rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci\nprávne záväzný.\n11. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/110/2018 z 11. septembra 2019 vyplýva záver, že\nak bola platne postúpená pohľadávka oprávneného, vymáhaná voči povinnému v exekučnom konaní,\nprešla na postupníka i aktívna legitimácia na podanie žaloby o náhradu škody titulom nesprávneho\núradného postupu, v dôsledku ktorého sa táto pohľadávka stala nevymožiteľnou. Z uvedeného dôvodu\nnepovažoval dovolací súd námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v\nspore za dôvodnú.\n12. Dovolací súd (senát 2C) sa v predmetnej veci nestotožňuje s názorom NS SR vyjadreným\nv rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/110/2018 z 11. septembra 2019, na základe ktorého odvolací\nsúd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Predmetné rozhodnutie je opreté o záver, že v danej veci\nbola pohľadávka voči dlžníkovi na súčasného žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok\nv čase po tom, kedy už došlo k označenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu,\nako i v dôsledku neho k vzniku žalovanej škody. Žalovaná škoda mala teda nastať práve z dôvodu\n„nevymožiteľnosti“ tejto pohľadávky v exekučnom konaní, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku nesprávneho\núradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Rimavská Sobota), a to nesprávnym vyznačením\ndoložky právoplatnosti na uznesení z 22. júla 2005 o schválení rozvrhu výťažku z dražby dňom 18.\naugusta 2005. Je tak zrejmé, že právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom\nsa viaže práve na pohľadávku voči dlžníkovi - M-STAVBÁR, spol. s r. o. (je s ňou spojené), keďže\ntáto sa v dôsledku neho mala stať nevymožiteľnou. Je potom nelogické, aby vlastníkom pôvodnej\npohľadávky a pohľadávky na náhradu škody boli dva odlišné právne subjekty. Keďže škoda mala\nvzniknúť práve nevymožiteľnosťou pôvodnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá mala byť spôsobená\nnesprávnym úradným postupom exekučného súdu, poškodeným subjektom, resp. subjektom, ktorým\nvznikol nárok na náhradu škody, zostáva vlastník pôvodnej pohľadávky (žalobca po nadobudnutí\npohľadávky jej postúpením). FNM nemohlo po postúpení pôvodnej pohľadávky zostať zachované právo\nna náhradu škody, keď škoda mala vzniknúť práve nevymožiteľnosťou tejto pohľadávky.\n13. Dovolací súd má za to, že je potrebné vychádzať z uznesenia najvyššieho súdu z 24.\nfebruára 2022 sp. zn. 5Cdo/133/2019, podľa ktorého „v zmysle dohody zmluvných strán k postúpeniu\npráva na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. nedošlo, nakoľko pri postúpení\npohľadávky, ako už bolo uvedené, boli na postupníka postúpené okrem samotnej postupovanej\n\npohľadávky (nezaplatený úver), len jej príslušenstvo (napr. úrok alebo úrok z omeškania) a ďalšie práva\ns touto pohľadávkou spojené (pozri bod 16. tohto uznesenia). Právo na náhradu škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci je samostatným nárokom, resp. samostatnou pohľadávkou, ktorý nemožno\npodradiť pod príslušenstvo postupovanej pohľadávky a nie je ani právom spojeným s postupovanou\npohľadávkou. Ako podporný argument dovolací súd uvádza fakt, že dlžníkom tejto pohľadávky je\nv prejednávanom spore Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti, ktoré nie je\nzmluvnou stranou zmluvy o postúpení pohľadávky z 01. 04. 2012. Ak žalobcovi nárok na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci patrí, potom nie je možné jeho aktívnu\nlegitimáciu odvodzovať od právneho nástupníctva založeného zmluvou o postúpení pohľadávok z 01.\n04. 2012.“\n13.1. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd pokračuje, že „ je nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť,\nže dňa 01. 04. 2012 nebolo možné postúpenie celej (úverovej) pohľadávky, nakoľko aj v zmysle\nustanovenia § 61f EP účinného od 01. 04. 2017 účinky splnenia vymáhaného nároku nastávajú po\ndoručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom\nprislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi. Podľa právnej úpravy EP účinnej od 01.\n11. 2013 (§ 46 ods. 3) plnenie exekútorovi malo rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému;\npodľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 2 tejto zmeny EP sa ustanovenie § 46 ods. 3 použije aj\nna exekučné konania začaté pred 01. 11. 2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako vyplýva z obsahu\nspisu a skutkových zistení súdov nižších inštancií, v exekučnom konaní vymáhaný dlh bol čiastočne\nsplnený plnením exekútorovi. Postupovaná pohľadávka ale v čase jej postúpenia musí existovať, čo\nznamená, že dlh postupcu voči dlžníkom nebolo možné v zmysle zhora špecifikovanej zmluvy postúpiť\ncelý, bez zohľadnenia zániku jeho časti v dôsledku (núteného) splnenia zrážkami z dôchodkov dlžníkov.\nTúto skutočnosť však odvolací súd aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenuli, hoci pre\nrozhodnutie v danej veci bolo práve čiastočné splnenie dlhu vo vzťahu k posúdeniu aktívnej legitimácie\nžalobcu tiež právne významné.“\n14. Obdobný názor zaujal aj ústavný súd v uznesení z 21. júna 2023 sp. zn. II. ÚS 104/2023 keď ustálil, že\nnemožno bez ďalšieho považovať za ústavne konformný záver, že postúpením pohľadávky automaticky\ndochádza aj k postúpeniu nároku na náhradu škody v súvislosti s postupovaným právom (pohľadávkou).\nPostúpenie pohľadávky je súkromno-právny úkon (záväzkovo-právny vzťah), pričom nárok na náhradu\nškody vyplýva zo zodpovednostného vzťahu. Nárok na náhradu škody vzniká priamo poškodenému\n(ako nositeľovi práva) porušením jeho práva a vznikom (jemu spôsobenej) škody, a pokiaľ ho tento\n(poškodený) mieni postúpiť ako nárok spolu s postupovanou pohľadávkou (v súvislosti s ktorou škoda\nvznikla) po tom, čo právo porušené bolo (vznikol nárok na náhradu škody), musí zmluvne výslovne určiť,\nže postupuje aj svoj nárok na náhradu škody.\n14.1. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním aktívnej vecnej legitimácie v posudzovanom prípade tiež\ndáva do pozornosti záver odvolacieho súdu o tom, že predmetom postúpenia mohla byť len pohľadávka,\nktorá v exekučnom konaní nezanikla vymožením. Podľa názoru ústavného súdu je ústavne konformný\nzáver odvolacieho súdu, že schválením rozvrhu výťažku zanikla pohľadávka vymáhaná v exekučnom\nkonaní v rozsahu tohto výťažku (bod 24. rozsudku odvolacieho súdu), bez ohľadu na skutočnosť, kedy\nbol § 46 ods. 3 EP (ktorý len výslovne deklaruje právny následok, ktorý ani predtým nebol v rozhodovacej\npraxi sporný) zavedený do právneho poriadku. Aj podľa názoru ústavného súdu právoplatným\nschválením rozvrhu výťažku súdom zanikla - v rozsahu schválenom na vyplatenie oprávnenému vymáhaná pohľadávka oprávneného uspokojením. Povinný v uvedenom rozsahu prestáva byť dlžníkom\noprávneného (núteným speňažením jeho majetku a prikázaním príslušnej sumy výťažku na vyplatenie\noprávnenému v tomto rozsahu povinný svoj záväzok uspokojil), a vo vzťahu k uvedenej sume od\ntohto momentu existuje „len“ vzťah súdneho exekútora a oprávneného, ktorého obsahom je povinnosť\nexekútora vymoženú sumu vyplatiť oprávnenému. Postúpením práv oprávneného k zostávajúcej časti\nvymáhanej pohľadávky nemôže dôjsť k postúpeniu práva oprávneného k exekútorovi, čo sa týka už\nzaniknutej časti pohľadávky. Prípadný zodpovednostný právny vzťah exekútor - oprávnený sa netýka\npostupovaného zvyšku vymáhanej pohľadávky.\n14.2. Ústavný súd sa v tomto náleze vysporiadal i s uznesením sp. zn. 8Cdo/110/2018 i s inou existujúcou\njudikatúrou.\n15. Vyvodzujúc z citovanej judikatúry a záverov, ktoré možno čiastočne vyvodiť z uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/133/2019 a čiastočne zo záverov ústavného súdu vyplývajúcich z nálezu\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 104/2023 senát 2C ustálil, že nebolo možné postúpenie celej (úverovej)\npohľadávky, nakoľko aj v zmysle ustanovenia § 61f EP účinného od 01. 04. 2017 účinky splnenia\n\nvymáhaného nároku nastávajú po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému len vtedy, ak\nsa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi. Podľa\nprávnej úpravy EP účinnej od 01. 11. 2013 (§ 46 ods. 3) plnenie exekútorovi malo rovnaké účinky,\nako keby povinný plnil oprávnenému; podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 2 tejto zmeny EP\nsa ustanovenie § 46 ods. 3 použije aj na exekučné konania začaté pred 01. 11. 2013. Uvedené v\npodmienkach prejednávanej veci znamená, že pokiaľ E. O. a F. O. k rukám súdneho exekútora zložili\ndňa 25. 03. 1998 sumu 523.727 Sk, v tejto časti úverová pohľadávka voči E. Y., ktorá bola predmetnom\nzmluvy o postúpení pohľadávok, a na základe ktorej vstúpila žalobkyňa do predmetného exekučného\nkonania ako oprávnená, nemohla byť v tejto (exekútorovi už zaplatenej) časti predmetnom\npostúpenia, nakoľko vo vzťahu k E. Y. zaplatením exekútorovi zanikla. V tomto momente sa,\npokiaľ ide o vymoženú sumu, stal dlžníkom súdny exekútor a vzhľadom k jeho postaveniu\nsúdneho exekútora a súvisiacej právnej úprave zákona č. 514/2003 Z. z. sa táto vymožená suma\nmohla stať predmetom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak aby sa jej\nmohla domáhať žalobkyňa, bolo potrebné, aby tento nárok voči Slovenskej republike ako štátu, resp.\npredtým súdnemu exekútorovi, bol na ňu osobitne postúpený, nakoľko sa nejedná o príslušenstvo\npohľadávky, ani právo zo zabezpečenia postupovanej pohľadávky (viď sp. zn. II. ÚS 104/2023,\n5Cdo/133/2019). Táto škoda už pred postúpením pohľadávky bola vyčísliteľná, nakoľko súdny exekútor\nzostavil rozvrh výťažku obsahujúci trovy exekúcie a výťažok zo sumy. Z pohľadu vyčíslenia nie je\npodstatné, že exekučný súd tento rozvrh neschválil, napokon keby to malo byť prekážkou, bolo by to\nprekážkou i vyhovujúcemu rozsudku v tejto veci.\n15.1. Na chýbajúcej vecnej legitimácii žalobkyne nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie\noznačil ako nesprávny postup (ne)činnosť súdneho exekútora, ktorá mohla nastať až po postúpení\npohľadávky a vstupe žalobkyne do exekučného konania. Ako už bolo vyslovené vyššie, vyplatením\npredmetnej sumy v roku 1998 došlo kvalitatívne k vzniku novej pohľadávky medzi vtedajším oprávneným\na súdnym exekútorom, táto však nebola predmetom opakovaného postúpenia pohľadávky, už len z\ntoho dôvodu, že dlžníkom bol niekto iný. Žalobkyňa sa stala v danom exekučnom konaní oprávnenou,\niba pokiaľ ide o vymoženie nevyplateného zvyšku dlhu. Pokiaľ teda ide o vyplatenú (uhradenú) sumu\nexekútorovi, nestala sa v danom exekučnom konaní oprávnenou voči exekútorovi (a teda ani voči štátu,\npokiaľ ide o náhradu škody) a ak by z neskoršieho nesprávneho úradného postupu vyplynulo, že daná\nsuma nebola vyplatená v rozpore s povinnosťami súdneho exekútora, nie je žalobkyňa v tejto súvislosti\noprávnená žiadať náhradu škody od štátu, keďže chýba príčinná súvislosť, pretože porušenie povinnosti\nexekútora nenastalo voči nej.\n16. Dovolací súd ďalej poukazuje na vyslovenú ústavnú konformnosť záveru o čiastočnom zániku\npohľadávky bez ohľadu na to, kedy bol § 46 ods. 3 EP (ktorý len výslovne deklaruje právny následok,\nktorý ani predtým nebol v rozhodovacej praxi sporný) zavedený do právneho poriadku.\n17. Vo veci rozhodujúci trojčlenný senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 2C vzhľadom\nna odklon od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, uznesením\nrozhodol o postúpení veci na jej prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 CSP).\n18. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}