{"guid": "eea13812-b225-4fab-902a-0e1d17c44f09:c0e33f09-48ec-47b9-8481-e7da24de5f6e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1", "spisova_znacka": "2Cdo/122/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2023 z 29. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2025, sp. zn. 2Cdo/122/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1", "identifikacne_cislo": "4416209962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0e33f09-48ec-47b9-8481-e7da24de5f6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/122/2023\n4416209962\n29. 05. 2025\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2025:4416209962.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: I. X., narodený G., bytom V., zastúpený advokátkou\nMgr. RNDr. Máriou Zacharovou, PhD., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 52 864 910,\nproti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36\n854 140, 2/ DRAŽOBNÍK, s. r. o., so sídlom Košice, Národná trieda 246/10, IČO: 36 764 281, zastúpený\nspoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186,\nv menej ktorej ako konateľ a advokát koná JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M, 3/ Y. T., narodený\nG., bytom E. a 4/ Y. T., narodená G., bytom V., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na\nOkresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/216/2016, o dovolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 2/\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. mája 2023 sp. zn. 7Co/46/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. mája 2023 sp. zn. 7Co/46/2022 z r u š u j e a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. apríla 2022 č. k.\n13C/216/2016-942\n- zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dražba nehnuteľností, nachádzajúcich sa v\nkatastrálnom území V. O., zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. č. 2405 - zastavané plochy a nádvoria\no výmere 286 m2, parc. č. 2406 - záhrady o výmere 295 m2 a rodinný dom č. súp. XXXX na parc.\nč. 2405 s príslušenstvom (ďalej ako „nehnuteľnosti“), ktorá sa konala dňa 10. marca 2016 v Galante,\nje neplatná, pričom dražbu navrhol žalovaný 1/, dražbu vykonal žalovaný 2/, na ktorej predmet dražby\nvydražil žalovaný 3/. Zároveň súd priznal žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. Súd prvej inštancie aplikujúc § 2 písm. a), § 7 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, ods. 5, § 16 ods.\n1, ods. 2, ods. 10, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZDD“) dospel\nk záveru, že listiny, ktorých neplatnosť žalobca namietal z dôvodu, že je na nich uvedený nesprávny\ndátum 17. septembra 2008 (namiesto správneho dátumu 4. septembra 2008) sú platné, pretože žalobca\ncelkom nepochybne vedel, o ktorý úver ide a na základe čoho bola dobrovoľná dražba začatá.\n3. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že skutočnosť, že dražobník vykonal dražbu v inom meste (v\nGalante), než v meste kde sa nehnuteľnosť nachádza (Nové Zámky), nebolo samé osebe dôvodom\nneplatnosti dražby. Vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza je približne 45\nkm, ide o mestá s dobrou dostupnosťou a častým spojením hromadnou dopravou, nepochybne nejde o\nmiesto, ktoré by svojou polohou obmedzovalo možnosť účasti na dražbe.\n\n4. K námietke žalobcu voči znaleckým posudkom na ohodnotenie draženej nehnuteľnosti súd prvej\ninštancie uviedol, že dražobník riadne zabezpečil odhad hodnoty nehnuteľností posudkom znalca a\nposudok nebol v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov, preto dražobník splnil všetky svoje\nzákonom ustanovené povinnosti a nebol povinný dať vypracovať ďalší znalecký posudok iba z dôvodu,\nže sťažovateľ mal k dispozícii iný znalecký posudok. V uvedenej veci boli vyhotovené dva znalecké\nposudky, oba určili cenu nehnuteľností na takmer totožnú sumu (35.400 eur a 35.000 eur). Dražobník\nsplnil všetky svoje povinnosti a správne pri určení najnižšieho podania vychádzal z ceny určenej\nznalcami. Nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 49.400 eur. Práve skutočnosť, že táto suma bola\nnajvyšším podaním v dražbe je najpresvedčivejším dokladom skutočnej všeobecnej ceny nehnuteľností.\nPodľa prvoinštančného súdu práve zvyšovaním najvyššieho podania na dražbe bola dosiahnutá v\ndanom čase trhová cena nehnuteľností. Tvrdenia žalobcu o prepojenosti znalcov Ing. Mésárosa a Ing.\nGrexovej neboli v konaní preukázané.\n5. V súvislosti s námietkou žalobcu, že navrhovateľ dražby nebol oprávnený dražbu navrhnúť, súd\nprvej inštancie uzavrel, že na základe skutočností uvedených o platnosti úverovej zmluvy, záložnej\nzmluvy, zmluvy o vykonaní dražby a návrhu na jej vykonanie bol navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ\noprávnený dražbu navrhnúť.\n6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/706/2015-129 z\n15. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/162/2017-165 z 25. 04. 2018 bolo\nprávoplatne určené, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom na účet dlžníka poukázal\nveriteľ sumu 49.790,87 eur, z čoho vyplýva, že dlžník (žalobca) mal veriteľovi uhradiť len istinu v sume\n49.790,88 eur, nie však úroky a poplatky, pričom žalobca z predmetného úveru uhradil žalovanému 1/\nsumu vo výške 15.978,76 eur. Nesplatenou časťou úveru potom bola (iba) suma 33.812,11 eur. Na\nzáklade toho konštatoval, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky z\n23. 09. 2015 ako navrhovateľa dražby, ktoré bolo vydané podľa § 7 ods. 2 ZDD, je nesprávne, vychádzalo\ntotiž z nesprávneho základu, (predmetný úver je úročený a podlieha poplatkom), pretože (hoci) k určeniu\njeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti došlo až neskôr.\n7. Skutočný dlh žalobcu z uvedeného úveru preto nebol vo výške 65.668,36 eur ako to záložný veriteľ\nvyhlásil, ale v sume nižšej, a to 33.812,11 eur, t. j. približne vo výške jednej polovice navrhovateľom\nuvedenej sumy a len na túto nižšiu sumu mohla byť vykonaná dobrovoľná dražba (body 55. až 57.\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\n8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na existenciu pohľadávky záložného veriteľa voči\nzáložnému dlžníkovi bol záložný veriteľ oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby a samotná\nnesprávne uvedená výška dlhu záložného veriteľa nespôsobila bez ďalšieho neplatnosť dražby; pokiaľ\nbola dražba vykonaná na dlh vyšší, než v skutočnosti bol, zakladá to podľa § 33 ZDD nárok na náhradu\nškody (bod 59. odôvodnenia).\nII.\nKonanie o odvolaní\n9. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom z 11. mája 2023\nč. k. 7Co/46/2022-1041 tak, že\n- rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že dobrovoľná dražba osvedčená Notárskou\nzápisnicou N 88/2016, Nz 8584/2016, NCRIs 8850/2016 z 10. 03. 2016 vyhotovenou notárom JUDr.\nOttom Szabó(om), ktorá sa konala dňa 10. marca 2016 o 15:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Otta\nSzabó(a), so sídlom v Galante, Mierové námestie 4, ktorej predmetom boli dotknuté nehnuteľnosti, je\nneplatná (výrok I.)\n- žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.) a\n- žalobcovi voči žalovanej 4/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).\n10. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne\nnesprávny a je potrebné ho zmeniť a žalobe vyhovieť.\n11. Poukázal okrem iného na to, že „relevantnou otázkou písomného vyhlásenia je nielen pravosť\npohľadávky, ale aj jej výška, keďže práve pri stanovení výšky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo\n\nneprimeranosti výkonu záložného práva. Veľmi častou praktikou je do vyčíslenia pohľadávky uviesť\nnepreskúmateľnú sumu, prípadne do výšky pohľadávky integrovať aj rôzne sankcie, ktoré v konečnom\ndôsledku navyšujú dlh dlžníka. V spotrebiteľskej praxi sa táto tendencia viaže osobitne k plneniam z\nneprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vstupujú do umelého navyšovania vymáhanej pohľadávky\nv procese dražby. Práve spôsob určenia výšky, ale aj pravosti a splatnosti pohľadávky založený na\njednostrannom vyhlásení veriteľa bez akejkoľvek kontroly dodržania zákonných podmienok, osobitne\ndodržania noriem na ochranu spotrebiteľa, predstavuje jeden z najväčších problémov neoprávnenosti a\nneprimeranosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Aj keď veriteľ koná pod ťarchou možnej náhrady\nškody, uvedené nič nemení na tom, že úspešné vykonanie dražby znamená mnohokrát nezvratný zásah\ndo majetkových pomerov dlžníka. Obdobný problém ako pri stanovení výšky pohľadávky vyvstáva aj v\nsúvislosti s vyhlásením o splatnosti pohľadávky. Žalobca poukazoval v konaní na porušenie ustanovenia\n§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách týkajúce sa nesprávnosti písomného vyhlásenia záložného\nveriteľa, konkrétne uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky a jej nešpecifikovanie zo strany žalovaného\n1/ a zároveň nejasnosť a neurčitosť písomného vyhlásenia. ...“\n12. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, že „výška pohľadávky žalovaného 1/ bola rozdielne uvedená\njednak v písomnom vyhlásení z 23. 09. 2015, ako aj v žalobe v konaní sp. zn. 17C/706/2015 a tiež\nvo vyčíslení pohľadávky z 05. 11. 2015 adresovanom dlžníkovi, i vo vyčíslení pohľadávky zo strany\ndražobníka z 31. 12. 2015. V písomnom vyhlásení žalovaného 1/ podľa § 7 ods. 2 (č. l. 273) - je\nuvedená pohľadávka k 23. 09. 2015 v sume 65.668,36 eur - istina 46.912,02 eur, úrok 14.613 eur, úrok z\nomeškania 4.073,02 eur, poplatky - 70,32 eur. V konaní vedenom pod sp. zn. 17C/706/2015 žalovaný 1/\nako žalobca špecifikoval pohľadávku, ktorá bola predmetom konania ku dňu podania žaloby 06. 11. 2015\nnasledovne: istina 45.604,30 eur, úrok 11.267,35 eur, úrok z omeškania 4.096,89 eur, poplatky 44,17 eur\n(celkovo suma 61.012,71 eur), ako aj príslušenstvo (bežný úrok vo výške 8,04 % a úrok z omeškania vo\nvýške 3 % ročne zo sumy 45.604,30 eur od 06. 11. 2015 do zaplatenia). Žalobca pritom v podaní z 05. 02.\n2016 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči žalovanému až 06. 11. 2015 a\nčasť pohľadávky žalobcu k 06. 11. 2012 bola ku dňu podania žaloby premlčaná, žalobca premlčanú časť\npohľadávky (časť istiny s príslušenstvom) voči žalovaným inému neuplatnil. Pôvodne bola neuhradená\nistina úveru vo výške 46.912,02 eur a premlčanou časťou istiny, ktorá bola splatná k 07. 11. 2012 bola\nsuma 1.307,72 eur. Uplatnené úroky vo výške 11.267,35 eur predstavujú úroky z nezaplatenej časti istiny\nvo výške 45.604,30 eur za obdobie od 07. 11. 2012 do 05. 11. 2015 a uplatnené úroky z omeškania vo\nvýške 4.096,89 eur sú z nezaplatenej istiny vo výške 45.604,30 eur za rovnaké obdobie. Z uvedeného\nvyplýva, že OTP Banka Slovensko a. s. si v súdnom konaní uplatnila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy\no úvere č. G.. zo 04. 09. 2008 v nižšej sume, ako v písomnom vyhlásení navrhovateľa dražby z 23. 09.\n2015 z dôvodu, že považovala časť nároku za premlčaný. Táto skutočnosť sama osebe nespochybňuje\nvýšku pohľadávky uplatnenú v dražbe, v prípade, že vyčíslenie pohľadávky v súdnom konaní ponížené\no premlčanú časť sumy sa zhoduje s pohľadávkou určenou v písomnom vyhlásení. Zo špecifikácie podľa\n§ 7 ods. 2 však vyplýva, že zmluvný úrok je vo výške 14.613 eur z vyčíslenej istiny 46.912,02 eur (ku\ndňu 23. 09. 2015) a v súdnom konaní si veriteľ uplatňoval zmluvný úrok už len vo výške 11.267,35 eur,\na to z nezaplatenej časti istiny vo výške 45.604,30 eur za obdobie od 07. 11. 2012 (od zosplatnenia) do\n05. 11. 2015. Rozdiel v istine predstavuje len sumu 1.307,72 eur (premlčaná časť istiny), čo znamená,\nže rozdiel vo vyčíslenom zmluvnom úroku je až vo výške 3.345,65 eur, a teda v písomnom vyhlásení\nnavrhovateľa dražby z 23. 09. 2015 nemohol byť vyčíslený správne. Žalovaný 1/ teda s odstupom jeden\na pol mesiaca od uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby a vyčíslení dlžnej pohľadávky podal na súd\nžalobu o zaplatenie dlžnej sumy z nesplateného úveru a v súdnom konaní si už vyčíslil danú pohľadávku\nv odlišnej sume.“ (bod 22. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\n13. Pokiaľ súd prvej inštancie, konštatoval, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a\nsplatnosti pohľadávky z 23. 09. 2015, vydané podľa § 7 ods. 2 ZDD je nesprávne z dôvodu, že\nvychádzalo z nesprávneho základu (že predmetný úver je úročený a podlieha poplatkom, hoci\nk určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti došlo až neskôr), avšak táto nesprávnosť vyhlásenia\nnespôsobuje neplatnosť dražby, odvolací súd tento záver považoval za zmätočný a nesprávny. V tejto\nsúvislosti poukázal na to, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby síce nebol povinný čakať na skončenie\nsúdneho konania (v ktorom bolo určené, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov), avšak\nuž v čase uzavretia Zmluvy o vykonaní dražby musela byť jeho pohľadávka nielen splatná, ale (aj)\nvyčíslená v správnej výške ku dňu zosplatnenia. V konaní tak naozaj vznikla pochybnosť o správnej\nvýške pohľadávky vzhľadom na jej rozdielne určenie zo strany veriteľa. Žalovaný 1/ pritom počas celého\nkonania nijako nereflektoval na námietku žalobcu o pochybnostiach vo výške pohľadávky vzhľadom na\n\njej iné uplatnenie v konaní sp. zn. 17C/706/2015 a vôbec ju nešpecifikoval (bod 21. v spojení s bodom\n22. odôvodnenia).\n14. V bode 23. odôvodnenia rozsudku sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nesprávnosť\nvyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky nespôsobila neplatnosť dražby\nodôvodneného tým, že ak bola dražba vykonaná na vyšší dlh než v skutočnosti existoval, zakladá to\nnárok na náhradu škody podľa § 33 ZDD. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná\nkontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\nvýkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a osobitných právnych predpisov, je nevyhnutné\nustanovenie § 21 ods. 2 (ZDD) vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie\nakýchkoľvek procesných a hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby,\nktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia\nzáložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená\ndominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený\nzáver plynie aj z extenzívneho výkladu „porušenia ustanovení tohto zákona“ (§ 21 ods. 2), keďže zákon\no dobrovoľných dražbách vo svojej podstate pri regulácii jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu\nhmotnoprávnu úpravu záložného práva a jeho výkonu.“\n15. Vzhľadom k tomu, že splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je pre realizáciu\ndobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru a nestačí iba formálne urobiť takéto vyhlásenie, je v prípade\npochybností a námietok zo strany dotknutej osoby potrebné, aby záložný veriteľ aj vedel preukázať\nskutočnosti týkajúce sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky. V danom prípade sa žalovaný 1/ vôbec\nnevysporiadal s námietkami žalobcu v tomto smere a vôbec ju nešpecifikoval, teda neuniesol dôkazné\nbremeno o správnosti písomného vyhlásenia navrhovateľa dražby v časti vyčíslenia pohľadávky, čo s\npoukazom na § 21 ods. 2 je dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby.\n16. V prípade námietky žalobcu, týkajúcej neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy,\npredstavujúcich základ dobrovoľnej dražby, a to z dôvodu nesprávneho dátumu vyhotovenia, sa odvolací\nsúd plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že samotná skutočnosť, že v návrhu na vykonanie\ndražby, zmluve o vykonaní dražby a následných listinách, ktoré boli v rámci dražby vyhotovené,\nsa opakovane ako dátum úverovej zmluvy nesprávne uvádza deň 17. septembra 2008 (správne 4.\nseptembra 2008), nemohla bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť dražby. Žalobca so žalovaným 1/ podpísal\niba jedinú úverovú zmluvu a to zmluvu č. G.. zo 4. septembra 2008 a v rovnaký deň záložnú zmluvu č.\nO., teda nemohlo dôjsť k pochybnostiam o tom, ku ktorej úverovej zmluve sa viaže záložná zmluva.\n17. K žalobcom namietnutej neplatnosti záložnej zmluvy zo 4. septembra 2008 z dôvodu neprijateľných\nzmluvných podmienok (Čl. I. bod 2., Čl. IV. bod 6, Čl. V. bod 3, Čl. VII. bod 2.), ktorých početnosť mala\nspôsobiť neplatnosť celej zmluvy odvolací súd uviedol, že uvedené zmluvné podmienky (predovšetkým\ntie, ktoré sa týkajú zmluvných pokút), aj v prípade ich vyhlásenia za neprijateľné, nemôžu spôsobiť\nneplatnosť celej záložnej zmluvy, pretože záložná zmluva spĺňala všetky podstatné zákonné náležitosti\na tieto spochybnené neboli a ani nevykazovali znaky nezákonnosti.\n18. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa neplatnosti Zmluvy\no vykonaní dražby pre neuvedenie dôvodu dražby. Z prvej strany Zmluvy o vykonaní dražby bol podľa\nnázoru odvolacieho súdu zrejmý dôvod dražby špecifikovaný jednak pokiaľ ide o vymedzenie hlavného\nzabezpečovaného záväzku - zmluvy o úvere, ako aj z hľadiska vymedzenia dôvodu spočívajúceho na\nstrane dlžníka, ktorý viedol k vyvolaniu dražby, a to uvedením, že dražba je vykonávaná na uspokojenie\nnesplatenej pohľadávky.\n19. K námietkam žalobcu vo vzťahu k znaleckým posudkom č. 198/2015 a následne č. 83/2016 odvolací\nsúd konštatoval, že tieto skutočne vyvolávajú pochybnosť o správnosti predložených znaleckých\nposudkov. Podľa neho bolo zrejmé, že posudok z roku 2008 nemožno použiť pre stanovenie hodnoty\nnehnuteľností v roku 2016, avšak na druhej strane vyvolalo pochybnosti enormné zníženie ceny v\npriebehu 8 rokov, keď zvyčajne sa ceny nehnuteľností (ak nejde o úplne chátrajúce domy) zvyšujú\na v danom prípade došlo k zníženiu ceny zo sumy 100.000 eur na 35.000 eur. Ďalšiu pochybnosť o\nurčení správnej hodnoty nehnuteľnosti vyvolala aj samotná skutočnosť, že na dražbe bola nehnuteľnosť\npredaná až za sumu 49.400 eur, čo bolo o 14.000 eur viac ako bola stanovená hodnota nehnuteľnosti v\nznaleckom posudku, pričom je zvykom, že na dražbách skôr dochádza k znižovaniu najnižšieho podania\n\na nie k jeho navyšovaniu, dokonca až o 1/3 určenej ceny. Keďže však odvolací súd dospel k záveru, že už\nsamotné nesprávne písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky\nspôsobilo neplatnosť predmetnej dražby, považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie, týkajúce\nsa námietok žalobcu o nesprávnosti znaleckých posudkov, na základe ktorých bola určená hodnota\nnehnuteľností, ktorá bola podkladom pre určenie najnižšieho podania na dražbe.\n20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech,\npriznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a voči žalovanej 4/ ich\nžalobcovi nepriznal, vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nIII.\nDovolanie\n21. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/ (ďalej aj ako „dovolateľ 1/“) a\nžalovaný 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ 2/“).\nDovolanie žalovaného 1/\n22. Dovolateľ 1/ prípustnosť dovolania odôvodnil § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n23. Za nesprávny procesný postup, ktorý mal žalovanému 1/ znemožniť uskutočniť procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ\n1/ označil postup odvolacieho súdu, ktorého rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne nároky, ktoré naň kladie\nprávna úprava a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky\na vyšších slovenských súdov, keď z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé:\n- aká je správna výška pohľadávky (ak výška pohľadávky uvádzaná žalovaným 1/ má byť nesprávna)\na ani prečo súd porovnáva vyčíslenie pohľadávky z 5. novembra 2015, ktoré je pre konanie o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby úplne irelevantné, a vyčíslenie zo strany dražobníka z 31. decembra\n2015, ktoré nepredkladal žalovaný 1/ a tiež je irelevantné pre posúdenie splnenia si povinnosti písomne\nvyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, ktoré predchádzalo vyčísleniu zo strany dražobníka.\nTaktiež sa strany sporu nedozvedia, akým výpočtom dospel súd k tomu, že sú tieto vyčíslenia vo\nvzájomnom rozpore. Odvolací súd na žiadnom mieste nespochybnil, že pohľadávka bola splatná a\nsprávne vyčíslená v dokumente „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu\nzáložného práva.“\n- akým spôsobom bol žalobca tvrdeným porušením § 7 ods. 2 ZDD poškodený, čo je základným\npredpokladom pre prípadné vyslovenie neplatnosti dražby.\n- prečo si odvolací súd vytipoval irelevantné dokumenty pre porovnanie výšky predmetnej\npohľadávky (žalobu a vyčíslenie dražobníka) a nezaoberal sa vyčísleniami pohľadávok v relevantnejších\ndokumentoch.\n- ako dospel k záveru, že pohľadávka sa líši (okrem pochopiteľného úročenia) v Písomnom vyhlásení\nnavrhovateľa dražby z 23. 09. 2015 a vo Vyčíslení pohľadávky (a nákladov dražobníka) z 01. 12. 2015.\n24. Zo strany odvolacieho súdu podľa dovolateľa 1/ došlo tiež k chybe v procese vyhodnotenia\ndôkazov a nastal extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami, ku ktorému by\nsúd pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov nemohol nikdy dospieť. V danej súvislosti poukázal\nna rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 104/2022, v ktorom sa vyjadril k\npovinnosti dovolacieho súdu preskúmať aj hodnotenie dôkazov.\n25. Podľa dovolateľa 1/ je úplne zrejmé, že závery odvolacieho súdu sú logicky nekonzistentné,\nneudržateľné a úplne arbitrárne. V prvom rade nie je možné zistiť, z akého dôvodu súd automaticky\nuznáva vyčíslenie z aktívneho sporu a považuje za nesprávne vyčíslenie v písomnom vyhlásení. V\naktívnom spore bola špecifikovaná pohľadávka vo Vyjadrení z 5. februára 2016 a práve v ňom možno\nnájsť drobné nesprávnosti a neúplnosti. V jednej časti sa v ňom pracuje s istinou vo výške 45.604,30 eur,\nnásledne pri výpočte dlžných zmluvných úrokov s istinou vo výške 46.604,30 eur. Právny predchodca\nžalovaného 1/ v ňom taktiež opomenul uviesť, že v konaní nepožadoval len zmluvné úroky za obdobie\nod 7. novembra 2012 (od zosplatnenia) do 5. novembra 2015, ale aj časť dlžných zmluvných úrokov\ndo zosplatnenia, ktoré podľa neho neboli premlčané (ináč by nemohol dospieť k sume 11.267,35 eur,\nktorú bez výhrad akceptuje odvolací súd). Za druhé odvolací súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že\npred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru predstavoval dlh zo zmluvných úrokov sumu 3.422,89\n\neur (pozri Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 5.\noktóbra 2012), ktorú si v aktívnom spore právny predchodca žalovaného 1/ neuplatňoval. Táto suma\nsama osebe ozrejmuje vyšší rozdiel medzi dlžnými zmluvnými úrokmi vo vyčíslení v písomnom vyhlásení\na v špecifikácii určenej pre aktívny spor o zaplatenie dlžnej sumy. Dovolateľ 1/ zdôraznil, že právny\npredchodca žalovaného 1/ nemal povinnosť si v konaní uplatniť celú svoju pohľadávku a nemal ani\npovinnosť čakať s výkonom záložného práva do právoplatného rozhodnutia v aktívnom spore.\n26. Ďalej v dovolaní poukázal na to, že v relevantných dokumentoch\n- Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 05. 10. 2012,\nOznámenie o začatí výkonu záložného práva z 27. 11. 2014, Písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby z\n23. 09. 2015 a pre porovnanie pridáva aj Vyčíslenie pohľadávky (a nákladov dražobníka) z 31. 12. 2015.\n05. 10. 2012 27. 11. 2014 23. 09. 2015 31. 12. 2015\nistina 46.912,02 46.912,02 46.912,02 Úrok 3.422,89 11.511,81 14.613 ÚzO\n5,66 2.916,36 4.073,02 Poplatky\n10,4\n38,4\n70,32 Spolu 50.350,97 61.378,59 65.668,36 73.561,08\nJe dôležité si uvedomiť, že istina úveru bola po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru naďalej úročená\ndohodnutým zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. Výška sadzby zmluvných úrokov predstavovala\n8,04 % a výška sadzby úrokov z omeškania 3 %. Bankový rok je 360 dní. Príklad výpočtu: Rozdiel\nmedzi zmluvnými úrokmi vyčíslenými ku dňu 27. 11. 2014 a ku dňu 23. 09. 2015 predstavuje sumu\n3.101,19 eur, k nej sa dostaneme výpočtom: 46.912,02 eur (istina) x (8,04/100) / 360 = 10,4770178\neur (denný úrok) a následne 10,4770178 eur x 296 (počet dní omeškania pri bankovom roku 360 dní).\nTaktiež sa postupuje pri výpočte úrokov z omeškania za použitia sadzby 3 %. K drobným rozdielom pri\nvýpočtoch dochádza z dôvodu zaokrúhľovania, keďže dlžná suma sa vždy vyjadruje zaokrúhlená na 2\ndesatinné miesta a úroky sú zúčtovávané denne. Výsledná suma poplatkov sa skladala z poplatkov za\nvedenie úverového účtu (03. 08. 2012 - mesačne účtovaný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške\n3,40 eur, od 03. 09. 2012 do 03. 06. 2013 - mesačne účtovaný poplatok za vedenie úverového účtu\nvo výške 3,50 eur), ku ktorým bola prirátaná dňa 18. 09. 2015 suma 31,92 eur, predstavujúca náklady\nna vymáhanie pohľadávky - trovy prvej dražobnej spoločnosti, ktorá bola poverená vykonaním dražby\ndňa 23. 01. 2015, a s ktorou bola následne ukončená spolupráca a boli jej uhradené uvedené trovy. K\npohľadávke ku dňu 31. 12. 2015 prirátal dražobník sumu predstavujúcu náklady dražobníka, čím dospel\nk sume 73.561,68 eur.\nZ uvedených dôvodov označil rozsudok odvolacieho súdu za svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný.\n27. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená v zmysle § 421 písm. b) CSP označil dovolateľ 1/ právnu\notázku:\n„Je možné postup záložného veriteľa, ktorý písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky\nv zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZDD, vychádzajúc z údajov vedených v bankovom systéme, ktoré sú\nvypočítané plne v súlade so zmluvnými dojednaniami, posúdiť ako porušenie v zmysle ustanovenia § 21\nods. 2 ZDD, ktoré môže viesť k neplatnosti dražby, a to aj v prípade, ak výška pohľadávky (po súdnom\nprieskume) nie je neproporciálna k výške zabezpečenia a v pohľadávke nie je zahrnuté žiadne plnenie\nz neprijateľných zmluvných podmienok, vychádzajúc z údajov vedených v bankovom systéme, ktoré sú\nvypočítané plne v súlade so zmluvnými dojednaniami?“\n28. Podľa dovolateľa 1/ z právnej úpravy ZDD je zrejmé, že v prípade existencie písomného vyhlásenia\no pravosti, výške a splatnosti pohľadávky záložného veriteľa (ktorý je navrhovateľom dražby), ktoré\nmôže obsahovať aj nesprávny údaj, nenastupuje sankcia neplatnosti dražby, ale záložný veriteľ má\nzodpovednosť za škodu a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Pri inom právnom výklade by bolo\nustanovenie § 33 ods. 2 ZDD bez významu a zbytočné.\n29. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ 1/ žiadal, aby dovolací súd zmenil napadnuté\nrozhodnutie, žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. V prípade, že\ndovolací súd dospeje k názoru, že sám vo veci nemôže rozhodnúť, tak žiadal, aby dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.\n\n30. Súčasťou dovolania žalovaného 1/ bol návrh na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nz dôvodu, že jeho právoplatnosť by mohla mať za následok vznik neodvrátiteľnej ujmy na strane\nžalovaných, spočívajúcej najmä v nemožnosti navráteniu stavu po vrátení plnení. Navrátenie do stavu\npred dražbou (v prípade neplatnosti dražby) a následné navrátenie do stavu po dražbe platnej by bolo\nznačne problematické a vytvorilo by situáciu, ktorá by veľmi pravdepodobne musela byť riešená ďalšími\nsúdnymi konaniami. Žalovaný 1/ poukázal najmä na postavenie žalovaného 3/ ako dobromyseľného\nvlastníka nehnuteľnosti, ktorého by sa právoplatné rozhodnutie dotklo najvýraznejšie. Žalovaný 3/ svojím\nkonaním alebo opomenutím nedal dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby a na priebeh\ndražby nemal žiaden vplyv. Taktiež odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa\ndovolateľa 1/ nespôsobí žiaden zásah do faktického stavu na strane žalobcu.\nDovolanie žalovaného 2/\n31. Dovolateľ 2/ prípustnosť dovolania odôvodnil § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n32. V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ 2/ namietol nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Hoci odvolací súd v ods. 22. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku konštatoval, že v konaní „vyvstala pochybnosť o správnej výške pohľadávky vzhľadom na\njej rozdielne určenie zo strany veriteľa“, keď citovaný záver abstrahoval z toho, že výška pohľadávky\nžalovaného 1/ bola rozdielne uvedená v písomnom vyhlásení veriteľa z 23. 09. 2015, vo vyčíslení\npohľadávky z 05. 11. 2015 adresovanom dlžníkovi, vo vyčíslení pohľadávky zo strany dražobníka\nz 31. 12. 2015 a v žalobe o zaplatenie (spor vedený na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.\nzn. 17C/706/2015), v odôvodnení absentuje akákoľvek bližšia špecifikácia tohto zistenia, ako aj\nkvalifikovaný (matematický) výpočet, z ktorého by vyplýval záver o nesprávnosti vyhlásenia záložného\nveriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky z 23. 05. 2015. Z odôvodnenia nevyplýva ani to,\nči a v akom rozsahu odvolací súd zohľadnil, že zmena výšky pohľadávky v namietaných dôkazných\nprostriedkoch bola spôsobená jej prirastajúcim príslušenstvom (zmluvné úroky a poplatky, zákonné\núroky z omeškania, náklady dražby) ani to, z akého dôvodu odvolací súd pristúpil k porovnávaniu\nvyčíslení žalovaného 1/ s vyhlásením žalovaného 2/ (zrejme malo byť „žalovaného 1/“) o pravosti, výške\na splatnosti pohľadávky. Za právne irelevantnú považuje aj komparáciu vyčíslení pohľadávky žalovaného\n1/ s obsahom žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/706/2015.\n33. Konštatovanie odvolacieho súdu obsiahnuté v ods. 22. jeho rozhodnutia podľa dovolateľa\n2/ nie je spôsobilé viesť k záveru o nesprávnosti výšky pohľadávky vyčíslenej vo vyhlásení podľa § 7\nods. 2 ZoDD.\n34. Odvolací súd sa opomenul vysporiadať aj so zásadnou otázkou, či a ako bol žalobca údajným\nporušením § 7 ods. 2 ZoDD fakticky dotknutý na svojich právach, v zmysle záverov R 9/2021.\n35. Hoci obsahové vady odôvodnenia (ako tzv. iná vada konania) spravidla nezakladajú prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, v tomto prípade ide o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu natoľko arbitrárne a iracionálne, že je namieste aplikovať všeobecne akceptovanú výnimku z\nbezvýhradného uplatňovania tohto pravidla. Okrem vady zmätočnosti, spočívajúcej v nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozsudku, predstavuje postup a zistenia odvolacieho súdu aj vadu v procese\nhodnotenia dôkazov. Jeho závery sú nepreskúmateľné, svojvoľné a neudržateľné, čo odôvodňuje\npotrebu preskúmania logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov.\n36. V súvislosti s prípustnosťou dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol\nprávnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu:\n„Má nesprávne vyhlásenie záložného veriteľa o celkovej výške pohľadávky podľa § 7 ods. 2 ZoDD bez\nďalšieho za následok neplatnosť dražby, ak boli zároveň splnené všetky ostatné predpoklady jej výkonu,\npohľadávka bez príslušenstva presahovala 2.000 eur (§ 3 ods. 6 ZoDD), nebola neprimeraná k hodnote\npredmetu dražby a neobsahovala plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok?“\n37. Dovolateľ 2/ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 9/2021, podľa ktorého „Predpokladom\núspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona,\n\nale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach.\nObidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na\nich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.“\n38. Podľa dovolateľa 2/ mala byť vymedzená právna otázka odvolacím súdom zodpovedaná tak, že:\n„Nesprávne vyhlásenie záložného veriteľa o celkovej výške pohľadávky podľa § 7 ods. 2 ZoDD nemá\nbez ďalšieho za následok neplatnosť dražby, ak boli zároveň splnené všetky ostatné predpoklady jej\nvýkonu, pohľadávka bez príslušenstva presahovala 2.000 eur (§ 3 ods. 6 ZoDD), nebola neprimeraná k\nhodnote predmetu dražby a neobsahovala plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.“\n39. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa dovolateľ 2/ domáha, aby dovolací súd uplatnil svoju\nrevíznu kompetenciu a dovolaniu v celom rozsahu vyhovel.\n40. Z vyjadrenia žalobcu a žalovanej 4/ k dovolaniam vyplynulo, že rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažujú za správne, s dovolacími dôvodmi nesúhlasia a rovnako nesúhlasia s odkladom právoplatnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia. Navrhli dovolanie odmietnuť, príp. zamietnuť.\n41. Z vyjadrenia žalovaného 2/ k dovolaniu žalovaného 1/ vyplynulo, že sa s ním stotožňuje a súhlasí\ns odkladom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.\nIV.\nKonanie o dovolaní\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti a dôvodnosti dovolania.\n43. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,\nv rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z\nakýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých\nmožno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).\n44. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n45. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,\n7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n46. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\nPodľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 423 CSP dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nPodľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred\nsúdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.\n47. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali zmätočnosť výpočtov odvolacieho súdu v bode 22. odôvodnenia\njeho rozsudku ohľadom rôznych údajov o istine, úrokoch a poplatkoch, uvedených vo\nviacerých podaniach žalovaného 1/ k rôznym dátumom a mimo konania o neplatnosť dobrovoľnej\ndražby, a nepreskúmateľnosť dôvodov pre ich použitie, samotná táto okolnosť nepreskúmateľnosť jeho\nrozhodnutia podľa názoru dovolacieho súdu nespôsobuje. Odvolací súd tým len prisvedčil žalobcovi,\nktorý namietal v odvolaní rozdielne údaje o výške pohľadávky žalovaného 1/. Súčasne však odvolací\nsúd poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ sa v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred\nodvolacím súdom žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu proti správnosti vyhlásenia\no pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, vôbec ju nešpecifikoval, teda neuniesol dôkazné bremeno o\nsprávnosti písomného „vyhlásenia“. Pokiaľ žalovaný 1/ pristúpil k špecifikácii až v dovolaní, dovolací súd\nna takú špecifikáciu nemohol prihliadnuť (§ 435 CSP).\n48. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/187/2022 (R 16) vyplýva, že súdy sú v konaní o\nurčenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter\nspotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné podmienky a vzhľadom na akcesorický charakter\nzáložného práva ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere ako základu úverového vzťahu, resp. v\ndanom prípade zohľadniť v inom súdnom konaní určenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd\nprvej inštancie v danom spore poukázal na to, že v inom súdnom konaní bolo právoplatne určené,\nže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, keď veriteľ (tu žalovaný 1/) na účet dlžníka poukázal\nsumu 49.790,87 eur, že dlžník (žalobca) mal veriteľovi uhradiť len istinu v sume 49.790,88 eur, nie však\núroky a poplatky, pričom žalobca z predmetného úveru uhradil žalovanému 1/ sumu vo výške 15.978,76\neur. Samotný jeho záver, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky z\n23. 09. 2015 ako navrhovateľa dražby, vydané podľa § 7 ods. 2 ZDD, je nesprávne, keďže vychádzalo\nz nesprávneho základu (že predmetný úver je úročený a podlieha poplatkom), a že nesplatenou časťou\núveru potom bola (iba) suma 33.812,11 eur, odvolací súd nespochybnil.\n49. Odvolací súd sa nestotožnil len so záverom súdu prvej inštancie, „že nesprávnosť vyhlásenia\nnavrhovateľa dražby nespôsobuje neplatnosť dražby, pričom ak bola dražba vykonaná na vyšší dlh než\nv skutočnosti existoval, zakladá to nárok na náhradu škody podľa § 33 ods. 2 ZDD.“ Odvolací súd k tomu\ndôvodil, že ustanovenie § 21 ods. 2 ZDD je nevyhnutné vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti\nmôže byť porušenie akýchkoľvek procesných a hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a\nvýkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy,\nexistencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výšku a charakter pohľadávky.\n\nPodľa § 21 ods. 2 veta prvá ZDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli\nporušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,\npožiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/66/2019 z 22. 08. 2020 (R 9/2021)\nskonštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli\nporušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky\ndotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť\ntvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.\n51. Odvolací súd sa v prejednávanom spore opomenul zaoberať otázkou, či v okolnostiach danej veci\nišlo o také porušenie zákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach a teda,\nči je naplnený aj druhý predpoklad úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby. Ak napriek tomu\ndospel k záveru o neplatnosti dražby, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné a nedostatočne\nodôvodnené, v dôsledku čoho bolo nutné dospieť k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu\ndošlo k porušeniu dotknutej strany sporu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450\nods. 1 CSP), nezaoberajúc sa už dôvodnosťou dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP.\n52. V ďalšom konaní odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 1 CSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}