{"guid": "ab38e712-990e-4b61-8e85-d2240be64554:4a32afd6-d903-459e-ab95-749bf8b2c897", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1", "spisova_znacka": "1Cdo/29/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/29/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 1Cdo/29/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1", "identifikacne_cislo": "4318202816", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "nazov": "§ 127 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a32afd6-d903-459e-ab95-749bf8b2c897", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/29/2023\n4318202816\n29. 01. 2025\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,\na.s., Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom\norganizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,\nBratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpená advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o.,\nBratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovaným: 1/ A. H., narodený XX. M. XXXX, E., O.. Z.\nL.H. XXX/XX, 2/ K. H., narodený XX. N. XXXX, E., O.. Z. L. XXX/XX, obaja zastúpení advokátskou\nkanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o., Košice, Kukučínova 7, IČO: 47 244 143, o určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15C/39/2018, o dovolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2022 sp. zn. 12Co/78/2022, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2022, sp. zn. 12Co/78/2022 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp. zn. 15C/39/2018 zo dňa 17.\ndecembra 2021 žalobu zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n1.1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 12. apríla 2017,\npodľa ktorej bol Okresným úradom Levice povolený vklad vlastníckeho práva pod č V-1876/2017,\nuzatvorená medzi D. H. ako darcom a žalovanými ako obdarovanými, na základe ktorej došlo k\nbezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu D. H. na žalovaných k nehnuteľnostiam vedeným na\nOkresnom úrade Levice, katastrálny odbor, okres: Levice, obec: E., katastrálne územie: Č., zapísaným\nna LV č. XXX, je voči žalobcovi právne neúčinný.\n2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej\naj „odvolací súd“) rozhodol uznesením č. k. 12Co/78/2022 - 494 zo dňa 27. septembra 2022 tak, že\nvýrokom I. odvolanie žalobcu odmietol. Výrokom II. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že odvolanie neobsahovalo žiadne odôvodnenie a ani odvolací návrh,\nje v ňom však uvedená poznámka že odôvodnenie je súčasťou prílohy tohto formulára, pričom za\nadvokátsku kanceláriu ALTER IURIS, s.r.o., koná ako konateľ a advokát JUDr. Pavol Vaš. K tomuto\npodaniu bolo pripojené osobitne vyhotovené elektronicky zaslané odvolanie vo forme pdf a datované\ndňom 3. marca 2022 s odôvodnením a návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.\nKonštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane elektronického súdneho spisu dospel\nk záveru, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Advokát konajúci\nza splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalobcu totiž podpísal len formulárové elektronické podanie\nbez zákonných náležitostí odvolania s odkazom na to, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia\nje súčasťou prílohy tohto formulára, ale tá zostala elektronicky nepodpísaná. Právne svoje rozhodnutie\nodôvodnil § 127 CSP, § 373 ods. 1 CSP, § 386 písm. d) CSP, § 123 ods. 1, 2, § 125 ods. 1, 2, a § 2 ods.\n\n1, § 2 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z., § 82 l ods. 3 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch. Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade samotný text odvolania v prílohe\npdf pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) advokáta,\nkonajúceho za advokátsku kanceláriu žalobcu. Vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, ide podľa\nnázoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy\npostup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3. februára .2022. V danom prípade\nodvolací súd neprihliadol na odvolanie vo formáte pdf bez autorizácie a pre vady odvolania podľa §\n386 písm. d) CSP odvolanie žalobcu podané elektronickým formulárom síce s autorizovaným podpisom\nprávneho zástupcu, ale bez jeho zdôvodnenia a bez odvolacieho návrhu, t.j. bez zákonných náležitostí,\ns jeho súčasným doplnením podaným v nepodpísanej prílohe (pričom zákon o e-Governmente vylučuje\nobsahovú náležitosť podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu) odmietol. O trovách konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným voči žalobcovi priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého\nvyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ mal za to, že\nv konaní došlo k vade, ktorá mala za následok skutočnosť, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n3.1. Dovolateľ uviedol, že podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom elektronického\nformulára označeného ako „Podanie k spisovej značke“ cez portál www.ežaloby.sk, ktorý podpísal\nkvalifikovaným elektronickým podpisom právny zástupca žalobcu. Tento elektronický formulár bol\noznačený ako odvolanie, pričom v rámci formulára je možné zakliknúť v časti B odôvodnenie podania:\n„Odôvodnenie podania je súčasťou prílohy tohto formulára“. Následne v časti C návrh rozhodnutia je\nmožné zvoliť: „Návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára.“ Týmto spôsobom to urobil aj\nžalobca v rámci svojho odvolania. Dovolateľ ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou elektronického\nformulára, ktorý právny zástupca žalobcu podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom, čo potvrdil\naj odvolací súd, je príloha tohto formulára označená ako „Znenie odvolania“. Je síce pravdou, že právny\nzástupca žalobcu nepodpísal vyššie uvedenú prílohu, avšak podľa názoru žalobcu tak ani nebol povinný\nurobiť, pretože právny zástupca podpísal formulár, ktorý predstavuje odvolanie žalobcu. Dovolateľ mal\nza to, že jeho odvolanie spĺňalo všetky náležitosti v zmysle CSP a zákona o e-Governmente.\n3.2. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn. 5Ndob/1/2022 zo dňa 26. januára 2022, v ktorom najvyšší\nsúd konštatoval, že: “ak aj súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrené vecné odôvodnenie\nodporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text\nodporu, vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti,\nvrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor\npodaný s vecným odôvodnením“. Aj keď nebolo zrejmé, či bola podpísaná aj príloha elektronického\nformuláru alebo výlučne len elektronický formulár odporu, dovolateľ mal za to, že uvedené závery možno\nanalogicky aplikovať na prejednávaný prípad. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávny procesný postup\na napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a príliš formalistické. Poukázal pri tom na viacero\nrozhodnutí ústavného súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.\n3.3. K argumentácii odvolacieho súdu rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3. februára 2022, uviedol, že je založené na odlišnom skutkovom\na právnom základe. V uvedenej veci bolo podané odvolanie prostredníctvom internetovej stránky\nwww.slovensko.sk, spolu so sprievodným listom, ktorý obsahoval kvalifikovaný elektronický podpis a\nspolu s prílohou, ktorá obsahovala vecné odôvodnenie odvolania. Poukázala na skutočnosť, že v\ndanom prípade nebolo odvolanie podané prostredníctvom na to určeného elektronického formulára\ncez www.ezaloby.sk, ktorý má iné obsahové náležitosti ako podanie urobené cez všeobecnú agendu.\nDovolateľ mal za to, že pokiaľ odvolací súd v prejednávanej veci aplikoval predmetné rozhodnutie\nústavného súdu, urobil tak nad rámec výkladu ústavného súdu.\n3.4. Danosť dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP videl dovolateľ v tom, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to či má odvolací súd odmietnuť podané odvolanie\npostupom podľa § 386 písm. d) CSP, za okolnosti, keď na prílohe elektronického formulárového\npodania žalobcu chýba kvalifikovaný elektronický podpis právneho zástupcu žalobcu, ktorá obsahuje\nodôvodnenie a odvolací návrh, čím má žalobca postupovať v rozpore s § 125 CSP a s § 23 ods. 1\n\nzákona o e-Governmente, alebo má odvolací súd vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko elektronický\nkvalifikovaný podpis právneho zástupcu obsahuje elektronické formulárové znenie podania (odvolania),\nktorého neoddeliteľnou súčasťou je nepodpísaná príloha obsahujúca odvolacie dôvody a odvolací návrh.\n3.5. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí mali za to, že dovolanie nie je prípustné a navrhli dovolanie\nodmietnuť. Uviedli, že podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je aj obsah dovolania\nnedôvodný a tým aj nesprávny. Podľa Ústavného súdu SR, napriek autorizácii sprievodnej správy\nkvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta, nemožno za rovnako autorizované považovať\nodvolanie žalobcu, ktoré tvorilo prílohu tejto správy. Na takéto podanie bez autorizácie nemožno\nprihliadnuť, keďže ide o podanie vo veci samej (§ 125 ods. 2 v nadv. na § 123 ods. 2 CSP). Odvolanie\nna ktoré súd v zmysle zákona neprihliada, nemôže vyvolať z procesného hľadiska riadny odvolací\nprieskum a nemôže viesť k štandardnému rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní, t. j. k potvrdeniu,\nzmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaných nedostatok autorizácie nie\nje konvalidovaný ani tým, že kvalifikovaným elektronickým podpisom je autorizovaná sprievodná správa.\nV tejto súvislosti poukázali na odvolacím súdom prezentovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS\n442/2021-41 zo dňa 3. februára 2022, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2021 sp.\nzn. I. ÚS 223/2021, ktoré podľa žalovaných potvrdzujú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež aj dôvodné.\n6. Žalobca podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací\nsúd najskôr pristúpil k posúdeniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere\n(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n10. Za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu rezultujúci v porušenie práva na spravodlivý\nproces, považoval dovolateľ postup, ktorým odvolací súd odmietol jeho odvolanie z dôvodu, že\nnespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom, konkrétne absentujúci podpis na prílohe formulára vo\nformáte pdf, z ktorého dôvodu na túto prílohu neprihliadol a súčasné neuvedenie zdôvodnenia a\nodvolacieho návrhu v rámci autorizovaného formulára.\n\n11. Podľa § 125 ods. 1, ods. 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.\n12. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)\nktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.\n13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci\nvykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného\ndokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu\nalebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú\npečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu\nelektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje\niný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný\npodpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2.\npoužitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii\nosoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia “pokročilá“ podľa\nosobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,\nnemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta,\nspojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi\nnimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný\npredpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje\nminimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu\npodľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,\nktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou\npodania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.\n14. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,\nktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie\nobsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a\nprávnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu\nelektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri\nktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., ak osobitný predpis na účely konania o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu\nverejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie\nalebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne\nsplnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením\nelektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety\nnie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie\nvád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či\npovinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.\nElektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely\npreukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.\n16. Pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v ust. § 125 ods. 1, 2 CSP upravil,\nže podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a zároveň\nmusí byť autorizované podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente). Ak je podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba ho dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon\no e-Governmente), a ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd\nna dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak takéto podanie nie je autorizované podľa § 23 ods.\n1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá podľa obsahu toto podanie podala, pričom osoba ktorá ho\npodpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom, na podpísanie takéhoto podania určeného súdu\n\nnebola oprávnená, súd pre nedostatok podpisu, ktorý je jednou zo základných náležitostí podania (§\n127 písm. e) CSP), na doplnenie ktorého súd pri elektronickom podaní vzhľadom na špeciálnu úpravu\nv § 125 ods. 2 CSP nevyzýva, toto podanie odmietne.\n17. V posudzovanej veci žalobca podal proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie\nodvolanie prostredníctvom elektronického formulára (ežaloby) verejne dostupného na webovej stránke\nministerstva spravodlivosti, označeného ako „Podanie k existujúcej spisovej značke“, ktorý podpísal\nkvalifikovaným elektronickým podpisom právny zástupca žalobcu. Zároveň bola k formuláru priložená\npríloha vo formáte PDF súboru, avšak predmetná príloha, ktorá obsahovala podrobné odôvodnenie\nodvolania, ako aj odvolací návrh nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho\nzástupcu žalobcu. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č. l.\n452), ako aj z odpovede oddelenia informatiky Krajského súdu v Nitre na žiadosť predsedníčky senátu\nKrajského súdu v Nitre (č. l. 492) je možné zistiť, že podanie príloha k formuláru na odvolanie nie je\npodpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalobcu. Odvolanie odoslané vo\nforme formulára je autorizované, teda elektronicky podpísané. Príloha odvolania (dokument priložený k\nodvolaniu), ktorá obsahovala odvolacie dôvody autorizovaná, teda elektronicky podpísaná, nie je.\n18. Vo veci bolo nesporné, že žalobca podal odvolanie formou formulára na to určeného, v ktorom uviedol\no aké podanie ide, k akej spisovej značke ho robí a zároveň, že súčasťou (prílohou) tohto formulára bolo\naj jeho odôvodnenie a návrh rozhodnutia. Sporné nebolo ani to, že odvolanie vo forme formulára bolo\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom, tak ako to ukladá zákon o e-Governmente. Sporné bolo,\nči je potrebné podpísať zaručeným elektronickým podpisom aj prílohy takéhoto formulára v prípade, že\nobsahujú odvolacie dôvody a odvolací návrh, a teda či takto podané odvolanie obsahuje náležitosti v\nzmysle § 363 CSP.\n19. Vec prejednávajúci senát konštatuje, že v čase po podaní predmetného dovolania už najvyšší\nsúd nastolenú problematiku riešil v skutkovo totožnej veci, a to v uznesení z 28. júna 2024, sp. zn.\n4Obdo/19/2023 (R 50/2024). Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dospel k nasledovným záverom:\n19.1. Vo vzťahu k relevancii elektronických podaní, elektronické podanie má rovnaké účinky ako podanie\nv listinnej podobe (§ 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1\ntohto zákona. Možno teda povedať, že pokiaľ bolo realizované elektronické podanie, ktoré zároveň aj\nspĺňalo požiadavku autorizácie v zmysle zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola doručená\naj príloha obsahujúca časť odvolania, ktorá nebola takto autorizovaná, pričom ak by na ňu súd v tomto\nprípade neprihliadal, išlo by podľa dovolacieho súdu o prílišný formalizmus zo strany súdu. Vo vzťahu k\nnaplneniu účelu príslušnej právnej normy sa vyjadril aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 269/2022\nzo dňa 12. januára 2023, keď uviedol, že: „Všeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia\nurčitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna\nprávna norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol\nnaplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup súdu.“ Záver odvolacieho súdu o\ntom, že nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 363 CSP, je výsledkom takej aplikácie tohto ustanovenia,\nktorý nesmeruje k naplneniu jeho účelu. Podľa dovolacieho súdu ide o príliš formalistickú právnu úvahu\npri výklade tohto ustanovenia.\n19.2. Najvyšší súd v kontexte uvedeného poukazuje na názor vyslovený ústavným súdom v rozhodnutí\nsp. zn. III. ÚS 474/2023 zo dňa 11. júna 2024, v ktorom konštatoval, že: „Súčasťou základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky\njej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody\ngarantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne\ngarantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak\núčastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní,\nvšeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n19.3. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným či nadmerným\nformalizmom, je nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom k porušeniu\npráva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo prestane slúžiť cieľu právnej istoty a\nriadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho bariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej\nspor meritórne pred príslušným súdom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kart proti\nTurecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in fine). Základné právo na\n\nsúdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza\ndo úvahy (zo strany súdov) jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom\nktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08, IV.\nÚS 197/2010).“\n19.4. Ústavný súd tiež vo viacerých rozhodnutiach napr. v rozhodnutí II. ÚS 453/2023 uviedol, že:\n„ účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne konanie. Pri elektronických\npodaniach vo veci samej je prirodzene potrebné zabezpečiť dostatočnú verifikáciu osoby, ktorá podanie\nrobila. Zákon preto predpisuje striktné formálne pravidlá a volí formu kvalifikovaného elektronického\npodpisu podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Goverrnmente) v znení neskorších predpisov.\nStanovenie týchto pravidiel je úplne pochopiteľné. Tieto pravidlá by však nemali prístup strán k\nsúdu sťažovať až znemožňovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri\nnedostatku podpisu (II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva, nie je rozumný dôvod, aby to\npri elektronických podaniach s nedostatočnou, no stále zákonom predpokladanou autorizáciou nebolo\nmožné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom\nzákonodarcu (III. ÚS 404/2023) V § 125 ods. 2 CSP formulovaná povinnosť doplniť elektronické podanie\nv lehote 10 dní zjavne smeruje voči elektronickým podaniam, ktorých autorizácia je na úrovni obyčajného\nelektronického podpisu. Pri podaní elektronického podania vo veci samej bez akéhokoľvek vyššieho\nstupňa autorizácie si je sám podávateľ vedomý, že podanie vo veci samej v takej podobe nemôže vyvolať\nprocesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliadne (tiež III. ÚS\n404/2023).“ V rozhodnutí III. ÚS 404/2023 ústavný súd ešte poznamenal, že „elektronizácia justície je\nvýzvou pre všetky právnické profesie, a preto je potrebné k posudzovaniu splnenia rôznych technických\nnáležitostí pristupovať s porozumením. S porozumením aj k elektronickým podaniam procesných\nstrán, ktoré nemožno pri každom technickom nedostatku nezvratne sankcionovať.“ Konštatoval tiež, že\n„bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel\ndanej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Za súladný s čl. 46\nods. 1 Ústavy SR považuje postup všeobecných súdov:...ktorý je ústretovejší k právu účastníkov na\nprístup k súdu. Splnenie určitých formálnych náležitostí podaní, ako aj stanovenie podmienok konania\ndávajú súdnemu konaniu potrebnú formálnosť a jasné pravidlá. Tie však nemôžu byť vyžadované tak,\nže od účastníkov konania sa bude vyžadovať bezpodmienečná neomylnosť. Tak ako má súd právo\nna opravu svojich chýb prostredníctvom inštitútu opravy rozsudku alebo doplnenia rozsudku, určitá\nprimeraná tolerancia by mala existovať aj vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov strán sporu.“\n19.5. Ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 223/2021 judikoval, že z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP je zrejmé,\nže forma akou sa musí sporová strana obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná,\nktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo\nveci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e- Governmente, súd naň\nod počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho súd začal za takéto považovať, môže\ndosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného\nelektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie alebo ho dodatočne doručí\nv 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky\npísomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten kto podáva podanie o veci samej\nelektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu,\nteda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (obdobne\nII. ÚS 442/2021).\n19.6. Dovolací súd uzavrel, že“ „... v tomto prípade bolo odvolanie podané na samostatnom\nelektronickom formulári pre elektronické podanie odvolania, podpísanom zaručeným elektronickým\npodpisom, pričom priamo v tomto odvolacom formulári, v kolónke Odôvodnenie odvolateľ odkazuje\nna pripojenú prílohu k odvolaniu, v ktorej sú uvedené odvolacie dôvody. Príloha teda bola súčasťou\ndaného elektronického podania, avšak už osobitne podpisovaná nebola s tým tvrdením odvolateľa, že\nsa spravoval postupom a poučením uvedeným na stránke MS SR. Vzhľadom k tomu, že elektronický\nformulár odvolania bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, je podľa dovolacieho súdu možné\njednoznačne verifikovať osobu, ktorá ho podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a zaručený\nelektronický podpis dodal tomuto elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako\nna podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika\nelektronicky podaného odvolacieho formulára určená pre odôvodnenie odvolania vyplnená žalobcom\nbola, hoci len odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odvolania\nvrátane odvolacích dôvodov. Najvyšší súd vo svojom názore vychádzal z doktríny materiálneho poňatia\nprávneho štátu, pričom poukazuje aj na spomínanú judikatúru ústavného súdu v tejto otázke. Iný postup\n\nsúdu v tejto konkrétnej veci podaného odvolania by bol už príliš formalistický, hoci účel sledovaný\nzákonom o e- Governmente bol naplnený a odvolanie bolo dostatočne autorizované (obdobne aj\n5Ndob/1/2022)“.\n19.7. Záverom poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8. novembra 2023, v ktorom vyjadril svoj právny názor vo vzťahu\nposudzovaniu odvolania, ktoré neobsahuje odvolacie dôvody, tzv. blanketové odvolanie (v danom\nprípade bolo odvolanie podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom advokáta v posledný\ndeň odvolacej lehoty s použitím formuláru na elektronické podanie, kde v kolónke predmet a text\nnávrhu uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku s tým, že odôvodnenie odvolania je v prílohe\na rovnako v prílohe je tiež petit odvolacieho návrhu, avšak uvedený elektronický dokument žiadne\nprílohy neobsahoval - tie boli doplnené až po odvolacej lehote v ďalšom elektronickom podaní).\nVeľký senát uviedol, že: „...vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 380 CSP, z ktorého vyplýva,\nže odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré\nboli vymedzené v odvolacej lehote. Súd však musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré\nsa týkajú procesných podmienok (pozri ust. § 161 CSP). Z uvedeného preto následne plynie záver,\nz ktorého je možné zovšeobecniť právnu vetu v kontexte posudzovaného blanketového odvolania\nuvedenú vo výroku III: Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci\nrozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380\nods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy jeho povinnosťou\nv zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP aj v prípade tzv.\nblanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie na mysli.“\n19.8. A zároveň, že: „...ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v\nprocesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade\nvšak nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v\nzmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. Civilný sporový poriadok\nvýslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom prípade.\n19.9. Veľký senát vyslovuje názor, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí\nvadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. § 387 ods. 1 CSP,\nza použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup\n- spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá\núčelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci\nodvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“\n20. Vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v rozhodnutí sp.\nzn. 4Obdo/19/2023, považuje ich za prijateľné a nehodlá sa od nich odchýliť.\n21. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných týkajúcu sa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n442/2021 zo dňa 3. februára 2022 dovolací súd uvádza, že predmetom ústavného prieskumu v tomto\nprípade bola otázka týkajúca sa postupu odvolacieho súdu pri podanom odvolaní elektronickou formou\nvo formáte MS Word, pričom nebolo autorizované podľa zákona o e-Governmente. Autorizovaná bola\niba sprievodná strana. Naproti tomu v prejednávanej veci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia,\nbolo odvolanie žalobcu podané elektronicky prostredníctvom formulára na podanie odvolania, ktoré\nbolo autorizované podľa zákona o e-Governmente elektronickým podpisom a ako príloha bol k nemu\npripojený súbor vo formáte pdf, ktorý obsahoval odôvodnenie tohto odvolania. Preto ide o inú situáciu\naká nastala v konaní, prejednávanom v rozhodnutí ústavného súdu, ktorým argumentoval odvolací súd\na na ktoré poukázali žalovaní.\n21.1. Obdobne preto dospel k záveru, že odvolací súd, postupom, ktorým odmietol odvolanie\npodané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom odvolacie dôvody a odvolací\nnávrh boli uvedené v súčasne pripojenej prílohe tohto elektronicky podaného odvolania, v ktorého\nkolónke odôvodnenie priamo odkazovalo na pripojenú elektronickú prílohu formulára, postupoval príliš\nformalisticky a zaťažil tak konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP.\n21.2. Nedá sa v danom prípade konštatovať, že odvolanie nebolo podané so zaručeným elektronickým\npodpisom, keďže elektronický odvolací formulár bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a\nani, že by neobsahovalo odvolacie dôvody, keďže tieto boli pripojené v prílohe k tomuto formuláru\na na túto prílohu odkazoval aj text uvedený v kolónke odôvodnenie elektronického odvolacieho\nformulára. Zaručený elektronický podpis na odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz v kolónke\nodôvodnenie v tomto prípade autorizovali aj pripojenú prílohu s dôvodmi odvolania. V takomto prípade by\n\nbolo príliš formalistické konštatovať, že odvolanie neobsahovalo odvolacie dôvody. Odvolací súd preto\nnesprávne postupoval, keď odvolanie žalobcu odmietol. Len na okraj, ešte dovolací súd poznamenáva,\nže ak odvolací súd považoval podané odvolanie za podané bez dôvodov, mal v zmysle vyššie citovaného\nuznesenia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NSSR preskúmať napadnuté rozhodnutie v\nrozsahu procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP, čo tiež odvolací súd neurobil, ale len odvolanie bez\nďalšieho odmietol. V dôsledku tohto svojho nesprávneho procesného postupu znemožnil súd žalobcovi\nrealizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces, čím bola založená nielen procesná prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania žalobcu podľa § 420\npísm. f) CSP. Vzhľadom na to najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1\nCSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu (§ 450 CSP).\n22. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej\nvade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby\nsa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušené rozhodnutie\nsúdu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 7Cdo/212/2014\na 8Cdo/130/2015).\n23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}