{"guid": "8defd615-3869-4fbb-be99-6f91074d2a7b:9339a3ca-3bfc-4d0c-8c79-3bb1086bb661", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1", "spisova_znacka": "3Cdo/45/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2024 z 11. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. novembra 2025, sp. zn. 3Cdo/45/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1", "identifikacne_cislo": "4214211319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2025-11-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "nazov": "§ 433 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-433"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-564", "nazov": "§ 564 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-564", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-564"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-433", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-564", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9339a3ca-3bfc-4d0c-8c79-3bb1086bb661", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/45/2024\n4214211319\n11. 11. 2025\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U.. narodeného M. X zastúpeného advokátom JUDr.\nGergely Pšenákom, Nové Zámky, M.R. Štefánika 30 proti žalovanej E. I., narodenej M. zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou KATONA LEGAL, s.r.o. Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 53098684 o určenie\nsplatnosti pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/10/2022, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. novembra 2023 sp. zn. 25Co/75/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) v poradí tretím rozsudkom z 19.\napríla 2023 č. k. 14C/10/2022-611 výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej titulom pôžičky\nz 15. februára 2008 vo výške 16.596,96 eura je splatná do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom\nII. žalobcovi priznal voči žalovanej podľa ust. § 453 ods. 1, 3, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nárok na náhradu trov\ntohto prvoinštančného konania, nárok na náhradu trov pôvodného konania vedeného na Okresnom\nsúde Komárno pod sp. zn. 5C/161/2014 a nárok na náhradu trov dovolacieho konania vedeného na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Cdo/272/2020 vo výške 100 %.\n1.1. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil okresný súd ustanoveniami § 657, § 563, § 564 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“, „Občiansky\nzákonník“), § 232 ods. 3 veta prvá CSP.\n1.2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 15. februára 2008 ústnu zmluvu\no pôžičke, na základe, ktorej žalobca (otec) poskytol žalovanej (dcére) bezúročnú pôžičku vo výške\n500.000 Sk (16.596,96 eura) na zakúpenie bytu. Medzi stranami sporu zostala počas celého konania\nsporná existencia dohody o splatnosti predmetnej pohľadávky. Žalobca uviedol, že čas plnenia bol\nponechaný na vôli žalovanej dlžníčky, keď pri poskytnutí pôžičky jej povedal, že mu peniaze vráti, keď\nbude mať, s čím mala žalovaná súhlasiť. Žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu poprela a tvrdila, že\nmedzi nimi nedošlo k žiadnej dohode o čase plnenia. Riadiac sa právnym názorom nadriadeného súdu\nvykonal okresný súd výsluch žalovanej, v rámci ktorého sa sústredil na zistenie okolností plnenia „inej“\ndohody než dohody o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka. Na základe uvedeného ustálil, že nakoľko\nžalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania okolností plnenia titulom zmluvy o pôžičke podľa §\n563 OZ, nedošlo z jej strany k právne účinnému popretiu skutkového tvrdenia žalobcu, že čas splnenia\nzáväzku bol ponechaný na vôli žalovanej v zmysle § 564 OZ.\n1.3. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia strán sporu ohľadne udalostí, ktoré nastali po poskytnutí pôžičky,\n(najmä žalobcom popreté skutkové tvrdenie žalovanej vo vzťahu k tomu, či skutočne došlo k udalosti,\nže žalovaná sa asi mesiac po poskytnutí pôžičky dostavila za žalobcom za účelom vrátenia pôžičky,\nale žalobca sumu z titulu vrátenia pôžičky odmietol od nej prijať), tieto sa podľa názoru okresného súdu\ndotýkali vecnej dôvodnosti plnenia, ktorou sa súd pri rozhodovaní o tomto type žaloby zaoberať nemohol.\n\nPreto súd prvej inštancie nevyhodnocoval uznesenie dôkazného bremena strán sporu vo vzťahu k týmto\nskutkovým tvrdeniam a zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením kalendára a\nvýsluchom svedka a návrh žalovanej na doplnenie dokazovania prehratím zvukovej nahrávky zachytenej\nna USB kľúči. Doplnenie dokazovania v navrhnutom rozsahu považoval za neúčelné, nehospodárne a\nnemajúce vplyv na výsledok tohto konania.\n1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 CSP.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. novembra 2023 č. k. 25Co/75/2023-678\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. Predchádzajúci rozsudok krajského súdu v danej veci bol zrušený\na vrátený na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/272/2020.\n2.1. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej konštatoval, že skutočnosť, že žalovaná sa s\nvyhodnotením vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nestotožnila, sama o sebe nepostačuje\nna prijatie záveru o porušení jej práva na spravodlivý proces. Okresný súd sa podľa názoru odvolacieho\nsúdu tvrdeniami oboch strán sporu podrobne zaoberal v dôvodoch svojho rozsudku. Pokiaľ žalobca\ntvrdil, že žalovanú viackrát vyzval na vrátenie peňazí, odvolací súd dodal, že tieto výzvy nemali žiadny\nprávny význam. Skutočnosť, že žalovaná na tieto výzvy nereagovala, podľa názoru odvolacieho súdu\nnasvedčuje správnosti záveru súdu prvej inštancie, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej\ndlžníčky.\n2.2. Odvolací súd považoval vyhodnotenie skutkového tvrdenia žalovanej o tom, ako sa správala po\nposkytnutí pôžičky, ako aj jeho právne posúdenie súdom prvej inštancie, podľa ktorého čas splnenia jej\nzáväzku voči žalobcovi bol ponechaný na jej vôli podľa § 564 OZ, za správne. Námietku žalovanej, že\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz prehranie zvukového záznamu na USB nosiči, ktorým\nchcela preukázať skutočnosť, že záväzok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani v čase podania\nžaloby neexistoval a v súčasnosti neexistuje, pretože dňa 13. marca 2014 žalobca potvrdil darovanie\npredmetu pôžičky, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Poukázal, že nevykonanie tohto dôkazu súd\nprvej inštancie zdôvodnil v napadnutom rozsudku v ods. 35. tým, že skutočnosti na ňom uvedené sa\ndotýkajú vecnej dôvodnosti plnenia, ktorou sa súd pri rozhodovaní o tejto žalobe zaoberať nemôže. S\nuvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožnil.\n2.3. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení dokazovania komplexne\nvyhodnotil tvrdenia vplývajúce z opakovaných výsluchov strán sporu (ods. 34. rozsudku), a na základe\ntohto vyhodnotenia prijal právny záver, že čas plnenia záväzku bol ponechaný na vôli žalovanej. Pokiaľ\nžalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012 sp. zn. 6MCdo/17/2010,\nodvolací súd nespochybnil, že nie je možné od strany sporu požadovať, aby znášala dôkazné bremeno\nohľadom negatívnej skutočnosti, teda skutočnosti, ktorá sa nestala. Avšak hoci žalovaná tvrdila, že pri\nposkytnutí pôžičky sa so žalobcom o čase splnenia záväzku nerozprávali a nedošlo medzi nimi k žiadnej\ndohode o čase splnenia jej záväzku voči žalobcovi, na druhej strane tiež tvrdila, že to brala tak, že raz tie\npeniaze žalobcovi vráti. Uvedené tvrdenie nasvedčovalo, že šlo o pôžičku (čo žalovaná neskôr potvrdila),\na že splatnosť pôžičky bola ponechaná na jej vôli. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovanej, aby doplnila\ndokazovanie prehraním zvukového záznamu na USB nosiči, pretože navrhnuté dokazovanie sa týkalo\nvecnej dôvodnosti plnenia, ktorou sa súd v konaní o určenie času plnenia nezaoberá.\n2.4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu voči neúspešnej žalovanej.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v celom rozsahu dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby\ndovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v zmysle ust.\n§ 444 ods. 2 CSP navrhla odložiť právoplatnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu.\n3.1. Podanie dovolania dovolateľka odôvodnila tým, že nesprávnym procesným postupom konajúceho\nsúdu jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup vzhliadla v tom, že počas celého konania\nsa súd nevysporiadal s otázkou existencie alebo neexistencie záväzku, ktorého splatnosť svojím\nrozhodnutím určil, nevykonal dokazovanie spočívajúce v prehraní zvukového záznamu rozhovoru\nžalobcu a žalovanej zachyteného na USB nosiči, a to ani v odvolacom konaní. Podľa jej názoru\ndomáhanie sa určenia času plnenia záväzku je možné za predpokladu, že záväzok v čase rozhodovania\nsúdu existuje, pričom uvedeným navrhnutým dôkazom malo byť preukázané, že v čase podania žaloby\nzáväzok, ktorého určenia času plnenia sa žalobca domáha, už neexistoval. Dovolateľka poukázala\nna skutočnosť, že odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno o\n\nponechaní času plnenia na vôli dlžníka zaťažuje dlžníka, pričom ani odvolací súd riadne nereagoval\nna odvolací argument dovolateľky, že dané konštatovanie je správne v situácii, ak dlžník v rámci svojej\nprocesnej obrany tvrdí, že čas plnenia je ponechaný na jeho vôli. V danej veci žalobca tvrdil, že\nčas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Napriek tomuto konštatovaniu konajúce súdy dôkazným\nbremenom zaťažili žalovanú, a to v situácii, kedy išlo o preukázanie pozitívnej skutočnosti, t. j. keď nebola\naplikovateľná tzv. negatívna dôkazná teória. Ďalej dovolateľka poukázala na argument odvolacieho\nsúdu, že skutočnosť, že žalovaná na tieto výzvy nereagovala, nasvedčuje správnosti záveru súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého sa strany dohodli, že čas plnenia bude ponechaný na vôli žalovanej dlžníčky. V\nopačnom prípade by žalovaná na výzvy žalobcu reagovala plnením podľa § 563 OZ. Daný záver súdu je\npodľa nej nelogický, pričom odvolací súd neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že\nsprávanie žalovanej malo byť vykladané práve týmto spôsobom. Odôvodenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je podľa názoru dovolateľky nesprávne a nelogické z toho dôvodu, že ak by čas plnenia skutočne\nbol ponechaný na vôli dlžníka, tak odvolací súd popisuje konanie dlžníka, ktorým určil čas splatnosti\ndlhu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nepôsobí dojmom rozhodnutia, ktoré by logickým,\nsprávnym a zrozumiteľným spôsobom presviedčalo sporové strany o vecnej správnosti jeho výroku vo\nveci samej, a ktoré by zároveň dávalo dovolateľke zákonnú odpoveď na podstatné námietky týkajúce\nsa merita sporu.\n3.2. Za podstatnú otázku v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP považovala dovolateľka to, či je možné\nvyhovieť žalobe o určenie splatnosti dlhu podľa § 564 OZ a určiť čas plnenia dlhu aj v prípadoch, ak by\npo vzniku záväzku nastali okolnosti spôsobujúce zánik pôvodného záväzku. Podľa názoru dovolateľky\nmá správny výklad § 564 OZ znieť tak, že žalobe možno vyhovieť pri splnení dvoch podmienok, a to\npreukázanie, že v čase rozhodovania súdu existuje právny vzťah zakladajúci konkrétny záväzok dlžníka\nvrátiť dlh veriteľovi a súčasne, že doba plnenia bolo ponechaná na vôli dlžníka. Aby bol žalobca úspešný\nmusí preukázať v prvom rade existenciu samotného dlhu, pretože určovanie splatnosti zaniknutého/\nneexistujúceho dlhu nie je v súlade s dobrými mravmi, ani účelom § 564 OZ.\n3.3. Záverom podaného dovolania dovolateľka v zmysle ust. § 444 ods. 2 CSP navrhla odložiť\nprávoplatnosť predmetným rozhodnutí, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa videla v pokračovaní\nsúdneho konania vedeného na Okresnom súde Komárno sp. zn. 7C/26/2014, v ktorom sa žalobca\ndomáha zaplatenia pôžičky, ktorej čas plnenia bol určený v konaní vedenom na Okresnom súde\nKomárno pod sp. zn. 14C/10/2022.\n4. Žalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej stotožnil s rozhodnutím odvolacieho ako aj okresného\nsúdu, pričom konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovanej bola predmetná suma požičaná,\nnedošlo k darovaniu, ani k následnému zániku záväzku.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.\nNa odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\n\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi\nprijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), o taký prípad v prejednávanej veci nešlo.\n12. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie\ndispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie\na zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a\nakým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných\nvadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.\n13. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku\npovahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n14. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení\ns § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n15. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).\n\n16. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n16.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n16.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n16.3. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n17. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n18. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľkou z § 420 písm. f) CSP.\nDovolateľka k v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietala, že : a) počas celého konania sa súd\nnevysporiadal s otázkou existencie alebo neexistencie záväzku, ktorého splatnosť svojím rozhodnutím\nurčil, b) súd nevykonal dokazovanie spočívajúce v prehraní zvukového záznamu rozhovoru žalobcu\na žalovanej zachyteného na USB nosiči, a to ani v odvolacom konaní, c) konajúce súdy dôkazným\nbremenom zaťažili žalovanú, a to v situácii, kedy išlo o preukázanie pozitívnej skutočnosti, t. j. keď\nnebola aplikovateľná tzv. negatívna dôkazná teória, d) odôvodenie rozhodnutia odvolacieho súdu je\npodľa názoru dovolateľky nesprávne a nelogické.\n18.1. Obsah spisu nenasvedčuje tvrdeniu dovolateľky, že sa súdy nevysporiadali s otázkou existencie\nalebo neexistencie záväzku, ktorého splatnosť svojím rozhodnutím určil. Súd prvej inštancie i odvolací\nsúd sa s námietkou dovolateľky o potrebe skúmania existencie alebo neexistencie záväzku, ktorého\nsplatnosť sa určuje, opakovane vysporiadali. Súd prvej inštancie, s ktorého závermi sa odvolací súd\nstotožnil, uviedol v odseku 35. odôvodnenia svojho rozsudku: „Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia\nstrán sporu ohľadne udalostí, ktoré nastali po poskytnutí pôžičky (najmä žalobcom popreté skutkové\ntvrdenie žalovanej vo vzťahu k tomu, či k udalosti, kedy sa žalovaná asi mesiac po poskytnutí pôžičky\ndostavila za žalobcom za účelom vrátenia pôžičky, a že žalobca ako veriteľ sumu z titulu vrátenia\npôžičky odmietol od žalovanej ako dlžníka prijať, skutočne došlo), tieto sa dotýkajú už samotnej vecnej\ndôvodnosti plnenia, ktorou sa súd pri rozhodovaní o tomto type žaloby zaoberať nemôže. Preto súd\nnevyhodnocoval uznesenie dôkazného bremena strán sporu vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam a\nna tento účel ani nevyhodnocoval dôkaz predložený žalobcom (potvrdenie o ubytovaní založené na č.\nl. 478 spisu). Z rovnakého dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením\nkalendára a výsluchom N. ako aj návrh žalovanej na doplnenie dokazovanie prehratím zvukovej\nnahrávky zachytenej na USB kľúči, nakoľko doplnenie dokazovania v navrhnutom rozsahu považoval\nna účely rozhodnutia o podanej žalobe za neúčelné a nehospodárne, nemajúce vplyv na výsledok.“\nOdvolací súd v odseku 18. odôvodnenia svojho rozsudku zopakoval, že sa pri rozhodovaní o tomto\ntype žaloby nemohol zaoberať vecnou dôvodnosťou jeho plnenia. Preto vyhodnotil dôkazy označené\na predložené dovolateľkou na preukázanie existencie resp. neexistencie záväzku (zvukový záznam\nrozhovoru na USB nosiči) za neúčelné, nehospodárne a nemajúce vplyv na výsledok tohto konania. K\ndovolacej argumentácii žalovanej ohľadom nevykonania dôkazu zvukovým záznamom na USB nosiči\ndovolací súd uvádza, že i keď právna úprava ukladá sporovým stranám povinnosť označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, súd nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje\nprávomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa\n\nzabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu na vykonanie\ndokazovania, a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, bolo vecou súdu, a nie účastníkov\nkonania. Najvyšší súd to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné\nnevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne\nk vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu\nprocesných oprávnení účastníka konania. V rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 125/1999, najvyšší súd vysvetlil,\nže ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie\nmožnosti konať pred súdom. Súčasná rozhodovacia prax dovolacieho súdu na samej podstate týchto\nskorších právnych záverov najvyššieho súdu nič nezmenila. To znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie a\nodvolací súd nevykonali žalovanou navrhnuté dokazovanie zvukovým záznamom a tento postup náležite\nzdôvodnili, čo vyplýva z odôvodnení ich rozhodnutí, nekonali spôsobom relevantným z hľadiska § 420\npísm. f) CSP.\n18.2. Dovolateľkou namietaná nesprávnosť riešenia otázky dôkazného bremena a nesprávnosť či\nnelogickosť vyhodnotenia zisteného skutkového stavu v napadnutom rozsudku, teda neúplnosť alebo\nnesprávnosť skutkových zistení súdov, ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, nie je\nnedostatkom, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci\nprocesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (obdobne sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011,\n5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie\nje ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Pre úplnosť treba dodať, že dovolací súd\nnie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Pokiaľ dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv otázke dôkazného bremena, [t. j. že dôkazné bremeno o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka\nzaťažuje dlžníka, preto pokiaľ dlžník takú dohodu popiera, musí zároveň uviesť ako sa s veriteľom\ndohodol na vrátení pôžičky (jej splatnosti) a preukázať okolnosti plnenia tejto „inej“ dohody.]. Dovolací\nsúd k tomu uvádza, že už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel najvyšší súd k záveru, že\nrealizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci (viď R 54/2012\na tiež 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 7Cdo/26/2010,\n8ECdo/170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je ani v súčasnosti (po 1. júli 2016)\nžiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia\nveci, (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany civilného sporového\nkonania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že ani prípadné nesprávne právne\nposúdenie veci nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/86/2020). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 6. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach, na ktoré sa\nvzťahuje CSP, je opodstatnený názor, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP. Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúci\nodvolací súd, bez ďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nči kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo 121/2020). Napokon v kontexte\nsprávneho právneho posúdenia veci a dovolacej námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nje potrebné uviesť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Inak povedané\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá dôvod na konštatovanie nedostatočného odôvodnenia ako\nprvku nesprávneho procesného postupu, ktorým by sporovej strane bolo znemožnené uskutočňovať\njej procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP (napr.\nIII. ÚS 612/2022). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Otázkou správneho právneho\n\nposúdenia veci by sa dovolací súd mohol zaoberať (len) pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a), b), c) CSP, ktorý ale žalovaná v takej právnej otázke neuplatnila.\n18.3. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n18.3.1. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Za predpokladu, že ide o rozhodné závery, na ktorých stojí súdne rozhodnutie, keďže sa\nnevyžaduje odpoveď na každú vznesenú námietku. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej\nstrane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách\nrozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\nAk je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne\nkonanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n18.3.2. V kontexte uvedeného dovolací súd pripomína, že z práva na spravodlivý súdny proces pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom\nposudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021,\n9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020). Je potrebné zdôrazniť i to, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne\nrelevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.\nf) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje,\nže právne aspekty posudzovania danej veci môže dovolací súd vecne preskúmať, avšak iba pri uplatnení\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, prípadné právne posúdenie veci sa\nsíce môže premietnuť (aj) do porušenia práva na spravodlivý proces, ak právne závery súdu boli celkom\nzjavne nedôvodné, či arbitrárne, čo však v danej veci nebolo zistené.\n18.3.3. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým žalobe vyhovel, potvrdil s odôvodnením jeho vecnej správnosti. Odvolací súd dal primerané\nodpovede na rozhodujúce odvolacie dôvody, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,\nktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu\nprvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený, či rozporuplný. Odvolací súd sa vysporiadal s\nodvolacími dôvodmi a podal vysvetlenie, prečo odvolanie nepovažoval za opodstatnené. Odvolací súd\nv odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).\n18.4. Na podstatné odvolacie námietky dal odvolací súd zrozumiteľné a dostatočné odpovede. To, že\nich žalovaná neakceptovala ako správne, a že odvolací súd nepostupoval v zhode názorom dovolateľky,\nnezakladá porušenie procesných práv v intenzite zakladajúcej dôvodnosť dovolania v zmysle § 420\npísm. f) CSP.\n19. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa § 420\npísm. f) CSP prípustné, preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n20. Dovolateľka v dovolaní ako dovolací dôvod uviedla § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nesprávne právne\nposúdenie veci odvolacím súdom vymedzila právnou otázkou, či je možné vyhovieť žalobe o určenie\n\nsplatnosti dlhu podľa § 564 OZ a určiť čas plnenia dlhu aj v prípadoch, ak by po vzniku záväzku nastali\nokolnosti spôsobujúce zánik pôvodného záväzku. Podľa názoru dovolateľky má správny výklad § 564\nOZ znieť tak, že žalobe možno vyhovieť pri splnení dvoch podmienok, a to preukázanie, že v čase\nrozhodovania súdu existuje právny vzťah zakladajúci konkrétny záväzok dlžníka vrátiť dlh veriteľovi a\nsúčasne, že doba plnenia bolo ponechaná na vôli dlžníka. Dovolateľka takú otázku považovala za dosiaľ\ndovolacím súdom neriešenú.\n20.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci\nnemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.\n20.3. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd\nriešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421\nods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu\notázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sú splnené osobitné podmienky uvedené\nv jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.\n20.4. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“\njej riešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v\nktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací\nsúd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací\nsúd vo svojej súdno-aplikačnej (judikátornej) činnosti k tomu už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017\n(podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017,\n7Cdo/140/2017, 9Cdo/315/2020, 9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n20.5. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. b) CSP je rozhodujúce, že ide o otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté, avšak táto otázka doteraz v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a\nuviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) tvrdiť (a prípadne i doložiť), že takáto otázka doteraz nebola riešená\ndovolacím súdom, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n20.6. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. c) CSP je rozhodujúce, že ide o otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté, avšak táto otázka je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. c) CSP,\ndovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd, b) preukázať a vysvetliť rozdielnosť riešenia identickej právnej otázky dovolacím súdom (označením\nkonkrétneho stanoviska, judikátov alebo rozhodnutí najvyššieho súdu), c) uviesť, ako by mala byť táto\notázka správne riešená.\n20.7. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola\nprípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená\njasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ\nprávnu otázku nastolí.\n\n21. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola otázka povinnosti súdu zaoberať sa v konaní o\nurčení splatnosti dlhu (aj v čase rozhodovania súdu) existenciou pohľadávky riešená, a to v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28. 09. 2010 sp. zn. 5Cdo/254/2009. Najvyšší súd SR judikoval nasledovné:\n„V rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho, aby dlžníkovi\nukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok bol dohodnutý,\na že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Toto zistenie je predpokladom úspešnosti žaloby podľa\n§ 564 OZ. Pretože ide len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v\ntomto konaní zisťovať, či dlh platne vznikol, a či a v akom rozsahu existuje. To musí byť preukázané až\nv konaní o splnenie takéhoto záväzku.“ Neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu\n(sp. zn. 2Cdo/130/2011, 9Cdo/272/2020, 4Cdo/137/2018, 7Cdo/51/2020) tento názor akceptovali a z\nvecného hľadiska naň nadviazali. Citované rozhodnutie dovolacieho súdu tak dáva odpoveď na otázku\ndovolateľky, či je možné vyhovieť žalobe o určenie splatnosti dlhu podľa § 564 OZ a určiť čas plnenia\ndlhu aj v prípadoch, ak by po vzniku záväzku nastali okolnosti spôsobujúce zánik pôvodného záväzku.\nZ rozhodnutia vyplýva, že v konaní o určenie splatnosti dlhu súd nemusí zisťovať, či dlh trvá (existuje)\na v akom rozsahu. Rovnako vec posúdil odvolací súd v napadnutom rozsudku.\n22. Žaloba na určenie doby plnenia je svojou povahou žalobou, ktorou sa žalobca domáha vydania\n(konštitutívneho) rozsudku, ktorý nahradzuje prejav vôle dlžníka ohľadne doby plnenia, ponechaného\nv pôvodnom záväzku na jeho vôli (§ 229 CSP). Žalobca musí najprv tvrdiť a preukazovať, že sú tu\nskutkové okolnosti osvedčujúce vznik konkrétneho záväzku a potom, že práve ohľadom tohto záväzku\nbola platne ponechaná doba plnenia na vôľu dlžníka. Súd síce nemusí zisťovať, či dlh trvá (existuje) a\nv akom rozsahu, avšak má mať jasno v tom, že tu bol určitý záväzok (dlh), ktorého doba plnenia bola\nponechaná na vôľu dlžníka. Pretože v rozhodnutí súd len určí splatnosť (neukladá povinnosť záväzok\nsplniť), vyhovie žalobe, ak medzi účastníkmi bol založený (vznikol) právny vzťah zakladajúci záväzok\ndlžníka voči veriteľovi a ak doba splnenia bola výslovne alebo s ohľadom na dané okolnosti ponechaná\nna dlžníkovi. V konaní o určenie doby plnenia nie je podstatné, či záväzok bol založený (vznikol) platne,\nči a v akom rozsahu doposiaľ existuje, poprípade či právo na plnenie, ktorého splatnosť bola ponechaná\nna vôli dlžníka, je premlčané. Uvedené okolnosti musia byť preukázané až v konaní o splnenie záväzku.\nDobu splatnosti súd určí v závislosti na konkrétnych okolnostiach, za ktorých účastníci uzavreli dohodu,\nprihliadne k možnostiam dlžníka, jeho platobných schopnostiam a k naliehavosti potreby veriteľa a vec\nposúdi z hľadiska súladu s dobrými mravmi. V rozhodnutí sa obmedzí na určenie splatnosti bez toho,\naby dlžníkovi uložil povinnosť dlh splniť. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 564 Občianskeho\nzákonníka je zistenie, že záväzok bol dohodnutý tak, že dobu plnenie určuje dlžník. Samotné rozhodnutie\nsúdu podľa § 564 Občianskeho zákonníka nie je pokladom pre výkon rozhodnutia (exekučným titulom).\nAž na základe prípadného ďalšieho rozhodnutia súdu, ktorým je dlžníkovi uložená povinnosť plniť, je\nmožné navrhnúť a viesť výkon rozhodnutia. Pokiaľ však doba plnenia nie je súdnym rozhodnutím určená,\nnie je pohľadávka splatná a nie je možné vyhovieť žalobe na plnenie.\n23. Na podporu uvedeného záveru dovolací súd poukazuje tiež na názory právnej teórie: Súd v rozsudku\nzáväzne determinuje splatnosť dlhu bez toho, aby uložil žalovanému dlžníkovi povinnosť plniť. Veriteľ\nnie je oprávnený domáhať sa žalobou plnenia ani spolu s výrokom na určenie splatnosti dlhu. Konanie o\nurčenie splatnosti musí žalobe na plnenie nevyhnutne predchádzať a súd v ňom ako prejudiciálnu rieši\niba otázku existencie a platnosti dohody účastníkov, ktorou bol čas plnenia ponechaný na žalovanom\ndlžníkovi. Hmotnoprávne posúdenie pohľadávky veriteľa súdu v tomto konaní neprináleží a nemožno\nz procesného hľadiska vylúčiť ani situáciu, že splatnosť dlhu bude rozsudkom záväzne určená a\nnáslednú žalobu na plnenie súd v inom konaní z určitých dôvodov zamietne. Pre úplnosť je potrebné\nzdôrazniť, že rozsudok o určení času plnenia podľa § 564 nie je exekučným titulom, pretože nepriznáva\nprávo, nezaväzuje k povinnosti, ani nepostihuje majetok. /viď ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK,\nSEDLAČKO, TOMAŠOVIČ a kol., Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017, C.H. Beck/.\n24. Aj keď pod pojem ustálenej súdnej praxe a pod pojem dovolací súd v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nnemožno zahrnúť rozhodnutia českých súdov, vzhľadom na menovou spoločnú úpravu občianskeho\npráva v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dovolací súd poukazuje na rozsudok Krajského\nsúdu Ústí nad Labem sp. zn. 11Co/28/1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek\nNejvyššího soudu, 1993 pod č. 47, ktorý uviedol, a s ktorým názorom dovolací súd súhlasí: „Pretože\nide len o nahradenie prejavu vôle dlžníka, pokiaľ ide o dobu splatnosti, nie je potrebné zaoberať sa z\nhľadiska hmotného práva tým, či a v akom rozsahu záväzok ako taký ešte existuje. To má význam až\nv prípade, keď sa žalobou domáha splnenia takéhoto záväzku. Inak by sa podstata sporu prenášala do\n\nkonania o určenie lehoty na plnenie, čo by si často vyžadovalo dokazovanie nad rámec konania daného\npredmetom sporu.“\n25. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolací súd už riešil otázku nastolenú\ndovolateľkou v dovolaní, teda nie je splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP, ako sa domáha dovolateľka. Zároveň sa odvolací súd pri riešení predmetnej otázky neodklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP vyjadrenej vo\nvyššie v uvedenom rozhodnutí; dovolateľke sa preto prípadne takto uplatnený dovolací dôvod nepodarilo\nnáležite odôvodniť.\n26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v zmysle § 421 ods. 1 CSP odmietol podľa\n§ 447 písm. f) CSP, ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a ak dovolacie\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n27. Podľa § 444 ods. 2 CSP, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže\nna návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil\nsplnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods.\n2 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (obdobne\nnapr. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020, 9Cdo/184/2020).\n28. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že\núspešnému žalobcovi priznal nárok na ich plnú náhradu, keď výsledok dovolacieho konania obdobný\njeho zastaveniu zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/75/2023", "guid": "9322ebd1-7c31-40b0-9c6c-c81fd40a7932:99fc9cb5-9965-4a5e-b2e7-b10330509810", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}