{"guid": "9b6d14b2-c024-4ff1-8bdc-eb71c81b4f1d:c1020c81-c987-4448-b28c-6dd2fda4b2f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2", "spisova_znacka": "5Cdo/134/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/134/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 5Cdo/134/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2", "identifikacne_cislo": "4121214233", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-4", "nazov": "§ 219 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1020c81-c987-4448-b28c-6dd2fda4b2f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/134/2024\n4121214233\n30. 09. 2025\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, 2/ Z. L.,\nnar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Romanou Mravíkovou, Nitra, Coboriho\n9, proti žalovaným: 1/ P. O., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, 2/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, obaja\nzastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, Laurinská 4, o splnenie\npovinnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/68/2021, o dovolaní žalovaných proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023 z r u š u j e v jeho zmeňujúcej\nčasti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. januára 2023 č. k. 7C/68/2021\n- 883 rozhodol tak, že súd žalobu zamieta (I. výrok). Súd ruší uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.\n5Co/25/2022-280 zo dňa 21. 4. 2022, ktorým odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmenil a nariadil vo veci neodkladné opatrenie (II. výrok). Žalovaným sa priznáva proti žalobcom\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd\nsamostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).\n1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel\nsúd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcov. Súd pri\nrozhodovaní primárne bral do úvahy miesto, kde je spor situovaný, nakoľko táto skutočnosť má svoj\nodraz v právnej norme § 127 OZ, keďže určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeraným pomerom je\nzávislá od typu konkrétnej lokality pomerov, teda situácia bude iná ak by išlo o rovnaký predmet sporu vo\nvilovej štvrti mestskej aglomerácie alebo v dedinskom prostredí obce (o akú situáciu sa jedná v danom\nkonkrétnom súdenom prípade). Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách,\nv mestách, samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu, ktorá bude\nrozdielna na vidieku a iná v mestách. Vzhľadom k tomu je vždy potrebné zvážiť, aká je v danej lokalite\ns prihliadnutím na iné obdobné lokality, primeraná miera konkrétnych imisií. Prostredie obce, v ktorej\nsa títo susedia sporia je typickým dedinským prostredím západného Slovenska, kde vo všeobecnosti je\nmožné chovať akékoľvek zvieratá ako kravy, ovce, kozy, ošípané alebo drobnú hydinu a pod. V tomto\nspore sa jedná o chov drobnej hydiny, čo v tomto duchu predstavuje očakávateľný štandard danej obce,\nt. j. je absolútne pomerom primerané, že chov drobnej hydiny sa bude týkať väčšiny porovnateľných\nnehnuteľností v danom mieste. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej obci je chov hydiny\nbežným javom aj v okolí týmto susedským sporom dotknutých nehnuteľností, pričom z pohľadu\nokolia chovu žalovaných nebolo zo strany obyvateľov okolitých nehnuteľností namietané voči chovu.\nSubjektívne vnímanie žalobcov, ktorí obývajú svoju nehnuteľnosť dlhší čas a zažili pomery na susednom\npozemku pred tým ako ho kúpili žalovaní, môže vnímať súd jedine v tej rovine, že vnímanie tejto zmeny\nzadalo príčinu, ktorá ich doviedla k riešeniu veci súdnou cestou. Tieto subjektívne skutočnosti na strane\nžalobcov a to s poukazom na bod 57 odôvodnenia rozsudku z pohľadu primeranosti pomerov však súd\nmôže hodnotiť celkom výnimočne, pričom súd v tomto konkrétnom prípade takúto výnimočnú situáciu\n\nnevzhliadol a to i napriek zdravotným problémom najmä u žalobcu v 2/ rade ako aj veku žalobcov, na\nčo žalobcovia poukazovali.\n1.2. Obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vydávajú pre svoje územia všeobecne\nzáväzné nariadenia, ktorým sa upravujú podmienky chovu a držania zvierat na území obce („VZN“). VZN\nobce obvykle zakazuje chov určitých druhov zvierat, ďalej stanovuje podmienky pre chov zvierat, napr.\nminimálna veľkosť pozemku pre chov určitých druhov zvierat (hovädzí dobytok, prasnice, bahnice, kozy,\ncapy atď.) alebo minimálna vzdialenosť objektov určených na chov alebo výbeh od objektov určených\nna bývanie, prípadne spoločných hraníc pozemkov. V prípade porušenia ustanovení VZN obce môže\nbyť uložená pokuta. Akákoľvek sankcia za porušenie VZN obce, ktoré upravuje podmienky chovu a\ndržania zvierat na území danej obce, nezbavuje inú osobu možnosti (ktorá je obťažovaná alebo výkon\njej vlastníckeho práva je ohrozovaný) domáhať sa právnej ochrany v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, a to podaním zapieracej žaloby (actio negatoria). S poukazom na uvedené, bolo pre súd\npodstatné skúmať aj, či samotní žalovaní neporušujú právne predpisy Slovenskej republiky. Žalobcovia\nv priebehu sporu poukazovali na VZN obce Zbehy, pričom tu súd poznamenáva, že predmetné VZN sa\nna právne vzťahy žalobcov a žalovaných nevzťahuje, a to s poukazom na § 15 bod 2 a 3 VZN obce\nZbehy. Jediným ustanovením, ktoré sa môže aplikovať vo vzťahu k žalovaným je povinnosť ohlásiť chov\ndo 3 mesiacov od účinnosti VZN, pričom sankciou pre porušenie tohto ustanovenia je postup obce podľa\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č.282/2002 Z. z.,\nktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch. Ani zo\nzáznamu o veterinárnej kontrole č. NR/211105, keď kontrola sa konala 5. 11. 2021, nevyplynulo, že by\nboli zistené porušenia v hygiene chovu, pričom súd ma preukázané, že chov je riadne registrovaný.\nZ vykonaného dokazovania vyplynul súčasný stav chov drobnej hydiny o počte do cca 50 kusov, čo\npovažuje súd v daných miestnych pomeroch za daných okolností za akceptovateľný počet, pričom z\nuvedeného sú 4 kohúti, čo bolo preukázané aj miestnou ohliadkou súdu. Vo všeobecnosti platí, že na\npočet 6-7 sliepok sa predpokladá 1 kohút. Súd má za to, že žalovaní majú nižší počet kohútov ako by\nmohlo sa očakávať vo vzťahu k počtu sliepok. Napriek tomu, že VZN sa ich týkať nemôže, z vyššie\nuvedeného je zrejmé, že 4 kohúty je potrebné vždy brať do úvahy aj pri chove 30 kusov hydiny ako to\nustanovuje VZN.\n1.3. Súdna ochrana v zmysle § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa poskytuje len proti takým\nzásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú, alebo vážne ohrozujú výkon práv suseda.\nPokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnený zásah, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní\nv rámci tolerantnosti navzájom strpieť, alebo ktoré sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností,\nžalobu bude nevyhnutné zamietnuť. Pri posudzovaní napr. miery hluku primeranej pomerom je potrebné\nvziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové,\nopakované, úmyselné a podobne. Pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne potrebné znalecké\ndokazovanie, pričom žalobcovia na podporu svojej žaloby predložili súdu ako dôkaz - Protokol o meraní\nhluku, pričom súd tento dôkaz vyhodnotil ako neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón\nbol umiestnený vo výške cca. 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a\nparc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento\nprístroj bol umiestnený cca 30-40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany\nplotu sa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší\npriamo pri objekte merania. Je zrejmé, že tento dôkaz nemá výpovednú hodnotu, nakoľko žalobcovia\nv priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym hlukom sú rušení na celom pozemku a v rodinnom\ndome musia mať pozatvárané okná, nakoľko ich tento hluk ruší. Predmetné meranie sa nevykonalo\nvo všetkých namietaných miestach, a preto súd si nemohol prevziať závery z protokolu, že prípustná\nhodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva\nSR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a\nvibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových\nprejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného\ndomu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená. Z predmetných tabuliek zároveň\nvyplýva, že hluk v nočných hodinách bol prekročený len nepatrne.\n1.4. V danom prípade vykonaným dokazovaním najmä ohliadkou na mieste samom, ako aj dôkazmi\npredloženými žalobcami (fotografie z pozemku žalobcov a nahrávky na USB kľúči) nebolo preukázané,\nže by chovom drobnej hydiny na pozemku žalovaných dochádzalo k nepovoleným imisiám poukázaných\nv žalobe na susedný pozemok žalobcov a teda, že by žalovaní nad mieru primeranú pomerom v danej\nlokalite obťažovali žalobcov ako susedov hlukom, prachom, pachom, exkrementami, pevnými a tekutými\nodpadmi a pod. Vzhľadom na to neboli splnené podmienky § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka\npre poskytnutie im ochrany súdom; keďže predmetný zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom,\n\nnejde teda o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany.\nUž v čase pred podaním žaloby, ako to potvrdili obe strany a aj výsluch svedkov v spore, bol chov\nzredukovaný, a teda pomery oproti nariadenému neodkladnému opatreniu sa zmenili čo do počtu chovu\nsliepok aj čo počtu chovu kohútov, a teda žalovaní urobili opatrenia, aby z ich strany už nedochádzalo\nk imisiám, ktoré by mali rušiť žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Súd z vykonaného dokazovania\nmal za preukázané, že žalobcovia pred podaním žaloby trpeli zdravotnými problémami - kožné vyrážky,\navšak v spore nebolo preukázané, že tieto zdravotné problémy boli spôsobené v dôsledku chovu\nžalovaných. Súd ďalej uvádza, že tieto zdravotné problémy v čase rozhodovania súdu už neboli ani\ntvrdené žalobcami, a preto mal súd za preukázané, že v tejto časti je tiež žaloba nedôvodná.\n1.5. Súd na záver uvádza, že žalobcovia sa okrem iného domáhali umiestnenia objektov určených na\ndočasný a trvalý chov, držania a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti\n1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C“ parc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C“ parc. č.\n2168/285, evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C“\nparc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C“ parc. č. 2168/174, evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., obec\nY., okres Nitra. Súd v tejto časti petitu poukazuje na to, že žalobcovia dožadujúci sa súdnej ochrany,\nsa môžu dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. (Svoboda, J., a kol. Občiansky\nzákonník Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2000, s. 172). Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia\n§ 127 OZ. Možno len žiadať od vlastníka nehnuteľnosti, aby sa zdržal konania, ktorým by nad mieru\nprimeranú pomerom obťažoval práva iných osôb alebo ich obmedzoval vo výkone práv. Na základe toho\nsa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže\nbyť odstránenie závadného stavu a pod. Petit žaloby môže znieť len na zdržanie sa konania, t. j. presne\nvymedzeného rušenia, pričom je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. To znamená,\nže sa nemožno domáhať uloženia povinnosti napríklad nevykonávať nejakú činnosť, keďže žalobca nie\nje rušený sám o sebe touto činnosťou, ale jej následkami (napr. hlukom), vo vzťahu ku ktorým treba\nnaformulovať negatórny petit. Po vyhovujúcom rozhodnutí súdu má žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť\npostup, akým odstráni závažný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií. Pri žalobe podľa § 127 OZ dáva\nsúd žalovanému možnosť, aby si sám vybral vhodné opatrenia na odstránenie, prípadne zamedzenie\nzásahov do vlastníckych a iných práv. Z uvedeného vyplýva, že súd by vyhovením takto formulovanému\npetitu porušil právo tým, že by zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom.\n1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaným súd\nnáhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, pričom v sporových\nkonaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v\ntomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov\nkonania proti neúspešnej strane (žalobcovia) a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné\nosobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie §\n257 CSP.\n2. Okresný súd Nitra uznesením z 13. 02. 2023 č. k. 7C/68/2021 - 943 opravil dátum vyhotovenia\nrozsudku na 12. 01. 2023.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. apríla 2024 sp. zn 9Co/36/2023\nrozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní sú povinní\nzdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych\nzvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285,\nevidovaných na LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra, na pozemok parcely registra\n„C“, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278,\nevidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom\nvýroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje (výrok I.). Žiadna zo strán nemá na náhradu\ntrov konania právo (výrok II.).\n3.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd\n(§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§\n359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1\nCSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi\nodvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP)\na po zopakovaní (§ 284 ods. 1 CSP) a doplnení (§ 384 ods. 2 CSP) dokazovania a po preskúmaní\n\nzákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné v časti podľa § 388 CSP zmeniť a v časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávny potvrdiť.\n3.2. Predmetom konania bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu\nhluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich z\nchovu malých hospodárskych zvierat, z pozemku parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/129 a parc. č.\n2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra, na pozemok parcely registra ,,C“,\nparc. č. 2168/2, parc. č. 2168/174, parc. č. 2232/7 a parc. č. 2168/278, na LV č. XXX, pre k. ú. Y.,\nobec Y., okres Nitra a umiestniť objekty určené na dočasný a trvalý chov, držanie a voľný výbeh malých\nhospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C“,\nparc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec\nY., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/174,\nevidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra.\n3.3. Jednou z odvolacích námietok žalobcov bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a\ntiež nesprávne právne posúdenie veci. Napriek tomu, že odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami\nstotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie vec v časti nesprávne právne posúdil a aj nedostatočne\nodôvodnil, odvolací súd v záujme čo najskoršieho rozhodnutia vo veci zvolil postup, kedy vo veci vytýčil\nodvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a strany vyzval podľa § 182 CSP\nna vyjadrenie k možnému použitiu právnych predpisov, ktoré je potrebné na vec aplikovať, a ktoré\nsúd prvej inštancie vo veci neaplikoval, aby si vytvoril podklad pre odlišné skutkové a právne závery,\nako urobil súd prvej inštancie. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať\ndokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie vo väčšom rozsahu (obhliadka, výsluch ním uvedených\nsvedkov), odvolací súd nepovažoval zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov za potrebné, a preto ich\nani nevykonal, keďže odvolací súd nepovažuje tieto dôkazy pre posúdenie veci za rozhodujúce a svoje\nrozhodnutie odvodzuje od iných v konaní vykonaných dôkazov, s ktorými sa vyporiada nižšie vo svojom\nrozhodnutí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd tento návrh právneho zástupcu žalovaných zamietol.\n3.4. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu\nhluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich\nz chovu malých hospodárskych zvierat, teda ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Najviac\npozornosti v konaní žalobcovia venovali preukázaniu hluku z chovu žalovaných, vyjadrovali sa tiež k\npachu, periu, exkrementom a parazitom, avšak vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom žiadne\nskutkové tvrdenia neuvádzali a ohľadne týchto imisií ani žiadne dokazovanie nenavrhovali. Odvolací súd\nmal preto za to, že vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom žalobcovia neuniesli bremeno\ntvrdenia, ani dôkazné bremeno, že by žalovaní žalobcov nad mieru primeranú pomerom obťažovali alebo\nohrozovali výkon ich práv týmito imisiami, preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol,\npovažovali jeho rozhodnutie za vecne správne, a preto ho v tejto zamietajúcej časti podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že vo vzťahu k týmto imisiám neuviedli\nžalobcovia ani žiadne odvolacie dôvody, okrem všeobecných, vzťahujúcich sa celkovo k žalobe.\n3.5. Čo sa týka pachu, peria, exkrementov a parazitov, žalobcovia uvádzali, že nadmerný zápach a\npreletovanie peria sa prejavuje najmä v letných horúčavách a v čase preperovania, v závislosti od\npočasia alebo v čase vetra, pričom pri nedostatočnom čistení žalobcovia zažívali rôzne intenzity zápachu\nalebo preletovaného peria. Smrad z chovu hydiny potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia J. A.D. a A.X.\nL.. K preukazovaniu peria predkladali súdu fotografie s perím na ich pozemku, vyjadrovali sa k množstvu\nexkrementov produkovaných chovom žalovaných, spochybňovali správnosť nakladania žalovaných s\nodpadom z chovu a vyjadrovali sa tiež k tomu, že žalovaní ho z pozemku neodstraňujú, čím sa z neho\nvytvára dusík. Ohľadne parazitov tvrdili, že s nimi bojovali v decembri 2020 až do februára 2021, o čom\npredložili aj lekárske správy, ktoré potvrdzovali, že mali kožné problémy a v konaní bolo komunikáciou\ncez WhatsApp medzi žalobkyňou v 1/ rade a žalovanou v 1/ rade preukázané aj to, že žalovaní mali\nzamorený chov, ktorý bol následne ošetrený, avšak to, že by kožné problémy žalobcov súviseli s\nparazitmi z chovu hydiny žalovaných v konaní preukázané nebolo a žalobcami predkladané nepriame\ndôkazy pre vyhovenie ohľadom tohto nároku nepostačovali a iné dôkazy na preukazovanie tohto nároku\nžalobcovia v priebehu konania ani nenavrhovali. Čo sa týka preletovania peria na pozemok žalobcov,\nohľadom tohto nároku odvolací súd zohľadnil tiež to, že k zhoršeniu situácie ohľadom preletovania peria\ndošlo po tom, čo žalobcovia na hranici pozemku so žalovanými odstránili pri plote tuje, ktoré dovtedy\nznižovali množstvo peria, prelietajúceho na pozemok žalobcov, pretože tuje ho zachytávali, čím sami\nzhoršili situáciu. Táto okolnosť má však vplyv len na imisie z peria, a nie ostatné druhy imisií. Z takto\nvykonaného dokazovania potom odvolací súd považoval za preukázané, že aj keď dochádza z chovu\nžalovaných k imisiám z pachu, peria a exkrementov a v minulosti sa raz stalo, že ich chov bol zamorený\n\nparazitmi, v konaní nebolo preukázané, že by k tomu dochádzalo nad mieru primeranú pomerom, a že by\nžalovaní vážne ohrozovali výkon práv žalobcov týmito imisiami, preto aj v tejto časti považoval odvolací\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, keď podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v\ntejto časti žaloby uniesli bremeno tvrdenia, avšak neuniesli dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako\nvecne správny potvrdil.\n3.6. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú\nžalobcov hlukom vznikajúcim z ich chovu, pričom práve ohľadom tohto rušenia bolo v konaní vykonaných\nnajviac dôkazov, ktoré odvolací súd hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.\n3.7. Aj keď absolútny zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky a žiadny právny predpis množstvo hydiny, ktorú fyzické osoby môžu na svojom\npozemku chovať vo vzťahu k obťažovaniu susedov neurčuje, pri posudzovaní prekročenia miery hluku\nprimeranej pomerom je potrebné zohľadniť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica\nbola prekročená, lebo ochranu možno priznať len pred zásahmi, ktoré prekračujú dovolenú mieru,\na nie sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť a sú spojené\ns obvyklým užívaním nehnuteľnosti. V prípade, ak by bolo preukázané, že obťažovanie prekračuje\nhranice stanovené právnym predpisom, v takom prípade presahuje aj mieru primeranú pomerom. Pokiaľ\nžalovaní uvádzali, že ich chov je riadne registrovaný ako uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom\nkontrola Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra nezistila žiadne porušenia hygieny v chove,\nk tomu odvolací súd uvádza, že z pohľadu zisťovania prekročenia miery primeranej pomerom, sú\ntieto dôvody irelevantné. Dokazujú skutočnosti, že žalovaní sa o chov riadne starajú, majú ho riadne\nevidovaný, avšak tieto skutočnosti nie sú pre posúdenie veci rozhodujúce. Rovnako tak pre posúdenie\nveci nie je rozhodujúce, či žalovaní nimi chovanú hydinu a vajíčka ponúkajú na predaj, pričom tieto\ndôkazy v konaní predkladali žalobcovia.\n3.8. Ohľadne hluku, žalobcovia okrem tvrdení o množstve hydiny chovanej žalovanými predložili do\nkonania množstvo zvukových záznamov vyhotovených samotnými žalobcami, ktorými preukazovali hluk\nspôsobovaný hydinou žalovaných a fotografie prístroja, ktorým oni zaznamenali hluk na ich pozemku.\nPredložili do konania fotografie a náčrty pozemku žalobcov a žalovaných, umiestnenie domov na nich a\nkurínov na pozemku žalovaných. Žalobcovia predložili súdu Všeobecne záväzné nariadenie obce Zbehy\nč. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a ich chodu na území obce Zbehy prijaté dňa 15. 11. 2021,\núčinné od 03. 12. 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že chovať a držať malé hospodárske zvieratá\nv počte nad 30 ks je možné len s písomným súhlasom vlastníkov susedných nehnuteľností a objekty\nvrátane výbehov určené na dočasný alebo trvalý chov, držanie zvierat sa umiestnia od uličnej čiary\nminimálne na 10 m, od objektov určených na bývanie minimálne 10 m a minimálne 1 m od hranice\nsusednej nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní predložili vyjadrenie susedov k chovu žalovaných, z ktorého\nvyplýva, že súhlasia s chovom ich hospodárskych zvierat v takom rozsahu, akým bol realizovaný doteraz\na nevadia im zvuky ani pachy z chovu hospodárskych zvierat. Toto vyjadrenie bolo súdu predložené\nv septembri 2022. Súd prvej inštancie vo veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 28. 09. 2022,\npočas ktorej zaznamenával hluk na rôznych miestach na pozemku žalobcov, pričom počas obhliadky\nvyhotovil aj fotodokumentáciu a vypočul aj svedkyňu A. A., ktorá je susedou žalovaných z druhej strany,\na z ktorej výpovede vyplýva, že chov hydiny žalovanými ju nevyrušuje a nevadí jej. Na pozemku nemajú\nz chovu žalovaných neporiadok, ani perie. Zvuk kikiríkania kohúta jej neprekáža, skoro v každom dvore\nje kohút. Žalobcovia následne v priebehu sporu predložili súdu Protokol o meraní hluku č. 224000133,\nvypracovaný Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p., ktorého predmetom bolo meranie hluku vo\nvonkajšom prostredí zo zvukových prejavov kohútov a sliepok chovaných v susedstve pre účely súdneho\nkonania, ktorého objednávateľom bola žalobkyňa v 1/ rade. Meranie hluku sa uskutočnilo od 17. 10.\n2022 od 20.25 hod. do 19. 10. 2022 do 17.15 hod. Z tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti s celkovým\nposúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí bol po obhliadke miesta zvolený v súlade s vyhl. č.\n549/2007 Z. z. posudzovaný merací bod MB1 v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov.\nMerací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v\nmeracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí. Hlavným a jediným posudzovaným zdrojom hluku\nje hluk spôsobovaný aktivitou domácej hydiny, kohútov a sliepok chovaných na dvore rodinného domu\nč. p. XXX, Y.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené s využívaním priľahlého vonkajšieho územia\nobce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo\nako spojité dlhodobé meranie vo vonkajšom prostredí na pozemku rodinného domu č. p. XXX, Y..\nMajiteľ susedného pozemku rodinného domu č. p. XXX, Y., ktorý je chovateľom domácej hydiny nebol\no meraní informovaný. V čase merania nebola domáca hydina žiadnym nie bežným spôsobom rušená\nani plašená. Hlavnými zdrojmi hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnych\n\nkomunikáciách, hluk z prejazdov vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený s\nvyužívaním obytného územia, napr. obyvatelia susedných domov, štekot psov, ostatné domáce zvieratá\na pod. Ústav v posudku uviedol, z ktorých právnych predpisov vychádzal, zobrazil časový priebeh\nhladiny zvuku v nočnom čase, dennom čase a vo večernom čase s tým, že pri jednotlivých časových\núsekoch uviedol, či boli zaznamenané významné zvukové udalosti pri aktivite kohútov, uviedol hodnoty\nnameraného hluku v decibeloch pre časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“ a na záver uviedol, že\nna základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov merania hluku je možné\nkonštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných\nhodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v\nživotnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom\nchránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená.\nSkúšobným technikom bol Ing. B. A., pričom k posudku bolo priložené osvedčenie o jeho odbornej\nspôsobilosti, vydané Úradom verejného zdravotníctva SR a Osvedčenie o akreditácii vydané Slovenskou\nnárodnou akreditačnou službou pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., ktorý protokol o meraní\nvypracoval. V konaní bol ako svedok vypočutý syn žalobcov J. A., ktorý sa vyjadril k ochoreniam rodičov,\nvplyvu hluku z kohútov na zdravotný stav jeho rodičov, pričom k hluku uviedol, že pred zredukovaním\nchovu žalovaných to bolo katastrofálne, ale aj teraz je ich tam stále dosť. Ostatní susedia chovajú cca\n10 ks sliepok a 1 kohúta, čo nie je rušivé. Opísal tiež konfliktné situácie a zhoršenie vzťahov medzi\nžalobcami a žalovanými z dôvodu chovu hydiny žalovanými. V konaní bola ako svedkyňa vypočutá A.\nL. (žalobcovia sú rodičia jej partnera), ktorá sa vyjadrila k zdravotnému stavu žalobcov, uviedla, že veľa\nčasu trávili v záhrade, čo sa z dôvodu chovu žalovaných zmenilo a vyjadrila sa aj ku konfliktu medzi\nžalobkyňou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade.\n3.9. Odvolací súd vychádzal z toho, že pri posudzovaní prekročenia hluku nad mieru primeranú pomerom\nnie sú podstatné všetky dôkazy, predložené stranami konania a vykonané súdom prvej inštancie.\nSamotná obhliadka na mieste samom zopakovaná odvolacím súdom by pre posúdenie veci nebola\nrozhodujúca, pretože veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov je súdu z dôkazov založených v spise\nznáme a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len v krátkom časovom úseku. Z\nvýpovedí strán sporu je zrejmé, že ide už o roky trvajúci susedský spor, t. č. je situácia už odlišná ako na\nzačiatku konania, keď boli počty hydiny žalovaných oveľa vyššie. Okrem toho, obhliadka je len jeden z\ndôkazov, pričom všetky v konaní vykonané dôkazy, relevantné pre posúdenie veci, je potrebné hodnotiť\nvo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplývajú\nzávery, na ktorých by ani zopakovanie obhliadky nič nezmenilo. Z uvedených dôvodov teda navrhnutý\ndôkaz na zopakovanie obhliadky zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať\naj výsluch svedkov, p. A., A. a L., aj zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov považoval odvolací\nsúd za nadbytočné, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané a záver o\nnedôvodnosti žaloby z ich výpovedí ani neodôvodňoval.\n3.10. Odvolací súd preto zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, USB kľúčmi so zvukovými\nnahrávkami hydiny a v konaní predloženými listinnými dôkazmi a vychádzal z toho, že vykonaným\ndokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú susedia, pričom ich záhrady\noddeľuje len pletivový plot, na ktorom je textília. Z druhej strany je plot žalovaných od susedného\npozemku oddelený betónovým plotom, teda už v tom sú podmienky pre šírenie hluku odlišné. Susedmi\nz tejto strany sú A., avšak len v prednej časti pozemku, kde majú žalovaní dom, v záhradnej časti,\nkde je umiestnená hydina sú susedmi K.C. a p. P. P.. Ostatní susedia sú vzdialenejšími susedmi (G.,\nČ., Z., A.), a keďže hluk so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja hluku približne kvadraticky klesá,\nnie sú vyjadrenia týchto svedkov pre posúdenie veci rozhodujúce. Najbližšie od zdroja hluku z hydiny\nžalovaných bývajú a majú pozemok práve žalobcovia. Žalovaní na svojom pozemku majú zriadený\nuznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom nebolo preukázané, že by porušovali hygienu v chove. V\ndôsledku veľkého množstva hydiny v chove žalovaných došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov medzi\nžalobcami a žalovanými, čo bolo v konaní preukázané výpoveďami samotných žalobcov a žalovaných.\nV konaní bolo tiež preukázané, že v úvode sporu k zhoršeniu susedských vzťahov medzi žalobcami\na žalovanými prispievali aj samotní žalobcovia svojim správaním, búchaním na plot, plynovú skrinku\nžalovaných, vykrikovaním, pričom žalobkyňa v 1/ rade na odvolacom pojednávaní priznala, že bola\nnervózna z tejto situácie (hluku), spôsobovala na ulici hluk, pričom si uvedomila, že zostala v dedine\nna posmech a teraz to už nerobí. Pre posúdenie veci, hluku z hydiny bolo potrebné, aby žalobcovia v\nkonaní tvrdili a preukázali, že hluk spôsobený chovom hydiny prekračuje mieru primeranú pomerom.\n3.11. Na objektivizovanie hluku (jeho meranie) a posúdenie toho, či hluk spôsobovaný chovom\nžalovaných prekračuje prípustné hodnoty veličín hluku je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti.\n\nNa preukázanie hluku žalobcovia súdu predložili zvukové záznamy nahraté na ich pozemku, ktorými\npoukazovali na hluk z hydiny a následne súdu predložili aj protokol o meraní hluku, zo záveru ktorého\nvyplýva, že na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov merania\nhluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa\nustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o\nprípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku\na vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase\nvo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1\nbola prekročená. Išlo pritom o dôkaz, odborné vyjadrenie, ktoré je z časového hľadiska a nákladov\npriorizované pred znaleckým posudkom a odvolací súd považuje takýto dôkazný prostriedok pre potreby\ntohto súdneho konania za postačujúci. Súd prvej inštancie vykonal v konaní tento dôkaz, avšak v\nrozhodnutí z neho nevychádzal, keď uviedol, že je neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón\nbol umiestnený vo výške cca 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a\nparc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento\nprístroj bol umiestnený cca 30 - 40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany plotu\nsa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší priamo\npri objekte merania. Preto nemá výpovednú hodnotu, nakoľko sa meranie nevykonalo vo všetkých\nnamietaných miestach. Takýto záver súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a odvolací súd\nsa s ním nestotožňuje, preto odvolací súd zopakoval dokazovanie týmto odborným vyjadrením, aby z\nneho mohol vychádzať a posúdiť ho odlišne, ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd dospel\nk záveru, že uvedený odborný posudok bol vypracovaný vhodnou odbornou osobou, zadaná otázka\nje relevantná pre toto konanie a z posudku vyplýva, že bol vypracovaný pre súdne konanie, preto z\ntohto dôkazu vychádzal. Keďže žalobcovia v konaní tvrdili, že hlukom sú obťažovaní a rušení tak v\ndome, ako aj v ich záhrade, ktorú majú udržiavanú ako okrasnú (čo je preukázané fotografiami z ich\nzáhrady), so zámerom jej využitia ako relaxačnej časti (altánok, bazén), pre konanie postačovalo, aby\npreukázali, že hluk je prekročený aj v záhrade, nielen v dome, čo podľa odvolacieho súdu bolo týmto\nprotokolom preukázané. K samotnému meračskému bodu zhotoviteľ odborného vyjadrenia uviedol, že\nbol v súvislosti s celkovým posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí po obhliadke miesta\nzvolený v súlade vyhl. č. 549/2007 Z. z. v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov, pričom\nmerací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v\nmeracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí, čo je v súlade s citovanou vyhláškou. Žalovaní po\npredložení tohto odborného vyjadrenia jeho záver spochybňovali, uvádzali, že meračský bod bol zvolený\nnesprávne, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Keďže ide o odbornú otázku,\nna spochybnenie záverov odborného vyjadrenia nepostačuje len tvrdenie strán sporu, prípadne ich\nprávneho zástupcu, bez adekvátneho odborného vzdelania, pričom to, že žalovaní sú odborne spôsobilí\nposudzovať meranie hluku, v konaní netvrdili. Na to, aby preukázali, že odborný posudok predložený\nžalobcami nie je spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcov, a aby spochybnili jeho záver, by bolo potrebné,\naby predložili taký dôkaz, ktorý by to mohol preukázať, teda odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok,\npričom takýto dôkaz nepredložili a ani nenavrhovali vykonať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel\nk záveru, že z tohto dôkazu je potrebné vychádzať a prekročenie hladiny hluku z chovu žalovaných\npovažovať za preukázané. Už uvedený záver potom postačoval pre vyhovenie žalobe žalobcov ohľadom\nhluku.\n3.12. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že okrem tohto dôkazu, výpoveďami samotných\nžalovaných, ktorí ako osoby, ktoré sa chovom hydiny vo svojom voľnom čase zaoberajú a aj o iných\nchovoch hydiny v ich obci majú informácie, bolo preukázané, že rozsah chovu žalovaných v čase\npodania žaloby - 90 až 100 kusov hydiny, z toho 10 kohútov (údaje, ktoré uviedli žalovaní na odvolacom\npojednávaní), vysoko prekračuje obvyklý chov hydiny v ich obci a ani žalovaní neuvádzali, že by o\nchove v takomto rozsahu v ich obci vedeli. Uviedli, že vedia o ďalších dvoch, ktorí majú viac ako 30\nkusov hydiny a jeden alebo dvaja ďalší majú okolo 40 kusov hydiny. Počet hydiny žalovaných sa v\npriebehu konania menil, znížil sa čiastočne po vydaní neodkladného opatrenia, podstatným spôsobom\nho žalovaní znížili pred obhliadkou súdu, ale k jeho zníženiu došlo aj v rámci odvolacieho konania a\nku dňu rozhodovania odvolacieho súdu bol najnižší. Aj z vyjadrení samotných žalovaných považoval\nz uvedených dôvodov odvolací súd za preukázané, že chov žalovaných (oboch spolu, bez ohľadu\nna registráciu vo zväze chovateľov) prekračuje mieru primeranú pomerom v danej lokalite. Za mieru\nprimeranú pomerom pritom odvolací súd považoval počet hydiny do 30 kusov a z toho maximálne\ndvoch kohútov, pokiaľ ide o zastavanú časť obce, s veľkosťou pozemku, ako majú žalovaní. Iná situácia\nby bola pri väčšom pozemku alebo pozemku umiestnenom na okraji obce alebo v časti nezastavanej\nrodinnými domami. Aj keď ide o dedinu, kde bolo chovanie hydiny v minulosti bežné, postupom času\n\nklesá počet majiteľov rodinných domov a pozemkov, ktorí chovajú hydinu, pričom najbežnejší je chov\ns jedným kohútom a 10 - 20 sliepkami. K týmto záverom dospel odvolací súd bez toho, aby vychádzal\nzo Všeobecne záväzného nariadenia obce Zbehy (ďalej len VZN) č. 4/2021 o podmienkach držania\nzvierat a ich chovu na území obce Zbehy prijatého dňa 15. 11. 2021 a účinného od 03. 12. 2021.\nNa chov žalovanej v 1/ rade sa toto VZN nevzťahuje, keďže ho mala zriadený pred prijatím tohto\nVZN a aj keď by sa na registrovaný chov žalovaného v 2/ rade toto VZN už malo vzťahovať, Ústavný\nsúd SR v Náleze sp. zn. II. ÚS 59/97 z 15. októbra 1997 uviedol, že ak orgán územnej samosprávy\nvšeobecne záväzným nariadením ustanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná\nnielen nad rámec úpravy podľa čl. 68 Ústavy SR, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc\nspôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že\nobec svojim všeobecne záväzným nariadením upraví otázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine\nzákonom. K takémuto záveru dospel pri rozhodovaní o posudzovaní VZN Miestneho zastupiteľstva\nmestskej časti Bratislava - Petržalka, v ktorom bolo rozhodnuté o podmienkach držania a chovu zvierat\nna území mestskej časti Bratislava-Petržalka. V Náleze sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. mája 1997 Ústavný\nsúd SR uviedol, že normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky môže obec uplatniť\nkedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone. Túto právomoc nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej\nmiere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej\nsamosprávy. Normotvornú právomoc môže uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí,\nktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v právnych vzťahoch,\nktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je\npredmetom ochrany zaručene podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a\niné majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva\nvlastniť majetok zaručeného podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne záväzná nariadenie\nobce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možno ustanoviť\noprávnené zásahy do súkromného a rodinného života. Vychádzajúc z uvedených nálezov ústavného\nsúdu, odvolací súd VZN na vec neaplikoval, aj keď poukazuje na to, že aj v prípade jeho aplikácie by\nišlo len o jeden z dôkazov, pričom porušenie VZN zo strany žalovaných by nemalo podstatný vplyv na\nposúdenie veci, keďže vo veci bolo potrebné zohľadniť všetky vo veci vykonané relevantné dôkazy. Z\nuvedených dôvodov nie je relevantné ani rozdelenie chovu žalovaných na dva chovy (zvlášť na žalovanú\nv 1/ rade a zvlášť na žalovaného v 2/ rade), pričom z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby a ochrany\nvlastníckeho práva žalobcov v súvislosti so susedskými vzťahmi ide len o jeden chov.\n3.13. Čo sa týka zvukových nahrávok, predkladaných žalobcami, tieto žalovaní spochybňovali, uvádzali,\nže nimi bolo manipulované a ide o nelegálne dôkazy, na ktoré súd nemôže prihliadnuť. K tomu\nodvolací súd uvádza, že žalobcovia tieto nahrávky uskutočnili na vlastnom pozemku, nie na pozemku\nžalovaných, išlo o nahrávky zvuku hydiny, ktorým preukazovali frekvenciu, intenzitu a každodennosť\ntýchto zvukových prejavov hydiny, preto dospel odvolací súd k záveru, že išlo o vhodný a potrebný\ndôkaz, spôsobilý na preukázanie žalobcami tvrdených skutočností, ktorým bolo preukázané každodenné\nobťažovanie žalobcov hlukom z hydiny. Nahrávaním zvukových prejavov hydiny (nie žalovaných) podľa\nodvolacieho súdu nedošlo k takému zásahu do práv žalovaných, ktorý by bol neprimeraný. Takýmto\ndôkazom sa preukázala frekvencia a opakovanosť obťažovania, pričom intenzita bola preukázaná\nodborným vyjadrením. Vzhľadom na časový rozsah merania hluku (2 dni) boli odborným vyjadrením\npreukázané iné skutočnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval tieto dôkazy za nelegálne, z\nktorých by súd nemohol vychádzať, avšak išlo len o jeden z dôkazov, na ktorom odvolací súd v podstatnej\nmiere nezaložil svoje rozhodnutie, keď mal za to, že pre posúdenie veci boli rozhodujúcimi dôkazmi\nprotokol o meraní hluku, realizovaný odborným subjektom a výsluchy samotných žalovaných, ktoré\npotvrdzovali, že ich chov v čase podania žaloby vysoko prekračoval počtom ostatné chovy hydiny v ich\nobci, pričom aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu počtom prekračoval bežný chov, a teda aj mieru\nprimeranú pomerom.\n3.14. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či z hľadiska primeranosti pomerov bolo v danej veci potrebné\nzohľadniť aj zdravotný stav žalobcov, na ktorý počas celého konania poukazovali, a ktorý žiadali\nzohľadniť, k tomu odvolací súd uvádza, že subjektívne hľadisko osoby, ktorá sa ochrany vlastníckeho\npráva domáha, by mali byť zohľadnené len výnimočne, a to, ak si to vyžaduje verejný záujem, dobré\nmravy alebo spoločensky akceptované zvyklosti. Žalobca v 2/ rade je 84-ročný dôchodca, s množstvom\nvážnych zdravotných problémov (napr. 2x prekonal infarkt myokardu, liečený na srdce, cukrovku, vysoký\nkrvný tlak, ochorenie ciev, viac krát operovaný), roky dialyzovaný, ktorý celé dni trávi práve v rodinnom\ndome a záhrade, ktorá je udržiavaná na relax, bez úžitkovej časti a bez chovu na ich pozemku. To,\nže je dialyzovaný niekoľko krát do týždňa mu neumožňuje na dlhší čas sa zdržiavať mimo domu.\nŽalobkyňa v 1/ rade je ešte pracovne aktívna, avšak trpiaca zdravotnými problémami, aj keď podstatne\n\nmenšej závažnosti ako žalobca v 2/ rade, pričom z jej neurologického nálezu, ako aj psychologického\nvyšetrenia vyplýva, že pravidelne navštevuje psychologickú ambulanciu, dominuje u nej stresová,\nneurotická symptomatika, tetanické stresové prejavy, celkovo známky neurovegetatívnej lability a má\nporuchy spánku. Zdravotný stav oboch žalobcov mal odvolací súd preukázaný lekárskymi správami,\nktoré žalobcovia v priebehu konania súdu predkladali a bolo nimi preukázané, že pre ich zdravotný\nstav je potrebné, aby žili v pokojnom, tichom prostredí, bez vyhýbaniu sa stresu. Za takejto situácie\nodvolací súd dospel k záveru, že nezohľadnenie zdravotného stavu žalobcov by bolo za danej situácie\nv rozpore s dobrými mravmi, ako pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti\nuznávané. Je však potrebné ešte dodať, že z pohľadu rozhodnutia veci nejde o dôkazy rozhodujúce,\navšak podporujúce záver o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd dospel k záveru, že v časti obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom je žaloba žalobcov\ndôvodná, keď v tejto časti žalobcovia uniesli tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a v konaní\npreukázali, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom rušia hlukom z chovu ich hydiny, preto v tejto\nčasti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil. Skutočnosť, že žalovaní\nchovajú málopočetné jedince a na rozvíjanie genofondu sú potrebné iné počty kohútov pri takomto\nchove, je z pohľadu predmetu sporu irelevantné.\n3.15. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ žalobcovia v priebehu odvolacieho konania\npredkladali odvolaciemu súdu nové dôkazy, bolo na odvolacom súde, aby v zmysle § 366 písm. d)\nCSP posúdil, či ide o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré možno\nv odvolaní použiť, a to len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nnie je podmienené ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené\nnezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v\nodvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové\nprostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť\nbez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.\n3.16. Čo sa týka lekárskych správ, predložených žalobcami v odvolacom konaní, tieto sú aktuálne, teda\ndokumentujú súčasný zdravotný stav žalobcov, teda ide o dôkaz, ktorý žalobcovia nemohli predložiť už\nskôr, preto ich odvolací súd nepovažoval za novoty. Čo sa týka predloženia Stanoviska Úradu verejného\nzdravotníctva (ďalej len ÚVZ) Slovenskej republiky zo dňa 16. 02. 2023, predloženie tohto stanoviska\nv odvolacom konaní žalobcovia odôvodňovali tým, že žalobcovia sa až na základe konštatácie súdu\nprvej inštancie v rozsudku dozvedeli o spochybnení nimi predloženého dôkazu - merania hluku, preto\naž následne požiadali ÚVZ o stanovisko a predložili ho do konania. Je pravdou, že žalobcovia sa až z\nrozhodnutia súdu dozvedeli o neprihliadnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného\nmeračského bodu, na čo v konaní poukazovali žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda\nžalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany\nďalšie dôkazy na preukázanie záveru merania predkladať. Keďže súd z neho nevychádzal, keď jeho\nzávery spochybnil, dospel odvolací súd k záveru, že predloženie tohto dôkazu v odvolacom konaní nie je\nnovotou, na ktorú by odvolací súd nemohol prihliadnuť. Z tohto stanoviska pritom vyplýva, že z Protokolu\no meraní hluku č. 224000133 vydaného dňa 27. 10. 2022 Technickým skúšobným ústavom Piešťany,\nš. p. bolo preukázané, že predmetom merania bolo určenie hlukových pomerov súvisiacich s chovom\nhydiny na pozemku rodinného domu č. p. XXX, XXX XX Y.. Nakoľko zvukové prejavy hydiny na pozemku\nrodinného domu sú považované za hluk v životnom prostredí, tak sa pre potreby objektivizácie hluku\npostupovalo podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa\nupravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov životného prostredia a pracovného prostredia.\nPosúdenie výsledkov merania hluku a záveru protokolu bolo vykonané v zmysle vyhlášky Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných\nhodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v\nživotnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“). Meranie hluku\nsa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa alebo najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho\nbol merací bod MB1 zvolený správne. Miesto merania bolo z hľadiska kategorizácie podľa vyhlášky č.\n549/2007 Z. z. správne zaradené do kategórie územia II. - priestor pred oknami obytných miestností\nbytových a rodinných domov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území. Pre pôsobenie hluku\nz iných zdrojov v danej kategórii územia sú platné prípustné hodnoty pre deň LAeq,d = 50 dB, večer\nLAeq,v = 50 dB a noc LAeq,p = 45 dB. Meranie sa uskutočnilo kontinuálne cca 45 hodín, so začiatkom\nmerania 17. 10. 2022 o 20.25 hod. do 19. 10. 2022 17.15 hod. V protokole boli posúdené zvlášť\n\nposudzované hodnoty pre referenčný časový interval deň od 06.00 do 18.00 hod. (18. a 19. 10. 2022)\na nočný referenčný časový interval od 22.00 do 06.00 hod. zo 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022 a z 18.\n10. 2022 na 19. 10. 2022. Večerný referenčný časový interval od 18.00 do 22.00 (18. 10. 2022) nebol\nposudzovaný, nakoľko v tom čase neboli zaznamenané výrazné zvukové udalosti meraného zdroja\n(hydiny). Z protokolu vyplynulo, že zvukové udalosti kohútov sú výrazné, rozdiel medzi hlukom pozadia\na zvukovým prejavom kohúta je cca 35 dB. Z tohto dôvodu je korekcia na pozadie nulová a bola\nsprávne použitá korekcia na zvlášť rušivý hluk + 5 dB v čase pôsobenia rušivého hluku. Z protokolu\njednoznačne vyplýva prekročenie prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí pre referenčný\nčasový interval deň o 11,4 dB (18. 10. 2022) a 13,8 dB (19. 10. 2022) a pre referenčný časový interval\nnoc o 2,1 dB (z noci 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022) a 3,3 dB (z noci 18. 10. 2022 na 19. 10. 2022).\nHluk je fyzikálny faktor, ktorý pôsobí predovšetkým ako stresový faktor a pri dlhodobom vystavení\njeho nepriaznivým účinkom má preukázateľne negatívne vplyvy na zdravie obyvateľstva. Protokol bol\nvypracovaný v zmysle platnej legislatívy a technických postupov. Ochrana zdravia nie je zabezpečená\nv prípade, keď posudzovaná hodnota hluku prekračuje prípustné hodnoty hluku stanovené vyhláškou č.\n549/2007 Z. z. V zmysle protokolu boli posudzované hodnoty hluku prekročené pre referenčný časový\ninterval deň a noc. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že nie je zabezpečená\nochrana verejného zdravia. Toto stanovisko ÚVZ len podporuje záver odvolacieho súdu uvedený vyššie,\no dôvodnosti žaloby, čo sa týka obťažovania hlukom. Čo sa týka predloženia Skúšobného protokolu\nč. 234000112 v odvolacom konaní, predmetom ktorého bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí\nzo zvukových prejavov domácej hydiny chovanej v susedstve objednávateľky, žalobkyne v 1/ rade,\npri ktorom bolo meranie už uskutočnené v dvoch meračských bodoch, pričom jeden bol umiestnený\npred oknom rodinného domu žalobcov vo výške 2. nadzemného podlažia a vo vzdialenosti cca 1,5\nm pred oknom, k tomu odvolací súd uvádza, že ohľadom tohto dôkazu platí to isté, ako ohľadom\nstanoviska Úradu verejného zdravotníctva, teda to, že žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu dozvedeli o\nneprihliadnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného meračského bodu, na čo v konaní\npoukazovali žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že\nsúd bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany ďalšie dôkazy na preukázanie\nzáveru merania predkladať. Z uvedeného dôvodu teda nejde o neprípustnú novotu, pričom tento dôkaz\nlen podporuje vyššie uvedený záver súdu o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti.\n3.17. Aj keď odvolaciemu súdu je známe citované zákonné ustanovenie, odvolací súd považuje za\npotrebné zároveň uviesť, že predmet sporu v tejto veci je špecifický tým, že v priebehu konania sa\nmení, a to práve v závislosti od správania žalovaných, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú počet\nhydiny, ktorú majú a s tým vznikajúce imisie, ktorých obťažovanie nad mieru primeranú pomerom súd\nv tejto veci riešil. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu samostatných žalovaných na odvolacom\npojednávaní, bolo preukázané, že počet hydiny, ktorú mali v čase začatia sporu, bol 90-100 kusov\nhydiny, z toho 10 kikiríkajúcich kohútov. V priebehu konania sa počty ich hydiny menili, pričom to súvisí s\nrozhodovaním žalovaných o obmene sliepok a kohútov v chove, pribudnutím nových plemien a odídení\nstarších, doplnením chovu o geneticky lepších jedincov, prípadne s rozšírením druhov hydiny. V čase\nrozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade na odvolacom\npojednávaní, ktoré žalobkyňa v 1/ rade nepoprela, 40 kusov hydiny, z čoho sú 2 kohúti, 7 kačíc a\nostatné sú sliepky. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní\nod vzniku sporu najnižší počet hydiny. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade takéhoto sporu nie\nje možné vychádzať len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné zohľadniť všetky vykonané\ndôkazy v priebehu konania, lebo v opačnom prípade by to mohlo mať za následok, že žalovaní by\npred rozhodnutím súdu o takomto predmete konania dočasným znížením počtu hydiny mohli dosiahnuť\nzamietnutie žaloby, bez zohľadnenia dôkazov, ktoré v priebehu konania preukazovali dôvodnosť žaloby.\nTakýmto špekulatívnym správaním zo strany žalovaných by potom mohlo dôjsť k situácii, kedy by\nsa žalobcovia nemohli domôcť svojej ochrany. Aj keď v danej veci o takúto situáciu nejde, podľa\nnázoru odvolacieho súdu aj v čase jeho rozhodovania bola miera primeraná pomerom prekročená, pri\nrozhodovaní zohľadnil všetky vo veci vykonané dôkazy.\n3.18. Ďalším v konaní uplatneným nárokom bola ochrana žalobcov v zmysle ustanovenia § 417 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, teda uloženie povinnosti žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný a\ntrvalý chov, držanie a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od\nhranice pozemkov. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že sa domáhajú ochrany aj v zmysle § 417 ods. 1, 2\nObčianskeho zákonníka, aj keď formulácia druhého nimi navrhovaného petitu smerovala k ustanoveniu\n§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným. Na\nvyhovenie takejto žalobe by v konaní muselo byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu hrozí vážne\nohrozenie žalobcov alebo ich majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobcovia ohľadom tohto\n\nnároku neuniesli bremeno tvrdenia, keď len žalobkyňa v 1/ rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že\ntohto sa domáha z dôvodu, aby na hranici pozemkov mohla vykonať postrek. Neuniesli ani dôkazné\nbremeno, keď nepreukázali, že nezabezpečeným chovom na hranici pozemkov im hrozí ohrozenie z\ndôvodu prechodu parazitov a prenosných ochorení z hydiny (čo uvádzali v odvolaní) a nepreukázali ani\niné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo vážne ohrozenie žalobcov alebo ich majetku a ani to, že práve\nnimi navrhovaným konaním, povinnosťou uloženou žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný\na trvalý chov, držanie a voľný výber malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter\nod hranice pozemkov, by k odvráteniu vážneho ohrozenia žalobcov alebo ich majetku došlo. Z tohto\ndôvodu odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správny potvrdil, aj keď z iných dôvodov ako súd prvej inštancie, keď súd prvej inštancie\nžalobu ohľadom tohto nároku posudzoval podľa § 127 Občianskeho zákonníka, v čom videl odvolací súd\nnesprávne právne posúdenie tohto nároku, avšak bez dôsledku na správny záver súdu prvej inštancie\nohľadom tohto nároku.\n3.19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobe\nžalobcov bolo vyhovené čiastočne, ohľadom jedného nároku boli čiastočne úspešní, druhý ich petit bol\nzamietnutý, teda obe strany mali v konaní čiastočný úspech, odvolací súd o trovách konania rozhodol\ntak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom vychádzal z charakteru sporu a\nz toho, že zohľadňovanie čisto matematického výpočtu úspechu v tomto spore nie je pre takýto druh\nsporu aplikovateľné.\n3.20. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako\naj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n3.21. Keďže odvolací súd po vyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní sa dopustil zrejmej\nnesprávnosti, keď vo výroku neuviedol „nad mieru primeranú pomerom“, v písomnom vypracovaní tohto\nrozhodnutia už túto zrejmú nesprávnosť vo výroku doplnil. Z odôvodňovania rozsudku na odvolacom\npojednávaní je zrejmé, že odvolací súd rozhodoval o zdržaní sa šírenia hluku, pachu, prachu, peria,\nexkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov nad mieru primeranú pomerom, teda o takto\npripustenej zmene žaloby súdom prvej inštancie, a preto išlo o zrejmú nesprávnosť.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie. Prípustnosť\ndovolania odôvodnili poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.\n4.1. Odvolací súd však nezopakoval dokazovanie obhliadkou na mieste a ani výsluchom svedkov\nA. A., J. A. ani A. L.. S ohľadom na predmet sporu bolo pritom predovšetkým vykonanie obhliadky\nna mieste absolútne kľúčové, lebo len vnímaním vlastnými zmyslami si mohol odvolací súd vytvoriť\nreálnu predstavu o tom, akým “neznesiteľným” hlukom a pachom žalobcovia naozaj trpia. Napadnuté\nrozhodnutie tak bolo pre žalovaných prekvapivé, odvolací súd nezopakovaním dokazovania - vykonaním\nobhliadky na mieste a výsluchom svedkov A., A. a L. - porušil ustanovenie § 384 ods. 1 CSP, čo malo za\nnásledok porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces. Poukazujem na tomto mieste naviac, že\nodvolací súd v celom odvolacom konaní ani len neoboznámil obsah uvedených dôkazov, a to aj napriek\nvýslovnej námietke nášho právneho zástupcu. Inými slovami, odvolací súd konal, akoby uvedené dôkazy\nvôbec neboli obsahom súdneho spisu.\n4.2. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2024, ako aj na pojednávaní dňa 11. 04. 2024\nsme výslovne žiadali o zopakovania dokazovania, pričom sme aj uvádzali aj dôvody s poukazom na\nrelevantnú judikatúru. Máme preto za to, že postup súdu, ktorý napriek svojej zákonnej povinnosti\nodmietne zopakovať dokazovanie v plnom rozsahu, pričom ani len neoboznámi strany sporu s obsahom\ntýchto dôkazov ich prečítaním, jednoznačne porušuje právo žalovaných na spravodlivý súdny proces.\nKeďže odvolací súd zároveň v celom napadnutom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď na to, prečo\nnekonal podľa zákona (teda prečo uvedené dôkazy úplne odignoroval) zaťažil napadnuté rozhodnutie\nvadou zmätočnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, čo zakladá nielen\nprípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť tohto dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n4.3. Napriek tomu, že odvolacie novoty boli podľa zákona neprípustné, že preukazovali skutkový tav,\nktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia (a to aj podľa tvrdení žalobcov) netrval a že samotné\npodmienky ich vyhotovenia boli veľmi nejasné a netransparentné, súd tieto odvolacie novoty pripustil a\npovýšil ich dokonca na základ napadnutého rozhodnutia, keď na podklade nich dospel k skutkovému\nzáveru, že na mieste vzniká hluk nad mieru primeranú pomerom. Poukazujeme naviac, že k záveru o\nhluku nad mieru primeranú pomerom odvolací súd dospel bez toho, aby uviedol aká miera je v obci Zbehy\nprimeraná a o koľko ju v súčasnosti my, žalovaní prekračujeme. Teda ani súd nevedel určiť primeranú\nmieru hluku, keďže ju nešpecifikoval, ale len subjektívne bez zohľadnenia všetkých dôkazov vyslovil,\n\nže miera zistená na mieste je neprimeraná. Tento záver súdu považujeme za vyslovene subjektívny a\ntendenčný v prospech žalobcov.\n4.4. Odvolací súd dokonca v napadnutom rozhodnutí vyslovil právny záver, že aj keď mu je ustanovenie\no viazanosti skutkovým stavom v čase vydania rozhodnutia známe, tak pre tento prípad ho svojvoľne\nnebude aplikovať, keď v bode 61. napadnutého rozhodnutia uviedol: “Odvolací súd dospel k záveru, že\nv prípade takéhoto sporu nie je možné vychádzať len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné\nzohľadniť všetky vykonané dôkazy v priebehu konania, lebo v opačnom prípade by to mohlo mať za\nnásledok, že žalovaní by pred rozhodnutím súdu o takomto predmete konania dočasným znížením\npočtu hydiny mohli dosiahnuť zamietnutie žaloby, bez zohľadnenia dôkazov, ktoré v priebehu konania\npreukazovali dôvodnosť žaloby. Takýmto špekulatívnym správaním zo strany žalovaných by potom\nmohlo dôjsť k situácii, kedy by sa žalobcovia nemohli domôcť svojej ochrany. Aj keď v danej veci o\ntakúto situáciu nejde, podľa názoru odvolacieho súdu aj v čase jeho rozhodovania bola miera primeraná\npomerom prekročená, pri rozhodovaní zohľadnil všetky vo veci vykonané dôkazy.”.\n4.5. Zhrňujúc uvedené, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí bez akéhokoľvek zákonného dôvodu\npripustil neprípustné odvolacie novoty, aby nimi preukázal skutkový stav, ktorý v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia dávno netrval, aby následne tento minulý skutkový stav použil ako dôvod pre\nnerešpektovanie ust. § 217 ods. 1 CSP. Tento postup je v hrubom nepomere k tomu, ako sa „zaoberal” v\nnapadnutom rozhodnutí s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaných, ktoré odmietol čo i len oboznámiť\n(časť D tohto dovolania).\n4.6. Hodnotenie dôkazov odvolacím súdom a jeho právne závery ohľadom hluku nad mieru primeranú\npomerom považujeme za svojvoľné, porušujúce zásadu rovnosti zbraní v takom rozsahu, že je v\nextrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Poukazujeme v tejto súvislosti poukazujem na Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 192/08 zo dňa 28. 08. 2008, v ktorom Ústavný súd\nSlovenskej republiky vyslovil nasledovný právny záver: “Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych,\nteda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady\na ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť\nvšetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité“ (I. ÚS 118/2013). Ústavný\nsúd ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také rozhodnutia, ktorými boli normy\npodústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr.\nprílišného formalizmu.”.\n4.7. Máme za to, že vyššie uvedeným nezákonným a tendenčným postupom odvolacieho súdu\njednoznačne došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.\n4.8. Na pojednávaní dňa 11. 04. 2024 súd vyhlásil napadnuté rozhodnutie v znení: „Odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zdržať sa\nšírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely\nregistra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre kat.\núzemie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo\n2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne\núzemie Y., obec Y., okres Nitra a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“\n4.9. Dňa 26. 04. 2024 však bolo žalovaným doručené vyhotovené napadnuté rozhodnutie v znení:\n„Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa nad\nmieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý\npreniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných\nna LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo\n2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV\nč. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y.I., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“\n4.10. Do vyhotovenej verzie napadnutého rozhodnutia teda odvolací súd doplnil formuláciu „nad mieru\nprimeranú pomerom”, ktorú však do vyhláseného znenia napadnutého rozhodnutia nezahrnul, čo je\nmožné preukázať porovnaním zápisnice z pojednávania zo dňa 11. 04. 2024, ako aj vypočutím zvukovej\nnahrávky z pojednávania. Odvolací súd označil svoj postup v bode 65. napadnutého rozhodnutia ako\n„opravenie zrejmej nesprávnosti”.\n4.11. Máme za to, že odvolací súd si bol pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia povinný dôsledne\nnaštudovať, o akom petite žalobcov sa vlastne koná a nemal rozhodovať podľa pôvodného, neskôr\nzmeneného petitu. Tým že odvolací súd rozhodol o pôvodnom petite žaloby, došlo v konaní k vyhláseniu\nmateriálne nevykonateľného a v právnom štáte neprípustného rozhodnutia. Keďže si túto skutočnosť\nodvolací súd uvedomil zrejme až pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia, snaží sa vec „zahrať do\n\nstratena” tým, že vo vyhotovenej verzii uviedol, že sa jednalo len o „zrejmú nesprávnosť”. S uvedeným\nzáverom o zrejmej nesprávnosti nesúhlasíme, naopak máme za to, že súd uvedeným postupom porušil\nust. § 219 ods. 4 CSP a zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou zmätočnosti.\n4.12. Poukazujem v tejto súvislosti na zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia (ktoré je možným\nexekučným titulom) podľa predchádzajúcej časti tohto dovolania, keď vyhlásená verzia napadnutého\nrozhodnutia nie je v súlade s vyhotovenou písomnou verziou. Keďže sa nám žalobcovia opakovane\nvyhrážajú, že „za chvíľu nás príde navštíviť exekútor” máme za to, že nám z dôvodu zmätočnosti\nexekučného titulu hrozí, že exekútor nás bude sankcionovať aj za prenikanie zvukov, ktoré celkom určite\nnie sú nad mieru primeranú pomerom.\n4.13. Možná ujma, ktorá v prípade neodloženia právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia hrozí nám, žalovaným, podľa nás pritom jednoznačne prevyšuje možnú „ujmu” na strane\nžalobcov. Sami žalobcovia totiž na pojednávaniach na odvolacom súde uviedli, že sú so súčasnou\nsituáciou spokojní. Zmätočný výrok napadnutého rozhodnutia, ktorý neuvádza mieru hluku primeranú\npomerom obce Zbehy, im však teraz poskytol možnosť k šikanóznemu výkonu exekúcie, ktorý sa podľa\nvlastných slov aj chystajú využiť.\n4.14. Vzhľadom na uvedené máme preto za to, že v tomto konaní existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré dovolaciemu súdu navrhujeme, aby vykonateľnosť a právoplatnosť napadnutého\nrozhodnutia odložil až do vydania právoplatného rozhodnutia o tomto dovolaní.\n4.15. Žalovaní navrhujú, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 449 ods. 1 CSP a v\nsúlade s § 450 CSP vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť ako nedôvodné a súčasne\npriznať trovy dovolacieho konania.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 05. marca 2025 sp. zn. 5Cdo/134/2024 do\nprávoplatného skončenia konania o dovolaní žalovaných 1/, 2/ odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň\naj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j.\nexistencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia)\nznamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.\n8. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\n\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n11. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia namietali\nporušenie ich procesných práv spočívajúcich v tom, že odvolací súd nezopakoval dokazovanie ohliadkou\nna mieste ani výsluchom svedkov A. A., J. A., ani A. L.. S ohľadom na predmet sporu bolo pritom\npredovšetkým vykonanie ohliadky na mieste absolútne kľúčové, lebo len vnímaním vlastnými zmyslami\nsi mohol odvolací súd vytvoriť reálnu predstavu o tom, akým „neznesiteľným“ hlukom a pachom\nžalobcovia naozaj trpia.\n12. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie\nnavrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz\nvykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v\nzmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd\ntotiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne\n(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj\nďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní,\nktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť\nneprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu\npre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,\nII. ÚS 410/06).\n12.1. V súlade s touto judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR ustálil svoju judikatúru (napr.\nrozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018) v tom smere, že procesnému\nprávu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a\ndôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z\nakých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.\n46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý\nproces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť\nvydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n12.2. V súvislosti s predmetnými dovolacími námietkami dovolací súd poukazuje na to, že dokazovanie\nje časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.\nPrávomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na\nzistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.\nÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov) na vykonanie dokazovania\na nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a\nrozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vecou súdu, a nie\núčastníkov konania (strán sporu).\n13. Predmetnou dovolacou námietkou sa odvolací súd zaoberal v bode 52 svojho rozhodnutia a túto\nnáležite aj odôvodnil, keď uviedol:\n\n„52. Odvolací súd vychádzal z toho, že pri posudzovaní prekročenia hluku nad mieru primeranú\npomerom nie sú podstatné všetky dôkazy, predložené stranami konania a vykonané súdom prvej\ninštancie. Samotná obhliadka na mieste samom zopakovaná odvolacím súdom by pre posúdenie veci\nnebola rozhodujúca, pretože veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov je súdu z dôkazov založených\nv spise známe a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len v krátkom časovom\núseku. Z výpovedí strán sporu je zrejmé, že ide už o roky trvajúci susedský spor, t. č. je situácia už odlišná\nako na začiatku konania, keď boli počty hydiny žalovaných oveľa vyššie. Okrem toho, obhliadka je len\njeden z dôkazov, pričom všetky v konaní vykonané dôkazy, relevantné pre posúdenie veci, je potrebné\nhodnotiť vo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania\nvyplývajú závery, na ktorých by ani zopakovanie obhliadky nič nezmenilo. Z uvedených dôvodov teda\nnavrhnutý dôkaz na zopakovanie obhliadky zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval\nzopakovať aj výsluch svedkov, p. A., A. a L., aj zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov považoval\nodvolací súd za nadbytočné, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané\na záver o nedôvodnosti žaloby z ich výpovedí ani neodôvodňoval.“ Dovolací súd dospel k záveru, že\ndaná námietka dovolateľov je neopodstatnená, pretože v postupe odvolacieho súdu nezistil žiadne vady,\nktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľov na ich procesných právach a založiť tak prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia taktiež\nnamietali porušenie ich procesných práv spočívajúcich v tom, že odvolací súd rozhodol na podklade\nneprípustných odvolacích novôt a podľa skutkového stavu, ktorý už v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia neexistoval. Miesto povinného zopakovania dokazovania, odvolací súd v konaní pripustil\nodvolacie novoty, ktoré žalobcovia do odvolacieho konania predložili. Podstatnými odvolacími novotami\nboli predovšetkým vyjadrenie regionálnej hygieničky a stanovisko hlavného hygienika SR zo dňa 16. 02.\n2023 k meraciemu protokolu zo dňa 27. 10. 2022. Merací protokol, ku ktorému sa regionálna hygienička\na hlavný hygienik SR vyjadrili bol totiž vyhotovený 27. 10. 2022, teda v čase, keď chovali viac ako 60\nkusov hydiny a 4 kusy kohútov. V čase vydania napadnutého rozhodnutia však podľa nesporných tvrdení\nstrán spolu chovali už len 2 kusy kohútov a spolu asi 40 kusov hydiny. Odvolacie novoty boli preto\nirelevantné, nakoľko merací protokol ani vyjadrenia hygienikov nemali žiadnu relevanciu k stavu hluku\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n15. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia\nsudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.\n16. V prvom rade súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vyslovil v rozsudku,\nvychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie\nzákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia\nrozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na\nsprávnosť rozsudku v čase jeho vydania. Súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku.\nTo znamená, že ku dňu vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový aj právny základ. Ako už\nbolo uvedené, skutkový základ rozsudku je tvorený skutkovými zisteniami. Pokiaľ ide o stav skutkových\nzistení súdu (to je stav vyhodnotení skutkových poznatkov, ktorými súd disponuje) v čase vyhlásenia\nrozsudku je potrebné uviesť, že táto kategória je (najmä v sporovom konaní) odlišná od objektívnej\nreality.\n17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno o odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n18. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 61 uviedol, že predmet sporu v tejto veci je\nšpecifický tým, že v priebehu konania sa mení, a to práve v závislosti od správania žalovaných, ktorí\nsvojimi rozhodnutiami ovplyvňujú počet hydiny, ktoré majú a s tým vznikajúce imisie, ktorých obťažovanie\nnad mieru primeranú pomerom súd v tejto veci riešil. V prípade takéhoto sporu nie je možné vychádzať\nlen zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné zohľadniť všetky vykonané dôkazy v priebehu\nkonania.\n\n18.1. Pokiaľ ide o novoty v odvolacom konaní v bode 59 svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že čo\nsa týka predloženia skúšobného protokolu č. 234000112 v odvolacom konaní, predmetom ktorého bolo\nmeranie hluku vo vonkajšom prostredí zo zvukových prejavov domácej hydiny chovanej v susedstve\nobjednávateľky - žalobkyne 1/, pri ktorom bolo meranie už uskutočnené v dvoch meracích bodoch,\npričom jeden bol umiestnený pred oknom rodinného domu žalobcov vo výške druhého nadzemného\npodlažia a vo vzdialenosti cca 1,5 metra pred oknom, tak ohľadom tohto dôkazu platí to isté, ako ohľadom\nstanoviska úradu verejného zdravotníctva, teda to, že žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu dozvedeli o\nnepriahnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného meračského bodu, na čo v konaní\npoukazovali žalovaní, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a\npreto nebol dôvod z ich strany ďalšie dôkazy na preukázanie záveru merania predkladať.\n19. Dovolací súd k uvedeným dôvodom uvádza, že rozhodujúci stav je v čase vyhlásenia rozsudku.\nZ dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že starý posudok merania hluku vo vonkajšom\nprostredí je nepoužiteľný, pokiaľ ide o predloženie skúšobného protokolu č. 234000112 v odvolacom\nkonaní ako nový dôkaz a ktorý odvolací súd hodnotil, že nie je novotou, predmetný nový znalecký\nposudok odvolací súd nevyhodnotil, nevzal na zreteľ skutočnosť, že došlo k zmene skutkového stavu,\nmenší stav hydiny a nevyhodnotil náležite dôležitú skutočnosť, kde je hluk meraný. Na základe vyššie\nuvedeného možno uzavrieť, že došlo k pochybeniu odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalovaným\nuskutočňovať im patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP.\n20. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia ďalej namietali\nporušenie ich procesných práv spočívajúcich v tom, že výrok rozsudku, ktorý bol vyhlásený nie je totožný\ns výrokom, ktorý je napísaný v napadnutom rozhodnutí. Do vyhotovenej vezie napadnutého rozhodnutia\nodvolací súd doplnil formuláciu „nad mieru primeranú pomerom“, ktorú však do vyhláseného znenia\nnapadnutého rozhodnutia nezahrnul, čo je možné preukázať porovnaním zápisnice z pojednávania zo\ndňa 11. 04. 2024, ako aj vypočutím zvukovej nahrávky z pojednávania.\n21. Odvolací súd v bode 65 odôvodnenia svojho rozhodnutia k predmetnej námietke uviedol, že po\nvyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď vo výroku neuviedol\n„nad mieru primeranú pomerom“, v písomnom vypracovaní tohto rozhodnutia už túto zrejmú nesprávnosť\nvo výroku doplnil.\n22. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný.\n23. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená,\nže ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a písomné vyhotovenie rozsudku musí byť vo výroku zhodné\ns výrokom vyhláseným. Prípadnú chybu v písaní, v počítaní alebo inú nesprávnosť súd môže opraviť\ndodatočne osobitným opravným uznesením.\n24. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 11. apríla 2024 je zrejmé, že odvolací súd\nvyhlásil rozsudok v znení:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní\nzdržať sa šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý preniká z pozemku\nparcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre\nkat. územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo\n2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne\núzemie Y., obec Y., okres Nitra a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadanutý rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdzuje.\nŽiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n24.1. V písomnom vyhotovení rozsudku odvolací súd uviedol výrok v znení:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa nad\nmieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý\npreniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných\nna LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo\n2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV\n\nč. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n24.2. Porovnaním uvedených výrokov je zrejmý nesúlad medzi verejne vyhláseným rozsudkom a\nrozsudkom, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý spočíva v\ntom, že v písomnom vyhotovení odvolací súd neuviedol ohľadne žalovaných, že „1/ a 2/ rade“, ale iba\nžalovaní, a v písomnom vyhotovení uviedol „nad mieru primeranú pomerom“, ktorú však verejne v takejto\nforme nevyhlásil.\n24.3. Dovolací súd na rozdiel od odvolacieho súdu má za to, že nejde o zrejmú nesprávnosť, ale ide o\npochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalovaným uskutočňovať im patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n25. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je nielen\nprocesne prípustné, ale je aj opodstatnené. So zreteľom na to, dovolaním napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu\nv rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/36/2023", "guid": "f097459c-09d2-4b1b-8e3b-625b19461708:c0e9b633-f755-422a-9406-8d78326f26c8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:42f775dc-57fc-483b-8d22-361dee83b5d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 59/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/97 z 28. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42f775dc-57fc-483b-8d22-361dee83b5d3"}, {"guid": "ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "3c322465-fa2e-43c2-96a2-e95854cc0f39:3d83cefa-9bcd-41c5-8cf4-ec0ec810e867", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/36/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/36/2023 z 21. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c322465-fa2e-43c2-96a2-e95854cc0f39:3d83cefa-9bcd-41c5-8cf4-ec0ec810e867"}, {"guid": "903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/25/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78"}], "citovane_v": []}