{"guid": "e13f8dff-d688-47e5-a77b-15e68f0027f2:3d1708ac-9d0e-4236-9c4b-2238df9d5c02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1", "spisova_znacka": "8Cdo/110/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/110/2024 z 19. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2025, sp. zn. 8Cdo/110/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1", "identifikacne_cislo": "4121203068", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133.odsek-2", "nazov": "§ 133 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d1708ac-9d0e-4236-9c4b-2238df9d5c02", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/110/2024\n4121203068\n19. 11. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. A., narodenej XX. H. XXXX, Z., X.. B. XXX/X,\nzastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Nitra, Farská 40, proti žalovaným 1/ A. I., narodenej XX.\nQ. XXXX, Z., O. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., Bratislava, Šancová\n58, 2/ P.. P. V., narodenému X. L. XXXX, Z., Ľ. H. XX, zastúpenému spoločnosťou Nozdrovický, Šuvert &\nCo. s. r. o., Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 858 536, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenom\nna Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/9/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre z 22. novembra 2023 sp. zn. 25Co/87/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17C/9/2021-548 z 18. októbra 2022\nzamietol žalobu; zamietol návrh na prerušenie konania; zamietol návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia voči žalovanému 2/; žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni\nv rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným\nrozhodnutím.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm.\nc) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,CSP“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa a žalovaná\n1/ uzavreli 17. októbra 2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené katastrálnym\nodborom Okresného úradu Nitra, okres Z., obec Z., k. ú. I., zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“)\nč. XXXX ako pozemky registra C- záhrada, parcelného č. XXXX o výmere 266 m2, parcelného č. XXXX\no výmere 288 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom súpisného č. XXXX nachádzajúci\nsa na pozemku parcelného č. XXXX (ďalej len ,,uvedené nehnuteľnosti“). Žalovaná 1/ bola výlučnou\nvlastníčkou uvedených nehnuteľností, pričom listom z 30. októbra 2019 žiadala o blokáciu vkladu\nvlastníckeho práva z dôvodu, že došlo k právoplatnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z dôvodu riadneho\nnesplateniu úveru. Zároveň žiadala, aby katastrálny odbor nepovolil vklad kúpnej zmluvy. Okresný úrad\nNitra, katastrálny odbor vydal dňa 31. októbra 2019 rozhodnutie pod č. V. XXXX/XXXX, na základe\nktorého prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností do vyriešenia predbežnej\notázky, a to ukončenia súdneho konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36C/84/2019.\nUvedené súdne konanie sa viedlo vo veci určenia, že či je odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 17. októbra\n2018 platné, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu.\nNásledne bolo konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušené do vyriešenia\npredbežnej otázky, ktorou bolo zistenie, či žalobkyňa spochybňuje platnosť odstúpenia žalovanej 1/\nod kúpnej zmluvy zo 17. októbra 2018. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor preto vyzval žalobkyňu,\n\naby podala na súd príslušnú žalobu a jej podanie správnemu orgánu preukázala. Okresný úrad Nitra,\nkatastrálny odbor zastavil konanie o vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná 1/\nodstúpila od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad a žalobkyňa podaním žaloby na\npríslušný súd nespochybnila platnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa podala dňa 15. februára 2021\nžalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy s návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktoré konanie bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 18C/7/2021. Súd prvej inštancie\nuvedenú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalovaná 1/ dňa 2.\nfebruára 2021 uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom\nkúpnej zmluvy boli uvedené nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený dňa 3. marca 2021, ktorým dňom\nkúpna zmluva nadobudla právoplatnosť a vlastníkom dotknutých nehnuteľností sa stal žalovaný 2/.\n1.2. Na základe uvedených skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, o nepreukázaní\nexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, preto\nžalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá\ndňa 2. februára 2021 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ je neplatná. Žalobkyňa tvrdila, že pri žalobe\npodľa § 137 písm. d) CSP sa neskúma naliehavý právny záujem, preto sa nepreukazuje. Absencia\nnaliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre odmietnutie žaloby.\nŽalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak\nprávny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v\nžalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho\npredpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú\nurčovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že\nprávny záujem žalobcu je daný. Žalobkyňa tvrdila, že si predmetný nárok uplatňuje podľa § 137 písm. d)\nCSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti napr. že právny úkon je neplatný,\nodporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti\nhovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.Nová\nprávna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z\nprávneho predpisu, najmä z hmotného práva. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nna kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je\nvlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy, lebo takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Žalobný\nnávrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné\npovažovať za nedôvodný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na\nurčenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť\nkonania. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je\npotrebné, aby súd určil právnu skutočnosť ako minulú udalosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie\nsúdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo\nvšeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie\nsúdu. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný\nnávrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu žalobcu v\nprávnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom. Ide predovšetkým o prípady,\nkedy určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde\nprípadným sporom o splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný\nvtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ide predovšetkým\no prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne\nmohol podať žalobu na plnenie napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na\nnáhradu škody, alebo inú určovaciu žalobu napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva. Určovacia\nžaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie\no predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného, žalobcom následne iniciovaného súdneho\nsporu (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/143/2018, 3Cdo/240/2006,\n1Cdo/13/2010, 3Cdo/56/2011, 1Cdo/324/2014, 3Cdo/887/2015, 5Cdo/ 345/2015, 8Cdo/26/2016). Z\ndôvodu zamietnutia žaloby pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu sa následne\nsúd prvej inštancie už nezaoberal vecou samou. Zároveň poznamenal, že v konaní o určenie neplatnosti\nodstúpenia od kúpnej zmluvy vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021 bola žaloba žalobkyne taktiež zamietnutá\npre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na prerušenie\nkonania z dôvodu prebiehajúceho uvedeného konania ako nedôvodný. Taktiež zamietol aj návrh\n\nžalobkyne na vydanie ďalšieho neodkladného opatrenia v súlade s § 324 a nasl. CSP. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 262 a § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. novembra 2023 sp. zn. 25Co/87/2023\nzrušil výrok rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania; napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil; žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval vykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu, ako aj\nsprávnosť právneho posúdenia. Zároveň sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. Uplatnenú námietku\nnedostatočného odôvodnenia preto nepovažoval za dôvodnú. K namietanej nepreskúmateľnosti\npoznamenal, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala\nneplatnosti kúpnej zmluvy a naliehavý právny záujem na danom určení odvodzovala z ustanovenia §\n137 písm. d) CSP. Naliehavosť právneho záujmu nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob\nochrany tvrdeného práva. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení\n(ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony,\nich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Z uvedeného vyplýva, že posudzoval\nnaliehavý právny záujem na danom určení podľa § 137 písm. c) a písm. d) CSP. Existencia naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade nevyplývala z osobitného predpisu. Účelom\nnaliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú\npre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne. Skúmanie\nnaliehavého právneho záujmu je právnou otázkou. Pokiaľ by súd poskytol ochranu žalobkyni a pripustil\nby danosť naliehavého právneho záujmu na danom určení, vo veci samej by nebola úspešná. Odvolací\nsúd citujúc právnu vetu z judikátu R 87/2001 v znení: ,,ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť\nvyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľnosti nebolo vložené vlastnícke právo a tú\nistú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v\nporadí druhej kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej v katastri nehnuteľnosti bol\npovolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol poškodený dvojitým scudzením, má nárok na náhradu\nvzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu“. K uvedenému akcentoval,\nže v čase uzavretia zmluvy bola zmluvná voľnosť už obmedzená, lebo v tom čase nebolo právoplatne\nskončené konanie o vklad vlastníckeho práva v zmysle skoršej zmluvy. Porušenie povinnosti, ale\nnemalo za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú\nnehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom\nalebo bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol\npovolený vklad vlastníckeho práva do katastre nehnuteľnosti. I napriek iným skutkovým okolnostiam\nvyplývajúcim z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/31/2000, odvolací\nsúd podotkol, že v danom prípade k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nedošlo z\ndôvodu odstúpenia od zmluvy žalovanou, preto sa žalobkyňa nikdy nestala vlastníčkou uvedených\nnehnuteľností. Žalovaná 1/ následne previedla uvedené nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Z platnej\nzmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah sa stáva pre účastníkov zmluvy\nrovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nenastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy,\npokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán neustanovuje inak. Rozhodnutie\no povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nspočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vecno-právnych následkov, nie\nobligačno-právnych následkov, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobkyňa v konaní\nnepreukázala skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami o potrebe určiť kúpnu zmluvu za\nneplatnú, preto podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom na odstránenie jej prezentovaného\nstavu jej právnej neistoty. Jej tvrdenie, že v prípade úspešnosti žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy\nby bola žalovaná zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti a mohla by si dať zapísať vlastnícke právo na\nzáklade kúpnej zmluvy, vôbec nezohľadňuje súčasne situáciu, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný\n2/. Konanie o neplatnosť odstúpenia od zmluvy je právoplatne skončené. Súd konajúci v uvedenej\nveci žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa\nodvodzovala naliehavosť právneho záujmu práve konaním o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, majúc\nza to, že vyhovením žalobe by sa jej právne postavenie zmenilo, avšak jej právne postavenie by sa\nnezmenilo a nevyriešilo by ani jej vlastnícke právo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\nkúpnej zmluvy nie je daný podľa § 137 písm. d) CSP, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pretože\nsa jedná o právnu skutočnosť, ktorá nevyplýva z právneho predpisu. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre\n\nnepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil,\npreto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.\nNásledne sa nezaoberal s ostatnými odvolacími dôvodmi.\n2.2. Odvolací súd zrušil výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z dôvodu právoplatne\nskončeného konania vedeného pod sp. zn. 18C/7/2021.\n2.3. K odvolaniu voči zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd uviedol, že\nzmyslom tohto inštitútu je dočasná úprava pomerov strán, aby sa zabezpečil účel a význam budúceho\nrozhodnutia vo veci samej. Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením sa musí poskytovať v\nmedziach zákona tak navrhovateľovi, ako aj protistrane. Podmienkou pre nariadenie neodkladného\nopatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil aspoň v rovine pravdepodobnosti existenciu svojho nároku, ako aj\nobavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nestačí teda len tvrdenie o hroziacej ujme, ale je potrebné doložiť\ntaké okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že bez dočasnej úpravy by výkon budúceho rozhodnutia mohol\nbyť zmarený. Neodkladné opatrenie má dočasný a zabezpečovací charakter, preto sa pri rozhodovaní\nnevyžaduje úplné dokazovanie, ale musí byť preukázaná aspoň pravdepodobnosť nároku a naliehavosť\npotreby ochrany. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila\nsplnenie týchto podmienok. Svoj návrh odôvodnila len všeobecnou obavou z možnej dispozície s\nnehnuteľnosťou, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by túto obavu podložili. Súd prvej inštancie\npreto správne dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.\nRozhodujúci pre posúdenie dôvodnosti návrhu je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie,\nna okolnosti, ktoré nastali až po jeho vydaní, odvolací súd neprihliadal. V tejto súvislosti uviedol, že\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra\nnehnuteľností, nie samotným uzavretím kúpnej zmluvy. Je preto potrebné odlíšiť obligačné účinky\nzmluvy od jej vecno-právnych účinkov. Zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ je stále vedený ako vlastník\nnehnuteľnosti, uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanou 1/, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti\nako jej výlučná vlastníčka. Zdôraznil, že súdne rozhodnutie obsahom ktorého je zákaz nakladania\ns nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie jeho vzniku. Nakladanie s\nnehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je\npotrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Pred povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Z\ntohto dôvodu zmluva, ktorej účinky nenastali, nemôže byť v rozpore so súdnym rozhodnutím ukladajúcim\nzákaz nakladania s nehnuteľnosťou.\n2.4. Vo vzťahu k namietanému výroku o trovách konania uviedol, že žalobkyňa nezdôvodnila, v čom\nvidela nesprávnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania. K uvedenému poznamenal, že výrok o\ntrovách konania je závislým výrokom na rozhodnutí vo veci samej. Z dôvodu úspechu žalovaných v\nspore, súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 CSP a 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie\nneuviedol, aké následné iné konanie, než konanie, ktorým som sa domáhala určenia neplatnosti\nodstúpenia od kúpnej zmluvy, malo byť z jej strany iniciované. Rovnako neurčito sa súd prvej inštancie\nvyjadril aj v bode 32. odôvodnenia rozsudku, v ktorom len všeobecne uviedol, že žalobkyňa sa mala\nmožnosť domáhať ochrany svojich práv iným procesným spôsobom s odkazom na Občiansky zákonník.\nNebolo však špecifikované, o aký iný procesný spôsob sa malo jednať, resp. akým ustanovením\nObčianskeho zákonníka sa mala žalobkyňa pri ochrane svojich práv riadiť. Na tento postup súdu prvej\ninštancie odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nsp. zn. II. ÚS 482/2021, ktorý je podľa jej názoru práve v jej prospech, ako aj je súladný s uplatnenou\nargumentáciou v odvolaní. Odvolací súd teda uznal nesprávnosť a nezákonnosť prvostupňového\nrozsudku v podobe nedostatočného odôvodnenia, čo bolo podporené dokonca odkazom na nález\nústavného súdu, ale i napriek tomu dospel k záveru o správnosti prvoinštančného rozsudku a k potrebe\njeho potvrdenia. Podľa názoru dovolateľky už len touto samotnou skutočnosťou došlo k naplneniu\nňou uplatneného dovolacieho dôvodu. Ďalej dôvodila tým, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali\notázkou absencie dobromyseľnosti žalovaného 2/ pri nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam. V tejto súvislosti poukázala na návrh na zápis poznámky, ktorý bol podaný dňa\n15. februára 2021, ktorá mala byť zapísaná najneskôr dňa 16. februára 2021 (§ 43 ods. 1 písm.\nd) Katastrálneho zákona). V nadväznosti na to bolo vkladové konanie vedené pod V. XXX/XXXX,\n\nna základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ prerušené rozhodnutím\nkatastrálneho odboru z 19. februára 2021. Rozhodnutie o prerušení bolo žalovanému 2/ doručené dňa\n1. marca 2021, teda ešte pred povolením vkladu, preto nemohol byť dobromyseľný, keďže o spornosti\nvlastníckeho práva musel vedieť. Žalobkyňa zdôraznila, že existencia poznámky o prebiehajúcom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021 vylučovala akúkoľvek dobromyseľnosť nadobúdateľa, keďže\nten si bol vedomý, že vlastnícke právo je sporné a v budúcnosti môže dôjsť k jeho spätnému\nprevodu. Súdy nižších inštancií sa však s tými skutočnosťami nezaoberali, hoci na ne poukazovala.\nIch zohľadnením bolo možné dospieť aj k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka a o existencii naliehavého právneho záujmu. Navrhla zrušiť rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a\nvec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\n\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n14. Podstatou uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP bolo namietané\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevysporiadanie sa s námietkou absencie\ndobromyseľnosti žalovaného 2/.\n15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n16. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v rozsudku\nv prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom\nprípade sa môže obmedziť v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby\naj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam\nstrán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení\nrozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký\nargument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže\npriniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1296 s.).\n17. Z podstatných okolností preskúmavanej veci vyplýva, že v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\nžalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa\nsa v spore domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2. februára 2021 medzi žalovanou\n1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti,\nktoré žalovaná 1/ dňa 17. októbra 2018 kúpnou zmluvu predala žalobkyni a následne žalovaná 1/ od\nkúpnej zmluvy so žalobkyňou odstúpila z dôvodu riadneho nesplateniu úveru. Žalobkyňa sa na súde\nprvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/84/2019 domáhala určenia, či bolo odstúpenie od\nkúpnej zmluvy zo 17. októbra 2018 platné, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho\npoplatku za podanú žalobu. V konaní vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021 sa opätovne žalobkyňa domáhala\nurčenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy uzavretej so žalovanou 1/, ktorá žaloba bola zamietnutá\npre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré konanie je\nprávoplatne skončené. V danom prípade došlo taktiež k zamietnutiu žaloby pre nepreukázanie existencie\nnaliehavého právneho záujmu, a preto sa súd prvej inštancie následne už vecou samou nezaoberal.\nPodanou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, by nebola odstránená neistota žalobkyne, išlo\nby len o rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného žalobkyňou následne\niniciovaného súdneho sporu, ktoré by muselo nasledovať. Súd prvej inštancie teda skonštatoval, že\nžalobkyňa mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným procesným spôsobom v zmysle\nObčianskeho zákonníka, ktorý však súd nie je povinný špecifikovať, pretože by nešlo o poučenie o\nprocesných právach a povinnostiach.\n\n17.1. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v rámci doplnenia\nodôvodnenia poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 482/2021, v zmysle ktorého pokiaľ\nsúd neuvedie, aký iný spôsob ochrany súd uprednostňuje pred určovacou žalobou a z akého dôvodu,\nje jeho odôvodnenie nedostatočne odôvodnené. Skonštatoval, že nedostatočné odôvodnenie súdu\nprvej inštancie v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie však nemalo za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej. V rámci vysporiadania sa s uplatnenými námietkami poukázal na R 87/2001,\nz ktorého relevantnú časť citoval. Argumentoval tým, že v čase uzavretia zmluvy bola zmluvná voľnosť\nuž obmedzená, lebo v tom čase nebolo právoplatne skončené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho\npráva v zmysle skoršej zmluvy, preto porušenie povinnosti nemá za následok neplatnosť nasledujúceho\nprávneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola\nscudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná\ndvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností. K vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nedošlo z dôvodu odstúpenia\nod zmluvy žalovanou 1/, ktorá využila svoje oprávnenie odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa sa nikdy\nnestala vlastníčkou nehnuteľnosti, preto žalovaná 1/ ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti previedla\nnehnuteľnosť na žalovaného 2/. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky,\nt. j. obsah sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy\nnenastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak.\nRozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy\no prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vecno-právnych následkov,\nnie obligačno-právnych následkov, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže odvolací súd\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom\ndanom určení, nemal dôvod sa vyjadrovať k ostatným odvolacím dôvodom žalobkyne.\n18. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené v\nbodoch 8. až 16. v spojení s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte\n(najmä v bodoch 29. až 32.), chápaných ako celok v organickej jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s §\n393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\naj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy\nv ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú\nverejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom\nmožno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n19. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky\nuvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré\nzostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia,\nnedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu\nkonania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Do úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky,\nže odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\nZhrnutie odôvodnenia napadnutého rozsudku vrátane odôvodnenia uvedeného súdom prvej inštancie\nv ich relevantnej časti, dáva dostatočnú odpoveď na uplatnenú podstatnú argumentáciu žalobkyne v\nzmysle § 387 ods. 3 CSP.\n20. Všeobecným predpokladom vyhovenia žalobe, je právny záujem žalobcu na výsledku sporu.\nDoktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny\nzáujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.\nStav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie\nsúd o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej\nžaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. Prívlastok naliehavý\n\nznamená že právny záujem má určitú existenciu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok\nbude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak\nmá žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie\nje v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Povinnosť žalobcu preukázať\nnaliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia\no tom že naliehavý právny záujem je daný. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je\nalebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť určenia právnej skutočnosti musí vyplývať\nz osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že\nnaliehavý právny záujem je daný (Števček., M., Ficová, S., Baricová., J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ.m Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 494 až 505 s.).\n21. V preskúmavanej veci dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie existencie naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP, žalobkyňou. Z dôvodu\nnesplnenia jej povinnosti tvrdenia, súdy v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalobu zamietli,\nbez ďalšieho vecného posudzovania (ne)dôvodnosti uplatneného nároku. V sporovom konaní zaťažuje\nstranu sporu bremeno tvrdenia, ktoré spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v\nspore. Nesplnenie tejto povinnosti t. j. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu\nprocesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejav v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Navyše existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim nemožno vyvodiť zo\nžiadneho osobitného predpisu, preto v danom prípade prípustnosť žaloby nie je daná ani v zmysle §\n137 písm. d) CSP.\n22. Doplnením a vysporiadaním sa s uplatnenou argumentáciou žalobkyne v spore, nedošlo k porušeniu\njej procesných práv, ktoré by bolo možné považovať za existenciu vady zmätočnosti, preto uplatnený\ndovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je prípustný a ani dôvodný. Ak dôvodom zamietnutia\nžaloby bolo nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nebolo\npotrebné v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa následne zaoberať ďalšími skutkovým\ntvrdeniami žalobkyne, týkajúcimi sa veci samej.\n23. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022 vyplýva, že zjavná\nneodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych\nargumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo\nabsenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.\nII. ÚS 336/2019). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje\nkaždému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky\nodôvodneného rozsudku. Iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n24. Napokon ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).\n25. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd konštatuje, že prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná. Dovolanie preto ako neprípustné odmietol v súlade s § 447\npísm. c) CSP.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných 1/ a 2/ v dovolacom konaní vyplývajúcou z § 255 ods. 1\n\nCSP. Z dôvodu, že žalovaným 1/ a 2/ z obsahu spisu žiadne trovy dovolacieho konania nevyplývajú, ani\nim nevznikli dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal (R 72/2018).\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/87/2023", "guid": "95e93708-0083-4099-b308-6bc12bfbf8b8:ac04a01b-002b-4c1a-b520-c6e0fb4a01f4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}