{"guid": "737418ea-1e4f-4df7-98fd-211f7f93ab38:4df9200c-6bbf-421a-92ce-1fefd37015d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1", "spisova_znacka": "9Cdo/169/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 9Cdo/169/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1", "identifikacne_cislo": "4119206946", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4df9200c-6bbf-421a-92ce-1fefd37015d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/169/2023\n4119206946\n29. 01. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:4119206946.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ C. D., narodeného W. 2/ Z. D., narodeného\nW. 3/ Q. D., narodeného W., žalobcovia 2/ a 3/ zastúpení zákonným zástupcom C. D., narodeným\nW. žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Bratislava,\nZáhradnícka 51, IČO: 47234318, proti žalovanej obchodnej spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, zastúpenej advokátom JUDr.\nFelixom Neupauerom, Bratislava, Šoltésovej 7325/14, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/21/2019, o dovolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre zo 7. júna 2023 sp. zn. 5Co/51/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. júna 2023 sp. zn. 5Co/51/2022 v jeho zamietajúcej časti a vo\nvýroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 25.1.2022 č. k. 25C/51/2019-239\npri právnom posúdení podľa § 100 ods. 1, § 101, § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 116, § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka (ďalej iba „OZ“), čl. 1 ods. 2, č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24. apríla 1972\no aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti čl. 1 ods.\n1 Smernice Rady č. 90/232 EHS zo 14. mája 1990 tretia smernica o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel, čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia\npovinnosti poistenia tejto zodpovednosti, § 4 ods. 1, 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.,\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej iba „PZP“), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nsumu 10.000 eur za smrť G. a sumu 7.500 eur za smrť Z. D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI.). V rámci výrokovej časti II. bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ z titulu nemajetkovej\nujmy suma 5.000 eur za smrť G. D. a suma 4.000 eur za smrť T. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nVýrokovou časťou III. rozsudku zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi 3/ z titulu náhrady nemajetkovej\nujmy sumu 2.000 eur za smrť G. D. a sumu 2.000 eur za smrť Z. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nVo zvyšku súd podanú žalobu zamietol (výrok IV.). Žalovaná bola zaviazaná zaplatiť Okresnému súdu\nNitra súdny poplatok v sume 1.770 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).\nŽalobcom 1/ až 3/ voči žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania z priznanej sumy.\n1.1.\nSúd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalobcovia 1/\naž 3/ sú osobami blízkymi vo vzťahu k poškodeným v zmysle § 116 OZ, pretože žalobca 1/ bol synom\npoškodenej G. a bratom poškodenej Z. D.. Žalobcovia 1/ a 2/ boli vnukmi poškodenej G. D. a synovcami\nZ. D.. V konaní bolo ďalej preukázané, že obidve poškodené zahynuli v dôsledku protiprávneho konania\nvodiča, ktoré bolo trestným činom, za ktorý bol vodič právoplatne odsúdený. V konaní bolo preukázané,\nže zásah do práva na ochranu súkromia bol takého rozsahu, že podľa § 13 ods. 2 OZ majú žalobcovia\n\nprávo na náhradu ujmy v peniazoch. Protiprávnym konaním vodiča bola narušená celistvosť a integrita\ncelej ich rodiny, ktoré následky sú permanentné a nenapraviteľné.\n1.2.\nSamotný žalovaný návrh žalobcu znejúci na zaplatenie spolu sumy 30.000 eur (20.000 eur a\n10.000 eur) z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, súd pri akceptovaní záverov vykonaného dokazovania\npovažoval za dôvodný, avšak nie v plne uplatnenej výške. Napriek veľkej vzdialenosti pobytu medzi\nžalobcom 1/ a obidvoma poškodenými títo udržiavali pravidelný a intenzívny kontakt, boli si blízki a boli\nsi navzájom aj oporou. Smrťou poškodených žalobca 1/ prišiel o matku a zároveň aj o jedinú sestru,\npričom mu zostal iba otec, ktorý pre pocit veľkej straty a samotný celý rok po predmetnej nehode žil so\nžalobcom 1/ v spoločnej domácnosti. Súd pri výške nemajetkovej ujmy u žalobcu 1/ podľa § 13 ods. 2 OZ\nprihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom mal\nza to, že výška sumy požadovaná žalobcom 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je dôvodná po sumu\n10.000 eur. V danom prípade museli byť zohľadnené okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a\nto predovšetkým to, že vodič autobusu dopravnú nehodu nespôsobil úmyselne, že napriek blízkemu\nvzťahu žalobcu 1/ s poškodenými títo nežili v spoločnej domácnosti, nežili v tom istom štáte a pre väčšiu\nvzdialenosť medzi nimi bol ich vzájomný kontakt menej intenzívny. Súd zároveň prihliadol aj k tomu, že\npoškodená G. D. bola osobou vyššieho veku, a preto napriek jej náhlej smrti táto skutočnosť nebola\naž tak tragického charakteru, akoby tomu bolo v prípade smrti mladšej osoby alebo dieťaťa, ktorí majú\nešte celý svoj život pred sebou. Všetky vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa vzniku dopravnej nehody,\nintenzity vzťahu ako aj veku poškodenej G. D., ktorá mala v čase smrti 68 rokov, nesporne majú vplyv\nna určenie výšky nemajetkovej ujmy, ktoré zohľadnil súd. Žalobcovi 1/ požadovanú sumu 30.000 eur\nsúd nepovažoval za dôvodnú a v tejto súvislosti poukázal na to, že súdy priznávajú oveľa nižšie sumy\nza stratu blízkeho človeka, ktorý napríklad zomrel v mladom veku, resp. išlo o dieťa, manžela alebo\ninak blízku osobu, na ktorú boli pozostalí príbuzní odkázaní vo všetkých oblastiach života. V prípade\nžalobcu 1/ bol preto prvoinštančný súd toho názoru, že za smrť jeho matky G. D. je primeraná suma\n10.000 eur a za smrť Z. D., t. j. sestry žalobcu 1/ je zasa primeraná suma 7.500 eur. To, že vodič riadil\nautobus v čase, v ktorom nebol schopný dostatočne venovať sa situácii v cestnej premávke kvôli únave a\niným faktorom, súd pri priznaní konkrétnej výšky, uvedené voči žalovanej nezohľadnil. Za každú nehodu\nokrem vis maior je niekto zodpovedný porušením právnej povinnosti, ktorej bolo možné predísť, pričom\ntak nemôže ísť o dôvod navyšujúci požadovanú finančnú ujmu. Na rozdiel od tvrdenia žalobcov podľa\nodôvodnení rozhodnutí Okresného súdu Rožňava (sp. zn. 3T/109/2019) a Krajského súdu v Košiciach\n(sp. zn. 6To/27/2020) v danom prípade vodič uznal vinu a prejavil ľútosť. Ohľadom žalobcu 1/ v prípade\npožadovanej nemajetkovej ujmy za úmrtie jeho sestry Z. D., súd zdieľal ten záver, že ide o vedľajšiu\nosobu v príbuzenskom pomere, a to aj napriek jej mladšiemu veku s prihliadnutím na intenzitu vzťahov,\npreto žalobcovi 1/ priznal nižšiu sumu ako v prípade odškodnenia úmrtia matky.\n1.3.\nPokiaľ ide o žalobcov 2/ a 3/, tak títo zhodne požadovali zaplatenie sumy po 20.000 eur s\ntým, že poškodená G. bola ich stará matka a poškodená Z. D. bola ich tetou. Obidvaja žalobcovia\ntvrdili, že ich vzťah k obidvom poškodeným bol kvalitný, intenzívny a blízky, čo v spore preukazovali\npredložením fotografií zo spoločných výletov a spoločne trávených chvíľ. Taktiež aj poškodená Z. D.\nvenovala svoju knižnú prvotinu žalobcovi 2/. Žalobcovia 2/ a 3/ sa odvolávali na potencionalitu ich\nvzájomného vzťahu a predpoklad jeho ďalšieho vývoja. Súd akceptoval, že vzťah žalobcov 2/ a 3/ voči\nG. D. ako k ich starej mame mal svoju kvalitu už iba z podstaty príbuzenstva a vzájomného kontaktu,\navšak sa nestotožnil s tým, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by mala nahrádzať\nstratu tohto vzťahu do budúcnosti. Vzťahy do budúcnosti totiž nemožno predpovedať, pričom by mohli\nnastať aj také skutočnosti, ktoré by nezakladali žiaden dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy. V prípade\nžalobcov 2/ a 3/ bolo potrebné diferencovať medzi vzťahom žalobcu 2/ a vzťahom žalobcu 3/ voči\npoškodenej starej matke a poškodenej tete. Maloletý žalobca 2/ mal v čase smrti obidvoch poškodených\n8 rokov a maloletý žalobca 3/ mal 5 rokov. Nesporným v tejto súvislosti zostáva to, že smrť poškodených\nzasiahla aj tieto dve osoby, avšak zásah do ich osobnostných práv nepovažoval súd do takej miery, aby\nho bolo potrebné zmierniť priznaním nemajetkovej ujmy pre každého z týchto žalobcov po 20.000 eur\n(10.000 + 10.000). S prihliadnutím na vyšší vek žalobcu 2/ oproti žalobcovi 3/ posúdil prvoinštančný\nsúd vzťah žalobcu 2/ voči poškodeným ako intenzívnejší, a preto aj zásah do jeho osobnostných práv\npovažoval za závažnejší s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k poškodenej starej matke\nG. D. vo výške 5.000 eur a vo vzťahu k poškodenej tete Z. D. vo výške 4.000 eur. Ohľadom starej mamy\nbola zohľadnená priama príbuzenská línia cez jedného príbuzného, predsa len stále budujúci sa vzťah\ns prihliadnutím na vek tohto žalobcu a zároveň aj to, že spolu nežili, aj keď voľný čas čiastočne trávili\naj spolu. S poukazom na tieto dôvody priznaná výška nemajetkovej ujmy nemohla byť taká ako bola\npriznaná vo vzťahu matky a syna, resp. brata a sestry. V prípade žalobcu 2/ a jeho nebohej tety bol súd\ntoho názoru, že vzhľadom na predložené a vykonané dôkazy je tento vzťah intenzívnejší. Maloleté dieťa\n\nvo veku 5 rokov ešte nemá vytvorené také osobnostné väzby ako dospelý človek, a preto aj vnímanie\nstraty blízkeho človeka z jeho strany je úplne v inom rozsahu a ponímaní ako je tomu napr. v prípade\nžalobcu 1/ alebo žalobcu 2/. Nie totiž každý príbuzenský vzťah automaticky zakladá nárok na priznanie\nnemajetkovej ujmy, pretože takýto nárok je potrebné preukázať. Medzi žalobcom 3/ a jeho nebohou\nstarou matkou a tetou bol vzťah odôvodňujúci priznanie nemajetkovej ujmy, avšak samotný žalobca 3/\nneosvedčil takú intenzitu tohto vzťahu, aby mu súd najmä s poukazom na nízky vek priznal žalobou\nuplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi 3/ náhradu\nnemajetkovej ujmy vo vzťahu k poškodenej G. vo výške 2.000 eur a vo vzťahu k poškodenej Z. vo výške\n1.000 eur.\n2.\nKrajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“), na odvolanie žalobcov a žalovanej, rozsudkom zo\n7. júna 2023 sp. zn. 5Co/51/2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zmenil\nvýrokom I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu\n15.000 eur za smrť G. D. a sumu 7.500 eur za smrť Z. D., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 3.000 eur za smrť\nG. D. a sumu 2.000 eur za smrť Z. D., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v\nnapadnutom výroku III. a v zvyšnej časti zamietajúceho výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\nVýrokom III. odvolanie žalovaného voči napadnutému výroku V. odmietol. Výrokom IV. žalobcom 1/ až 3/\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %\nz priznaných súm. Dôvodom pre aplikáciu ust. § 388 CSP vo vzťahu k napadnutému rozsudku, ktorá sa\nprejavila v zmene jeho výrokov I. a II. bol odlišný právny názor odvolacieho súdu v porovnaní s právnym\nnázorom súdu prvej inštancie v súvislosti s priznaním výšky náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v\neurách pre žalobcov 1/ a 2/. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ odvolací súd ohľadom priznania výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil\npri preukázanom základe uplatneného žalobného nároku.\n2.1. Pokiaľ ide o žalobcu 1/ ako syna usmrtenej G. D., v tomto prípade pri zohľadnení špecifík danej\nprejednávanej veci a zároveň aj existencie blízkeho príbuzenského vzťahu v priamom rade (syn a matka)\nodvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie tento zásah do rodinného života žalobcu 1/ a tým aj\ndo jeho súkromia ohodnotil z finančného aspektu sumou 15.000 eur (súd prvej inštancie sumou 10.000\neur), a to z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. V súvislosti s určením výšky tejto sumy odvolací súd v\nprvom rade akceptoval pretrhnutie rodinného zväzku medzi jediným synom a matkou, ktorý bol pred\ninkriminovanou dopravnou nehodou medzi týmito osobami udržiavaný v pravidelnom kontakte. Pokiaľ\nide o výšku priznaného nároku ohľadom nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ v sume 7.500 eur (súd prvej\ninštancie mu tiež priznal 7.500 eur) za smrť jeho sestry Z. D., tak v danom prípade odvolací súd zohľadnil\njednak súrodenecký vzťah medzi týmito subjektmi, ktorý možno subsumovať pod obsah ust. § 116 OZ\na najmä to, že žalobca 1/ mal iba jedného súrodenca. Na margo korekcie nároku nemajetkovej ujmy\npriznaného žalobcovi 2/ za úmrtie jeho starej matky súdom prvej inštancie v sume 5.000 eur na výšku\ntohto nároku v sume 3.000 eur priznaného žalobcovi 2/ odvolacím súdom je potrebné uviesť, že takéto\nzníženie sa odvíja jednak od charakteru príbuzenského vzťahu medzi týmto žalobcom a obidvoma\nusmrtenými osobami pri predmetnej dopravnej nehode. Aj keď možno spomínaný príbuzenský vzťah\nsubsumovať pod obsah ust. § 116 OZ, tak vo vzťahu k usmrtenej G. D. je žalobca 2/ blízkou osobou,\nktorá vzhľadom na svoj vek v čase dopravnej nehody (8 rokov) z hľadiska vlastných vnemov a pocitov\númrtie svojej starej matky vnímala v podstatne nižšej miere ako to bolo v prípade jeho otca, t. j. žalobcu\n1/. V prospech priznania nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur žalobcovi 2/ za smrť G. D. svedčí aj\nsamotná frekvencia stretávania sa týchto dvoch osôb, ktorá vzhľadom na vzájomnú vzdialenosť trvalých\nbydlísk (Západné Čechy a Východné Slovensko) nebola pravidelná. Takisto aj vybudovaná citová väzba\nnavzájom medzi týmito dvoma osobami predovšetkým s ohľadom na 8-ročný vek žalobcu 2/ v čase\ndopravnej nehody nedosahovala tú kvalitu, ako v prípade vzťahu žalobcu 1/ a jeho nebohej matky. Pokiaľ\nide o stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 2.000 eur pre žalobcu 2/ z titulu smrti jeho tety\nZ., tu odvolací súd okrem špecifík prejednávanej veci takisto bral zreteľ na obsah ust. § 116 OZ, podľa\nktorého vzniknutý príbuzenský vzťah medzi týmito dvoma osobami nemá takú intenzitu a kvalitu ako v\nprípade rodinného vzťahu medzi žalobcom 1/ a jeho nebohou matkou a sestrou založeného v jednej\nlínii, pričom ide o vzťah medzi blízkymi osobami. V prípade žalobcu 3/ a jemu určenej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy za úmrtie G. (starej matky) v sume 2.000 eur ako aj určenej náhrady nemajetkovej\nujmy vo výške 1.000 eur tomuto žalobcovi za úmrtie Z. D. (jeho tety) sa odvolací súd plne stotožňuje\ns odôvodnením priznania obidvoch týchto súm žalobcovi 2/, na ktoré odôvodnenie v ďalšom odkazuje\n(§ 387 ods. 2 CSP).\n\n2.2.\nZa neopodstatnenú vzhliadol odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa tej skutočnosti, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku sa vôbec nezmieňuje o danosti príčinnej súvislosti v prejednávanej\nveci. Súd prvej inštancie totiž v rámci bodu 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného uviedol,\nže vodič svojím konaním neoprávnene zasiahol do práva žalobcov na ochranu ich súkromia a rodinného\nživota, spôsobil im ujmu, čím je medzi jeho konaním a ujmou na strane žalobcov daná príčinná súvislosť.\n3.\nProti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti podali dovolanie\nžalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj „dovolatelia“), ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, navrhujúc napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.\nNamietali, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ako prvé\ndovolatelia namietali, že odvolací súd nedodržal povinnosť viazanosti odvolacími dôvodmi v zmysle §\n380 ods. 1 CSP, keď zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalobcovi 2/ priznal sumu\no 4.000 eur menej než súd prvej inštancie, pričom však žalovaná v odvolaní nijako nenamietala priznanú\nvýšku náhrady nemajetkovej ujmy, namietala len nedostatok príčinnej súvislosti medzi dopravnou\nnehodou a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcov. Odvolací súd tak nad rámec odvolacích dôvodov, v\nrozpore so zásadou rovnosti zbraní posudzoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobcovia zároveň\nnemali možnosť argumentačne reagovať na zamýšľanú zmenu, postup odvolacieho súdu považujú\nza prekvapivý. Odvolací súd sa ďalej nijako nevysporiadal s argumentom potenciality a straty šance\nžalobcov 2/ a 3/ rodinný vzťah rozvíjať (časť II.II. odvolania žalobcov). Odvolací súd rovnako nijako\nnereagoval na odvolacie námietky obsiahnuté v časti I. odvolania týkajúce sa otázky vyhodnotenia\npostoja škodcu k nehode, ako aj v časti II.III. odvolania týkajúce sa nezohľadnenia okolností, za ktorých\ndošlo k porušeniu práva. Dovolatelia namietali skutkový záver o prejavenej ľútosti zo strany škodcu,\nčo malo vplyv aj na posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, s poukazom na správanie škodcu\npo predmetnej nehode, spočívajúcej v obchádzaní uloženého trestu. Odvolací súd nijako nezareagoval\nani na rozhodnutia krajských súdov predložené v časti II.I. odvolania, týkajúce sa výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy žalobcu 1/, požadované sumy 20.000 eur za smrť rodiča a 10.000 eur za smrť\nsúrodenca sú štandardnými sumami odškodnenia.\n4.\n\nŽalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n\n5.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s §\n429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k\nzáveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod [§ 420 písm. f) CSP] zároveň\naj dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8.\nDovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11.\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania, (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\nDovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť\ndovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený\ndovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V\nprípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti\nuvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421\nods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n12. Dovolatelia prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13.\nHlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n14.\nPod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n15.\nPodstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16.\nUstálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\n\nšpecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n17. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n18. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom),\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Dovolatelia namietali, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že odvolací súd\nsa nijako nevysporiadal s ich odvolacou argumentáciou, konkrétne s argumentom potenciality a straty\nšance žalobcov 2/ a 3/ rodinný vzťah rozvíjať (časť II.II. odvolania žalobcov), s otázkou vyhodnotenia\npostoja škodcu k nehode (časť I. odvolania), s otázkou nezohľadnenia okolností, za ktorých došlo k\nporušeniu práva (časť II.III. odvolania), ako ani s poukazom na rozhodnutia krajských súdov predložené\nv časti II.I. odvolania, týkajúce sa výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu 1/.\n20. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je jednoznačne zrejmé, že\nodvolací súd sa vôbec nezaoberal vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalobcov, na odvolacie\nargumenty žalobcov, hoci ich odvolací súd v bodoch 15. - 19. jasne uviedol, nijako konkrétne nereagoval,\nneposkytol na ne žiadnu odpoveď.\n21.\nVzhľadom na to, že v preskúmavanom rozsudku odvolacieho súdu sa odvolací súd vôbec\nnezaoberal vyššie uvedenou podstatnou a rozhodujúcou odvolacou argumentáciou žalobcov, pri\nodôvodnení svojho rozhodnutia si tak nesplnil svoju základnú povinnosť jasným, právne korektným a\nzrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre\njeho rozhodnutie podstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,\nna ktorých svoje rozhodnutie založil. V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových\nzistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd (I. ÚS 243/07). Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nenapĺňa\npožiadavku koherentnosti a konzistentnosti použitej argumentácie.\n\n22. Absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vedie dovolací súd k záveru, že\ndovolanie dovolateľov je procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň dôvodné pre procesnú\nvadu zmätočnosti, dovolateľom týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené\nrealizovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Dovolatelia tiež dôvodne namietali, že odvolací súd nedodržal povinnosť viazanosti odvolacími\ndôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP, keď zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak,\nže žalobcovi 2/ priznal sumu o 4.000 eur menej než súd prvej inštancie, pričom však žalovaná v\nodvolaní nijako nenamietala priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, namietala len nedostatok\npríčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcov. Odvolací súd\ntak nad rámec odvolacích dôvodov, v rozpore so zásadou rovnosti zbraní posudzoval výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy.\n24. Z ustanovení § 363, § 365 ods. 1 a § 380 CSP vyplýva, že súčasťou aktuálnej úpravy odvolacieho\nkonania v podmienkach civilného sporového procesu, založenej na princípe neúplnej apelácie, je\n(obdobne § 205 a § 212 ods. 1 OSP) povinnosť odvolateľa v odvolaní vymedziť (sformulovať) - ako jednu\nzo zákonných náležitostí odvolania - dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje\nza nesprávne, (pre ktoré dôvody zákonodarca už tradične používa pomenovanie „odvolacie dôvody“).\nOdrazom splnenia si takejto povinnosti odvolateľa a vyhodnotenia jeho odvolania odvolacím súdom za\nvecne prejednateľné je potom viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, ktorou zásadne treba\nrozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní výlučne tými dôvodmi, ktoré\nodvolateľ v odvolaní uviedol. Jedinou zákonom pripustenou výnimkou z tohto pravidla je prihliadanie\nodvolacím súdom ex officio (z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez namietania odvolaním) na existenciu\nvád týkajúcich sa procesných podmienok (por. 3Cdo/231/2019). Odvolací súd preto nemá dôvod a\nani zákonnú možnosť zaoberať sa inými dôvodmi nesprávnosti preskúmavaného prvoinštančného\nrozhodnutia než tými, ktoré boli odvolateľom uplatnené. V prejednávanom spore preto dovolatelia\ndôvodne namietali, že odvolací súd nemal dôvod zaoberať sa výškou náhrady nemajetkovej ujmy\npriznanej žalobcovi 2/ smerom k jej zníženiu, nakoľko z odvolania žalovanej je jednoznačne zrejmé, že\njej odvolacia argumentácia sa týkala výlučne nedostatku príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a\nvznikom nemajetkovej ujmy žalobcov, žalovaná v odvolaní nijako nenamietala výšku priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy.\n25. Vzhľadom na zistenie, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade podľa § 420\npísm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nvždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže\nbyť považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej zamietajúcej\nčasti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a\nvec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Povinnosťou odvolacieho súdu bude\nopätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcov, dôsledne a náležite sa vysporiadať s relevantnou odvolacou\nargumentáciou.\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/51/2022", "guid": "a532160a-255a-472b-ad53-843fe68d1d5e:bc9d2605-011a-4726-bea0-2e8c5c26acf2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "19550f29-6e3e-4fbe-8a8a-5b9a0e5bed2f:0381e4ab-bcdc-49d5-a44f-3b9533f26b0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/51/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/51/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/19550f29-6e3e-4fbe-8a8a-5b9a0e5bed2f:0381e4ab-bcdc-49d5-a44f-3b9533f26b0c"}, {"guid": "7e822e86-de0f-49f0-8fe8-0b9fec660c3e:5a55f53d-c31c-4bfc-befb-60ad326edf43", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7819010370.1", "spisova_znacka": "6To/27/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/27/2020 z 19. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7819010370.1"}], "citovane_v": []}