{"guid": "cfc051c3-e8f8-4589-873d-26c852e4dd87:023a40ec-6272-4316-b512-27b3eafed4d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2", "spisova_znacka": "9Cdo/40/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/40/2024 z 18. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2025, sp. zn. 9Cdo/40/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2", "identifikacne_cislo": "4116228282", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1948/46", "nazov": "zákon č. 46/1948 Zb. o nové pozemkové reformě (trvalé úpravě vlastnictví k zemědělské a lesní půdě)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1948"}, {"iri": "/SK/ZZ/1948/46/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/46/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1948/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378", "nazov": "§ 378 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-4", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6", "/SK/ZZ/1948/46#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/023a40ec-6272-4316-b512-27b3eafed4d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/40/2024\n4116228282\n18. 06. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:4116228282.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y.. R. J.U., narodeného XX. E. XXXX, W., L. XXXX/.X,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Janou Ondrášikovou, Levice, Ul. F. Hečku 34/A, proti žalovaným 1/ H..\nK.J.. E. Y., Z.., narodenému X. E. XXXX, W., T. XXXX/.XX, 2/ Y.. T. Y., narodenému XX. L. XXXX, W.-A.,\nL. XXXX/.X, 3/ Y.. C.X. Z., narodenej X. Y. XXXX, W.-A., L. XXXX/.X, žalovaná 3/ zastúpená Advokátska\nkancelária CIMRÁK s.r.o., Nitra, Štefánikova 7, o určenie predmetu dedičstva, vedenom na Okresnom\nsúde Nitra pod sp. zn. 25C/413/2016, o dovolaní žalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z\n28. septembra 2023 sp. zn. 8Co/6/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2023 sp. zn. 8Co/6/2022 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nUznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25C/413/2016-663 z 27. decembra 2023 z r u š u j e.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. septembra 2021 sp. zn.\n25C/413/2016 určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území Z., zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX a č.\nXXXX (špecifikované v žalobe) patria v rovnakých pomeroch do dedičstva po I. J.U., zomr. XX. L. XXXX a\ndo dedičstva po R. J., rod Z.X., zomr. XX. E. XXXX (ďalej len „poručitelia“ alebo „právni predchodcovia“),\nrodičoch žalobcu a jeho sestry (Y. Y., rod. J., zomrelej XX. X. XXXX), ktorej právnymi nástupcami sú\nžalovaný 1/ (manžel) a žalovaní 2/ a 3/ (deti). Žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporné nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností ako\nvlastníctvo žalovanej 3/ záznamom, ktorá si uplatnila nárok v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde\n(zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v\nznení neskorších predpisov), ako jediná oprávnená voči povinnej osobe (Š. Y. H.), ktorá jej nehnuteľnosti\nvydala. Dohodu o vydaní schválil Pozemkový úrad Nitra rozhodnutím zo dňa 20. 4. 1995 pod č. 787/93R-I.\n1.2. Žalobca tvrdil, že právni predchodcovia vlastnícke právo k predmetným pozemkom (zapísaným v\npozemkovoknižných vložkách č. XXX, XXXX E. XXXX) nikdy nestratili, preto nebol dôvod na ich vydanie\nžalovanej 3/ (podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde). Mal za to, že nebola splnená podmienka pre\nvydanie nehnuteľností (§ 4 ods. 1), teda, že išlo o pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu\nv dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona o pôde.\nNamietal, že odňatie pôdy nebolo vykonané príslušným orgánom (§ 10 ods. 1, 2 zákona č. 46/1948\nSb. o novej pozemkovej reforme) okresným národným výborom a nebol vydaný výmer o vykonanom\nvýkupe, teda zápis nemal účinky odňatia pôdy. Žalobca predložil v spore Zoznam parciel v katastrálnom\núzemí Z. k súpisu pôdy v celkovej výmere 3,8645 ha, ako i výmer z 24. 4. 1950 vydaný Jednotným\nnárodným výborom č. 3566/1950, v zmysle ktorého sa podľa § 5 ods. 1 zákona č. 46/1948 Sb. právnym\npredchodcom z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, z ktorej časť bola vyvlastnená pre reguláciu\nrieky Nitra, ponecháva výmera 4 ha.\n\n1.3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení a listinné dôkazy preukazujú tvrdenia žalobcu, že predmetné pozemky podľa zápisov v\npozemkovoknižných vložkách zostali vo vlastníctve pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov. S\npoukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/154/2010 súd prvej inštancie skonštatoval, že\npožadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľov a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu\nmať vplyv na rozhodnutie súdu.\n1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový\nporiadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), teda zásadou úspechu, v zmysle ktorej\nvznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 3/ rozsudkom z 28. septembra\n2023 sp. zn. 8Co/6/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd dal do pozornosti charakter\nnerozlučného (núteného) spoločenstva na strane žalovaných (§ 77 ods. 1 v spojení s § 78 CSP), v\ndôsledku čoho odvolanie podané žalovanými 1/ a 3/ zaväzovalo aj žalovaného 2/.\n2.1. Konštatoval, že súdna prax vo všeobecnosti akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia,\nže vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (v konaní ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti\nvlastníkom veci). Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali\npo uvedenom dni, nemôžu mať na rozhodnutie súdu vplyv (sp. zn. 3Cdo/154/2010). Odvolací súd\nprisvedčil argumentácii žalovaných o možnom vplyve určitej právnej skutočnosti nastalej po smrti\nporučiteľa (napr. rozhodnutie pozemkového úradu majúce konštitutívne účinky a spôsobilé založiť\nvlastnícke právo originálnym spôsobom, porov. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/97/2009),\nna určenie vlastníckeho práva poručiteľa (resp. o vplyve na existenciu naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení), avšak uvedené by bolo možné len za predpokladu, že takáto právna skutočnosť\nvyvoláva relevantné právne účinky a vo vzťahu k nej by sa uplatňovala zásada prezumpcie správnosti\na zákonnosti správnych aktov. Prezumpcia správnosti správneho aktu sa neuplatňuje v prípade nulity\nči ničotnosti takéhoto aktu, čo má za následok, že takýto akt nevyvoláva žiadne právne účinky a nie je\nspôsobilý ovplyvniť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva poručiteľa\nku dňu jeho smrti. Odvolací súd argumentoval, že správny akt vydaný v minulosti nie je síce možné\npreskúmavať z hľadiska jeho platnosti alebo vecnej správnosti, no je možné posúdiť jeho prípadnú\nnulitu (ničotnosť). Za ničotné správne rozhodnutie treba považovať rozhodnutie, ktoré trpí tak závažnými\nvadami, čo do ich zápornej kvality, že nie je možné uplatniť prezumpciu správnosti tohto rozhodnutia\n(sp. zn. 6Cdo/84/2010).\n2.2. Odvolací súd zdôraznil, že cieľom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových\nkrívd a obnoviť pôvodné vlastnícke vzťahy, avšak len v prípade naplnenia zákonom stanovených\npodmienok. Podľa § 6 zákona o pôde sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na\nštát alebo na inú právnickú osobu zo zákonom stanovených dôvodov, a jedným z nich je aj odňatie\npoľnohospodárskej pôdy, respektíve nehnuteľností bez náhrad, postupom podľa zákona č. 46/1948 Sb.\no novej pozemkovej reforme. Z dôvodu nepreukázania prechodu predmetných nehnuteľností na štát, pre\nreštitučné konanie neboli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ pozemkový úrad vydal vyššie spomenuté\nrozhodnutie bez naplnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde),\nkonal nad rámec zákonom A. T. a jeho rozhodnutie je nutné považovať za nulitné (ničotné).\n2.3. Odvolací súd podrobne odôvodnil svoj záver (odsek 28. až 31.), že poručiteľom neboli odňaté\nnehnuteľnosti v katastrálnom území Z./M., ale k výkupu všetkej poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve\nporučiteľov došlo v katastrálnom území H. V., resp. v inom katastrálnom území ako je predmet sporu.\nUvedené potvrdzoval výmer Jednotného národného výboru v Nitre zo dňa 24. 4.1 950, ako i zápis\nMiestnej roľníckej komisie v H. V. zo dňa 26. 4. 1950 a tiež stanovisko miestneho združenia Jednotného\nzväzu slovenských roľníkov. S poukazom na § 10 odsek 3 zákona č. 46/1948 Sb. odvolací súd dospel tiež\nk záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia pozemkovoknižného zápisu poznámky o prechode\npredmetných nehnuteľností na československý štát. Konanie vo veci výkupu nehnuteľností právnych\npredchodcov bolo ukončené pred 1. 1. 1951, kedy bolo potrebné v prípade výkupu vykonať poznámku v\npozemkovej knihe, majúce účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát (ako\nšpeciálne ustanovenie vzťahujúce sa na postup podľa zákona č. 46/1948 Sb.).\n2.4. Odvolací súd zdôraznil, že v prejednávanom prípade bolo rozhodnutie pozemkového úradu\npreskúmané z hľadiska prítomnosti tak závažných vád, čo do ich zápornej kvality, že nebolo možné\nuplatniť prezumpciu správnosti takéhoto rozhodnutia (t. j. iba z hľadiska vád, majúcich za následok nulitu\ntohto správneho aktu). Sporné nehnuteľnosti preto naďalej zostali vo vlastníctve poručiteľov, nedotknuté\npostupom podľa zákona č. 46/1948 Sb. Z dôvodu, že nebola založená právomoc pozemkového úradu\n\nrozhodovať o prinavrátení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nedošlo k právnej skutočnosti,\nmajúcej za následok vylúčenie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, keď za\ntúto skutočnosť nie je možné považovať predmetné rozhodnutie pozemkového úradu.\n2.5. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľov, ohľadom nepreukázania totožnosti\nnehnuteľností tvoriacich predmet tohto sporu s pôvodnými parcelami, zapísanými v pozemkovoknižných\nvložkách (pozemky zapísané vo vložke XXXX ako parcela č. XXXX/.X, roľa, o výmere 8197 m2 a parcela\nč. XXXX/.XX, lúka, o výmere 3591 m2, nebolo možné podľa odvolateľov stotožniť s nehnuteľnosťami\nevidovanými na LV č. XXXX ako parcely registra C, a to parcela č. XXXX/.XX, o výmere 6636 m2, parcela\nč. XXXX/.XX, o výmere 1126 m2; parcely registra E, parcela č. XXXX/.XXX, o výmere 435 m2, parcela\nč. XXXX/.XX, o výmere 2873 m2). K svojmu záveru odvolací súd dospel na základe ním zadovážených\nlistín, zapožičaním spisov Okresného úradu v Nitre, odbor katastrálny, obsahom ktorých bola aj listina\ns názvom Oprava chýb v operáte katastra nehnuteľností zo dňa 24. 1. 2007, z ktorej vyplynulo, že\nz pôvodnej parcely č. XXXX/.X, o výmere 8197 m2, vznikli dve nové parcely, konkrétne parcela č.\nXXXX/.XXX, o výmere 7071 m2 a parcela číslo XXXX/.XXX, o výmere 1126 m2 (pôvodná parcela\nč. XXXX/.X zanikla). Z listiny tiež vyplynulo, že časť pôvodnej parcely XXXX/.X sa stala predmetom\nzastavaného územia obce, čo bolo dôvodom vykonania opravy. Ďalšou takouto listinou bol geometrický\nplán č. 4/2013, ktorým boli vytvorené nové parcely, a to parcela č. XXXX/.XX, o výmere 6636 m2 a\nparcela č. XXXX/.XX, o výmere 1126 m2, pričom výmera parcely č. XXXX/.XXX bola znížená o 435 m2\na parcela č. XXXX/.XXX zanikla.\n2.6. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že súd je povinný ex offo (z úradnej povinnosti)\nskúmať, či sa žalobca podanou žalobou domáha správneho určenia spoluvlastníckych podielov\nporučiteľov. Bolo úlohou žalovaných namietať nimi tvrdené skutočnosti už v priebehu prvoinštančného\nkonania, nie až v podanom odvolaní. V posudzovanej veci nebola osvedčená žiadna z výnimiek,\npripúšťajúca novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Odvolací súd dodal, že vzhľadom na moment\nnadobudnutia nehnuteľností právnymi predchodcami (pred 1. januárom 1950) a na platnú právnu úpravu\nv tom čase (tiež rozhodnutie R 70/1965), poručitelia nadobudli nehnuteľnosti podľa pozemkovoknižných\nzápisov do podielového spoluvlastníctva.\n2.7. Na záver odvolací súd odôvodnil nevyhodnotenie odvolacej konštatácie žalovaných ako\nkvalifikovaného prostriedku procesnej obrany, ktorým by žalovaní tvrdili nadobudnutie vlastníckeho\npráva žalovanou 3/ vydržaním. Jednoduché konštatovanie žalovaných, že žalovaná 3/ bola 21 rokov\nzapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností (odo dňa vydania rozhodnutia pozemkového úradu o\nvydaní sporných nehnuteľností), nebolo dostatočné pre posúdenie splnenia podmienok vydržania podľa\n§ 134 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd skonštatoval, že odvolacie dôvody nesmerovali proti záveru\nsúdu prvej inštancie, že predmetné pozemky podľa zápisov v pozemkovoknižných vložkách zostali\nvo vlastníctve pôvodných vlastníkov, ani neboli uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy pre posúdenie\nnadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam originálnym spôsobom. Samotná evidencia\nvlastníka nepostačovala a ani zákon výslovne neupravoval prípadný vplyv dobrej viery na nadobudnutie\nvlastníckeho práva od osoby, s ktorou dohodu o vydaní nehnuteľností žalovaná 3/ uzavrela. Naviac\ndohoda so žalovanou 3/ bola realizovaná subjektom, ktorému vlastnícke právo ani podľa zápisu v\nevidencii nehnuteľností neprináležalo. V prípade kolízie princípu ochrany vlastníckeho práva a ochrany\nnadobúdateľa, ktorý nemohol ani pri vynaložení akéhokoľvek úsilia, ktoré možno po ňom požadovať,\nrozpoznať stav zápisu v katastri nehnuteľností nesúladný s reštitúciou, u ktorého však odvolací súd jeho\ndobromyseľnosť nevzhliadol, musí prevážiť princíp spravodlivosti, ktorý je podľa odvolacieho súdu na\nstrane žalobcu, a s ohľadom na to žalovanej 3/ vlastnícke právo k veci vydržaním nesvedčí.\n2.8. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania súd odôvodnil § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1\nCSP, v zmysle ktorých bol žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznaný nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 3/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods.1 písm. a), c) CSP. Navrhla, aby dovolací súd\nzrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozhodnutie\nodvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Dovolateľka namietala zjavnú arbitrárnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorú vzhliadla v absencii naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej\nžalobe, s poukazom na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej existencia špeciálnej úpravy\nreštitučných predpisov vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto\npredpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci; len výnimočne ústavný súd pripustil použitie\nurčovacej žaloby v konkurencii s reštitučnými predpismi, ak to osobitné okolnosti odôvodňujú ako jediný\nmožný prostriedok nápravy krívd. Aj ochrana dobrej viery podľa dovolateľky môže vylúčiť ochranu\n\nvlastníckeho práva pôvodného vlastníka. V zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 151/2016,\nna ktoré dovolateľka odkázala, rozhodnutie najvyššieho súdu R 32/2011 stratilo ústavnú konformitu.\nŽalobca mal možnosť nadobudnúť vlastnícke právo po poručiteľoch reštitúciou alebo v konaní o registri\nobnovenej evidencii k pôde.\n3.1. Žalovaná 3/ argumentovala nadobudnutím vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré doposiaľ\nnebolo zrušené a ktoré ako originárny spôsob nadobudnutia má za následok absolútny zánik vlastníctva\npredchádzajúceho vlastníka. V rámci posúdenia naliehavého právneho záujmu mal podľa nej súd\nskúmať a vyhodnotiť existenciu dobromyseľnej držby v prospech žalovanej 3/.\n3.2. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľka videla ďalej v tom, že odvolací súd konal\nmimo svojej právomoci (§ 420 písm. a) a f) CSP), ktorý právne uzavrel, že každé rozhodnutie, na\nvydanie ktorého neboli zákonné podklady, je nulitné. Otázku nezákonnosti rozhodnutia tu nemožno riešiť\nako predbežnú otázku, bez toho aby rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným\norgánom (R 35/1977). V dobe rozhodnutia pozemkového úradu bol tento orgán jediný, ktorý mal\nprávomoc schváliť dohodu o vydaní nehnuteľností. Podľa judikatúry dovolacieho súdu (R 35/1977;\n4Sž 88/95), ako i ústavného súdu (II. ÚS 145/2019; I. ÚS 11/2021) odvolací súd v civilnom konaní\nnemôže posudzovať platnosť alebo nulitu správneho aktu, ktorý je potrebné zrušiť cestou správneho\nsúdnictva, výrokom súdu o jeho zrušení. Dovolateľka argumentovala aj rozhodnutím najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Cdo/123/2003 (ZSP 44/2005), podľa ktorého mimo rámec správneho súdnictva všeobecný\nsúd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom\nna to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne\nnepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu\nneplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov\n(zrušením alebo zmenou). Podľa názoru dovolateľky si odvolací súd prípadnú nezákonnosť zamenil s\nnulitou rozhodnutia, čo sú rôzne veci, ale s rovnakým následkom, teda nutnosťou zrušenia rozhodnutia\nv správnom súdnictve. Skúmal nesplnenie predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho\nsprávneho aktu, čo nemohol ani správny súd (sp. zn. II. ÚS 145/2019), pričom pri konštatovaní ich\nnedostatku rozhodol o nulite rozhodnutia iného orgánu.\n3.3. Dovolateľka namietala aj porušenie práva na majetok (čl. 20 ústavy), spadajúce pod dovolací\ndôvod podľa § 420 pís. f) CSP. Nadobudnutie vlastníckeho práva právoplatným rozhodnutím štátneho\norgánu patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva, majúce za následok absolútny zánik\nvlastníctva predchádzajúceho vlastníka, ktorého vylučuje, pokiaľ takéto rozhodnutie štátneho orgánu\nnebolo zákonným spôsobom zrušené (sp. zn. 4Cdo/57/2006; sp. zn. I. ÚS 394/2008).\n3.4. Na aspekt arbitrárnosti dovolateľka poukázala aj v súvislosti s hodnotením dôkazov, ktoré boli\npodkladom pre vydanie rozhodnutia pozemkového úradu. Vytýkala odvolaciemu súdu, že si nevšimol\nchýbajúcu právomoc Jednotného národného výboru a tiež skutočnosť, že Miestna roľnícka komisia o\ndva dni rozhodla odlišne (o neponechaní žiadnej pôdy poručiteľom). Dovolateľka namietala hodnotenie\nodvolacím súdom, že rozhodnutie Miestnej roľníckej komisie sa týkalo len katastrálneho územia H. V.,\nkeďže v tej dobe do obce H. V. patrila aj časť zvaná Y. H., ktorého súčasťou boli časti katastra M. (Z.).\nOdvolací súd tiež opomenul § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb., podľa ktorého sa vlastníkom, ktorí na\npôde nehospodária, zaberie celá pôda, prípadne sa na ich žiadosť ponechá výmera maximálne 1 hektár.\n3.5. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces aj v súvislosti s procesným postupom\npri dokazovaní odvolacím súdom, ktorý si vyžiadal z Okresného úradu v Nitre, katastrálny odbor listiny,\nvrátane dokumentu Oprava chýb v operáte katastra nehnuteľností zo dňa 24. 1. 2007, predstavujúcich\ndôkaz preukazujúci skutkové tvrdenia žalobcu a oprel o tieto listiny svoje odôvodnenie. Uvedené dôkazy\nvykonal odvolací súd v rozpore s Civilným sporovým poriadkom bez pojednávania. Boli preto porušené\nustanovenia procesného kódexu o rovnosti strán, navrhovaní dôkazov, ako aj o nutnosti vykonať\npojednávanie (R 64/66, R 92/68). Odvolací súd pritom opomenul, že parcela č. XXXX/.XX bola menená\ngeometrickým plánom z dôvodu výstavby R1 v roku 2010, teda nemôže byť zachovaná jej totožnosť s\nparcelou podľa rozhodnutia pozemkového úradu.\n3.6. Podľa názoru dovolateľky došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj tým, že odvolací súd v\nodôvodnení rozhodnutia (odsek 43) konštatoval absenciu svojej povinnosti, ex offo skúmať správnosť\nurčenia spoluvlastníckych podielov poručiteľov, a teda rozpor petitu s hmotným právom, odkazujúc na\ndeklaratórny charakter rozhodnutia. S poukazom na uhorské obyčajové právo, zákon č. 265/1949 Zb.\no rodinnom práve a § 856 Občianskeho zákonníka dovolateľka namietala, že majetok nadobudnutý\nporučiteľmi kúpou nehnuteľností v 40-tych rokoch, stal sa bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov\na momentom smrti jedného z poručiteľov vstúpil druhý z manželov do dedičských práv. Mala byť preto\npodľa dovolateľky zohľadnená existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n\n3.7. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, z dôvodu\nodklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v zmysle ktorej otázku\nnezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo\npredtým pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom (R 35/1977, sp. zn. 4Cdo/116/2012, sp. zn. II.\nÚS 145/2019); ani nulitný správny akt nie je možné preskúmavať mimo rámec správneho súdnictva a\ntakéto rozhodnutie je potrebné formálne zrušiť v tomto rámci (sp. zn. I. ÚS 11/2021).\n3.8. Dovolateľka uplatnila tiež dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodované\nrozdielne, a spočívala v tom, či pre rozhodovanie súdu o tom či vec patrí do dedičstva po poručiteľovi\nsú rozhodné skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa. Zatiaľ čo v uznesení sp. zn. 3Cdo/154/2010\n(publikované pod R 32/2011) je konštatované, že určenie sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a\nokolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať na rozhodnutie súdu vplyv, z rozhodnutia sp.\nzn. 6Cdo/47/2012 vyplýva, že meritom dokazovania boli skutočnosti týkajúce sa splnenia zákonných\npodmienok pre vydržanie, ku ktorému malo dôjsť až po smrti poručiteľa. Obdobne ústavný súd v\nnáleze I. ÚS 151/2016 vyslovil, že názor prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 je ústavne\nneudržateľný, keďže obmedzenie dokazovania len do momentu smrti poručiteľa by v procesnej rovine\nznamenalo zbytočné rozmnožovanie súdnych sporov.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol,\nprípadne ako nedôvodné zamietol. Zdôraznil, že nemal objektívnu možnosť uplatniť nároky na vydanie\npredmetných pozemkov podľa zákona o pôde z dôvodu, že tieto neboli poručiteľom vykúpené postupom\npodľa zákona č. 46/1948 Sb., a teda ich vlastnícke právo neprešlo na štát. Nemohol mať preto status\noprávnenej osoby a neexistovala ani povinná osoba na vydanie pozemku a na uzavretie dohody.\nNemôže mu byť upretý právny záujem na určení, že predmetné pozemky patria do dedičstva po\nporučiteľoch, pretože nemá iný právny nástroj domôcť sa svojho vlastníckeho práva. Odvolací súd\nvyslovil právny záver, že správny akt vydaný v minulosti nie je možné preskúmavať z hľadiska jeho\nplatnosti, či vecnej správnosti (k čomu ani v prejednávanom prípade nedošlo), je možné posúdiť iba jeho\nprípadnú nulitu (ničotnosť), pričom za ničotné správne rozhodnutie treba považovať také, ktoré trpí tak\nzávažnými vadami čo do ich zápornej kvality, že nie je možné uplatniť prezumpciu správnosti takéhoto\nrozhodnutia (sp. zn. 6Cdo/84/2010). Žalobca dal do pozornosti rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/95/2009 v\nzmysle ktorého všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť, či zákonnosť týchto aktov mimo\nrámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty ničotné (nulitné). Za danej\nsituácie je potom ničotnosť správneho aktu oprávnený autoritatívne posúdiť (vyložiť) príslušný orgán,\nktorým je súd alebo správny orgán. Judikatúra, na ktorú poukázala dovolateľka v súvislosti s namietaním\nnesprávnym právnym posúdením veci, nerieši prípad prezumpcie správnosti rozhodnutia správneho\norgánu za situácie, keď pozemkový úrad rozhodnutím schválil dohodu o vydaní pozemkov, hoci tieto\nneprešli v rozhodnej dobe na štát, teda účel zákona o pôde nebol naplnený, lebo k majetkovej krivde\nnedošlo, vlastnícke vzťahy nezanikli a nebolo čo navracať. Druhá nastolená právna otázka v dovolaní\nnevyplýva z osobitostí právneho základu danej veci a nebola podľa žalobcu predmetom dovolacieho\nprieskumu.\n5. V priebehu dovolacieho konania dovolateľka navrhla odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu podľa § 444 ods. 2 CSP.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP),\npo zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania\n(§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie žalovanej\n3/ je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP čiastočne aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\n\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie\nprincípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené\nsprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti.\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS\n476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n10. Žalovaná 3/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala primárne z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Porušenie práva na spravodlivý proces opierala predovšetkým o tvrdenie, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je arbitrárne, keďže pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na žalobcom\npodanej určovacej žalobe nepostupoval v súlade s judikatúrou ústavného súdu, konal mimo svojej\nprávomoci, v dôsledku skúmania nesplnenia predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho\nsprávneho aktu (rozhodnutia pozemkového úradu) a rozhodol o nulite rozhodnutia správneho orgánu,\npričom porušil ústavou garantované právo dovolateľky na majetok.\n11. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace\nprocesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n14. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov, s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky musia pritom\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n15. Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa,\nteda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov, upravujúcich postup\norgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi\nprávnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto\nprávnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).\nO arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy\nzo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,\nna ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\n\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s\nprincípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo nebol daný prípad.\n16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP. V dôvodoch\nrozsudku sa vyjadril k nosnej odvolacej argumentácii žalovaných (uplatnenej aj v dovolaní), ohľadom\nspochybňovaného naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po poručiteľoch, keďže mali za to, že po ich smrti nastali skutočnosti brániace\nvydaniu sporných nehnuteľností. V tejto súvislosti namietali nedostatok právomoci všeobecného súdu k\npreskúmaniu správneho aktu (rozhodnutia pozemkového úradu) z hľadiska jeho zákonnosti, keďže ide\no originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci konštitutívne účinky.\n17. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd vychádzal zo súdnou praxou akceptovanej žaloby, ktorou\nsa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom ide o posúdenie či poručiteľ\nbol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a\nokolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu, z objektívnych dôvodov\n(rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikované pod R 32/2011). Odvolací súd\npripustil možný vplyv určitej právnej skutočnosti (porov. sp. zn. 5Cdo/97/2009) na určenie vlastníckeho\npráva poručiteľa ku dňu smrti (resp. na existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení), avšak\nuvedené je možné len za predpokladu, že by takáto právna skutočnosť, ktorou je v prejednávanom\nprípade rozhodnutie pozemkového úradu, vyvolávala relevantné právne účinky a vo vzťahu k nej by sa\nuplatňovala zásada prezumpcie správnosti a zákonnosti správnych aktov.\n18. Odvolací súd podrobne v odsekoch 33 až 36 vysvetlil svoj záver, že v prejednávanom prípade\nbolo rozhodnutie pozemkového úradu preskúmané s negatívnym výsledkom len z hľadiska (prípadnej)\nprítomnosti tak závažných vád, čo do ich zápornej kvality, že nebolo možné uplatniť ani prezumpciu\nsprávnosti takéhoto rozhodnutia, resp. iba z hľadiska vád, majúcich za následok ničotnosť (nulitu)\ntakéhoto správneho aktu (v konaní totiž nebolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli odňaté,\nči vykúpené postupom podľa zákona č. 46/1948 Sb.). Vo všeobecnosti treba za ničotné správne\nrozhodnutie považovať práve také, ktoré trpí natoľko závažnými vadami, čo do ich zápornej kvality, že\nnie je možné uplatniť prezumpciu správnosti takéhoto rozhodnutia (sp. zn. 6Cdo/84/2010). Odvolací súd\nodkázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/97/2009, v zmysle ktorého všeobecné súdy nie\nsú oprávnené skúmať platnosť správnych aktov, či ich zákonnosť, mimo rámca správneho súdnictva, ale\nzásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty ničotné, nulitné, tzv. paakty a na takéto správne akty súdy\nneprihliadajú, ani z nich nevychádzajú. Odvolací súd v odseku 35 svojho rozhodnutia uviedol právnou\nteóriou definované najčastejšie dôvody ničotnosti právnych aktov, medzi ktoré patrí aj vydanie aktu pri\nzrejmom prekročení právomoci, ako tomu bolo v prejednávanom prípade (sporné nehnuteľnosti neboli\nodňaté, či vykúpené postupom podľa zákona č. 46/1948 Sb.). Za tejto situácie podľa záveru odvolacieho\nsúdu bol potom ničotnosť právneho aktu oprávnený autoritatívne posúdiť súd.\n19. Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade zo strany prvoinštančného súdu, ani odvolacieho súdu,\nnedošlo ku skúmaniu rozhodnutia pozemkového úradu z hľadiska jeho platnosti či zákonnosti a uzavrel,\nže v posudzovanej veci nebol daný dôvod, vylučujúci záver o existencii naliehavého právneho záujmu\nžalobcu na určení, že sporné nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľov týmto patrili, keďže naďalej zostali\nv ich vlastníctve, nedotknuté postupom podľa zákona č. 46/1948 Sb.\n20. Dovolací súd pripomína, že posudzovanie vecnej správnosti vyššie uvedených právnych záverov\nnie je predmetom dovolacieho konania podľa § 420 písm. f) CSP a vzhľadom na predmet sporu (odsek\n1 tohto rozhodnutia), nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa § 420 písm. a) CSP, keďže súdy nižšej\ninštancie nerozhodli vo veci, ktorá by nepatrila do právomoci súdov.\n21. Nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v článku 127 ods. 1 ústavy\n(I. ÚS 336/2019). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť, ani\nabsencia skutkových a právnych záverov, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu. Dovolateľka preto neopodstatnene namietala vyššie uvedenú arbitrárnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n\n22. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v\nsúlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.\n23. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že\nnesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nV posudzovanej veci dovolateľka cez vadu zmätočnosti namietala aj nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom (naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, nemožnosť uplatnenia\nprezumpcie správnosti individuálneho správneho aktu a porušenie práva na majetok, tiež aplikáciu\nustanovení zákona č. 46/1948 Sb. a zákona o pôde). Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f) CSP,\npretože ním sa strane neznemožňuje realizácia jej procesných oprávnení ((R 54/2012, R 24/2017, sp.\nzn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/76/2018, 9Cdo/58/2022), ktorý záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd\n(sp. zn. I. ÚS 61/2019).\n24. V dovolaní namietala dovolateľka aj hodnotenie dokazovania (najmä v súvislosti s listinnými dôkazmi,\ntýkajúcimi sa výkupu sporných nehnuteľností) a vykonávanie dôkazov odvolacím súdom v odvolacom\nkonaní.\n25. Dovolací súd poukazuje na hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané\ndôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Právna úprava vychádza zo zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúca z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada,\nvychádzajúca z článku 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov však nejde o\ndôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (R 42/1993). Porušením práva na\nspravodlivý proces nie je ani iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany\nsporu.\n26. Dovolacia námietka žalovanej 3/ týkajúca sa nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov\nodvolacím súdom, nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania. Dovolací súd v posudzovanom spore\nnezistil v postupe súdu nižšej inštancie pochybenia alebo vady v procese hodnotenia dokazovania,\npredstavujúce porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (t. j. závažné deficity v hodnotení\ndokazovania v intenzite odôvodňujúcej porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces).\n27. Dovolacia argumentácia dovolateľky spočívala aj v polemike so závermi súdov nižších inštancií\na nesúhlase s ich skutkovými zisteniami, namietajúc, že odvolací súd mal súdom prvej inštancie\nzistený skutkový stav prehodnotiť. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje\nopravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci.\nDovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n\n28. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté\nv zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v preskúmavanej veci\ndovolací súd nezistil.\n29. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces videla aj v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý vzhľadom na námietky žalovanej strany,\no nepreukázaní (žalobcom) totožnosti sporných nehnuteľností s pôvodnými pozemkami, zapísanými v\npozemkovoknižných vložkách, bez návrhu doplnil dokazovanie, vyžiadaním si listín, ktoré ako dôkaz\nvykonal bez nariadenia pojednávania a oprel o nich odôvodnenie svojho rozhodnutia. Odvolací súd\nbol pritom viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), teda aj jeho\nskutkovými zisteniami.\n30. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva\ndôkazy na pojednávaní.\n31. Podľa § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n32. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym či neúplným skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu zopakuje sám.\n33. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n34. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd hoci dospel k novým skutkovým zisteniam\nv porovnaní so súdom prvej inštancie, nenariadil vo veci pojednávanie na doplnenie dokazovania.\nOdvolací súd vyzval Okresný úrad v Nitre, odbor katastrálny na predloženie spisov X 30/2007, Z\n1525/2013 a geometrického plánu 4/2013, obsahom ktorých boli listiny z ktorých zistil nové skutočnosti,\ntýkajúce sa najmä vzniku, zmien a zániku jednotlivých parciel, tvoriacich predmet sporu, pôvodne\nzapísaných v pozemkovoknižných vložkách. Namiesto nariadenia pojednávania iba oznámil verejné\nvyhlásenie napadnutého rozsudku na úradnej tabuli súdu.\n35. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj\nskutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú\nvšak značne obmedzené. Odvolací súd je totiž v zásade viazaný skutkovým stavom zisteným súdom\nprvej inštancie. Iba v prípade, ak má pochybnosti o jeho správnosti, má možnosť dospieť k ďalším\nskutkovým záverom, a to vtedy, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tým, že vykonal\nnové dôkazy.\n36. V zmysle § 385 ods. 1 CSP musí byť obligatórne nariadené odvolacie pojednávanie vždy, ak a)\nak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo b) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\nAk odvolací súd dospel k záveru o potrebe doplniť dokazovanie, rozhodnutie odvolacieho súdu bez\nnariadenia pojednávania je postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (§ 385 ods. 1 CSP).\n37. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak\nich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok\nuvedených v § 366 CSP, keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj bez návrhu môže odvolací súd\nvykonať dôkazy na skutkové zistenia, a to ohľadom splnenia procesných podmienok, na ktoré musí súd\n(teda aj súd odvolací) prihliadať kedykoľvek počas konania.\n38. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti. Touto úpravou sa sleduje dôsledné\nrešpektovanie procesných práv strán sporu (viesť kontradiktórne konanie, najmä vyjadrovať sa, právne\n\nargumentovať, predkladať nové dôkazy, reagovať na argumenty protistrany). Z hľadiska skutkového\nstavu možno teda uviesť, že ak odvolací súd vychádza aj z iných skutkových záverov ako súd prvej\ninštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa\ndokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov.\n39. Dovolací súd pripomína, že obsahom článku 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva\n(súčasti), a to právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka\na právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (sp. zn. II. ÚS 499/212). Nemohol potom obstáť argument\nodvolacieho súdu o doručení ním zadovážených listín stranám konania.\n40. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýbalo i zdôvodnenie jeho procesného postupu v\nzmysle pravidiel dokazovania v odvolacom konaní, vzhľadom na povinnosť tvrdenia, ako i dôkaznú\npovinnosť žalujúcej strany, ohľadne totožnosti konkrétnych parciel tvoriacich predmet sporu s pôvodnými\nparcelami zapísanými v pozemkovoknižných vložkách (ktorú procesnú povinnosť je potrebné odlíšiť od\nvykonateľnosti rozhodnutia, na ktoré odkázal odvolací súd).\n41. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu\nvykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP, spočívajúcej v\nprocesnom postupe odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 384 CSP a § 385 CSP, ktorým sa\nodchýlil od jeho znenia, keď dospel k novým skutkovým zisteniam, bez doplnenia dokazovania na\nnariadenom pojednávaní, čím znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zaručeného článkom 46 Ústavy\nSlovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n42. Z obsahu dovolania vyplynulo, že dovolateľka prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovala\nz existencie tzv. zmätočnostnej vady, spočívajúcej aj v nedostatočnom odôvodnení výroku rozsudku\nodvolacieho súdu o určení spoluvlastníckych podielov poručiteľov k sporným nehnuteľnostiam (jeho\nsúladu s hmotným právom). K tomu dovolací súd uvádza nasledovné.\n43. Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu,\nktorá v ustanovení § 137 CSP nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, ktorá sleduje\nochranu vlastníckeho práva (porov. sp. zn. 1Cdo/26/2007). Konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, je z hľadiska predmetu sporu konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa (R\n32/2011). Na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom, že vec patrí do dedičstva, možno začať\ndodatočné konanie o dedičstve.\n44. Pri posudzovaní žalobného petitu v uvedenom type žaloby, mal by preto súd vziať do úvahy dobovým\nprávom upravený spôsob vzniku a zániku vlastníckeho práva, vrátane právnych inštitútov týkajúcich\nsa majetkového spoločenstva, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu dedenia, prípadne vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, tiež procesnoprávnu úpravu konania o dedičstve. Petit\nžaloby, ktorého odrazom je výrok súdneho rozhodnutia, má potom viesť k zamedzeniu vzniku ďalších\nsporov a v konečnom dôsledku riešiť spornosť vlastníckeho práva.\n45. Dovolací súd poukazuje na samotný text odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (odsek 43), ktorý\nnepovažoval za potrebné zaoberať sa správnosťou žalobného petitu určovacej (vlastníckej) žaloby,\nprevzatého do výrokovej časti preskúmavaného súdneho rozhodnutia. V rámci odôvodnenia rozhodnutia\nabsentovalo zdôvodnenie vyhodnotenia dokazovania, na základe ktorého bol vytvorený skutkový základ\npre rozhodnutie súdu vo vzťahu k výroku o určení spoluvlastníckych podielov poručiteľov k sporným\nnehnuteľnostiam, a tomu adekvátne aj uvedenie právnych úvah súdu. Žalovaná 3/ preto dôvodne\nnamietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom uvedenie len paušálneho posúdenia v tomto\nsmere nebolo postačujúce. Žiada sa dodať, že požiadavka určitosti a presnosti výroku súdneho\nrozhodnutia, sa vzťahuje aj na výšku určenia spoluvlastníckych podielov.\n46. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, jedným z princípov, ktoré predstavujú\nsúčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, je povinnosť súdov svoje\nrozhodnutia riadne odôvodniť (III. ÚS 199/08, I. ÚS 290/2015, III. ÚS 375/2015, III. ÚS 825/2016). Z\nodôvodnenia rozhodnutia súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\nsúdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné\n\nrozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom\nporušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\n47. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nJudikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n48. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n49. Dovolanie žalovanej 3/ je v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a súčasne aj dôvodné. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto podľa § 449 ods. 1 v spojení s § 439 písm. b) CSP a s § 450 CSP napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n50. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 25C/413/2016-663 z 27. decembra 2023 súd prvej\ninštancie rozhodol prvým výrokom o povinnosti žalovaných 1/ až 3/ zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 1.594,46 eura a druhým výrokom rozhodol o povinnosti\nžalovanej 3/ zaplatiť žalobcovi náhradu trov (prvého) dovolacieho konania vo výške 102,22 eura.\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 1. 2024.\n51. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n52. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady\ntrov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené)\nrozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný\nzmysel, čo by súčasne odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým\nvýrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj\nvýrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004). Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd rozhodol aj o zrušení uznesenia o výške trov konania.\n53. V ďalšom konaní pokiaľ odvolací súd bude vychádzať aj z nových skutkových záverov ako súd prvej\ninštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa\ndokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (§ 385 ods. 1 CSP). Z odôvodnenia celého rozhodnutia\nodvolacieho súdu musí byť tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s argumentáciou strán sporu a či pri riešení\nprávnych otázok vzal do úvahy i relevantnú judikatúru, právnu vedu a rozhodnutia, ktorou argumentovali\nstrany sporu (odsek 46 až 48 tohto rozhodnutia). Odvolací súd sa preto bude musieť vysporiadať\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený\njednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s\npoukazom na ním prijaté právne závery.\n54. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že sa vec\nvracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia\niných dovolacích námietok. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo\nk procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho,\naby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\n\nsúdu. Na základe uvedeného dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\nžalovanej 3/ týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP).\n55. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\no trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n56. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o\nnávrhu dovolateľky o odklade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/6/2022", "guid": "973dcef8-c18f-4024-a73b-1d8162ce4ed4:a498ecb5-7d88-4caa-b4d1-6b4c903f7051", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7beeb80-4654-46b6-a447-77be197d1aa6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.11.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.11.2021.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:7c187bad-8a7a-4200-9ee9-690738e21283", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 145/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.145.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:9b84276c-1f07-4e37-8628-548248be1064", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 825/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 825/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1"}, {"guid": "ussr:2ef8c2f5-e3cc-44db-9543-401b53e673c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2"}, {"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f81ac572-d067-4ac8-a329-3dd59c96a6e1:d6bc526e-25d6-4555-b552-efbe71756774", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/6/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/6/2022 z 18. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f81ac572-d067-4ac8-a329-3dd59c96a6e1:d6bc526e-25d6-4555-b552-efbe71756774"}], "citovane_v": []}