{"guid": "601d98ca-e153-45a0-8c0d-447623966f5c:e280fc46-19cc-43f6-b930-a411ad038124", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2023 z 25. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2025, sp. zn. 8Cdo/67/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2", "identifikacne_cislo": "4116221836", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2025-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e280fc46-19cc-43f6-b930-a411ad038124", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/67/2023\n4116221836\n25. 02. 2025\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G.. B. X.B., narodenej XX. C. XXXX, O. XXXX a\n2/ H. X., narodeného XX. Y. XXXX, O. XXXX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou,\nBratislava, Heydukova 16, proti žalovaným 1/ G.. P. P., narodenému XX. U. XXXX, W., C. XXXX/XX, 2/ P..\nC. T., narodenému X. U. XXXX, W., W.E. XXXX/X, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Advokátska\nkancelária Andrej Vlk, s.r.o., Bratislava, Gallayova 21, o zaplatenie 30 000 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/376/2016, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre zo 15. decembra 2022 sp. zn. 7Co/86/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd\") potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\" resp. „prvoinštančný súd\") z 01. júla 2021 č. k.\n10C/376/2016-646 (v poradí druhý) podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP\") ako vecne správny v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o nároku\nna náhradu trov konania (výrok I.); žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok II.).\n1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia voči\nžalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní\") domáhali uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne na zaplatenie\nsumy 30 000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 30 000 eur od podania žaloby do zaplatenia.\nUplatnený nárok odôvodnili tým, že dňa 8. augusta 2014 so žalovanými uzavreli kúpnu zmluvu,\npredmetom ktorej bol pozemok parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 446 m2 v katastrálnom území\nA.f zapísaný vo vl. č. XXXX za kúpnu cenu 18 000 eur. V ten istý deň uzavreli ako objednávatelia so\nžalovanými ako dodávateľmi zmluvu o dielo spočívajúcu vo vyhotovení základovej dosky za cenu 8 500\neur. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní im 18. augusta 2014 predložili antidatovaný dodatok s dátumom 8.\naugusta 2014, ktorým sa zmenil predmet a vykonanie diela na cenu za základovú dosku 8 500 eur a\nzálohovú platbu za drevenú panelovú konštrukciu 21 500 eur. Žalovaný 1/ od nich prevzal 18. augusta\n2014 v hotovosti sumu 8 500 eur a 21 200 eur a neskôr mu v hotovosti uhradili 300 eur. Práce dohodnuté\nv zmluve o dielo a jej dodatku žalovaní ale nevykonali. Základovú dosku zhotovila a drevenú konštrukciu\ndodala spoločnosť O - business s.r.o. Na strane žalovaných preto došlo k bezdôvodnému obohateniu,\nktoré žalobcovia žiadali vydať.\n1.3. V poradí prvým rozsudkom z 3. októbra 2018 č. k. 10C/376/2016- 286 súd prvej inštancie uložil\nžalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 29 700 eur s úrokom z\nomeškania 5 % ročne zo sumy 29 700 eur od 15. augusta 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/\n\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, a to\nvoči vyhovujúcemu výroku. Odvolací súd uznesením z 30. júna 2020 č. k. 7Co/88/2019-373 rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil názor, že v prvoinštančnom konaní neboli\nodstránené zásadné rozpory v tvrdeniach strán sporu. Uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie\nvypočuje navrhnutú svedkyňu L. O., prípadne vykoná ďalšie stranami navrhnuté dôkazy a bude sa\nzaoberať tým, či zmluva o dielo spolu s dodatkom medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá a za\nakým účelom bola žalobcami vyplatená žalovaným suma 29 700 eur.\n1.4. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.); žalovaným 1/ a 2/\npriznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.); výrokom III.\nrozhodol, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. upravil učtáreň\nOkresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti rozhodnutia vrátila žalovaným 1/ a 2/ každému v pomere 1ina nespotrebované preddavky zložené na tlmočné. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami\n§ 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník\").\n1.5. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a z čestného prehlásenia svedkyne L. O. mal preukázané,\nže žalobcovia nemali vlastné prostriedky, náklady na kúpu pozemku a projekt boli približne 40 000\neur, 34 000 eur pozemok a 4 000 eur projekt, vedľajšie náklady na kúpu sa vzťahovali na kúpnu cenu\npodľa kúpnej zmluvy 18 000 eur, v takejto výške bola poukázaná notárovi 18. augusta 2014, a vtedy\nsa aj pripočítalo prvých 30 000 eur poskytnutých z úveru, z ktorej žalobcovia vybrali 29 700 eur pre\nzvyšok kúpnej ceny a čiastočne pre základovú dosku. Z predloženého listinného dôkazu Prílohy č. 1\nprvoinštačný súd zistil, že L. O. si zapísala, že predmetom financovia je pozemok v A. za 38 000 eur,\nkúpna cena bola 18 000 eur a dom 150 000 eur. Z výsluchu svedkyne L. O. súd prvej inštancie zistil, že\núver bol žalobcom poskytnutý vo výške 150 000 eur a podľa dohody mal byť z neho uhradený pozemok\na vedľajšie náklady vo výške 38 000 eur a ostatné peňažné prostriedky mali byť použité na výstavbu\ndomu. Cena 38.000 eur za kupovaný pozemok bola podľa nej primeraná. Notárovi bolo prevedených 18\n000 eur a na účet žalobcov v ten istý deň 34 000 eur, z ktorých bolo vybratých 29 700 eur. Svedkyňa\nďalej uviedla, že do poznámok si sumu 38 000 eur zapísala sama na základe dohody v rámci zmluvy\no úvere a do kúpnej zmluvy mohla byť napísaná cena bez vedľajších nákladov. Predloženou inzerciou\nz obdobia 4 roky pred uzavretím zmluvy súd prvej inštancie zistil, že cena pozemku v A. bola 46 eur/1\nm2; predloženou kúpnou zmluvou uzavretou medzi inými kupujúcimi 2. mája 2014 bolo preukázané,\nže cena pozemku v A. bola 75 eur/1m2. Z emailovej komunikácie žalovaných zo 7. februára 2014 (č.l.\n469) vyplynulo, že od žalobcov mali dostať sumu 8 500 eur na dosku a 21 500 eur na konštrukciu na\nzáklade zmluvy o dielo, pričom žalobcovia vedeli, že časť z vyplatených peňazí je za pozemok, čo museli\nakceptovať inak by bol pozemok drahší. Žalovaní spolu so spoločnosťou O-businness s.r.o. dostali od\nžalobcov spolu 147 000 eur.\n1.6. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že medzi zmluvnými\nstranami bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bola kúpa pozemku za kúpnu cenu vo výške\n18 000 eur a v ten istý deň aj zmluva o dielo v znení jej dodatku, ktorého predmetom bolo zhotovenie\nzákladovej dosky za cenu 8 500 eur a drevenej panelovej konštrukcie za zálohu 21 500 eur. Medzi\nžalobcami a spoločnosťou O-business s.r.o. bola 22. augusta 2014 uzavretá zmluva o dielo, ktorej\npredmetom bolo zhotovenie domu „na kľúč\" za sumu 97 000 eur. Žalobcovia vyplatili žalovaným sumu\n29 700 eur (21 200 eur + 8 500 eur), žalovaní však tvrdili, že uvedenú sumu prijali ako doplatok do\ndohodnutej kúpnej ceny pozemku a zálohy na cenu diela zhotoveného O-business s.r.o. a nákladov\nna projekt. V rámci vykonaného dokazovania tiež nebolo sporné, že pozemok bol ponúkaný za 34\n000 eur, čo bolo aj preukázané emailom P.. X. Š.. Z tohto emailu okrem toho vyplýva, že k cene 34\n000 eur bolo potrebné pripočítať notársky poplatok, katastrálny poplatok, daň z pozemku a cenu za\nprojekt pre stavebné povolenie, spolu 39 928 eur. Výsluchom svedkyne L. O., riaditeľky banky, ktorá\nžalobcom poskytla úver, jej čestným prehlásením a poznámkami k tomuto úveru mal súd prvej inštancie\nza preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola cena za pozemok spolu s vedľajšími nákladmi\ndohodnutá vo výške 38 000 eur, z čoho 4 000 eur boli náklady na projekt a v sume 18 000 eur\nneboli zahrnuté vedľajšie náklady. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výsluch svedka U.A. E., podľa\nktorého cena pozemku bola dohodnutá vo výške 34 000 eur a v zmluve bola uvedená suma 18 000\neur iba z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na strane žalobcov. Podľa tohto svedka zvyšok\ndohodnutej ceny za pozemok vyplatili žalobcovia žalovaným dňa 18. augusta 2014, ktorej prevzatie\n\npotvrdili svojim podpisom na zmluve o dielo z 8. augusta 2014. Z mailovej komunikácie medzi žalovaným\n1/ a žalobkyňou 1/ zo dňa 17.-18. septembra 2014 vyplynulo, že žalobkyňa na dopyt žalovaného 1/ o\nzaslanie „dokladu o prevzatí hotovosti za pozemok\" reagovala doručením Dodatku k zmluve o dielo zo\ndňa 8. augusta 2014. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovia mali záujem o\nzhotovenie domu „na kľúč\", pričom z emailu P.. Š. bolo preukázané, že dom „na kľúč\" im bol ponúkaný\nza cenu 147 000 eur s pozemkom. Výpoveďou svedka U. E., konateľa zhotoviteľa, bolo preukázané,\nže k zníženiu ceny diela zo sumy 112 000 eur na 97 000 eur prišlo z dôvodu, že mu žalovaní poskytli\nzo sumy prijatej od žalobcov dňa 18. augusta 2014 časť ceny diela. Prvoinštančný súd poukázal tiež\nna skutočnosť, že podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcami a žalovanými v znení jej dodatku z\n8. augusta 2014 mali žalovaní dielo zhotoviť pre žalobcov do jedného mesiaca od prijatia ceny diela a\nkeďže sumu mali podľa žalobcov prijať 18. augusta 2014 mali dielo (základovú dosku a drevenú panelovú\nkonštrukciu) vyhotoviť do 18. septembra 2014, napriek tomu žalobcovia už 22. augusta 2014 uzavreli\nzmluvu o dielo s iným zhotoviteľom, ktorá im mala rovnako toto dielo zhotoviť, za čo mu podľa rozpisu\nplatieb z 19. augusta 2014 mali zaplatiť dohodnutú cenu, čo svedčí o tom, že žalobcovia museli mať\nvedomosť o totožnom plnení. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia hoci v priebehu konania\ntvrdili, že pozemok má vady a ponúkaná cena bola pre nich privysoká, nijakým spôsobom nepreukázali\nprečo by im mala byť poskytnutá zľava 44 % z ceny pozemku.\n1.7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o dielo uzavretá medzi\nžalobcami a žalovanými dňa 8. augusta 2014 v znení jej dodatku nebola uzavretá vážne, a preto je podľa\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia\na žalovaní boli dohodnutí, že v kúpnej zmluve týkajúcej sa pozemku účelovo uvedú nižšiu kúpnu cenu,\ndoplatok ktorej žalobcovia vyplatia žalovaným na základe simulovanej zmluvy o dielo a rovnako tak\nboli dohodnutí, že v zmluve o dielo uzavretej so zhotoviteľom O-business s.r.o. uvedú účelovo nižšiu\ncenu diela, zálohu ktorej žalobcovia vyplatia žalovaným a zaplatia im aj náklady na projekt. Poukázal na\nustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého potom platí dohoda o vyššej kúpnej\ncene pozemku, diela a nákladov za projekt a preto na strane žalovaných nemohlo prísť podľa § 451 ods.\n2 Občianskeho zákonníka k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 29 700 eur, ktoré by boli povinní\nžalobcom vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobu žalobcov z uvedených dôvodov\npreto v celom rozsahu zamietol.\n1.8. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v spore\núspešným žalovaným priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Štátu vznikli trovy za preklad nesprávneho predvolania pre svedkyňu, ktoré z uvedeného dôvodu\nneboli kryté preddavkom a pretože ani jednej zo strán nebolo možné pričítať zavinenie na vzniku týchto\ntrov, súd štátu ich náhradu podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP\nnepriznal. V priebehu sporu súd do konania pribral ako tlmočníčku a prekladateľku F.. E. M. z dôvodu,\nže svedkyňa L. O. neovláda slovenský jazyk. Žalovaní na vykonanie tohto dôkazu zložili preddavky a\nkeďže zložené preddavky neboli v celom rozsahu spotrebované, súd prvej inštancie rozhodol, že sa po\nprávoplatnosti rozhodnutia o tlmočnom vrátila žalovaným, ktorí ich zložili a to každému z nich v pomere 1.\n2. Odvolací súd v dôvodoch potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že rozhodujúc o odvolaní podanom\nžalobcami, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a\nskonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil, avšak\nvec po právnej stránke posúdil len čiastočne správne. Napriek tomu odvolací súd dospel k záveru o\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a\nvyvodil z neho správne právne závery, týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o dielo v znení jej dodatku v zmysle\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v konaní bolo preukázané, že obidve zmluvné strany uvedenú\nzmluvu o dielo neuzatvorili vážne, teda s úmyslom, aby na jej základe žalovaní postavili žalobcom\nzákladovú dosku a dodali konštrukciu domu. Odvolací súd nesúhlasil s námietkami žalobcov, že v konaní\nnebol zo strany žalovaných predložený žiaden priamy dôkaz o tom, že kúpna cena za pozemok nemala\nbyť vo výške 18 000 eur, ale vo výške 34 000 eur. Práve naopak, žalovaní v konaní produkovali množstvo\ndôkazov, z ktorých súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobcovia sa so žalovanými dohodli na kúpnej\ncene za pozemok 34 000 eur + ďalšie náklady napriek tomu, že do kúpnej zmluvy uviedli sumu 18 000\neur. O uvedenom svedčila emailová komunikácia, v ktorej žalobkyňa 1/ preposiela email žalovanému\n2/ uvádzajúc „...ako sme sa včera dohodli, preposielam Vám email od pána Š..\" Je v ňom uvedená\ncena pozemku vo výške 34 000 eur, cena poplatkov, cena holodomu i celková cena domu s pozemkom.\nTento email je zo 7. augusta 2014, teda deň predtým ako bola uzavretá kúpna zmluva so žalovanými u\nnotára v A.. Odvolací súd považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že sa dohodli so žalovanými na\n\ncene pozemku 18 000 eur dňa 8. augusta 2014, keď ešte 7. augusta 2014 súhlasili s cenou pozemku\na poplatkami uvedenými v správe P.. Š.. O rovnakom úmysle svedčilo aj čestné vyhlásenie, výpoveď\na poznámky riaditeľky banky v A. L. O., ktorá mala poznámku o kúpnej cene 18 000 eur a zároveň\nmala uvedenú celkovú cenu pozemku s poplatkami vo výške 38 000 eur. Je zrejmé, že ak by uvedená\nsvedkyňa nemala vedomosť o skutočnej cene pozemku, tak by nemala dôvod uviesť si to vo svojich\npoznámkach. Navyše riaditeľka banky uvádzala, že prvé stretnutie sa uskutočnilo v júli 2014, teda už\nv tom čase boli zrejme zmluvné strany dohodnuté na cene pozemku, keďže sa v banke preberalo\nfinancovanie úveru na pozemok a stavbu rodinného domu. Rovnako z emailu zo 17. septembra 2015, v\nktorom žiadal žalovaný 1/ o zaslanie dokladu o prevzatí hotovosti za pozemok, žalobkyňa 1/ automaticky\nreagovala zaslaním dodatku k zmluve o dielo, v ktorom spolu so žalobcom 2/ podpisom potvrdila, že\nžalovaný 2/ prevzal celkovo sumu 8 500 a 21 200 eur.\n2.1. Správne uviedol súd prvej inštancie, že skutkové tvrdenia žalovaných potvrdil vo svojej výpovedi\naj svedok E., ktorý uviedol, že prevzal od žalovaných sumu 15 000 eur ako zálohu na stavbu rodinného\ndomu s tým, že žalobcovia o tomto mali vedomosť. Žalobcovia v odvolaní namietali, že cena diela v\nzmysle zmluvy o dielo bola 97 000 eur a nedohodli sa na žiadnom znížení sumy zo 112 000 na 97 000\neur. K predmetnému odvolací súd uviedol, že nesporne Zmluva o dielo a rozpis platieb na vyhotovenie\nrodinného domu od spoločnosti O-Business s.r.o. boli na sumu 97 000 eur, avšak z výpovede uvedeného\nsvedka bolo preukázané tvrdenie žalovaných, že svedkovi ako konateľovi O-Business s.r.o. odovzdali\nzálohu na vyhotovenie diela, a to v sume 15 000 eur. Zároveň bolo preukázané, že žalobcovia mali\nvedomosť o tejto tzv. zálohovej platbe. Odvolací súd preto uzatváral, že bezpochyby Zmluva o dielo v\nznení jej dodatku z 8. augusta 2014 je neplatná, pretože zmluvné strany ju neuzatvorili vážne a nemali\nvôľu, aby sa v zmysle tejto zmluvy uskutočnilo tam uvedené plnenie (zhotovenie základovej dosky a\ndodanie konštrukcie), pričom bolo tiež nesporne preukázané, že žalobcovia od počiatku mali vedomosť,\nže časť z odovzdanej sumy 29 700 eur bude doplatkom na kúpnu cenu za pozemok, a preto museli mať\naj vedomosť, tak ako to potvrdil svedok E., že zvyšná časť bude predstavovať zálohu na vyhotovenie\ndiela spoločnosťou O-Business s.r.o.. Tomuto nasvedčuje aj už vyššie uvedený email P.. X. Š. zo 7.\naugusta 2014, ktorý vo svojom emaili vyčíslil žalobcom stavbu domu po štádium holodom na sumu 95\n500 eur a cenu domu na kľúč s pozemkom vo výške 147 000 eur vrátane DPH. V zmluve o dielo si pritom\nzmluvné strany dohodli predmet diela v znení - stavba domu na kľúč. Bolo potrebné tiež zdôrazniť, že\nžalobcovia od žalovaných nekupovali len pozemok, ale v kontexte predložených dôkazov a ich vyjadrení\nzároveň im mali sprostredkovať úver v banke a výstavbu rodinného domu, ktorú následne uskutočnila\nspoločnosť O-Business s.r.o. Z predloženej emailovej komunikácie vyplynulo, že strany sporu sa už pred\nuzavretím kúpnej zmluvy na pozemok dohodli nielen na cene pozemku, ale aj na cene diela - stavby\nrodinného domu. Preto nie je prekvapujúce, že v cene 30 000 eur bol zahrnutý nielen zostatok kúpnej\nceny za pozemok, ale aj zálohová platba na stavbu rodinného domu pre spoločnosť O-Business s.r.o.\nNavyše toto tvrdenie žalovaných a svedka E. potvrdzovala aj emailová komunikácia medzi žalobcami\nzo 7. augusta 2014, z ktorej vyplynulo, že žalobca 2/ vedel, že pozemok je drahší, pričom Zmluva o\ndielo spolu s dodatkom je fiktívna a jej cieľom je len získanie hotovosti vo výške 30 000 eur za účelom\ndoplatenia ceny pozemku a ceny diela, keďže riadna zmluva o dielo je na sumu 97 000 eur, avšak\ncelková cena pozemku a rodinného domu je 147 000 eur (20 000 eur uhradia notárovi, 30 000 eur v\nhotovosti žalovaným a 97 000 eur je cena zmluvy o dielo). Odvolací súd súhlasil aj s skonštatovaním\nžalovaných, že po celú dobu výstavby rodinného domu spolupracovali so žalobcami a ak by mali byť\nžalobcovia presvedčení, že sumu 29 700 eur uhradili žalovaným titulom uzatvorenej Zmluvy o dielo a\njej dodatku, pričom hneď na to uzavreli aj Zmluvu o dielo so spoločnosťou O-Business s.r.o. s totožným\nplnením, je nereálne, aby žalobcom práve počas stavby domu dva roky uvedená suma nechýbala a\nnevyzývali žalovaných na jej vrátenie.\n2.2. Odvolací súd zdôraznil, že všetky predložené dôkazy bolo potrebné vyhodnotiť jednotlivo, ale aj vo\nvzájomnej súvislosti. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy len v\nprospech žalovaných a nezaoberal sa s ich námietkami. Na žalovaných bolo dôkazné bremeno vyvrátiť\ntvrdenia žalobcov. Žalovaní predložili viaceré listinné dôkazy, najmä kúpnu zmluvu a zmluvu o dielo. Súd\nprvej inštancie preto musel vyhodnotiť či dôkazné bremeno zvolenej obrany žalovaní uniesli a preukázali\nsvoje tvrdenia. Odvolací súd konštatoval, že námietky žalobcov v kontexte dôkazov produkovaných\nžalovanými nemali takú silu, aby ich dokázali vyvrátiť.\n2.3. Citáciou a rozborom ustanovení § 37 ods. 1 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací\nkonštatoval, pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to\n\nzodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho\nzákonníka). Z uvedeného potom vyplynulo, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len\n„naoko\" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny\núkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov\nurobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný\nprávny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.\nPokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39\nObčianskeho zákonníka).\n2.4. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom, že\nZmluva o dielo v znení jej dodatku z 8. augusta 2014 je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, keď v konaní bolo preukázané, že obidve zmluvné strany (strany sporu) ju neuzatvorili\nvážne, teda ich vôľou nebolo, aby na jej základe žalovaní postavili žalobcom základovú dosku a dodali\nkonštrukciu rodinného domu. Odvolací súd ale súhlasil s námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie\npoukazujúc na ustanovenie § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka a simulovanú Zmluvu o dielo, neuviedol\naký právny úkon sa mal zastierať. Podľa žalobcov do úvahy neprichádzala argumentácia, že išlo o platný\ndisimulovaný právny úkon (nie je zrejmé aký), pretože v tomto prípade by disimulovaný právny úkon\nmusel zodpovedať vôli strán sporu a musel by spĺňať náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.\nS týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil. Uviedol, že nesporne dôvodom uzavretia Zmluvy o dielo\nv skutočnosti nebolo vyhotovenie a dodanie v nej uvedeného diela, teda to, čo sa sledovalo takýmto\nprávnym úkonom, ale poskytnutie finančných prostriedkov (sumy 30 000 eur) titulom doplatenia kúpnej\nceny za pozemok a časti ceny za stavbu rodinného domu. V danom prípade teda predmetná zmluva\no dielo spolu s dodatkom nebola simulovaným právnym úkonom, pretože nezastierala žiaden iný tzv.\ndisimulovaný právny úkon, ktorý by bol platný. Z uvedeného potom vyplynulo, že Zmluva o dielo v\nznení jej dodatku zo dňa 8. augusta 2014 je neplatná pre nedostatok vôle zmluvných strán uzavrieť túto\nzmluvu. V konaní však bolo preukázané, že na strane žalovaných nedošlo k bezdôvodnému obohateniu\nprijatím sumy 29 700 eur zo strany žalobcov, pretože žalobcovia túto sumu poskytli žalovaným z dôvodu\nzaplatenia zvyšnej kúpnej ceny za pozemok (14 700 eur) a zaplatenia prvotnej platby (15 000 eur) pre\nspoločnosť O-Business s.r.o. na výstavbu rodinného domu žalobcov. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdil.\n2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396\nods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nproti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ,,dovolatelia\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovali z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhovali napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V bližších podrobnostiach\nnamietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP konkretizovali tým, že napadnutý rozsudok\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, nie je jasný, zrozumiteľný,\npresvedčivý a dostatočne odôvodnený aby účastník sporu nemusel hľadať odpoveď na nastolenú\nproblematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým\nzáverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery\nvychádzajú. Dovolatelia mali za to, že odvolací súd nielenže rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou,\nale rozhodnutie súdu je tak rozporuplné, že nie je možné zistiť ako odvolací súd preskúmavanú\nvec právne posúdil - či Zmluva o dielo v znení dodatku z 8. augusta 2014 je platný úkon alebo\nnie, či išlo o simulovaný resp. disimulovaný úkon alebo nie, či prípadne simulovaný/disimulovaný\núkon je platný úkon alebo nie, absentuje tiež právne posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia\nprípadne právne zdôvodnenie prečo by žalobcovia nemali nárok na jeho vydanie. Odvolací súd nedal v\ndôvodoch rozsudku žiadnu odpoveď na podstatnú právnu argumentáciu žalobcov uvedenú v odvolaní,\njeho argumentácia je rozporuplná a nezodpovedajúca komplexnému hodnoteniu dôkazov, na ktorých\nzakladá zaujatý právny názor. Dovolatelia ďalej uviedli, že nesprávnym procesným postupom odvolacím\nsúdom konštatovaný skutkový stav zakladá aj nesprávne právne posúdenie danej veci. Právny záver\nodvolacieho súdu o neplatnosti Zmluvy o dielo v znení jej dodatku z 8. augusta 2014 je podľa ich\nnázoru arbitrárny a je výsledkom ústavne neudržateľného výkladu práva. Odvolací súd pri rozhodovaní\nodignoroval argumentáciu žalobcov, ktorú nepojal do dôvodov meritórneho rozhodnutia, rovnako ani\nrozporné tvrdenia žalovaných, čím došlo k selektívnemu výberu dôkazov následne hodnotených a\ntým aj pojatých do procesu ustaľovania skutkového stavu. Odvolací súd sa dominantne orientoval na\n\ndôkazy svedčiace v prospech žalovaných, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v súdnom\nkonaní. Dovolatelia tvrdili, že došlo aj k porušeniu dvojinštančnosti konania, pretože súd prvej\ninštancie, po zrušení v poradí prvého rozsudku z 03. októbra 2018 č.k. 10C/376/2016-286 odvolacím\nsúdom, formalistickým prístupom úplne prevzal vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom\nuznesení a tento použil aj ako dôvod na zamietnutie návrhu žalobcov v poradí druhom rozhodnutí.\nŽalobcovia tiež poukázali na postup odvolacieho súdu v predchádzajúcom odvolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 7Co/88/2019, keď na neverejnom zasadnutí zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nnevysporiadal sa pritom ale s ich námietkami uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných a zaujal\nopačný právny názor, ku ktorému už žalovaní nemohli zaujať svoje stanovisko, predložiť dôkazy, atď.,\nčím odňal žalovaným právo na kontradiktórne konanie, právo na súdnu ochranu, právo na prístup k súdu,\nteda právo na spravodlivý proces, keďže aj po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom\nmusí vydaniu ďalšieho rozhodnutia súdu prvej inštancie predchádzať zákonné konanie (tzv. fair process),\nt. j. taký postup súdu v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán\nsporu.\n3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP t. j., že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, poukazujúc na bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nžalobcovia namietali, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, nezákonný a arbitrárny.\nMali za to, že ak súd tvrdí, že Zmluva o dielo v znení jej dodatkov nie je simulovaný právny úkon\npotom platí, že zmluvné strany tento úkon urobili slobodne a s plnou vážnosťou a keďže žalovaní\nnevykonali dielo z uzavretej Zmluvy o dielo v znení jej dodatku zo dňa 8. augusta 2014 žaloba je\ndôvodná a žalobcovia majú právo na finančné plnenie, vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd\nkonštatoval, že Zmluva o dielo v znení jeho dodatku z 8. augusta 2014 je absolútne neplatný právny\núkon (t. j. ako keby zmluva nebola uzavretá vôbec) a súčasne konštatoval, že nejde o simulovaný\nani disimulovaný právny úkon žalobcovia nastolili otázku „na základe akého úkonu - označenie\núkonu - by žalovaná suma mala patriť žalovaným, aby nešlo o bezdôvodné obohatenie, za stavu keď\nžalovaní dielo z tejto zmluvy vôbec žalovaní nevykonali?\". Uviedli, že s touto otázkou sa odvolací súd\nvôbec nevysporiadal. Z prezentovaného právneho záveru odvolacieho súdu podľa nich ich vyplýva,\nže neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by žalobcami vyplatená suma 29 700 eur mala\nzostať žalovaným. Žalobcovia mali za to, že právny záver odvolacieho súdu, že nedošlo na strane\nžalovaných k bezdôvodnému obohateniu, je arbitrárny a nezákonný a napadnutý rozsudok je v tejto\nčasti nepresvedčivý a nezrozumiteľný, porušujúci práva žalobcov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie. Žalobcovia zopakovali, že v konaní sa domáhajú zaplatenia sumy 30 000 eur (neskôr 29 700\neur) z dôvodu, že nedošlo k vykonaniu prác z uzavretej Zmluvy o dielo v znení jej dodatku z 8. augusta\n2014 a z toho dôvodu došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žalobcovia\nžiadajú vydať. Mali za to, že odvolací súd sa v tomto spore otázkou zásadného právneho významu „či z\nabsolútne neplatného právneho úkonu vznikol zmluvným stranám nárok na vrátenie plnenia, v prípade\nžalobcov vrátenie peňažného plnenia (bezdôvodného obohatenia)\" vôbec nezaoberal, pričom nijako\nnezdôvodnil prečo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Toto tvrdenie nemá\noporu ani vo vykonanom dokazovaní a je len výsledkom účelového a ústavne neudržateľného výkladu\npráva odvolacím súdom. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu odporuje doterajšej rozhodovacej praxi\nvšeobecných súdov v rovnakých alebo analogických otázkach - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 15. decembra 2005 sp. zn. 4Cdo/237/2005, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 17. októbra 2022 sp. zn. 1VCdo/3/2022, pričom z neho nie je zrejmé čo bolo dôvodom pre\nodklon od ustálenej judikatúry dovolacieho súdu.\n4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli\nna základe rozsiahleho dokazovania k záveru, že titul na poskytnutie plnenia existoval a vysporiadali\nsa dostatočne aj s otázkou prípadného bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcov. Mali\nza to, že v žiadnom prípade nedošlo k odklonu od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a nie je tak založená prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Pokiaľ žalobcovia\nnie sú spokojní so spôsobom hodnotenia dôkazov prvoinštančného a odvolacieho súdu, toto nemožno\npovažovať za porušenie ich práva na spravodlivý proces a teda ani v tomto prípade nie je daný dovolací\ndôvod a dovolanie nie je prípustné. Žalovaní navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalobcov zamietol a\npriznal im náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/\ntreba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n12. Žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnamietali, nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nesprávne hodnotenie\nvykonaných dôkazov, nesprávne skutkové a právne závery a tiež porušenie zásady dvojinštančnosti\nsúdneho konania (§ 34 CSP), princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konanie.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\n\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo\n168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).\n15. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať\nizolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré\nsúd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri\nrozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393\nods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.). Za procesnú vadu konania v zmysle § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľov.\n15.1. Osobitne s dovolacími námietkami žalobcov dovolací súd uvádza, že súdy nižších inštancií v\nodôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom objasnili ako v spore dospeli k záveru, že zmluva\no dielo uzavretá medzi žalobcami a žalovanými dňa 8. augusta 2014 v znení jej dodatku nebola uzavretá\nvážne, a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. V uvedenom smere poukázali na\nvýsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že strany sporu v kúpnej zmluve týkajúcej sa\npozemku účelovo uvedú nižšiu kúpnu cenu, doplatok ktorej žalobcovia vyplatia žalovaným na základe\n„simulovanej\"/predstieranej zmluvy o dielo a rovnako tak boli dohodnutí, že v zmluve o dielo uzavretej\nso zhotoviteľom O-business s.r.o. uvedenú účelovo nižšiu cenu diela, zálohu ktorej žalobcovia vyplatia\nžalovaným a zaplatia im aj náklady na projekt. Odvolací súd považujúc výrok rozsudku prvoinštančného\nsúdu za vecne správny, súčasne v dôvodoch rozhodnutia (na rozdiel od súdu prvej inštancie) doplnil,\nže „...Zmluva o dielo v znení jej dodatku z 8. augusta 2014 v skutočnosti nebola simulovaným právnym\núkonom, pretože nezastierala žiaden iný tzv. disimulovaný právny úkon, ktorý by bol platný, preto je\nneplatná pre nedostatok vôle zmluvných strán uzavrieť túto zmluvu. ...V konaní však bolo preukázané,\nže na strane žalovaných nedošlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím sumy 29 700 eur poskytnutej zo\nstrany žalobcov, pretože žalobcovia túto sumu poskytli žalovaným z dôvodu zaplatenia zvyšnej kúpnej\nceny za pozemok (14 700 eur) a zaplatenia prvotnej platby (15 000 eur) pre spoločnosť O-Business\ns.r.o. na výstavbu rodinného domu žalobcov...\". Nie je preto opodstatnená dovolacie námietka žalobcov,\nže odvolací súd nijako nezdôvodnil prečo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.\nDovolací súd uzatvára, že odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými\nrozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane tých na ktoré žalobcovia poukazovali aj v rámci dovolacích\nnámietok a myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s\npoukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na\nprávne závery, ktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n16. Zo zhora uvedeného (pod bodom 15.1) je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd\nrozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky\nnáležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že žalobcovia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil a že odvolací súd\n\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými\na právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasia\na nestotožňujú sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n17. Dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov (v danom prípade o neplatnosti zmluvy o dielo v znení jej\ndodatku v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatky vážnosti v prejave vôle), ku ktorým\nsúdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť\ndovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Dovolací súd v tomto kontexte\nďalej uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch (ktoré taktiež\nžalobcovia namietali), nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Skutočnosť, že dovolatelia majú odlišný právny názor než odvolací\nsúd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n18. K namietanému pochybeniu v procese dokazovania v danej veci („selektívnemu výberu dôkazov\nsúdmi nižších inštancií\" resp. „nekomplexnému hodnoteniu dôkazov\") dovolací súd uvádza, že pokiaľ\nsúd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil\nniektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu\nprocesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Predmetná judikatúra dovolacieho\nsúdu bola a je akceptovaná aj ústavným súdom napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 65/2020, III. ÚS\n171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, II. ÚS 153/2019, II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020.\n19. Pokiaľ ide o žalobcami namietané hodnoteniu dôkazov dovolací súd vo všeobecnosti tiež uvádza, že\nsúdy rozhodujú vo veci v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v čl. 15 Základných\nprincípov CSP v spojení s § 191 CSP. Táto zásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.\n46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí\nvždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci\na vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú\nsúčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.\n19.1. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že\ndovolateľmi spochybnená hodnotiaca úvaha (resp. jej výsledok) odvolacieho súdu zodpovedá zásadám\nformálnej logiky a je aj preskúmateľná. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade\nso zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi\nzistené. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej\núpravy Civilného sporového poriadku. Takýmto procesným postupom odvolacieho súdu preto nedošlo k\ntomu, že by súd (odvolací) znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej\nmiere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n\n20. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy, pretože v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Má však\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci dovolací súd takúto existenciu\nvady zmätočnosti nezistil.\n21. Žalobcovia ďalej namietali porušenie zásady dvojinštančnosti konania, ktorá zabezpečuje, že\ntakmer každé rozhodnutie vydané súdom v prvom stupni konania je preskúmateľné nadriadeným súdom\n(odvolacím) v druhom stupni konania. Porušenie predmetnej zásady videli v tom, že prvoinštančný súd\nsa v poradí druhom rozhodnutí riadil „formalisticky\" vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v\npredchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.\n21.1. Z obsahu spisu vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom z 3. októbra 2018 č. k. 10C/376/2016-286\nsúd prvej inštancie v prevažnej časti (o zaplatenie 29 700 eur s príslušenstvom) žalobe vyhovel, len v\nnepatrnej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, a to voči vyhovujúcemu\nvýroku, pričom odvolací súd uznesením z 30. júna 2020 č.k. 7Co/88/2019-373 rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil názor, že v prvoinštančnom konaní neboli odstránené\nzásadné rozpory v tvrdeniach strán sporu. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie vypočuť navrhnutú\nsvedkyňu L. O., prípadne vykonať ďalšie stranami navrhnuté dôkazy a zaoberať sa tým, či zmluva o dielo\nspolu s dodatkom medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá a za akým účelom bola žalobcami\nvyplatená žalovaným suma 29 700 eur. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie po doplnení\ndokazovania žalobu zo zhora uvedených dôvodov zamietol.\n21.2. Podľa § 391 ods. 2 a 3 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nAk odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci\nďalej postupovať. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva súdu nižšej inštancie viazanosť\nvysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Právny názor odvolacieho\nsúdu je záväzný tak v otázkach právnych ako aj skutkových. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, že v danom prípade súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého rozsudku doplnil dokazovanie\npresne v zmysle intencií záverov odvolacieho súd; takto doplnené dokazovanie znovu vyhodnotil a vo\nveci samej rozhodol. V žiadnom prípade takýmto procesným postupom nedošlo k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania resp. vytýkanému formalistickému prístupu v súvislosti s prezentovanými\nprávnymi názor odvolacieho súdu a v nadväznosti na to k porušeniu práva na spravodlivý proces na\nstrane žalobcov.\n22. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia namietali aj porušeniu princípu\nrovnosti zbraní. Tento princíp predstavuje v procesnoprávnej rovine základný postulát, podľa ktorého\nžiadna zo sporových strán (bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu) nemá vo vzťahu\nk protistrane iné než rovnocenné postavenie. Znamená to, že žiadna sporová strana nie je akýmkoľvek\nspôsobom nadradená druhej sporovej strane. Citovaný článok pokrýva tú časť procesnoprávnych\nvzťahov, ktorá vzniká medzi dvoma sporovými stranami kontradiktórneho konania. Obsahom každého\nprávneho vzťahu sú práva a povinnosti, ktoré vznikajú pri realizácii oprávnení jednotlivých subjektov\ntohto právneho vzťahu. Z tohto aspektu sa prejavuje princíp rovnosti sporových strán ako tzv. rovnosť\nzbraní judikovaná Európskym súdom pre ľudské práva. Rovnosť zbraní sa prejavuje ako rovnaká miera\nmožností uplatňovania prostriedkov procesného útoku, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených\nCivilným sporovým poriadkom (Števček, M., Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 44-45 s.).\n22.1. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred\nzákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch\nprocesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek\n\núčastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých\nprocesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach\nktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL. ÚS 43/95). O tom, ako v tom-ktorom prípade prebiehalo civilné\nsporové konanie, posudzuje dovolací súd na podklade spisu (sp. zn. 3 Cdo 289/2014, sp. zn. 3 Cdo\n321/2015, sp. zn. 3 Cdo 888/2015, sp. zn. 3 Cdo 156/2016).\n22.2. Z obsahu spisu preskúmavanej veci vyplýva, že žalobcom, ktorí sa v spore domáhali vydania\nbezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie vytvoril dostatočný priestor pre predkladanie dôkazov na\npreukázanie nimi tvrdených skutkových okolností, týmito sa riadne zaoberal a aj ich vyhodnotil, zároveň\nim umožnil na pojednávaní rovnako ako žalovaným vyjadriť sa a predniesť tvrdenia resp. reagovať na\nobranu žalovaných. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolatelia neopodstatnene namietali porušenie\nzásady rovného postavenia strán v spore tým, že „odvolací súd sa dominantne orientoval na dôkazy\nsvedčiace v prospech žalovaných\". Pre takéto konštatovanie obsah spisu nedáva podklad.\n23. Napokon žalobcovia naplnenie vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP videli aj v postupe\nodvolacieho súdu v predchádzajúcom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/88/2019, keď na\nneverejnom zasadnutí zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak nevysporiadal sa pritom riadne\ns ich námietkami uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných a zaujal opačný právny názor,\nku ktorému už žalovaní nemohli zaujať svoje stanovisko, predložiť dôkazy, atď., čím im mal odňal\nprávo na kontradiktórne konanie, právo na súdnu ochranu, právo na prístup k súdu, teda právo na\nspravodlivý proces. Aj po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom malo vydaniu ďalšieho\nrozhodnutia súdu prvej inštancie predchádzať zákonné konanie (tzv. fair process), t.j. taký postup súdu\nv ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.\n23.1. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní\" je, aby všetci účastníci konania\nmali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty\"\nprotistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a\nkde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016,\nsp. zn. III. ÚS 32/2015).\n23.2. V danom prípade preskúmaním spisu dovolací súd nezistil, že by súdy nižších inštancií\nsvojím postupom porušili právo žalobcov na kontradiktórne konanie. Všetky vyjadrenia žalovaných\nboli žalobcom riadne doručené, títo mali dostatočnú možnosť s nimi sa oboznámiť a reagovať na ne.\nŽalobcovia v konečnom dôsledku vo svojich dovolacích námietkach ani bližšie nešpecifikovali, v čom\nkonkrétne malo ich právo v štádiu konania po prvom zrušujúcom rozhodnutí porušené. Pokiaľ uviedli,\nže „odvolací súd sa riadne v poradí v prvom rozhodnutí nevysporiadal s ich námietkami uvedenými vo\nvyjadrení k odvolaniu žalovaných a zaujal k nim opačný právny názor (ku ktorému už žalovaní nemohli\nzaujať svoje stanovisko)\", táto skutočnosť obsahovo nezodpovedá podstate kontradiktórnosti konania\n(tomu čo má na zreteli). Odhliadnuc od opodstatnenosti predmetnej námietky je potrebné aj uviesť, že\nžalobcovia v ďalšom konaní, ktoré nasledovalo (po zrušení prvoinštačného rozsudku) mali zachované\nvšetky ich procesné oprávnenia a mohli teda uplatniť svoj vplyv na výsledok konania. Ani uvedená\n(namietaná) skutočnosť nemôže preto založiť vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP (porovnaj sp.\nzn. 3 Cdo 204/2013, sp. zn. 5 Cdo 209/2009, 5 Cdo 185/209, 3 Cdo 57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014).\n24. V posudzovanom prípade dovolací súd uzatvára, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nkonanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP, dovolanie žalobcov preto v uvedenej časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n25. Dovolací súd ďalej pristúpil k skúmaniu existencie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. Dovolatelia podľa tohto dovolacieho dôvodu namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom, v ktorej súvislosti nastolili otázku „či z absolútne neplatného právneho úkonu vznikol zmluvným\nstranám nárok na vrátenie plnenia, v prípade žalobcov vrátenie peňažného plnenia (bezdôvodného\nobohatenia)?\" resp. „...na základe akého úkonu - označenie úkonu - by žalovaná suma mala patriť\nžalovaným, aby nešlo o bezdôvodné obohatenie, za stavu keď žalovaní dielo z tejto zmluvy vôbec\nžalovaní nevykonali?\". V uvedenom smere poukázali na odklon od judikatúry najvyššieho súdu,\n\npričom za takúto označili rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005 sp.\nzn. 4Cdo/237/2005 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2022 sp.zn.\n1VCdo/3/2022.\n26. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon\" jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu\". Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa teda sleduje zámer minimalizovať nežiadúce odklony\nrozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tým prispieť k ich jednotnému\nrozhodovaniu.\n27. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018\npatria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\" predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n28. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) resp. § 421 ods. 1 písm. b) či §\n421 ods. 1 písm. c) CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť\n(najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až §\n435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a\n8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o\nprípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako\npredchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n30. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu\" (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), „vyriešenia\nprávnej otázky\" (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo „zjednotenia rozdielneho rozhodovania\" (§ 421 ods. 1\npísm. c) CSP) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom\nkonaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky)\nz hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n31. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie je viazaný (a zároveň obmedzený)\nrozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označil dovolateľ (viď rozhodnutie veľkého senátu\nobchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020 a tiež 1VCdo/2/2022, 8Cdo/278/2019).\n\n32. Podľa právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005\nsp. zn. 4Cdo/237/2005 „Pri uplatnení záväzkov z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z\nneplatného právneho úkonu (nájomnej zmluvy) sa užívateľ (nájomca) pri zmene vlastníctva môže voči\nprvšiemu vlastníkovi zbaviť svojho záväzku, ak mu zmena vlastníctva k predmetu nájmu bola oznámená\npôvodným vlastníkom alebo až keď mu ju nový vlastník preukázal. Pri posudzovaní takéhoto nároku\nmožno analogicky použiť ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka\".\n32.1. Podľa právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2022 sp. zn.\n1VCdo/3/2022 publikovanej pod č. 59/2022 „Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné\nstrany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník),\nvznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je\nvždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné\nobohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení ani skutočnosť,\nže predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Vrátením\npredmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s\npredávajúcim\".\n33. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil\nrozhodnutie napadnuté dovolaním žalovaných, neodklonil v nastolenej otázke/otázkach (viď bod 25.)\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu. Vec sp. zn. 4Cdo/237/2005 nie je vôbec pre odlišné skutkové okolnosti a z nich plynúce právne\nzávery vo vzťahu k preskúmavanej veci priliehavá. Vo veci sp. zn. 1VCdo/3/2022 síce išlo o riešenie\nbezdôvodného obohatenia z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, avšak v danom prípade si žalobcovia\nuplatnili svoj nárok titulom uzatvorenej zmluvy o dielo v znení jej dodatku a až z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že v skutočnosti sporné plnenie malo základ z predstieranej zmluvy o dielo, ktorú odvolací\nsúd vyhodnotili ako neplatnú pre nedostatok vôle zmluvných strán ju uzavrieť. Podľa skutkových\nzistení žalobcovia žalovanú sumu v skutočnosti poskytli žalovaným z dôvodu zaplatenia zvyšnej kúpnej\nceny za pozemok (14 700 eur) a zaplatenia prvotnej platby (15 000 eur) pre spoločnosť O-Business\ns.r.o. na výstavbu rodinného domu. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalovaných\nnedošlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím sumy 29 700 eur zo strany žalobcov. Žalobcovia pritom\npo skutkovej stránke svoju žalobu nekoncipovali zhora uvedeným spôsobom, hoci ich tvrdenia a v\nkonečnom dôsledku aj znenie nastolených otázok svedčí o správnosti prijatých skutkových záverov.\nPokiaľ by aj pravdivo zvolili uplatnenú argumentáciu vzhľadom na synalagmatický charakter záväzku\ns predávajúcim by sa poskytnutého plnenia mohli domáhať len súčasne s vrátením predmetu kúpy so\nzodpovedajúcim petitom žaloby.\n34. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané\nneoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá\nnáležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n35. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov, ktorým namietali nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, keďže smerovalo proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n36. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/86/2021", "guid": "f01b95eb-9430-4987-86ec-a4e7302ec98f:991baaf7-cd2b-43ee-963d-0290d0784896", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}