{"guid": "db643bd5-1f52-4b44-92f1-fef8639eb289:d708ba5e-88cb-4b84-a8f3-4f064a7dfb73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2", "spisova_znacka": "6Cdo/179/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/179/2022 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 6Cdo/179/2022, ECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2", "identifikacne_cislo": "4114205949", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 609/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:8307bb89-23b2-40c9-b216-6ee00178f3ce", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d708ba5e-88cb-4b84-a8f3-4f064a7dfb73", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/179/2022\n4114205949\n30. 04. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:4114205949.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ dedičov B. R., narodenej X. X. XXXX, naposledy\nK., K. X, 2/ dedičov Q. F., narodenej XX. E. XXXX, naposledy K., Ž. XX, zomrelej XX. K. XXXX, 3/ dedičov\nZ. Q., narodenej XX. R. XXXX, naposledy K., V. X, zomrelej XX. Q. XXXX, 4/ Q.. V. U., narodeného\nX. Q. XXXX, K., U. XXX/XX, 5/ X. U., narodeného XX. U. XXXX, K., V. K.H. XXX/XX, 6/ dedičov J. U.,\nnarodeného XX. E. XXXX, naposledy K., Q. XXX/X, zomrelého XX. X. XXXX, 7/ R.F. W., narodenej XX.\nR. XXXX, K., Š. I. XX, 8/ dedičov Z. J., narodenej XX. U. XXXX, naposledy S., S. X/XX, zomrelej XX. W.\nXXXX a 9/ A. V., narodenej XX. P. XXXX, I. K. B.Á., P. XXX, zastúpených splnomocnenkyňou Advokáti\nHeinrich s.r.o, Nitra, Skautská 12, IČO: 36 865 966, proti žalovaným 1/ Rímskokatolícka cirkev, Sídelná\nkapitula Nitra, Nitra, Námestie Jána Pavla II. 1010/5, IČO: 35 593 016, zastúpenej splnomocnenkyňou\nPetruška & partners s.r.o., Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882 a 2/ Národná diaľničná spoločnosť,\na.s., Bratislava, Dúbravská cesta 14, IČO: 35 919 001, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Ladislav\nBarát s.r.o., Nitra, Školská 3, IČO: 36 868 639, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na\nOkresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/13/2014, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 29. januára 2020 sp. zn. 25Co/123/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. januára 2020 sp. zn. 25Co/123/2019 a rozsudok Okresného\nsúdu Nitra z 21. februára 2018 č. k. 8C/13/2014-299 v časti týkajúcej sa žalobcov a žalovanej 1/ z r u\nš u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Nitra (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. februára\n2018 č. k. 8C/13/2014-299 určil, že do dedičstva po nebohej H. J., narodenej XX. R. XXXX, zomrelej\nXX. U. XXXX, patria nehnuteľnosti a to parc. č. 1073/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17\nm2, zapísaná v LV č. XXXX pre katastrálne územie Q., obec a okres K., ako aj parc. č. 1073/22 orná pôda o výmere 7530 m2 a parc. č. 3301/22 - ostatná plocha o výmere 2500 m2 (v ostatných\ndvoch prípadoch inak bez uvedenia katastrálneho územia, obce a okresu), tak ako boli vytvorené na\nzáklade geometrického plánu č. 64/2009 vyhotoveného H.. B. V. 11. novembra 2009, overeného Správou\nkatastra Nitra 18. novembra 2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (ďalej tiež len „sporné\nnehnuteľnosti“). Vyslovil tiež, že žalobcovia majú nárok voči žalovaným na plnú náhradu trov konania.\nTakýto svoj rozsudok odôvodnil (pokiaľ šlo o vec samu) právne ustanoveniami § 137 písm. c) Civilného\nsporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“);\n§§ 123 a 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona\nč. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“); §§ 9 a 28 zákona č. 329/1920\nSb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový), § 10 záborového zákona\nč. 215/1919 Sb. a § 8 ods. 1 a § 17 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej\nlen „zákon č. 142/1947 Sb.“).\n\n2. Vecne mal za to, že po vykonanom prídelovom konaní podľa zákona č. 142/1947 Sb. Okresný národný\nvýbor v Nitre 5. mája 1958 vydal prídelovú listinu B. č. 61/1958, ktorou bola H. J. pridelená parc. č.\n1073/15 - roľa o výmere 0,5000 ha a parc. č. 1073/16 - roľa o výmere 0,5000 ha. Žalobcovia 1/ až 3/ a\n7/ sú deťmi H. J., žalobcovia 4/ až 6/, 8/ a 9/ potom právnymi nástupcami medzičasom zomrelých detí\nU. U. a V. J.. Biskupský úrad v Nitre dal na Správu katastra Nitra žiadosť o zápis vlastníctva a založenie\nlistu vlastníctva (ďalej tiež len „LV“) k nehnuteľnostiam zapísaným v pkn. (pozemkovoknižnej) vložke\nčíslo 103 pre katastrálne územie Q., medzi ktorými bola aj skoršia parcela č. 1073 a z jej časti vytvorené\nnové parcely č. 1073/1 a č. 3301/1, ktorú (žiadosť) odôvodnila tým, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam\nzapísaných v pkn. vl. č. 103, k. ú. Q., neprešlo na štát a zostalo zachované rímskokatolíckej cirkvi.\n21. júna 2011 potom žalovaná 1/ uzavrela so žalovanou 2/ kúpnu zmluvu, ktorou jej odpredala parc. č.\n3301/1 - ostatné plochy o výmere 16769 m2 a po povolení vkladu je taká nehnuteľnosť naďalej vedená\nako vlastníctvo žalovanej 2/.\n3. K naliehavému právnemu záujmu žalobcov na požadovanom určení uviedol, že ten vyplýva z\nexistujúcej objektívnej právnej neistoty danej zápisom oboch žalovaných vo vlastníckych dokladoch,\nhoci na základe prídelovej listiny sa stala vlastníčkou právna predchodkyňa žalobcov; k námietkam\nžalovanej 1/ potom, že táto sa nemohla domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované, pretože\nbolo všeobecne známou skutočnosťou, že po roku 1945 a spoločenských zmenách po roku 1948\npostupom podľa zákona č. 142/1947 Sb. postupne bola vylúčená z držby a užívania poľnohospodárskej\npôdy, ktorá vlastnícky bola zaberaná štátom a ten ju následne prideľoval do vlastníctva jednotlivých\nfyzických osôb. Podľa názoru okresného súdu, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva\nprídelcov skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, nebolo potrebné vykonať vklad vlastníckeho práva na\nštát, súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Žalovanú 1/ ohľadne jej vlastníckeho práva\nk sporným nehnuteľnostiam považoval za nedobromyseľnú, keď záznamom Z 2563/1995 v katastri\nnemohla obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko toto jej zaniklo v dôsledku revízie podľa\nzákona č. 142/1947 Sb. a preto nemohlo dôjsť ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva či už ňou alebo\nžalovanou 2/ vydržaním (napriek inak splnenej podmienke dĺžky vydržacej lehoty od zápisu vlastníctva\nv katastri v roku 1995 do podania žaloby v prejednávanej veci 28. februára 2014).\nRozhodnutie odvolacieho súdu\n4. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“ a spolu so súdom prvej inštancie\ntiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalovanej 1/ rozsudkom z 29. januára 2020 sp. zn. 25Co/123/2019\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovanej 1/ v časti určenia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti a v časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil a vyslovil, že\nvšetci žalobcovia majú voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V\nodôvodnení takéhoto svojho rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné. K\nnamietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa stotožnil s dôvodmi\nsúdu prvej inštancie; vo vzťahu k prídelovej listine potom poukázal na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle\nktorej je prídelová listina vo všeobecnosti vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho\npráva v katastri (resp. skôr v inej evidencii), ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky\npodstatné náležitosti. Preto sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že prídelcom nehnuteľnosti\nbola právna predchodkyňa žalobcov. Správny bol podľa neho názor súdu prvej inštancie, že sporné\nnehnuteľnosti zapísané v časti A pkn. vl. č. 103 k. ú. Q. boli predmetom revízie prvej pozemkovej\nreformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. a pozemnoknižnému vlastníkovi Nitrianskej sídelnej kapitule\nbolo vlastnícke právo k nim odňaté a prešlo na štát. Majetok zabraný podľa tohto zákona bol štátom\npodržaný pre účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely. Sporné nehnuteľnosti boli\npredmetom prídelu a pridelené H. J.. Ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva prídelcov,\nnebolo potrebné vykonať pred takým pridelením zápis vlastníckeho práva na štát a vlastnícke právo sa\nprevádzalo priamo na prídelcu.\n5. V ďalšom poukázal na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach, týkajúcich sa prídelov\nz pkn. vl. č. 103 kat. úz. Q., s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež\nlen „najvyšší sú“ alebo „dovolací súd“) vo veciach sp. zn. 4Cdo/123/2003, 3Cdo/12/2004 a 6Cdo/84/2010\nuzavrel nedostatok oprávnenia niekdajších okresných národných výborov na odnímanie prídelov a\nnestotožnil sa s názorom odvolateľky o vzdaní sa (právnou predchodkyňou žalobcov) prídelu, majúc za\nto, takýto prejav vôle zo zápisnice z 25. júla 1959 nevyplýva.\n\nDovolanie\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) aj b) CSP. Navrhla\nrozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súdy podľa nej\nneopodstatnene spochybňovali jej dobromyseľnosť pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom v k.\nú. Q. v roku 1995. Reštitučné zákonodarstvo sa vzťahovalo na cirkvi a náboženské spoločnosti a z\ndôkazu predloženého v spise vyplýva, že Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Nitra zapísal jej\nvlastnícke právo do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny, a to originálu pkn. vl. č. 103, kat.\núz. Q., ktorý zápis podľa dovolateľky nie je možné spochybňovať. K svojej dobromyseľnosti uviedla, že\nžiadnym dôkazom v konaní nedošlo k vyvráteniu zákonnej domnienky podľa § 130 ods. 1 OZ a aj ak by\njej vlastnícke právo nesvedčalo, nadobudla by ho vydržaním v roku 2005.\n7. Právnymi otázkami s významom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa dovolateľky vyriešenými\nnesprávne a zakladajúcimi prípustnosť dovolania je I. otázka vzájomnej kolízie princípu ochrany\nvlastníckeho právo pôvodného vlastníka nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet\ns pricípom ochrany dobrej viery nadobúdateľa bona fide; II. otázka uplatniteľnosti práv spadajúcich\npod predpisy o reštitúcii majetku aj podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva (tzv. vlastníckymi\nžalobami ako v prejednávanej veci) a III. otázka, či aj pri neexistencii správneho rozhodnutia o prevzatí\nnehnuteľností do vlastníctva štátu mohlo prísť k prechodu sporných nehnuteľností do vlastníctva\nštátu (a k ich následnému prídelu). Tieto otázky sú dielom v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nrozhodované rozdielne (otázka kolízie princípu nemo plus iuris vs. bona fide skupinou rozhodnutí,\nzotrvávajúcich na zásade nemo plus iuris, napríklad 1Cdo146/2012, 2MCdo/20/2011, 3Cdo/144/2010,\n3Cdo/223/2016, 5MCdo/12/2012 a 7Cdo/139/2019 a druhou skupinou rozhodnutí, konštatujúcich\nmožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva s odkazom na dobrú vieru nadobúdateľa - 1Cdo/160/2018,\n2Cdo/231/2017, 4Cdo/102/2017, 4Cdo/142/2019 a 4Cdo/28/2020), dielom tieto nie sú riešené a sčasti\ntu treba podľa dovolateľky usudzovať aj na odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (za ktorý dovolateľka označila rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Cdo/84/2010 a v ňom\nvyslovené závery).\n8. Dovolateľka navrhla tiež odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku. Dôvody osobitného zreteľa\nhodné pre taký postup videla v tom, že žalovaná 2/ nadobudla sporné nehnuteľnosti (ich časť) na základe\nriadne uzavretej kúpnej zmluvy a žalovaná 1/ ich prenajíma (vo zvyšku) poľnohospodárom, pričom\ntakýto spôsob užívania by mohol byť uplatňovaním práv žalobcov na základe rozsudkov nižších súdov\nohrozený.\n9. Žalobcovia navrhli návrh na odklad právoplatnosti zamietnuť ako nedôvodný a dovolanie odmietnuť\npre nespôsobilosť ktorejkoľvek z dovolaním nastolených otázok ovplyvniť spôsob rozhodnutia vo veci.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za\nsplnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie treba považovať za prípustné (hoc aj len vo vzťahu k jednej z vyššie reprodukovaných a\ndovolaním nastolených právnych otázok vrátane akceptovania argumentácie o tom, v čom tkvela tvrdená\nnesprávnosť).\n11. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n12. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\n\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) nie\nje súdom skutkovým a v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie.\n13. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n14. V danom prípade z dovolania žalovanej 1/ vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu na základe\n§ 421 ods. 1 písm. a) aj b) CSP.\n15. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\no otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo\nešte nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho\nrozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená.\n17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska tohto ustanovenia, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo\nprocesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka\nmusí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý\numožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania.\n18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n19. Dovolateľka namietala správnosť záveru oboch nižších súdov o spolupatričnosti sporných\nnehnuteľností a dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov, argumentujúc tým, že žiaden zo zápisov v\npkn. vl. č. 103 pre k. ú. Q. nemá za následok prechod vlastníctva na štát, ani to, že by sa nehnuteľnosti\nzo záboru prepustené stali opäť zabratými, nebola preto naplnená podmienka § 4 zákona č. 142/1947\nSb. a sporné nehnuteľnosti tak nemohli byť predmetom rozhodovania podľa takéhoto zákona, a teda\nani prideľované. Práve a len vo vzťahu k tejto právnej otázke (na rozdiel od otázky viažúcej sa k\ntvrdenej kolízii princípov „nemo plus iuris ...“ a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, týkajúcej sa len\npostavenia žalovanej 2/, ktorá už prestala byť stranou tohto sporu a tiež otázky využiteľnosti postupov\npodľa reštitučného a všeobecného zákonodarstva, vykazujúcej v okolnostiach prípadu z prejednávanej\nveci - pre snahu žalobcov zvrátiť dôsledky počínania dovolateľky po uplynutí lehôt podľa reštitučných\nzákonov - skôr znaky zneužitia práva iniciátorkou dovolacieho konania) bolo treba považovať dovolanie\nza prípustné aj dôvodné a to podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n20. V tomto prípade totiž nemožno inak, než konštatovať, že ak po zápise poznámky v pkn. vl. č.\n103 o tom, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto\nsú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb., toto podľa už\nskôr vysloveného názoru najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6Cdo/84/2010 nemá za následok prechod\nvlastníctva na štát a ani to, že by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stali opäť zabranými\na mohli byť predmetom rozhodovania podľa zákona č. 142/1947 Sb. Revízia rozhodnutí, ktorými bola\npôda zo záboru prepustená (vylúčená), sa vykonávala v zmysle § 4 zákona č. 142/1947 Sb. formou\n\nvydania rozhodnutia, ktorým sa pôvodné rozhodnutie buď zruší alebo potvrdí a len zrušením rozhodnutí\nuvedených v § 4 ods. 1 a 2 sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené), stavajú opäť zabranými\na mohli byť predmetom rozhodovania podľa toho tohto zákona.\n21. Dovolací súd bez toho, aby mienil akokoľvek prejudikovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, na\nzáklade vyššie uvedeného konštatuje, že dosiaľ zo spisu sa podávajúce zápisy v pkn. vl. č. 103, ale\nani iné doposiaľ vykonané dôkazy nenasvedčujú tomu, žeby pozemky, ktoré boli predmetom prídelu na\nzáklade prídelovej listiny B. č. 61/1958 spadali pod možný prídel podľa zákona č. 142/1947 Sb.\n22. Za tohto stavu je podľa dovolacieho súdu potrebné posúdiť prídelovú listinu aj z hľadiska, či ide o\nprávoplatné správne rozhodnutie, či ju vydal správny orgán, do právomoci ktorého vydanie prídelu podľa\npráva rozhodného v čase jej vydania patrilo, pričom tu postačujúce nie je len konštatovanie, že prídelové\nlistiny vydané ONV majú rovnaké účinky ako prídelové listiny vydané Povereníctvom... (keď tu uvádzaná\notázka právomoci správneho orgánu je rozhodujúca pre prípadné posúdenie správneho aktu ako aktu\ns príslušnými právnymi účinkami alebo naopak aktu ničotného). Zo spisu a najmä z rozsudkov oboch\nnižších súdov nevyplýva, že by sa zaoberali otázkou právoplatnosti predmetnej prídelovej listiny, ako aj\notázkou, či prídelová listina bola ako správny akt doručená právnej predchodkyni žalobkýň, kedy sa tak\nmalo stať a či takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.\n23. Podľa názoru dovolacieho súdu tak nižšie súdy nimi zvolenou interpretáciou rozhodných právnych\npredpisov privodili stav právneho pozbavenia neskoršej dovolateľky vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam bez toho, aby si obstarali spoľahlivé skutkové podklady pre záver, že u sporných\nnehnuteľností v čase ich prídelu právnej predchodkyni žalobcov šlo o majetok, s ktorým bol štát\noprávnený disponovať (zvlášť ak tu malo ísť už o akty z doby neslobody, u ktorej je nielen všeobecne\nznámou skutočnosťou, ale tiež stále platnou súčasťou právneho poriadku konštatovanie, že v rokoch\n1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony - tu porovnaj § 1 zákona\nč. 480/1991 Zb. - a nedodržanie čo i len minimálnych právnych štandardov na konanie orgánov štátu v\ntakomto období bolo skôr pravidlom než výnimkou).\nZáver\n24. V prípade dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, teda u odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ktorej výrazom nie sú iba rozhodnutia uverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ale aj neskoršou judikatúrou\nnepopreté ojedinelé neuverejnené rozhodnutia najvyššieho súdu) ide o obdobu situácie s dovolaniami\npodľa § 420 CSP, teda o stav, pri ktorom prípustnosť a dôvodnosť dovolania idú takpovediac ruku v ruke\n(teda prípustné dovolanie je tu zároveň aj dôvodným) a dovolacím súdom konštatovaná prípustnosť aj\ndôvodnosť dovolania je tak tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nbez ďalšieho zrušiť.\n25. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP) a ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj\nsúdu prvej inštancie, vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia\nodvolacieho súdu nie je v tomto prípade možná ani postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). S poukazom na\nuvedené už dovolací súd nerozhodoval o návrhu dovolateľky na odklad právoplatnosti.\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n28. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 609/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:8307bb89-23b2-40c9-b216-6ee00178f3ce", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/123/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}